Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc a Peter Pollák.

Cieľom návrhu zákona je zaviesť zmeny, ktorých spoločným menovateľom je zvýšenie efektívnosti správnych orgánov a samosprávy pri ochrane životného prostredia v oblasti odpadov a odpadového hospodárstva, ktorou je problematika tzv. opusteného odpadu.

Opustený odpad (taktiež bežne označovaný ako nelegálne skládky odpadu) je v oblasti environmentálnej politiky jednou z najcitlivejších oblastí, ktorá má bezprostredný negatívny dopad na každého občana štátu, na samotnú krajinu, ekosystémy (vrátane vody, pôdy, ovzdušia, rastlinstva a živočíšstva) až po celý potravinový reťazec, telesné a duševné zdravie ľudí a kvalitu života obyvateľov Slovenskej republiky. Najškodlivejšími prejavmi existujúcich nelegálnych skládok sú okrem iných:

•potenciálna kontaminácia pôdy a vody,

•únik nebezpečných chemických látok do ovzdušia (pri úmyselne zapálených skládkach),

•obsadenie poľnohospodárskej pôdy, často s vysokou bonitou,

•nezvratné zmeny v druhovom zložení rastlín a prenikanie inváznych druhov,

•odpad ako pasca pre živočíšne druhy (úhyn živočíchov uväznených v rôznych obaloch; konzumácia a následné zdravotné problémy vedúce až k úmrtiu),

•synantropizácia živočíšnych druhov (priťahovanie škodcov, napr. hlodavcov k ľudským obydliam; pohyb medveďov a líšok v blízkosti lokalít s odpadom),

• riziko zranení, hroziace predovšetkým u mladších detí,

• riziko šírenia sa rezistentných druhov baktérií z lokalít s odpadom,

•vizuálna zmena krajiny a následné znižovanie turistickej atraktivity postihnutej lokality,

• priama strata druhotných surovín,

•zvyšovanie nákladov obcí na odpadové hospodárstvo a poplatkov za odpady pre obyvateľov.

Boj proti osobám, ktoré vytvárajú nelegálne opustené skládky odpadov a tým priamo spôsobujú uvedené negatíva, by mal byť nielen prioritou štátu a verejnej správy, ale aj každého zodpovedného občana. Aby tomu tak mohlo byť, štát by mal vytvoriť dostatočný právny rámec, ktorý by uvedenú občiansku angažovanosť umožňoval a podporoval.

Za účelom dosiahnutia definovaných cieľov a odstránenia uvedených negatív sa navrhujú niektoré legislatívne zmeny a doplnenia, ktoré je možné zhrnúť do niekoľkých bodov:

a)rozdelenie a špecifikácia kompetencie obcí a obvodných úradov životného prostredia v správnom konaní o opustených odpadoch,

b)participácia Policajného zboru Slovenskej republiky pri zisťovaní osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu,

c)aktívna účasť občanov a občianskej spoločnosti, nielen pri oznamovaní opustených odpadov, ale aj v následnom správnom konaní, kde im je priznaný procesný status účastníka konania,

d)povinnosť správnych orgánov postúpiť vec na samostatné konanie v špecifických prípadoch.

Prínosom všetkých uvedených hlavných bodov je urýchlenie správneho konania a zvýšenie jeho kvality, najmä z pohľadu transparentnosti a garancie základných ústavných práv a slobôd (právo na ochranu životného prostredia podľa čl. 44 a 45 Ústavy Slovenskej republiky).

Neopomenuteľným aspektom návrhu zákona je jeho zlučiteľnosť s právom Európskej únie, najmä s článkami 13 až 15 a článkom 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

V súvislosti s tým pripomíname, že v tejto oblasti bola proti Slovenskej republike podaná Európskou komisiou dňa 26. júna 2012 žaloba (vec C-305/12) pre nesplnenie si povinností požadovaných smernicou uvedenou v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti podľa článkov 358 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 273, 8.9.2012, s. 6) – uznesenie predsedu Súdneho dvora z 28. januára 2013 o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby Európskou komisiou. Aj keď Slovenská republika bezprostredné riziko sankcií zo strany EÚ odvrátila, každé priblíženie sa k európskemu štandardu, ktoré prináša aj tento návrh zákona, posilňuje našu autoritu a prestíž v rámci Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona má tak čiastočne negatívny, ako aj potenciálne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má taktiež pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona ma aj potenciálne pozitívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc a Peter Pollák

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článku 4 ods. 2 písm. e) v spojení s článkami 191 až 193 (hlava XX – Životné prostredie) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3) - osobitne články 13 až 15 a článok 36 tejto smernice,

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v tejto oblasti bola proti Slovenskej republike podaná Európskou komisiou dňa 26. júna 2012 žaloba (vec C-305/12) pre nesplnenie si povinností požadovaných smernicou uvedenou v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti podľa článkov 358 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 273, 8.9.2012, s. 6) – uznesenie predsedu Súdneho dvora z 28. januára 2013 o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby Európskou komisiou,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

-úplný, ak vezmeme do úvahy ustanovenia primárneho aj sekundárneho práva EÚ uvedeného v bode 3 písm. a) a b) tejto doložky zlučiteľnosti, ktorých sa dotýka predkladaný návrh zákona, osobitne článok 36 smernice.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Vplyv na rozpočet verejnej správy je nutné vnímať v dvoch rovinách: na jednej strane má návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet obcí, keďže časť výnosov z pokút uložených za priestupky sa stáva príjmovou časťou rozpočtu obce. Na druhej strane má návrh zákona negatívny vplyv na štátny rozpočet, keďže o rovnaké množstvo financií, ktoré pribudne do rozpočtu obciam, sa znížia príjmy štátu - obvodných úradov životného prostredia. Návrh zákona má taktiež pozitívny vplyv na životné prostredie, najmä na pôdu, vodu, ovzdušie, potravinový reťazec a estetiku krajiny. Návrh zákona má pozitívny vplyv aj na informatizáciu spoločnosti, keďže sa navrhuje využívanie nových komunikačných prostriedkov pri oznamovaní opustených odpadov, pričom podrobnosti upraví Ministerstvo životného prostredia SR vykonávacím právnym predpisom. V neposlednom rade má návrh zákona aj pozitívne sociálne vplyvy, keďže má potenciálny vplyv na zamestnanosť, ktorý spočíva v tvorbe nových pracovných príležitostí súvisiacich s realizáciou a aplikáciou navrhovaných opatrení (najmä vo väčších sídlach).

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Nové znenie odsekov 7 a 8 v § 18 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) prináša zmeny, ktoré predstavujú základ pre správne konanie týkajúce sa oznámených skládok opusteného odpadu. V porovnaní s platnou právnou úpravou sa vytvára podrobnejší, účinnejší a adresnejší proces, ktorého jadrom je rozdelenie kompetencií medzi obce a obvodné úrady životného prostredia (ďalej len „obvodný úrad“).

Vecná príslušnosť obce alebo obvodného úradu je určená kvalitatívnym determinantom, ktorým je druh opusteného odpadu. Ak je opustený odpad komunálnym alebo drobným stavebným odpadom, vecne príslušným orgánom na konanie je obec. V prípadoch, keď má opustený odpad, ktorého výskyt bol oznámený, inú povahu, vecne príslušným na konanie je obvodný úrad. Takéto postavenie obce možno nepriamo vyvodiť napríklad z § 39 ods. 9 platného zákona o odpadoch.

Samotné konanie sa primárne začína na základe oznámenia povinných subjektov, ktorých okruh sa návrhom zákona rozširuje aj na užívateľa nehnuteľnosti. Povinné subjekty musia oznámiť

obci alebo priamo obvodnému úradu existenciu odpadu, ktorý bol umiestnený na ich pozemku v rozpore so zákonom.

V ďalšom kroku sa (v oboch prípadoch, keďže oznámenia podané obci sú taktiež postúpené na obvodný úrad životného prostredia) zaoberá oznámením obvodný úrad. Okrem tohto oznámenia sa obvodný úrad zaoberá aj podnetmi iných orgánov štátnej správy a „dobrovoľnými oznámeniami,“ ktoré sú novinkou upravenou v bode 6 tohto návrhu zákona.

Obvodný úrad má následne povinnosť v lehote do 3 dní v súčinnosti s obcou vykonať obhliadku skládky odpadu za účelom identifikácie druhu odpadu a vydania rozhodnutia, ktoré je podkladom na určenie vecne príslušného správneho orgánu.

Určením vecne príslušného správneho orgánu sa začína ďalšia fáza konania, ktorá je podrobne upravená v bodoch 2 a 3 tohto návrhu zákona.

K bodom 2 a 3

Upravuje sa postup vecne príslušného správneho orgánu pri zisťovaní pôvodcu opusteného odpadu a pri nakladaní s takýmto odpadom.

Vecne a miestne príslušná obec má povinnosť neodkladne vykonať zisťovanie osoby, ktorá je zodpovedná za nelegálne umiestenie odpadu. Tento proces vykoná samostatne, alebo za pomoci príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „policajný zbor“). Participácia policajného zboru je navrhovaná z dôvodu urýchlenia a zvýšenia efektivity konania, keďže príslušníci policajného zboru disponujú širším rozsahom oprávnení než zamestnanci obce alebo obvodného úradu. Obec sa však môže rozhodnúť využiť na zisťovanie aj vlastnú obecnú políciu, ak zváži, že takýto postup zistenia pôvodcu opusteného odpadu je najefektívnejší.

Ak je zisťovanie osoby úspešné a obci sa podarí identifikovať osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu, vzniká tejto osobe povinnosť zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu za podmienok ustanovených zákonom. Táto povinnosť vychádza z článkov 14 a 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3) (ďalej len „smernica o odpadoch“), kde je upravený základný princíp konania - zásada „znečisťovateľ platí.“

Postup obvodného úradu je v základných bodoch rovnaký ako postup obce, najvýznamnejším rozdielom je zmena účasti policajného zboru z fakultatívnej na obligatórnu pri zisťovaní pôvodcu opusteného odpadu.

Rovnako postupujú oba príslušné subjekty (obec alebo obvodný úrad) v prípade nezistenia zodpovednej osoby v stanovenej lehote 30 dní odo dňa začatia takéhoto zisťovania – v tomto prípade vzniká sekundárna povinnosť preveriť nový okruh subjektov (vlastník, správca, nájomca alebo užívateľ nehnuteľnosti) a ich vzťah k nezákonne uloženému odpadu.

Ak sa nepodarí ani týmto spôsobom identifikovať zodpovednú osobu, nastupuje záverečná fáza konania, ktorá spočíva v povinnosti príslušného subjektu (obce alebo obvodného úradu) zhodnotiť alebo zneškodniť opustený odpad na vlastné náklady. Uvedené sa rovnako uplatňuje aj v súčasnosti podľa platného zákona o odpadoch.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá bezprostredne súvisí s bodmi 2 a 3 tohto návrhu zákona.

K bodu 5

Upravuje sa povinnosť obvodného úradu v špecifických prípadoch bez meškania postúpiť vec osobitným orgánom (orgánu ochrany prírody a krajiny, pozemkovému úradu, orgánu štátnej správy vodného hospodárstva). Cieľom je, aby opustený odpad bol zhodnotený alebo zneškodnený čo najskôr a aby prípadné poškodenie územia, kde sa takýto odpad nachádza, bolo čo najskôr riešené na to príslušným orgánom.

K bodu 6

Ide o kľúčové ustanovenie z hľadiska vytvorenia právneho rámca pre bezproblémovú a efektívnu možnosť dobrovoľného oznamovania nelegálnych skládok.

Navrhovanou právnou úpravou sa zároveň dosiahne maximalizácia ústavných povinností, ktoré spočívajú vo všeobecnej povinnosti ochrany a zveľaďovania životného prostredia (čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky).

Je nepochybné, že aj podľa súčasne platných právnych predpisov môže ktorýkoľvek občan upozorniť príslušné subjekty na existenciu nelegálnej skládky. Cieľom návrhu zákona je však posilnenie procesného postavenia dobrovoľného oznamovateľa.

V novom § 18a, ktorým by sa mal platný zákon o odpadoch doplniť, sa upravuje režim dobrovoľného oznamovania.

Hlavným prínosom návrhu zákona je, že podanie dobrovoľného oznámenia garantuje oznamovateľovi procesné postavenie účastníka konania v správnom konaní, ktoré obec alebo obvodný úrad vedie na základe jeho oznámenia.

Dobrovoľnému oznamovateľovi, ktorý by mal osobné dôvody k pochybnostiam o správnosti svojho podania (napr. obavy, strach z násilnej sankcie zo strany znečisťovateľa zodpovedného za opustený odpad) alebo iné relevantné pohnútky, je v rámci režimu dobrovoľného oznamovania poskytnutá možnosť osobitnej ochrany – anonymizácie podania. Po anonymizácii síce oznamovateľ stráca nárok na účastníctvo v správnom konaní, ale zároveň získava ochranu, spočívajúcu v tom, že obec alebo obvodný úrad na jeho požiadanie utaja jeho totožnosť.

Keďže navrhovaný režim oznámenia ponúka oznamovateľovi isté výhody, je možné skonštatovať, že tento nový variant podania by mal posilniť angažovanosť jednotlivých občanov v oblasti ochrany životného prostredia a následne zvýšiť angažovanosť občianskej spoločnosti ako celku.

Osobitosťou návrhu zákona je aj ex lege uvedená možnosť podania oznámenia prostredníctvom osobitných komunikačných prostriedkov. Samotná realizácia tohto ustanovenia je ponechaná v kompetencii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (návrh zákona obsahuje blanketovú normu na vydanie všeobecne záväzného vykonávacieho právneho predpisu), ktoré je povinné prijať všeobecne záväzný právny predpis do konca marca roku 2014. Stanovením tejto lehoty je garantované prijatie tohto predpisu, čím sa zabezpečí funkčnosť a efektivita uplatňovania ustanovení, ktoré sú predmetom úpravy tohto návrhu zákona.

V nadväznosti na toto ustanovenie je vhodné podotknúť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je v súčasnosti jedným z partnerov aplikácie TrashOut, ktorej cieľom je umožniť občanom oznámiť nelegálne skládky odpadu jednoduchým spôsobom – odfotografovaním skládky a jej priamym označením na virtuálnej mape. Táto aplikácia v súčasnosti eviduje a fotograficky dokumentuje viac než 2000 nelegálnych skládok na území Slovenskej republiky, pričom 40% z nich je veľkého rozsahu (aplikácia na označenie maximálnej veľkosti odpadu používa pojem „odpad do dodávky“). Keďže Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky už v minulosti poskytlo aplikácii TrashOut mediálny priestor a podieľalo sa na jeho propagácii, mohla by táto aplikácia predstavovať jednu z komunikačných platforiem v zmysle predkladaného návrhu zákona.

Poslednou významnou novinkou, ktorú návrh zákona v tomto ustanovení prináša, je možnosť urobiť podanie prostredníctvom elektronických prostriedkov (napr. e-mail), ktoré nemusia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Podanie prostredníctvom elektronických prostriedkov bez zaručeného elektronického podpisu je novinkou v správnom konaní a platí výhradne len pre konanie o opustenom odpade. Návrh zároveň stanovuje zákonné požiadavky pre obsah takéhoto podania, pričom tieto zákonné podmienky sú zvolené najmä za účelom identifikácie oznamovateľa a jeho adresy na doručovanie zásielok (na ktoré má ako účastník konania nárok).

Ako už bolo naznačené, táto forma podania je výnimkou z bežných foriem podania upravených v správnom poriadku a jej právna podpora sa nachádza v § 74 ods. 1 zákona o odpadoch, ktorá stanovuje vzťah špeciality tohto zákona k správnemu poriadku.

Čo sa prípadných námietok a obáv o zneužitie tohto nového typu podania týka (napr. zaslanie e-mailu v mene inej osoby alebo fiktívnej osoby), je vhodné upozorniť na fakt, že podobné zdanlivé „zneužitie“ je možné aj pri klasickom písomnom podaní: „ak správne konanie prebieha na základe písomného podania a toto podanie urobí namiesto reálneho účastníka konania iná osoba (tz. fiktívny/nepravý účastník konania), konanie bude musieť prebehnúť aj v takomto prípade (ak sú splnené ostatné zákonné podmienky), keďže správny orgán nemá možnosť počas správneho konania ovládaného zásadou písomnosti zistiť, či podanie naozaj podala osoba – oprávnený účastník konania. Nie je preto vylúčené ani to, aby v prípadoch, keď sa na písomných podaniach nevyžaduje napr. overený podpis navrhovateľa, začalo a prebehlo správne konanie bez vedomia oprávneného (reálneho) účastníka konania, t.j. osobou, s ktorou by sa aj fakticky (nielen právne) malo konať ako s účastníkom konania.“ (Potasch, P., Hašanová, J.: Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Komentár. 1. Praha: C.H.Beck, 2012, 87-89).

Citovaný právny názor analogicky platí aj na nové ustanovenie návrhu zákona. Zároveň je vhodné uvedomiť si, že zdanlivé zneužitie tohto druhu elektronického podania nemá v konečnom dôsledku žiaden výrazný negatívny efekt, keďže existujú nasledovné dva možné dôsledky takéhoto oznámenia:

1. Obvodný úrad alebo obec po obhliadke oznámenej skládky prídu k zisteniu, že žiadna skládka neexistuje a v tom prípade sa konanie skončí, alebo

2. Obvodný úrad alebo obec po obhliadke oznámenej skládky prídu k zisteniu, že skládka existuje a v tom prípade musia konať (vychádzajúc zo zásady oficiality) bez rozdielu na pôvodné oznámenie.

K bodom 7 až 14

Ide o legislatívno-technické zmeny, ktoré boli nevyhnutné vzhľadom na ostatné body návrhu zákona, najmä body 2 a 3, a to kvôli zásahom do pôsobnosti orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva a obcí a kvôli vplyvu na časť zákona, ktorá upravuje zodpovednosť za porušenie povinností.

Vzhľadom na platné znenie zákona o odpadoch je novinkou bod 9, ktorým sa obci priznáva právomoc rozhodovať ako správny orgán vo veciach podľa § 18 ods. 9 až 13 (t.j. ak ide o opustený komunálny odpad alebo opustený drobný stavebný odpad). V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť aj právomoc obce prejednávať ďalšie druhy priestupkov (bod 12) a uviesť, že výnosy z pokút uložených v konaní o týchto druhoch priestupkov, sú príjmom obce (bod 14).

K bodu 15

Navrhovaná úprava prestavuje individualizovanú optimalizáciu práva na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia (podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky).

Keďže sa oznamovateľ, ktorý nepožiada o utajenie, stáva plnohodnotným účastníkom správneho konania, tak sa náležite rozširujú jeho procesné práva, čoho priamym dôsledkom sú aj kvalitnejšie a komplexnejšie informácie o priebehu, stave a výsledku konania.

Z právneho hľadiska je rozšírenie účastníkov správneho konania umožnené na základe § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Rozšírenie účastníctva poskytne možnosť aktívneho sa podieľania na priebehu správneho konania pre subjekty, ktoré majú reálny záujem na vyriešení svojho oznámenia – procesné postavenie účastníka konania týmto osobám umožňuje účinnú kontrolu priebehu konania (napr. nazeranie do spisov) a všetky ďalšie procesné oprávnenia plynúce s relevantných všeobecných právnych predpisov (možnosť podania riadnych opravných prostriedkov).

K Čl. II

Vzhľadom na zmeny týkajúce sa účastníctva, ktoré sú súčasťou viacerých bodov čl. I tohto návrhu zákona, je potrebné doplniť aj zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Pri ochrane a tvorbe životného prostredia je úplne bežnou situácia, že oznamovateľ priestupku nie je priamo poškodeným ani vlastníkom veci. Oznámenie priestupku nevyplynulo z jeho majetkových či iných práv, ale len z jeho občianskeho záujmu o veci verejné a o ochranu životného prostredia.

Toto ustanovenie umožňuje osobám, ktoré majú záujem na ochrane životného prostredia, oznámiť spáchanie priestupku na úseku životného prostredia a mať následne postavenie účastníka konania, aby tak mohli v správnom konaní uplatňovať príslušné práva účastníka konania a aktívne sa podieľať na konaní o priestupku.

K Čl. III