-zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení zákona č. 149/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov“),
-zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o knižniciach“),
-zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o archívoch a registratúrach“),
-zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. (ďalej len „zákon o osvetovej činnosti“),
-zákon SNR č. 4/1958 Zb. o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách (ďalej len „zákon o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách“),
-zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“),
-zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o divadelnej činnosti“),
-zákon č. 385/1997 z. z. o Slovenskom národnom divadle (ďalej len „zákon o Slovenskom národnom divadle“),
-zákon č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii (ďalej len „zákon o Slovenskej filharmónii“),
-zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „audiovizuálny zákon“) v znení neskorších predpisov,
-zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“).
Významným pojmom dohovoru je „kultúrne dedičstvo“, ktoré je v čl. 2 písm. a) dohovoru definované ako „skupina zdrojov zdedených z minulosti, ktoré ľudia vnímajú nezávisle od vlastníctva ako odraz a vyjadrenie svojich neustále sa vyvíjajúcich hodnôt, presvedčení, poznatkov a tradícií. Zahŕňa všetky aspekty životného prostredia, ktoré sú výsledkom vzájomného pôsobenia ľudí a miest v plynúcom čase.“ Obsah uvedeného pojmu je teda formulovaný pomerne široko a nekonkrétne, avšak so zámerom obsiahnuť čo najširšiu oblasť hmotných a nehmotných statkov, pochádzajúcich z minulosti, ktorým spoločnosť prisudzuje určité kultúrne hodnoty. Pre účely tejto analýzy teda bude potrebné vysporiadať sa so spojením „kultúrne dedičstvo“ v podmienkach Slovenskej republiky.
Na národnej úrovni je „kultúrne dedičstvo“ definované v Deklarácii. Podľa čl. 2 ods. 1 Deklarácie sú kultúrnym dedičstvom „hmotné a nehmotné hodnoty, hnuteľné a nehnuteľné veci vrátane importovaných diel a myšlienok, ktoré našli na Slovensku miesto a uplatnenie.“ Nehmotnou hodnotou kultúrneho dedičstva sú „najmä jazykové a literárne prejavy šírené ústne alebo zvukovými nosičmi, diela dramatického, hudobného a tanečného umenia, zvyky a tradície, historické udalosti, zemepisné, katastrálne a miestne názvy“ (čl. 2 ods. 2 Deklarácie). Za hmotné hodnoty kultúrneho dedičstva sa považujú „najmä archívne dokumenty bez ohľadu na spôsob zaznamenania informácie, historické knižničné dokumenty a fondy, diela písomníctva, scénografie, kinematografie, televíznej a audiovizuálnej tvorby, zbierky múzeí a galérií, diela výtvarného, úžitkového a ľudového umenia, dizajnu, architektonické objekty, urbanistické súbory, archeologické nálezy a lokality, objekty ľudového staviteľstva, pamiatky výroby, vedy a techniky, historické záhrady, parky a kultúrna krajina.“