systému poukazovania prijatých platieb nový inštitút tzv. pokynového uznesenia súdu, ktoré v rámci návrhu oprávneného na plnenie umožní, aby súd po predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedený inštitút je výrazným prvkom lepšej vymožiteľnosti práva, keďže oprávnený bude mať samostatný exekučný titul na plnenie. Nové znenie ustanovenia § 46 ods. 2 reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia, z ktorej vyplývajú dve pravidlá:
1.súdny exekútor je povinný v exekučných konaniach postupovať v poradí, v akom mu boli doručené perfektné návrhy oprávnených na vykonanie exekúcie, t.j. návrhy spĺňajúce všetky náležitosti podľa § 39 Exekučného poriadku; výnimkou sú návrhy na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného, ktoré sa vybavujú prednostne,
2.keďže však súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až momentom, keď ho súd vykonaním exekúcie poverí, pri vykonávaní exekúcií postupuje v poradí, v akom mu boli doručené v jednotlivých exekučných veciach poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
K bodu 40 (§ 46 ods. 3 až 7) Rovnako z poznatkov aplikačnej praxe vyplynula potreba vymedzenia použitia prijatých alebo vymožených peňažných prostriedkov – a teda započítania prijatého plnenia. Ako súvisiaca otázka sa a priori ustanovuje, že súdny exekútor je popri oprávnenom platobným miestom pre prijaté plnenia. Okamih splnenia dlhu nastane, okrem plnenia priamo oprávnenému, aj plnením exekútorovi, pričom splnenie dlhu, či už v celku alebo v jeho časti, preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému. Ustanovuje sa preto aj povinnosť súdneho exekútora vystaviť potvrdenie (novelizačný bod 38).
V súlade s novým režimom započítania bude platiť, že plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa započítajú v tomto poradí:
a) trovy exekútora,
b) istina vymáhanej pohľadávky,
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d) trovy oprávneného.
Odsek 5 ustanovuje konkrétne pravidlo započítania, podľa ktorého z prijatého plnenia sa na pohľadávku na trovách započíta vždy najviac 24 % plnenia; zvyšok prijatého plnenia sa započíta na pohľadávku pozostávajúcu z istiny. Nie je pritom striktne dané, na ktorú časť trov exekúcie sa prijatá časť plnenia započíta, či na odmenu alebo na náhrady exekútora. Na príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a trovy oprávneného sa plnenia budú započítavať až potom, ako sa uspokojí vymáhaná pohľadávka v rozsahu istiny. Je tak zrejmé, že každé prijaté plnenie sa započíta pomerom 24 % k 76 %, a to na prospech istiny vymáhanej pohľadávky. Až po uspokojení istiny vymáhanej pohľadávky možno 76 % čiastkového plnenia započítať na pohľadávky podľa odseku 4 písm. c) a d).
V odseku 5 sa precizujú pravidlá započítania v prípade, ak zanikne niektorá z pohľadávok uvedených vyššie. Bude platiť, že prijaté plnenie sa započítava v pomere 24 % ku 76 % na pohľadávky, ktorá v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť tento pomer započítania z dôvodu, že ostatné pohľadávky zanikli, započíta sa celé prijaté plnenie na v poradí poslednú neuspokojenú pohľadávku, a to až do okamihu jej zániku.