1
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Fyzická osoba je spôsobilá tvorivej duševnej činnosti bez ohľadu na vek, resp. spôsobilosť na právne úkony; z toho dôvodu sa do definície školského diela dopĺňajú aj diela vytvorené deťmi v materskej škole. Zároveň sa vo vzťahu k výchovno-vzdelávacím zariadeniam ustanovenie terminologicky spresňuje. Pod výchovno-vzdelávacími zariadeniami sa rozumejú napr. školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času atď.
K bodu 2
Do ustanovenia § 7 ods. 2 autorského zákona sa v rámci demonštratívneho výpočtu diel, ktoré možno považovať za súborné diela ako predmety autorského práva dopĺňajú noviny. Aj noviny môžu spĺňať pojmové znaky súborného diela, keďže ich obsahom môžu byť tak predmety chránené autorským právom (nezávislé diela), ako aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje (napr. denné správy, informácie atď.) a tento súbor nezávislých diel alebo iných prvkov môže byť spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Autorský zákon v § 7 ods. 2 nepriznáva individuálnu ochranu jednotlivým prvkom súborného diela, ale priznáva ochranu súbornému dielu z hľadiska spôsobu výberu a usporiadania obsahu (porovnaj čl. 3 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz). Autor súborného diela teda právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, vrátane vyhotovenia rozmnoženiny súborného diela alebo jeho časti.
K bodu 3
K vypusteniu sa pristupuje z dôvodu nadbytočnosti a k doplneniu dochádza na základe precizovania zákonnej definície školského diela, nakoľko školským predstavením môže byť aj predstavenie organizované materskou školou.
K bodu 4
Spresňuje sa názov ustanovenia.
K bodu 5 a 6
Ustanovenie § 31 autorského zákona predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica 2001/29/ES“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Článok 5 bod 2 písmeno c) smernice 2001/29/ES stanovuje fakultatívnu výnimku z práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny diela vo vzťahu k verejne prístupným knižniciam, vzdelávacím inštitúciám, múzeám a archívom. Keďže ide o dobrovoľné ustanovenie smernice 2001/29/ES, je na členských štátoch, či a v akom rozsahu uvedené ustanovenie preberú do svojho právneho poriadku. Do právneho poriadku Slovenskej republiky bola táto výnimka zavedená v neúplnom rozsahu do § 31 autorského zákona, ktorý sa vzťahuje len na knižnice a archívy. Navrhovaná právna úprava transponuje článok 5 bod 2 písmeno c) smernice 2001/29/ES v plnom rozsahu. Zavádza sa uplatnenie
2
výnimky aj pre múzeá, ktoré definuje zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o múzeách a galériách“) a taktiež pre galérie, ktoré sa v zmysle zákona o múzeách a galériách považujú za múzeá.
K bodu 7
V návrhu sa zavádza nový spoločný nadpis pre ustanovenia upravujúce udelenie súhlasu na použitie diela, a to najmä s ohľadom na zavedenie nového ustanovenia § 49a.
K bodu 8 a 9
Licenčná zmluva ako dvojstranný adresovaný právny úkon je predpokladom vzniku práva na použitie diela na základe nadobudnutia súhlasu (licencie) od autora ako nositeľa práv k dielu. Návrh upúšťa od kogentného taxatívneho vymedzenia podstatných obsahových náležitostí licenčnej zmluvy. Zavádza sa demonštratívny výpočet minimálneho rozsahu obsahových náležitostí licenčnej zmluvy s možnosťou dojednania ďalších pravidelných či obvyklých náležitostí v závislosti od vôle zmluvných strán. Dôvodom uvedených zmien je predovšetkým zmiernenie regulácie zmluvného práva, ktorá neúmerne obmedzovala autonómiu vôle zmluvných strán a v prípade vynechania niektorej z podstatných obsahových náležitostí mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti sa v ďalších ustanoveniach zavádzajú domnienky, ktoré platia v prípade absencie dohôd o stanovených minimálnych obsahových náležitostiach licenčnej zmluvy.
K bodu 10
Navrhovaným ustanovením sa ruší povinná písomná forma v prípade nevýhradných licenčných zmlúv. Rozhodnutie o forme právneho úkonu v prípade nevýhradnej licencie je tak ponechané na zmluvné strany. Cieľom je vyhovieť požiadavkám praxe a zjednodušiť proces vzniku zmluvných záväzkov pri použití predmetov ochrany chránených autorským zákonom, keďže všeobecne záväzná písomná forma je v praxi v mnohých prípadoch vnímaná ako neúmerná regulácia záväzkových vzťahov v autorskom práve. Povinná písomná forma sa ponecháva len pre výhradnú licenčnú zmluvu (z ďalších ustanovení vyplýva, že taktiež pre hromadnú licenčnú zmluvu a kolektívnu licenčnú zmluvu) z dôvodu zachovania právnej istoty v autorskoprávnych zmluvných vzťahoch. Takáto úprava reflektuje aj zákonné právo nadobúdateľa výhradnej licencie, ktorý je oprávnený domáhať sa nárokov na ochranu autorského práva.
K bodu 11
Vzhľadom na zmenu a doplnenie niektorých ustanovení týkajúcich sa súhlasu na použitie diela sa upravujú odkazy na tieto ustanovenia.
K bodu 12
Keďže navrhovaná právna úprava umožňuje v niektorých prípadoch uzavretie licenčnej zmluvy aj v nepísomnej forme, zavádza sa za účelom zabezpečenia právnej istoty ako aj s ohľadom na daňové povinnosti možnosť každej zmluvnej strany požadovať vydanie písomného potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy. Súčasne sa zavádza lehota, v ktorej môže zmluvná strana toto potvrdenie žiadať, ako aj lehota na jeho vydanie. Po uplynutí lehoty na uplatnenie žiadosti o vydanie potvrdenia síce právny nárok na vydanie potvrdenia zaniká, ale pretrváva vo forme naturálnej obligácie. To znamená, že nárok nie je súdne vymáhateľný, ale
3
druhá zmluvná strana môže potvrdenie naďalej platne vydať aj na základe oneskorenej žiadosti. Návrh vychádza z konštrukcie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Pokiaľ zmluvná strana nedodrží lehotu na vydanie potvrdenia, fikciou sa deroguje existencia zmluvy.
K bodu 13
Navrhovaná právna úprava vo všeobecnosti vychádza z preferencie čo najpodrobnejšej úpravy licenčnej zmluvy, avšak vzhľadom na navrhované zmeny absencia dohody o spôsobe použitia diela alebo jednotlivých spôsoboch použitia diela nemá za následok neplatnosť licenčnej zmluvy. Neuvedenie spôsobu použitia diela nespôsobuje neurčitosť dojednania v licenčnej zmluve v prípade, ak je spôsob použitia možné jednoznačne vyvodiť z účelu, ktorý sa udelením licencie dosiahnuť. Smerodajný je teda účel, ktorý zmluvné strany uzavretím licenčnej zmluvy sledujú. Účelom sa rozumie cieľ, ku ktorému smeruje činnosť vyplývajúca z použitia diela podľa licenčnej zmluvy. Návrh v tomto ustanovení reflektuje prípady, keď v licenčnej zmluve chýba dohoda o spôsobe použitia diela, avšak vzhľadom na účel zmluvy je možné tento spôsob jednoznačne určiť (napr. autor poskytne na základe licenčnej zmluvy výtvarné diela galérii; z uvedeného možno vzhľadom na ďalšie okolnosti vyvodiť záver, že účelom poskytnutia diel je ich vystavenie).
K bodu 14
Navrhovaná úprava len spresňuje doterajšie ustanovenie. Ponecháva možnosť udelenia licencie v obmedzenom rozsahu (územnom, vecnom) alebo v neobmedzenom rozsahu.
V prípade absencie dohody o rozsahu licencie sa v zmysle návrhu uplatňuje domnienka, podľa ktorej platí, že licencia je udelená v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu zmluvy. Účel nemusí byť v zmluve výslovne stanovený, ale spravidla súvisí so záujmami strán, ktoré majú byť dosiahnuté v rámci licenčného vzťahu. Aj naďalej sa však v záujme právnej istoty preferuje čo najpodrobnejšia úprava náležitostí licenčnej zmluvy.
V prípade absencie dohody o rozsahu licencie, keď zároveň nie je možné rozsah licencie odvodiť z účelu licenčnej zmluvy, stanovuje navrhovaná právna úprava rozsah licencie na základe územného a vecného kritéria. Ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté územie, na ktorom je možné oprávnene použiť dielo, ani z nej tento údaj inak nevyplýva, platí domnienka, že licencia je udelená pre územie Slovenskej republiky. V prípade, že zmluva neobsahuje dohodu o vecnom rozsahu licencie, ktorý ani nevyplýva z účelu licenčnej zmluvy, zákon stanovuje domnienku, že vecný rozsah je taký, aký je obvyklý pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela (môže ísť napr. o obvyklý počet výtlačkov pri literárnom beletristickom diele).
K bodu 15
Navrhované ustanovenie rieši situáciu, ak licenčná zmluva neobsahuje dohodu o čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ani spôsob jeho určenia. V takom prípade platí domnienka, že licencia je udelená na čas, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie účelu zmluvy.
Pokiaľ licenčná zmluva neobsahuje dohodu o čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ani spôsob jeho určenia a časové obmedzenie nevyplýva ani z účelu zmluvy, je licencia z časového hľadiska obmedzená na dobu obvyklú pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela. V takom prípade však platí, že licencia je udelená maximálne na jeden rok. Začiatok plynutia uvedenej lehoty je určený okamihom udelenia licencie nadobúdateľovi. Uvedená jednoročná lehota predstavuje zákonné stanovenie opodstatneného časového úseku, v ktorom môže dôjsť k použitiu diela zohľadňujúc oprávnené záujmy autora, ktoré by neurčitosťou doby poskytnutia licencie
4
mohli byť ohrozené.
Návrh pripúšťa určiť obsah licenčnej zmluvy odkazom na licenčné podmienky, ktoré stranám známe, resp. im dostupné, a to v čase uzavretia licenčnej zmluvy. Uvedené ustanovenie odráža požiadavky praxe a pokrýva prípady typické pre uzatváranie licenčných zmlúv najmä v online prostredí, keď poskytovateľ licencie odkazuje na licenčné podmienky uvedené napr. na jeho internetovej stránke. Rovnako je ustanovenie aplikovateľné v prípadoch, keď licenčné podmienky zmluvným stranám známe z ich predchádzajúcej činnosti, resp. zavedenej obchodnej praxe a pod. Na daný spôsob nepriameho zmluvného dojednania sa zároveň analogicky vzťahujú podmienky stanovené v § 37 Občianskeho zákonníka platné pre každý právny úkon, ktorými pri licenčných podmienkach predovšetkým určitosť a zrozumiteľnosť (vrátane čitateľnosti). Takto stanovené licenčné podmienky majú prednosť pred domnienkami, ktoré stanovuje zákon v prípade, že licenčná zmluva neobsahuje dohodu o spôsobe použitia diela, o rozsahu licencie, o čase, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsobe jeho určenia a dohodu o odmene alebo spôsobe jej určenia, za súčasného predpokladu, že tieto licenčné podmienky nie sú v rozpore so zákonom.
K bodu 16
Návrh zavádza povinnosť dodržania písomnej formy v tých prípadoch nakladania s licenciou (postúpenie licencie, udelenie sublicencie), keď aj licenčná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme. Návrh predstavuje zákonnú požiadavku na zachovanie kontinuity pokiaľ ide o formu právneho úkonu, rešpektujúc požiadavku zabezpečenia právnej istoty účastníkov právneho vzťahu. Strany sa však môžu dohodnúť, že aj v prípade, ak uzatvorili písomnú licenčnú zmluvu, postúpenie licencie, resp. udelenie sublicencie, nemusí byť realizované v písomnej forme.
K bodu 17
Navrhované ustanovenie sa dáva do súladu s navrhovaným znením § 40 ods. 1 a zohľadňuje situáciu, keď sa zmluvné strany môžu dohodnúť aj na spôsobe určenia odmeny, teda na spôsobe, akým je možné odmenu v budúcnosti stanoviť, nielen na konkrétnej odmene.
K bodu 18
Z hľadiska odmeny návrh pripúšťa možnosť udelenia licencie odplatne alebo bezodplatne. Ustanovenie zavádza domnienku, ktorá sa použije, ak licenčná zmluva neobsahuje dohodu o odmene ani o spôsobe jej určenia, ani neobsahuje dohodu o bezodplatnosti, resp. bezodplatnosť nevyplýva z jej účelu. V takomto prípade sa autorovi priznáva právo na odmenu, ktorej výška sa určí podľa výšky odmeny obvyklej v čase uzavretia zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach. Čo sa týka obdobných zmluvných podmienok, je potrebné brať do úvahy najmä druh diela, spôsob použitia diela, čas použitia diela, rozsah udeľovanej licencie a ďalšie zmluvné podmienky.
K bodu 19 a 20
Z legislatívno-technických dôvodov sa ustanovenie spresňuje a dopĺňa sa celý názov tohto osobitného zmluvného podtypu, ktorým je licenčná zmluva na vydanie diela.
K bodu 21
Z legislatívno-technických dôvodov sa ustanovenie spresňuje a dopĺňa sa celý názov osobitného zmluvného podtypu, ktorým je licenčná zmluva na vydanie diela. Dopĺňa sa právo autora žiadať v prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodov uvedených v tomto ustanovení vydanie
5
alebo zničenie odovzdanej rozmnoženiny diela, aby sa zabránilo nadobúdateľovi ďalej disponovať s rozmnoženinou diela, čo osobitný význam najmä napr. v prípade odovzdania digitálnej rozmnoženiny diela autorom vydavateľovi. Navrhovaná úprava spresňuje, že prechod vlastníckeho práva medzi autorom a nadobúdateľom, ku ktorému dochádza pri odovzdaní a následnom možnom spätnom vydaní diela (veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené), sa týka jednak originálu diela, ako aj jeho rozmnoženiny.
K bodu 22
Čo sa týka potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy upraveného v § 40 ods. 4, navrhované ustanovenie § 47 ods. 5 reaguje na prax uzatvárania licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácií a zavádza určité špecifiká potvrdenia o uzatvorení tejto licenčnej zmluvy. V jednom kalendárnom roku často dochádza k uzatváraniu značného množstva licenčných zmlúv na vydanie diela medzi totožnými zmluvnými stranami, pričom by bolo v praxi zaťažujúce vydávať potvrdenia pre každý jednotlivý prípad. Preto navrhovaná právna úprava umožňuje vydanie jedného súhrnného potvrdenia za príslušný kalendárny rok. Po uplynutí lehoty na uplatnenie žiadosti o vydanie potvrdenia síce právny nárok na vydanie potvrdenia zaniká, ale pretrváva vo forme naturálnej obligácie. To znamená, že nárok nie je súdne vymáhateľný, ale druhá zmluvná strana môže potvrdenie naďalej platne vydať.
K bodu 23
Navrhované ustanovenie ponecháva podmienku formálnosti v prípade hromadnej licenčnej zmluvy, takáto zmluva musí byť teda uzatvorená v písomnej forme. Pokiaľ nie je táto podmienka formálnosti splnená, to za následok absolútnu neplatnosť takejto zmluvy. Vychádzajúc z teórie občianskeho práva, ak zákon stanovuje, že zmluva musí mať písomnú formu, výslovný dodatok o neplatnosti zmluvy v prípade nedodržania formy je nadbytočný, a preto sa v navrhovanom ustanovení tento dodatok vypúšťa.
K bodu 24
Navrhované ustanovenie len spresňuje odkazy na ustanovenia upravujúce súhlas na použitie diela.
K bodu 25 a 26
Rovnako ako v prípade hromadnej licenčnej zmluvy sa ponecháva povinná písomná forma a vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti dodatok týkajúci sa následku nedodržania takejto písomnej formy, ktorý vyplýva z občianskoprávnej teórie.
Navrhované ustanovenie spresňuje aj odkazy na ustanovenia upravujúce súhlas na použitie diela.
K bodu 27
Navrhované ustanovenie vychádza z konštrukcie § 43a Občianskeho zákonníka (návrh na uzavretie zmluvy) s tým, že ide o špeciálnu úpravu najmä pre potreby udeľovania súhlasu na použitie v online prostredí, keď okruh potenciálnych používateľov nie je vopred určený. Autor ponúkne udelenie licencie, pričom účinky tohto jednostranného prejavu vôle nastávajú okamihom, keď sa tento prejav vôle dostane do sféry poznania potenciálneho adresáta (teda vo všeobecnosti kohokoľvek). Touto špeciálnou úpravou sa zohľadňuje špecifickosť predmetov autorského práva a predmetov práv súvisiacich s autorským právom, ktoré sa vyznačujú potenciálnou ubikvitou (možnou všadeprítomnosťou), a v tej súvislosti umožnenie
6
„všadeprítomného“ udeľovania súhlasu na ich použitie.
Navrhovaná úprava vychádza z konštrukcie §43c Občianskeho zákonníka (prijatie návrhu) s tým, že stanovuje špeciálnu úpravu s ohľadom na špecifiká uzatvárania zmlúv najmä v online prostredí a s ohľadom na špecifické spôsoby uzatvárania zmlúv (shrink-wrap, click-wrap atď.). V prípade shrink-wrap licencíí nadobúdateľ prejavuje súhlas s licenčnou zmluvou pretrhnutím priesvitného obalu (pod ktorým je zmluva viditeľná), do ktorého je softvérový produkt zabalený. V prípade click-wrap licencií nadobúdateľ vyjadruje súhlas s uzavretím licenčnej zmluvy potvrdením príslušnej ikony (kliknutím myšou). Prijatie ponuky nadobúda účinnosť určitým konaním nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami licencie, a to aj bez oboznámenia navrhovateľa, pretože to v praxi pri takýchto typoch kontraktov väčšinou ani nie je možné. Takéto konanie môže závisieť napr. od povahy diela, od zvyklostí pri určitom type diel, alebo pri určitých druhoch verejných licencií. Môže ním byť napr. porušenie obalu rozmnoženiny diela, stiahnutie a použitie diela spôsobom vymedzeným v licencii, odsúhlasením licenčných podmienok v dialógovom okne atď. Z uvedeného vyplýva, že účinnosť prijatia ponuky nastáva, keď sa nadobúdateľ podľa udelenej licencie zachová. Týmto okamihom je licenčná zmluva uzatvorená, resp. súhlas na použitie diela (licencia) platne udelený. Z konania nadobúdateľa musí byť pritom jednoznačné, že nadobúdateľ súhlasí s podmienkami licencie.
Licencia udelená podľa navrhovaného ustanovenia môže byť len nevýhradná a bezodplatná. Keďže licencia smeruje voči neurčitému okruhu a počtu osôb, udelenie výhradnej licencie nie je možné, z rovnakých dôvodov nie je možné v praxi ani vyžadovať odplatu.
Na udelenie licencie podľa § 49a sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o licenčnej zmluve 40), spôsobe použitia diela 41), rozsahu licencie 42), čase, na ktorý sa licencia udeľuje (§ 42a), ako aj ustanovenie § 42b.
K bodu 28
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ z 27. septembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (ďalej len „smernica“). Ustanovenie zohľadňuje skutočnosť, že výkonní umelci v hudobnom priemysle vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov uplatniteľná na zvukový záznam umeleckých výkonov často nechráni ich umelecké výkony počas celej dĺžky ich života. Preto niektorí výkonní umelci na sklonku života čelia rozdielu v príjmoch. Príjmy z určitých spôsobov použitia by preto mali byť k dispozícii výkonným umelcom prinajmenšom počas ich života. Z toho dôvodu ustanovenie vytvára osobitný druh povinne kolektívne spravovanej odmeny - dodatočnú odmenu. Na dodatočnú odmenu výkonný umelec nárok, ak uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu, a to za každý celý rok bezprostredne nasledujúci po 50. roku odo dňa oprávneného vydania zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, alebo, ak k vydaniu nedošlo, od oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu. Ide teda o prípady tzv. opt-out zmlúv, keď výkonnému umelcovi zostalo len tzv. holé právo. Tohto práva na dodatočnú odmenu sa výkonný umelec nemôže vzdať.
K bodu 29
Legislatívno-technická zmena.
7
K bodu 30
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice, ktorou sa predlžuje doba ochrany práv k tým umeleckým výkonom, pri ktorých došlo počas ich lehoty ochrany podľa prvej vety tohto ustanovenia k vydaniu 13 ods. 2 v spojení s § 71 ods. 1) ich zvukového záznamu alebo verejnému prenosu 5 ods. 14) ich zvukového záznamu na 70 rokov po prvom takomto vydaní alebo verejnom prenose (podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr). To znamená, že ak došlo k vydaniu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu 31. 12. 1962 alebo pred týmto dátumom, výkonnému umelcovi sa trvanie ochrany práv k tomuto umeleckému výkonu nepredĺži.
Ustanovenie druhej vety sa terminologicky spresňuje a zosúlaďuje so znením smernice. Ďalšou zmenou v tejto časti je nahradenie pojmu zverejnenie (v zmysle § 13 ods. 1 ide o prvé verejné vykonanie, verejné vystavenie, vydanie alebo iné uvedenie na verejnosti) záznamu umeleckého výkonu ako rozhodujúceho okamihu začatia plynutia trvania práv, v zmysle smernice pojmom vydanie. V zmysle § 13 ods. 2 (v spojení s § 71 ods. 1 a ods. 2) je zvukovo-obrazový záznam a umelecký výkon (zaznamenaný) vydaný v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín (napr. rozširovaním rozmnoženín zvukovo-obrazového záznamu do kín na účely verejného vykonania premietania). V prípade zvukovo-obrazového záznamu umeleckého výkonu zostáva zachovaná lehota ochrany 50 rokov. Lehota sa počíta od prvého vydania alebo verejného prenosu zvukovo-obrazového záznamu umeleckého výkonu (podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr).
K bodu 31
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice, podľa ktorej, ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za opakovanú odmenu (nie za jednorazovú odmenu), výrobca zvukového záznamu nie je po 50. roku trvania ochrany (t. j. nasledujúcich 20 rokov, o ktoré bola doba ochrany predĺžená) oprávnený zrážať z tejto opakovanej licenčnej odmeny žiadne doteraz zrážané sumy (napr. zrážky na propagáciu diela, iné zrážky a dohodnuté preddavky) napriek tomu, že ostatné účinky zmluvy trvajú.
K bodu 32
Preberajú sa ustanovenia smernice. Ide o úpravu tzv. nevyužívania licencie. Ak výrobca zvukového záznamu, ktorý uzatvorenú zmluvu podľa § 63 ods. 5 s výkonným umelcom, túto zmluvu nevyužíva, teda verejne nerozširuje fyzické rozmnoženiny tohto záznamu predajom v dostatočnom množstve a nesprístupňuje ich verejnosti po uplynutí 50 rokov odo dňa prvého vydania, alebo ak k vydaniu nedošlo od prvého verejného prenosu, môže výkonný umelec od takejto zmluvy odstúpiť. Týka sa to prípadu tzv. vykúpenia práv, keď výkonný umelec uzatvoril zmluvu podľa § 63 ods. 5 na celý čas trvania majetkových práv na všetky spôsoby použitia známe v čase uzatvorenia zmluvy podľa § 63 ods. 5 a v neobmedzenom rozsahu. Výpoveď musí byť v súlade s § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomná v prípade, ak aj pôvodná zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Výkonný umelec musí takéto odstúpenie doručiť výrobcovi zvukového záznamu a od tohto doručenia plynie výrobcovi lehota jedného roka na to, aby tento záznam použil kumulatívne oboma uvedenými spôsobmi použitia. Ak tak neurobí, po uplynutí lehoty jedného roka od doručenia odstúpenia nadobúda toto odstúpenie účinnosť. Ak však tento
8
zaznamenaný umelecký výkon používa iná osoba ako pôvodný výrobca zvukového záznamu (a to na základe licencie resp. sublicencie od tohto výrobcu), výpoveď voči tomuto výrobcovi zvukového záznamu nie je možná, keďže dochádza k faktickému používaniu. Čo sa týka pojmu dostatočného množstva, smernica vychádza z Medzinárodného dohovoru o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií. V prípade, že je na zvukovom zázname zaznamenaných viac umeleckých výkonov viacerých výkonných umelcov, na uplatnenie práva na výpoveď sa primerane vzťahujú ustanovenia § 8 10 v spojení s § 71 ods. 1 a § 63 ods. 6.
K bodu 33
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice, ktorou sa predlžuje doba ochrany práv k tým zvukovým záznamom, pri ktorých došlo počas trvania ich lehoty ochrany podľa prvej vety tohto ustanovenia k vydaniu 13 ods. 2 v spojení s § 71 ods. 2) alebo verejnému prenosu 5 ods. 14) na 70 rokov po tomto vydaní alebo verejnom prenose. To znamená, že ak došlo k vydaniu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu k 31. 12. 1962 alebo pred týmto dátumom, výrobcovi zvukového záznamu sa trvanie ochrany jeho práv nepredĺži.
K bodu 34
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 2a smernice. V prípade, že dôjde k platnému odstúpeniu od zmluvy podľa § 63a, všetky práva výrobcu zvukového záznamu, či práva nadobudnuté podľa tejto zmluvy alebo práva k vlastnému zvukovému záznamu daného umeleckého výkonu zanikajú. Účelom ustanovenia je, aby samotní výkonní umelci mohli začať používať svoje zaznamenané umelecké výkony, ktoré doteraz na základe zmluvy s výrobcom zvukového záznamu používať nemohli.
K bodu 35
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice a spresňuje pravidlá realizácie výplaty dodatočnej odmeny podľa § 63 ods. 5. Výrobca zvukového záznamu je povinný každoročne vyčleniť na túto dodatočnú odmenu sumu vo výške 20 % z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu vyhotovením rozmnoženín tohto záznamu, verejným rozširovaním rozmnoženiny tohto záznamu predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva a sprístupňovaním tohto záznamu verejnosti. Celkovými príjmami sa rozumejú príjmy pred odčítaním nákladov vrátane DPH. V prípade, že na základe licenčnej zmluvy, sublicencie alebo postúpenia licencie používa zaznamenaný umelecký výkon iná osoba, vzťahuje sa na ňu povinnosť vyčleniť určené percento na dodatočnú odmenu.
V tejto súvislosti výrobca zvukového záznamu povinnosť poskytnúť na požiadanie výkonnému umelcovi akékoľvek informácie nevyhnutné na zabezpečenie vyplácania tejto dodatočnej odmeny. Keďže ide o povinne kolektívne spravované právo, na tieto informácie v mene výkonného umelca nárok aj organizácia kolektívnej správy, ktorá vykonáva kolektívnu správu práv v tomto odbore.
K bodu 36
Legislatívno-technická zmena vo vzťahu k prečíslovaniu odsekov v § 63.
K bodu 37
Ustanovenie sa terminologicky spresňuje a zosúlaďuje so znením smernice.
9
K bodu 38
Legislatívno-technická zmena vo vzťahu k prečíslovaniu odsekov v § 63.
K bodu 39
Legislatívno-technická zmena vo vzťahu k doplneniu § 49a.
K bodu 40
Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa odkaz na zákonnú definíciu databázy. Návrh tak zdôrazňuje vo vzťahu k osobitnému právu k databáze to, že databázu môžu tvoriť predmety, ktoré chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom, ale aj akékoľvek iné predmety, ktoré nespĺňajú pojmové znaky diela a nie chránené autorským právom ani právami súvisiacimi s autorským právom (rôzne číselné údaje, zoznamy atď.), rovnako aj predmety, na ktoré sa ochrana podľa autorského zákona výslovne nevzťahuje v zmysle § 7 ods. 3 (napr. verejné listiny, denné správy, právne predpisy, koncepty atď.). Predmety, ktoré nie chránené autorským právom ani právami súvisiacimi s autorským právom, tak môžu byť usporiadané do databázy, ku ktorej sa viaže osobitné právo k databáze. Tieto predmety teda jej obsahom a pokiaľ chce používateľ použiť opakovane či systematicky formou extrakcie alebo reutilizácie tento obsah alebo jeho kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnú časť 73 ods. 1 a § 73 ods. 5), potrebuje súhlas zhotoviteľa (s výnimkou použitia za podmienok ustanovených v § 74 a § 75). Ak by napr. zhotoviteľ vytvoril databázu, ktorej prevažný obsah budú tvoriť denné správy alebo texty právnych predpisov, nie je možné vykonať reutilizáciu alebo extrakciu podstatnej časti bez súhlasu tohto zhotoviteľa.
K bodu 41
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 2 písm. d) smernice a zavádza nový odbor povinnej kolektívnej správy práv týkajúci sa práva výkonného umelca na dodatočnú odmenu.
K bodu 42
Dopĺňa sa ustanovenie § 81 o povinnostiach organizácie kolektívnej správy. Dopĺňa sa nové písm. u), ktoré stanovuje organizácii kolektívnej správy povinnosť zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý bude používateľ podľa dohody s organizáciou kolektívnej správy ukladať peňažné prostriedky za použitie spravovaných predmetov ochrany v prípade podania žaloby podľa § 82.
K bodu 43
Navrhované ustanovenie odstraňuje pochybnosti, kto je aktívne legitimovanou osobou na podanie určovacej žaloby. Z navrhovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že právo obrátiť sa na súd zákon v prípade absencie konsenzu pri uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy priznáva organizácii kolektívnej správy alebo používateľovi, a v prípade kolektívnej licenčnej zmluvy je toto právo priznané organizácii kolektívnej správy a právnickej osobe združujúcej používateľov. Uvedená úprava dopomôže predchádzaniu takým situáciám v praxi, keď boli duplicitne podávané žaloby jednak právnickou osobou združujúcou používateľov o určenie obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy, jednak individuálnym používateľom (členom združenia používateľov) o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Paralelne tak súdy rozhodovali o žalobe právnickej osoby a aj o žalobe členov právnickej osoby a po rozhodnutí súdu v oboch prípadoch boli určené obsahy dvoch rozdielnych zmlúv (hromadnej licenčnej
10
zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy), z ktorých však v praxi mohla byť realizovaná len jedna. Súčasne sa zachovala pôvodná povinnosť súdu prihliadať pri určení obsahu zmluvy na podmienky ustanovené v § 45 ods. 1, ako aj na primerané a rovnaké podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h), podľa ktorých organizácia kolektívnej správy uzatvára zmluvy s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona.
Návrh sa zameriava na podmienky, za ktorých môže používateľ použiť spravované predmety ochrany aj napriek absencii licenčnej zmluvy, a to bez toho, aby sa dostal do postavenia neoprávneného používateľa. Zároveň však musí byť zabezpečená spravodlivá odmena pre nositeľov práv. Skracuje sa lehota na podanie návrhu na začatie konania na 30 dní, keďže doterajšia lehota bola neprimeraná v porovnaní s analogickými lehotami v iných súdnych konaniach. Návrh odstraňuje právny stav, keď si používateľ mohol sám zvoliť výšku sumy (doterajšia právna úprava neupravovala kritériá na stanovenie výšky odmeny), ktorú bude za použitie predmetov ochrany ukladať na svoj účet a s ktorou v praxi mohol voľne disponovať, resp. mal právo zvoliť si možnosť bankovej záruky. Tým získal neodôvodnenú výhodu oproti ostatným používateľom, ktorí na základe uzavretej licenčnej zmluvy riadne uhrádzajú odmenu za použitie predmetov ochrany, avšak právne majú všetci postavenie oprávneného používateľa. Navrhované znenie ponúka niekoľko alternatív pre používateľa, akým spôsobom ukladať peňažné prostriedky za použitie predmetov ochrany počas trvania súdneho konania.
Ustanovenie písm. a) stanovuje možnosť dohody používateľa s organizáciou kolektívnej správy o ukladaní peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený touto organizáciou podľa § 81 ods. 1 písm. u).
Znenie písmena b) zachováva inštitúty doterajšej právnej úpravy, akými banková záruka, notárska úschova alebo súdna úschova, ktoré používateľ využije na splnenie svojej povinnosti. Pri každom inštitúte sa špecifikuje spôsob, akým sa preukáže splnenie povinnosti zloženia peňažných prostriedkov za použitie predmetov ochrany.
Banková záruka je jeden z obchodnoprávnych inštitútov na zabezpečenie záväzkov v zmysle Obchodného zákonníka. V prípade bankovej záruky ide o vzťah obdobný ručeniu, kde na strane ručiteľa vystupuje banka, na strane veriteľa nositeľ práv (zvyčajne zastúpený organizáciou kolektívnej správy) a na strane dlžníka používateľ. Dokumentom preukazujúcim vznik bankovej záruky je záručná listina, ktorá je písomným vyhlásením banky, že uspokojí veriteľa do výšky uložených peňažných prostriedkov podľa obsahu záručnej listiny.
Notárska úschova je občianskoprávny inštitút, ktorým môže notár prijať do úschovy peňažné prostriedky od zložiteľa (používateľa spravovaných predmetov ochrany), a to len v súvislosti s činnosťou notára podľa Notárskeho poriadku. Notár počas úschovy uloží peniaze v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na osobitný bežný účet znejúci na jeho meno s označením "notárska úschova“. Notár spíše o vykonaní úschovy zápisnicu, ktorá slúži ako dokument potvrdzujúci prevzatie peňažných prostriedkov, ktorého rovnopisom disponuje nielen notár, ale aj zložiteľ.
Súdna úschova sa realizuje prostredníctvom osobitného občianskoprávneho konania o úschovách v zmysle § 185a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Ide o návrhové konanie, v ktorom zložiteľ (používateľ predmetov ochrany) zloží do úschovy súdu peňažné prostriedky s cieľom splnenia záväzku. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Navrhovaná právna úprava odstraňuje možnosť stanovenia ľubovoľnej výšky ukladanej odmeny jednostranne používateľom (podľa navrhovanej výšky odmeny v žalobe). Výška peňažných prostriedkov za použitie spravovaných predmetov ochrany počas súdneho sporu
11
a lehota na ich ukladanie sa stanovuje podľa poslednej dohodnutej licenčnej zmluvy. Ak predchádzajúca licenčná zmluva absentuje, návrh predpokladá, že používateľ preukáže ukladanie peňažných prostriedkov najmenej raz za tri mesiace vo výške podľa platného a účinného sadzobníka odmien a primeraných odmien príslušnej organizácie kolektívnej správy.
Hoci na základe dohody medzi používateľom a organizáciou kolektívnej správy peňažné prostriedky ukladané na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený organizáciou kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy s nimi nesmie disponovať.
Oprávnenie používateľa používať predmety ochrany podľa tohto zákonného ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na určenie obsahu licenčnej zmluvy. Právoplatnosťou rozhodnutia však nezaniká nárok na zaplatenie odmeny za používanie spravovaných predmetov ochrany.
Navrhovaný odsek reflektuje špecifickosť úpravy dohody o primeranej odmene. Problematika dohody o primeranej odmene nie je osobitne upravená v autorskom zákone a dohodu o primeranej odmene nemožno považovať za typ licenčnej zmluvy. V súvislosti s dohodou o primeranej odmene používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela od nositeľa práv, ale musí uhradiť primeranú odmenu za jeho použitie prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Používateľ sa tak nemôže dostať do pozície neoprávneného používateľa, ale súčasne nárok nositeľov práv na primeranú odmenu zostáva zachovaný. Z dôvodu splnenia tohto nároku je preto vhodné primerane aplikovať navrhované ustanovenia aj na dohodu o primeranej odmene.
K bodu 44
Navrhovaná právna úprava upresňuje povinnosť používateľa vytvárať rezervný fond (doteraz stanovenú v § 82 ods. 7) v prípade povinne kolektívne spravovaných práv, ak na území Slovenskej republiky nie takéto práva spravované žiadnou organizáciou kolektívnej správy. Povinnosť tvorby rezervného fondu sa obmedzuje len na prípady použitia podľa § 78 ods. 3 písm. c) a e), keďže len v týchto prípadoch povinnej kolektívnej správy ide o odmeny za použitie diela (v ostatných prípadoch uvedených v § 78 ods. 3 ide o náhradu odmeny, primeranú odmenu a tzv. droit de suite).Vymedzená povinnosť tvoriť rezervný fond sa nevzťahuje na použitie predmetu ochrany, od ktorého uplynuli viac ako tri roky. Avšak osobitné zdôrazňovanie trojročnej lehoty priamo v texte zákonnej úpravy sa javí ako nadbytočné vzhľadom na platnosť všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, preto sa tento dodatok vypúšťa. Zároveň sa dopĺňa odkazovacie ustanovenie o primeranosti odmeny ukladanej do rezervného fondu.
K bodu 45
Trvanie majetkových práv výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu a trvanie majetkových práv výkonného umelca k umeleckému výkonu zaznamenanému na zvukovom zázname, ktoré do 31. októbra 2013 ešte stále trvalo, sa spravuje autorským zákonom účinným od 1. novembra 2013, čím sa ich ochrana fakticky predlžuje o 20 rokov. Trvanie ochrany majetkových práv k týmto predmetom ochrany, ktorým k tomuto dátumu ochrana uplynula, sa neobnovuje.
Ustanovenie upravuje právny režim vzťahov z licenčných zmlúv vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ich vznik, ako aj nároky z nich. Čo sa však týka dodatočnej odmeny podľa § 63 ods. 5, právo na dodatočnú odmenu sa posudzuje podľa autorského zákona účinného od 1. novembra 2013, aj keď právny vzťah, na základe ktorého vzniká právo na dodatočnú odmenu (t.j. zmluva, ktorou výkonný umelec udelil výhradný súhlas
12
na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu) vznikol pred 1. novembrom 2013.
Navrhovaná právna úprava rieši aplikáciu doterajších ustanovení na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
K bodu 46
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 47
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 48
Navrhovaná právna úprava nahrádza v Zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie smernicu Rady 93/98/EHS o harmonizácií trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa táto smernica.
K čl. II
V súvislosti s prechodom Slovenskej republiky na menu euro od 1. januára 2009 sa navrhovanou právnou úpravou mení príslušné ustanovenie zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z., zákona č. 535/2003 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z. a zákona č. 555/2008 Z. z.
K čl. III
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa aj z dôvodu transpozičnej lehoty smernice navrhuje na 1. november 2013.
Bratislava 3. apríla 2013
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Marek Maďarič v. r.
minister kultúry Slovenskej republiky