Návrh zákona teda možno vnímať ako všeobecný zákonný rámec, ktorý stanovuje časový interval, kedy je povinnosť kľud dodržiavať, pričom takýto interval sa oproti doterajšej úprave všeobecne záväzných nariadení obcí síce rozširuje, ale doterajší model právnej úpravy vzťahu štát-obec alebo zákon-všeobecne záväzné nariadenie obce sa nemení.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súčasná právna úprava na obecnej úrovni po prijatí návrhu zákona nebude postačovať, a to z dôvodu, že sa týka porušovania nočného kľudu na rozdiel od navrhovaného znenia § 47 ods. 1 psím. f), ktoré zavádza upravený pojem „kľud“. Kľud je navyše stanovený v nových výrazne rozšírených časových intervaloch ako je doterajší nočný kľud. Uvedené znamená, že všeobecne záväzné nariadenia obcí sa budú musieť s touto otázkou vysporiadať a keďže sa predpokladá diskusia na úrovni samosprávy, v prípade niektorých obcí pravdepodobne aj verejná diskusia, návrh zákona ponecháva polročné prechodné obdobie na to, aby obce mali dostatočný čas novelizovať doterajšie znenia svojich všeobecne záväzných nariadení, ak si želajú prispôsobiť ich svojim špecifickým podmienkam.
Nový režim by sa mal týkať nielen časového intervalu, ktorý pripadá na noc (čas medzi 22.00 hod a 6.00 hod.), ale aj časového intervalu, ktorý pripadá na deň (od polnoci predchádzajúceho dňa do polnoci daného dňa, t.j. dňom sa rozumie celý jeden kalendárny deň, nielen napr. interval od 6.00 hod. do 18.00 hod.), a to počas nedieľ, štátnych sviatkov a sviatkov v zmysle § 1 a § 2 ods. 2 zákona o štátnych sviatkoch. Pritom sa ponecháva aj doterajšia úprava, keď rušením kľudu zostane tiež rušenie nočného kľudu, a to celoročne každý deň v čase od 22.00 hod. do 6.00 hod.
Návrh zákona je formulovaný tak s prihliadnutím na tradície, keď napr. nedeľa alebo cirkevné sviatky, z ktorých mnohé sú aj štátnymi sviatkami a sviatkami, sú dlhodobo vnímané ako dni pracovného pokoja, a to nie z pracovnoprávneho pohľadu, ale z pohľadu kultúrneho, spoločenského a náboženského. Návrh zákona je zároveň formulovaný aj s prihliadnutím na pretrvávajúce požiadavky mnohých občanov, ktorí sa dožadujú pokojného odpočinku a kľudu aspoň v dňoch, ktoré sú štátnymi sviatkami, sviatkami alebo nedeľami a nechcú byť obťažovaní osobami, ktorí neraz práve tieto dni využívajú na rôzne aktivity prekračujúce nielen limity slušnosti a verejného poriadku, ale aj často aj limity stanovené predpismi na ochranu verejného zdravia pre hluk a vibrácie (napr. medializované prípady rušenia kľudu kosačkami, cirkulárkami alebo motorovými pílami).
Treba však zdôrazniť, že kľud neznamená vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas týchto dní, pokiaľ nie sú zakázané osobitnými predpismi, znamená však vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré by druhé osoby odlišné od rušiteľa kľudu mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo kľudový režim. Rozsah takýchto aktivít by mal byť predmetom úpravy všeobecne záväzného právneho nariadenia obce presne tak, ako je tomu už aj v súčasnosti.
Už aj v súčasnosti si totiž jednotlivé obce vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach podrobne upravujú aktivity, ktoré sa nepovažujú za rušenie (nočného) kľudu. K takýmto aktivitám patria napr. kultúrne, spoločenské a športové akcie usporadúvané obcou (mestom) pre širokú verejnosť, kultúrne a športové akcie povolené obcou (mestom) organizované iným subjektom ako je obec (mesto) alebo úprava komunikácií, čistenie,