Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Navrhovaná úprava má ambíciu prispieť k napĺňaniu troch zásadných spoločenských záujmov. Jej zámerom je záujem spoločnosti:

1)zlepšiť podmienky pre stabilitu a ekonomickú nezávislosť rodín,

2)zvýšiť spoľahlivosť a i príťažlivosť podnikateľského prostredia a

3)vytvoriť pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom.

Rodina založená manželstvom je podľa článku 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine základnou bunkou spoločnosti. Zdravé, stabilné a životaschopné rodiny sú preto základom úspešnej spoločnosti. Vysoký stupeň rozvodovosti ako i ekonomické podmienky, ktoré nútia rodinných príslušníkov cestovať za prácou, často i ďaleko od domova, sú jedným z okruhov príčin krízy rodiny, ktorá sa žiaľ nevyhla ani Slovensku. Všetky faktory, čo vedú k oslabovaniu rodinných väzieb, prispievajú aj k rozkladu a oslabovaniu spoločenských vzťahov, k narastaniu spoločenského napätia a k celkovej nespokojnosti v spoločnosti. Skúsenosť ukazuje, že jedným z významných okruhov dôvodov, vedúcich k rozpadu manželstiev, sú ekonomicko–sociálne pomery manželov. Tieto pomery vedú nielen k nedostatku v rodinnom rozpočte a nižšej životnej úrovni než manželia očakávali, ale neraz aj k rozličným ekonomickým závislostiam, a často k dlhodobému fyzickému odlúčeniu.

Navrhovaná právna úprava vytvára nielen právnu možnosť, ale i nástroje na podporu spoločnej ekonomickej aktivity členov rodín. Vytvára takto priaznivé predpoklady pre budovanie ekonomickej základne rodiny. Rodinný podnik sa využitím navrhovaného zákona môže stať inštitútom, ktorý umožní rodine zvýšiť svoju ekonomickú samostatnosť, životnú úroveň, pocit spolunáležitosti a umožní členom rodiny, osobitne manželom, byť viac spolu.

Druhým zámerom predloženého zákona je prispieť ku zvýšeniu stability podnikateľského prostredia. Jedným zo základných predpokladov pre úspešné a stabilné podnikanie obchodných spoločnosti a ďalších právnych foriem, pri ktorých sa na podnikaní zúčastňuje viacero partnerov, je vzájomná dôvera. Podnikanie, v ktorom chýba dôvera, v ktorom sa partneri vo vnútri podnikateľských subjektov, ale i v podnikateľskom prostredí vôbec, nemôžu na seba spoľahnúť, vedie k neustálemu zvyšovaniu sprievodnej byrokracie a ďalším negatívnym javom. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že čím je menej dôvery v podnikateľskom prostredí, tým ťažšie budú všeobecné podmienky podnikania, a čím je menej dôvery medzi partnermi pri spoločnom podnikaní, tým viac energie budú musieť vynakladať na iné aktivity, než na samotné podnikanie. Už jestvujúce skúsenosti so spoločným podnikaním rodinných príslušníkov, hoci bez špecifického právneho základu u nás, ale aj s rodinným podnikaním v zahraničí, nás učia o tom, že najvýznamnejšou pridanou hodnotou takéhoto podnikania je oveľa vyšší stupeň dôvery medzi členmi rodiny v rodinnom podniku než voči iným partnerom.

Dá sa preto celkom opodstatnene očakávať, že podporou rodinného podnikania, jeho exaktnou právnou úpravou a stimuláciou, možno očakávať vyššiu úroveň dôvery v podnikateľskom prostredí. Táto vyššia úroveň dôvery povedie k jeho väčšej stabilite a napokon nepochybne i k vyššej tvorbe hrubého domáceho produktu. Predovšetkým však k väčšej spokojnosti a aktivite ľudí. Pretože ak bude

väčší stupeň dôvery, bude možné účinnejšie odbúravať rozličné administratívne prekážky, keď sa zníži byrokracia, tak väčší počet ľudí začne mať záujem o podnikanie, a keď bude viac ľudí podnikať, tak bude i spoločnosť ako celok aktívnejšia. Výsledky takéhoto procesu napokon prinesú viac sebavedomia a nezávislosti ľudí, rozšíri sa priestor ich slobodného rozhodovania a napokon aj ich spokojnosť.

Tretím zámerom navrhovanej úpravy je hľadanie modelu pre pravdivejšie právne postihnutie vzťahov, ktoré už jestvujú, avšak v súčasnosti čiastočne v rozpore so spoločenským zámerom ich existencie. Máme tu na mysli prípady, keď živnostníkovi alebo samostatne hospodáriacemu roľníkovi, v menšej miere i štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti pomáhajú pri podnikateľskej činnosti aj rodinní príslušníci. Smú, pretože im to umožňuje § 2a zákona č. 82/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Táto výnimka zo zákona č. 82/2005 Z.z. svojim obsahom už umožnila vznik rodinného podnikania, avšak neupravila celý rad dôležitých súvisiacich vzťahov. Členovia rodín pomáhajúci pri podnikateľských činnostiach takto môžu zostať v evidencii uchádzačov o prácu, štát za nich platí odvodové povinnosti, vo vzťahu k podnikaniu nemajú žiadne práva a ani povinnosti a sú odkázaní na ľubovôľu toho, komu v podnikaní pomáhajú. Štát je voči takémuto podnikaniu zatiaľ nevšímavý, pomáhajúcim členom rodiny neprisudzuje žiadny právny status, ktorý by s touto činnosťou súvisel, nijako takúto činnosť nestimuluje a nerieši ani paralelnú účasť pomáhajúcich členov rodiny v sociálnych systémoch, ktoré sú určené pre tých, čo sú na ne odkázaní. Pre pomáhajúcich členov rodiny je to síce čiastočne výhodné, pretože sa zúčastňujú na podnikaní, môžu prispievať ku vyššiemu spoločnému zisku, avšak zároveň poberajú dávky a iné plnenia zo sociálneho systému. Tým však znižujú celkový rozsah týchto prostriedkov pre tých, ktorým sú určené, pre tých čo sú na sociálny systém plne odkázaní.

Predkladaná právna úprava navrhuje v tom urobiť poriadok. Členovia rodiny v rodinnom podniku už nebudú uchádzačmi o prácu, štát za nich nebude platiť odvodové povinnosti, zákon však ustanoví ich právny status, vytvorí podmienky pre ich vyššiu právnu i ekonomickú istotu v rodinnom podniku, a hlavne bude podporovať ich rozhodnutie aby sa nechali registrovať ako členovia rodinného podniku obdobne, ako podporuje, aby sa uchádzači o zamestnanie rozhodli vystúpiť zo záchranného sociálneho systému a pustili sa do podnikania.

Sledujúc tieto tri spoločenské záujmy konštruuje navrhovaná úprava špecifický typ podnikania – rodinné podnikanie. Rodinné podnikanie je podnikateľská činnosť rodinného podniku, na ktorej sa zúčastňujú najmenej dvaja členovia rodiny. Takýmto rodinným podnikom môže byť rodinná obchodná spoločnosť, rodinná živnosť alebo rodinná farma. Navrhovaná úprava neprichádza so špecifickou právnou formou podnikateľského subjektu. Preberá všeobecné úpravy pre činnosť obchodných spoločností, živností a samostatne hospodáriacich roľníkov, avšak nad rámec ich spolupráce s rodinnými príslušníkmi, ktorý už umožňuje súčasná úprava v citovanom zákone č. 82/2005 Z.z., predkladaný návrh komplexne upravuje túto spoluprácu a označuje ju novým právnym pojmom rodinného podnikania.

Navrhovaná právna úprava rozoznáva tri druhy rodinných podnikov, podľa toho o akú podnikateľskú právnu formu ide. Ak je podnikateľskou formou akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným ide môže pri splnení zákonom stanovených podmienok vzniknúť rodinná obchodná spoločnosť, na báze živnosti

rodinná živnosť a na báze poľnohospodárskej činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka rodinná farma. Práva a povinnosti, upravené osobitnými predpismi upravujúcimi podnikanie obchodných spoločností, živností a poľnohospodársku výrobu samostatne hospodáriacich roľníkov zostávajú naďalej základnými ustanoveniami pre podnikanie týchto subjektov, i ak sa stanú rodinnými podnikmi. Základnou materiálnou podmienkou, aby sa tieto podnikateľské subjekty stali rodinnými podnikmi je účasť minimálne jedného ďalšieho člena rodiny na podnikaní. Právne a procesné podmienky, ako aj vymedzenie toho, kto je členom rodiny, ustanovuje predkladaný návrh zákona.

Navrhovaný zákon upravuje vznik rodinného podniku, jeho správu, niektoré vnútorné vzťahy a formy podpory rodinného podnikania zo strany štátu. Z dôvodov uvedených vyššie je v záujme štátu podporiť rozvoj rodinného podnikania, a preto je potrebné, aby bolo presne stanovené, ktoré podnikateľské subjekty možno za rodinné podniky považovať, a na aké stimulačné opatrenia majú takéto rodinné podniky nárok. Treba zdôrazniť, že správa rodinného podniku je správou výlučne z hľadiska úpravy tých vzťahov, ktoré sú pre rodinné podnikanie špecifické, a upravuje ich navrhovaný zákon. Ostatné vzťahy, práva, povinnosti, záväzky, sa naďalej spravujú podľa osobitných právnych predpisov, upravujúcich právne vzťahy príslušných podnikateľských foriem. Z toho dôvodu bolo potrebné premietnuť i niektoré špecifické právne vzťahy, ktorých úpravu zavádza navrhovaný zákon aj priamo do týchto osobitných právnych predpisov.

Navrhovaná úprava predstavuje rozšírenie právneho priestoru pre ochranu rodiny, ktorú požaduje článok 41 Ústavy Slovenskej republiky. Máme za to, že účinnou ochranou rodiny nie je len úprava právnych vzťahov medzi členmi rodín, ale i podpora podmienok na posilňovanie ekonomickej stability rodín. Navrhovaný zákon je preto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na životné prostredie. Zákon bude ďalším zo systémových opatrení na zvýšenie zamestnanosti a tvorbu pracovných miest, a to všeobecne už tým, že vytvorí podporné prostredie na to, aby sa členovia rodín, ktorí boli uchádzačmi o prácu, zapojili do rodinného podnikania. Špecifickým nástrojom na zvyšovanie zamestnanosti je aj jedno z navrhovaných stimulačných opatrení, ktoré je priamo viazané na podporu zamestnanosti.

Návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet Sociálnej poisťovne. Jeho prijatie povedie k vzniku novej agendy registrácie a podpory rodinného podnikania na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, a na vytvorenie zdrojov pre opatrenia štátu na podporu podnikania. Zároveň však usporí prostriedky rozpočtu Sociálnej poisťovne.

Odhad výdajov zo štátneho rozpočtu na vytvorenie novej agendy je 250 000 eur. Výdaje na stimulačné opatrenia sú v návrhu zákona predpokladané tak, aby zároveň došlo k úspore zdrojov v rozpočte Sociálnej poisťovne, takže navrhovaná právna úprava bude v týchto položkách vo vzťahu k verejným rozpočtom od začiatku rozpočtovo neutrálna.

Sme však presvedčení, že z dlhodobého hľadiska budú tieto nové výdaje podstatne nižšie než úspory, ktoré spoločnosti vzniknú, a to nielen preto, že členovia rodín, ktorí boli pred vstupom do rodinného podnikania uchádzačmi o prácu, odídu zo sociálneho systému, ale tiež tým, že zákon prispeje k väčšej stabilite a vyššej produktivite práce v podnikateľskom prostredí, ktoré sa bude môcť opierať o vyšší stupeň dôvery.

II. Osobitná časť

K čl. I:

Preambula: V návrhu zákona sa navrhuje stručná preambula charakterizujúca verejný záujem, ktorý sleduje navrhovaná právna úprava. Zdôrazňuje, že rodina je prirodzenou základnou bunkou spoločnosti a je preto vo verejnom záujme, aby sa vytvárali optimálne podmienky i pre ekonomickú samostatnosť rodiny.

K § 1: Ustanovenie stručne charakterizuje účel navrhovanej právnej úpravy ako pomoc a uľahčenie podnikania rodinám.

K § 2: Ustanovenia vymedzujú predmet zákona ako úpravu práv a povinností členov rodín, ktorí spoločne podnikajú, ako aj úpravu hospodárenia, preberania a foriem podpory rodinného podnikania.

K § 3: Ustanovenia predstavujú vymedzenie základných pojmov, inštitútov a foriem rodinného podnikania, upravujú kto je členom rodiny pre účely rodinného podnikania a účasť členov rodiny pracujúcich v rodinnom podniku na zdravotnom poistení a sociálnom poistení.

K § 4: Ustanovenia upravujú založenie rodinnej obchodnej spoločnosti, rodinnej živnosti a rodinnej farmy a povinnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré so založením rodinného podniku súvisia.

K § 5: Ustanovenia vymedzujú okruh otázok, na ktorých sú povinní členovia rodinného podniku sa dohodnúť. Zmluva o rodinnom podniku je pre vznik rodinného podniku obligatórna. Zmluva musí mať písomnú formu a podlieha evidencii na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

K § 6: Ide o ustanovenia, ktoré upravujú správu rodinného podniku, avšak výlučne z hľadiska práv a povinností, ktoré sa týkajú podnikania ako rodinného podnikania. Touto úpravou nie sú dotknuté práva a povinnosti podnikateľov, ktorými zároveň členovia rodinného podniku sú, upravené všeobecnými právnymi predpismi. Úprava vytvára inštitút správcu rodinného podniku a jeho zástupcu vo všetkých troch právnych formách rodinného podnikania, vymedzuje právne podmienky, ktoré musí správca a jeho zástupca spĺňať.

K § 7: Ustanovenia upravujú inštitút prebratia rodinného podniku v pre prípad úmrtia správcu. Vytvárajú právnu možnosť, aby správca v závete určil dediča v pozícii správcu rodinného podniku iného člena rodiny. Tieto ustanovenia sa týkajú výlučne preberania správy rodinného podniku, nedotýkajú sa úpravy dedenia majetkových vzťahov, ktoré zostávajú upravené všeobecnými právnymi predpismi. Ustanovenia obsahujú tiež úpravu preberania správy rodinnej živnosti ak sa na jej prevádzkovanie vyžadujú osobitné podmienky.

K § 8: Ide o kľúčové ustanovenia upravujúce formy podpory rodinného podnikania. Vytvárajú právny priestor, v ktorom sa budú môcť rodinné podniky uchádzať o podporu zo strany štátu. Jednotlivé formy podpory rodinného podnikania sa zároveň premietajú do zodpovedajúcich zmien a doplnení zákonov, ktoré upravujú príslušnú problematiku, pripojených k návrhu tohto zákona v ďalších článkoch.

K § 9: Ide o prechodné ustanovenie upravujúce podmienky a čas vzniku rodinných podnikov pre tie obchodné spoločnosti, živnosti a poľnohospodárske výroby, ktoré napĺňajú podmienky pre rodinné podnikanie v deň nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona, podali návrh na zápis do evidencie rodinných podnikov a uzavreli zmluvu o rodinnom podniku.

K čl. II:

Navrhovaná úprava sa premieta do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov tak, že sa do neho dopĺňa ustanovenie o rodinnej obchodnej spoločnosti.

K čl. III:

Obdobné ustanovenie o rodinnej živnosti sa dopĺňa i do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. IV:

Ustanovenie o rodinnej farme sa dopĺňa do zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.

K čl. V:

Ustanovenia o prebratí rodinného podniku sa premietajú do zákona č. 20/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

K bodu 1: Určenie nástupcu vo funkcii správcu rodinného podniku pre prípad smrti je v podstate podmienkou ustanovenou v závete. Aby mohla spôsobovať právne následky navrhuje sa ustanovenie nového odseku 2 v § 478, ktorá pre takúto úpravu vytvorí právny priestor.

K bodu 2: Ustanovenie obsahuje osobitnú úpravu činnosti súdu v prípade prebratia rodinného podniku po smrti správcu určeným dedičom. Krátka lehota na potvrdenie prebratia podniku i ak samotné dedičské konanie ešte neprebehlo, je stanovená preto, lebo je vo verejnom záujme, aby bola zabezpečená plynulá kontinuita v správe rodinného podniku podľa vôle poručiteľa a aby táto správa nebola závislá od iných úkonov a zložitosti dedičského konania.

K čl. VI:

Navrhovaný zákon o rodinnom podnikaní sa premieta aj do zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov doplnením pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o podporu rodinného podnikania a vedenie súvisiacej evidencie.

K čl. VII.

Navrhovaný zákon o rodinnom podnikaní sa premieta i do viacerých ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o úpravu viacerých foriem podpory rodinného podnikania: Keďže vo všetkých týchto prípadoch ide o problematiku upravenú daňovým zákonom, návrh základného zákona o rodinnom podnikaní uvádza zoznam týchto stimulačných opatrení štátu, avšak ich priama právna úprava sa premieta do príslušného daňového zákona. Ide o:

a)o zníženie dane z príjmov rodinného podniku o nezdaniteľné časti základu dane závislé od počtu členov rodiny rodinného podniku (bod 2) – týka sa všetkých foriem rodinného podniku;

b)o rodinnú paušálnu daň (body 4,5 a 7) – týka sa rodinných živností a rodinných fariem;

c)o osobitnú úpravu podávania daňového priznania v rodinnom podniku (bod 6) - týka sa rodinných živností a rodinných fariem;

d)o osobitnú úpravu výšky základu dane z príjmu rodinného podniku, od ktorej sa uplatní vyššia sadzba dane z príjmu (bod 3) - týka sa rodinných živností a rodinných fariem;

e)o osobitnú úpravu úhrnu sumy príjmov, do výšky ktorých si môže rodinný podnik uplatniť výdavky, tzv. paušálne výdaje (bod 1) – týka sa rodinných živností a rodinných fariem.

K čl. VIII:

Podpora štátu vo forme rodinnej paušálnej dane navrhovaná zákonom o rodinnom podnikaní sa premieta i do zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

K bodu 1: ide o výpočet vymeriavacieho základu pre člena rodiny, za ktorú správca rodinného podniku zaplatil rodinnú paušálnu daň.

K bodu 2: Ide o ustanovenie o poukazovaní preddavku na poistné pri uplatnení rodinnej paušálnej dane.

K čl. IX:

Podpora štátu vo forme rodinnej paušálnej dane navrhovaná zákonom o rodinnom podnikaní sa premieta i do zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K bodu 1: ide o výpočet vymeriavacieho základu pre člena rodiny, za ktorú správca rodinného podniku zaplatil rodinnú paušálnu daň.

K bodu 2: ustanovenie o platbe poistného 12 mesiacov vopred v prípade, že rodinný podnik si uplatní rodinnú paušálnu daň.

K bodu 3: Ide o ustanovenie o poukazovaní preddavku na poistné pri uplatnení rodinnej paušálnej dane.

K čl. X:

Ďalšie formy podpory, ktoré návrh zákona o rodinnom podnikaní ustanovuje ako stimuláciu rodinného podnikania zo strany štátu sa premietajú do zákona č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci v znení neskorších predpisov. Keďže i v týchto prípadoch ide o problematiku upravenú jestvujúcim zákonom, návrh základného zákona o rodinnom podnikaní uvádza zoznam týchto stimulačných opatrení štátu, avšak ich priama právna úprava sa premieta do príslušného zákona o investičnej pomoci. Ide o

úľavu na dani z príjmov (týka sa všetkých právnych foriem rodinného podniku, ale právny nárok na tento typ investičnej pomoci získajú len tzv. mikropodniky, teda také rodinné podniky, v ktorých súčet členov rodiny a zamestnancov nebude byť vyšší ako 9).

K bodu 1: rozširuje sa predmet úpravy zákona o investičnej pomoci aj o rozvoj rodinného podnikania.

K bodu 3: ide o priamu úpravu úľavy na dani z príjmov (tzv. daňových prázdnin) pre malé rodinné podniky (do 9 členov rodiny a zamestnancov). Úľava sa poskytuje na dva roky, a ak o ňu požiada rodinný podnik, ktorý napĺňa podmienky jej priznania, je na ňu právny nárok.

K bodu 4. Ustanovenie časovo ohraničuje možnosť uplatniť si úľavu na dani pre rodinné podniky do jedného roka od zápisu rodinného podniku do evidencie. Je to preto, lebo toto podporné opatrenie je určené začínajúcim rodinným podnikom.

K bodu 5: Ide o procesné ustanovenie, podľa ktorého Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky preskúma, či žiadateľ o úľavu na dani je rodinným podnikom spĺňajúcim podmienky zákona pre priznanie úľavy na dani, a ak spĺňa, ministerstvo to potvrdí. Toto potvrdenie nahradzuje rozhodnutie o schválení investičnej pomoci pre takýto prípad investičnej pomoci tak, aby sa mohlo ďalej postupovať podľa príslušnej úpravy v zákone o dani z príjmov.

K čl. XI:

Návrh zákona o rodinnom podnikaní sa premieta i do úpravy zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

K bodu 1: Ustanovenie zavádza zásadné koncepčné pravidlo, že člen rodinného podniku nie je uchádzačom o zamestnanie. Inými slovami, stimulačné opatrenia, ktorými sa navrhuje aby štát podporoval rodinné podnikanie, nie sú určené osobám, ktoré sú v evidencii uchádzačov o prácu, ak sa stanú členmi rodinného podniku, a to aj v prípade, že nebudú v pracovnom pomere ale budú sa podieľať na podnikaní ako členovia rodiny.

K bodu 2: Ustanovenie rozširuje okruh osôb, ktorým je určený príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť i na doterajších uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa stali členmi rodinného podniku. Týka sa to len rodinných živností a rodinných fariem.

K čl. XII.

Návrh zákona o rodinnom podnikaní sa premieta i do úpravy zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

Ide o jeden bod, ktorý je doplnením § 34 odsek 5 o zvýhodnenie prenájmu nehnuteľnosti neznámeho vlastníka pozemkovým fondom na poľnohospodárske využitie rodinným farmám.

K čl. XIII.

Ide o ustanovenie o účinnosti. Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2014.

Ján Hudacký

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Ján Figeľ

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Pavol Zajac

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky