1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Helena Mezenská.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je spresniť a doplniť vybrané ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o energetike“) z pohľadu poskytnutia, resp. zvýšenia ochrany tých odberateľov, ktorí sa z dôvodu veku alebo hmotnej núdze ako zraniteľní spotrebitelia ocitajú vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom. Platná právna úprava považuje za zraniteľného spotrebiteľa len odberateľa, ktorého životné funkcie sú závislé od odberu elektriny alebo ktorý je ťažko zdravotne postihnutý.

Účelom navrhovaných zmien je snaha kompenzovať nerovnosť postavenia zmluvných strán v právnych vzťahoch uzatváraných medzi odberateľom a dodávateľom a poskytnúť tak odberateľom vyššiu ochranu ich práv a aspoň čiastočne vyrovnať ich postavenie slabších účastníkov spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým vzťah odberateľa energií a dodávateľa energií bezpochyby je.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh predpokladá pozitívny sociálny vplyv a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

2

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Helena Mezenská

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z.

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 169 (ochrana spotrebiteľa) a čl. 194 (energetika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55) v platnom znení – osobitne odôvodnenie č. 45 preambuly, čl. 3 ods. 7 a bod 1 písm. b) prílohy I,

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94) v platnom znení – osobitne odôvodnenie č. 50 preambuly, čl. 3 ods. 3 a bod 1 písm. b) prílohy I,

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na transpozíciu oboch smerníc uvedených v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola stanovená do 3. marca 2011 s výnimkou článku 11, ktorý sú členské štáty EÚ povinné uplatňovať od 3. marca 2013,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) obe smernice uvedené v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti boli úplne transponované do zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný; návrhom zákona sa presnejšie upravujú niektoré ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby lepšie zodpovedali účelu oboch smerníc uvedených v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

3

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné určiť množstvo odberateľov, ktorí splnia definíciu zraniteľného odberateľa podľa čl. I § 3 písm. b) bodu 17.2 a § 3 písm. c) bodu 17.2 návrhu zákona, nie sú vplyvy na hospodárenie obyvateľstva ani vplyvy na podnikateľské prostredie kvantitatívne vyčíslené.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

4

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o energetike“) vo väzbe na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55) (ďalej len „smernica 2009/72/ES“) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009,s. 94) (ďalej len „smernica 2009/73/ES“) zavádza novú definíciu pojmu „zraniteľný odberateľ“ elektriny a plynu v domácnosti, čím sa snaží posilniť postavenie odberateľov na trhu s elektrinou a plynom.

Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie citované smernice ponechávajú členským štátom právo vymedziť okruh zraniteľných odberateľov, zákonodarca navrhol, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na odberateľov, pre ktorých je dodávka elektriny otázkou prežitia. V dôvodovej správe k pôvodnému zákonu o energetike sa uvádza, že postup pri uplatňovaní práv zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti, vrátane bližšieho vymedzenia podmienok, za ktorých sa životné funkcie odberateľa považujú za závislé na odbere elektriny sa podrobnejšie vymedzí v pravidlách trhu. Rovnako je tomu tiež pri zraniteľných odberateľoch plynu v domácnosti.

Vyššie uvedené smernice zavedením pojmu „zraniteľný odberateľ“ reflektujú na vážny sociálny problém, ktorým je energetická chudoba, často definovaná ako vynakladanie viac než 10 % príjmu na udržanie teplého domova. Smernica 2009/73/ES v odôvodnení č. 50 preambuly preto uvádza, že: „Členské štáty, ktorých sa to týka a ktoré tak ešte neurobili, by mali vypracovať národné akčné plány a iné primerané rámce na riešenie problému energetickej chudoby zamerané na znižovanie počtu ľudí, ktorí sú takouto situáciou postihnutí. Členské štáty by mali v každom prípade zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie pre zraniteľných odberateľov.“. Obdobne smernica 2009/72/ES v odôvodnení č. 45 preambuly uvádza, že: „Členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na ochranu zraniteľných odberateľov na vnútornom trhu s elektrinou. Takéto opatrenia sa môžu líšiť podľa konkrétnych okolností v jednotlivých členských štátoch a môžu zahŕňať špecifické opatrenia týkajúce sa platenia účtov za elektrinu alebo všeobecnejšie opatrenia prijaté v systéme sociálneho zabezpečenia.“.

Ako opatrenia na riešenie daného problému smernice (smernica 2009/73/ES v čl. 3 ods. 3 a smernica 2009/72/ES v čl. 3 ods. 7) ustanovujú, že členské štáty majú prijať náležité opatrenia na ochranu koncových odberateľov a zabezpečiť najmä, aby existovali dostatočné záruky na ochranu zraniteľných odberateľov. V tejto súvislosti ukladá povinnosť každému členskému štátu vymedziť koncept zraniteľných odberateľov, ktorý môže odkazovať na energetickú chudobu, a môže okrem iného ustanoviť zákaz odpojenia takýchto odberateľov v krízových časoch. Členské štáty sú v tejto súvislosti povinné zabezpečiť dodržiavanie práv a povinností spojených so zraniteľnými odberateľmi. V nasledovných odsekoch citovaných ustanovení sa ďalej pre členské štáty určuje povinnosť prijať vhodné opatrenia (napr. národné energetické akčné plány a výhody v systémoch sociálneho zabezpečenia na zabezpečenie nevyhnutných dodávok elektriny a plynu) pre zraniteľných odberateľov alebo na podporu zlepšenia energetickej efektívnosti s cieľom zaoberať sa energetickou chudobou, ak bola zistená, a to aj v širšom kontexte chudoby.

5

Za materiálne chudobného sa považuje občan, ktorý nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb. No hranica, pod ktorou občan nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb sa môže líšiť od životných nákladov miesta, v ktorom žije, alebo od jeho subjektívneho vnímania toho, čo všetko spadá do jeho základných potrieb. Objektívne meranie chudoby sa preto obmedzuje na jednoduchý výpočet na báze objektívnych štatistických údajov rastu čistých peňažných príjmov na osobu, ako aj životných nákladov nízkopríjmových domácností.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ceny energií tvoria výraznú položku v štruktúre výdavkov domácností. Je nepopierateľné, že i napriek tomu, že väčšina používaných zdrojov v súčasnosti je neobnoviteľných a ich svetové zásoby klesajú, čo pri súčasnom raste nárokov obyvateľstva na energiu môže znamenať aj rast cien energií, sa tento fakt premieta do tlaku na príjmy v domácnosti, ktoré rastú oveľa pomalšie ako ceny energií. A tým pádom sa nie malá časť domácností nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe dostáva do problémov, ktoré dostali názov v rámci EÚ ako energetická chudoba, ktorou sa rozumie neschopnosť obyvateľstva vysporiadať sa s účtami za energie v domácnosti. V súčasnosti jediným oficiálnym a verejne dostupným zdrojom merania energetickej chudoby z tohto pohľadu je prieskum EU-SILC skúmajúci podiel obyvateľstva, ktorý si nemôže dovoliť v dome udržiavať primerané teplo. U nás takéto merania prebiehajú od roku 2005. Sú však založené na báze subjektívneho hodnotenia respondentov, založenom na odpovedi na otázku, či si respondent môže alebo nemôže dovoliť udržiavať v dome primerané teplo.

Objektívny model merania energetickej chudoby nie je v legislatíve európskych krajín rozpracovaný, dokonca ani zadefinovaný. Avšak otázkami jej riešenia sa na úrovni EÚ aktívne zaoberá viacero mimovládnych organizácií združených v medzinárodnej sieti pre udržateľnú energetiku (INFORSE Europe) spolu s Európskou komisiou a ministrami energetiky jednotlivých členských krajín EÚ. Cieľom iniciatívy spomínaných organizácii je snaha o pomoc pre domácnosti, ktoré z objektívnych príčin nemajú pod kontrolou svoje energetické účty. Priestor na odstránenie tohto problému možno nájsť predovšetkým v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti a budovania podporných sociálnych štruktúr.

Práve skutočnosti uvedené vyššie sú dôvodom navrhovaných zmien, ktorých cieľom je širšie vymedzenie pojmu „zraniteľný odberateľ“ tak, aby aspoň čiastočne zohľadňoval problematiku energetickej chudoby v súčasnosti tak silno rezonujúcu nielen v podmienkach Slovenskej republiky. Zákon o energetike v znení, v akom bol prijatý, totiž za zraniteľného odberateľa považuje výlučne osoby, ktorých životné funkcie sú závislé od odberu elektriny alebo osoby, ktoré sú ťažko zdravotne postihnuté a využívajú elektrinu na vykurovanie alebo plyn na kúrenie. Čo v praxi predstavuje len menšiu skupinu ľudí odkázanú na dodávku energií z dôvodu ich zdravotných problémov, či postihnutia. Pojem nijakým spôsobom nezohľadňuje skupinu ľudí, ktorí nezvládajú platiť svoje účty za energie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, čo sa v konečnom dôsledku odráža v ich nemožnosti udržať si aspoň minimálny životný štandard.

Ako už bolo vyššie uvedené, zainteresované organizácie energetickú chudobu definujú ako situáciu, kedy náklady domácností za energie presiahnu 10 % disponibilného príjmu, v dôsledku čoho rastie riziko neplatenia účtov a odpojenia od energetickej siete. Podľa § 2 písm. o) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o regulácii“) sa energetickou chudobou rozumie stav, keď priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti. Navrhovaná právna úprava má za cieľ zmierniť dôsledky, ktoré vznikajú v súvislosti so zvyšovaním cien energií a následným dopadom pre ekonomicky znevýhodnených občanov.

6

Navrhuje sa preto za splnenia ďalších zákonných predpokladov rozšíriť skupinu zraniteľných odberateľov o osoby v dôchodkovom veku a o sociálne znevýhodnené osoby, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze (tzv. nízkopríjmové domácnosti). V zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa hmotnou núdzou rozumie stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum podľa osobitného predpisu a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa za osobu v dôchodkovom veku považuje osoba vo veku 62 rokov (s výnimkami uvedenými v § 65 ods. 2 tohto zákona č. 461/2003 Z. z.). Uvedené osoby sú zvlášť ekonomicky zraniteľné z dôvodu ich slabého ekonomického postavenia a je u nich predpoklad, že sú najviac ohrozené energetickou chudobou. U takýchto osôb existuje vyššie riziko prerušenia dodávky elektriny alebo dodávky plynu napr. v dôsledku nesplnenia ich záväzku podľa § 17 ods. 13 zákona o energetike (preddavkovej platby alebo nedoplatku z vyúčtovacej faktúry ani v dodatočnej lehote určenej dodávateľom), alebo v dôsledku podstatného porušenia zmluvy o združenej dodávke elektriny. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že následkom nedodržania zmluvne dohodnutých platobných podmienok odberateľom plynu je podľa platného zákona o energetike neoprávnený odber plynu, pričom v tomto prípade má prevádzkovateľ distribučnej siete právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu.

Odberatelia elektriny v domácnosti a odberatelia plynu v domácnosti, ktorí sú v dôchodkovom veku8a) alebo občanmi v hmotnej núdzi, sa z vyššie uvedených dôvodov v prípade, že namietajú nesprávnosť vyúčtovania fakturovanej sumy za dodávku elektriny alebo plynu, alebo použitie nekalých obchodných praktík súvisiacich s činnosťami uvedenými v § 4 zákona o energetike a z tohto dôvodu sú účastníkmi súdneho konania, reklamačného konania alebo mimosúdneho riešenia sporu, podľa návrhu zákona za podmienky splnenia ďalších predpokladov (preukázanie uvedených skutočností prevádzkovateľovi distribučnej sústavy) stávajú subjektmi zvýšenej ochrany. V § 3 sa dopĺňajú ustanovenia, ktoré aj takýchto odberateľov definujú ako zraniteľných odberateľov v domácnosti, čo by po prijatí návrhu zákona v spojení s ďalšími doplneniami súvisiacich ustanovení znemožňovalo prerušiť im dodávku elektriny alebo plynu až do riadneho ukončenia vyššie uvedených konaní.

Nakoľko však ide o inú kategóriu zraniteľných odberateľov ako sú odberatelia, ktorých životné funkcie sú závislé od odberu elektriny alebo ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí a elektrinu využívajú na vykurovanie alebo plyn na kúrenie, v návrhu zákona sa pre nich ustanovujú aj iné podmienky, za ktorých im nemôže byť prerušená dodávka energií, resp. aj prenos alebo distribúcia elektriny, či preprava alebo distribúcia plynu (viď napr. bod 14, 16, 19).

Takisto nie je potrebné, aby bolo napr. plánované prerušenie distribúcie elektriny alebo plynu ekonomicky zraniteľných odberateľov v domácnosti podmienené ich potvrdením prijatia informácie o prerušení distribúcie, ani umožnenie priamej komunikácie týchto odberateľov s prevádzkovateľom distribučnej sústavy alebo s prevádzkovateľom distribučnej siete na účel nahlasovania porúch. Podrobnosti o postupe pri vedení evidencie zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti a zraniteľných odberateľov plynu v domácnosti ustanovujú pravidlá trhu, t. j. vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom. Návrh zákona ponecháva v prechodných ustanoveniach dostatočný časový priestor potrebný na zodpovedajúce

7

zosúladenie tejto vyhlášky s návrhom zákona (najmä vo vzťahu k ekonomicky zraniteľným odberateľom elektriny v domácnosti a ekonomicky zraniteľným odberateľom plynu v domácnosti) a ustanovuje postup dotknutých osôb do momentu tohto zosúladenia.

K bodu 3

Ustanovenie § 7 zákona o energetike upravuje podmienky pre vydanie povolenia na podnikanie pre fyzické a právnické osoby podľa tohto zákona. Pri osobách, ktoré vykonávajú len činnosť dodávky elektriny resp. plynu, však vypúšťa povinnosti súvisiace s ustanovením zodpovedného zástupcu a preukázaním odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností podľa zákona o energetike. V dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu sa uvádza, že predmetná výnimka bola do zákona zakotvená v záujme odstránenia neopodstatnenej administratívnej záťaže a vylúčenia možnosti prípadnej diskriminácie slovenských dodávateľov elektriny resp. plynu voči dodávateľom, ktorí na vymedzenom území dodávajú elektrinu resp. plyn na základe osvedčenia vydávaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“).

Vypustenie uvedených povinností pre dodávateľov elektriny alebo plynu však nemá žiadne opodstatnenie, naopak, preukázanie odbornej spôsobilosti pri dodávke energií má oveľa závažnejší význam ako pri iných, v zákone vymedzených oblastiach podnikania v energetike.

Navrhuje sa preto, aby sa výnimka vzťahujúca sa na osoby vykonávajúce len činnosť dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ktorá spočíva v povinnosti preukázať odbornú spôsobilosť podľa § 7 ods. 1 písm. e) a povinnosti určiť zodpovedného zástupcu podľa odseku 1 písm. g) a odseku 2 písm. d) citovaného ustanovenia, neuplatňovala.

K bodu 4

Navrhovaná zmena vychádza z predpokladu, že v zmluvách o dodávke energií (zmluve o dodávke elektriny, zmluve o združenej dodávke elektriny, zmluve o dodávke plynu a zmluve o združenej dodávke plynu) má dodávateľ silnejšiu východiskovú pozíciu, ktorá je daná tým, že predmetné zmluvy sa spravidla uzavierajú na základe vopred predtlačených zmluvných podmienok, ktorých obsah odberateľ nemôže ovplyvniť. V prípade, že odberateľ má záujem o uzavretie takejto zmluvy, môže návrh zmluvy ako celok buď prijať alebo ho neprijať a zmluvu tak neuzavrieť. Odberateľ však nemá, resp. má minimálnu možnosť zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy. Odberateľ nemá často ani možnosť porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami, čo je pri kontraktácii často využívaný spôsob, ako presvedčiť odberateľa o nevyhnutnosti uzavretia konkrétnej ponuky. V nemalom množstve prípadov sa k neznalosti a neskúsenosti pripája tiež pocit vďačnosti za poskytnuté sprievodné služby, vyvolaný snahou vyhovieť ponuke, no často aj nátlaku dodávateľa.

V záujme zabezpečenia účinnej možnosti odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov plynu v domácnosti využiť výhody liberalizovaného trhu s elektrinou a plynom sa preto navrhuje, aby sa osobitná úprava dĺžky výpovednej lehoty (jeden mesiac) pre odberateľa elektriny, resp. plynu v domácnosti pri zmluvách o dodávke, resp. združenej dodávke elektriny, resp. plynu vzťahovala rovnako na zmluvy uzavreté na dobu určitú, ako aj na dobu neurčitú.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je teda rozšírenie rozsahu pôsobnosti platného zákona v tejto otázke vo vzťahu k odberateľom elektriny v domácnosti a odberateľom plynu v domácnosti o zmluvy uzatvorené na dobu určitú poukazujúc na skutočnosť, že vo väčšine prípadov sú zmluvy o dodávke energií uzatvárané práve na dobu určitú, a preto je nevyhnutné v súlade s liberalizačným procesom umožniť zmenu dodávateľa do jedného mesiaca hlavne v prípadoch, keď je zmluvný vzťah dohodnutý na dobu určitú, čo napokon potvrdzuje samotná aplikačná prax.

8

K bodom 5 a 6

Ustanovenie § 17 upravuje podmienky ochrany odberateľov elektriny a odberateľov plynu v súlade s požiadavkami transponovaných smerníc EÚ. V tejto súvislosti sa v ňom preto vymedzujú práva domácností vychádzajúce z koncepcie univerzálnej služby, v rámci ktorej majú domácnosti právo na dodávku elektriny, resp. plynu v kvalite stanovenej úradom za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny. V záujme realizácie tohto práva sa v citovanom ustanovení definuje právo odberateľa uzavrieť s dodávateľom zmluvu o združenej dodávke elektriny resp. plynu, ktorá musí obsahovať taxatívne vymedzené náležitosti zodpovedajúce požiadavkám bodu 1 prílohy I k smernici 2009/72/ES a bodu 1 prílohy I k smernici 2009/73/ES. V porovnaní s platným zákonom sa v záujme dôslednejšej transpozície oboch uvedených smerníc ustanovuje presnejšia formulácia obsahových náležitostí takejto zmluvy.

Zvýšená ochrana odberateľa je tiež dôvodom pre navrhované doplnenie povinnosti spočívajúcej v presnom, jasnom, určitom a zrozumiteľnom vymedzení informácií, ktoré tvoria obsah zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu. Predmetný návrh vychádza z koncepcie ochrany spotrebiteľa (prameniacej z legislatívy EÚ), ktorej zmyslom je ochrana tých osôb, ktoré sa zúčastňujú právnych vzťahov trhového hospodárstva, avšak nie za účelom dosiahnutia zisku.

Účelom navrhovanej zmeny je ochrana slabšej zmluvnej strany spôsobom, ktorý prostredníctvom výslovného zakotvenia povinnosti dodávateľom uvádzať v zmluvách o združenej dodávke elektriny alebo zmluvách o združenej dodávke plynu presné, jasné, určité a zrozumiteľné informácie o dodávke energií má za cieľ kompenzovať slabšie postavenie odberateľa. Ten sa totiž, s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy fakticky ocitá v nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom. Významnú úlohu vo vzájomnom postavení odberateľa a dodávateľa totiž zohráva práve profesionálna skúsenosť dodávateľa, jeho lepšia znalosť práva a ľahšia dostupnosť právnych služieb a v neposlednom rade možnosť jednostranne stanovovať zmluvné podmienky prostredníctvom formulárových zmlúv. Znevýhodnené postavenie odberateľa podporuje tiež fakt, že zmluvné rokovanie iniciuje spravidla dodávateľ a pri uzatváraní zmlúv často využíva neskúsenosť a nevedomosť odberateľa.

Cieľom navrhovaných zmien je preto snaha vyrovnať túto faktickú nerovnosť tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy nebude vopred v návrhu zmluvy povinný stanoviť len obsah zmluvy a podmienky jej realizácie, ale všetky informácie v nej obsiahnuté budú musieť byť presné, jasné, určité a zrozumiteľné. Navrhovaná zmena tak má napomôcť odberateľom riadne a komplexne sa oboznámiť s podmienkami zmluvy ešte pred jej uzavretím a zakotviť možnosť ich obrany či voľby, v prípadoch kedy sa domnievajú, že niektoré zmluvné podmienky sú nevyvážené, či neprijateľné.

S vyššie uvedenou zmenou súvisí aj zmena navrhovaná v § 17 ods. 1 písm. a) štvrtom bode, ktorej zmyslom je zakotviť povinnosť dodávateľa stanoviť v zmluve o združenej dodávke elektriny alebo zmluve o združenej dodávke plynu zdroj, spôsob a možnosti získavania aktuálnych informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry ceny. Cieľom navrhovanej zmeny je umožniť odberateľovi získať vždy aktuálne informácie o cene poskytovanej služby, ktoré sú pre neho dôležité.

K bodu 7

Platné ustanovenie zákona o energetike upravuje právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok (ide o transpozíciu bodu 1 písm. b) prílohy I k smernici 2009/72/ES a bodu 1 písm. b) prílohy I k smernici 2009/73/ES, ktoré vyžadujú, aby členské štáty zabezpečili, že odberatelia

9

môžu slobodne odstúpiť od zmlúv, ak nesúhlasia s novými podmienkami, ktoré im oznámil poskytovateľ ich služieb). O tomto práve je dodávateľ povinný odberateľov elektriny a plynu v domácnosti informovať, a to podľa platného zákona o energetike v lehote najneskôr 30 dní pred nadobudnutím účinnosti zmeny.

Nakoľko zmena ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok zo strany dodávateľa môže predstavovať výrazný zásah do finančnej situácie každého odberateľa, považuje sa za dôvodné predĺžiť lehotu na poskytovanie týchto informácií na 60 dní. Dôvodom navrhovanej zmeny je poskytnúť odberateľovi dlhší čas na prípravu a oboznámenie sa s avizovanou zmenou.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s bodom 4. Podľa platného § 15 ods. 16 zákona o energetike sa môžu vypovedať len zmluvy o dodávke elektriny, zmluvy o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu a zmluvy o združenej dodávke plynu uzavreté na dobu neurčitú, čo bod 4 návrhu zákona vo vzťahu k odberateľom elektriny v domácnosti a odberateľom plynu v domácnosti mení. Podľa návrhu zákona môže odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti vypovedať aj vyššie uvedené zmluvy uzavreté na dobu určitú, preto sú slová vypúšťané v bode 8 z ustanovenia § 17 ods. 4 zákona o energetike nadbytočné.

K bodu 9

Navrhovaná zmena sa viaže na povinnosť odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti uhradiť preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry. V zmysle platného znenia dotknutého ustanovenia, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti neuhradí preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry do určeného dňa splatnosti, dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti na tento stav upozorniť a určiť nový termín splatnosti záväzku, ktorý nesmie byť kratší ako 10 dní od upozornenia o neuhradení záväzku odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti.

Navrhuje sa, aby dodatočná lehota, resp. nový termín splatnosti záväzku odberateľa, ktorý vznikol neuhradením preddavkovej platby alebo nedoplatku z vyúčtovacej faktúry do pôvodného určeného dňa splatnosti, bola minimálne 15 dní od upozornenia o neuhradení záväzku odberateľa. Lehota 10 dní sa totiž v praxi ukázala ako neprimerane krátka.

K bodu 10

Ustanovuje sa, aby poučenie odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti podľa § 17 ods. 13 druhej vety o prerušení dodávky elektriny alebo dodávky plynu obsahovalo aj informáciu o ochrane ekonomicky zraniteľného odberateľa v domácnosti definovaného v § 3 písm. b) bode 17.2 alebo § 3 písm. c) bode 17.2 pred prerušením dodávky energií.

K bodu 11

Právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny pri neplnení zmluvne dohodnutých platobných podmienok za distribúciu elektriny po predchádzajúcej výzve sa podmieňuje ustanovením výnimky pre zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti podľa § 3 písm. b) bodu 17.2.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 1. Vzhľadom na osobitný ekonomický charakter kategórie zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti podľa § 3 písm. b) bodu 17.2 je

10

ustanovenie o podmienenosti plánovaného prerušenia distribúcie elektriny potvrdením prijatia informácie u takýchto odberateľov nadbytočné a mohlo by sa bezdôvodne zneužívať. U týchto ekonomicky zraniteľných odberateľov elektriny nie je predmetom zvýšenej ochrany ich život alebo zdravie, ale umožnenie prijateľných životných podmienok až do ukončenia príslušného konania, v ktorom namietli nesprávnosť vyúčtovania fakturovanej sumy za dodávku elektriny alebo použitie nekalých obchodných praktík. Umožnenie priamej komunikácie týchto odberateľov s prevádzkovateľom distribučnej sústavy alebo s prevádzkovateľom distribučnej siete, ako aj ďalšie ustanovenia sú pre túto kategóriu zraniteľných odberateľov tiež zbytočné. Vedenie evidencie sa však podľa návrhu zákona vzťahuje na obe kategórie zraniteľných odberateľov v domácnosti (podľa § 3 písm. b) bodu 17.2 a § 3 písm. c) bodu 17.2).

K bodu 13

Ako je uvedené v odôvodnení k bodu 12 tohto návrhu zákona, evidovať sa na účel vykonateľnosti navrhovanej novely majú obe kategórie zraniteľných odberateľov v domácnosti (t. j. zdravotne zraniteľní odberatelia aj ekonomicky zraniteľní odberatelia). Z tohto dôvodu sa kvôli potrebe osobitného postupu voči týmto kategóriám obsah evidencie zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti dopĺňa o údaj, či ide o zraniteľného odberateľa elektriny podľa § 3 písm. b) bodu 17.1 alebo bodu 17.2. Evidenciu zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti vedie prevádzkovateľ distribučnej sústavy.

K bodu 14

Ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zvýšenej ochrany ekonomicky zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti. Ustanovuje sa, že o prerušenie alebo obmedzenie prenosu alebo distribúcie elektriny odberateľovi elektriny podstatne porušujúcemu zmluvu o združenej dodávke elektriny nemôže dodávateľ elektriny prevádzkovateľa sústavy požiadať, ak ide o zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti podľa § 3 písm. b) bodu 17.2, ktorý zmluvu podstatne porušil v súvislosti s namietanými skutočnosťami uvedenými v § 3 písm. b) bode 17.2 (t. j. s namietanou nesprávnosťou vyúčtovania fakturovanej sumy za dodávku elektriny alebo namietaným použitím nekalých obchodných praktík súvisiacich s činnosťami týkajúcimi sa elektriny uvedenými v § 4).

K bodu 15

V nadväznosti na platný zákon o energetike sa pre dodávateľa elektriny dopĺňa obdobná povinnosť oznamovania údajov o zraniteľných odberateľoch elektriny v domácnosti prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, ako má dodávateľ plynu voči prevádzkovateľovi distribučnej siete.

K bodu 16

Ustanovenie sa navrhuje na účel zvýšenej ochrany ekonomicky zraniteľných odberateľov plynu v domácnosti. Právo prevádzkovateľa distribučnej siete obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas sa vo vzťahu k týmto odberateľom obmedzuje podobne ako právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy uvedené v bode 11 tohto návrhu zákona.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 2 tohto návrhu zákona. Vzhľadom na osobitný ekonomický charakter kategórie zraniteľných odberateľov plynu v domácnosti podľa § 3

11

písm. c) bodu 17.2 je ustanovenie o podmienenosti plánovaného prerušenia distribúcie plynu v príslušnom období potvrdením prijatia informácie u takýchto odberateľov nadbytočné a mohlo by sa bezdôvodne zneužívať. U týchto ekonomicky zraniteľných odberateľov plynu nie je predmetom zvýšenej ochrany ich zdravie, ale umožnenie prijateľných životných podmienok až do ukončenia príslušného konania, v ktorom namietli nesprávnosť vyúčtovania fakturovanej sumy za dodávku plynu alebo použitie nekalých obchodných praktík. Umožnenie priamej komunikácie týchto odberateľov s prevádzkovateľom distribučnej siete, ako aj ďalšie ustanovenia sú pre túto kategóriu zraniteľných odberateľov tiež zbytočné.

K bodu 18

Z dôvodu potreby osobitného postupu voči obom kategóriám zraniteľných odberateľov plynu v domácnosti sa obsah evidencie zraniteľných odberateľov plynu v domácnosti dopĺňa o údaj, či ide o zraniteľného odberateľa podľa § 3 písm. c) bodu 17.1 alebo bodu 17.2. Evidenciu zraniteľných odberateľov plynu v domácnosti vedie prevádzkovateľ distribučnej siete.

K bodu 19

Ustanovenie sa dopĺňa na účel zvýšenej ochrany ekonomicky zraniteľných odberateľov plynu. Cieľ a dôvody úpravy tohto ustanovenia sú tie isté, ktoré sú uvedené v bode 14 tohto návrhu zákona vo vzťahu k ekonomicky zraniteľným odberateľom elektriny.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s viacerými ustanoveniami návrhu zákona.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 2 tohto návrhu. Obsah údajov o zraniteľných odberateľoch plynu v domácnosti oznamovaných dodávateľom plynu prevádzkovateľovi distribučnej siete sa rozširuje o údaj, či ide o zraniteľného odberateľa plynu podľa § 3 písm. c) bodu 17.1 alebo bodu 17.2.

K bodu 22

Ustanovuje sa, že nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok ekonomicky zraniteľným odberateľom plynu v domácnosti, ktoré súvisí s namietanými skutočnosťami uvedenými v § 3 písm. c) bode 17.2, nezakladá neoprávnený odber plynu.

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s bodom 15 tohto návrhu zákona.

K bodu 24

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s bodom 15 tohto návrhu zákona.

K bodu 25

V prechodných ustanoveniach sa upravuje najmä vplyv návrhu zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom o energetike.

V odseku 1 je riešený spôsob vypovedania príslušných zmlúv o dodávke energií (zmluvy o dodávke elektriny, zmluvy o združenej dodávke elektriny, zmluvy o dodávke plynu a zmluvy o združenej dodávke plynu ) uzavretých pred 1. novembrom 2013 na dobu určitú, ktorých dohodnutá

12

doba platnosti ešte neuplynula, odberateľom elektriny v domácnosti a odberateľom plynu v domácnosti. Na účel zvýšenej ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov plynu v domácnosti sa ustanovuje, že podľa § 15 ods. 16 zákona o energetike v znení účinnom od 1. novembra 2013 možno vypovedať aj zmluvy uvedené v predchádzajúcej vete.

Aby v praxi nedochádzalo k problémom a nejasnostiam, v odseku 2 sa ustanovuje, že na počítanie príslušných lehôt, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa použijú doterajšie predpisy.

V odseku 3 sa uvádza, že nový termín splatnosti záväzku, ktorý bol pre odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti určený podľa § 17 ods. 13 pred 1. novembrom 2013, zostáva zachovaný.

V odsekoch 4 a 5 sa v nadväznosti na čl. I bod 3 tohto návrhu zákona riešia povinnosti osôb vykonávajúcich podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy len činnosť dodávky elektriny alebo dodávky plynu (povinnosti súvisiace s ustanovením zodpovedného zástupcu a preukázaním odbornej spôsobilosti).

V odseku 6 sa ustanovuje povinnosť uvedenia pravidiel trhu do súladu s týmto zákonom - najmä vo vzťahu k ekonomicky zraniteľným odberateľom elektriny v domácnosti a ekonomicky zraniteľným odberateľom plynu v domácnosti, a to do 28. februára 2014 (do tohto času je potrebné, aby novela vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. nadobudla účinnosť).

V odsekoch 7 a 8 je riešený postup dotknutých osôb do času, kým nedôjde k zosúladeniu pravidiel trhu podľa odseku 6.

Kvôli právnej istote účastníkov trhu s elektrinou a plynom, najmä odberateľov, sa v odseku 9 uvádza, že zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti a ustanovuje sa povinnosť uviesť ich do súladu s týmto zákonom do 30. apríla 2014.

V odseku 10 sa rieši zosúladenie vzorových obchodných podmienok a obchodných podmienok s týmto zákonom.

V odseku 11 sa kvôli právnej istote ekonomicky zraniteľných odberateľov energií v domácnosti sa ustanovuje, že za zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti alebo zraniteľného odberateľa plynu v domácnosti podľa tohto zákona sa považuje aj odberateľ, ktorý sa stal účastníkom súdneho konania, reklamačného konania alebo mimosúdneho riešenia sporu podľa § 3 písm. b) bodu 17.2 alebo § 3 písm. c) bodu 17.2 pred 1. novembrom 2013 a ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 3 písm. b) bode 17.2 alebo § 3 písm. c) bode 17.2 podľa tohto zákona.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. novembra 2013.