DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“).

V zmysle predkladaného návrhu zákona sa navrhuje, aby pravidelnou súčasťou programu schôdzí národnej rady bola okrem interpelácií aj všeobecná rozprava, v rámci ktorej by sa poslancom NR SR poskytol priestor diskutovať na aktuálne spoločensko – politické témy.

Navrhovaná právna úprava reaguje na problémy odvodzované z aplikačnej praxe, keď poslanci, volení zástupcovia občanov, nemajú podľa súčasného znenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“) faktickú možnosť prezentovať a vyjadrovať svoje názory, či názory svojich voličov na témy aktuálne rezonujúce v médiách i v spoločnosti. Hoci je parlament odvodený od slova „rozprávať“ a poslancom je daný priestor vystúpiť v rozprave, ich prejav je viazaný k téme vopred schválených bodov programu schôdze; ak sa poslanec odchyľuje od prerokúvanej veci, podľa § 32 ods. 1 rokovacieho poriadku predsedajúci vyzve poslanca, aby hovoril k veci, dokonca mu môže odobrať slovo.

Ak väčšina poslancov NR SR neodsúhlasí navrhovaný bod programu schôdze, o niektorých témach, hoci spoločensky závažných, sa nemôže na pôde zákonodarného orgánu aktuálne rokovať. Riešením nie je zvyčajne ani možnosť poslanca podať interpeláciu a diskutovať o odpovedi na ňu vzhľadom na 30-dňovú lehotu, ktorú má v zmysle rokovacieho poriadku interpelovaný na vypracovanie odpovede ako ani hodina otázok, počas ktorej sa vzhľadom na množstvo otázok poslanec často odpovede nedočká a je odkázaný na písomnú odpoveď opätovne v 30-dňovej lehote.

Návrh zákona preto odstraňuje tento nežiaduci stav, ktorým sa bráni poslancovi NR SR plnohodnotne a komplexne vykonávať svoj poslanecký mandát, a to tak, že vytvára priestor pre poslancov vyjadrovať sa k spoločensko – politickým témam vtedy, keď sú aktuálne, keď trápia občanov Slovenskej republiky, a keď existuje spoločenská potreba zaujať k nim postoj, a to nezávisle od schváleného bodu programu schôdze. Navrhuje sa, aby sa všeobecná rozprava zaradila do programu schôdze NR SR vždy po skončení hodiny otázok, okrem prípadu, ak na programe schôdze národnej rady je zaradený bod určený na interpelácie. Všeobecná rozprava bude trvať najviac dve hodiny. Hodina otázok je v zmysle § 24 ods. 6 rokovacieho poriadku zaradená do programu schôdze vždy, ak je rokovacím dňom schôdze štvrtok a začína o 14. hodine.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ak sa má rozvíjať demokracia v spoločnosti, je nevyhnutné vytvoriť priestor na celospoločenskú diskusiu o rôznych aktuálnych spoločensko-politických témach, čo potvrdzujú aj slová Masaryka: „Demokrace, toť diskuse“. Vytvorenie tohto priestoru je o to viac žiaduce, ak sa jedná o poslancov – politikov, ktorí zastupujú voličov na pôde parlamentu, a u ktorých ako volených zástupcov občanov (čl. 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) sa z titulu ich postavenia očakáva, že o problémoch ľudí – svojich voličov budú diskutovať a hľadať riešenia ich naliehavých problémov.

Návrhom zákona sa zavádza inštitút všeobecnej rozpravy, ktorý sa podrobnejšie vymedzuje v bode 2 tohto návrhu zákona. Všeobecná rozprava by sa rovnako interpelácie mala stať pravidelnou súčasťou programu schôdze; to neplatí, ak pôjde o schôdzu zvolanú podľa § 17 ods. 2 rokovacieho poriadku.

K bodu 2

Primárnym záujmom poslanca by malo byť presadzovanie záujmov a vôle svojich voličov. Podľa súčasného znenia rokovacieho poriadku však tento záujem poslanca v podstate nemôže byť realizovaný, pretože vystúpenie poslanca v rozprave je viazané na body schválené v programe schôdze NR SR. Keďže schôdze NR SR trvajú niekoľko týždňov, je ťažké, ba priam nemožné zaradiť do programu schôdze v predstihu bod, ktorým by sa umožnilo poslancom plnohodnotne diskutovať o aktuálnej spoločensko-politickej téme (tzv. „živej kauze“).

Zavedenie inštitútu všeobecnej rozpravy umožní poslancom napĺňať vôľu občanov a reagovať aj na také spoločensko-politické témy, ktoré nie sú obsiahnuté v programe schôdze, čím sa im umožní kvalitnejšie a v plnej miere vykonávať ich mandát. Okrem uvedeného môže byť navrhovaný inštitút všeobecnej rozpravy aj indikátorom pre samotných voličov o schopnosti reprezentantov príslušnej politickej strany presadzovať záujmy občanov a zaujať postoj, či navrhnúť riešenie určitého naliehavého problému nastoleného vo verejnom záujme.

Navrhuje sa, aby sa všeobecná rozprava zaradila do programu schôdze NR SR vždy po skončení hodiny otázok, okrem prípadu, ak na programe schôdze NR SR je už zaradený bod určený na interpelácie. V zmysle § 24 ods. 6 rokovacieho poriadku je hodina otázok zaradená do programu schôdze vždy, ak je rokovacím dňom schôdze štvrtok a začína

o 14. hodine. Súčasne sa navrhuje, aby všeobecná rozprava trvala najviac dve hodiny. Inštitút všeobecnej rozpravy využíva už zaužívané mechanizmy v rokovacom poriadku, ako je prihlasovanie poslancov do rozpravy (§ 27 rokovacieho poriadku), udelenia slova ústavným činiteľom (§ 28 rokovacieho poriadku) a určenie dĺžky rečníckeho času (§ 30 rokovacieho poriadku).

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. novembra 2013.