Dôvodová správa
I. Všeobecná časť
Jedným z dlhodobých nedostatkov nášho sociálneho systému je, že ľudia, ktorí sa nie vlastným zavinením ocitnú v núdzi (zákerná choroba, ťažký úraz, smrť v rodine) často ostávajú na hranici prežitia. Nielenže v takejto situácii prichádzajú o príjem z práce, ale štát im poskytne len zanedbateľnú pomoc niekedy ani nie na úrovni, v akej ju dostávajú občania, ktorí nikdy v živote nepracovali a nemajú záujem pracovať.
Najhoršie na tom pracujúce rodiny s deťmi, v ktorých rodičia pracovali a roky prispievali do sociálnych fondov (nemocenské poistenie, sociálne poistenie, dôchodkové poistenie) a jeden, alebo obaja z dôvodu choroby, úrazu či úmrtia stratia príjem z pracovnej činnosti. Sociálna situácia sa v takejto rodine prudko zhorší, ale zo strany štátu nedostane skoro žiadnu pomoc. A tak sa príjem jedného alebo oboch rodičov a teda celej rodiny zníži iba na sociálnu dávku, na ktorú si rodičia sami počas rokov práce prispievali (materské, nemocenské, dôchodok).
Navrhujeme preto systémové riešenie v takýchto ťažkých sociálnych situáciách pre pracujúce rodiny s deťmi, aspoň do tej miery, ako to v súčasnosti sociálny systém poskytuje sociálne neprispôsobivým občanom, ktorí nikdy nepracovali a nemajú záujem pracovať.
Poslaneckým návrhom zákona o pomoci v hmotnej núdzi navrhujeme v plnom rozsahu súbeh materského, nemocenského, invalidného, starobného, sociálneho, sirotského, vdovského a vdoveckého dôchodku, teda dávok zo systému sociálneho poistenia, na ktoré posudzovanému rodičovi s nezaopatrenými deťmi vznikol nárok na základe odpracovaných rokov osoby vychovávajúcej nezaopatrené dieťa, s dávkou v hmotnej núdzi.
Nárok aj na dávku v hmotnej núdzi tak získajú rodičia detí, ktorí sú v súčasnosti odkázaní len na dávku zo systému sociálneho poistenia, na ktorú získali nárok vďaka tomu, že pracovali.
Sprísnenie podmienok čerpania materského v ostatnom čase už zabezpečuje, že ju čerpajú len pracujúci rodičia v skutočne odpracovanej výške. Pre ženy pracujúce za mzdu blízku minimálnej mzde, teda okolo 350 eur, tak materské predstavuje 227 eur. Zmena by tak napríklad rodine, kde matka sama vychováva deti a materské predstavuje jediný zdroj príjmu, mohla priniesť až 150 eur vo forme dávky v hmotnej núdzi, resp. 239 eur pokiaľ sa zdokladujú výdavky spojené s bývaním.
Navrhovaná zmena sa bude týkať len rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracoval, no na základe nepredvídateľných udalostí (pracovný úraz, dlhodobá choroba, smrť v rodine) prišla rodina o tento zdroj príjmu a v súčasnosti si ho nevie zabezpečiť inak. Napr. rodine s deťmi, kde jeden z rodičov musel prestať pracovať, lebo sa dlhodobo lieči na rakovinu a rodina nemá iný zdroj príjmu, by táto zmena mohla priniesť až 192 eur, resp. 281 eur pokiaľ vedia zdokladovať výdavky spojené s bývaním.
Vplyv na rozpočet verejnej správy je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona pozitívny sociálny vplyv, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.
II. Osobitná časť
K čl. I
Bod 1
Navrhuje sa, aby sa pre potreby určenia dávky v hmotnej núdzi neposudzovala celá výška materského ako príjem. V súčasnosti sa do výpočtu dávky v hmotnej núdzi nezapočítava 25% materského.
Bod 2
Navrhuje sa, aby sa pre potreby určenia dávky v hmotnej núdzi pracujúcich rodičov s nezaopatrenými deťmi neposudzovala celková výška starobného, predčasného starobného, invalidného, sociálneho, sirotského, vdovského alebo vdoveckého dôchodku alebo nemocenského, t.j. dávok zo systému sociálneho poistenia, na ktoré posudzovanému rodičovi s nezaopatrenými deťmi vznikol nárok na základe odpracovaných rokov.
K čl. II
Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2013, čo vytvorí dostatočný priestor na oboznámenie sa pracujúcich rodičov s novou zákonnou úpravou a prípravu Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny SR na uplatňovanie nového znenia zákona.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: Bezpredmetné.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
X
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
Vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy je mierne negatívny, keďže navrhovanou zmenou
dôjde k navýšeniu výdavkov na poskytovanie dávky v hmotnej núdzi rodinám, v ktorých sa pracujúci rodičia s nezaopatrenými deťmi ocitnú bez príjmu z práce. Presný počet rodín nie je možné odhadnúť, keďže v súčasnosti tieto rodiny nespadajú do systému hmotnej núdze, ale pôjde len o rodiny, kde sa pracujúci rodičia ocitli bez akéhokoľvek príjmu z práce.
Sociálne vplyvy návrhu spočívajú najmä v pozitívnom vplyve na príjmy skupiny domácností
s nezaopatrenými deťmi, v ktorých sa rodičia na základe nepredvídateľných okolností (ťažký úraz, dlhodobá choroba, smrť v rodine) náhle ocitli bez príjmu z práce. Tieto rodiny doteraz do veľkej miery nemali nárok na sociálnu pomoc zo strany štátu, na rozdiel od rodín, ktoré dlhodobo v stave hmotnej núdze. Zmena im zároveň umožní čo najrýchlejšie sa vysporiadať s danou situáciou a opäť sa zaradiť do pracovného procesu.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné.
A.5. Stanovisko gestorov
Bezpredmetné.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu:
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Novotný
2.Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) v práve Európskej únie:
-primárnom:
čl. 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré zabezpečujú primárnu sociálnu ochranu (Ú. v. EÚ C 83/01, 30. 3. 2010),
čl. 8 Charty základných práv Európskej únie,
-sekundárnom:
1.legislatívne akty - nie je upravená,
2.nelegislatívne akty - nie je upravená,
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Vzhľadom na problematiku návrhu právneho predpisu vo vzťahu k právu Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.