DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“).

Každý štát, ktorý je založený na zásadách právneho štátu a demokracii, by sa mal snažiť vytvárať priestor pre čo najširšiu mieru účasti verejnosti na verejnom živote. Ambíciou každej demokratickej vlády by malo byť vytvorenie takých podmienok, aby proces tvorby právnych predpisov mohol byť ovplyvnený nielen tvorcami právnych noriem, ale najmä jej samotnými adresátmi. V dnešnej dobe však medzi občanmi Slovenskej republiky vládne skôr apatia a nezáujem o správu vecí verejných spôsobená dlhoročným nezáujmom politikov o problémy obyčajných ľudí.

Cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona je umožniť občanom Slovenskej republiky, nositeľom štátnej moci, prejaviť svoju vôľu pri správe verejných vecí priamo, nielen prostredníctvom svojich zástupcov – poslancov NR SR, a to formou podania

legislatívneho návrhu na prijatie právnej úpravy. Subjektmi zákonodarnej iniciatívy sa

tak okrem vlády Slovenskej republiky, výborov NR SR a poslancov NR SR stávajú aj samotní občania Slovenskej republiky.

V zmysle predloženého návrhu ústavného zákona sa verejnosti v podobe skupiny občanov priznáva právo zákonodarnej iniciatívy iba za splnenia niekoľkých podmienok: (i) ide o občanov Slovenskej republiky, (ii) títo majú právo voliť do NR SR, (iii) podajú petíciu, (iv) petíciu podpíše najmenej 15 000 občanov.

Inštitút ľudovej iniciatívy ako základného kameňa priamej demokracie je integrálnou súčasťou právnych poriadkov viacerých európskych štátov, ako napr. Švajčiarska, Fínska, Poľska, či Srbska. Okrem toho aj právo Európskej únie v článku 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii, v článkoch 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a osobitne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1) v platnom znení podrobnejšie upravuje možnosť vyzvať Európsku komisiu, aby predložila návrh právneho predpisu v oblasti, v ktorej má Európska únia legislatívnu právomoc (tzv. „európska iniciatíva občanov“).

Predkladaný návrh ústavného zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy (rovnosť príležitostí), nemá však vplyv na podnikateľskú sféru, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými

medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu ústavného zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu ústavného zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu ústavného zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh ústavného zákona má pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí, pretože umožňuje vytvoriť reálne dosiahnuteľné šance (aj) obyčajným ľudom participovať na správe štátu a ovplyvňovať podobu právnych predpisov platných a účinných na území Slovenskej republiky.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh ústavného zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Účelom návrhu ústavného zákona je umožniť občanom Slovenskej republiky bezprostredne spolupôsobiť pri tvorbe štátnej moci. Návrh ústavného zákona vychádza z ustanovenia čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátna moc, teda aj zákonodarná moc, pochádza od občanov, ktorí ju majú právo vykonávať priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov a z čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Návrh ústavného zákona je teda premietnutím práv garantovaných Ústavou

Slovenskej republiky do podoby zákonodarnej iniciatívy, čo doteraz v našom právnom

poriadku absentuje.

Občianska participácia je kľúčovým nástrojom priamej demokracie, ktorá pre občanov znamená možnosť zapojiť sa a najmä priamo ovplyvniť verejné dianie a správu verejných vecí. Návrh ústavného zákona priznáva možnosť občanom presadiť svoje názory a námety na zlepšenie spravovania štátu. V snahe zabrániť zneužívaniu tejto právomoci sa stanovuje, že návrh ústavného zákona môže podobne ako vláda SR, výbory NR SR, či poslanci NR SR podať skupina občanov, ktorí majú právo voliť do NR SR, a to prostredníctvom podania petície, ktorú podporí svojim podpisom najmenej 15 000 občanov.

Počet 15 000 občanov približne zodpovedá republikovému volebnému číslu z posledných

troch volieb do NR SR (2006, 2010 a 2012). Týmto číslom sa vydelí celkový počet platných

hlasov, ktorý dostala politická strana alebo hnutie vo voľbách do NR SR a výsledok tohto delenia znamená počet mandátov, ktoré takáto politická strana alebo hnutie získa. Možno preto uviesť, že ak 15 000 hlasov občanov stačí politickej strane alebo hnutiu na získanie

1 poslaneckého mandátu vo voľbách do NR SR a poslancovi, ktorý vďaka hlasom 15 000

občanov získal svoj mandát sa v zmysle Ústavy Slovenskej republiky priznáva právo

zákonodarnej iniciatívy, je spravodlivé, aby sa zákonodarná iniciatíva priznala aj

rovnakému počtu občanov, ktorí ju môžu v zmysle tohto návrhu zákona uplatniť priamo

vo svojom mene.

Prijatie návrhu zákona predloženého skupinou občanom nie je v Európskej únii (ďalej len „EÚ“) neznámym inštitútom. Od marca 2012 je vo Fínsku v dôsledku schválenia novely ústavy možné podnietiť prijatie návrhu zákona, a to na základe iniciatívy podanej stanoveným množstvom fínskych občanov, ktorí majú volebné právo. Pokiaľ je táto iniciatíva formulovaná ako návrh zákona, parlament je povinný sa týmto návrhom zákona zaoberať. Podobne podľa ústavy Poľskej republiky majú občania, ktorí majú právo voliť do parlamentu, možnosť svojím podpisom podporiť návrh zákona. Možnosť občanov priamo sa podieľať na správe verejných vecí inak ako v referende sa uplatňuje napr. aj vo Švajčiarku, či v Srbsku.

Na úrovni EÚ zaviedla Lisabonská zmluva obdobný inštitút, tzv. európsku občiansku iniciatívu, prostredníctvom ktorej 1 milión oprávnených signatárov iniciatívy pochádzajúcich najmenej z jednej štvrtiny všetkých členských štátov môže vyzvať Komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebné prijať právny akt EÚ. Základný právny rámec upravuje článok 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a články 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podrobnosti sú následne upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1) v platnom znení. V rámci počtu 1 milióna občanov na uplatnenie tejto iniciatívy stačí, ak je zo Slovenska 9 750 signatárov.

Podrobný proces podávania petície NR SR a celý mechanizmus schvaľovania zákonov je upravený v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, predloženého spolu s týmto návrhom ústavného zákona. V tomto zákone sa tiež spresňuje, že prílohou petície skupiny občanov, ktorí chcú uplatniť zákonodarnú iniciatívu, musí byť aj konkrétny návrh zákona.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného ústavného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. septembra 2013.