PREDKLADACIA SPRÁVAPredseda vlády Slovenskej republiky predkladá na základe úlohy C.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 233 zo dňa 15. mája 2013 Národnej rade Slovenskej republiky Návrh na ratifikáciu Rámcového dohovoru Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť.
Dňa 13. októbra 2005 bol na 941. zasadnutí Výboru delegátov ministrov Rady Európy prijatý Rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (ďalej len „dohovor“). Dohovor bol otvorený na podpis dňa 27. októbra 2005 vo Faro v Portugalsku a platnosť nadobudol 10. júna 2011, keď desať členských štátov Rady Európy vyjadrilo súhlas viazať sa týmto dohovorom. Dosiaľ k nemu pristúpilo štrnásť členských krajín. Dohovor je záväzným právnym dokumentom Rady Európy, zavádzajúcim princípy tvorby politiky ochrany kultúrneho dedičstva a prístupu ku kultúrnemu dedičstvu, najmä v kontexte práv a povinností obyvateľov ako osôb, požívajúcich výhody všetkých foriem kultúrneho dedičstva. Dohovor považuje kultúrne dedičstvo za súčasť kultúrneho kapitálu a ako také ho kladie do centra pozornosti kultúrnej verejnosti.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 30. novembra 2011 uznesením č. 759 vyslovila súhlas s návrhom na podpis Rámcového dohovoru Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť s výhradou ratifikácie. Zároveň ministrovi kultúry Slovenskej republiky uložila úlohu „predložiť na rokovanie vlády návrh na ratifikáciu dohovoru po vykonaní právnej analýzy a v prípade potreby po prijatí potrebných legislatívnych opatrení zabezpečujúcich vykonávanie dohovoru“. Právna analýza dohovoru je prílohou tohto materiálu. Podľa predkladanej právnej analýzy dohovoru nie je nevyhnutné bezprostredne vykonať legislatívne úpravy v príslušných právnych predpisoch v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva.
V súčasnosti je napriek kvalitnej legislatívnej úprave kultúrne dedičstvo často vnímané cez prizmu záťaže, ktorú musia jeho vlastníci znášať a ktorá zasahuje do ich vlastníckych práv. Spoločnosť ako celok si neuvedomuje potenciál, ktorý jednotlivé prvky kultúrneho dedičstva majú. Postupne však začína prevládať vedomie, že pre kvalitný spoločenský rozvoj je nevyhnutný kontakt s trvalými hodnotami, ktoré popri hnuteľných či nehnuteľných kultúrnych pamiatkach, predstavujúcich doklad vysokého stupňa schopností našich predkov a predmetoch, ktoré môžeme vidieť v múzeách a galériách alebo knižničných a archívnych fondoch predstavujú aj autentické prejavy nehmotného kultúrneho dedičstva. Aby však kultúrne dedičstvo vo všetkých svojich podobách prežilo, musí spoločnosť vynakladať spoločné úsilie o jeho zachovanie. Spoločná zodpovednosť je jedným z predpokladov vnímania kultúrneho dedičstva, ktorý je postulovaný aj v dohovore. V prístupe ku kultúrnemu dedičstvu sa ako veľké pozitívum prejavuje synergický efekt, vyplývajúci z rozdielnych možností, kompetencií a predpokladov, ktorými disponuje verejný sektor, súkromný sektor, ako aj mimovládne organizácie. Podpora kultúrnej diverzity ako jedného z prejavov vnímania kultúrneho dedičstva bez predsudkov, spolu so zabezpečením rovného prístupu ku kultúrnemu dedičstvu patria medzi spoločné európske hodnoty, ku ktorým by sa Slovenská republika ako člen Rady Európy mala prihlásiť.
Ratifikáciou Dohovoru sa Slovenská republika zaviaže podniknúť konkrétne kroky vedúce k zvýšeniu pozornosti verejnosti vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu, k budovaniu
mierumilovnej a spravodlivej spoločnosti, prispeniu k trvalo udržateľnému rozvoju a podpore kultúrnej diverzity. V budúcnosti bude potrebné vyrovnať sa s požiadavkami dohovoru najmä v oblasti manažmentu kultúrneho dedičstva. Osobitná pozornosť bude musieť byť venovaná otázke sprístupnenia, propagácie a popularizácie kultúrneho dedičstva na viacerých úrovniach spoločnosti, t.j. aj v rámci marginalizovaných komunít. Implementácia si vyžiada i opatrenia ekonomického charakteru, ktoré však budú hradené z rozpočtov organizácií zriadených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Z dôvodu zasadenia jednotlivých prvkov kultúrneho dedičstva v krajine sa javí nevyhnutnou spolupráca s rezortom životného prostredia.
Dohovor zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov.
Dohovor je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je to medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je dohovor medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách a medzinárodnou zmluvou na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, a preto má prednosť pred zákonmi. Po vyslovení súhlasu vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky bude dohovor predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Dohovor nadobudne pre Slovenskú republiku platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa uloženia ratifikačnej listiny u generálneho tajomníka Rady Európy. Po nadobudnutí platnosti pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Prijatie dohovoru nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie. Dohovor bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, rovnosť príležitostí a zamestnanosť; vplyvy sú konkretizované v doložke vybraných vplyvov.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 15. mája 2013 uznesením č. 233/2013 vyslovila súhlas s Návrhom na ratifikáciu Rámcového dohovoru Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť. Zároveň odporučila Národnej rade Slovenskej republiky „vysloviť súhlas s dohovorom a rozhodnúť v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi“.