Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Helena Mezenská.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť praktické skúsenosti s uplatňovaním zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v praxi a odstrániť niektoré jeho nedostatky, ktoré spôsobujú ťažkosti vo vzájomných vzťahoch medzi osobami zúčastnenými na mediácii, napríklad s ohľadom na zjednodušenie postupu pri začatí mediácie.

Návrhom zákona sa jednak dopĺňa súčasná právna úprava o možnosť stanoviť ďalší okamih začatia mediácie, a to v prípade drobných sporov, ktorých definíciu návrh do zákona zavádza. Podľa súčasnej právnej úpravy je začiatok mediácie a jej účinky viazaný na uloženie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. Návrhom zákona sa upravuje výnimka a v prípade sporov, v ktorých hodnota predmetu sporu nepresiahne sumu vo výške 10 000 eur, nebude stanovená zákonná povinnosť uložiť dohodu o začatí mediácie do registra listín. To však len za predpokladu, že sa osoby zúčastnené na mediácii na povinnosti uložiť dohodu v notárskom registri výslovne nedohodnú.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zefektívniť využívanie inštitútu mediácie, sprístupniť a zjednodušiť ho pre širokú verejnosť a rozšíriť inštitút mediácie i na činnosť vyvíjanú mediátormi bez ohľadu na uloženie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín a tým vztiahnuť pôsobnosť zákona i na takúto činnosť.

Navrhované riešenie je v oblasti alternatívneho riešenia sporov významným krokom k zlepšeniu vymáhateľnosti práva na Slovensku, ktorá by aj s podporou Európskej únie mala v budúcnosti v spotrebiteľských sporoch spočívať nielen na mediácii, ale aj na ďalších typoch mimosúdneho konania (napr. negociácia). Zároveň čiastočne vracia mediačnému konaniu charakter dôvernosti ako jedného z jeho podstatných aspektov, ktorý bol narušený zavedením povinnosti ukladať dohody o začatí mediácie do notárskeho registra. Dôverujúci a informovaní spotrebitelia, schopní uplatňovať svoje práva, sú hnacou silou hospodárskych zmien, pretože ich voľba podnecuje inovácie, efektívnosť a zvyšuje čistotu trhového prostredia.

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru a vyvoláva tiež pozitívne sociálne vplyvy, nemá však vplyv na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky,

medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Helena Mezenská

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 67 ods. 4 (zásada vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v občianskych veciach) a v čl. 81 (justičná spolupráca v občianskych veciach) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3) v platnom znení - osobitne v čl. 8 smernice (účinky mediácie na premlčacie a prekluzívne doby) a v odporúčaní Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách pre mimosúdne orgány, ktoré sa zaoberajú urovnaním sporov spotrebiteľov vzájomnou dohodou (Ú. v. ES L 109, 19.4.2001, s. 56),

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na transpozíciu smernice uvedenej v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola stanovená do 21. mája 2011 okrem článku 10, v prípade ktorého bola lehota na transpozíciu stanovená najneskôr do 21. novembra 2010,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)smernica uvedená v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola úplne transponovaná do nasledujúcich právnych predpisov:

-zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 589/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

-zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 141/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

-úplný.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru a na hospodárenie obyvateľstva (sociálne vplyvy) možno predpokladať z dôvodu, že tak spotrebitelia, ako aj poskytovatelia služieb (podnikatelia) získajú väčšiu dôveru v mediáciu ako alternatívnej forme riešenia sporu voči súdnemu konaniu, ktoré predsa len vyvoláva vyššie náklady oboch účastníkov sporu ako dohoda v rámci mediácie. Tieto vplyvy nemožno presne vyčísliť.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Návrhom zákona sa do zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii“) zavádza nový pojem drobného sporu. Za drobný spor bude možné považovať každý spor, v ktorom hodnota predmetu sporu v čase začatia mediácie neprevyšuje sumu vo výške 10 000 eur. Zavedenie pojmu bezprostredne súvisí s bodom 3 a 4 tohto návrhu zákona a s určením okamihu začatia mediácie iným spôsobom, ako uložením dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín (ďalej len „register listín“).

Pri vypracovaní návrhu zákona a definovaní drobného sporu navrhovateľ prihliadal na vymedzenie pojmu drobných sporov v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Odchylne od úpravy v Občianskom súdnom poriadku je však stanovená horná hranica pre posúdenie drobného sporu, a to najmä z dôvodu praktických skúseností z aplikačnej praxe mediátorov. V praxi práve ingerencia notárov a ukladanie dohôd do registra odrádza osoby (najmä spotrebiteľov) inštitút mediácie využívať, a to predovšetkým v prípadoch, kedy sa jedná o urovnanie sporov vzniknutých napr. pri rekonštrukcii bytu, kúpe ojazdeného motorového vozidla alebo spotrebného tovaru a ich reklamácie. S prihliadnutím na dlhoročné skúsenosti mediátorov týkajúce sa výšky hodnôt sporov, ktoré sú predmetom mediácie, a prípadov, v ktorých sa zákonom znižuje ochota na alternatívnom riešení samotného sporu, sa navrhuje stanoviť hornú hranicu predmetu sporu do výšky 10 000 eur.

Začiatok mediácie tak do budúcna bude mať význam nielen pre určenie účinkov mediácie, ale aj pre stanovenie sumy predmetu sporu a následným určením, charakteru sporu, t.j. či v danom prípade ide alebo nejde o drobný spor.

K bodu 2

Z dôvodu zefektívnenia a zrýchlenia mediačného konania sa v prípadoch drobných sporov navrhuje zjednodušiť postup spojený s podpisovaním dohody o začatí mediácie osôb na nej zúčastnených a mediátorom a to tak, že podpisy na dohode nebudú musieť byť či už notárom, alebo matričným úradom úradne osvedčené.

Zodpovednosť za hodnovernosť dohody a jej podpisov a z nej vyplývajúcu zodpovednosť za prípadne vzniknutú škodu voči ktorejkoľvek osobe zúčastnenej na mediácii nesie mediátor toho konkrétneho sporu tak, ako je stanovené v bode 5 tohto návrhu zákona.

K bodom 3 a 4

Mediácia, ako jedna z foriem alternatívneho riešenia sporov by primárne mala smerovať k urovnaniu sporu v celom jeho rozsahu a tým predísť súdnemu konaniu. Mnohokrát sa však možno stretnúť s nevôľou strán zúčastniť sa na mediácii a prejsť procesom zmierenia, i keď výsledok takéhoto konania je spravidla rýchlejší, menej nákladný a výhodnejší pre obe strany.

Cieľom Európskej komisie pri schvaľovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach v platnom znení (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3) (ďalej len „smernica“) bolo, aby sa uľahčil prístup k alternatívnemu riešeniu sporov a aby sa podporovalo riešenie sporov v priateľskom duchu prostredníctvom nabádania na používanie mediácie. Štáty majú zabezpečiť vyvážený vzťah medzi mediáciou a súdnym konaním. Štát by mal nastaviť podmienky mediácie tak, aby povzbudil čo najväčšie množstvo osôb využívať inštitút mediácie a to napr. i tým, že ju odbyrokratizuje a zákonné podmienky uľahčí alebo úplne odstráni, ak sú neúčelné a bránia efektívnemu využívaniu inštitútu.

Novelou zákona č. 141/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov účinnou od 1. júla 2010 sa za začiatok mediácie začal považovať deň, kedy je dohoda o začatí mediácie uložená v registri listín zriadenom podľa § 73k zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Dovtedy sa mediácia začínala dňom, kedy sa osoby zúčastnené na mediácii písomne dohodli, že sa mediácie zúčastnia a zároveň i na osobe mediátora. Tieto osoby sa mohli dohodnúť i na inom okamihu začatia mediácie.

Pre vznik samotnej dohody o začatí mediácie je potrebná súčinnosť osôb zúčastnených na mediácii a mediátora. Z uvedeného možno dovodiť, že je možné zabezpečiť a následne preukázať i iný okamih, ktorým by mohla mediácia začať, a to okamih podpísania

dohody o začatí mediácie. V prípade, že nebudú pri podpisovaní dohody prítomné obe strany, dohoda bude platná podpisom poslednej z nich.

Návrhom zákona sa stanoví ďalší okamih, kedy sa mediácia začína a nastávajú účinky s tým spojené, a to pre prípady drobných sporov. Ak teda pôjde o spory, v ktorých hodnota predmetu sporu nepresiahne sumu vo výške 10 000 €, mediácia začína práve podpísaním dohody o začatí mediáci osobami zúčastnenými na mediácii alebo ich zástupcami, ktorí konajú v rozsahu im udeleného oprávnenia a mediátora. Osobám zúčastneným na mediácii však návrh zákona umožňuje dohodnúť sa, že mediácia začne spôsobom upraveným v súčasnej právnej úprave, t. j. uložením dohody o začatí mediácie do registra listín.

Rovnako ako s uložením dohody do registra listín i s uzatvorením dohody o začatí mediácie jej podpisom v prípade drobného sporu sú spojené významné účinky, s ktorými je spätý beh premlčacích a prekluzívnych lehôt. Princíp právnej istoty zostáva návrhom zákona nedotknutý, pretože uzavretie dohody o začatí mediácie v prípade drobných sporov bude mať rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Navrhovaná úprava tým zohľadňuje aj čl. 8 smernice.

Ak vyvstane potreba predložiť dohodu o začatí mediácie v súdnom konaní, súčasná právna úprava ukladá notárovi povinnosť vydať osvedčený odpis dohody z registra listín súdu. Keďže v prípade drobných sporov sa dohoda o začatí mediácie do registra listín neukladá, bude povinnosťou mediátora úradne overiť túto dohodu a vydať ju súdu na účely súdneho konania.

Neraz je jednou z osôb zúčastnených na mediácii spotrebiteľ. Spotrebitelia nie sú vzhľadom na zložitosť právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na ich spory, schopní účinne sa brániť a uplatňovať svoje práva v plnom rozsahu. Ak sa počiatočný kontakt s dodávateľom, príp. predajcom ukáže ako neúspešný, v zákone o mediácii sú stanovené podmienky, ktoré môžu byť pre spotrebiteľa prekážkou (povinnosť uložiť dohodu v registri listín, poplatkové zaťaženie, nevôľa dodávateľa, príp. predajcu byť vedený v registri listín s ohľadom na jeho dobré meno, diskrétnosť) a riešenie sporu súdnou cestou je z praxe príliš zdĺhavé, pre spotrebiteľa sa javí ako nemožné domôcť sa svojich práv rýchlym a účinným spôsobom.

So začatím mediácie je v súčasnej dobe spojený komplikovanejší proces a to najmä v podobe povinnosti ukladať dohody o začatí mediácie v notárskom registri, nedostatku skúseností notárov s takouto činnosťou a poplatkovej povinnosť spojenej s uložením dohody. Komunikácia strán smerujúca k uzatvoreniu dohody o začatí mediácie je veľakrát sprevádzaná mnohými ústupkami a vyjednávaniami a stojí na „slabom základe“. Povinnosť následne uložiť podpísanú dohodu v registri listín túto situáciu ešte sťažuje. V ostatných prípadoch sa môže stať, že i keď sa dohoda o riešení sporu uzavrie a tým sa mediácia de facto skončí, de jure mediácia ani nezačne, pretože strany sporu síce dohodu o začatí mediácie

podpíšu, avšak nikdy ju neuložia do registra listín, a len tento deň je podľa účinnej právnej úpravy rozhodujúci pre určenie začiatku mediácie.

V dôsledku toho sa povinnosť ukladať dohody o začatí mediácie do registra listín vedeného Notárskou komorou vo všetkých prípadoch mediácie javí ako zbytočný byrokratický prvok, ktorý finančne zaťažuje účastníkov mediácie a má za následok porušenie dôverného charakteru mediácie. Nie je účelné zachovať takýto postup, keďže je možné jednoznačne stanoviť i iný, vhodnejší spôsob začatia mediácie.

V prípadoch sporov, ktorých predmetom je napr. značková obuv za 80 eur, tak spotrebiteľ a predávajúci ako osoby zúčastnené na mediácii, nebudú mať povinnosť uložiť dohodu o začatí mediácie v registri listín, aby nastali účinky podstatné pre jej vznik, ale mediácia začne už samotným podpísaním takejto dohody. Podmienkou nutnou k začatiu mediácie v prípadoch drobných sporov tak už nebude povinnosť ukladať dohody v notárskom registri. Tým sa celý postup konania zjednodušuje a urýchľuje sa dosiahnutie primárneho účelu mediácie, ktorým je úspešné ukončenie sporu uzatvorením dohody o riešení sporu. Úpravu, ktorá je predmetom návrhu zákona, tak možno považovať za významný krok k zlepšeniu vymáhateľnosti práva na Slovensku.

K bodu 5

S porušením povinností mediátora je viazaná zodpovednosť za vznik prípadnej škody vzniknutej ako dôsledok jeho konania, resp. nekonania. Podľa účinnej právnej úpravy mediátor zodpovedá za škodu, ktorá vznikla osobám zúčastneným na mediácii, ak žiadosť o uloženie dohody o začatí mediácie do registra listín podal oneskorene. Zákon zjemňuje zodpovednosť mediátora možnosťou vyviniť sa v prípadoch, kedy preukáže, že konal s náležitou odbornou starostlivosťou podľa § 4 ods. 2 zákona o mediácii.

Za náležitú odbornú starostlivosť sa na účely zákona o mediácii považuje taká činnosť, ktorú mediátor vykonáva nezávisle, nestranne, dôsledne, poučuje osoby zúčastnené na mediácii, o ich právach, ktoré môžu byť mediáciou dotknuté a bez zbytočného odkladu informuje osoby zúčastnené na mediácii o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť z výkonu mediácie vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k osobám zúčastneným na mediácii možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Z dôvodu zavedenia iného okamihu začatia mediácie v prípadoch drobných sporov podľa tohto návrhu zákona bolo potrebné upraviť i zodpovednosť mediátora za škodu, ak by ním bola spôsobená. Za vzniknutú škodu nesie mediátor zodpovednosť vtedy, ak dohodu o začatí mediácie uzatvoril s osobami zúčastnenými na mediácii oneskorene.

Podľa návrhu zákona sa mediátor v prípade drobných sporov môže zodpovednosti za škodu zbaviť len vtedy, ak preukáže, že postupoval a svoju činnosť vykonával

s náležitou odbornou starostlivosťou podľa § 4 ods. 2 zákona o mediácii a i napriek tomu došlo k oneskorenému uzatvoreniu dohody o začatí mediácie a tiež vtedy, ak osoba zúčastnená na mediácii alebo zástupca konajúci v rozsahu svojho oprávnenia konať za zastúpeného nepreukáže, že podnet na uzavretie dohody o začatí mediácie bol mediátorovi doručený do vlastných rúk v lehote dlhšej ako 60 dní pred skončením príslušnej premlčacej alebo prekluzívnej lehôt viažucich sa k uplatneniu práva.

Lehota v rozmedzí 60 dní bola zavedená s ohľadom na praktické skúsenosti mediátorov týkajúce sa dĺžky trvania počiatočnej komunikácie strán pred uzatvorením dohody o začatí mediácie, prípravy samotnej dohody o začatí mediácie a možnosti mediátora úspešne prispieť k urovnaniu sporu.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. novembra 2013.