DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Igor Matovič.
Návrh zákona sa predkladá spoločne s návrhom ústavného zákona, ktorým sa upravujú a menia ustanovenia, ktorých predmetom sú orgány Najvyššieho kontrolného úradu (ďalej len „úrad“) – predseda a podpredseda úradu.
Reguláciu ústavných orgánov nielen na úrovni ústavného dokumentu, ale aj prostredníctvom hierarchicky „slabšieho“ právneho predpisu – zákona - je možné považovať v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy, rovnako ako medzinárodných štandardov (ilustratívne je možné uviesť princíp č. 1 Mexickej deklarácie, ktorý stanovuje požiadavku prijatia legislatívy predstavujúcej „primeraný a účinný právny rámec“ na úrovni ústavnej, rovnako ako úrovni zákonnej) za obvyklú a bežnú. Táto myšlienka je podporená taktiež § 5 ods. 3 Limskej deklarácie: „Existencia nezávislej kontrolnej inštitúcie a jej nezávislosť musí byť zakotvená v ústave. Ďalšie pravidlá súvisiace s nezávislou kontrolnou inštitúciou môžu byť upravené v nižších právnych normách.“
V podmienkach právneho systému Slovenskej republiky je touto právnou normou zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý podrobne upravuje postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti úradu.
Z pohľadu právnej teórie je zmena takéhoto formálneho prameňa práva často iniciovaná reálnymi podmienkami v spoločnosti (materiálny prameň práva). V prípade predkladaného návrhu zákona je týmto materiálnym prameňom práva konkrétna nestabilná politicko-spoločenská situácia, ktorá sa prejavuje neschopnosťou nového personálneho obsadenia úradu. Voľba nového predsedu a podpredsedu je z dlhodobého hľadiska (už od februára 2012) obmedzená len na rovinu politického boja, pričom sa podceňuje a zanedbáva odborná a kvalifikačná úroveň diskusie, ktorá by mala sprevádzať voľbu a mala by viesť k spoločnému konsenzu.
Jedným z hlavných cieľov predkladaného návrhu zákona je vyriešenie tejto negatívnej situácie a súčasné preventívne zabránenie tomu, aby sa podobné komplikácie pri voľbe a obsadzovaní orgánov úradu v budúcnosti už neopakovali.
K splneniu tohto cieľa by malo napomôcť viacero úprav, ktoré je možné kategorizovať do niekoľkých okruhov:
a)teoreticko-právne dogmatický (predovšetkým zohľadnenie ústavných princípov pri zmene „filozofie“ volebné mechanizmu),
b)symbolický (napr. zavedenie sľubu, ktorý zdôrazňuje gráciu, vážnosť a dôležitosť funkcie ústavného činiteľa),
c)procedurálny (najmä samotná zmena mechanizmu voľby).
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv štátny rozpočet. Návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľskú sféru, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.