DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Erika Jurinová, Igor Hraško, Jozef Viskupič a Miroslav Kadúc.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zavedenie centrálneho registra nariadení obcí prístupného verejnosti na stránke Ministerstva vnútra SR, čo možno považovať za jedno z opatrení, ktoré prispievajú k zavedeniu elektronickej verejnej správy na Slovensku a za významný krok smerom k posilneniu transparentnosti. Zjednocujúcou myšlienkou návrhu zákona je zvýšenie kvality legislatívneho procesu na úrovni obcí. Z obsahového hľadiska je možné návrh zákona rozčleniť do troch tematických oblastí:
(i) nástroje legislatívneho procesu,
(ii) publikácia výsledkov legislatívneho procesu a
(iii) samotný legislatívny proces.
Obsahom prvej oblasti je doplnenie zákona o možnosť uplatnenia spoločnej pripomienky ako legislatívneho nástroja umožňujúceho aktívnu kolektívnu participáciu občanov obce na legislatívnom procese. V oblasti publikácie výsledkov legislatívneho procesu predstavuje navrhovaná zmena výrazný pozitívny posun smerom k lepšej prehľadnosti prijatých právnych predpisov, ktorá byť docielená zavedením povinnosti zverejňovať prijaté normatívne právne akty vždy v ich plnom znení, a to jednak na úradnej tabuli a zároveň aj v zbierke nariadení, ktorú musí obec povinne na základe predkladaného zákona zriadiť. Posledná oblasť, ktorú predkladaný návrh zákona upravuje, je prípravná etapa legislatívneho procesu - navrhuje sa zaviesť obci povinnosť k prijatiu nariadenia, ktoré by upravovalo legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov obce. Prijatím pravidiel si obec stanoví základný právny rámec, ktorého dodržiavaním sa zjednoduší príprava konkrétnych normatívnych právnych aktov a z dlhodobého hľadiska zjednotí forma právnych predpisov.
Návrh zákona vo všetkých troch oblastiach čerpá zo základnej myšlienky, na ktorej je budovaný celý systém samosprávy. Touto myšlienkou je suverenita ľudu, ktorá zohľadňujúc skutočnosť, že ľud je výlučným zdrojom štátnej moci, vytvára priestor pre priamu i nepriamu participáciu občanov na výkone štátnej moci. Realizácia tejto myšlienky je možná len v prípade vytvorenia súladu medzi inštitucionálnym (formálnym) rámcom a existujúcimi materiálnymi podmienkami v spoločnosti. Návrh zákona optimalizuje možnosti pre efektívnu a reálnu účasť občanov na správe obce v oboch sférach. Uľahčuje prístup ku kompletným a komplexným informáciám z oblasti legislatívy obce, čím priamo vytvára priestor pre lepšiu informovanosť členov spoločnosti (materiálny aspekt) a zároveň umožňuje prejaviť spoločný názor občanov v procese prijímania novej legislatívy a taktiež
zvyšuje transparentnosť a kvalitu rozhodovacích procesov zastupiteľských orgánov v obci (formálny aspekt).
Predkladaný návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti, nemá dopad na štátny rozpočet, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a mal by mať len minimálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona taktiež vychádza z princípu participácie, ktorý je súčasťou širšieho konceptu princípov dobrej verejnej správy podľa odporúčania Výboru ministrov Rady Európy členským štátom CM/Rec (2007) 7.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Erika Jurinová, Igor Hraško, Jozef Viskupič a Miroslav Kadúc
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článkoch 258 260 (nesplnenie si povinnosti štátu, ktorá mu vyplýva z tzv. zakladajúcich zmlúv EÚ) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v:
-rozsudku Súdneho dvora C-188/89 vo veci Foster / British Gas plc, [1990] súd konštatoval, že každý orgán, nezávisle na tom, akú právnu formu, ktorému štát zveril zodpovednosť za poskytovanie verejných služieb pod kontrolou štátu a za týmto účelom právomoci, ktoré idú nad rámec tých, ktoré majú bežní jednotlivci, je emanáciou štátu, t.j. je ho možné v danej súvislosti považovať za štát. Rozhodujúcim momentom v tomto prípade nie je to, či samotný orgán je pod kontrolou štátu, ale či konkrétna verejná služba je pod kontrolou štátu. Takýmto orgánom môže byť nielen orgán štátnej správy, ale aj orgán územnej samosprávy a tiež obchodná spoločnosť.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) bezpredmetné,
b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c) bezpredmetné.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie
- úplne
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže zverejňovanie nariadení obcí v centrálnom registri pomôže podnikateľským subjektom pri rozhodovaní sa, či začať alebo pokračovať v podnikateľskej činnosti na území konkrétnej obce. Rovnako prispeje k väčšej transparentnosti a právnej istoty podnikateľského sektora pri plánovaní svojich investičných aktivít na území jednotlivých obcí. Predkladaný návrh zákona by mal mať minimálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, konkrétne na rozpočet obcí, a to z dôvodu uloženia povinnosti obci zriadiť a viesť zbierku nariadení a zasielať úplné znenie každého nariadenia Ministerstvu vnútra SR na zverejnenie do registra. V prípade obcí, ktoré majú v súčasnosti zriadené webové sídlo a budú zbierku nariadení zverejňovať aj na tomto webovom sídle, možno predpokladať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Istý dosah môže mať návrh aj na štátny rozpočet, keďže Ministerstvo vnútra SR bude musieť vytvoriť a viesť nový register ako informačný systém verejnej správy, tieto náklady by však mali byť zahrnuté do nákladov na vytvorenie ústredného portálu verejnej správy, a možno predpokladať, že centrálny register bude jednou z jeho funkcionalít. Zavedenie centrálneho registra bude mať tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže register bude zverejnený na webovom sídle Ministerstva vnútra SR a takéto opatrenie (vytvorenie a vedenie registra) možno považovať za súčasť elektronickej verejnej správy.
A.4. Alternatívne riešenia
Vytvorením právneho rámca, ktorý by umožňoval formálne a kvalitatívne rovnocenné zverejnenie všeobecne záväzného nariadenia obce v elektronickej verzii zbierky nariadení prostredníctvom webového sídla obce by sa znížila finančná záťaž na zriadenie a vedenie zbierky. Zavedenie takéhoto právneho rámca by však na druhej strane mohlo vyvolať dodatočné náklady na rozpočet verejnej správy, konkrétne na rozpočet obcí, ktoré by boli spojené so zavedením internetu do všetkých obcí na Slovensku, ako aj vytvorenie webových sídiel tými obcami, ktoré ich ešte vytvorené nemajú.
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Podľa zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) sa umožňuje vstup verejnosti do legislatívneho procesu na úrovni samosprávneho kraja aj prostredníctvom uplatnenia spoločnej pripomienky. Návrhom zákona sa táto forma pripomienky analogicky dopĺňa aj do legislatívneho procesu na úrovni obce, pričom je primerane zmiernená podmienka počtu osôb, ktoré môže na obecnej úrovni uplatniť spoločnú pripomienku. Cieľom navrhovanej úpravy je tak zjednotenie legislatívneho procesu na úrovni samosprávy.
Spoločná pripomienka predstavuje legislatívny nástroj umožňujúci jednak spoločný zásah občanov do legislatívneho procesu a zároveň je aj integrujúcim nástrojom občianskej spoločnosti. Umožňuje spoločne a jednotne formulovať názor väčšej časti danej spoločenskej komunity a zároveň predstavuje mechanizmus, ktorý efektívnym spôsobom umožní priamu prezentáciu týchto názorov prostredníctvom jednej konkrétnej osoby splnomocneného zástupcu.
Navrhovaná úprava pozitívny dopad aj na samotnú efektivitu fungovania obecného zastupiteľstva, keďže jej primárnym efektom je koncentrácia viacerých, obsahovo totožných pripomienok do jedného celku, ktorý je následne prezentovaný na zasadnutí
obecného zastupiteľstva. Pri absencii navrhovanej úpravy je platný režim, v ktorom musí obecné zastupiteľstvo, konkrétne navrhovateľ nariadenia, vyhodnotiť každú pripomienku osobitne, a to aj v prípadoch, ak obsahovo totožné. Navrhovaná úprava odstraňuje uvedenú aplikačnú komplikáciu a tým znižuje z časového hľadiska zaťaženie dotknutých osôb.
K bodu 2
Doplnenie zákona predstavuje ďalší prvok zosúladenia právnych predpisov upravujúcich samosprávu. V tomto bode sa navrhuje povinné vyhlasovanie úplného znenia všeobecne záväzného nariadenia obce, čím sa stanovuje rovnaká podmienka ako pri vyhlasovaní všeobecne záväzného nariadenia samosprávneho kraja.
Návrh zákona reaguje predovšetkým na súčasný stav, keď v prípade novelizácie nariadenia nedochádza k automatickej republikácii jeho úplného znenia a zverejňuje sa len samotný text novely právneho predpisu. Takýto postup môže viesť k neprehľadnosti prijatých právnych predpisov, čo následne negatívny vplyv na adresátov daného normatívneho právneho aktu, ktorými v najmä v prípade menších obcí bežní občania bez právneho vzdelania. Zavedením povinnosti obce zverejňovať nariadenie v jeho úplnom znení sa odstráni dnešný stav, ktorý vykazuje určité znaky a prvky inklinujúce k právnej neistote.
K bodu 3
Navrhované doplnenie zavádza povinnosť uverejnenia úplného znenia všeobecne záväzných nariadení obce v zbierke nariadení. Touto úpravou nie je dotknutý spôsob nadobudnutia platnosti nariadenia, pričom konštitutívnym aktom, s ktorým sa spája vznik jeho platnosti zostáva aj naďalej publikácia nariadenia jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci.
Cieľom navrhovanej úpravy je predovšetkým uľahčenie prístupu k normatívnym právnym aktom a taktiež posilnenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti právneho systému z pohľadu adresáta noriem.
Navrhovaná zmena je taktiež v súlade so všeobecne uznávanými teoreticko-právnymi doktrínami, podľa ktorých obec vykonáva svoju legislatívnu právomoc v dvoch úrovniach ako originálnu a delegovanú. V prípade originálnej legislatívnej právomoci je priamym a výlučným zdrojom jej legitimácie ľud a normatívne právne akty prijaté na tejto úrovni z teoretického hľadiska klasifikované rovnako ako normatívne právne akty prijaté zákonodarným zborom, teda ako akty originálne a primárne. Uvedená klasifikácia vychádza z ich štrukturálnej významnosti ako prameňa práva, ktorý je bezprostredne legitimovaný zo zdroja moci. Uverejňovaním nariadení v zbierke nariadení je adekvátnym spôsobom reflektovaná táto ich pozícia v systéme prameňov práva. Uvedená teoretická konštrukcia nevylučuje možnosť, aby boli v zbierke nariadení zverejnené aj všeobecne záväzné nariadenia prijaté v rámci výkonu delegovanej legislatívnej právomoci, priam naopak, návrh zákona predpokladá zverejňovanie oboch druhov nariadení.
V nadväznosti na povinnosť obce zriadiť zbierku nariadení sa taktiež stanovuje obci povinnosť, aby vytvorila vhodné podmienky umožňujúce zaobstaranie kópie zbierky
nariadení pre každého záujemcu. Ide o podobnú povinnosť, akú v súčasnosti Ministerstvo spravodlivosti SR vo vzťahu k Zbierke zákonov SR.
Zo štrukturálneho hľadiska je v norme použitý blanketový odkaz na vydanie podzákonného vykonávacieho právneho predpisu, ktorého prijatím Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) bližšie špecifikuje konkrétne formálne a obsahové požiadavky na zbierku nariadení. Takýto postup sa javí byť v súlade s článkom 67 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
K bodu 4
V predchádzajúcom bode prezentovanú dôležitosť všeobecne záväzných nariadení je potrebné zvýrazniť aj zvýšením kvalitatívnych nárokov na procedurálny spôsob ich tvorby. Za týmto účelom sa ukladá obci povinnosť prijať legislatívne pravidlá, ktoré by boli pre navrhovateľa všeobecne záväzného nariadenia obce záväzné rovnako ako pre navrhovateľa zákona záväzné legislatívne pravidlá tvorby zákonov v zmysle § 69 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Legislatívne pravidlá určujú pre navrhovateľov všeobecne záväzných nariadení spôsob tvorby týchto nariadení, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme po ich vyhlásenie. Legislatívne pravidlá nie pre obce vrátane miest neznámym pojmom. Ako príklad možno uviesť „Pravidlá pre prípravu, schvaľovanie a vyhlasovanie všeobecne záväzných nariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“ (legislatívne pravidlá), ktoré boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva č. 174/1995 26. októbra 1995. Vo väčšine prípadov majú legislatívne pravidlá v súčasnosti schválené krajské mestá, obce však len v minimálnom počte prípadov.
Legislatívne pravidlá možno považovať za otázku výkonu územnej samosprávy podobne ako iné otázky, ktoré si obec upravuje formou všeobecne záväzných nariadení. Ako príklad možno uviesť rokovací poriadok 12 ods. 12 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) alebo všeobecne záväzné nariadenia vydané obcou podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Napriek tomu, že obsahové a formálne požiadavky legislatívnych pravidiel výlučne v právomoci obce, návrh zákona uvádza dve náležitosti, ktoré by mali spĺňať legislatívne pravidlá všetkých obcí. Prvou je doložka vplyvov a druhou doložka zlučiteľnosti s právom EÚ. Obe tieto doložky tak významné, že by v legislatívnych pravidlách obce nemali chýbať, a to najmä z dôvodu, že ak obec pri schvaľovaní všeobecne záväzných nariadení nezohľadní dopady, ktoré by mali byť v týchto doložkách jednoznačne vyjadrené, môže to mať následne negatívny dopad nielen na obyvateľov konkrétnej obce.
Spomedzi možných vplyvov možno ako príklad uviesť dopad na rozpočet, a to aj s prihliadnutím na ciele zakotvené v ústavnom zákone č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Tieto ciele nemožno dosiahnuť zodpovedným hospodárením len na úrovni centrálnej vlády, ale je potrebné byť rozpočtovo zodpovedný aj na úrovni územnej samosprávy (čl. 6 ústavného zákona). Vypracovávanie doložky vplyvov na úrovni obce by malo napomôcť vyhnúť sa takým návrhom všeobecne záväzných nariadení, ktoré by
znamenali negatívny dopad nielen na samotnú obec, ale aj na všetkých občanov Slovenskej republiky.
Podobne, z pohľadu Európskej únie, hoci sa zodpovednosť za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tzv. zakladajúcich zmlúv Európskej únie (ďalej len „EÚ“) týka v zmysle článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní celého štátu, túto zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni aj územná samospráva, keďže niektoré právomoci vykonáva originálne a nie z titulu preneseného výkonu právomocí štátu na obec. Môže sa preto stať, že záväzky, ktoré vyplývajú napr. zo Zmluvy o fungovaní a boli v rámci Slovenskej republiky prenesené na obec v rámci delegovanej právomoci alebo zverené obci v rámci originálnej právomoci, si obec nesplní, ale zodpovednosť za riadne neplnenie si záväzkov vyplývajúcich z práva ponesie štát, a teda všetci občania Slovenskej republiky, nielen obyvatelia konkrétnej obce. Obec sa pritom považuje za súčasť štátu, za jeho emanáciu, v zmysle platnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie č. C-188/89 vo veci Foster / British Gas plc, ECR 1990, I-3313). Vypracovávanie doložky zlučiteľnosti s právom aj na úrovni obce by malo napomôcť vyhnúť sa neplneniu záväzkov vo vzťahu k EÚ.
Navrhovaná právna úprava tak zabezpečí do budúcnosti nielen zjednodušenie legislatívneho procesu, ale napomôže k transparentnejšiemu prijímaniu nariadení, zvýši ich formálnu a obsahovú kvalitu a z dlhodobého hľadiska zabezpečí unifikáciu ich formálnej podoby, čo bude mať prínos nielen pre obce, ale aj pre celý štát.
V § 6 ods. 12 zákona sa zavádza centrálny register nariadení obcí, ktorý by malo na celoštátnej úrovni zriadiť a viesť ministerstvo. Centrálny register by mal byť verejnosti prístupný na webovom sídle ministerstva a takéto opatrenie možno považovať nielen za jedno z opatrení, ktoré prispievajú k zavedeniu elektronickej verejnej správy na Slovensku, ale aj za opatrenie, ktoré významne prispieva k transparentnosti a poznaniu práv a povinností subjektov, ktorí žijú na území konkrétnej obce na Slovensku.
Zavedenie centrálneho registra bude mať zároveň pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru prostredie, keďže zverejňovanie nariadení obcí v centrálnom registri pomôže podnikateľským subjektom pri rozhodovaní sa, či začať alebo pokračovať v podnikateľskej činnosti na území konkrétnej obce. Rovnako prispeje k väčšej transparentnosti a právnej istoty podnikateľského sektora pri plánovaní svojich investičných aktivít na území jednotlivých obcí.
Povinnosť zriadiť a viesť centrálny register sa navrhuje uložiť ministerstvu, keďže na základe § 11 kompetenčného zákona (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov) zabezpečuje všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky.
Predkladaný zákon stanovuje základnú formu registra (má mať charakter informačného systému verejnej správy), určuje podmienku jeho verejnej prístupnosti a definuje základný účel jej vzniku, ktorým je zvyšovanie informovanosti verejnosti. Ďalšie podrobnosti o zriadení a vedení registra prenáša zákon prostredníctvom blanketového ustanovenia na ministerstvo.
Na obsahu registra sa bude aktívne podieľať každá obec na Slovensku, pretože povinnosť zasielať úplné znenie platného nariadenia v stanovenej lehote 15 dní. Návrh zákona zámerne nespresňuje podobu, v akej obec ňou vydané nariadenia zasielať, nevylučuje sa ani elektronická verzia, pokiaľ obec na to vytvorené vhodné kapacity.
Verifikáciu zhodnosti obsahu vydaných nariadení a nariadení zasielaných do registra vykonáva obec, ktorá je za súlad zodpovedná.
Zriadenie registra predstavuje kvalitatívne zavŕšenie snáh o zlepšenie podmienok informovanosti adresáta noriem a predstavuje centralizovaný nástroj, pomocou ktorého sa bude môcť ktorýkoľvek občan oboznámiť so všeobecne záväznými nariadeniami platnými v ktorejkoľvek obci na Slovenku. Zodpovednosť za údaje zverejnené v registri ministerstvo. Keďže podmienkou platnosti nariadení zostáva jeho vyhlásenie na úradnej tabuli obce, v prípade rozdielov v znení nariadenia, ktoré je zverejnené v centrálnom registri nariadení a znenia vyhláseného nariadenia, prednosť znenie vyhláseného nariadenia, ktoré obec zasiela ministerstvu na zverejnenie do centrálneho registra.
K bodu 5
Upravujú prechodné ustanovenia predkladaného zákona. V zmysle týchto ustanovení sa určuje primerane dlhá doba, ktorá je pre povinný subjekt (obec) nevyhnutne potrebná na splnenie ukladaných povinností.
Z hľadiska riadneho uplatňovania jednotlivých nových ustanovení zákona je žiaduce, aby najskôr ministerstvo upravilo podrobnosti týkajúce sa zbierky nariadení, ktoré obec viesť a zriadenia a vedenia centrálneho registra nariadení obcí, do ktorého obec zasielať úplné znenie každého vydaného nariadenia a až následne s istým časovým odstupom boli tieto opatrenia na obecnej úrovni zavedené, keďže si budú vyžadovať úpravu niektorých vnútorných mechanizmov obce (napr. novelu rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva alebo vydanie nových nariadení).
Na úpravu rokovacieho poriadku v súlade s § 6 ods. 7 a na vydanie nariadenia o legislatívnych pravidlách má obec lehotu do 31. decembra 2013.
Povinnosť ministerstva vydať všeobecne záväzný predpis o formálnych a obsahových požiadavkách na zbierku nariadení a všeobecne záväzný predpis o zriadení a vedení centrálneho registra musí byť splnená do 31. októbra 2013.
K Čl. II
Po zohľadnením legisvakančnej lehoty sa navrhuje účinnosť § 6 ods. 8 od 1. septembra 2013 a účinnosť § 6 ods. 7 a 10 12, od 1. januára 2014. Diferencovaná úprava účinnosti predkladaného návrhu zákona je dôsledkom zohľadnenia prechodných ustanovení predkladaného zákona.