Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa predkladá na základe legislatívneho zámeru zákona o elektronickej verejnej správe, ktorý vláda SR schválila uznesením vlády SR č. 657/2010 z 29. septembra 2010.
Cieľom návrhu zákona je ustanoviť všeobecnú právnu úpravu spôsobu výkonu verejnej moci v elektronickej podobe vrátane súvisiacich právnych inštitútov, a tým umožniť realizáciu elektronických služieb orgánov verejnej moci jednotným spôsobom, bez potreby zásahu do každého osobitného právneho predpisu, ktorý upravuje v konkrétnych prípadoch tento výkon. Podstatou návrhu je kodifikovanie elektronickej komunikácie ako nosnej formy komunikácie s verejnou mocou i samotnej verejnej moci medzi sebou tak, aby sa komunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvýšila bezpečnosť tejto komunikácie. Takisto je ďalším dôležitým faktorom zavedenie úplne nových inštitútov (napríklad konverzia dokumentov, elektronické schránky), ktoré v právnom prostredí chýbali a sú nevyhnutné pre riadne fungovanie elektronických procesov. Cieľom pritom nie je nahrádzať existujúce predpisy, (najmä upravujúce správne/súdne konanie) návrhom zákona, ale ustanoviť takpovediac elektronickú alternatívu k „papierovému, listinnému“ spôsobu výkonu verejnej moci, pri zachovaní regulácie tohto výkonu v jeho podrobnostiach osobitnými predpismi.
Návrh zákona obsahuje úpravu nových právnych inštitútov, ktoré nemajú svoj legálny obsah v dnešnom práve a sú pre plnohodnotný výkon verejnej moci v elektronickej podobe nevyhnutné. Ide o
a. elektronické schránky,
b. identifikácia a autentifikácia osôb,
c. autorizácia,
d. zaručená konverzia,
e. úhradu platieb platených orgánu verejnej moci zo zákona alebo na základe zákona,
f. referenčné registre.
Návrh zákona ustanovuje tiež elektronickú alternatívu k existujúcim právnym inštitútom, ktoré sú v platnom práve buď upravené výlučne na listinný spôsob výkonu verejnej moci, alebo sú prispôsobené aj pre výkon v elektronickej podobe, avšak ich úprava je fragmentovaná a nejednotná. Ide najmä o
a. architektúru informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci,
b. podmienky a spôsob elektronického výkonu verejnej moci a elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom,
c. elektronické podanie a elektronický úradný dokument,
d. elektronické doručovanie
Vzhľadom na to, že predmet úpravy návrhu zákona zasahuje aj do oblastí, upravených inými právnymi predpismi, ako aj vzhľadom na potrebu prispôsobenia existujúcich právnych inštitútov návrhu zákona, v osobitných článkoch sa navrhujú zmeniť a doplniť súvisiace právne predpisy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Ministerstvo financií SR
Nemáme pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti.
Z návrhu zákona vyplývajú negatívne dôsledky na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú v doložke vybraných vplyvov zohľadnené. Vplyvy vyplývajúce z § 7 ods. (10) zákona /úhrady za činnosť integrovaného obslužného miesta/ a ustanovení Čl. II /súdne poplatky/ a Čl. III /správne poplatky/ žiadame premietnuť do doložky a analýzy vplyvov. V súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy na bežný rok a nasledujúce tri rozpočtové roky. Spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov alebo znížených príjmov
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
V analýze sociálnych vplyvov, v časti 4.1. Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom odporúčame v predloženom texte slová „verejných orgánov“ nahradiť slovami „elektronického výkonu verejnej moci.“.
Odôvodnenie: Zmenu navrhujeme z dôvodu, že nepôjde o obyvateľov a domácnosti, ktoré využívajú služby verejných orgánov vo všeobecnosti, ale o dotknutých obyvateľov a domácnosti, ktoré búdu využívať elektronický výkon verejnej moci.
Ministerstvo hospodárstva SR
K materiálu „ Návrh zákona o elektronickom výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, neuplatňujeme žiadne pripomienky a zároveň odporúčame do predkladacej správy doplniť negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré vyplývajú z materiálu a z doložky vybraných vplyvov.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Rozpočet verejnej správy (v tis.
eur)
2013
2014
2015
2016
Príjmy verejnej správy celkom
Štátny rozpočet (VPS)
z toho:
- vplyv na ŠR
- vplyv na územnú samosprávu
Výdavky verejnej správy celkom
12 627
41 248
31 814
25 890
V tom: MF/0A9 Medzirezortný program OP Informatizácia spoločnosti
12 627
41 248
31 814
25 890
z toho:
-vplyv na ŠR
11 627
38 248
28 814
23 890
EÚ prostriedky
7 990
28 805
21 700
17 992
Spolufinancovanie
1 875
5 083
3 829
3 175
Pro Rata
1 762
4 360
3 285
2 723
-vplyv na územnú samosprávu
1 000
3 000
3 000
2 000
Financovanie zabezpečené v rozpočte
V tom za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
12 627
41 248
31 814
25 890
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Financovanie
2013
2014
2015
2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
12 627
41 248
31 814
25 890
z toho vplyv na ŠR
11 627
38 248
28 814
23 890
financovanie zabezpečené v rozpočte
11 627
38 248
28 814
23 890
ostatné zdroje financovania
1 000
3 000
3 000
2 000
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Projekty financované v rámci Prioritnej osi č. 1, opatrenia 1.1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni sú financované z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) v plnej výške cez rozpočet Platobnej jednotky Ministerstva financií SR, a teda nesmú byť rozpočtované duplicitne v rozpočtoch príslušných kapitol. Projekty v rámci Prioritnej osi č. 1, opatrenia 1.1 Elektronizácia verejnej správy a elektronických služieb na centrálnej úrovni sú financované z EÚ vo výške 75,31% a spolufinancované zo štátneho rozpočtu vo výške 13,29% a systémom pro rata 11,4 %
projektu zabezpečované transferom z rozpočtu Platobnej jednotky MF SR. Vzhľadom na to, že tento proces je čo do rozsahu bezprostredne závislý od spôsobu realizácie a nasadenia spoločných modulov a ďalších elektronických prostriedkov komunikácie, ako aj vzhľadom na to, že v určitom rozsahu existuje výkon verejnej moci elektronicky aj v súčasnosti, konkrétne cieľové odhadované finančné dosahy budú závislé na stave realizácie konkrétnych projektov.
V budúcnosti, t.j. až po zabezpečení všetkých krokov k úplnej elektronizácii administratívnych procesov, možno očakávať úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy, a to nákladov na, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál atď.
Dôsledkom zjednotenia pravidiel pre prístup k údajom, bude jednoduchšie prepojenie informačných systémov, a tým lacnejšia realizácia povinností na zdieľanie údajov, ktoré budú vychádzať z rôznych právnych predpisov, a ktorých cieľom je odstránenie byrokratickej záťaže právnických a fyzických osôb.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Cieľom návrhu zákona je vytvorenie funkčného modelu elektronických služieb orgánov verejnej správy a verejnej moci a prepojenie základných registrov verejnej správy. Návrh zákona vytvára spoločné modelové rozhranie pre interoperabilitu a využívanie údajov z nich za účelom jednotného spôsobu využívania spravovaných dát, ktoré sa v nich nachádzajú. Využitie elektronických osobných schránok umožní zníženie papierovej agendy a jej plnoprávne prevedenie na elektronickú formu. Znamená to odbremenenie administratívy verejnej moci a zrýchlenie procesov z pohľadu občanov i podnikateľského sektora.
Zákon podporí rozšírenie využívania zaručeného elektronického podpisu na všetky služby eGovernmentu ako základného verifikačného nástroja elektronickej komunikácie s verejnou správou. Jeho plošné zavedenie bude technickou a organizačnou úlohou verejnej správy.
Veľmi významnou spoločenskou črtou zavŕšenia procesu elektronizácie verejnej správy bude využívanie zdieľania dát, a tým zvýšenie komfortu občanov aj podnikateľských subjektov pri styku s úradmi a obmedzenie zbytočnej byrokracie spôsobené opakovaným prenosom rovnakých údajov rôznym úradom, ktoré ich vyžadujú. Súčasne sa bude redukovať nutnosť predkladania dokladov v listinnej forme, ktoré si príslušný orgán verejnej správy a verejnej moci bude môcť obstarať sám z registrov verejnej správy a verejnej moci a prípadne aj iných informačných systémov vedených inými orgánmi verejnej moci.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
X nová služba alebo nariadenie
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Návrh zákona bude mať z dôvodu realizácie projektov informatizácie spoločnosti výrazný hospodársky a finančný dosah, a to na verejné financie formou vstupných nárokov na výdavky
štátneho rozpočtu, ktoré budú spojené s potrebou orgánov verejnej moci zabezpečiť možnosť využívania elektronických prostriedkov pri výkone verejnej moci a rovnako bude mať vplyv aj formou udržiavacích nákladov na chod jednotlivých služieb elektronickej verejnej správy. Výdavky si jednotlivé inštitúcie uplatnia v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly a rozpisu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 na základe predložených požiadaviek. Schválená výška výdavkov bude zabezpečená v rozpočte príslušnej kapitoly.
Prínosom bude lepší výkon verejnej moci, založený na rýchlom a účelnom zdieľaní dát, kde možno očakávať celkové zníženie nákladov na získavanie údajov, napríklad o podnikateľských subjektoch, vrátane zníženia s tým súvisiacich administratívnych a materiálových nákladov. Súčasne dôjde ku skvalitneniu obsahu informačných systémov verejnej správy, a tým aj výkonu verejnej moci.
Reálny rast nákladov sa vzhľadom na predpokladanú účinnosť zákona predpokladá až od roku 2014. To zakladá nárok na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií a tiež nárok na štátny rozpočet prostredníctvom financovania zriadenia jednotlivých spoločných modulov, na ktoré sú naviazané projekty rozvoja IKT a takisto v prípade zriadenia a prevádzkovania nových registrov. Výdavky spojené s realizáciou zákona budú zabezpečené z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (1. prioritná os) a v rámci schválených limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
V zmysle uznesenia vlády SR č. 387 z 30. júla 2012 k Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka bolo v bode C. 1 ministrovi financií SR uložené viazať v kapitolách štátneho rozpočtu prostriedky v objeme 120 mil. eur a v bode D. 2 primátorom miest, starostom obcí a predsedom vyšších územných celkov odporučené prispôsobovať v záujme konsolidácie verejných financií výdavky miest, obcí a vyšších územných celkov vývoju ich príjmov. Uvedené opatrenie je záväzným limitom pre zamedzenie zvyšovania nákladov na bežnú prevádzku i investičné projekty, nekryté schválenými rozpočtovými opatreniami.
Všetky moduly Ústredného portálu verejnej správy ako aj všetky referenčné registre sú v správe ústredných orgánov verejnej správy (ÚOŠS). Ich tvorba a prevádzka je krytá z rozpočtovej kapitoly príslušného ÚOŠS, preto sa územnej samosprávy uvedené náklady priamo netýkajú. Orgány územnej samosprávy sú do systému elektronickej verejnej správy osobitne zapojené najmä Národným projektom Dátového centra miest a obcí.
K realizácii niektorých ustanovení zákona sú využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z iných predpisov. Týmito nástrojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisoch upravujúcich výkon ich pôsobnosti.
Obstarávacie náklady na IKT sú už v súčasnosti vo väčšine preinvestované v rámci obnovy životného cyklu, a napr. "logovanie" prístupu k dátam a uchovávanie záznamov o ňom je štandardnou súčasťou moderného zabezpečenia informačného systému, a preto je možné tieto náklady uhradiť účelnou alokáciou prostriedkov v rámci obnovy životného cyklu informačných systémov.
Vzhľadom na fakt, že vláda SR schválila svojim uznesením č. 561 zo 17. 10. 2012 Návrh nového systému platenia, evidencie a zúčtovania správnych, a súdnych poplatkov, ktorý predstavuje komplexný spôsob úhrady správnych a súdnych poplatkov, z toho dôvodu neobsahuje návrh tohto zákona úpravu elektronického platenia týchto poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa nepredpokladá rast príjmov štátneho rozpočtu zo správnych a súdnych poplatkov zabezpečovaných prostredníctvom návrhu tohto zákona.
Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v tis. eur)
2013
2014
2015
2016
poznámka
Bežné výdavky (600)
2 300
7 100
7 816
6 900
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
2100
6 350
6 966
7 000
Bežné transfery (640)2
200
750
850
900
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
9 327
31 148
20 998
16 990
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
7 210
25 648
15 314
11 090
Kapitálové transfery (720)2
2 117
5 500
5 684
5 900
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
12 627
41 248
31 814
25 890
z toho výdavky na ŠR
11 627
38 248
28 814
23 890
Bežné výdavky (600)
2 300
7 100
7 816
6 900
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
9 327
31 148
20 998
16 990
Tabuľka č. 5
Tabuľka č. 6
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
Zamestnanosť
2013
2014
2015
2016
poznámka
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
*Mzdové náklady sú marginálne, pretože obslužné činnosti budú v absolútnej väčšine vykonávať preškolení súčasní pracovníci povinných osôb (orgánov verejnej správy a verejnej moci).
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v tis. eur)
2013
2014
2015
2016
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1 221004 - správne poplatky
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Všetky podnikateľské subjekty v SR
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
- Prínosy: Zjednotenia komunikačných kanálov komunikácie s verejnými orgánmi, rýchlosť, transparentnosť procesov
- Náklady na poštovné služby, na zvýšenie úrovne informačnej bezpečnosti, aktualizáciu webových služieb, opravu chybových dát, pravidelnú aktualizáciu dát v IS, zodpovednostné krytie spôsobených škôd resp. pokuty pri nedodržiavaní povinností.
Navrhovaná úprava zaručenej konverzie bude z hľadiska podnikateľského prostredia predstavovať na jednej strane náklady, ale aj racionalizáciu časových a priestorových kapacít spojených s archivovaním konvertovaných dokumentov do elektronickej podoby.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
- Bežné náklady na udržiavanie internetového pripojenia (broadband) a na nákup/aktualizáciu nevyhnutných softvérových produktov, v prípade doterajšieho nevybavenia subjektu výpočtovou technikou aj nákup hardvéru.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komunikácie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu, vo zvýšení úrovne bezpečnosti elektronickej komunikácie s verejnými orgánmi.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Výrazné odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komunikácii s verejnými orgánmi.
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
Nebude mať negatívny dosah na rast výdavkov obyvateľa/domácnosti. Pokles výdavkov bude v prípade využitia elektronických platieb za verejné služby.
Počet dotknutých obyvateľov a domácností je identický s okruhom žiadateľov o služby elektronického výkonu verejnej moci.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Zrýchlenie prístupu k službám v dôsledku využívania elektronickej komunikácie ako rýchleho komunikačného nástroja.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Bude mať pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí, nakoľko zavedením elektronických služieb sa uľahčí prístup k službám napr. občanom so zdravotným alebo iným postihnutím.
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Nebude mať negatívny dosah na zamestnanosť.
Pozitívny dosah na zamestnanosť sa predpokladá v oblasti vysokej racionalizácie využitia existujúcich pracovných síl pre zavádzanie elektronických procesov verejnej správy
a zvýšenia ich odborných zručností..
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Áno, zavádzajú sa spoločné moduly, základné registre, posilňuje sa význam prístupových miest ako miest jednotného kontaktu pri realizácii služieb verejných orgánov, čím sa rozšíri, zefektívni a skvalitní prístup verejnosti k elektronickým službám verejných orgánov.
Úroveň IV (transakčná).
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Áno, predmetom úpravy návrhu zákona sú aj pravidlá prepojiteľnosti ISVS.
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie,
zákon je zameraný na správcov a prevádzkovateľov ISVS povinných osôb, zabezpečujúcich v rámci svojej vnútornej organizácie aj prevádzku IS, vzdelanie pracovníkov v oblasti IKT vyplýva z ich pracovného zaradenia. U používateľskej verejnosti sa týmto zákonom nepredpokladá štátom zabezpečované IKT vzdelávanie na tieto účely.
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie.
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Áno, hoci zákon je technicko-procesnou normou zameranou na IT architektúru verejnej správy, propagácia je nevyhnutná pre rozšírenie používania e-služieb.
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Áno, prostredníctvom technických štandardov prístupnosti a využívaním tzv. prístupových miest sa zlepšuje ich prístupnosť k službám verejnej správy a verejnej moci.
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Áno, zákon predpokladá vytvorenie a zavádzanie viacerých nových ISVS, napr. spoločné moduly UPVS, a pod. Zároveň sa zvýrazňuje potreba rozširovania existujúcich ISVS, aktualizácie relevantných ISVS, spoločných modulov a ich nástrojov, napr. vlastných formulárov povinných osôb potrebných na primárnu komunikáciu občanov s orgánmi verejnej moci.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Áno, prostredníctvom širokopásmového internetu sa rozširuje okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb, ako napr. JKM, IOM.
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Áno, rozširuje sa okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb. Posilňuje sa význam prístupových miest ako miest jednotného kontaktu pri realizácii služieb verejných orgánov.
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Áno, prostredníctvom štandardov pre ISVS sa zabezpečuje rozšírená úroveň interoperability.
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Áno, prostredníctvom povinností správcov a prevádzkovateľov ISVS. Bezpečnosť a ochranu digitálneho prostredia je možné zlepšiť na programovej úrovni (softvérovej) alebo technickej (hardvérovej).
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Áno,
podmienkou pre zavedenie nových
prvkov a služieb verejnej správy je rozšírenie technickej infraštruktúry.
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie, kompetenčné zmeny na úrovni zákonov sa nepredpokladajú. Zmeny sa predpokladajú iba na úrovni zriaďovania ISVS a gestorstva základných registrov a modulov v kompetencii príslušných prevádzkovateľov.
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Áno, hlavne z prostriedkov OPIS na projekty 1. prioritnej osi a tiež čiastočne v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých povinných osôb. Do výšky 85 % financovaných v rámci OPIS.
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nejde o nelegislatívny materiál.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie,
Návrh zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci priamo nepreberá ani neimplementuje žiadne právne záväzné akty EÚ. V článku III tohto zákona (novela zákona o elektronickom podpise) sa upravujú ustanovenia, ktoré súvisia s aktmi EÚ v oblasti elektronického podpisu, ale priamo ich nepreberajú ani neimplementujú: Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy, Rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom „miest jednotného kontaktu“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
bezpredmetné
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
bezpredmetné
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy. Uvedená smernica je plne transponovaná do zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise.
- Rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom „miest jednotného kontaktu“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu je technický prevádzkový predpis, podľa ktorého certifikačné orgány všetkých členského štátu EÚ postupujú. Samotná smernica č. 2006/123/ES je plne transponovaná do zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky