DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona sa predkladá v zmysle Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VI. volebné obdobie.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora Spravodlivosť, upraviť niektoré statusové otázky súdnych exekútorov (vymenovanie súdnych exekútorov, výberové konanie na funkciu súdneho exekútora, prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora) a vytvoriť podmienky pre zlepšenie pravidiel, podľa ktorých sa vedie disciplinárne konanie voči súdnym exekútorom. Ide o otázky, ktorých riešenie bolo opomínané napriek tomu, že problémy boli identifikované dávnejšie. Predložený návrh zákona po adekvátnych odborných diskusiách tieto otázky koncepčne upravuje.
Jedným z kľúčových bodov pripravovaného návrhu zákona je zavedenie nového spôsobu obsadzovania funkcie súdneho exekútora. Súdneho exekútora vymenuje minister výlučne na základe výsledkov výberového konania, ktoré bude otvorené pre všetky osoby spĺňajúce zákonné podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Návrh zákona zavádza do systému ustanovovania exekútorov do funkcie regionálny (územný) princíp. Výberové konanie bude vyhlasovať minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu, a to buď na návrh Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „komora“) v prípade zániku výkonu funkcie exekútora, alebo bez návrhu, ak je v územnom obvode dotknutého krajského súdu potrebné zvýšiť počet exekútorov. Výberové konanie uskutoční výberová komisia kreovaná z osôb nominovaných komorou, ministrom spravodlivosti a súdnou mocou a bude verejné.
V súlade s tendenciou zvyšovania odbornej úrovne uchádzačov o túto profesiu dochádza predmetnou novelizáciou k predĺženiu praxe exekútorského koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú prax, k predĺženiu započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe z jedného roka na dva roky, k zmene definície pojmu exekučnej praxe, ako i k zakotveniu povinného vzdelávania súdnych exekútorov a exekútorských koncipientov.
Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu voči súdnym exekútorom sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, pričom celý priebeh disciplinárneho konania, ktorý doposiaľ upravoval vnútorný predpis komory, bude upravený zákonom. V záujme posilnenia transparentnosti sa budú databázy predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov zverejňovať na webovom sídle komory, rovnako tak aj zloženie disciplinárneho senátu, termín ústneho pojednávania a uložené disciplinárne opatrenie v konkrétnej disciplinárnej veci.
Precizuje sa právomoc Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pri výkone štátneho dohľadu nad činnosťou exekútorov a činnosťou komory,
mení sa kontrolný mechanizmus vo vzťahu k možnosti exekútora nakladať s peňažnými prostriedkami účastníkov konania zavedením kontroly exekučnej činnosti.
V novej právnej úpravy sa reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy, týkajúce sa napríklad inštitútu osobitného bankového účtu exekútora, zavádza sa lehota na vyplatenie peňažných prostriedkov prijatých súdnym exekútorom pri výkone exekúcie oprávnenému, upravuje sa postup súdneho exekútora pri započítaní plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného.
Vyššia transparentnosť sa dosiahne aj zverejňovaním dôležitých skutočností týkajúcich sa postavenia a činnosti súdnych exekútorov. Popri zverejňovaní zoznamu súdnych exekútorov (na webovom sídle ministerstva) sa navrhuje tiež úprava povinnosti zverejňovania informácií o prerušení, pozastavení a zániku výkonu funkcie exekútora, informácií o zástupcovi a náhradníkovi súdneho exekútora, zverejňovanie úradných hodín súdneho exekútora, čísla osobitného bankového účtu exekútora a pod. Vo vzťahu k výberových konaniam na funkciu súdneho exekútora sa okrem vyhlásenia výberového konania na webovom sídle ministerstva navrhuje zverejňovať aj zoznam členov výberovej komisie a ich náhradníkov a zápisnicu o priebehu výberového konania.
K odstráneniu problémov, s ktorými sa stretávali účastníci exekučného konania, ktorí mnohokrát nemali vedomosť o jeho skončení, prispeje úprava inštitútu konečného vyúčtovania exekučného konania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, environmentálny ani sociálny vplyv. Návrh zákona pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 30. mája 2013.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
Článok 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
-
2.nelegislatívne akty
-
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva – do 30. novembra 2009)
-
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-47/08 Európska komisia proti Belgickému kráľovstvu [2011],
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-50/08 Európska komisia proti Francúzskej republike [2011],
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-51/08 Európska komisia proti Luxemburskému veľkovojvodstvu [2011],
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-52/08 Európska komisia proti Portugalskej republike [2011],
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-53/08 Európska komisia proti Rakúskej republike [2011] a
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-54/08 Európska komisia proti Spolkovej republike Nemecko [2011].
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
-
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
-
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Proti Slovenskej republike je vedené konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2006/2237.
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
-
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný.
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Návrh zákona zavádza zverejňovanie vybraných informácií o súdnych exekútoroch na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR a/alebo Slovenskej komory exekútorov (zoznam exekútorov, pozastavenie výkonu funkcie exekútora, prerušenie výkonu funkcie exekútora, zánik výkonu funkcie exekútora, číslo osobitného bankového účtu, úradné hodiny, zástupca, príp. náhradník exekútora, uloženie disciplinárneho opatrenia, zmena sídla exekútorského úradu).
Úroveň I (informatívna)
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie.
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie.
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie
B. Osobitná časť
K Čl. I (Exekučný poriadok)
K bodu 1 (§ 2 ods. 1)
Formulačne sa precizuje znenie ustanovenia § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, obsahujúce legálnu definíciu pojmu súdny exekútor, ktorá nereflektovala na všetky eventuality exekučných titulov podľa § 41 ods. 2, na podklade ktorých možno podľa platnej právnej úpravy vykonať exekúciu.
K bodu 2 (§ 3)
Ide o gramatickú úpravu dikcie.
K bodu 3 (§ 5a)
V novom ustanovení § 5a sa zakotvuje zákaz zneužívania označenia „súdny exekútor“, „exekútorský úrad“, príp. iného označenia spôsobilého vyvolať nebezpečenstvo zámeny. Toto opatrenie smeruje k ochrane práv oprávneného, povinného a tretích osôb pred subjektmi, ktoré nemajú oprávnenie vykonávať exekučnú činnosť a inú činnosť podľa Exekučného poriadku a napriek tomu svoju činnosť takto označujú, čím môžu iné osoby uviesť do omylu.
K bodu 4 (§ 6 ods. 3)
Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia § 6 ods. 3; vecne správnym pojmom je pojem „poveriť“, nie „splnomocniť“. Exekútorský koncipient a ďalší zamestnanci exekútora 20 28) u súdneho exekútora v pracovnom pomere. S ohľadom na túto skutočnosť režim osobitného písomného splnomocnenia udeleného zamestnancovi súdnym exekútorom nahrádza inštitút poverenia podľa Zákonníka práce.
K bodu 5 (§ 8)
ods. 1
V nadväznosti na stále sa rozširujúcu pôsobnosť ministra spravodlivosti SR vo vzťahu k statusovým veciam súdnych exekútorov (vyhlásenie výberového konania na funkciu exekútora, vymenovanie súdneho exekútora do funkcie, rozhodovanie o prerušení výkonu funkcie exekútora podľa § 15a ods. 4, rozhodovanie o preložení exekútora do územného obvodu iného krajského súdu, pozastavenie výkonu funkcie exekútora, odvolanie exekútora z funkcie) sa navrhuje, aby zoznam exekútorov viedlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Zoznam exekútorov vrátane zmien v tomto zozname sa zverejňuje na webovom sídle ministerstva.
Na podklade údajov poskytnutých ministerstvom zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam exekútorov aj Slovenská komora exekútorov (ďalej len „komora“), pričom záväzným je zoznam vedený ministerstvom. Súčasne sa zavádza reciprocita pri zverejňovaní údajov ministerstvom a komorou 8 ods. 1, § 214 ods. 2), ktoré nevyhnutným predpokladom aktuálnosti vedených zoznamov.
ods. 2 až 4
Doterajšia formulácia oprávnení ministerstva a povinností exekútora pri výkone štátneho dohľadu bola príliš všeobecná, bez možnosti adekvátneho vyvodenia zodpovednosti exekútora pre prípad nesplnenia povinnosti poskytnúť ministerstvu potrebnú súčinnosť. Podrobnejšie sa upravujú oprávnenia ministerstva nahliadať do spisov exekútora, vyžiadať si písomné vyjadrenia a ústne vysvetlenia, vstupovať do priestorov exekútorského úradu a im zodpovedajúce povinnosti exekútora. Táto úprava sleduje zefektívnenie štátneho dohľadu vykonávaného ministerstvom a jeho zasadenie do formalizovaného rámca.
ods. 6
Upravuje sa všeobecná informačná povinnosť exekútora vo vzťahu k ministerstvu oznámiť každú skutočnosť majúcu za následok zmenu údajov zapisovaných v zozname exekútorov, ako aj skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na prerušenie výkonu funkcie exekútora, pozastavenie výkonu funkcie exekútora alebo zánik výkonu funkcie exekútora.
ods. 7
V ustanovení § 8 ods. 7 sa zavádza povinnosť komory podať ministerstvu v termíne do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka správu o činnosti komory a činnosti exekútorov za predchádzajúci kalendárny rok. Hodnotenie tejto správy ministerstvom bude ďalším účinným nástrojom štátneho dohľadu nad činnosťou komory a činnosťou exekútorov. Doterajšie znenie ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c) síce uvádzalo ako jeden z nástrojov výkonu štátneho dohľadu prerokúvanie a hodnotenie správ komory o výsledkoch exekučnej činnosti a poznatkoch z vybavovania sťažností na postupy exekútorov, avšak bez prepojenia na povinnosť komory túto správu ministerstvu poskytovať.
Údaje obsiahnuté v správe komory o činnosti komory a činnosti exekútorov, týkajúce sa zmien v zozname exekútorov a exekútorských koncipientov, prispejú k prehľadu o aktuálnej personálnej situácii v exekútorskom stave. Informácie týkajúce sa stavu vymáhania pohľadávok exekútormi a vybavovania sťažností na činnosť exekútorov komorou poskytnú zase prehľad o počte exekučných konaní vedených u súdnych exekútorov v členení na exekučné konania v príslušnom kalendárnom roku začaté, ukončené (vymožením, upustením od vykonania exekúcie, zastavením) a neukončené, teda v konečnom dôsledku i o počte živých exekučných vecí vedených u súdnych exekútorov, dĺžke exekučných konaní a úspešnosti vymáhania pohľadávok.
ods. 8
Nesplnenie povinností uvedených v odsekoch 4, 6 a 7 súdnym exekútorom sa považuje za disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku.
K bodu 6 [§ 9 písm. b) a c)]
V súvislosti so zavedením výberových konaní na funkciu súdneho exekútora sa rozširuje pôsobnosť ministra spravodlivosti vyhlásiť výberové konanie, ak nastane niektorý z dôvodov podľa § 10b ods. 2.
Minister môže tiež na základe spoločnej žiadosti exekútorov so súhlasom komory navzájom preložiť exekútorov do územného obvodu iného krajského súdu. Po formálno-právnej stránke tak minister urobí individuálnym správnym aktom (rozhodnutím).
K bodom 7 a 13 [§ 10 ods. 1 písm. d) a § 10a]
Návrh na predĺženie prípravy na povolanie súdneho exekútora formou predchádzajúcej praxe exekútorského koncipienta a obmedzenie možnosti vykonať odbornú skúšku výlučne na exekútorského koncipienta súvisí s mierou zodpovednosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti, ktorá sa považuje za výkon verejnej moci, smeruje k skvalitneniu prípravy a výkonu povolania súdneho exekútora a je v súlade s tendenciou zvyšovania odbornej úrovne uchádzačov o výkon právnických profesií.
V prípade sudcov je podľa nášho právneho poriadku obmedzený prístup k výkonu funkcie odbornou skúškou (justičná, advokátska, notárska a pod.) a vekom 30 rokov, ktorý pri predpokladanom ukončení kvalifikovaného vzdelania vo veku 23 rokov predpokladá sedemročnú odbornú prax. V kombinácii s požiadavkou odbornej skúšky to zároveň indikuje, že sa nemôže jednať o hocijakú prax. V prípade notára kombinácia trojročnej praxe notárskeho koncipienta a následne praxe notárskeho kandidáta tiež predpokladá päťročnú kvalifikovanú prax. Predpokladom zápisu do zoznamu advokátov je rovnako získanie najmenej päťročnej praxe a zloženie advokátskej skúšky.
Súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a v konečnom dôsledku za jeho činnosť zodpovedá štát, vrátane škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, preto nie je žiaduce, aby zodpovednosť za výkon tohto povolania prevzala osoba bez náležitej odbornej a praktickej prípravy.
K bodu 8 [§ 10 ods. 1 písm. h)]
V súvislosti so zavedením výberového konania na funkciu súdneho exekútora sa dopĺňa ako ďalší z taxatívne vymedzených predpokladov na vymenovanie občana za súdneho exekútora „úspešné absolvovanie výberového konania“ 10b). Podľa navrhovanej právnej úpravy sa bude funkcia exekútora obsadzovať výberovým konaním, ktoré bude otvorené pre všetky osoby spĺňajúce zákonné podmienky pre účasť vo výberovom konaní.
K bodu 9 (§ 10 ods. 2)
V zmysle novej právnej úpravy sa exekučnou pracou rozumie len prax súdneho exekútora a exekútorského koncipienta, ktorý súčasne spĺňa podmienky pre vymenovanie za exekútora podľa § 10 ods. 1 písm. a) c) (spôsobilosť na právne úkony, vzdelanie, bezúhonnosť). Exekútorský koncipient môže na základe poverenia exekútora vykonávať v exekučnom konaní všetky úkony s výnimkou úkonov podľa § 22 ods. 2 na rozdiel od zamestnanca exekútora 28), ktorý môže vykonávať len jednoduché úkony. Prax ďalšieho zamestnanca exekútora sa bude považovať za inú právnu prax, ktorú možno do exekučnej praxe započítať najviac v rozsahu dvoch rokov.
K bodu 10 (§ 10 ods. 2)
Mení sa dĺžka započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe pre účely umožnenia vykonania odbornej skúšky a účasti vo výberovom konaní. Do exekučnej praxe môže komora započítať inú právnu prax najviac v trvaní dvoch rokov.
K bodu 11 (§ 10 ods. 3)
Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia; správny názov je „odborná“ justičná skúška 12 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
K bodu 12 (§ 10 ods. 5, poznámka pod čiarou k odkazu 3c)
Ide o legislatívno-technickú úpravu; mení sa text poznámky pod čiarou k odkazu 3c v nadväznosti na zrušenie zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 14 (§ 10b až 10d)
Navrhuje sa nová úprava výberového konania na funkciu súdneho exekútora. Podstata navrhovaných zmien spočíva v nasledovnom:
-výberové konanie bude jediným spôsobom, akým sa môže osoba, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, stať súdnym exekútorom,
-výberové konanie je verejné,
-ustanovuje sa spôsob kreovania výberovej komisie.
Rámcovú úpravu výberového konania obsahuje Exekučný poriadok (vyhlásenie výberového konania, podmienky účasti vo výberovom konaní, činnosť výberovej komisie). Splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 10d ods. 5 za cieľ vytvoriť priestor pre detailnú úpravu priebehu výberového konania vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR. Návrh vykonávacieho predpisu je súčasťou predkladanej zákonnej úpravy.
Výberové konanie vyhlasuje minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu. Zavedený teritoriálny princíp svoju väzbu aj na nominovanie člena výberovej komisie z radov sudcov 10d ods. 1), vymenovanie exekútora 11 ods. 1), neskoršiu zmenu sídla exekútora (§ 15 ods. 1), ustanovenie zástupcu exekútorovi (§ 17 ods. 1) a pod.
V odseku 2 právna norma priznáva ministrovi spravodlivosti fakultatívnu možnosť vyhlásiť výberové konanie na návrh komory, ak zanikol výkon funkcie exekútora z niektorého z dôvodov podľa § 16 ods. 1 (smrť, vyhlásenie za mŕtveho, odvolanie) a súčasne je potrebné obsadiť miesto exekútora v územnom obvode krajského súdu, v ktorom bolo sídlo exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol alebo bez návrhu, ak v územnom obvode krajského súdu je potrebné zvýšiť počet exekútorov. Ak žiaden z uchádzačov vo výberovom konaní neuspeje a naďalej trvajú dôvody jeho vyhlásenia, minister vyhlási opakované výberové konanie do troch mesiacov od ukončenia predchádzajúceho výberového konania.
Vo vzťahu ku kreovaniu výberovej komisie sa bude uplatňovať princíp, podľa ktorého bude členov výberovej komisie vymenúvať minister ako vyhlasovateľ výberového konania. Výberová komisia bude päťčlenná dvoch členov navrhne komora, dvoch členov minister a posledným členom bude sudca pôsobiaci na súde v územnom obvode krajského súdu, pre ktorý bolo výberové konanie vyhlásené, vybavujúci agendu výkonu rozhodnutia, ktorého navrhne predseda krajského súdu. V záujme predísť zmareniu vyhláseného a po organizačnej stránke pripraveného výberového konania sa ustanovuje, že minister pre každé výberové konanie spolu s členmi výberovej komisie vymenuje súčasne troch náhradníkov, ktorých po jednom nominuje minister, komora a predseda príslušného krajského súdu.
Za člena výberovej komisie alebo náhradníka možno vymenovať len osobu, ktorá morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon tejto funkcie a ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 10c ods. 1. Minister a komora môžu za člena výberovej komisie alebo náhradníka okrem zamestnancov ministerstva a členov komory (teda exekútorov) navrhnúť aj iné osoby pôsobiace v sektore vysokých škôl alebo vykonávajúce právnické povolanie. Funkcia člena výberovej komisie zaniká automaticky ukončením výberového konania bez potreby odvolávania členov výberovej komisie. Minister odvolá člena výberovej komisie len v prípade, ak na jeho strane nastanú okolnosti, ktoré mu znemožnia účasť vo výberovom konaní. V takom prípade sa ujme funkcie člena výberovej komisie náhradník.
Za vyhlásenie výberového konania, jeho prípravu a zverejňovanie informácií o jeho priebehu (vyhlásenie výberového konania, zloženie výberovej komisie) zodpovedá ministerstvo. Priebeh samotného výberového konania administratívne a organizačne zabezpečuje komora. Zverejnenie zápisnice z výberového konania zabezpečí predseda výberovej komisie. Všetky údaje sa budú zverejňovať na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, čím sa vytvorí jednotné prístupové miesto pre zverejnenie týchto informácií a zvýši sa ich prehľadnosť a zjednoduší vyhľadávanie.
Účelom takto koncipovanej úpravy je dosiahnuť transparentný výber nových exekútorov a otvorenie výberu pre verejnosť a to z hľadiska možnosti uchádzať sa o funkciu exekútora, ako aj z hľadiska verejnej občianskej kontroly výberu nových exekútorov.
Povinnosť absolvovať výberové konanie na obsadenie funkcie exekútora sa prirodzene nebude vzťahovať na vymenovaných súdnych exekútorov, ktorí aktuálne vykonávajú exekučnú činnosť.
K bodu 15 (§ 11)
Exekútora vymenuje do funkcie minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu na základe výsledkov výberového konania. Výsledkami výberového konania je minister viazaný. Za súdneho exekútora vymenuje úspešného uchádzača podľa poradia určeného výberovou komisiou v zápisnici o priebehu výberového konania. Predseda výberovej komisie predloží ministrovi spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania aj návrh na vymenovanie úspešného uchádzača do funkcie exekútora.
K bodu 16 [§ 12 ods. 1 písm. b)]
V záujme dosiahnutia jednotnosti režimu poistenia súdnych exekútorov sa precizuje povinnosť súdneho exekútora uzavrieť poistenie s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 100 000 eur.
Zmena právneho režimu poistenia zodpovednosti našla svoju reflexiu aj v prechodných ustanoveniach, kde sa zakotvuje, že rozsah poistenia zodpovednosti za škodu je exekútor povinný uviesť do súladu s ustanovením § 12 ods. 1 písm. b) tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2014, inak sa za to, že jeho poistenie ku dňu 1. mája 2014 zaniklo. Zánik poistenia zodpovednosti za škodu je dôvodom na odvolanie exekútora podľa § 16 ods. 2 písm. f).
K bodu 17 [§ 12 ods. 1 písm. c)]
V súvislosti s novým znením § 16b sa upravuje účel peňažnej zábezpeky, pričom novým účelom bude úhrada nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora. Uvedená zmena reaguje na nákladovú stránku zániku výkonu funkcie exekútora, s ktorým spojené
výdavky, ktoré znáša komora.
K bodu 18 (§ 12 ods. 2)
Ustanovuje sa povinnosť súdneho exekútora preukázať sa zmluvou o zodpovednosti za škodu pred zložením sľubu nielen komore, ale aj ministerstvu. Keďže ministerstvo v konečnom dôsledku realizuje proces vymenovania súdneho exekútora, javí sa ako vhodné, aby aj s ohľadom na ďalšie pôsobenie a výkon činnosti súdneho exekútora malo k dispozícii poistnú zmluvu.
K bodu 19 (§ 12 ods. 3)
V kontexte so zmenou § 12 ods. 2 a v záujme lepšieho plnenia dohľadových oprávnení komory a ministerstva sa zavádza povinnosť súdneho exekútora bezodkladne komore a ministerstvu oznámiť vznik, zmenu a zánik poistenia zodpovednosti za škodu. Uvedená notifikačná povinnosť nebude svojou funkciou zabezpečovať iba adekvátny výkon dohľadových oprávnení vo vzťahu k súdnym exekútorom, ale je významná aj z pohľadu prípadných regresných nárokov štátu titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
K bodu 20 (§ 12 ods. 4)
Výslovne sa zakotvuje povinnosť súdneho exekútora ukladať peňažné prostriedky, ktoré prijal pri výkone exekučnej činnosti, na osobitný bankový účet, a to bezodkladne po tom, čo mu boli zaplatené s výnimkou, ak sa písomne dohodol s oprávneným, že mu peňažné prostriedky vyplatí v hotovosti, do troch pracovných dní od ich prijatia.
Nemožno vylúčiť, že ako povinný v exekučnom konaní bude vystupovať aj súdny exekútor. Keďže osobitný bankový účet, na ktorom súdny exekútor vedie finančné prostriedky, ktoré výťažkom exekúcie, je účtom patriacim exekútorovi, podľa súčasnej právnej úpravy prostriedky na tomto účte postihnuteľné exekúciou. Prostriedky na tomto účte však aj prostriedkami tretích osôb (oprávneného, iných veriteľov, ktorých pohľadávky majú byť uspokojené pri rozvrhu výťažku, prípadne povinného). Tieto prostriedky sa stanú vlastníctvom exekútora po rozúčtovaní, právoplatnom rozhodnutí súdu o schválení rozvrhu výťažku, ukončení úschovy a pod., pričom exekútorovi bude patriť len časť týchto prostriedkov, a to vo výške stanovenej právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu. Preto je potrebné, aby mal osobitný bankový účet exekútora exekučnú imunitu s výnimkou prostriedkov na účte, ktoré sú trovami exekúcie.
Okrem trov exekúcie môže exekútor použiť prostriedky na osobitnom bankovom účte výlučne na účel ich poukázania oprávneným osobám.
Číslo osobitného bankového účtu a jeho zmenu je exekútor povinný oznamovať komore, ktorá ho zverejňuje na svojom webovom sídle.
K bodu 21 (§ 12 ods. 5)
Požiadavka ďalšieho vzdelávania je dôležitou súčasťou výkonu každého špecializovaného povolania, ako aj prípravy naň. Z toho dôvodu sa zavádza generálna povinnosť súdneho exekútora priebežne si prehlbovať a rozširovať odborné vedomosti a schopnosti potrebné na riadny výkon exekučnej činnosti. Vzdelávanie súdnych exekútorov zabezpečuje v rámci interných mechanizmov vzdelávania komora, a preto sa výslovne ustanovuje, že súdny exekútor a exekútorský koncipient povinní zúčastňovať sa
vzdelávania organizovaného komorou. Ustanovenie zavádza výslovne aj splnomocňovaciu normu pre vnútorný predpis komory, ktorý ustanoví podrobnosti o vzdelávaní exekútorov a exekútorských koncipientov, vrátane podmienok a rozsahu vzdelávania organizovaného komorou. Rámcovo sa zároveň ustanovuje, že vzdelávania sa podľa potreby môže bez povinnosti úhrady nákladov vzdelávania zúčastniť aj zástupca ministerstva. S odkazom na uvedený režim podrobnosti o vzdelávaní ustanoví vnútorný predpis komory, pričom porušenie povinnosti vzdelávania sa a prehlbovania vedomostí a schopností súdneho exekútora bude disciplinárnym previnením súdneho exekútora.
K bodu 22 (§ 15)
ods. 1
Sídlom exekútorského úradu sa rozumie jeho presná adresa (označenie obce, poštového smerovacieho čísla, ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné, prípadne súpisné číslo). Adresa sídla exekútorského úradu je súčasne adresou pre doručovanie písomností určených súdnemu exekútorovi.
Sídlo exekútorského úradu sa musí určiť pri vymenovaní exekútora do funkcie. Na tento účel uvedie uchádzač v žiadosti o zaradenie do výberového konania sídlo exekútorského úradu v rámci územného obvodu krajského súdu, pre ktorý sa výberové konanie vyhlasuje, v ktorom bude v prípade úspechu vo výberovom konaní vykonávať svoju funkciu. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis ministerstva.
So súhlasom komory môže súdny exekútor zmeniť sídlo exekútorského úradu v rámci tohto územného obvodu. Ak súdny exekútor v úmysle zmeniť sídlo mimo územného obvodu krajského súdu, do ktorého bol vymenovaný, môže tak urobiť len za predpokladu, že spoločne s iným exekútorom požiadajú o vzájomné preloženie do územného obvodu iného krajského súdu a minister spravodlivosti SR so súhlasom komory rozhodne o ich vzájomnom preložení. Inak sa súdny exekútor musí opätovne prihlásiť do výberového konania vyhláseného ministrom spravodlivosti SR pre územný obvod krajského súdu, v ktorom záujem vykonávať funkciu.
ods. 2
Vzhľadom na nejasnosti v aplikačnej praxi sa výslovne ustanovuje, že adresou pre doručovanie písomností exekútora je adresa sídla jeho exekútorského úradu. Pre prípad doručovania bude pritom irelevantné, či sa exekútor na adrese sídla exekútorského úradu skutočne zdržiava.
ods. 4
Právna úprava upúšťa od inštitútu kancelárie súdneho exekútora, ktorý sa v praxi výraznejšie neosvedčil. Od účinnosti tohto zákona exekútor nebude môcť zriadiť kanceláriu mimo sídla exekútorského úradu. Kanceláriu exekútora zriadenú podľa doterajšej právnej úpravy exekútor zruší najneskôr do 30. apríla 2014 (§ 243b ods. 12).
Exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba, ktorá vykonáva verejnú moc, je povinný udržiavať exekútorský úrad verejne prístupný v stanovenom čase. Úprava približuje exekútorský úrad verejnosti a zabraňuje situáciám, keď exekútor nie je vo svojom úrade zastihnuteľný.
K bodu 23 (§ 15a)
Nové ustanovenie § 15a reaguje na pretrvávajúcu potrebu podrobnejšej úpravy prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora. Rozlišujú sa dve situácie jednak obligatórne
prerušenie výkonu funkcie ex lege, a jednak tzv. návrhové prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora.
Pokiaľ ide o prerušenie výkonu funkcie priamo zo zákona, výslovne sa ustanovuje, že výkon funkcie exekútora sa prerušuje dňom, keď sa exekútor ujal výkonu verejnej funkcie zlučiteľnej s funkciou exekútora, okrem funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku. V súvislosti s obligatórnym prerušením výkonu funkcie sa ustanovuje povinnosť súdneho exekútora prerušenie výkonu funkcie exekútora oznámiť bezodkladne komore a ministerstvu. V oznámení exekútor uvedie dôvod prerušenia výkonu funkcie exekútora a jeho predpokladanú dĺžku, pričom k oznámeniu priloží aj doklady preukazujúce, že sa ujal výkonu verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.
V súvislosti so zákonným režimom obligatórneho prerušenia výkonu funkcie sa ustanovuje, že súdny exekútor, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, môže vo výkone funkcie exekútora pokračovať uplynutím doby výkonu verejnej funkcie. Pôjde spravidla o funkčné obdobie, ktorého dĺžka plynie z osobitných právnych predpisov. Je dôležité, aby exekútor skutočnosť, že môže znovu začať vykonávať funkciu exekútora, oznámil komore a ministerstvu aspoň 30 dní pred začatím výkonu funkcie exekútora. Uvedená notifikačná povinnosť význam najmä z pohľadu režimu zastupovania súdneho exekútora a výkonu právomocí komory a ministerstva. Ak to s ohľadom na okolnosti skončenia výkonu verejnej funkcie nie je možné, je exekútor povinný oznámiť komore a ministerstvu, že znovu začal vykonávať funkciu exekútora, bezodkladne.
Osobitný štatút tzv. návrhové prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora. Ustanovuje sa, že minister môže po predchádzajúcom vyjadrení komory vyhovieť žiadosti exekútora o prerušenie výkonu funkcie exekútora z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Ide o výnimočný stav, keď nad záujmom na výkone funkcie exekútora výnimočne a dočasne prevážia vážne dôvody rodinného alebo osobného charakteru. Prerušenie výkonu funkcie exekútora nemôže v tomto prípade trvať viac ako päť rokov, pričom uplynutím tejto doby prerušenie výkonu funkcie exekútora zaniká a exekútor sa opätovne ujíma svojej funkcie. Návrhové prerušenie výkonu funkcie exekútora nemožno pojmovo a ani prakticky zamieňať s inými dôvodmi, ktoré môžu mať za následok zastúpenie exekútora alebo môžu viesť k jeho odvolaniu. Do popredia vystupuje pritom závažnosť a prechodnosť (dočasnosť) prerušenia výkonu funkcie exekútora. V súvislosti s obnovením výkonu funkcie exekútora sa ustanovuje, že exekútor, ktorému bol prerušený výkon funkcie, je povinný aspoň 30 dní pred tým, ako znovu začne vykonávať funkciu exekútora, oznámiť túto skutočnosť ministrovi a komore.
V dvoch v poradí posledných novonavrhovaných odsekoch sa stanovujú spoločné pravidlá pre oba režimy prerušenia výkonu funkcie exekútora. Jednak sa ustanovuje, že počas prerušenia výkonu funkcie exekútora zastupuje exekútora zástupca podľa § 17, a jednak sa výslovne upravuje, že prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora nebráni začatiu a pokračovaniu v disciplinárnom konaní vedenom proti exekútorovi. Uvedené ustanovenie je významné z hľadiska spornosti týchto otázok v aplikačnej praxi. Navrhuje sa jednoznačne upraviť, že prerušenie výkonu funkcie exekútora nie je prekážkou začatia a pokračovania disciplinárneho konania, keďže nedošlo k zániku výkonu funkcie exekútora a niet takej zákonnej prekážky, ktorá by bránila vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti.
K bodu 24 [§ 16 ods. 2 písm. j)]
Zosúlaďuje sa dikcia s koncepčnou zmenou uvedenou pod bodom 17.
K bodu 25 (§ 16 ods. 3 druhá veta)
Predmetné ustanovenie odráža verejnoprávny charakter funkcie súdneho exekútora, ktorý je povinný vykonávať svoju funkciu do zániku výkonu svojej funkcie, ktorý nastáva dňom odvolania ministrom.
K bodu 26 (§ 16 ods. 4)
Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého v prípade odvolania exekútora z funkcie môže byť táto osoba opätovne vymenovaná za exekútora najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa jeho odvolania, ak súčasne a spĺňa podmienky na vymenovanie za exekútora podľa § 10. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, ak dôvodom odvolania exekútora bolo vymenovanie do funkcie exekútora do územného obvodu iného krajského súdu po úspešnom absolvovaní výberového konania (zmena sídla exekútora mimo územného obvodu krajského súdu, do ktorého bol pôvodne vymenovaný).
K bodu 27 (§ 16a ods. 2)
Precizuje sa právna úprava v tom zmysle, že pri plnení povinností náhradníka je súdny exekútor, ktorému výkon funkcie zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. c) odvolaním, povinný poskytnúť náhradníkovi a ministerstvu bezodplatnú súčinnosť, odovzdať náhradníkovi technické nosiče dát a súčasne sa explicitne vymedzuje povinnosť odvolaného exekútora vrátiť komore preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak ako prostriedky vydané mu podľa § 14 ods. 1, ktoré exekútor používal pri svojej činnosti a ktorými preukazoval legitimitu výkonu činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.
K bodu 28 (§ 16a ods. 9)
Ustanovenie odseku 9 zavádza splnomocňovaciu normu pre vnútorný predpis komory, ktorý upraví postup pri vykonaní súpisu stavu exekučných spisov a finančného vyúčtovania spisov exekútora, ktorému výkon funkcie exekútora zanikol, ako aj spôsob použitia a vyporiadania peňažnej zábezpeky na úhradu nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora.
K bodu 29 (§ 16b)
Doterajší inštitút auditu účtovníctva a exekučných konaní sa nahrádza inštitútom operatívneho významu kontrolou exekučnej činnosti, ktorej účelom bude na rozdiel od administratívne náročného auditu bezprostredne reagovať na indície nasvedčujúce potenciálnemu protiprávnemu konaniu súdneho exekútora v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a jeho finančnou disciplínou. Z tohto dôvodu sa ustanovenie § 16b vypúšťa a nový inštitút sa zaraďuje systematicky v desiatej časti ako nová druhá hlava (§ 218d a 218e).
K bodu 30 (§ 17 ods. 1)
V záujme komplexnej úpravy prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora z dôvodu ujatia sa výkonu verejnej funkcie sa výslovne ustanovuje, že odmena zastupovanému exekútorovi v týchto prípadoch nebude patriť. Uvedené ustanovenie logicky uzatvára otázku odmeňovania, keďže exekútor bude prijímateľom osobitného príjmu z titulu verejnej funkcie.
Uvedená úprava sa uplatní aj pre prípady, keď je pozastavený výkon funkcie exekútora, keďže v tejto situácii nebude pre exekútora platiť zákaz nezlučiteľnosti ustanovený v § 4.
K bodu 31 (§ 17 ods. 2)
V záujme hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti postupu zástupcu súdneho exekútora v exekučných veciach zastupovaného exekútora sa navrhuje, aby bol zástupca exekútora vyberaný spomedzi súdnych exekútorov pôsobiacich v rámci územného obvodu toho istého krajského súdu, čím bude tiež rešpektovaná teritoriálna príslušnosť zastupovaného súdneho exekútora.
K bodu 32 (§ 17 ods. 5)
Precizuje sa dikcia § 17 ods. 5 s cieľom odstrániť aplikačné nejasnosti. Jasne sa ustanovuje, že po tom, ako sa zástupca ujme výkonu svojej funkcie, disponuje s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorého zastupuje. Za disponovanie s týmto účtom tak zástupca v plnom rozsahu preberá zodpovednosť.
K bodu 33 (§ 22 ods. 1 a 2)
Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia § 22; v zmysle Zákonníka práce 9) je vecne správnym pojmom pojem „poveriť“, nie „splnomocniť“. Exekútorský koncipient je zamestnancom súdneho exekútora, ktorý je u exekútora v pracovnom pomere.
K bodu 34 (§ 23 ods.3)
Zo súčasnej dikcie zákona nie je jednoznačne definované (hoci to z povahy veci vyplýva), že o vyčiarknutí zo zoznamu exekútorských koncipientov vydáva komora rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom. Formulačným precizovaním znenia tohto zákonného ustanovenia sa vylučujú pochybnosti o spôsobe, akým tak komora urobí.
K bodu 35 (§ 23a)
Precizuje sa statusový prvok exekútorského koncipienta, pričom sa ustanovuje, že koncipient používa pri svojej činnosti preukaz, ktorý mu vydá komora. Komora bude povinná, tak ako pri súdnom exekútorovi, vydať koncipientovi preukaz, ktorým sa koncipient bude spolu s poverením preukazovať pri úkonoch, na ktoré ho exekútor poveril. Koncipient vráti preukaz pri skončení pracovného pomeru u exekútora komore.
K bodu 36 (§ 33 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 37 (§ 34 ods. 13)
Komora môže po predchádzajúcom súhlase nadpolovičnej väčšiny všetkých členov komory uzavrieť dohodu o elektronickej komunikácii na účely poskytovania súčinnosti so záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk. Uvedené ustanovenie za cieľ uľahčiť výkon súčinnostnej povinnosti poskytovanej bankami a pobočkami zahraničných bánk systémom osobitnej elektronickej komunikácie. Jasne sa však vymedzuje, že ide
o oprávnenie komory pri splnení podmienky súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých exekútorov. V tejto súvislosti sa zasahuje aj do ustanovenia § 213, kde sa vymedzuje, že uznesenie, ktorým sa schváli dohoda a jej konkrétne znenie, podlieha súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých exekútorov (členov komory), pričom z pohľadu právnych účinkov sa ustanovuje, že predmetným uznesením budú v otázkach realizácie dohody viazaní všetci súdni exekútori.
K bodu 38 (§ 36 ods. 8 až 13)
Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s poukazovaním prijatých plnení zo strany súdnych exekútorov oprávnenému sa zakotvuje povinnosť súdneho exekútora poukázať oprávnenému prijaté peňažné prostriedky bezodkladne, avšak najneskôr do siedmich dní od ich prijatia, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak (napr. § 81 ods. 1) alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Pre prípad písomnej dohody sa ustanovuje, že lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní, pričom dohody tomuto ustanoveniu odporujúce sú neplatné.
Osobitný je režim uplatnenia povinnosti poukázať prijaté peňažné prostriedky oprávnenému, ak ide o zástupcu alebo náhradníka súdneho exekútora, ktorý získa právo disponovať s osobitným bankovým účtom. V tomto prípade platí, že zástupca alebo náhradník je povinný poukázať prijaté prostriedky po uplynutí 14 dňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu.
V odseku 9 sa zavádza korektív, podľa ktorého sa povinnosť poukázania prostriedkov uplatní, ak čiastkové plnenia presiahnu päť eur a v prípade platieb poukazovaných do zahraničia 50 eur. Ide pritom o prijaté čiastkové plnenia od povinného, kde nie je vylúčené, že tento môže v rámci jednej exekúcie viackrát plniť v rozsahu menšom ako päť eur. Ustanovenie odseku 9 je odkladacou podmienkou pre naplnenie zákonného režimu uvedeného v odseku 8, to znamená, lehoty, v ktorých exekútor bude mať povinnosť poukázať plnenie oprávnenému, sa uplatnia vtedy, ak čiastkové prijaté plnenia presiahnu ustanovenú sumu piatich eur.
V ustanovení odseku 10 sa zakotvuje, že ak povinný plnil súdnemu exekútorovi, na požiadanie povinného a na účel preukázania splnenia dlhu exekútor vystaví písomné potvrdenie o splnení dlhu alebo jeho časti na tlačive zverejnenom na webovom sídle ministerstva. Pôjde o tlačivo, ktoré je súdny exekútor povinný používať titulom ustanovení Kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov. Vystavenie predmetného potvrdenia treba v zásade chápať ako osobitný prípad, keď dlžník plní a má eminentný záujem na rýchlejšom splnení dlhu, a teda vyvinie úsilie v snahe získať potvrdenie od exekútora, ktoré následne predloží oprávnenému.
V kontexte konštituovania statusu súdneho exekútora ako platobného miesta popri oprávnenom je potrebné ustáliť informačnú povinnosť oprávneného pre prípady, keď plnenie prostriedkov prijíma priamo oprávnený. V týchto prípadoch sa zakotvuje povinnosť oprávneného bezodkladne informovať súdneho exekútora o tom, že plnenia vrátane konkrétnej výšky prijal. Pôjde o prípady, keď súdny exekútor nemohol mať vedomosť o tom, že povinný plní priamo oprávnenému, a teda ak nejde o plnenie na základe exekučného príkazu. Ak oprávnený poruší povinnosť oznámiť exekútorovi prijatie plnenia od povinného, znáša trovy, ktoré exekútorovi vznikli v čase od prijatia plnenia oprávneným do splnenia jeho oznamovacej povinnosti.
Vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti súdneho exekútora poukázať prijaté plnenia oprávnenému a účel predmetného opatrenia sa výslovne ustanovuje, že porušenie povinnosti exekútora podľa odseku 8 je závažným disciplinárnym previnením.
Nad rámec vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora sa vnáša do
systému poukazovania prijatých platieb nový inštitút tzv. pokynového uznesenia súdu, ktoré v rámci návrhu oprávneného na plnenie umožní, aby súd po predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedený inštitút je výrazným prvkom lepšej vymožiteľnosti práva, keďže oprávnený bude mať samostatný exekučný titul na plnenie.
K bodu 39 (§ 46 ods. 2)
Nové znenie ustanovenia § 46 ods. 2 reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia, z ktorej vyplývajú dve pravidlá:
1.súdny exekútor je povinný v exekučných konaniach postupovať v poradí, v akom mu boli doručené perfektné návrhy oprávnených na vykonanie exekúcie, t.j. návrhy spĺňajúce všetky náležitosti podľa § 39 Exekučného poriadku; výnimkou návrhy na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného, ktoré sa vybavujú prednostne,
2.keďže však súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu momentom, keď ho súd vykonaním exekúcie poverí, pri vykonávaní exekúcií postupuje v poradí, v akom mu boli doručené v jednotlivých exekučných veciach poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
K bodu 40 (§ 46 ods. 3 až 7)
Rovnako z poznatkov aplikačnej praxe vyplynula potreba vymedzenia použitia prijatých alebo vymožených peňažných prostriedkov a teda započítania prijatého plnenia. Ako súvisiaca otázka sa a priori ustanovuje, že súdny exekútor je popri oprávnenom platobným miestom pre prijaté plnenia. Okamih splnenia dlhu nastane, okrem plnenia priamo oprávnenému, aj plnením exekútorovi, pričom splnenie dlhu, či v celku alebo v jeho časti, preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému. Ustanovuje sa preto aj povinnosť súdneho exekútora vystaviť potvrdenie (novelizačný bod 38).
V súlade s novým režimom započítania bude platiť, že plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa započítajú v tomto poradí:
a) trovy exekútora,
b) istina vymáhanej pohľadávky,
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d) trovy oprávneného.
Odsek 5 ustanovuje konkrétne pravidlo započítania, podľa ktorého z prijatého plnenia sa na pohľadávku na trovách započíta vždy najviac 24 % plnenia; zvyšok prijatého plnenia sa započíta na pohľadávku pozostávajúcu z istiny. Nie je pritom striktne dané, na ktorú časť trov exekúcie sa prijatá časť plnenia započíta, či na odmenu alebo na náhrady exekútora. Na príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a trovy oprávneného sa plnenia budú započítavať potom, ako sa uspokojí vymáhaná pohľadávka v rozsahu istiny. Je tak zrejmé, že každé prijaté plnenie sa započíta pomerom 24 % k 76 %, a to na prospech istiny vymáhanej pohľadávky. po uspokojení istiny vymáhanej pohľadávky možno 76 % čiastkového plnenia započítať na pohľadávky podľa odseku 4 písm. c) a d).
V odseku 5 sa precizujú pravidlá započítania v prípade, ak zanikne niektorá z pohľadávok uvedených vyššie. Bude platiť, že prijaté plnenie sa započítava v pomere 24 % ku 76 % na pohľadávky, ktorá v čase prijatia plnenia nie uspokojené. Ak nie je možné uplatniť tento pomer započítania z dôvodu, že ostatné pohľadávky zanikli, započíta sa celé prijaté plnenie na v poradí poslednú neuspokojenú pohľadávku, a to až do okamihu jej zániku.
V odseku 6 sa zakotvuje odklon započítania plnení, avšak v súlade s režimom započítania uvedeným v odsekoch 4 a 5. Vymedzuje sa osobitné pravidlo započítania pre prípad vymáhania pohľadávok výživného a to tak, že prijaté plnenia sa vždy započítavajú prioritne na bežné výživné, ak je toto predmetom vymáhania v exekúcii.
V súvislosti so započítaním prijatých plnení sa v záujme transparentnosti exekúcie zakotvuje právo účastníka požiadať jedenkrát ročne bezodplatne o vyúčtovanie exekučného konania podľa stavu ku dňu jeho vyhotovenia. Na požiadanie účastníka konania zašle exekútor vyúčtovanie v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti. Ak účastník požiada exekútora o vyúčtovanie viackrát ročne, v ostatných prípadoch uhradí účastník konania exekútorovi vecné náklady spojené s vyhotovením vyúčtovania exekučného konania. Na náležitosti vyúčtovania exekučného konania sa primerane použijú ustanovenia o konečnom vyúčtovaní exekučného konania ( § 60 ods. 2).
Legislatívno-technicky sa upravuje označenie odsekov.
K bodu 41 [§ 48 písm. e)]
V záujme zabezpečiť informovanosť a poučenie účastníkov konania dopĺňa sa v písmene e) povinnosť súdneho exekútora uviesť aj poučenie o následkoch podľa § 36 ods. 11 a o účinkoch podľa § 46 ods. 3. Súdny exekútor uvedené ustanovenia zákonného textu prevezme do upovedomenia o začatí exekúcie.
K bodu 42 (§ 58 ods. 6)
Keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
K bodu 43 [(§ 60 písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prečíslovaním odsekov § 46 (novelizačný bod 40).
K bodu 44 (§ 60 ods. 2)
Zavádza sa inštitút konečného vyúčtovania exekučného konania, ktorý prispieť k odstráneniu problémov účastníkov konania vo fáze skončenia exekučného konania vo význame absentujúcej informácie o ukončení a finančnom vyúčtovaní exekučného konania. V doterajšej právnej úprave chýba povinnosť súdneho exekútora spolu s vrátením poverenia na vykonanie exekúcie súdu formálne oznámiť ukončenie exekúcie aj účastníkom konania.
Konečné vyúčtovanie exekučného konania bude súdny exekútor povinný zasielať účastníkom konania v prípade ukončenia exekučného konania zastavením exekúcie a vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, a to ešte pred vrátaním poverenia exekučnému súdu a spolu s vrátením poverenia aj súdu. Konečné vyúčtovanie obsahuje údaj o výške vymoženej pohľadávky oprávneného, výške vymožených trov oprávneného a výške vymožených trov exekúcie exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Súčasne sa vytvára priestor