Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá s cieľom spresnenia doterajšej právnej úpravy používania jazykov národnostných menšín a odstránenia terminologických a právnych nedostatkov vzniknutých pri ostatných novelizáciách dotknutých právnych predpisov.
Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o jazykoch menšín“) je základným právnym predpisom Slovenskej republiky, ktorý upravuje používanie jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky. V rámci novelizácie zákona o jazykoch menšín v roku 2011 prostredníctvom zákona č. 204/2011 Z. z. bolo do zákona zabudované nové ustanovenie § 4 ods. 3, ktoré umožnilo umiestňovať označenia obcí v jazyku národnostnej menšiny pri označení železničnej stanice, autobusovej stanice, letiska a prístavu v obci, kde sa používa jazyk národnostnej menšiny podľa § 2 ods. 1 zákona o jazykoch menšín. Označenie obce v jazyku menšiny sa zobrazuje pod názvom v štátnom jazyku s rovnakým alebo menším typom písma.
Po tom, čo niektoré obce prejavili záujem u Železníc Slovenskej republiky o umiestnenie označenia obce na železničnej stanici, resp. zastávke po novelizácii zákona, bolo zistené, že kvôli právnym a technickým nedostatkom týmto žiadostiam nie je možné zo strany Železníc Slovenskej republiky vyhovieť a žiadosti boli zamietnuté. Na základe týchto skutočností sa začali rokovania pracovných skupín na Úrade vlády Slovenskej republiky s cieľom umožnenia naplnenia zámeru zákonodarcu pri novelizácii zákona o jazykoch menšín v roku 2011.
Novelizácia zákona o jazykoch menšín sa javila ako potrebná najmä preto, lebo pri novelizácii v roku 2011 nebola zohľadnená potreba zosúladenia znenia zákona so zákonom č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dráhach“). Preto vznikol terminologický a právny nesúlad medzi týmito právnymi predpismi. Terminologický nesúlad spočíval najmä v tom, že zákon o dráhach pozná okrem železničných staníc aj železničné zastávky. Ďalej, podľa zákona o dráhach, názvy železničných staníc a zastávok nie vždy sú totožné s názvami obcí (ide teda o osobitnú kategóriu názvov železničných staníc a zastávok). Právny nesúlad spočíval v tom, že ani zákon o jazykoch menšín, ani zákon o dráhach neupravoval postup pri umiestňovaní označení v jazykoch národnostných menšín, preto príslušné orgány, ktoré v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nemali ustanovené konanie pri tomto úkone.
Predkladaný návrh zákona sleduje odstránenie nesúladu zákona o jazykoch menšín a zákona o dráhach a tým umožnenie umiestňovania označení železničných staníc a zastávok v obciach, v ktorých sa používa jazyk národnostnej menšiny v zmysle zákona o jazykoch menšín. Na základe predkladaného návrhu by nemohlo dôjsť k plošnej zmene názvov železničných staníc a zastávok. Názvy stanice a zastávok by sa nezmenili, mohlo by dôjsť jedine k umiestneniu dodatkových tabúľ s označením stanice alebo zastávky v jazyku národnostnej menšiny. Dodatkové tabule by sa umiestňovali jednotlivo na základe žiadostí a nie plošne. Keďže finančnú stránku týchto opatrení by nezabezpečoval štát, ale žiadatelia, nedošlo by k zásahu do štátneho rozpočtu a do rozpočtu Železníc Slovenskej republiky.