DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Helena Mezenská.

Predkladaný návrh zákona zavádza zmenu s ohľadom na problematiku neoprávnených odberov v energetike, tepelnej energetike, verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zefektívňuje konanie v rámci mimosúdneho riešenia sporov pre Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach, zavádza nové povinnosti pre predávajúceho v rámci reklamačného konania a pre určité subjekty zavádza povinnosť vracať vzniknuté preplatky oprávneným osobám.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je okrem posilnenia ochrany práv spotrebiteľa, preventívne pôsobiť na regulované subjekty, správcov bytov a nebytových priestorov, prípadne spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Predkladateľka tiež pokladá za potrebné vyvážiť platné ustanovenia predmetných zákonov s negatívnymi dôsledkami pre odberateľov, resp. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v prípade neuhradenia preddavkových platieb alebo nedoplatkov a zaviesť sankcie aj pre regulované subjekty, správcov bytov a nebytových priestorov, prípadne spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí si nesplnia povinnosť uhradiť preplatok odberateľovi resp. vlastníkovi bytu a nebytových priestorov.

Návrhom zákona sa odstraňuje tvrdosť zákona ako reakcia na aktuálnu situáciu a mení sa druh zodpovednosti z objektívnej na subjektívnu. Regulované subjekty budú povinné preukazovať zavinenie odberateľov, že na určenom meradle porušili zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber alebo ak meria odber určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Dôvodom navrhovanej zmeny je súčasná spoločenská situácia a záujem navrhovateľa chrániť slabšiu stranu spotrebiteľa. Verejnosti sú známe mnohé medializované prípady, kedy po poškodení meračov energie na verejne prístupných miestach a častiach domov alebo bytových domov odberateľov im boli vyrubené pokuty rádovo v tisícoch eur bez toho, aby bol zistený samotný páchateľ, ktorý škodu spôsobil. Odberatelia, ktorí poškodeniu meračom nemohli zabrániť, tak boli nútení platiť vyrubené pokuty bez toho, aby im bola dokázaná vina. Náhradu škody, ktorá dodávateľom energie vznikla musí často krát platiť ten, ktorý ju v skutočnosti nespôsobil. Predkladaný návrh zákona tak reaguje na požiadavky z praxe a zároveň zdôrazňuje jeden zo základných princípov demokracie a právneho štátu, ktorým je prezumpcia neviny.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Helena Mezenská

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 47 ods. 2 (právo usadeného podnikateľa podnikať v členských štátoch), v čl. 55 (liberalizácia služieb), v čl. 95 (aproximácia zákonov za účelovom vytvorenia jednotného trhu) a v čl. 153 (ochrana spotrebiteľa) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211/91, 14. 8. 2009), v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14. 8. 2009) a v smernici 2000/60/ES, ktorá ustanovuje rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehoty na transpozíciu smerníc sú špecifikované nasledujúcim spôsobom pri:

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES do 3. marca 2011;

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES do 3. marca 2011;

-smernica 2000/60/ES, ktorá ustanovuje rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky do 22. decembra 2003.

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)smernice uvedená v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti boli úplne transponované do nasledujúcich právnych predpisov:

-zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach;

-zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z.;

-zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný, keďže smernice uvedená v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti týkajú povinnosti zaviesť mimosúdne riešenie problémov vznikajúcich pri dodávkach elektriny a plynu a návrh, a smernica v tomto smere neurčuje podrobnosti a návrh zákona rozširuje mimosúdne riešenie problémov aj na oblasť dodávok vody, ktorá nie je v rámcovej smernici o vodách upravená a jej úprava je teda ponechaná na členské štáty. Čo sa týka regulácie neoprávneného odberu, smernice stanovovali iba povinnosť viesť v účtovníctve údaje o neoprávnenom odbere a to iba do 1. Júla 2007, ostatná úprava bola teda prenechaná členským štátom.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Zmenou systému zodpovednosti za neoprávnený odber energií sa docieľuje pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva, keďže zmenou zodpovednosti z objektívnej na subjektívnu nebude obyvateľstvo vystavené nákladom za platbu škôd, ktoré nespôsobilo.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Do základných ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o energetike“) sa v súvislosti so znením ďalších bodov článku I na účel dosiahnutia jednoznačnosti a terminologickej presnosti dopĺňa definícia pojmu „preplatok“. Tento pojem súvisí s novozavedenou povinnosťou dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu vrátiť preplatok oprávnenej osobe (odberateľovi elektriny alebo odberateľovi plynu), ktorá za dodávku elektriny alebo dodávku plynu uhradila vyššiu sumu, ako bola povinná.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava z dôvodu potreby poukázania na skutočnosť, že aj keď pri vybavovaní reklamácií postupuje dodávateľ elektriny, dodávateľ plynu, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete podľa § 18 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), prednosť majú ustanovenia zákona o energetike upravujúce predmetnú problematiku odlišne, keďže predstavujú osobitnú právnu úpravu. Toto spresnenie je v súlade s § 18 ods. 12 zákona o ochrane spotrebiteľa.

K bodu 3

Povinnosti dodávateľa elektriny sa v záujme zvýšenej ochrany práv spotrebiteľa rozširujú o povinnosť vrátenia preplatku definovaného v § 3 písm. a) bode 12 odberateľovi elektriny, a to do 30 dní od zistenia, že odberateľovi elektriny patrí preplatok. Za nesplnenie tejto povinnosti sa pre dodávateľa navrhuje zodpovedajúca sankcia, a to obligatórne uloženie pokuty vo výške od 500 eur do 100 000 eur. O konkrétnej sume uloženej pokuty rozhodne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“), pričom pri určení výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil porušenie predmetnej povinnosti vrátiť preplatok v 30-dňovej lehote od zistenia jeho existencie, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

V súčasnosti platnej právnej úprave nie je výslovne uvedené, že ak na základe vyúčtovania platieb za dodávku elektriny uhradených v príslušnom zúčtovacom období vznikne preplatok, je ho dodávateľ elektriny povinný odberateľovi elektriny vrátiť. Problematika overenia vyúčtovania platby za dodaný tovar a odstránenia zistených nedostatkov je síce riešená v rámci vyhlášok úradu ustanovujúcich štandardy kvality prenosu, distribúcie a dodávky elektriny, štandardy kvality dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania odpadovej vody verejnou kanalizáciou, štandardy kvality prepravy, distribúcie, dodávky tepla a štandardy kvality dodávky plynu (ide o vyhlášky úradu č. 275/2012 Z. z., č. 276/2012 Z. z., č. 277/2012 Z. z. a č. 278/2012 Z. z.) a všeobecne aj v zákone č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o regulácii“),

povinnosť vrátiť preplatok však nie je v tomto zákone priamo ustanovená. Zákon o regulácii v § 22 ods. 4 síce zakotvuje povinnosť dodržiavať štandardy kvality, v samotných štandardoch kvality sa však pojem „preplatok“ ani iný pojem s rovnakým významom nevyskytuje. Podľa vyhlášky úradu č. 275/2012 Z. z. štandardmi kvality dodávky elektriny koncovým odberateľom elektriny sú o. i. overenie vyúčtovania platby za dodanú elektrinu, odstránenie zistených nedostatkov vo vyúčtovaní a odoslanie oznámenia, či je podanie oprávnené, alebo nie, v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti koncového odberateľa elektriny o overenie vyúčtovania platby za dodávku elektriny; ak je na overenie správnosti vyúčtovania platby za dodanú elektrinu potrebná súčinnosť tretích osôb, lehota sa predlžuje o päť pracovných dní a ak je podanie oprávnené, obsahom stanoviska je aj informácia o zistených nedostatkoch a spôsobe vyrovnania rozdielu v platbách. Štandardy kvality dodávky elektriny sa však vzťahujú len na dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny a vrátenie preplatku sa v nich ako štandard jednoznačne neuvádza. Zastávame názor, že výklad pojmu „odstránenie zistených nedostatkov vo vyúčtovaní“ nie je jednoznačný a že odstránenie nedostatkov vo vyúčtovaní nemusí zahŕňať aj reálne zaplatenie dlžného preplatku odberateľovi v ustanovenej 30-dňovej, resp. predĺženej lehote, čo môže spôsobiť neprimerane dlhé čakanie odberateľa na uhradenie sumy preplatku. Z uvedených dôvodov predkladáme v návrhu zákona spôsob riešenia, ktorý je v prospech odberateľa a v praxi urýchli úhradu preplatkov.

Začiatok 30-dňovej lehoty na vrátenie preplatku sa viaže k momentu zistenia dodávateľa, že odberateľovi elektriny patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok. Takýto začiatok lehoty zahŕňa nielen zistenie existencie preplatku dodávateľom na základe žiadosti odberateľa, ale aj zistenie na základe vlastnej činnosti dodávateľa bez cudzieho podnetu a ďalšie zistenie dodávateľa akýmkoľvek iným spôsobom, čo je pre odberateľa výhodné.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je okrem posilnenia ochrany práv spotrebiteľa, v tomto prípade odberateľa elektriny, najmä zraniteľného odberateľa podľa § 2 písm. l) zákona o regulácii (odberateľa elektriny v domácnosti, malý podnik), preventívne pôsobiť na podnikateľov v energetike. Predkladateľka tiež pokladá za potrebné vyvážiť platné ustanovenia zákona o energetike s negatívnymi dôsledkami pre odberateľa elektriny v prípade neuhradenia preddavkových platieb alebo nedoplatkov (napr. prerušenie dodávky elektriny, ak odberateľ elektriny v domácnosti nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej lehote) a zaviesť sankcie aj pre dodávateľov elektriny, ktorí si nesplnia povinnosť uhradiť preplatok odberateľovi elektriny.

K bodu 4

V nadväznosti na zavedenie novej povinnosti dodávateľa elektriny vrátiť preplatok odberateľovi elektriny sa v návrhu zákona deklaruje zodpovedajúce právo odberateľa elektriny na vrátenie preplatku.

K bodu 5

Navrhované zmeny zákona predstavujú určitý komplex, na základe ktorých sa má zlepšiť situácia a uľahčiť postavenie pre osobu, ktorá je v právnom vzťahu slabšou stranou.

Problematika neoprávnených odberov je jednou z tém, ktorú tento návrh zákona reflektuje. V súvislosti s úpravou v nasledujúcom bode a problematikou neoprávnených odberov ide o doplňujúcu úpravu tejto problematiky. Jedným zo spôsobov ako môže byť vyvažovaný vzťah odberateľa a dodávateľa je zmena modality správania napr. v situácii stanovenia povinnosti prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy zabezpečiť elektrickú prípojku proti neoprávnenej manipulácii a odberné elektrické zariadenie až po určené meradlo.

K bodom 6 a 7

Súčasná právna úprava sa v tomto bode rozširuje o subjekt, ktorý požiada o preskúšanie určeného meradla. Zákon pôvodne stanovil túto možnosť odberateľovi elektriny, vždy, keď má pochybnosti o správnosti merania údajov. Jeho písomnej žiadosti o preskúšanie určeného meradla je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný vyhovieť a zabezpečiť preskúšanie do 30 dní odo dňa jej doručenia. Zákon v citovanom ustanovení odkazuje na zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z dôvodu sprehľadnenia zákonného znenia a odstránenia možných rozporov sa návrhom zákona spresňuje pôsobnosť orgánu oprávneného vykonávať preskúšavanie určených meradiel a to Slovenského metrologického ústavu alebo organizáciu, ktorú určí Úrad pre normalizáciu metrológiu a skúšobníctvo, čím sa podporuje princíp právnej istoty a odstraňujú sa prípady, kedy vady a poškodenia určených meradiel mohli byť posudzované a preskúšavané i inými, nie vždy náležite kompetentnými osobami.

K bodu 8

V súvislosti so zavádzaním jednotnej právnej úpravy v prípadoch neoprávneného odberu elektriny a neoprávneného odberu plynu návrh zákona do zákonného znenia dopĺňa subjekt v podobe osoby odberateľa elektriny, ktorý svojím konaním spôsobí na určenom meradle porušenie zabezpečenia pri neoprávnenej manipulácii, v dôsledku čoho nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. Súčasná právna úprava sa javí byť nevyhovujúca, a to najmä z dôvodu nepomerného rozloženia práv, povinnosti a najmä zodpovednosti v právnom vzťahu k tiaži slabšej strany, odberateľa elektriny. Práve preto navrhovateľ, prihliadnuc k odôvodneniu v bode 16 tohto návrhu zákona mení objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu na zodpovednosť subjektívnu, ktorá k naplneniu zodpovednosti za konanie vyžaduje zavinenie.

K bodu 9

Ide o terminologické zosúladenie zákona v časti o elektorenergetike s časťou o plynárenstve v súlade s bodom 17 tohto návrhu zákona.

K bodu 10

Ide o zosúladenie navrhovanej úpravy v zmysle bodu 8 tohto návrhu zákona. Odberateľovi elektriny v domácnosti sa navrhovanou úpravou poskytne vyššia miera tolerancie v prípade, že bude neoprávnene odberať elektrinu. Zavedenie výpočtu pomocou odberového diagramu je novinkou zákona o energetike účinného od 1.9.2012 a možno tvrdiť, že ide o isté zjemnenie objektívnej zodpovednosti. Navrhovaným znením zákona sa však objektívna zodpovednosť u odberateľa mení na subjektívnu a teda, nielen že zavinenie odberateľa bude musieť byť preukázané, ale v prípade prvého zavineného odberu sa výška škody spôsobená neoprávneným odberom elektriny, ktorú nebude možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, určí podľa odberového diagramu.

Návrhom zákona sa určitým spôsobom chráni odberateľ elektriny v domácnosti, ktorý neoprávnene odberal elektrinu, napriek skutočnosti, že tento vykonával zavinene. Jeho zavinenie však mohlo byť spôsobené nedbanlivosťou, dokonca nedbanlivosťou nevedomou, kedy odberateľ nevedel, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje právom chránený záujem, i keď to vedieť mal a mohol. Navrhovateľovi sa javí ako potrebné, napriek zmene druhu zodpovednosti, ponechať uvedené zákonné znenie z dôvodu ochrany odberateľa elektriny v domácnosti, ktorý vykonal neoprávnený odber prvýkrát.

K bodu 11

Ide o legislatívne- technickú úpravu v súvislosti s bodom 5 tohto návrhu zákona.

K bodu 12

Znenie odseku 6 vyplýva z príslušných platných súvisiacich ustanovení zákona o energetike a zákona o metrológii. Ustanovuje sa, že na určenie, či došlo k použitiu iného meradla ako určeného meradla alebo k neoprávnenému zásahu do určeného meradla a na určenie, či došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom, je potrebné preskúšanie podľa osobitného predpisu - § 19 ods. 5 a 6 zákona o metrológii. Ide o preskúšanie Slovenským metrologickým ústavom alebo organizáciou určenou úradom pre normalizáciu. Viď aj odôvodnenie k bodu 7.

K bodu 13

Povinnosti dodávateľa plynu sa v záujme zvýšenej ochrany práv spotrebiteľa rozširujú o povinnosť vrátenia preplatku definovaného v § 3 písm. a) bode 12 odberateľovi plynu, a to do 30 dní od zistenia, že odberateľovi plynu patrí preplatok. Za nesplnenie tejto povinnosti sa pre dodávateľa plynu navrhuje zodpovedajúca sankcia, a to obligatórne uloženie pokuty vo výške od 500 eur do 100 000 eur. O konkrétnej výške uloženej pokuty rozhodne úrad, pričom pri určení výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil porušenie predmetnej povinnosti vrátiť preplatok v 30-dňovej lehote od zistenia jeho existencie, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

V súčasnosti platnej právnej úprave nie je výslovne uvedené, že ak na základe vyúčtovania platieb za dodávku plynu uhradených v príslušnom zúčtovacom období vznikne preplatok, je ho dodávateľ plynu povinný odberateľovi plynu vrátiť. Problematika

overenia vyúčtovania platby za dodaný tovar a odstránenia zistených nedostatkov je síce riešená v rámci vyhlášok úradu ustanovujúcich štandardy kvality prenosu, distribúcie a dodávky elektriny, štandardy kvality dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania odpadovej vody verejnou kanalizáciou, štandardy kvality prepravy, distribúcie, dodávky tepla a štandardy kvality dodávky plynu (ide o vyhlášky úradu č. 275/2012 Z. z., č. 276/2012 Z. z., č. 277/2012 Z. z. a č. 278/2012 Z. z.) a všeobecne v zákone o regulácii, povinnosť vrátiť preplatok však nie je v tomto zákone priamo ustanovená. Zákon o regulácii v § 22 ods. 4 síce zakotvuje povinnosť dodržiavať štandardy kvality, v samotných štandardoch kvality sa však pojem „preplatok“ ani iný pojem s rovnakým významom nevyskytuje. Podľa vyhlášky úradu č. 278/2012 Z. z. štandardmi kvality dodávky plynu sú o. i. overenie správnosti vyúčtovania platby za dodávku plynu a odstránenie zistených nedostatkov vyúčtovania do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o overenie správnosti vyúčtovania platby za dodávku plynu; ak je pre overenie správnosti vyúčtovania platby za dodaný plyn potrebná súčinnosť tretích osôb, táto lehota sa predlžuje o päť dní. V štandardoch kvality dodávky plynu sa však vrátenie preplatku ako štandard jednoznačne neuvádza. Zastávame názor, že výklad pojmu „odstránenie zistených nedostatkov vo vyúčtovaní“ nie je jednoznačný a že odstránenie nedostatkov vo vyúčtovaní nemusí zahŕňať aj reálne zaplatenie dlžného preplatku odberateľovi v ustanovenej 30-dňovej, resp. predĺženej lehote, čo môže spôsobiť neprimerane dlhé čakanie odberateľa na uhradenie sumy preplatku. Z uvedených dôvodov predkladáme v návrhu zákona spôsob riešenia, ktorý je v prospech odberateľa a v praxi urýchli úhradu preplatkov.

Začiatok 30-dňovej lehoty na vrátenie preplatku sa v návrhu zákona viaže k momentu zistenia dodávateľa, že odberateľovi plynu patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok. Takýto začiatok lehoty zahŕňa nielen zistenie existencie preplatku dodávateľom na základe žiadosti odberateľa, ale aj zistenie na základe vlastnej činnosti dodávateľa bez cudzieho podnetu a ďalšie zistenie dodávateľa akýmkoľvek iným spôsobom, čo je pre odberateľa výhodnejšie, ako keby bolo ako podmienka vrátenia preplatku výslovne ustanovené len podanie žiadosti odberateľa.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je okrem posilnenia ochrany práv spotrebiteľa, v tomto prípade odberateľa plynu, najmä zraniteľného odberateľa podľa § 2 písm. l) zákona o regulácii (odberateľa plynu v domácnosti, malý podnik) aj preventívne pôsobiť na podnikateľov v energetike. Návrh zákona sa snaží vyvážiť platné ustanovenia zákona o energetike s negatívnymi dôsledkami pre odberateľa plynu v prípade neuhradenia preddavkových platieb alebo nedoplatkov (napr. prerušenie dodávky plynu, ak odberateľ plynu v domácnosti nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej lehote) a zaviesť sankcie aj pre dodávateľov plynu, ktorí si nesplnia povinnosť uhradiť preplatok odberateľovi plynu.

K bodu 14

V nadväznosti na zavedenie novej povinnosti dodávateľa plynu vrátiť preplatok odberateľovi plynu sa v návrhu zákona deklaruje zodpovedajúce právo odberateľa plynu na vrátenie preplatku.

K bodu 15

Zákon umožňuje odberateľovi plynu a dodávateľovi plynu vždy, keď má pochybnosti o správnosti merania údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom, alebo ak na ňom zistí chybu, požiadať o jeho preskúšanie. Písomná žiadosť o preskúšanie určeného meradla je adresovaná prevádzkovateľovi prepravenej siete alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ten je povinný žiadosti vyhovieť a zabezpečiť preskúšanie do 15 dní odo dňa jej doručenia.

Z dôvodu sprehľadnenia zákonného znenia a odstránenia možných rozporov sa návrhom zákona spresňuje pôsobnosť orgánu oprávneného vykonávať preskúšavanie určených meradiel podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to Slovenského metrologického ústavu alebo organizáciu, ktorú určí Úrad pre normalizáciu metrológiu a skúšobníctvo, čím sa podporuje princíp právnej istoty a odstraňujú sa prípady, kedy vady a poškodenia určených meradiel mohli byť posudzované a preskúšavané i inými, nie vždy náležite kompetentnými osobami.

K bodu 16

V súčasnosti dochádza v praxi k nežiaducemu stavu, ktorý sa často prejavuje v nejednej slovenskej domácnosti, a tým je problematika neoprávneného odberu plynu. Verejnosti sú známe mnohé medializované prípady, kedy po poškodení meračov energie na verejne prístupných miestach a častiach domov alebo bytových domov odberateľov im boli vyrubené pokuty rádovo v tisícoch eur bez toho, aby bol zistený samotný páchateľ, ktorý škodu spôsobil. Odberatelia, ktorí poškodeniu meračom nemohli zabrániť, tak boli nútení platiť vyrubené pokuty bez toho, aby im bola dokázaná vina. Náhradu škody, ktorá dodávateľom energie vznikla musí často krát platiť ten, ktorý ju v skutočnosti nespôsobil. Predkladaný návrh zákona tak reaguje na požiadavky z praxe a zároveň zdôrazňuje jeden zo základných princípov demokracie a právneho štátu, ktorým je prezumpcia neviny.

V septembri 2012 vstúpil do účinnosti nový zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“). Právna úprava neoprávneného odberu plynu je obdobná a vychádza z predchádzajúceho zákona o energetike č. 656/2004 Z. z. Za neoprávnený odber plynu sa okrem iného považuje :

•odber plynu bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu (§ 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike) alebo

•odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete (§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike).

Ten, kto odoberal plyn neoprávnene je povinný uhradiť oprávnenej osobe podľa zákona skutočne vzniknutú škodu (damnum emergens) ako i ušlý zisk (lucrum cessans), ktorý oprávnenej osobe vznikol alebo o ktorú sa zásahom osoby znížil jej majetok za to, že plyn odberal neoprávnene. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, zákon stanovuje pri spôsobe výpočtu postupovať podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Tu možno poukázať na

vznik právneho vákua spôsobeného zrušením vyhlášky č. 155/2005Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zákonom o energetike s účinnosťou od 1.9.2012 a jej nahradením vyhláškou č. 449/2012 z 20.12.2012 s účinnosťou od 1.1.2013. Zákonodarca za účasti kompetentného ministerstva vytvoril stav právnej neistoty pre občanov, ako bude osoba oprávnená žiadať náhradu škody v prípade neoprávneného odberu plynu postupovať, ak nebude preukázaná výška skutočnej škody.

Návrh zákona však určitým spôsobom zjemňuje tvrdosť zákona pri neoprávnenom odere plynu odberateľa plynu a to výpočtom škody nie podľa vyhlášky ministerstva, ale ako cenu neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu. Podmienkou pre takýto postup je, že ide o odberateľa plynu v domácnosti, merané meradlo je umiestnené na verejne prístupnom mieste, na meranom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ide o prvý prípad neoprávneného odberu odberateľa.

Napriek vyššie uvedenej zmene, ktorá predpokladala miernejšiu aplikáciu náhrady škody pri neoprávnenom odbere plynu pre bežné domácnosti a množiace sa prípady v praxi, sa navrhovateľ zákona domnieva, že uvedenou úpravou sa nenaplní účel ochrany odberateľa plynu v domácnosti, ktorý skutočne nezapríčinil porušenie meradla, napr. porušením plomby na meradle, v dôsledku čoho mu je distribútorom plynu vystavená faktúra s vysokou finančnou čiastkou ako sankcia za neoprávnený odber plynu, bez ohľadu na jeho zavinenie. Z toho dôvodu sa návrh zákona snaží v čo najvyššej možnej miere poskytnúť ochranu slabšej strane už tak v jeho neproporcionálnom vzťahu k dodávateľovi.

Z platnej právnej úpravy v § 76 ods. 11 zákona o energetike plynie pre odberateľa povinnosť počínať si tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore so zákonom č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení neskorších predpisov je zakázaný.

V súdnych konaniach, kde predmetom sporu bol neoprávnený odber plynu a posúdenie druhu zodpovednosti, dikciu zákonného znenia vykladá judikatúra napr. v rozhodnutiach NS SR č. 4 Cdo 102/2010 a NS SR 1 Cdo 107/2008. Z uvedených rozsudkov viažucich sa k predmetnému § 82 ods. 1 písm. d) plynie, že: „Odberateľ zodpovedá už len za to, že odberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet alebo s jeho vedomím tohto zabezpečenia meradla porušili.“

Najvyšší súd SR ďalej vo svojom výklade explicitne dovodil, že v prípade, ak zákon hovorí o neoprávnenom zásahu odberateľa podľa § 82 ods. 1 písm. c) predmetného ustanovenia, ide o subjektívnu zodpovednosť, na rozdiel od písm. d), kde zákon hovorí o porušení, ide o zodpovednosť objektívnu. Z toho možno vyvodiť, že zákonodarca zámerne zvolil tento model zodpovednosti. V opačnom prípade by boli zákonné znenia § 82 ods. 1 písm. c) a § 82 ods. 1 písm. d) čo do jazykového vyjadrenia typu zodpovednosti zhodné.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa návrhom zákona odstraňuje tvrdosť zákona ako reakcia na aktuálnu situáciu a mení sa druh zodpovednosti z objektívnej na subjektívnu. Dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete bude povinný preukázať zavinenie odberateľa plynu, že na určenom

meradle porušil zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu alebo ak meria odber určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

K bodu 17

V súčasnom zákonnom znení je možnosť neoprávnene odoberať plyn a jeho následná povinnosť uhradiť oprávneným osobám skutočne vzniknutú škodu a ušlý zisk stanovená pre odberateľa plynu. Z praktických skúseností plynie, že nie vždy je osoba neoprávnene odoberajúca plyn zároveň i odberateľom plynu. Podľa definície odberateľa uvedenej v § 3 písm. c) bod 10 je odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby. Z dikcie zákona možno dovodiť, že ak osoba nakupuje plyn, existuje medzi ním a dodávateľom synalagmatický zmluvný vzťah. Jedným z prípadov, kedy dochádza k neoprávnenému odberu plynu je práve situácia, kedy k nemu dochádza bez uzatvorenej zmluvy. Z toho dôvodu navrhovateľ vyvodzuje, že terminologickejšie presnejšie bude upraviť zákon tak, že nebude jednoznačne definovaná osoba, ktorá je neoprávneným odberateľom plynu.

K bodu 18

Ide o zosúladenie navrhovanej úpravy v zmysle bodu 16 tohto návrhu zákona. Odberateľovi plynu v domácnosti sa navrhovanou úpravou poskytne vyššia miera tolerancie v prípade, že bude neoprávnene odberať plyn. Zavedenie výpočtu pomocou typového diagramu je novinkou zákona o energetike účinného od 1.9.2012 a možno tvrdiť, že ide o isté zjemnenie objektívnej zodpovednosti. Navrhovaným znením zákona sa však objektívna zodpovednosť u odberateľa mení na subjektívnu a teda, nielen že zavinenie odberateľa bude musieť byť preukázané, ale v prípade prvého zavineného odberu sa výška škody spôsobená neoprávneným odberom plynu, ktorú nebude možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, určí podľa typového diagramu.

Návrhom zákona sa určitým spôsobom chráni odberateľ plynu v domácnosti, ktorý neoprávnene odberal plyn, napriek skutočnosti, že tento vykonával zavinene. Jeho zavinenie však mohlo byť spôsobené nedbanlivosťou, dokonca nedbanlivosťou nevedomou, kedy odberateľ nevedel, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje právom chránený záujem, i keď to vedieť mal a mohol. Navrhovateľovi sa javí ako potrebné, napriek zmene druhu zodpovednosti, ponechať uvedené zákonné znenie z dôvodu ochrany odberateľa plynu v domácnosti, ktorý vykonal neoprávnený odber prvýkrát.

K bodu 19

Znenie odseku 6 vyplýva z príslušných platných súvisiacich ustanovení zákona o energetike a zákona o metrológii. Ustanovuje sa, že na určenie, či došlo k použitiu iného meradla ako určeného meradla alebo k neoprávnenému zásahu do určeného meradla a na určenie, či došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom, je potrebné preskúšanie podľa osobitného predpisu – § 19 ods. 5 a 6 zákona o metrológii. Ide o preskúšanie Slovenským metrologickým ústavom alebo organizáciou určenou úradom pre normalizáciu. Viď aj odôvodnenie k bodu 7.

K bodu 20

Navrhuje sa zaviesť kontrolu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nad dodržovaním povinností dodávateľa elektriny a dodávateľ plynu v súvislosti s navrhovanými bodmi 3 a 13 tohto návrhu zákona čo do vracania preplatkov v lehote 30 dní odberateľom elektriny a odberateľom plynu. S výkonom kontroly je spojené ukladanie opatrení na odstránenie a nápravy zistených nedostatkov a ukladanie pokút v rozsahu kontrolnej pôsobnosti.

K bodu 21

Navrhovaná úprava súvisí s bodom 20 tohto návrhu zákona, v ktorom sa zavádza pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví čo do kontroly. V právomoci úradu nateraz bude ukladanie pokút v rozsahu 500 eur až 100 000 eur za neplnenie povinnosti dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu vracať preplatky v lehotách a spôsobom uvedeným v bodoch 3 a 13 tohto návrhu zákona.

K bodu 22

V prechodných ustanoveniach sa upravuje vplyv návrhu zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. V prospech odberateľov sa ustanovuje, že odberateľ bude musieť vrátiť aj preplatok za zúčtovacie obdobie uplynuté alebo začaté pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, ak dodávateľ existenciu takého preplatku zistí po nadobudnutí účinnosti. Takisto sa na účel zvýšenej ochrany spotrebiteľov ustanovuje, že konania o uložení

pokuty, ktoré sa právoplatne neskončili do 31. augusta 2013, sa dokončia podľa tohto zákona (v znení účinnom od 1. septembra 2013). Znamená to, že odberateľovi, ktorý do 31. augusta 2013 odoberal elektrinu alebo plyn neoprávnene spôsobom, ktorý sa od 1. septembra 2013 za neoprávnený odber nepovažuje, nebude možné uložiť pokutu. Prechodné ustanovenie súvisí so zmenou objektívnej zodpovednosti na subjektívnu zodpovednosť pri neoprávnenom odbere. Kvôli odstráneniu problémov a nezrovnalostí súvisiacich so skúšaním určených meradiel sa ustanovuje, že preskúšanie alebo overenie určeného meradla, ktoré bolo začaté na základe § 40 ods. 7 alebo § 76 ods. 8 zákona o energetike pred 1. septembrom 2013 a ktoré nebolo do 31. augusta 2013 skončené, dokončia výlučne Slovenský metrologický ústav alebo organizácia určená úradom pre normalizáciu podľa zákona o metrológii. Ďalej sa kvôli právnej istote účastníkov trhu s elektrinou a plynom uvádza, že zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti a ustanovuje sa povinnosť uviesť ich do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2013. V odseku 5 je riešené zosúladenie vzorových obchodných podmienok a obchodných podmienok s týmto zákonom.

K Čl. II

K bodu 1

V platnej právnej úprave nie je ustanovená povinnosť spoločenstva alebo správcu vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok za úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem tých služieb a prác, ktoré

vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrada za plnenia“). Z dôvodu potreby zavedenia takejto povinnosti v prospech vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v bode 1 navrhuje s tým súvisiaca definícia preplatku na účely zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“).

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s navrhovaným bodom 1.

K bodu 3

S cieľom posilniť ochranu práv jednotlivých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v zákone o vlastníctve bytov ustanovuje povinnosť vrátenia preplatku vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome spoločenstvom, a to do 30 dní odo dňa zistenia existencie preplatku.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s navrhovaným bodom 1.

K bodu 5

S cieľom posilniť ochranu práv jednotlivých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v zákone o vlastníctve bytov ustanovuje povinnosť vrátenia preplatku vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome správcom, a to do 30 dní odo dňa zistenia existencie preplatku.

K bodu 6

Dôvody straty nároku správcu na platby za správu sa rozširujú o porušenie povinnosti vrátiť preplatok vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Navrhované ustanovenie má preventívnu funkciu a malo by napomôcť bezproblémovému plneniu záväzkov správcu voči vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome.

K bodu 7

Podobne ako v ostatných článkoch aj v súvislosti s preplatkami za úhrady za plnenia sa v prechodných ustanoveniach v prospech vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome ustanovuje, že spoločenstvo alebo správca musia vrátiť aj preplatok za zúčtovacie obdobie, ktoré uplynulo alebo začalo plynúť pred 1. septembrom 2013, ak jeho existenciu zistí po 31. auguste 2013.

Čl. III

K bodu 1

Aj v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“) sa na účel zvýšenej ochrany práv odberateľa, producenta, konečného spotrebiteľa a spoluproducenta ustanovuje povinnosť vrátenia preplatku za dodávku vody z verejného vodovodu alebo za odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie vyššie uvedeným osobám. V bode 1 sa navrhuje definovať súvisiaci pojem preplatok.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa zavádza prevádzkovateľovi verejného vodovodu povinnosť vždy na požiadanie odberateľa udeliť odberateľovi súhlas, ak sa má k stavbe alebo pozemku vybudovať viac vodovodných prípojok, prípadne jedna vodovodná prípojka pre viac stavieb alebo pozemkov. Podmienkou je, že takéto riešenie umožňujú technické podmienky pripojenie. Súhlas sa vydáva na základe žiadosti odberateľa, ktorá musí byť písomná a riadne odôvodnená.

Podľa súčasnej právnej úpravy je na uvážení prevádzkovateľa, či v odôvodnených prípadoch súhlas vydá. Navrhovaná úprava sa snaží odstrániť nežiaduci stav, kedy prostredníctvom odberateľa boli k jednej vodovodnej prípojke pripojení ďalší koneční spotrebitelia, ktorí, ako plynie z praxe, neplatia načas platby za vodu a s vymáhaním platieb sú spojené značné ťažkosti odberateľa.

K bodu 3 a 4

V súvislosti so zavádzaním jednotnej právnej úpravy v prípadoch neoprávnených odberoch v podobných situáciách ako u regulovaných subjektov ustanovených v zákone č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach návrh zákona do zákonného znenia dopĺňa subjekt v podobe osoby odberateľa, ktorý svojím neoprávneným zásahom spôsobí, že meradlo odber nezaznamenáva alebo zaznamenáva odber menší než je skutočný alebo tak, že na meradle poškodí zaistenie proti neoprávnenej manipulácii a tým neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu. Súčasná právna úprava sa javí byť nevyhovujúca, a to najmä z dôvodu nepomerného rozloženia práv, povinnosti a najmä zodpovednosti v právnom vzťahu k tiaži slabšej strany, odberateľa vody. Práve preto navrhovateľ, sa stanovuje a spresňuje druh zodpovednosti, a to na zodpovednosť subjektívnu, ktorá k naplneniu zodpovednosti za konanie vyžaduje zavinenie.

K bodu 5 a 6

neoprávnenej manipulácii a tým neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie. Súčasná právna úprava sa javí byť nevyhovujúca, a to najmä z dôvodu nepomerného rozloženia práv, povinnosti a najmä zodpovednosti v právnom vzťahu k tiaži slabšej strany, producenta. Práve preto navrhovateľ, sa stanovuje a spresňuje druh zodpovednosti, a to na zodpovednosť subjektívnu, ktorá k naplneniu zodpovednosti za konanie vyžaduje zavinenie.

K bodu 7

Povinnosť vrátenia preplatku definovaného v § 2 písm. o) v 30-dňovej lehote od zistenia jeho existencie oprávnenej osobe (odberateľovi alebo producentovi) sa ustanovuje pre prevádzkovateľa verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, alebo pre vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Návrh zákona rieši aj prípady, v ktorých je odberateľ a producent povinný vrátiť konečným spotrebiteľom alebo spoluproducentom príslušné čiastky preplatku, a to do 15 dní odo dňa pripísania sumy vráteného preplatku na účet odberateľa alebo producenta. Podobne ako v ostatných článkoch, za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, v ktorom bola suma preplatku odpísaná z účtu povinnej osoby v prospech oprávnenej osoby alebo zaslaná poštovou poukážkou na adresu oprávnenej osoby.

K bodu 9

Súčasná právna úprava sa v tomto bode stanoví oprávnenie odberateľovi vody, keď nadobudne pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, žiadať preskúšanie meradla. Písomná žiadosť o preskúšanie je adresovaná vlastníkovi verejného vodovodu. Ten je povinný žiadosti vyhovieť a zabezpečiť preskúšanie do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Z dôvodu sprehľadnenia zákonného znenia a odstránenia možných rozporov sa návrhom zákona spresňuje pôsobnosť orgánu oprávneného vykonávať preskúšavanie meradiel podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to Slovenského metrologického ústavu alebo organizáciu, ktorú určí Úrad pre normalizáciu metrológiu a skúšobníctvo, čím sa podporuje princíp právnej istoty a odstraňujú sa prípady, kedy vady a poškodenia určených meradiel mohli byť posudzované a preskúšavané i inými, nie vždy náležite kompetentnými osobami.

K bodom 8 až 10

Podobne ako v zákone o energetike aj v zákone o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách sa spresňuje postup pri preskúšaní meradla pri pochybnostiach o správnosti údajov meradla alebo zistenia poruchy na meradle (v zmysle § 29 ods. 7 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách ide o určené meradlo). Upresňuje sa znenie poznámok pod čiarou tak, aby bolo jasné, že preskúšanie sa v uvedených prípadoch uskutočňuje len spôsobom a oprávnenými subjektmi podľa § 19 ods. 5 a 6 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii - Slovenským metrologickým ústavom alebo organizáciou určenou úradom pre normalizáciu.

K bodu 11

Súčasná právna úprava sa v tomto bode stanoví oprávnenie vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie, keď nadobudne pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo istí poruchu na meradle, žiadať preskúšanie meradla. Písomná žiadosť o preskúšanie je adresovaná producentovi. Ten je povinný žiadosti vyhovieť a zabezpečiť preskúšanie do 30 dní odo dňa jej doručenia. Výsledok preskúšania je producent povinný bez odkladu oznámiť žiadateľovi.

K bodom 12 až 14

Doplnenie príslušných ustanovení súvisiacich s porušením povinnosti vrátiť preplatok. Prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, alebo vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie sa za porušenie tejto povinnosti uloží pokuta vo výške od 33 eur do 829 eur a odberateľovi alebo producentovi sa za porušenie vrátiť príslušnú čiastku preplatku uloží pokuta vo výške od 16 eur do 331 eur,

K bodu 15

V prechodných ustanoveniach sa podobne ako v čl. I v prospech odberateľa, producenta, konečného spotrebiteľa a spoluproducenta upravuje, že bude musieť byť vrátený aj preplatok za zúčtovacie obdobie uplynuté alebo začaté pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, ak povinná osoba akýmkoľvek spôsobom zistí existenciu preplatku po 1. septembri 2013. Takisto sa na účel zvýšenej ochrany odberateľa, producenta, konečného spotrebiteľa a spoluproducenta ustanovuje, že konania o uložení pokuty, ktoré sa právoplatne neskončili do 31. augusta 2013, sa dokončia podľa tohto zákona (v znení účinnom od 1. septembra 2013). Prechodné ustanovenie súvisí so zmenou objektívnej zodpovednosti na subjektívnu zodpovednosť pri neoprávnenom odbere. Kvôli odstráneniu problémov a nezrovnalostí súvisiacich so skúšaním určených meradiel sa rieši aj spôsob dokončenia preskúšania alebo overenia určeného meradla a ustanovuje sa, že ho dokončia výlučne Slovenský metrologický ústav alebo organizácia určená úradom pre normalizáciu podľa zákona o metrológii. Ďalej sú riešené zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov, ktoré zostávajú v platnosti, pričom sa ustanovuje povinnosť uviesť ich do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2013.

Čl. IV

K bodu 1

V zákone č. 657/20004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) sa podobne ako v ďalších článkoch dopĺňa definícia preplatku v súvislosti so zavedením povinnosti pre dodávateľa vrátiť odberateľovi preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom zistil jeho existenciu.

K bodom 2 a 4

Povinnosť vrátiť preplatok má dodávateľ voči odberateľovi (do 30 dní odo dňa, v ktorom zistil jeho existenciu) a takisto odberateľ, ktorý nie je konečným spotrebiteľom a bol mu vrátený preplatok, vracia jeho príslušnú čiastku konečnému spotrebiteľovi (do 15 dní od pripísania sumy vráteného preplatku na účet odberateľa).

K bodu 3

Súčasná právna úprava v tomto bode stanoví oprávnenie odberateľovi tepla, keď nadobudne pochybnosti o správnosti údajov určeného meradla alebo zistí poruchu na určenom meradle, žiadať preskúšanie určeného meradla. Písomná žiadosť o preskúšanie je adresovaná vlastníkovi verejného vodovodu. Ten je povinný žiadosti vyhovieť a zabezpečiť preskúšanie do 30 dní odo dňa jej doručenia. Ak sa vykonaním preskúšania zistia na určenom meradle chyby, náklady hradí dodávateľ tepla, v opačnom prípade ich hradí žiadateľ.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby sa pri vybavovaní reklamácii postupovalo postupom podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. S cieľom zlepšenia postavenia pre slabšie strany právnych vzťahov, akým je v tomto prípade odberateľ tepla sa zavádza odberateľovi možnosť využiť inštitút mimosúdneho riešenia sporov. Podmienky nutné k začatiu konania a postup, akým sa konanie vedie sú uvedené v § 37 zákony č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Príslušným k vedeniu konania je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výsledkom konania je schválenie dohody alebo písomné vyhlásenie účastníkov, že konanie nebude pokračovať.

K bodu 6

Navrhovaná úprava rozširuje právomoci Štátnej energetickej inšpekcie o ukladanie pokút v rozsahu 330 eur až 3 300 eur za porušenie povinnosti dodávateľa tepla a odberateľa tepla vracať preplatky v lehotách a spôsobom uvedeným v bodoch 2 a 4 novely zákona.

K bodu 7

Podobne ako v predchádzajúcich článkoch sa v prechodných ustanoveniach riešia konania o uložení pokuty, povinnosť vrátiť preplatok zistený po 31. auguste 2013 za zúčtovacie obdobie spred 1. septembra 2013, dokončenie preskúšania alebo overenia určeného meradla, a zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov.

Čl. V

K bodu 1

V súvislosti s reklamačným konaním a na častú prax sa zavádza povinnosť predávajúceho písomný doklad o vybavení reklamácie náležite odôvodniť. V lehote 30 dní musia byť splnené obe zákonné povinnosti, a teda, že musí byť vydaný doklad a musí byť náležite odôvodnený. Úprava reaguje na prípady, kedy predávajúci vybavil reklamáciu len fakticky a to tým, že v zákonnej lehote vydal doklad, že sa reklamácia zamieta, bez toho, aby uviedol pádne dôvody a podporné argumenty preukazujúce správnosť výsledku reklamačného konania.

Navrhovaná úprava ďalej predávajúcemu ukladá povinnosť priložiť k dokladu i kópiu odborného posúdenia, ktoré bolo podkladom k vykonanej reklamácii alebo ktoré bolo počas reklamačného konania vyhotovené.

K bodu 2

Navrhovaná úprava bezprostredne súvisí s bodom 1 tejto novely zákona a zvýrazňuje potrebu jeho dodržiavania. Súčasťou evidencie o reklamáciách bude okrem údajov o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradového čísla dokladu o uplatnení reklamácie aj náležité odôvodnenie spôsobu vybavovania reklamácie. Kontrolu vedenia evidencie a plnenie jej obsahových náležitosti zabezpečuje orgán dozoru.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava; aktualizácia a doplnenie poznámky pod čiarou.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie riešiace spôsob dokončenia vybavenia reklamácií, ktoré bolo začaté pred 1. septembrom 2013.

Čl. VI

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s navrhovaným bodom 2.

K bodu 2

Novým znením sa upravuje ustanovenie týkajúce sa mimosúdneho riešenia sporov. Návrh zákona vychádza z platnej právnej úpravy. Na rozdiel od nej sa rozširuje okruh subjektov, ktoré môžu riešiť spor medzi sebou mimosúdnou cestou, zavádza sa súhrnný termín spotrebiteľ, zabezpečuje sa účasť osôb na konaní a upravuje sa spôsob skončenia mimosúdneho konania.

Návrh zákona zavádza súhrnné označenie „spotrebiteľ“ ako označenie pre osoby oprávnené predložiť spor na mimosúdne riešenie, ak mu predchádzali reklamačné konanie. Za spotrebiteľov sa na účely tohto zákona považuje koncový odberateľ elektriny, koncový odberateľ plynu, odberateľ vody, producent odpadových vôd a odberateľ tepla. Kto je regulovaným subjektom, ustanovuje návrh zákona v druhom odseku. Za regulovaný subjekt sa považuje dodávateľ elektriny, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, dodávateľ plynu, prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ verejného vodovodu, vlastník verejného vodovodu, prevádzkovateľ verejnej kanalizácie, vlastník verejnej kanalizácie a dodávateľ tepla.

Mimosúdne riešenie je jedným z alternatívnych spôsobom riešenia sporov, ktoré závisí na princípe dobrovoľnosti. Je na uvážení spotrebiteľa či sa v prípade, ak nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo spôsobom jej vybavenia obráti na súd alebo využije predstupeň v podobe mimosúdneho riešenia. Navrhovateľ zákona má za to, že hľadisko dobrovoľnosti spočíva v rozhodnutí spotrebiteľa podať návrh na začatie konania. Ak už takýto návrh podá, malo by konanie prebiehať tak, aby sa dosiahol určitý či už kladný, alebo záporný výsledok procesu. Z toho dôvodu navrhovateľ upravil povinnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v konaní, a to v stanovení povinnosti predvolať osoby, účasť ktorých je na konaní nevyhnutná. Spravidla takouto osobou bude regulovaný subjekt, spotrebiteľ a prípadný svedok. V prípade, že sa regulovaný subjekt alebo svedok na výzvu bez náležitého ospravedlnenia nedostaví a bez jeho účasti nie je možné konanie viesť, musí byť predvedený. Zákon zavádza odlišný postup ako v prípade predvedenia podľa správneho poriadku v správnom konaní, kedy správny orgán takúto osobu môže, ale i nemusí dať predviesť. Návrh zákona reflektuje na snahy spotrebiteľov dohodnúť sa mimosúdnou cestou s regulovanými subjektmi na riešení a neochotu regulovaných subjektov vo veci konať.

Vyššie uvedený stav má byť prelomený aj spôsobom, akým mimosúdne konanie končí. Navrhuje sa vypustiť ukončenie z dôvodu márneho uplynutia lehoty, keďže regulované subjekty tento spôsob ukončenia konania preferovali a vítali. Konanie tak musí byť ukončené uzavretím písomnej dohody, ktorá sa stáva pre obe strany sporu záväznou, alebo písomným vyhlásením, že mimosúdne konanie nebolo ukončené dohodou. Druhej alternatíve musí predchádzať konzultácia úradu s účastníkmi o neúspešnom výsledku konania.

K bodu 3