B. Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Navrhuje sa ustanoviť predmet úpravy návrhu zákona, ktorý zodpovedá jednotlivým oblastiam a právnym inštitútom, ktoré návrh zákona upravuje.
K § 2
Vecná pôsobnosť zákona sa navrhuje vymedziť s ohľadom na skutočnosť, že zákon by mal byť svojho druhu procesným predpisom a neustanovovať nové kompetencie orgánov verejnej moci. Z tohto dôvodu sa zákon bude aplikovať v rozsahu kompetencií, ktorými orgány verejnej moci disponujú podľa osobitných predpisov. Negatívne vymedzenie pôsobnosti sa vzťahuje najmä na utajované skutočnosti a na tie informačné systémy verejnej správy, ktoré sa týkajú zabezpečenia obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky. Obdobne je to aj v prípade informačných systémov medzinárodných organizácií. Rovnako sa zákon neuplatní v prípade, ak je konkrétne konanie upravené odlišne právne záväzným aktom s priamym účinkom alebo medzinárodnou zmluvou.
Odsek 3 vyjadruje vzťah tohto zákona k osobitným predpisom, ako vzťah medzi špeciálnou a všeobecnou úpravou. Ak napríklad podľa osobitného zákona je na udelenie oprávnenia potrebná žiadosť s určitými náležitosťami, vrátane príloh a je ju potrebné podať konkrétnemu orgánu, ktorý o nej rozhoduje v konkrétnych lehotách a postupom podľa osobitného zákona, zostanú tieto podmienky zachované s tým, že tento zákon ustanoví
akým spôsobom budú náležitosti žiadosti zohľadnené v elektronickej forme žiadosti,
akým spôsobom sa k nej pripoja prílohy a doručí sa orgánu, ktorý rozhoduje
akým spôsobom bude tento orgán komunikovať so žiadateľom,
ako bude vyzerať rozhodnutie orgánu a ako sa doručí žiadateľovi.
Inými slovami, kompetencia orgánu zostane zachovaná, jeho postup v konaní tiež s tým, že tento zákon mu ustanoví odchýlky v prípade elektronickej komunikácie.
Obdobný režim sa navrhuje vo vzťahu k registrom, kde tento zákon nemá ambíciu vstupovať do ich úpravy v osobitných predpisoch, avšak ustanovuje režim vzniku referenčného registra a referenčného údaja a vo vzťahu k nim osobitné povinnosti správcu a registrátora takéhoto registra.
K § 3
Základom celej predkladanej legislatívnej normy je chápanie elektronického výkonu verejnej moci ako výkonu verejnej moci v elektronickej forme, najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie, t.j. vzájomnej výmeny elektronických správ obsahujúcich elektronické dokumenty medzi dvoma alebo viacerými komunikujúcimi subjektmi.
V tomto paragrafe definované základné pojmy využívané pri definovaní elektronického výkonu verejnej moci.
Elektronická správa je chápaná ako logický celok údajov, obsahujúci jednoznačnú identifikáciu odosielateľa a adresáta a vlastný informačný obsah elektronickej správy. Ten môže byť tvorený jedným alebo viacerými elektronickými dokumentmi. Elektronická správa tak môže reprezentovať všetku komunikáciu medzi orgánom verejnej moci a príslušnou osobou, môže
reprezentovať elektronické podania (vrátane potrebných príloh), alebo rozhodnutie vydané a odosielané orgánom verejnej moci.
Dôležitou súčasťou pojmového aparátu je chápanie elektronického dokumentu, jeho formátu a z neho odvodenej vizuálnej podoby zrozumiteľnej pre človeka.
Špeciálnym typom elektronického dokumentu je elektronický formulár, ktorý predstavuje predpis, prostredníctvom ktorého je možné elektronickými prostriedkami vytvoriť elektronické podanie alebo elektronický úradný dokument a ktorý slúži na zobrazenie údajov, obsiahnutých v nich. Údaje v štruktúrovanej forme (vo formáte XML). Elektronický formulár je teda elektronickým ekvivalentom súčasných formulárov a tlačív, do ktorých sa údaje vyplňujú a tieto vyplnené údaje obsahom elektronického podania alebo úradného dokumentu. Práve štruktúrovaná forma údajov umožňuje následné automatizované spracovanie údajov v takomto elektronickom dokumente, čo je základným predpokladom pre automatizáciu spracovania a zefektívnenie procesov výkonu verejnej moci.
Pre vytvorenie vyplneného elektronického formulára je možné použiť príslušný elektronický formulár, je však možné využiť aj iný prostriedok, napr. na tento účel určenou špecializovanou aplikáciou alebo informačným systémom (napr. vytváranie vyplnených elektronických formulárov obsahujúcich výstupy z registrov).
Identifikátor osoby je základným pojmom, prostredníctvom ktorého je možné identifikovať osoby fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Pre fyzické osoby je identifikátorom kombinácia rodného čísla s menom a priezviskom osoby (nakoľko rodné číslo nepredstavuje z dôvodu duplicít jednoznačný identifikátor), v prípade zahraničných fyzických osôb je to identifikátor, ktorý bol osobe vydaný v krajine ktorej je štátnym občanom. Pre právnickú osobu alebo podnikateľa je identifikátorom identifikačné číslo organizácie, alebo obdobný identifikátor tejto osobe pridelený v štáte, v ktorom má sídlo.
Autorizácia predstavuje vyjadrenie a zachytenie súhlasu s obsahom príslušného právneho úkonu a zachytenie vyjadrenia vôle osoby vykonávajúcej takúto autorizáciu vykonať právny úkon s daným obsahom.
Ďalšie v tejto časti definované pojmy sú podrobnejšie rozpísané v relevantných častiach zákona.
K § 4
V tomto paragrafe je definovaná základná koncepčná architektúra informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci. Táto architektúra má nasledujúce základné komponenty:
Prístupové miesta komponenty zabezpečujúce kontakt orgánov verejnej moci s používateľmi ich služieb.
Spoločné moduly komponenty zabezpečujúce základné funkcie potrebné pri elektronickom výkone verejnej moci, ktoré tieto orgány verejnej moci pri implementácii elektronických služieb a procesov môžu využívať
Agendové systémy informačné systémy, ktoré zabezpečujú informačnú podporu vlastnému výkonu agend podľa kompetenčného členenia. Tieto informačné systémy využívané nielen na podporu elektronického výkonu verejnej moci, ale taktiež na podporu existujúceho „listinného“ spôsobu výkonu verejnej moci.
Jednotlivé súčasti architektúry informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci musia byť budované tak, aby prostredníctvom nich bolo možné vykonávať verejnú moc výhradne elektronicky, bez potreby ďalšej listinnej komunikácie (pokiaľ špecifický zákon takúto listinnú komunikáciu explicitne nepredpisuje).
K § 5
Tento paragraf definuje prístupové miesta, ktoré je možné využívať pri elektronickom výkone verejnej moci pre zabezpečenie elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci. Prístupovými miestami sú:
Ústredný portál verejnej správy predstavuje centrálne prístupové miesto k všetkým zverejneným elektronickým službám, ako aj k spoločným modulov (napr. elektronickým schránkam). Ústredný portál verejnej správy zabezpečuje prístup k elektronickým službám orgánov verejnej moci prostredníctvom Internetu. Ak orgán verejnej moci sprístupní elektronickú službu na špecializovanom portáli, musí ju sprístupniť aj na Ústrednom portáli verejnej správy.
Špecializovaný portál predstavuje prístupové miesto k špecializovaným elektronickým službám konkrétneho orgánu verejnej moci (tieto však musia byť prístupné aj prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy). Špecializovaný portál môže byť určený aj pre komunikáciu s viacerými orgánmi verejnej moci prostredníctvom Internetu, ako aj na prístup k nim prevádzkovaným agendovým systémom. Ak je špecializovaný portál zriadený dohodou viacerých orgánov verejnej moci, súčasťou takejto dohody je nielen určenie správcovstva a prevádzkovateľa portálu, ale najmä určenie osoby, ktorá na účely zákona o ochrane osobných údajov určuje prostriedky a účel spracúvania osobných údajov.
Integrované obslužné miesto slúži ako prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, kde elektronickú komunikáciu na podnet žiadateľa realizuje pracovník integrovaného obslužného miesta. Prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je možné realizovať všetky podania a využiť elektronické služby orgánov verejnej moci sprístupnených na Ústrednom portáli verejnej správy, realizovať prístup k obsahu elektronickej schránky pre jej držiteľa alebo oprávnenú osobu, ako aj realizovať konverziu dokumentov z listinnej do elektronickej formy a naopak.
Ústredné kontaktné centrum slúži na poskytovanie informácií o elektronickom výkone verejnej moci a o činnosti orgánov verejnej moci, ak toto nie je zakázané osobitnými predpismi. V súčasnosti nie je možné realizovať podania a zabezpečovať prístup do elektronickej schránky, nakoľko súčasná legislatíva neumožňuje autentifikáciu používateľa a autorizáciu právnych úkonov realizovaných prostredníctvom kontaktného centra.
Správcovia jednotlivých prístupových miest povinní na účely elektronickej komunikácie zabezpečiť v prvom rade prostriedky umožňujúce vytváranie elektronických správ používaných pri elektronickej komunikácii v procesoch elektronického výkonu verejnej moci - teda zabezpečiť možnosť komunikácie zákonom ustanoveným spôsobom.
K § 6
Základné ustanovenia u Ústrednom portáli boli prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže sa jedná o základné prístupové miesto.
Ústredný portál, ako základné prístupové miesto k elektronickým službám a k elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci, zabezpečuje publikáciu informačného obsahu, ako aj zverejnenie poskytovaných elektronických služieb a k nim prislúchajúcich vzorov elektronických formulárov. Prostredníctvo Ústredného portálu môžu oprávnení používatelia pristupovať k svojim elektronickým schránkam.
Správcom Ústredného portálu je Úrad vlády SR. Ten zodpovedá za zabezpečenie prevádzky a za funkčnosť elektronickej komunikácie realizovanej prostredníctvom Ústredného portálu ako jedného z prístupových miest. Na Ústrednom portáli je zverejnený zoznam orgánov verejnej moci, s ktorými je možné komunikovať prostredníctvom Ústredného portálu, ako aj zoznam služieb, ktoré prostredníctvom Ústredného portálu sprístupnené, spolu s označením typov konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, ktorých sa týka.
Orgány verejnej moci povinné zabezpečiť publikovanie správnych a úplných informácií viazaných k vlastnej činnosti a poskytovaných elektronických službách, ako aj dostupnosť vzorov elektronických formulárov pre využívanie týchto elektronických služieb. Súčasne musia umožniť elektronickú komunikáciu pri výkone verejnej moci prostredníctvom Ústredného portálu bez ohľadu na to, či pre poskytovanie elektronických služieb zriadili špecializovaný portál alebo nie.
K § 7
Ustanovenia o integrovanom obslužnom mieste (ďalej aj „IOM“) boli prevzaté zo zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže sa jedná o základné prístupové miesto pre asistovanú komunikáciu s orgánmi verejnej moci.
Integrované obslužné miesto môže vykonávať elektronickú komunikáciu s orgánom verejnej moci v mene žiadateľa o službu, ako aj realizovať zaručenú konverziu a činnosti osvedčujúcej osoby. Prevádzkovateľmi integrovaných obslužných miest môžu byť orgány verejnej moci, vrátane notárov alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu.
Účelom zriaďovania integrovaných obslužných miest je zabezpečenie prístupového bodu aj pre používateľov, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu využívať prístupové body prístupné prostredníctvom Internetu (napr. nedostatok znalostí pre komunikáciu prostredníctvom Internetu, nedostatok technických prostriedkov, nedostupnosť komunikačnej siete a pod.). Používateľ môže získavať výstupy z registrov, realizovať podania, ako aj pristupovať prostredníctvom pracoviska IOM do svojej elektronickej schránky a podľa potreby aj realizovať preberanie doručovaných správ.
Služby integrovaného obslužného miesta sa poskytujú výhradne v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta, ktorú zriaďuje oprávnená osoba. Prevádzkareň musí byť označená. Prevádzkareň počas celej doby poskytovania služieb integrovaného obslužného miesta musí spĺňať technické, technologické, organizačné a bezpečnostné podmienky v súlade s výnosom Ministerstva financií SR. Prevádzkareň musí byť zapísaná do registra prevádzok integrovaných obslužných miest, ktorý vedie Ministerstvo financií SR, ako správca informačného systému integrovaných obslužných miest, ktorý je informačným systémom verejnej správy.
Pre zriadenie prevádzky integrovaného obslužného miesta musí oprávnená osoba podať žiadosť o zápis do registra prevádzok integrovaných obslužných miest. Po preukázaní splnenia podmienok je prevádzka integrovaného obslužného miesta do registra zapísaná do 30 dní od doručenia žiadosti. Kontrolu dodržiavania podmienok prevádzky integrovaného obslužného miesta vykonáva Ministerstvo financií SR. Prevádzka môže byť z registra vyčiarknutá na základe výsledku kontroly, na základe žiadosti prevádzkovateľa, alebo v prípade zániku prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta.
Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta nárok na úhradu výdavkov spojených s prevádzkou integrovaného obslužného miesta podľa sadzobníka úhrad za činnosť
integrovaného obslužného miesta, ktoré zahrňujú jednak správny poplatok viazaný na službu realizovanú pre žiadateľa, ako aj odmenu za poskytnutie služby IOM.
K § 8
Pri realizácii úkonu prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je tento úkon realizovaný pracovníkom IOM v mene žiadateľa o službu. V tomto prípade sa považuje takto realizovaný úkon za úkon osoby, v ktorej mene pracovník integrovaného obslužného miesta úkon realizovaný prostredníctvom integrovaného obslužného miesta autorizoval.
Elektronický dokument, ktorý takýto úkon reprezentuje a je autorizovaný pracovníkom IOM, však musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu osoby, v mene ktorej sa daný úkon realizuje. Z dôvodu zvýšenia bezpečnosti procesov elektronickej komunikácie zabezpečovaných prostredníctvom IOM musí byť každý úkon autorizovaný pracovníkom IOM súčasne autorizovaný zaručenou elektronickou pečaťou informačného systému IOM (t.j. správcom tohto systému).
Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečí vedenie dokumentácie o takto realizovanej elektronickej komunikácii. Je povinný evidovať údaje o osobe v mene ktorej bol úkon realizovaný, dátum a čas realizácie úkonu, údaje o type úkonu (služby) a určenie orgánu voči ktorému bol úkon realizovaný a údaje o pracovníkovi IOM, ktorý úkon v mene žiadateľa vykonal. Tieto údaje je prevádzkovateľ pracoviska IOM povinný poskytnúť v prípade sporu o dodržaní podmienok správneho výkonu činnosti pracoviska IOM.
K § 9
Prevádzkovateľ IOM je povinný viesť podrobnú evidenciu vykonanej asistovanej činnosti v členení podľa jednotlivých ním prevádzkovaných pracovísk IOM. Špeciálny dôraz je venovaný evidencii listinných evidencií podpísaných splnomocnení, ktorými žiadateľ služby poveril pracovníka IOM na realizáciu ním požadovaného úkonu. V prípade požiadavky na úradne osvedčený podpis na podaní sa požaduje aj úradne osvedčený podpis žiadateľa na splnomocnení.
K § 10
Spoločnými modulmi informačné systémy verejnej správy, t.j. vzťahujú sa na nich ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prístup k funkcionalite spoločných modulov potrebných pre zabezpečenie elektronickej komunikácie v procesoch elektronického výkonu verejnej moci je zabezpečený prostredníctvom Ústredného portálu (napr. prístup k elektronickej schránke, prístup k formulárom, funkcionalite platobného modulu a pod.).
Modul elektronických schránok - je určený pre správu elektronických schránok a zabezpečenie fungovania elektronických schránok. Jeho súčasťou je register elektronických schránok.
Autentifikačný modul - zabezpečuje autentifikáciu (na základe identifikátora fyzickej osoby a autentifikátora) na účely elektronickej komunikácie a využitie elektronickej identity osoby pre všetky prístupové miesta na účely elektronickej komunikácie.
Platobný modul - sprostredkúva vykonanie úhrady správnych poplatkov a súdnych poplatkov a iných platieb orgánu verejnej moci a poskytnutie zaručenej informácie o úhrade.
Modul centrálnej elektronickej podateľne - zabezpečuje funkcie elektronickej podateľne podľa osobitného zákona.
Modul elektronických formulárov - je register platných vzorov elektronických formulárov, ako aj vzorov elektronických formulárov s ukončenou platnosťou, ktorý zabezpečuje sprístupňovanie vzorov elektronických formulárov podľa požiadaviek na typ elektronického formulára a čas platnosti, ako aj funkcie spojené s riadením životného cyklu vzorov elektronických formulárov.
Modul elektronického doručovania - zabezpečuje elektronické doručovanie podľa tohto zákona. Prostredníctvom jeho funkcionality sa vykonáva doručenie elektronickej správy odosielanej orgánom verejnej moci fyzickej alebo právnickej osobe, t.j. nie je využívaný na doručovanie správ adresovaných orgánom verejnej moci.
Notifikačný modul - zabezpečuje zasielanie notifikácií v prípadoch, ustanovených zákonom.
Modul úradnej komunikácie (v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy nazývaný aj G2G modul) - zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi agendovými systémami a inými informačnými systémami, pri elektronickom výkone verejnej moci.
Modul dlhodobého uchovávania by mal poskytovať služby spojené s uchovávaním elektronických dokumentov a zabezpečením ich čitateľnosti a najmä stálej platnosti použitých autorizačných mechanizmov.
Orgány verejnej moci pri implementácii riešení pre elektronický výkon verejnej moci povinné využívať nasledujúce spoločné moduly: modul elektronických schránok, autentifikačný modul, platobný modul, modul elektronických formulárov a modul elektronického doručovania. Orgány verejnej moci pri zabezpečovaní vzájomnej elektronickej komunikácie môžu využívať modul úradnej komunikácie. Pre zabezpečenie funkcií elektronického výkonu verejnej moci môžu orgány verejnej moci využívať aj ďalšie spoločné moduly, alebo vytvoriť informačné systémy verejnej správy s obdobnou funkcionalitou ako spoločné moduly (samozrejme s výnimkou tých, ktoré sú povinné využívať).
K § 11
Elektronické schránky elektronické úložiská správ, ktoré doručované majiteľovi schránky, t.j. fyzickej alebo právnickej osobe, alebo orgánu verejnej moci. Technické riešenie Ústredného portálu môže zabezpečiť aj ukladanie odosielaných správ zasielaných fyzickými alebo právnickými osobami prostredníctvom prístupových bodov Ústredného portálu a IOM.
Elektronické schránky sa zriaďujú orgánom verejnej moci, právnickým osobám, fyzickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom. Zriaďuje sa aj organizačnej zložke právnickej osoby zapísanej do zákonom ustanovenej evidencie. Osoba, pre ktorú sa elektronická schránka zriaďuje, je majiteľom schránky.
Elektronická schránka má dvojúrovňovú logiku:
Po zriadení elektronickej schránky do nej majiteľ alebo ním splnomocnená osoba po autentifikácii môže pristupovať.
Po aktivácii elektronickej schránky do nej zasielané elektronické dokumenty (správy), ktoré je potrebné majiteľovi schránky doručovať a dokumenty určené na doručenie do vlastných rúk je možné v elektronickej schránke elektronicky preberať splnomocnenými osobami.
Prístup do elektronickej schránky je štandardne umožnený jej majiteľovi. Majiteľ elektronickej schránky však môže udeliť oprávnenia prístupu k elektronickej schránke aj ďalším osobám samostatným úkonom.
V tomto ustanovení sa upravujú základné „statusové“ náležitosti elektronickej schránky, ako aj povinnosti Úradu vlády SR vo vzťahu k ich správe. Úrad vlády SR musí zabezpečiť dostupnosť elektronickej schránky pre jej majiteľa a ním poverené osoby. Musí rovnako zabezpečiť aj možnosť aktivácie a zmeny a zrušenia rozsahu oprávnení k elektronickej schránke. Rovnako musí zabezpečiť nemennosť elektronických správ a dokumentov uchovávaných v elektronickej schránke a zaznamenávanie úkonov vykonávaných nad elektronickou schránkou.
Úrad vlády SR vedie ku každej elektronickej schránke vedie základné údaje o elektronickej schránke:
identifikátor elektronickej schránky,
dátum a čas zriadenia, aktivácie, deaktivácie a zrušenia elektronickej schránky a dátum a čas zmeny oprávnení k elektronickej schránke,
dátum a čas každého prístupu do elektronickej schránky a dátum a čas odoslania a prijatia elektronickej správy do elektronickej schránky, s uvedením identifikátora osoby, ktorá sa do elektronickej schránky prihlásila, alebo ktorá správu odoslala, spolu s identifikáciou elektronickej správy
údaje o majiteľovi elektronickej schránky
Tieto údaje vedie ministerstvo po dobu 3 rokov a možno sprístupniť len majiteľovi elektronickej schránky a orgánu verejnej moci na účely plnenia jeho úloh. Ide o základné údaje, zachytávajúce úkony, vykonané vo vzťahu k schránke a identifikujúce osobu, ktorá ich vykonala.
K § 12
Elektronická schránka sa zriaďuje bezplatne a každému majiteľovi je možné zriadiť iba jednu elektronickú schránku pre každé právne postavenie. Teda ak napríklad pôjde o fyzickú osobu notára, bude mať zriadené tri schránky, pre fyzickú osobu, pre podnikateľa a pre orgán verejnej moci.
Každý komu je zriadená elektronická schránka je jej majiteľom. Elektronická schránka nie je predmetom vlastníckeho práva a majiteľ elektronickej schránky je oprávnený disponovať s ňou len spôsobom, ustanoveným týmto zákonom. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že majiteľ disponuje primárne s obsahom schránky a samotnú schránku užíva, ale žiadne ďalšie dispozičné či scudzovacie oprávnenia k nej nevykonáva. Ide o vzťah podobný vzťahu majiteľa bankového účtu k bankovému účtu.
Elektronickú schránku automaticky zriaďuje Úrad vlády SR po získaní informácie o nároku na zriadenie schránky, t.j. zápisom osoby do ustanovenej evidencie, alebo po dovŕšení 18 roku života (predtým fyzická osoba nie je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, preto zriadenie elektronickej schránky pre takúto osobu nemá zmysel, lebo za ňu konajú iné osoby).
Zriadenie schránky je možné aj na žiadosť pre iné osoby (fyzická osobám ktorá nie je občanom SR, právnická osoba so sídlom mimo územia SR a pod.). Rovnako je možné elektronickú schránku zriadiť na žiadosť po jej zrušení v dôsledku deaktivácie a uplynutia doby na zrušenie schránky po deaktivácii schránky (ak samozrejme pominuli dôvody na jej deaktiváciu). Žiadosť o zriadenie elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom Ústredného portálu alebo v listinnej podobe autorizovaná osvedčeným podpisom žiadateľa.
V prípade potreby samostatnej elektronickej komunikácie s príslušnou organizačnou zložkou alebo organizáciou bez právnej subjektivity v zriaďovateľskej pôsobnosti a pod., je možné zriadiť za žiadosť nadriadeného subjektu samostatnú elektronickú schránku. Žiadosť o zriadenie takejto osobitnej časti elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom funkcie elektronickej schránky.
Úrad vlády SR zverejní zoznam adries elektronických schránok orgánov verejnej moci, a sprístupní zoznam elektronických schránok tak, aby bolo možné vyhľadávať adresu elektronickej schránky podľa držiteľa pri vytváraní elektronickej správy. Úrad vlády SR rovnako sprístupní zoznam elektronických schránok pre orgány verejnej moci za účelom odosielania elektronických správ týmto subjektom (t.j. zoznam elektronických schránok a ich majiteľom nie je všeobecne dostupný pre právnické a fyzické osoby, nakoľko tento zákon nerieši elektronickú komunikáciu medzi fyzickými a právnickými osobami navzájom).
K § 13
Aktiváciou elektronickej schránky je úkon, ktorý umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona. Aktivácia elektronickej schránky sa vykoná:
automaticky so zriadením elektronickej schránky, ak sa jedná o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky. Cieľom je, aby zo zákona bola možná jednak elektronická komunikácia a elektronické doručovanie orgánom verejnej moci, ale taktiež právnickým osobám a zapísaným organizačným zložkám.
na žiadosť držiteľa, ak sa jedná o elektronickú schránku iných osôb. Pri fyzických osobách je používanie elektronickej schránky pre procesy elektronického doručovania dobrovoľné. Žiadosť o aktiváciu elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom aktivačnej funkcie elektronickej schránky.
Oprávnenou osobou na prístup do elektronickej schránky a disponovanie s ňou je jej majiteľ a osoba, ktorú k tomuto oprávnil majiteľ elektronickej schránky avšak iba v rozsahu udelených oprávnení. Udelenie oprávnenia pre prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je právny úkon držiteľa elektronickej schránku, ktorým identifikuje oprávnenú osobu a určí rozsah oprávnení. Vykonať tento úkon je možné prostredníctvom funkcie elektronickej schránky elektronickým dokumentom autorizovaným majiteľom elektronickej schránky, ktorý doručí Úradu vlády SR.
Prístup do elektronickej schránky je pre oprávnené osoby po autentifikácii, t.j. po použití identifikátora osoby a použití autentifikátora prideleného osobe, ktorá je pre prístup a disponovanie s elektronickou schránkou oprávnená.
Pre oprávnené osoby v zákone určené povinnosti, najmä používať elektronickú schránku spôsobom neohrozujúcim jej bezpečnosť a informovanie o možnosti zneužitia elektronickej schránky.
K § 14
Deaktiváciou elektronickej schránky je právny úkon, ktorého následkom sa elektronická schránka ďalej nemôže využívať pre účely elektronického doručovania podľa tohto zákona.
Deaktiváciu elektronickej schránky vykoná Úrad vlády SR pri zániku alebo smrti majiteľa, alebo na žiadosť majiteľa elektronickej schránky fyzickej osoby (napr. dočasná nemožnosť prístupu k elektronickej schránke). Cieľom je obmedziť možnosť deaktivácie primárne na právne skutočnosti a umožniť deaktiváciu na žiadosť len osobám, ktorým sa schránka zriaďuje na žiadosť.
Deaktivovať nie je možné elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, u ktorých je logická požiadavka na trvalú možnosť doručovania pri elektronickej komunikácii.
Žiadosť o deaktiváciou elektronickej schránky sa podáva prostredníctvom funkcie elektronickej schránky alebo v listinnej forme s osvedčeným podpisom žiadateľa.
Zrušiť deaktiváciu (t.j. elektronickú schránku opätovne aktivovať pre elektronické doručovanie) je možné automaticky po zrušení podmienok deaktivácie, alebo na žiadosť majiteľa elektronickej schránky fyzickej osoby. Zákon obmedzuje možnosť opätovnej aktivácie elektronickej schránky na žiadosť majiteľa po uplynutí stanovenej doby deaktivácie, aby sa zamedzilo špekulatívnym a účelovým deaktiváciám a opätovným aktiváciám elektronickej schránky. Na takéto opätovné aktivácie je viazaný správny poplatok.
Pri deaktivácii elektronickej schránky sa všetky elektronické správy v tejto elektronickej schránke vrátia odosielateľovi s informáciou o nemožnosti doručenia z dôvodu deaktivácie elektronickej schránky.
K § 15
Elektronická schránka je po smrti alebo zániku majiteľa elektronickej schránky zrušená po uplynutí troch rokov. Dôvodom je zachovanie schránky a jej obsahu pre prípad najmä dedičských konaní či iného zákonom ustanoveného prípadu, kedy sa k jej obsahu môžu dostatť iné osoby.
K § 16
Orgány verejnej moci, ktoré zabezpečujú zapisovanie do evidencií osôb, pre ktoré je potrebné zriaďovať alebo aktivovať elektronické schránky (t.j. vznik a zánik právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa, alebo dovŕšenie 18 rokov veku fyzickej osoby), povinné oznamovať tieto informácie Úradu vlády SR. Toto ustanovenia slúži na zabezpečenie výkonu povinnosti Úradu vlády SR vo vzťahu k zákonnému zriaďovaniu a aktivácii schránok pre orgány verejnej moci, právnické osoby a podnikateľov. Obdobne uložené povinnosti nahlasovať skutočnosti úradu vlády na účely deaktivácie schránky.
Každá elektronická schránka osoby ktorá nie je orgánom verejnej moci obmedzenú úložnú kapacitu. Táto vlastnosť vyplýva zo skutočnosti, že elektronická schránka je primárne určená pre elektronické doručovanie, nie pre dlhodobé uchovávanie elektronických správ (napr. ako archív). Pri prekročení limitu schránky po splnení zákonom ustanovených podmienok vymazávané najdlhšie ukladané správy. Správy čakajúce na doručenie a neprečítané správy však nemôžu byť odstránené v žiadnom prípade, aj keby úložná kapacita mala byť prekročená. Majiteľ schránky však môže požiadať o zvýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky prostredníctvom určenej funkcie elektronickej schránky, toto však podlieha úhrade nákladov s tým spojených podľa sadzobníka nákladov.
Pre dokumenty uchovávané v elektronickej schránke bude zabezpečená ich nemennosť, t.j. bude znemožnená ich akákoľvek modifikácia po uložení do elektronickej schránky.
Pre zabezpečenie autorizácie žiadostí o zriadenie elektronickej schránky, o jej aktiváciu, zmenu a zrušenie oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou, deaktiváciu, opätovnú aktiváciu a zvýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky vytvoriť autorizačný prostriedok, ktorý je prístupný prostredníctvom funkcie, spojenej s príslušnou žiadosťou. Dôvodom je zjednodušenie disponovania so schránkou a prijímania správ aj pre osoby, ktoré nedisponujú zaručeným elektronickým podpisom či iným prostriedkom autorizácie.
Aby bolo možné efektívne prevádzkovať rezortné portály a zabezpečiť doručovanie podaní do elektronickej schránky daného orgánu verejnej moci (t.j. aby nebolo potrebné zasielať tieto podania do elektronickej schránky na Ústrednom portáli a opätovne ich odtiaľ vyberať), môže príslušný orgán verejnej moci po predchádzajúcom súhlase Úradu vlády SR prevádzkovať elektronickú schránku, ktorej je majiteľom, vlastnými prostriedkami a v rámci svojho informačného systému. V tomto prípade však musí zabezpečiť spolu s Úradom vlády SR plnenie všetkých úloh, ktoré týmto zákonom uložené Úradu vlády SR, najmä vedenie požadovaných evidencií o úkonoch a udalostiach spojených s takouto elektronickou schránkou. Súčasne musí byť zabezpečený presun uchovávaných správ do takejto schránky prevádzkovanej orgánom verejnej moci z elektronickej schránky v module elektronických schránok.
K § 17
Predmetné ustanovenie obsahuje tri základné východiská tohto zákona a elektronického výkonu verejnej moci. Prvým je, že orgán verejnej moci, ak nejde o výlučne listinné konanie alebo konanie definované zákonom, kde z povahy veci je elektronická komunikácia vylúčená alebo nesmierne obtiažna, je povinný vykonávať verejnú moc elektronicky. Pendantom je možnosť subjektu, ktorý nie je orgánom verejnej moci zvoliť si, či bude komunikovať s orgánom verejnej moci elektronicky alebo nie. Tretím východiskom je zásada, že „štát nevyžaduje predloženie informácií, ktorými už jeho orgány disponujú".
Dôvod zavedenia povinnosti elektronického výkonu verejnej moci je zrejmý. Ak je cieľom dosiahnutie čo najväčšej miery elektronizácie procesov, potom to musia byť práve orgány verejnej moci, disponujúce väčšími možnosťami, ako subjekt súkromného práva, ktoré „nemajú na výber“ a sú povinné komunikovať elektronicky.
Z uvedeného vyplýva aj dôvod, pre ktorý si subjekt súkromného práva môže zvoliť formu komunikácie. .
Tretie východisko slúžiť na odbremenenie subjektov súkromného práva pri komunikácii s orgánom verejnej moci od povinnosti dokladovať orgánu skutočnosť, ktorú tento orgán, alebo iný orgán verejnej moci vo svojich systémoch eviduje. Inými slovami, verejná moc je „jeden subjekt“ a primárne využívať to, čo sama eviduje a nie opakovane to vyžadovať od súkromných subjektov.
K § 18
Notifikáciou je nezáväzná informácia, ktorá slúžiť na zvýšenie komfortu adresátov výkonu verejnej moci, najmä pokiaľ ide o ich informovanosť o tom, ako ich konanie prebieha. Vzhľadom na ich nezáväznú povahu sa úprava notifikácií obmedzuje len na úpravu registrácie na účely zasielania notifikácií, pričom konkrétna povinnosť notifikovať osobu bude ustanovená zákonom a podmienená práve registráciou alebo iným vyžiadaním si notifikácie (napríklad pri podaní elektronického podania).
Vzhľadom na to, že zasielanie notifikácií môže byť objektívne spojené s nákladmi na strane orgánu verejnej moci, ustanovuje sa možnosť tieto náklady preniesť na adresáta notifikácie, pričom však tento musí byť vopred o nákladoch informovaný a takáto náhrada nákladov sa nemôže týkať notifikácií, zasielaných do elektronickej schránky či elektronickou poštou (e-mailom). Pôjde teda najmä o SMS notifikácie, ktoré by mohli byť spojené s dodatočnými nákladmi.
K § 19 až 22
Predmetné ustanovenia definujú identitu osoby na účely elektronickej komunikácie a spôsob jej preukazovania a overovania.
Identita sa v súlade s bežným chápaním definuje ako súbor znakov, ktoré odlišujú jednu osobu od druhej - inými slovami, unikátnym spôsobom „označujú“ konkrétnu osobu. S uvedeným súvisí preukazovanie identity, ktoré je zabezpečené identifikátorom osoby, ktorým je rodné číslo v spojení s menom a priezviskom, resp. IČO - teda súbor znakov, ktoré podľa dnešného stavu umožňujú bez chybovosti a jednoznačne určiť, o ktorú osobu ide. Navrhnutý spôsob pritom počíta s možnosťou zavedenia iných identifikátorov v budúcnosti, ktoré by mohli tieto nahradiť bez potreby zmeniť postup preukazovania a overovania identity. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť najmenej jeden univerzálny spôsob preukazovania identity sa ustanovuje povinnosť orgánom verejnej moci zabezpečiť vždy možnosť preukázania identity prostredníctvom identifikátora osoby, a to aj v prípade, ak orgán verejnej moci na špecializovanom portáli zavedie iný, alternatívny spôsob preukazovania identity.
Vzhľadom na to, že v súčasnosti existujú autorizačné prostriedky, ktoré obsahujú identifikátor osoby (napr. kvalifikovaný certifikát), ustanovuje sa možnosť preukazovania identity aj týmto spôsobom, ak ide o elektronickú komunikáciu. Inými slovami, podpísanie dokumentu zaručeným elektronickým podpisom zároveň znamená aj preukázanie identity držiteľa kvalifikovaného certifikátu.
Preukázanie identity je teda „tvrdením“ osoby o tom, kým je. S tým súvisí overenie identity, ktoré je zabezpečené prostredníctvom autentifikátora - teda predmetu, znakov či procedúry, ktorými disponuje výlučne daná osoba a žiadna iná a ktorými ono tvrdenie o identite (zadanie identifikátora osoby) je možné preukázať.
V spojitosti s zavedeným elektronickým občianskym preukazom (ďalej aj „eID“) sa navrhuje ako základný spôsob autentifikácie použiť práve eID. Vzhľadom na snahu v budúcnosti umožniť aj používanie mobilných zariadení na autentifikáciu sa navrhuje umožniť aj alternatívnu možnosť autentifikátora, pričom však aj ten bude, ako eID, vydávať Ministerstvo vnútra SR alebo orgán ním určený. Dôvodom je snaha o to, aby bol spôsob autentifikácie jednotný a aby bol sústredený do jedného miesta. S tým je spojená opäť povinnosť orgánu verejnej moci podporovať tieto základné spôsoby autentifikácie, a to bez ohľadu na alternatívy, ktoré orgán môže mať zavedené.
Vo vzťahu k iným autentifikátorom, ako eID, sa navrhuje ustanoviť štandardný spôsob ich vydávania a zneplatňovania.
K § 23
Autorizácia úkonov je v zákone riešená plne v súlade s pripravovaným „Nariadením Európskeho parlamentu o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu“, konkrétne s ustanoveniami Článku 20 „Právne účinky a uznávanie elektronických podpisov“. Tento zákon v spojení so zavádzanými zmenami v zákone č. 215/2002 Z. z. zabezpečí plný súlad s navrhovanými ustanoveniami a zaručený elektronický podpis bude plne v súlade s požiadavkami na kvalifikovaný elektronický podpis (Qualified electronic signature) zavedený v pripravovanom nariadení.
Z hľadiska orgánu verejnej moci je autorizácia úkonu realizovaná:
zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou
zaručenou elektronickou pečaťou s časovou pečiatkou
Osoba ktorá nie je orgánom verejnej moci vykoná autorizáciu úkonu:
zaručeným elektronickým podpisom - ak sa právny úkon vykonáva podľa zákona v elektronickej forme, alebo ak podľa osobitného zákona je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis
zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou - ak podľa osobitného zákona je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, ktorý musí byť osvedčený
iným uznaným spôsobom autorizácie, ak takýto spôsob ustanoví osobitný zákon. Autorizácia však musí zabezpečiť spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala a právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznané spôsoby autorizácie ustanoví Ministerstvo vnútra všeobecne záväzným právnym predpisom.
Preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby je možné jedným z nasledujúcich spôsobov:
osoba pri autorizácii úkonu použije mandátny certifikát, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto inú osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia. Použitie mandátnych certifikátoch sa predpokladá najmä pre pracovníkov orgánov verejnej moci, kde pre overenie platnosti tohto úkonu je potrebné jednoduchým spôsobom (umožňujúcim aj automatizované spracovanie) preukázať takéto oprávnenie (napr. notár, pracovník IOM, colník a pod.)
ak autorizačný prostriedok obsahuje identifikátor osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene (napr. rodič za neplnoleté dieťa a pod.)
doložením elektronického dokumentu, ktorý obsahuje jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný splnomocniteľom (ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia) alebo príslušným orgánom verejnej moci (ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu verejnej moci)
elektronickým odpisom z informačného systému verejnej správy, nie starším ako jeden mesiac, ak sa oprávnenie konať zapisuje podľa zákona do informačného systému verejnej správy
identifikátorom osoby, v mene ktorej sa koná, ak konajúca osoba je zákonným zástupcom osoby, v mene ktorej sa koná.
Aby nebolo pri konaniach voči danému orgánu verejnej moci potrebné opätovne preukazovať oprávnenie ku konaniu, je orgán verejnej moci povinný v informačnom systéme zabezpečiť aktuálnu evidenciu údajov, potrebných na preukázanie oprávnenia konať v mene inej osoby, o ktorých sa dozvie pri svojej činnosti. Ak tieto oprávnenia hodnotou referenčného údaja alebo vyplývajú z hodnôt referenčných údajov, orgán verejnej moci ich referencuje.
Ak orgán verejnej moci takéto oprávnenia vo svojom informačnom systéme vedie, nie je oprávnený požadovať od konajúcej osoby preukázanie tohto oprávnenia, pokiaľ nemá dôvodnú pochybnosť o tom, či oprávnenie trvá alebo nemá odôvodnenú pochybnosť o jeho rozsahu.
K § 24 až 28
Ustanovenia o elektronickom podaní a o elektronickom úradnom dokumente základnými ustanoveniami, ktoré dávajú odpoveď na to, akým spôsobom prebieha komunikácia pri výkone verejnej moci a akým spôsobom osoby a orgán verejnej moci využívajú svoje oprávnenia, resp. plnia svoju povinnosť podať podanie a vydať rozhodnutie.
Východiskom elektronického podania je cieľ, aby verejná moc ustanovila formuláre elektronických podaní, ktoré budú opatrené fikciou validity a následne, ak osoba takýto elektronický formulár použije na podanie voči orgánu verejnej moci, bola jej povinnosť či oprávnenie podať podanie považovaná za riadne splnenú.
Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa bude modul elektronických formulárov, ktorý bude obsahovať elektronické formuláre elektronických podaní vo vzťahu ku každému konaniu. Predpokladom je, že bude obsahovať jednak formuláre so všeobecnými náležitosťami podaní podľa OSP a správneho poriadku, ako aj formuláre ostatných podaní, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Náležitosti týchto podaní budú upravené vždy osobitnými predpismi a zodpovedným za vytvorenie elektronického formuláru bude ten ústredný orgán štátnej správy, ktorý na danom úseku vykonáva ústrednú štátnu správu.
Navrhuje sa ustanoviť základné podmienky, okrem zákonných náležitostí, ktoré elektronické formuláre elektronického podania musia spĺňať. Tieto podmienky majú za cieľ zabezpečiť jednak možnosť ich riadneho a prípadne aj interaktívneho vyplnenia podávajúcim, ako aj ich autorizácie a tiež ukladania, tlače a iných úkonov. Z hľadiska užívateľského komfortu sa navrhuje možnosť vytvoriť elektronické podanie aj iným spôsobom, ako vyplnením formulára, pričom však takéto podanie musí spĺňať rovnaké náležitosti, ako podanie vytvorené vyplnením formulára. Dôvodom je snaha umožniť vytváranie elektronických podaní aj prostredníctvom programového vybavenia a automatizovane.
Evidencia elektronických formulárov elektronických podaní v module elektronických formulárov sleduje dva hlavné ciele. Prvým je sprístupniť podávajúcemu platný elektronický formulár na účely realizácie podania - na tento účel bude mať každý formulár vyznačenú platnosť. Druhým je umožniť vizualizovať v minulosti podané elektronické podania - na tento účel budú elektronické formuláre v module uložené takpovediac „navždy“.
Ustanovenie § 25 obsahuje základnú fikciu vo vzťahu k elektronickému podaniu, ktorá ustanovuje, že ak podľa osobitného predpisu je na účely konania či úradného styku potrebné podať podanie, je táto povinnosť, resp. oprávnenie plnohodnotne splnená, resp. realizovaná, ak dôjde k podaniu elektronického podania podľa tohto zákona. Táto fikcia však neznamená, že ak elektronické podanie bude vyplnené nesprávne alebo nebude obsahovať všetky informácie, ktoré obsahovať má, orgán verejnej moci nebude môcť žiadať o jeho doplnenie či nebude môcť podanie odmietnuť. Znamená len, že „štát“ je zodpovedný za dodržanie formálnych náležitostí podania tým, že vytvorí elektronický formulár, avšak za spôsob a obsah jeho vyplnenia bude vždy zodpovedať príslušná osoba, podávajúci. Následne sa ustanovuje štandardný mechanizmus na pripojenie príloh k podaniu a spôsob, akým sa doručujú orgánu verejnej moci. Elektronická správa, ktorej je podanie a prílohy obsahom, zabezpečí ich spojenie a tiež základnú integritu.
Ustanovenia o elektronickom úradnom dokumente pendantom ustanovení o elektronickom podaní a platí pre ne to isté, čo platí pre elektronické podanie, s niektorými odchýlkami, vyplývajúcimi z odlišného postavenie orgánu verejnej moci a účastníka v konaní.
Spoločné ustanovenia v § 28 priznáva elektronickému podaniu a elektronickému úradnému dokumentu podľa tohto zákona rovnaké právne účinky, ako ich „listinným pendantom“ podľa osobitných predpisov. Predmetné ustanovenie predstavuje jeden zo základných spôsobov, akým je možné listinné procesy podľa osobitných predpisov vykonávať ich elektronickou alternatívou podľa tohto zákona.
Tak elektronické podanie ako aj elektronický úradný dokument budú registratúrnymi záznamami a bude sa ne v plnom rozsahu vzťahovať zákon o archívoch a registratúrach.
K § 29 až 34
Ustanovenia o elektronickom doručovaní svojim spôsobom jednou z komplexných úprav, ktorá potenciál nahradiť ustanovenia o doručovaní podľa osobitných zákonov najmä v prípadoch absencie odlišnej úpravy v nich. Pod odkazom na použitie osobitných predpisov sa myslia procesné predpisy, upravujúce jednotlivé konania - teda najmä správny poriadok, OSP, Daňový poriadok a podobne. Vyjadrením vzťahu návrhu zákona a osobitných predpisov pokiaľ ide o doručovanie sa myslí to, že osobitné predpisy môžu ustanoviť odlišný spôsob doručenia, spôsob jeho vykonania, vrátane odlišnej úpravy vo fikcii doručenia, v úložných lehotách a podobne. Podľa návrhu zákona sa však vždy bude spravovať miesto doručenia (elektronická schránka), ako aj všetky otázky, ktoré osobitné predpisy neupravujú.
Prvým rozlišovacím kritériom pri doručovaní je to, či sa doručuje do vlastných rúk, alebo nie. V tomto zákon odkazuje na osobitné predpisy, ktoré ustanovia, ktoré dokumenty sa doručujú do vlastných rúk a ktoré nie. Samotné doručenie do vlastných rúk upravuje tento zákon štandardným spôsobom ako doručenie, pri ktorom sa potvrdzuje, že k doručeniu došlo. Na účely potvrdenia sa zavádza inštitút elektronickej doručenky. Elektronická doručenka je dokument, ktorý je vytváraný automatizovaným spôsobom a prijímateľ nemá dosah na ovplyvnenie jej obsahu. Predpoklad je taký, aby v prípade doručenia do vlastných rúk nebolo možné dokument sprístupniť skôr, než dôjde k potvrdeniu doručenky. Na účely podpory doručovania do vlastných rúk sa zavádza osobitný autorizačný prostriedok pre doručenky, ktorým bude funkcia spojená s doručenkou - teda potvrdenie bude prebiehať „kliknutím“ na určenú funkciu doručenky.
Miestom doručovania podľa tohto zákona bude výlučne aktivovaná elektronická schránka. Inými slovami, do elektronickej schránky sa doručuje vždy. Zákon umožňuje aj paralelné doručovanie aj do inej schránky na špecializovanom portáli, a to len v prípade, ak sa doručenie do vlastných rúk nevyžaduje. V prípade, ak elektronická schránka nie je aktivovaná, alebo ak sa doručuje osobitným adresátom, postupuje sa podľa osobitných predpisov a tento zákon sa nepoužije.
Momentom doručenia je v prípade orgánu verejnej moci moment uloženia správy do schránky a v prípade iných osôb moment potvrdenia doručenky, resp. uplynutie lehoty uloženia, ak sa doručuje do vlastných rúk, alebo nasledujúci deň po uložení v ostatných prípadoch. Inými slovami, orgán verejnej moci nemá „výhodu úložnej lehoty“ a iná osoba áno. Navrhuje sa zaviesť jednotnú úložnú lehotu 15 dní a spojiť s jej márnym uplynutím fikciu doručenia.
V nadväznosti na fikciu doručenia sa navrhuje upraviť jednotný spôsob konania o neúčinnosť doručenia v prípadoch, kedy fikcia nemôže nastať. Úprava sa opäť použije v prípade absencie osobitnej úpravy v inom zákone. Toto konanie je z dôvodu procesnej ekonómie zverené tomu orgánu, pred ktorým sa koná a je dvojstupňové, bez možnosti súdneho prieskumu. V niektorých statusových veciach sa konanie o neúčinnosť doručenia neumožňuje, keďže to ich povaha, resp. následky s tým spojené vylučujú.
Ako osobitný spôsob sa navrhuje upraviť doručovanie vyvesením na úradnej tabuli orgánu verejnej moci, verejnou vyhláškou alebo iným obdobným spôsobom zverejnenia pre neurčitý okruh osôb. Na tieto účely bude zriadená elektronická úradná tabuľa, ktorá bude prístupná všetkým prostredníctvom internetu. Nebude nahrádzať vyvesenie na úradnej tabuli ale bude pôsobiť ako jeho doplnok.
K § 35
Cieľom zavedenia zaručenej konverzie je zabezpečenie možnosti prevodu medzi listinnou a elektronickou formou dokumentov alebo elektronickými formami dokumentov s rôznymi formátmi, tak aby novovzniknutý dokument mal rovnaké právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument.
Tento paragraf definuje tri druhy konverzie pri ktorej je celý, bežne zmyslami vnímateľný obsah pôvodného dokumentu prevedie do novovzniknutého dokumentu:
konverzia dokumentu z elektronickej formy do listinnej formy
konverzia dokumentu z listinnej formy do elektronickej formy
konverzia elektronického dokumentu do elektronického dokumentu v inom formáte
Pre zabezpečenie postupu ktorý umožní aby novovzniknutý dokument mal rovnaké právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument sa zavádza zaručená konverzia, čo je postup konverzie podľa tohto zákona. Zaručenú konverziu bude môcť vykonávať len oprávnená osoba, ktorou môže byť orgán verejnej moci, vrátane notárov, poštový podnik poskytujúci univerzálnu poštovú službu a v obmedzenom rozsahu advokát.
K § 36
Tento paragraf určuje podmienky a postup pri zaručenej konverzii, ktoré umožnia aby novovzniknutý dokument mal rovnaké právne účinky a mohol byť použitý rovnako na právne účely ako pôvodný dokument. Zaručenú konverziu je možné vykonávať iba takým zariadením, programovým vybavením alebo algoritmom alebo ich kombináciou, ktoré zabezpečia, že:
informačný obsah pôvodného dokumentu je zachovaný do takej miery, že spätnou transformáciou novovzniknutého dokumentu vznikne dokument, ktorý rovnaký informačný obsah ako pôvodný dokument,
v novovzniknutom dokumente je možné jednoznačne odlíšiť údaje, ktoré vznikli transformáciou informačného obsahu pôvodného dokumentu od údajov pridaných procesom tejto transformácie,
bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu nahradené bezpečnostnými prvkami, ktoré novovzniknutému dokumentu poskytnú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnostných záruk, aké poskytovali bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu.
Paragraf ďalej určuje postup a úkony, ktoré oprávnená osoba vykonáva pri zaručenej konverzii. Oprávnená osoba overí autorizáciu a časovú pečiatku pripojenú k pôvodnému elektronickému dokumentu (ak k nemu boli pripojené), transformuje pôvodný dokument, vytvorí osvedčovaciu doložku, ktorú neoddeliteľne ju spojí s novovzniknutým dokumentom. Neoddeliteľné spojenie je v prípade elektronických dokumentov realizované vytvorením logickej väzby medzi dokumentom a doložkou a v prípade dokumentov v listinnej podobe fyzickým spojením dokumentu a doložky (obdobne ako pri osvedčenej kópii). Ak je novovzniknutý dokument v elektronickej forme tak autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku. Následne vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.
K § 37
Tento paragraf určuje náležitosti osvedčovacej doložky. Obsah osvedčovacej doložky je závislý od druhu konverzie a jej účelom je potvrdiť súlad konverzie s podmienkami podľa tohto zákona - inými slovami, deklarovať, že dokument rovnaké právne účinky ako ten, z ktorého konverziou vznikol. Ide o obdobu notárskej osvedčovacej doložky.
K § 38
Účelom