ustanovuje zodpovednosť krajiny poskytnutia zdravotnej starostlivosti aj príslušného štátu za sťažnosti a odškodňovanie nárokov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pacientom budú poskytovať všetky potrebné informácie v tejto oblasti národné kontaktné miesta (čl. 4, 6 smernice). Na zabezpečenie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti sa zabezpečuje, aby mali pacienti prístup k svojim písomným alebo elektronickým lekárskym záznamom o ošetrení, ktoré im bolo poskytnuté. Zabezpečuje sa, aby následná lekárska starostlivosť bola rovnako kvalitná, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte EÚ k ošetreniu došlo. Zavádza sa povinnosť zabezpečovať následnú zdravotnú starostlivosť (kontrolné prehliadky), ako keby bola poskytnutá na jeho území (čl. 5 smernice).
Smernica ukladá novú povinnosť budovať národné kontaktné miesta poskytujúce informačný servis o právach pacientov vo všetkých členských štátoch EÚ. Národným kontaktným miestom bude Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tieto strediská si budú vymieňať informácie a budú môcť pacientom poskytovať praktické informácie o podmienkach a výškach uhrádzania, o možných ošetreniach, poskytovateľoch, postupoch pri odškodňovaní. Pacienti potom budú mať jasnejšiu predstavu o kvalite a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej v zahraničí, čo povedie k informovanejším rozhodnutiam o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Smernica posilňuje spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti e-Health, najmä v oblasti dostupnosti písomných alebo elektronických lekárskych záznamov pacienta pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v členskom štáte ošetrenia (čl. 14 smernice).
Lekársky predpis z iného členského štátu EÚ bude uznaný v štáte poistenia pacienta tak, aby sa zabezpečila kontinuita poskytovania zdravotnej starostlivosti po návrate pacienta do štátu poistenia. Pacient má nárok na predpísaný liek vtedy, ak je v krajine, kde ho chce vybrať dostupný a povolený na predaj (čl. 11 smernice).
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny, predovšetkým z dôvodu nárastu výdavkov zdravotných poisťovní na úhradu zdravotnej starostlivosti, poskytovanej v iných členských štátoch EÚ a z dôvodu navrhovaného zvýšenia platov lekárov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov zdravotných poisťovní, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet. Celkový vplyv na podnikateľské prostredie bude pozitívny. Implementácia Smernice do právneho poriadku SR a zároveň do právneho poriadku ostatných členských štátov znamená zjednodušenie administratívy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a teda počet osôb, ktorým bude poskytovaná cezhraničná zdravotná starostlivosť sa zvýši. Pre súkromné subjekty, pôsobiace v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti v SR sa otvára potenciál rastu, spojený s možným zvýšením počtu klientov, predovšetkým v prihraničných oblastiach SR. Pre zdravotné poisťovne je tu negatívny vplyv, jednak z pohľadu dodatočných nárokov na ich rozpočty, jednak z pohľadu vyššej administratívy súvisiacej s rozšírením možnosti výberu poskytovateľa aj v inom členskom štáte. Celkový vplyv na hospodárenie obyvateľstva sa predpokladá pozitívny; dochádza k rozšíreniu možností čerpania zdravotnej starostlivosti na celom území EÚ, pričom nie je vyžadovaná administratíva, súvisiaca s predchádzajúcim súhlasom zdravotnej poisťovne. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.