1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zmeniť § 140 písm. f) Trestného zákona tak, aby osobitný motív uvedený v predmetnom ustanovení zahŕňal všetky trestné činy motivované nenávisťou k akejkoľvek sociálnej skupine. Osobitným motívom podľa v súčasnosti platného ustanovenia § 140 písm. f) Trestného zákona sa rozumie spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti.
Národná rada Slovenskej republiky dňa 22. mája 2013 schválila vládny návrh novely Trestného zákona, ktorým bola k vyššie uvedeným druhom nenávisti doplnená výlučne nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Zákon bol následne Národnej rade Slovenskej republiky vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie. V časti II prvom bode rozhodnutia prezidenta zo dňa 10. júna 2013 sa k doplnenému zneniu § 140 písm. f) o. i. uvádza nasledovné: „...zvýraznenie ochrany určitej spoločenskej skupiny a jej príslušníkov nemôže neprimerane spôsobovať absenciu ochrany iných spoločenských skupín a ich príslušníkov...“. Dňa 25. júna 2013 bol zákon Národnou radou Slovenskej republiky schválený s pôvodne navrhovaným znením § 140 písm. f). Takéto nesystémové doplnenie v praxi znamená, že ak si napríklad satanista počká babičku, ktorá pôjde večer z omše a pre iné náboženské vierovyznanie jej fyzicky ublíži, ak mladík s baseballovou pálkou fyzicky ublíži nezamestnanému, ktorého považuje za príživníka na štáte alebo zdravotne postihnutého, ktorého považuje za menejcenného, bude potrestaný menej prísne (pri zohľadnení výlučne osobitného motívu ako osobitného kvalifikačného pojmu) ako ktorýkoľvek iný človek, ktorý ublíži heterosexuálovi, homosexuálovi, bisexuálovi alebo transsexuálovi z dôvodu jeho inej sexuálnej orientácie.
Možno sa oprávnene pýtať, akým právom sme zákonne povýšili sexuálnu orientáciu nad iné dôvody spáchania trestného činu z nenávisti a tým aj jednu sociálnu skupinu určitým spôsobom sexuálne orientovaných ľudí nad iné sociálne skupiny napr. veriacich, ateistov, nemajetných, zdravotne postihnutých a pod. homosexuálov, keď zásada rovnosti medzi všetkými sociálnymi skupinami garantovaná medzinárodnými dohovormi a právom Európskej únie je plne inkorporovaná do Ústavy Slovenskej republiky, antidiskriminačného zákona a iných súvisiacich právnych predpisov. Novela Trestného zákona z 22. mája 2013 je návratom do právneho praveku a je v rozpore so základnými demokratickými princípmi a princípmi právneho štátu.
Uvedenie len určitých dôvodov nenávisti v ustanovení § 140 písm. f) Trestného zákona spôsobuje (pri zohľadnení výlučne osobitného motívu ako osobitného kvalifikačného pojmu) bezdôvodné rozdiely vo výške trestnej sadzby pre páchateľov trestných činov obsahujúcich v kvalifikovanej skutkovej postate osobitný motív, ktorí takýto trestný čin spáchali z nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Nemožno sa spoliehať na to,
2
že páchatelia trestných činov z nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine z motívov v súčasnosti v § 140 písm. f) Trestného zákona neuvedených budú potrestaní rovnako prísne ako páchatelia trestných činov z nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine z motívov v § 140 písm. f) Trestného zákona uvedených, a to z dôvodu splnenia predpokladov iného osobitného kvalifikačného kritéria uvedeného v Trestnom zákone (napr. § 138 závažnejší spôsob konania alebo § 139 chránená osoba). Nahradením neúplného a nesystematického výpočtu vybraných druhov nenávisti navrhovaným všeobecným znením - spáchanie trestného činu z nenávisti pre príslušnosť k akejkoľvek sociálnej skupine by sa dosiahlo rovnaké zaobchádzanie so všetkými páchateľmi predmetných trestných činov (t. j. použitie vyššej trestnej sadzby).
Umožní sa tak rovnako prísne potrestať páchateľa predmetného trestného činu spáchaného z nenávisti napr. pre zdravotné postihnutie, vek, rod či náboženské presvedčenie poškodeného, ako páchateľa toho istého druhu trestného činu spáchaného z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, z nenávisti z dôvodu farby pleti a podľa poslednej schválenej novely Trestného zákona aj z nenávisti pre sexuálnu orientáciu poškodeného.
Rovnaké zaobchádzanie s osobami, ktoré sa stali obeťami trestných činov, bez ohľadu na to, ktorá sociálna skupina, do ktorej patria, sa stala dôvodom nenávisti páchateľa ako jeho osobitného motívu pri spáchaní trestného činu, zakotvuje aj odôvodnenie č. 9 preambuly a čl. 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SV (Ú. v. L 315, 14.11.2012, s. 57). Tento návrh zákona preto možno považovať za jedno z prvých čiastkových transpozičných opatrení vo vzťahu k tejto smernici, a to pokiaľ ide o dodržanie princípu nediskriminácie obetí trestných činov z pohľadu vymedzenia osobitného motívu trestného činu.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii, čl. 10, 19 a 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v čl. 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie,
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SV (Ú. v. L 315, 14.11.2012, s. 57) osobitne v odôvodnení č. 9 preambuly a čl. 1 ods. 1 smernice,
c)je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to napr.:
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-29/69 Erich Stauder / City of Ulm Sozialamt [1969] základné ľudské práva obsiahnuté vo všeobecných princípoch práva Európskej únie, ako je napr. princíp nediskriminácie, a požívajú ochranu súdu (práva),
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-79/99 Julia Schnorbus / Land Hessen [2000] nielen priama, ale aj nepriama diskriminácia je zakázaná; pri diskriminácii je podstatou porušenia princípu rovnakého zaobchádzania aj to, že sa s určitou (sociálnou) skupinou zaobchádza menej výhodne ako s inou, najmä ak ide o skupinu, ktorá je výslovne zahrnutá ako dôvod, na základe ktorého je diskriminácia zakázaná.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na transpozíciu smernice uvedenej v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti je stanovená do 16. novembra 2015,
4
b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c) smernica uvedená v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti nie je vzhľadom na skutočnosť, že jej transpozičná lehota uplynie 16. novembra 2015, do slovenského právneho poriadku zatiaľ transponovaná a tento návrh zákona možno považovať za jedno z prvých čiastkových transpozičných opatrení vo vzťahu k tejto smernici.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie
úplný vo vzťahu k otázke, ktorá je predmetom úpravy tohto návrhu zákona (princíp nediskriminácie obetí trestných činov z pohľadu vymedzenia osobitného motívu trestného činu - odôvodnenie č. 9 preambuly a čl. 1 ods. 1 smernice uvedenej v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti)
5
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
6
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
7
B. Osobitná časť
K Čl. I
Každá sociálna skupina je charakteristická určitými znakmi, ktoré v platnej právnej úprave vymenované napr. v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a v článku 21 Charty základných práv Európskej únie.
Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Podľa čl. 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Podľa čl. 21 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie v rozsahu pôsobnosti zakladajúcich zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia, je zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti.
V súčasnosti platné ustanovenie, ako aj opätovne schválené doplnenie § 140 písm. f) Trestného zákona možno hodnotiť ako nesystematické a nespravodlivé, nakoľko neobsahuje všetky možné dôvody nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine.
Osobitný motív je osobitným kvalifikačným pojmom a zahŕňa okolnosti, ktoré sa vyskytujú v množstve kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov a podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby. Spáchanie trestného činu z osobitného motívu je pri viacerých trestných činoch (napr. pri vražde, účasti na samovražde, obchodovaní s ľuďmi, lúpeži, vydieraní, znásilnení, sexuálnom násilí, týraní blízkej osoby a zverenej osoby, krádeži, ohrozovaní mravnej výchovy mládeže) dôvodom zvýšenia hraníc trestnej sadzby trestu odňatia slobody.
Uvedenie len určitých dôvodov nenávisti v ustanovení § 140 písm. f) Trestného zákona preto (pri zohľadnení výlučne osobitného motívu ako osobitného kvalifikačného pojmu) spôsobuje bezdôvodné rozdiely vo výške trestnej sadzby pre páchateľov trestných činov obsahujúcich v kvalifikovanej skutkovej postate osobitný motív, ktorí takýto trestný čin spáchali z nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine.
Takáto právna úprava rozlišuje medzi príslušnosťou k jednotlivým sociálnym skupinám a zvýhodňuje pritom „vybrané sociálne skupiny“ oproti ostatným, čo nemožno považovať za správne. Je nepochybné, že existujú viaceré dôvody nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine ako dôvody uvedené v platnom znení Trestného zákona, ako aj v nedávno opätovne schválenom doplnení znenia § 140 písm. f) Trestného zákona, napr. nenávisť pre príslušnosť k sociálnej skupine charakteristickej zdravotným postihnutím,
8
vekom, náboženským vyznaním, politickým zmýšľaním alebo iným zmýšľaním, pôvodom, majetkom, rodom, sociálnym postavením alebo iným postavením.
Výpočet dôvodov nenávisti nachádzajúci sa v § 140 písm. f) platného Trestného zákona, ako aj v poslednej schválenej vládnej novele Trestného zákona možno považovať na základe vyššie uvedených dôvodov za nesystematický a diskriminujúci. Na základe presvedčenia, že nie je možné úplne taxatívne vymenovať znaky charakteristické pre všetky sociálne skupiny, sa javí ako najvhodnejšou čo najvšeobecnejšia úprava vyššie uvedeného osobitného motívu, a to spáchanie trestného činu z nenávisti pre príslušnosť k určitej (t. j. k akejkoľvek) sociálnej skupine.
V tejto súvislosti je tiež dôležité pripomenúť skutočnosť, že prehliadnutie motivácie na základe predsudkov predstavuje porušenie čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) Európska únia a jej členské štáty musia zabezpečiť, aby trestné činy z nenávisti boli viditeľnejšie a aby sa ich páchatelia brali na zodpovednosť. Zo správy FRA Zviditeľnenie trestných činov z nenávisti v Európskej únii: uznanie práv obetí o. i. vyplýva, že obete a svedkovia by mali byť povzbudzovaní k oznamovaniu trestných činov z nenávisti a na vnútroštátnej úrovni by mali byť prijaté právne predpisy zaväzujúce členské štáty k zberu a zverejňovaniu štatistických údajov týkajúcich sa týchto trestných činov. Zákonodarcovia by takisto mali zvážiť prísnejšie postihy za trestné činy z nenávisti s cieľom zdôrazniť ich závažnosť.
Rovnako možno poukázať aj na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o posilňovaní boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu, protirómskym náladám, homofóbii, transfóbii a všetkým iným formám trestných činov z nenávisti a verbálnych prejavov nenávisti [2013/2543 (RSP)], podľa ktorého je v členských štátoch Európskej únie potrebné boj proti násiliu a diskriminácii z dôvodu predsudkov a nenávisti posilniť o. i. tým, že sa zavedie komplexná stratégia boja proti zločinom z nenávisti, násiliu motivovanému predsudkami a diskriminácii.
V uvedenom uznesení Európskeho parlamentu členské štáty Európskej únie vyzvané, aby zabezpečili, aby vedúci predstavitelia a orgány na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach (vláda, štátna, regionálna a miestna správa, orgány presadzovania práva, súdnictvo, politické strany, politickí a náboženskí predstavitelia atď.) a ich kroky a vyhlásenia nepodnecovali diskrimináciu, násilie a nenávisť a aby ich netolerovali.
Návrh zmeny § 140 písm. f) Trestného zákona vychádza z presvedčenia, že osobitný motív podľa tohto ustanovenia by mal zahŕňať spáchanie trestného činu z nenávisti pre príslušnosť k akejkoľvek sociálnej skupine. Namiesto uvedenia len určitých druhov nenávisti ako motívu spáchania trestného činu (konkrétne národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, resp. pri zohľadnení posledného schváleného vládneho návrhu novely Trestného zákona aj nenávisti pre sexuálnu orientáciu) sa preto navrhuje čo najvšeobecnejšia formulácia predmetného ustanovenia, a to spáchanie trestného činu z nenávisti pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine.
Pojem „príslušnosť k určitej sociálnej skupine“ bol zvolený z dôvodu, že sa vyskytuje aj v platnej právnej úprave. Trestný zákon tento pojem používa napr. v § 65 ods. 2 písm. b).
9
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. decembra 2013.