republiky, ako ani práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo v zmysle s čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V súlade s čl. 5 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ak poslanec NR SR vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa tohto ústavného zákona v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu. Ak je poslanec NR SR vymenovaný do funkcie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy alebo štátneho tajomníka, jeho mandát v súlade s čl. 5 ods. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu počas výkonu tejto verejnej funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje
Rozšírením inkompatibility poslancov o niektoré volené orgány miestnej samosprávy sa sleduje nielen vyššie uvedený cieľ zavedenia princípu jedného mandátu, ale aj ďalšie, ktoré by mali viesť k odstráneniu zjavných negatív súčasnej úpravy a konzekventne by vyústili do obojstranného pozitívneho účinku na reálny výkon jednotlivých dotknutých inkompatibilných funkcií. K takýmto negatívnym javom patrí tendencia ku kumulácii moci.
Súčasná spoločnosť je charakterizovaná pluralitou, ktorú v kontexte politicko-právnych systémov mnohí vnímajú predovšetkým ako pluralitu moci. Pluralizácia subjektov moci vedie jednak k formálnej decentralizácii a dekonštrukcii koncentrovaných miest moci, ale zároveň môže viesť k nekontrolovanému nárastu nových mocenských centier. V takejto situácii hrozí, že jeden zo subjektov začne kumulovať mocenské funkcie až do bodu vytvorenia monopolu moci. Úlohou ústavy, ako základného právneho prameňa, je vytvoriť právny rámec, ktorý by zamedzil vzniku takejto situácie. V duchu tejto myšlienky sa predkladaný návrh ústavného zákona snaží znemožniť poslancovi ako predstaviteľovi zákonodarnej moci kumuláciu ďalších mocenských funkcií.
Koncentrácia verejnej moci „v rukách“ individuálnych subjektov je negatívnym javom s viacerými sprievodnými aspektmi. Vo všeobecnej rovine, kumulácia mocenských funkcií uľahčuje zneužitie moci, či už v osobný prospech, alebo na úkor verejného záujmu. V konkrétnej rovine vyvstáva aj problém v rozpore záujmov, ktoré by mali reprezentovať nositelia jednotlivých funkcií – poslanec parlamentu by mal prihliadať na komplexné, celospoločenské záujmy, kdežto predstaviteľ samosprávy prirodzene protežuje lokálny, partikulárny záujem obce, ktorej je členom. Pri kumulatívnom výkone oboch druhov funkcií môže nastať situácia, keď daný subjekt nie je schopný v konkrétnej situácii oddeliť jednotlivé sféry záujmov (napr. poslanec parlamentu využije zákonodarnú iniciatívu na návrh zákona, ktorý by výlučne zvýhodňoval obec, ktorej je starostom). Takýto stav predstavuje výrazný zásah do princípu nezávislosti výkonu funkcií.
Návrh ústavného zákona má výrazný pozitívny dopad na kvalitatívny rozmer výkonu verejných funkcií. Vytvorením prekážky zabraňujúcej kumuláciu funkcií sa docieli stav, v ktorom sa verejný funkcionár bude môcť plnohodnotne koncentrovať na zodpovedný a nezávislý výkon jednej funkcie.