Strana 1 z 7
B. Osobitná časť
K Čl. I (Obchodný zákonník)
K bodom 1 a 2 (§ 60)
Predmetné novelizačné body reagujú na úlohu B. 1 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 31. mája 2012 uloženú ministrovi spravodlivosti v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky v termíne do 30. júna 2014 návrh legislatívneho opatrenia, ktorým sa zavedie povinnosť zakladateľa splatiť peňažný vklad alebo jeho časť na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
Predkladateľ navrhuje súčasné znenie ustanovenia § 60 rozšíriť o nový odsek 2, ktorý ustanovuje povinnosť zakladateľov splatiť peňažný vklad alebo jeho časť, ku ktorému sa v spoločenskej zmluve zaväzujú na osobitný samostatný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ustanovenie teda všeobecne rieši spôsob splácania peňažných vkladov alebo ich častí, tak že v súčasnosti často využívané splatenie peňažného vkladu alebo jeho časti v hotovosti k rukám správcu vkladu nebude viac možné. Použitie slov „osobitný samostatný“ volil predkladateľ s cieľom zdôrazniť, že osoba správcu vkladu (v praxi najčastejšie niektorý zo zakladateľov poverený v spoločenskej zmluve) nebude môcť postupovať tak, že výpis z jedného účtu v banke predloží ako prílohu k podaniu do obchodného registra vo viacerých prípadoch prvozápisu rôznych spoločností. V zásade bude platiť pravidlo priloženia konkrétneho výpisu z účtu v banke len k jednému návrhu na prvozápis spoločnosti do obchodného registra.
S peňažnými prostriedkami zo splatených peňažných vkladov alebo ich časti vedenými na osobitnom samostatnom účte v banke nebude možné nakladať skôr, ako spoločnosť vznikne, ibaže pôjde o
a) platenie nákladov súvisiacich so založením a vznikom spoločnosti podľa spoločenskej zmluvy,
b) vrátenie peňažného vkladu alebo jeho časti a úrokov podľa § 166 ods. 2, alebo
c) vrátenie peňažného vkladu alebo jeho časti podľa § 60 ods. 4 druhej vety.
V súvislosti s vyššie uvedenými obmedzeniami považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie je formulované ako príkaz pre osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom 64) a správcu vkladu istým spôsobom definujúci podmienky správy, nijakým spôsobom však neprejudikuje obsah záväzkového vzťahu medzi bankou a majiteľom účtu, na ktorý sa budú splácať peňažné vklady alebo ich časti. Nie je úmyslom predkladateľa uložiť predmetným ustanovením banke alebo pobočke zahraničnej banky povinnosť skúmať účel nakladania s prostriedkami na tomto účte do vzniku spoločnosti (ani po vzniku spoločnosti).
Ďalej je potrebné uviesť, že to, že sa ustanovením ukladá správcovi vkladu povinnosť zriadiť osobitný účet ešte neznamená, že správca musí byť nevyhnutne jeho majiteľom, avšak nakoľko výkon správy predpokladá reálny „dosah“ správcu vkladu na prostriedky z peňažných vkladov (vzhľadom na povinnosti mu vyplývajúce z 166 ods. 2 prípadne§ 60 ods. 4 druhej vety Obchodného zákonníka) je potrebné, aby mal správca vkladu právo disponovať, nakladať s peňažnými prostriedkami vedenými na účte. okolnosť, že zákon požaduje od správcu zriadenie účtu treba vykladať tak, že „správca je povinný zabezpečiť jeho zriadenie“. Ustanovenie teda nijakým spôsobom neprejudikuje, že majiteľom účtu musí
Strana 2 z 7
byť správca alebo založená spoločnosť, aj vzhľadom na to, že v minulosti sa vyskytli problémy s tým, že banky neboli ochotné otvárať účty na tzv. kvázi subjekty, teda spoločnosti, ktoré síce boli založené avšak ešte nedošlo k ich zápisu do obchodného registra, teda nedošlo k ich vzniku ako subjektov práva. Napriek tomu, že v súčasnosti takéto prípady neevidujeme je možné predpokladať, že v praxi pôjde v drvivej väčšine prípadov o bežné účty, ktorých majiteľmi budú správcovia vkladov s tým, že sa následne po vzniku spoločnosti transformujú na firemný účet, a to vzhľadom na povinnosti vyplývajúce z osobitných zákonov ako napr.:
zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti,
zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pozri § 67 ods. 2 písm. b) bod 7.),
a ďalšie.
Vo vzťahu k § 60 ods. 1 posledná veta a následkom nedodržania lehoty 15dní na podanie návrhu na zápis prevodu (vlastníckeho) práva k predmetu nepeňažného vkladu do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona považuje predkladateľ vo väzbe na zásadnú pripomienku Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že cieľom ustanovenia nie je osobitne upraviť následky (účinky) nedodržania lehoty vo vzťahu ku konaniam vedenými pred príslušnými orgánmi (napr. príslušnou správou katastra). Následky nedodržania lehoty je potrebné vnímať hlavne v rovine (občianskoprávnej) zodpovednosti štatutárneho orgánu spoločnosti. Použitý pojem „osobitná evidencia podľa osobitného zákona“ je úmyselne všeobecný, a to z dôvodu postihnutia prevodov práv aj k iným predmetom nepeňažných vkladov ako nehnuteľnosti (napr. zaknihované cenné papiere, práva z ochrannej známky a pod.).
Zmena v ustanovení § 60 si vyžiada aj zmeny vykonávacej vyhlášky1) k zákonu č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príslušný návrh tvorí prílohu k tomuto návrhu zákona. Písomné vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa pripája k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa po navrhnutých zmenách bude v praxi aplikovať len vo vzťahu k nepeňažným vkladom. Splatenie peňažného vkladu alebo jeho časti sa bude registrovému súdu preukazovať priložením výpisu z účtu v banke preukazujúcim splatenie.
K bodu 3 (§ 68 ods. 10)
Predmetným novelizačným bodom reaguje predkladateľ na poznatky Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z aplikačnej praxe a dochádza ním k predĺženiu pôvodnej lehoty troch mesiacov na lehotu šiestich mesiacov (od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku), počas ktorých nebude môcť registrový súd rozhodnúť o zrušení spoločnosti bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora 69 ods. 9). Lehota podľa § 68 ods. 10 v prvom rade slúžiť na ochranu práv a oprávnených záujmov veriteľov obchodných spoločností a družstiev a poskytnúť im primeraný priestor pre využitie právnych prostriedkov na iniciáciu konaní o odporovateľnosti právnych úkonov alebo konaní o vyslovenie neplatnosti prevodu majetku spoločnosti alebo družstva alebo neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa týka majetku, ktorý patrí alebo patril spoločnosti alebo družstvu, ktoré mohli poškodiť oprávnený záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky, prípadne iných prostriedkov na vymáhanie pohľadávok. Pokiaľ veritelia oznámia v lehote podľa § 68 ods. 10
1) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov.
Strana 3 z 7
súdu iniciáciu takéhoto konania, súd v súlade s § 200e ods. 4 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 64/2013 Z. z. preruší konanie o zrušenie spoločnosti bez likvidácie tak, aby prebiehajúce konania o nároku neboli zmarené v dôsledku zrušenia a výmazu spoločnosti alebo družstva z obchodného registra a ich zániku ako subjektu práva (a teda aj zániku pasívne legitimovaného účastníka konania).
K bodu 4 (§ 97 ods. 4)
Predmetným novelizačným bodom a spresnením vnútorného odkazu predkladateľ ambíciu odstrániť výkladové nejasnosti, ktoré vyvstali po novelizácii Obchodného zákonníka vykonanej zákonom č. 246/2012 Z. z. Pri prevode obchodného podielu komanditistu v komanditnej spoločnosti je vylúčená aplikácia ustanovení § 115 ods. 5 až 10.
K bodu 5 (§ 105b ods. 2)
Predmetným novelizačným bodom a doplnením nového odseku 2 v ustanovení § 105b predkladateľ ambíciu odstrániť výkladové nejasnosti vo vzťahu k potrebe priloženia súhlasu správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu) alebo čestného vyhlásenia k návrhu na prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra v prípade, ak je zakladateľom zahraničná osoba (t.j. fyzická osoba s bydliskom mimo územie Slovenskej republiky alebo právnická osoba so sídlom mimo územie Slovenskej republiky, pozri bližšie § 21). Uvedený návrh je v súlade výnimkou spod aplikácie § 115 ods. 5 založenou pre zahraničné osoby v § 115 ods. 8 druhá veta.
K bodu 6 (§ 117 ods. 4)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k oprave vo vnútornom odkaze.
K bodu 7 (§ 117 ods. 5)
Predmetným novelizačným bodom a doplnením nového odseku 5 v ustanovení § 117 predkladateľ ambíciu zosúladiť účinky zápisu rozdelenia väčšinového obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným s ustanovením § 115 ods. 10.
K bodu 8 (§ 144 a § 179 ods. 3 písm. b)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k zapracovaniu zásadnej pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky, Slovenskej bankovej asociácie a Republikovej únie zamestnávateľov, ktorú si uplatnili v rámci medzirezortného pripomienkového konania a odstráneniu aplikačných problémov a výkladových pochybností. Z odôvodnenia zásadnej pripomienky vyplýva, že sa ňou sleduje záujem na spresnení národnej transpozičnej úpravy § 179 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka s článkom 17 ods. 3 kapitálovej smernice.2) Podľa slovenskej jazykovej verzie článku 17 ods. 3 smernice čiastka na rozdelenie akcionárom nesmie prekročiť výšku zisku na konci posledného účtovného obdobia zvýšenú o zisk z predchádzajúcich období a platby z rezervných fondov určených na tento účel a zníženú o straty z predchádzajúcich období a o čiastky vložené do rezervných fondov v súlade s právnymi predpismi alebo stanovami“. Citované „platby z rezervných fondov určené na tento účel“ sa v anglickej jazykovej verzii smernice definujú ako „sums drawn from reserves available for this purpose“, v nemeckej jazykovej verzii ako „der Entnahmen aus hierfür verfügbaren Rücklagen“. Slovenský ekvivalent „rezervné fondy“ je významovo užší než je pojem „reserves alebo „Rücklagen“, keďže odkazuje na zákonný rezervný fond 67 Obchodného zákonníka) a osobitný rezervný fond na vlastné akcie 161d ods. 1 a § 215b
2) Smernica č. 2012/30/EÚ z 20. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení.
Strana 4 z 7
ods. 2 Obchodného zákonníka). Anglickému pojmu „reserves“ a nemeckému pojmu „Rücklagen však zodpovedajú nielen rezervné fondy, ale aj také vlastné zdroje, ktoré nie rezervnými fondmi a ku ktorým patrí napr. emisné ážio, ostatné kapitálové fondy, ako aj oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení. Ide teda aj o také súčasti vlastných zdrojov (vlastného imania podľa § 6 ods. 4 Obchodného zákonníka) spoločnosti, ktoré nie nazvané ako rezervné fondy. Naviac je potrebné upozorniť, že článok 17 ods. 3 kapitálovej smernice
2
) sa neobmedzuje len na rozdelenie fondov tvorených zo zisku, ako je to podľa § 179 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, ale ustanovuje, že rozdeliť sa môžu všetky „reserves“, resp. „Rücklagen“, ktoré určené na tento účel. Preto slová fondy vytvorené zo zisku“ použité v ustanovení § 179 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka hoci výslovne neobsahujú prívlastok „rezervné“, obsahovo nie totožné s obsahovým vymedzením anglického ekvivalentu reserves“ a nemeckého ekvivalentu „Rücklagen“. Výkladové pochybnosti preto považuje predkladateľ za odôvodnené. Nahradením slov „fondy vytvorené zo zisku“ slovami „iné vlastné zdroje“ sa zároveň zosúladí znenie § 179 ods. 3 písm. b) s § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka.
V neposlednom rade je zmena ustanovenia potrebná aj vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosti, ktoré pri vedení účtovníctva postupujú podľa medzinárodných účtovných štandardov môžu rozdeľovať čistý zisk (okrem iného) zvýšený aj o iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené, teda nielen o fondy tvorené zo zisku, ktorých použitie nie je zákone ustanovené.
K bodu 9 (§ 768l)
Predmetným novelizačným bodom navrhuje predkladateľ upraviť otázku intertemporality právnej úpravy.
V rozsahu § 768l ods. 4 predmetný novelizačný bod predstavuje akceptovanie a zapracovanie zásadnej pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky, Slovenskej bankovej asociácie a Republikovej únie zamestnávateľov, podporne aj Národnej banky Slovenska, k § 115 Obchodného zákonníka.
K bodom 10 a 11 (príloha)
Predmetnými novelizačnými bodmi sa upravuje obsah transpozičnej prílohy zákona, a to v dôsledku nasledujúcich zmien:
vypustením druhej smernice Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy, ak ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení, a to v dôsledku prepracovania jej znenia a publikovania v Úradnom vestníku EU pod číslom 2012/30/EU,
rozšírením transpozičnej prílohy zákona o odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (prepracované znenie), ktorá nahradila zrušenú druhú smernicu Rady 77/91/EHS, ktorá bola úplne transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky skoršími novelizáciami Obchodného zákonníka.
Strana 5 z 7
K Čl. II (zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1 (§ 11a ods.4)
Predmetný novelizačný bod reaguje na úlohu B.9 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 153 z 3. apríla 2013 uloženú podpredsedovi vlády a ministrovi financií, podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra a ministrovi spravodlivosti v termíne do 31. decembra 2013 zosúladiť sadzbu súdneho poplatku pri vykonaní celého návrhu na zápis obchodnej spoločnosti v elektronickej podobe na jednotné kontaktné miesto so sadzbou súdneho poplatku pri celo-elektronickom podaní do obchodného registra realizovanom prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy podľa § 6 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
K bodu 2 (§ 18cb)
Predmetným novelizačným bodom navrhuje predkladateľ upraviť otázku intertemporality právnej úpravy vo vzťahu k zmenám navrhovaným v bode 1, 3 až 5.
K bodu 3 a 4 (sadzobník, položka 17 písm. a) bod 4. až 7.)
Predmetné novelizačné body reagujú na poznatky aplikačnej praxe. Dochádza nimi k zosúladeniu sadzby za prvý zápis fyzickej osoby podnikateľa (165,50 €) so sadzbou za prvý zápis podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej fyzickej osoby (33,- €), ktoré by mali byť vzhľadom na rovnaký rozsah preskúmavacej povinnosti súdu, a teda aj nákladov na jeho strane vzniknutých, porovnateľné, tak ako tomu je v prípade poplatku za zápis organizačnej zložky podniku slovenskej právnickej osoby (331,50 €) a poplatku za prvý zápis podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby (331,50 €). Súčasný stav je možné hodnotiť ako neodôvodnene diskriminačný vo vzťahu k fyzickým osobám s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré navrhujú svoj zápis do obchodného registra na tlačive podľa prílohy č. 1 vykonávacej vyhlášky
1
) do oddielu Firm (t.j. fyzická osoba podnikateľ).
K bodu 5 (sadzobník, položka 20a)
Predmetným novelizačným bodom predkladateľ za účelom vyjasnenia výkladových nejasností výslovne upravuje, že vytvorenie registrového spisu v prípade podania do obchodného registra realizovaného elektronickými prostriedkami v zmysle § 5a a nasl. zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepodlieha poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa položky 20a sadzobníka.
Strana 6 z 7
K Čl. III (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1 (§ 8 ods. 1)
Vo väzbe na čl. 3 bod 1 smernice 2012/17/EU (nový čl. 2a ods. 1 prvej tzv. publikačnej smernice3)) sa mení lehota pre registráciu (resp. odmietnutie zápisu) cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností, nakoľko toto zakladá (v zmysle terminológie smernice) zmenu v dokumentoch a údajoch uvedených v článku 2“ prvej publikačnej smernice,
3
) ktorá musí byť „zapísaná do príslušného registra a zverejnená v súlade s článkom 3 ods. 3 a 5 za normálnych okolností do 21 dní po doručení kompletnej dokumentácie týkajúcej sa uvedených zmien a vrátane prípadného preskúmania zákonnosti, ako sa vyžaduje podľa vnútroštátneho práva v súvislosti s vložením do spisu“.
K bodu 2 (§ 8 ods. 4)
Predmetný novelizačný bod reaguje na úlohu B.4 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 153 z 3. apríla 2013 uloženú ministrovi spravodlivosti v termíne do 31. marca 2014 skrátiť lehotu na odoslanie oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu spoločnosti do obchodného registra zo súčasnej formulácie „bez zbytočného odkladu“ na „do 2 pracovných dní“.
K bodom 3 až 5 (príloha)
Predmetnými novelizačnými bodmi sa chronologicky upravuje obsah transpozičnej prílohy zákona, a to v dôsledku nasledujúcich zmien:
vypustením druhej smernice Rady 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy, ak ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení, a to v dôsledku prepracovania jej znenia a publikovania v Úradnom vestníku EU pod číslom 2012/30/EU,
rozšírením transpozičnej prílohy zákona o odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (prepracované znenie), ktorá nahradila zrušenú druhú smernicu Rady 77/91/EHS, ktorá bola úplne transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky skoršími novelizáciami Obchodného zákonníka,
rozšírením transpozičnej prílohy zákona o odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností.
3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) v platnom znení.
Strana 7 z 7
K Čl. IV (Účinnosť)
Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na ďalší priebeh legislatívneho procesu na 1. decembra 2013 s výnimkou ustanovení čl. II [zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.], pri ktorých sa vzhľadom na termín plnenia úlohy B.9 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 153 z 3. apríla 2013 navrhuje účinnosť 1. januára 2014.
Bratislava, 03. júla 2013
Robert Fico v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Tomáš Borec v.r.
minister spravodlivosti
Slovenskej republiky