Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Otvorenosť a priehľadnosť finančných transakcií u subjektov spravujúcich verejné financie, ako aj financie používané na verejnoprospešné záujmy je nevyhnutným predpokladom budovania demokratickej spoločnosti a vykorenenia korupcie z verejného života. Tým, že novodobou slovenskou históriou politického života otriaslo viacero škandálov spojených s financovaním politických strán, ako aj so zneužívaním verejných finančných prostriedkov, je potreba dosiahnutia transparentnejšieho verejného priestoru o to naliehavejšia.

Možno sa domnievať, že hlavným zdrojom inšpirácie a impulzu pre očistu verejného života je vytváranie osobných vzorov, ktorých činy sú morálnym kompasom pre nerozhodných a váhajúcich.

V oblasti transparentného financovania však do tejto chvíle nebola vytvorená možnosť, ako otvoriť svoje financie verejnosti a stať sa spomenutým morálnym vzorom. V rámci prieskumu bankového trhu uskutočneného predkladateľmi tohto návrhu zákona s cieľom zistiť, či ktorákoľvek zo slovenských bánk ponúka službu umožňujúcu bezplatný vzdialený prístup pre tretie osoby k informáciám o platobných transakciách, sa nepotvrdilo, že by niektorá zo slovenských bánk takúto službu ponúkala. Až po uskutočnení prieskumu sa takýto produkt objavil v Slovenskej sporiteľni. Na rozdiel od toho, napríklad v Českej republike je táto služba poskytovaná od roku 1998 a v súčasnosti ju ponúkajú až tri české banky s minimálnymi poplatkami za zriadenie služby a nulovými poplatkami za zobrazovanie transakcií. Možno teda predpokladať, že takúto službu budú po prijatí návrhu zákona schopné poskytnúť v budúcnosti aj ostatné slovenské banky.

Cieľom návrhu zákona je prostredníctvom novelizácie Obchodného zákonníka umožniť v bankách zriadenie transparentného účtu, t.j. účtu umožňujúceho bezplatný vzdialený prístup pre tretie osoby k informáciám o prijatých a vykonaných platbách majiteľa účtu.

Prijatie zákona umožní akejkoľvek fyzickej, či právnickej osobe, ktorá je majiteľom bežného účtu, aby svoj bežný účet zmenila na transparentný účet a tým pádom umožnila priehľadnosť svojich finančných transakcií.

Možnú výhradu ochrany osobných údajov osôb, ktoré sú protistranami transakcií pri takomto type účtu, už v Českej republike zamietol Úrad na ochranu osobných údajov protiargumentom, že v prípade poukázania platby na transparentný účet sa jedná o konkludentné udelenie súhlasu so spracovaním osobných údajov a teda nedochádza k expozícií citlivých osobných údajov.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 26 ods. 2 (vnútorný trh) a čl. 56 až 66 (voľný pohyb služieb a kapitálu) Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1) – osobitne odôvodnenie č. 24 a č. 28 preambuly smernice,

-odporúčaní Komisie z 18. júla 2011 o prístupe k základnému platobnému účtu (Ú. v. EÚ L 190, 21.7.2011, s. 87),

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na transpozíciu smernice uvedenej v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola stanovená do 1. novembra 2009,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) smernica uvedená v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola transponovaná do týchto vnútroštátnych predpisov:

- Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

- Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizácii príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov,

- zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

úplný

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

V článku I sa doplnením nových odsekov do § 712 Obchodného zákonníka zavádza povinnosť pre banky, aby umožnili na základe žiadosti majiteľa bežného účtu zriadenie transparentného účtu, t.j. osobitnej služby k už zriadenému bežnému alebo platobnému účtu umožňujúcemu bezplatný vzdialený prístup pre tretie osoby k informáciám o platobných transakciách. Takýto typ účtu je primárne určený pre verejný sektor a tretí sektor, napr. pre občianske združenia, nadácie, štátne fondy, politické strany a iné podobné subjekty, ktorým pomáha posilňovať dôveryhodnosť hospodárenia tým, že umožňuje komukoľvek a kedykoľvek nahliadnuť do histórie finančných transakcií.

V odseku 3 sa ustanovuje povinnosť pre banky na základe žiadosti účet zriadiť a zároveň sa uvádza, že v prípade viacerých majiteľov účtu, môže o transparentný účet požiadať ktorýkoľvek z nich, čím sa reflektuje rovnocenné postavenie majiteľov účtov pri dispozícii s účtom, tak ako je to uvedené v Obchodnom zákonníku v § 709 ods. 2 (ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.). Je potrebné zdôrazniť, že zavedenie transparentného účtu nie je povinnosť, ale dobrovoľné rozhodnutie majiteľa účtu.

V odseku 4 sa ustanovujú podrobnosti zverejňovania prehľadu o prijatých a vykonaných platbách na bežnom účte, pričom zákon počíta s dvoma alternatívami miesta na ktorom budú transakcie zverejňované. Vzhľadom na podmienku nepretržitého vzdialeného prístupu pre tretie osoby je zrejmé, že sa jedná o webové sídlo. Predkladatelia s vedomím, že návrh zákona má čo najmenej zaťažovať jeho adresátov uskutočnili prieskum poskytovania služby transparentného účtu ako v Českej republike, tak aj na Slovensku (keďže krátko pred vypracovaním návrhu zákona začala službu transparentného účtu na Slovensku poskytovať prvá banka, a to Slovenská sporiteľňa). Z výsledkov tohto prieskumu vychádzajú aj dve alternatívy pri stanovovaní webového sídla, na ktorom sú zverejňované prehľady. Keďže Slovenská sporiteľňa zverejňuje prehľady o prijatých a vykonaných platbách na transparentných účtoch na odlišnom ako vlastnom webovom sídle umožňuje návrh aj ostatným bankám, aby si vybrali, či budú zverejňovať prehľady o prijatých a vykonaných platbách na transparentných účtoch na vlastnom webovom sídle, alebo na inom internetovom portáli, ktorého webovú adresu zverejnia na svojom webovom sídle.

V odseku 5 sa zakotvuje oprávnenie pre banku, aby mohla za zriadenie transparentného účtu požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažných prostriedkov na účte. Keďže cieľom zákona je umožniť bezplatný vzdialený prístup pre tretie osoby k informáciám o platobných transakciách, teda k prehľadom o prijatých a vykonaných platbách je dôležité, aby mali banky finančné prostriedky na zriadenie technického zabezpečenia služieb, ktoré umožňuje bezplatný prístup pre tretie osoby. Môže sa jednať napríklad o migráciu dát, alebo vytvorenie webového sídla, na ktorom sú prehľady zverejňované.

Čo sa týka výhrad ohľadne ochrany osobných údajov, ktorých predmetom býva obava, že zverejnením informácií ohľadne transakcií dôjde k zverejneniu osobných údajov osôb bez povolenia k takémuto zverejneniu, predkladatelia by chceli zdôrazniť nasledovné. Transparentný účet je účet, ktorého majiteľ požiadal o sprístupnenie informácií o tomto účte širokej verejnosti. Ak teda fyzická osoba na takýto účet poukazuje finančné prostriedky, robí tak s týmto vedomím a jeho súhlas so zverejnením osobných údajov je tu daný konkludentne, platbou. Na nakladanie s údajmi o právnických osobách a o firmách fyzických podnikateľských subjektov (v danom prípade v postavení platcov) nemožno teda nazerať ako na spracovanie osobných údajov v zmysle ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z.z., o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tým pádom sa na túto oblasť nevzťahuje pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov podľa § 2 menovaného zákona.

Podobne, český Úrad na ochranu osobných údajov uvádza, že za dobu trvania existencie tohto úradu sa ochranou osobných údajov v spojitosti s transparentnými bankovými účtami úrad zaoberal iba v jedinom prípade v roku 2008, keď jedna politická strana v súvislosti s platením členských príspevkov zverejnila na internetovej stránke prostredníctvom služby „transparentný účet“ výpis obsahujúci rodné čísla svojich členov bez ich súhlasu. Ďalej český úrad poznamenal, že výhovorky na ochranu osobných údajov sú účelovo využívané zďaleka nielen v súvislosti s neochotou zaviesť transparentný účet.

Z pohľadu práva Európskej únie možno uviesť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1), ktorá sa však predmetu úpravy návrhu zákona dotýka len okrajovo, a to najmä obsahom odôvodnenia č. 24 a odôvodnenia č. 28 preambuly k tejto smernici.

V odôvodnení č. 24 preambuly k uvedenej smernici sa uvádza, že užívateľ platobných služieb by mal mať možnosť vyplývajúcu z vnútroštátnej legislatívy sa v rámcovej dohode (napr. v zmluve o zriadení bežného účtu) s poskytovateľom týchto služieb dohodnúť na tom, akým spôsobom mu má poskytovať prístup k vykonaným platobným transakciám vrátane on-line prístupu. Je zrejmé, že smernica myslí primárne on-line bankovníctvo, takúto možnosť však uvádza len demonštratívne, čo nevylučuje, aby sa dohodnutý on-line prístup rozšíril aj na on-line prístup pre tretie osoby, ak s tým majiteľ účtu bude súhlasiť a dohodne si to v rámcovej zmluve.

Podobne, v odôvodnení č. 28 preambuly k uvedenej smernici sa uvádza, že spotrebiteľovi ako majiteľovi účtu by mali byť poskytnuté základné informácie o vykonaných platobných transakciách bez akýchkoľvek dodatočných poplatkov. V princípe, aj zavedenie transparentného účtu je poskytovaním základných informácií o vykonaných platobných transakciách a pokiaľ je ich bezplatné zavedenie on-line bezproblémové vo vzťahu k majiteľovi účtu, rozšírenie takejto funkcionality aj na tretie osoby sa nejaví byť dôvodom na zavádzanie dodatočných poplatkov. Návrh zákona však nevylučuje, aby poskytovateľ platobných služieb vyúčtoval majiteľovi účtu náklady za zriadenie transparentného účtu.