1
Obsah
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
2
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
3
Úvod
Školstvo je oblasť, ktorej výsledky rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú vývoj každej spoloč-nosti. Ovplyvňujú ho pozitívne, pokiaľ školstvo funguje, alebo negatívne, ak nefunguje.
Všetky vlády Slovenskej republiky od jej vzniku deklarovali vo svojich programových vyhláseniach školstvo ako jednu zo svojich priorít. Za celých 20 rokov existencie SR sa však vláda SR a Národná rada SR po prvýkrát zaoberá komplexným dokumentom o školstve. Je to pozitívny krok a zároveň príležitosť začať riešiť problémy, ktorých sa v tejto kľúčovej oblasti pre spoločnosť nahromadilo veľa.
Jedným z nevyhnutných predpokladov udržateľne dobrého fungovanie školstva v dnešnom rýchlo a turbulentne sa vyvíjajúcom svete je, aby rozhodujúce sily spoločnosti mali jasno v jeho strategickom smerovaní v strednodobom a v dlhodobom horizonte. Tento dokument predkladá návrh takéhoto strategického smerovania. Formulujú sa v ňom strategické ciele a systémové kroky na ich dosiahnutie pre obe základné zložky školského systému SR. Prvou z nich je regionálne školstvo1 tvorené školami umožňujúcimi získanie predprimárneho, primárneho a sekundárnych stupňov vzdelania a školskými zariadeniami zabezpečujúcimi ďalšie výchovno vzdelávacie a podporné funkcie. Druhou zložkou je vysoké školstvo, ktoré vytvára podmienky pre získanie vysokoškolských stupňov vzdelania a tvorí tiež podstatnú časť výskumného a vývojového potenciálu SR.
Na klasifikáciu stupňov vzdelania, na ktorú sa v minulosti používala stupnica základné vzdelanie, stredoškolské vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie, používa školská legislatíva v súčasnosti klasifikáciu odvodenú od medzinárodnej klasifikácie ISCED (International Standard Classification of Education). Táto klasifikácia sa používa aj v predloženej správe.
Je zrejmé, že dosiahnutie vytýčených strategických cieľov si bude vyžadovať intenzívne, dlhodobé a cielené úsilie. samotné nasmerovanie školstva na cestu k týmto cieľom a zafixovanie tohto smerovania ako stáleho procesu jednoznačne presahuje rámec jedného volebného obdobia. Jedným z cieľov správy preto je získať podporu širšieho politického spektra pre navrhované systémové kroky.
Hlavná časť správy pozostáva z dvoch kapitol. Prvá sa venuje oblasti regionálneho školstva a druhá oblasti vysokého školstva. Pre každú z týchto oblasti je formulovaný strategický cieľ. Tento cieľ je následne rozdelený na čiastkové ciele a pre jednotlivé čiastkové ciele navrhnuté, vo forme hlavných úloh, systémové kroky na ich dosiahnutie.
Formulácii strategických cieľov a systémových krokov na ich dosiahnutie predchádza v oboch kapitolách hlavnej časti správy stručná charakteristika aktuálneho stavu v príslušnej oblasti. Táto charakteristika je formulovaná tak, aby umožnila oboznámenie sa s problematikou školstva aj pre tých čitateľov správy, ktorí nie so školstvom v dennom kontakte.
Rozsiahlejší popis vývoja regionálneho a vysokého školstva spolu s analýzou ich hlavných problémov, je uvedený v prílohách 1 a 2. Veríme, že obsah týchto príloh bude užitočným podkladom pre vecnú odbornú diskusiu o súčasných problémoch slovenského školstva. Údaje a analýzy uvedené v prílohách slúžili aj ako podklad pre navrhnuté systémové kroky. Súčasťou správy aj dve kratšie prílohy (príloha 3 a 4) zamerané na často diskutované
1 „Regionálne školstvo“ nie je z medzinárodného hľadiska štandardný výraz pre oblasť školstva, pre ktorú sa používa na Slovensku. Vzhľadom na jeho zaužívanosť v našom prostredí ho však budeme používať aj v tomto dokumente.
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
4
otázky súvisiace s financovaním školstva. Príloha 3 obsahuje metodiku a najaktuálnejšie výsledky medzinárodného porovnávania výdavkov na vzdelávanie. Príloha 4 sa venuje problematike financovania originálnych kompetencií v školstve.
Stručné odôvodnenie navrhnutých systémových krokov je zhrnuté aj v hlavnej časti správy, takže na ich pochopenie nie je nevyhnutné študovať prílohy.
Popis systémových krokov na dosiahnutie strategických cieľov tak pre regionálne školstvo ako aj pre vysoké školstvo začína časťou o financovaní. Chceme povedať hneď v úvode, že túto otázku pokladáme pre ďalší vývoj školstva za kľúčovú. V uvedených častiach zdôrazňujeme nutnosť zvýšiť efektívnosť využívania finančných prostriedkov v školstve. Zároveň však konštatujeme to, čo je zrejmé každému nezainteresovanému pozorovateľovi, že bez zvýšenia finančných prostriedkov do školstva je jeho ďalší rozvoj prakticky nemožný.
Vo všetkých medzinárodných štatistikách o financovaní školstva sa Slovensko pohybuje na posledných miestach rebríčkov. Prejavuje sa to samozrejme aj v tom, že naši učitelia, najmä v regionálnom školstve, majú platy o niekoľko desiatok percent nižšie ako ich kolegovia v iných krajinách. Na tento problém nás explicitne upozornila aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj OCED pri príležitosti zverejnenia Ekonomického prehľadu SR 2012, v ktorom ako jednoznačné odporúčanie uviedla zvýšenie platov učiteľov. Experti OECD zopakovali toto odporúčanie aj na rokovaniach so zástupcami ministerstva koncom februára 2013 v Paríži, na ktorom sme s nimi prerokovali hlavné myšlienky predkladanej správy. Rokovania vyvrcholili stretnutím ministra školstva, vedy výskumu a športu s generálnym tajomníkom OECD.
Na záver tejto časti uvádzame niekoľko technických poznámok.
Prehľady a analýzy uvedené v predkladanej správe vychádzajú z údajov o školstve, ktoré ministerstvo k dispozícii. Hlavným zdrojom údajov štatistiky vypracovávané Ústavom informácií a prognóz školstva (UIPŠ). UIPŠ je zároveň zdrojom informácií o slovenskom školstve pre významné medzinárodné organizácie, napríklad OECD, ktoré pripravujú medzinárodné porovnania. Okrem informácií pripravených UIPŠ sa v správe používajú aj informácie z niektorých iných zdrojov, v prvom rade informácie spracované samotným ministerstvom. Pri každej tabuľke alebo grafe, ktorý je v správe uvedený, uvádzame dôsledne aj zdroj informácií.
Predmetom tejto správy je problematika školstva zastrešovaná na centrálnej úrovni Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR). Správa sa nezaoberá policajnými školami a školami požiarnej ochrany, ktoré v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, ani štátnymi vysokými školami v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR a Ministerstva zdravotníctva SR. Správa sa nezaoberá ani problematikou ďalšieho vzdelávania (s výnimkou ďalšieho vzdelávania učiteľov).
Pre lepšiu orientáciu v texte a uľahčenie diskusie všetky odseky správy a príloh číslované. Pri odvolávaní sa na zákony uvádzame pri prvej odvolávke úplný názov zákona a zároveň zavádzame jeho skrátené pomenovanie, ktoré používame v ďalšom. Výraz „ministerstvo“ resp. „ministerstvo školstva“ znamená v texte správy MŠVVaŠ SR.
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
5
Kapitola 1: Regionálne školstvo
(1) Táto kapitole sa zaoberá problematikou regionálneho školstva. Jej prvá časť obsahuje stručnú charakteristiku aktuálneho stavu regionálneho školstva. Ak nie je uvedené inak, údaje v tejto časti sa vzťahujú na školský rok 2012/2013. Podrobnejšie informácie vrátane prehľadu vývoja a analýzy hlavných problémov v regionálnom školstve uvedené v prílohe 1. Vychádzajúc z týchto informácií a analýz je v druhej časti kapitoly sformulovaný návrh systémových krokov na ich riešenie.
1.1 Stručná charakteristika aktuálneho stavu regionálneho školstva
1.1.1 Základné informácie o systéme regionálneho školstva
(2) Slovenská republika, rovnako ako prakticky všetky krajiny, ktoré zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa,2 zákonom ustanovenú povinnú školskú dochádzku, bezplatné vzdelanie v základných a v stredných školách a regionálne školstvo vytvára podmienky na naplnenie tejto zákonnej povinnosti.
(3) Hlavnou úlohou regionálneho školstva je umožniť občanom SR získanie nižších stupňov vzdelania, ktorými rozumieme všetky stupne vzdelania okrem vysokoškolského. Ide konkrétne o predprimárny stupeň vzdelania, primárny stupeň vzdelania a niekoľko druhov nižšieho stredného (sekundárneho) a vyššieho stredného (sekundárneho) stupňa vzdelania.
(4) Regionálne školstvo, ako systém, viacero zložiek. Jeho hlavná úloha sa zabezpečuje vzdelávaním podľa vzdelávacích programov v nasledovných druhoch škôl: v materských školách sa získava predprimárne vzdelanie (z hľadiska medzinárodnej klasifikácie ide o stupeň ISCED 0), v základných školách, v ročníkoch 1 4, ktoré tvoria prvý stupeň základnej školy, sa získava primárne vzdelanie (ISCED 1) a v ročníkoch 5 9, ktoré tvoria druhý stupeň základnej školy, sa získava nižšie stredné vzdelanie (ISCED 2). V stredných školách je možné získať viacero stredných stupňov vzdelania nižšie stredné odborné vzdelanie (ISCED 2C), stredné odborné vzdelanie (ISCED 3C), úplné stredné všeobecné vzdelanie (ISCED 3A), úplné stredné odborné vzdelanie (ISCED 3A) a vyššie odborné vzdelanie (ISCED 5B).
(5) Osobitnú skupinu škôl tvoria školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zabezpečujú výchovu a vzdelávanie pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V tejto skupine sa podobne ako v skupine bežných škôl nachádzajú materské školy, základné školy a stredné školy, ktorých aktivity však prispôsobené potrebám detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
(6) Vzdelávanie v základných školách a v stredných školách sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.
(7) Okrem hlavnej úlohy plní regionálne školstvo aj ďalšie výchovno-vzdelávacie úlohy. Prostredníctvom príslušných vzdelávacích programov umožňuje získať v základných umeleckých školách a v jazykových školách stupne základného umeleckého vzdelania a jazykového vzdelania (poznamenajme, že tieto stupne vzdelania nie súčasťou medzinárodnej klasifikácie ISCED). Prostredníctvom príslušných výchovných programov poskytuje výchovu a vzdelávanie vo vybraných školských zariadeniach, a to v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach (v školských kluboch detí, v centrách voľného času,
2 Čl. 28 ods. 1 písm. a) Dohovoru o právach dieťaťa zverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 104/1991 Zb. a Čl. 42 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
6
v školských internátoch, v školských hospodárstvach a v strediskách odbornej praxe) a v špeciálnych výchovných zariadeniach (v diagnostických centrách, v reedukačných centrách a v liečebno-výchovných sanatóriách).
(8) Okrem škôl a školských zariadení uvedených v predchádzajúcich odsekoch, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích a výchovných programov, patria do regionálneho školstva aj ďalšie školské zariadenia zabezpečujúce podporné a servisné činnosti pre výchovu a vzdelávanie. to školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie (centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva) a školské účelové zariadenia (školy v prírode, zariadenia školského stravovania a strediská služieb škole).
(9) Zoznam všetkých škôl a školských zariadení oprávnených pôsobiť v systéme regionálneho školstva sa nazýva sieťou škôl a školských zariadení. Zaraďovanie škôl a školských zariadení do siete a ich vyraďovanie uskutočňuje ministerstvo školstva podľa pravidiel ustanovených zákonom. Zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení oprávňuje tieto školy a školské zariadenia poskytovať výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona a využívať finančné prostriedky z verejných zdrojov.
(10) Školy a školské zariadenia môže zriadiť štát prostredníctvom obvodných úradov v sídle kraja (školy a školské zariadenia zriadené ObÚ3), obec (školy a školské zariadenia zriadené obcou), vyšší územný celok (školy a školské zariadenia zriadené VÚC), cirkev alebo náboženská spoločnosť (cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia) alebo iná fyzická alebo právnická osoba (súkromné školy alebo súkromné školské zariadenia).4
(11) Prehľad o počte škôl a školských zariadení, deťoch, žiakoch a učiteľoch5 podľa zriaďovateľov obsahuje tabuľka 1.
1.1.2 Riadenie regionálneho školstva
(12) Systém regionálneho školstva je v súčasnosti riadený z troch úrovní.
(13) Z centrálnej úrovne vykonáva riadiace funkcie ministerstvo školstva. V rámci svojej riadiacej funkcie vykonáva štátnu správu na úseku školstva, vypracúva koncepcie, vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, spravuje sieť škôl a školských zariadení, zabezpečuje financovanie stredných škôl a prostredníctvom ministerstva vnútra aj základných škôl a špeciálnych škôl, vydáva štátne vzdelávacie programy pre všetky druhy a typy škôl a plní ďalšie úlohy na úseku školstva v zmysle § 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (zákon o štátnej správe v školstve).
(14) Na plnenie svojich úloh v oblasti regionálneho školstva ministerstvo zriadené nasledovné priamo riadené rozpočtové a príspevkové organizácie: Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ), Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV), Ústav informácií a prognóz školstva (UIPŠ), Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPAP), Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), Iuventa, Domov speváckeho zboru slovenských učiteľov, Slovenskú pedagogickú knižnicu a Metodicko-pedagogické centrum (MPC).
3 Do konca roku 2012 plnili túto úlohu krajské školské úrady (KŠÚ).
4 Pre školy zriadené ObÚ, obcou alebo VÚC zavádza školský zákon spoločný názov „štátne školy“ a zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení názov „verejné školy“. Nie je to štandardná situácia, ministerstvo bude iniciovať odstránenie tejto anomálie pri zmenách legislatívy.
5 Uvádza sa počet fyzických osôb.
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
7
(15) Medzi orgány štátnej správy v školstve patrí aj Štátna školská inšpekcia (ŠŠI), ktorá plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a vybavuje sťažnosti a petície v tejto oblasti.
(16) Počty zamestnancov a osobné náklady (mzdy, poistné a príspevok do poisťovní) ministerstva školstva a jeho priamo riadených organizácií zriadených na plnenie úloh v regionálnom školstve sú v tabuľke 2.6
(17) Na strednej úrovni vykonávajú riadiace funkcie v regionálnom školstve odbory školstva obvodných úradov v sídle kraja, obce a VÚC pôsobiace ako školské úrady a zriaďovatelia. Ich kompetencie voči školám ustanovené v zákone o štátnej správe v školstve.
Tabuľka 1 Počty škôl a školských zariadení, detí, žiakov a učiteľov* podľa zriaďovateľov k 15. 9. 2012
Počty škôl a školských zariadení, žiakov a učiteľov podľa zriaďovateľov
zriadené
ObÚ
zriadené
obcou
zriadené
VÚC
cirkevné
súkromné
spolu
Počet škôl
2 724
62
75
2 861
Počet detí
142 816
3 414
3 281
149 511
Materské
školy
Počet učiteľov
13 784
315
416
14 515
Počet škôl
3
2 016
4
113
41
2 177
Počet žiakov
486
402 249
705
22 351
4 348
430 139
Základné
školy
Počet učiteľov
33
32 690
62
1 955
644
35 384
Počet škôl
21
5
490
75
133
724
Počet žiakov
11 579
799
192 265
16 861
19 783
241 287
Stredné
školy
Počet učiteľov
1 018
85
17 628
1 978
2 969
23 678
Počet škôl
40
3
8
51
Počet detí
752
154
39
122
1 067
Špeciálne
materské
školy
Počet učiteľov
173
46
8
23
250
Počet škôl
209
1
9
16
235
Počet žiakov
17 098
10 047
281
429
869
28 724
Špeciálne
základné
školy
Počet učiteľov
2 841
1251
20
104
177
4 393
Počet škôl
116
2
5
4
127
Počet žiakov
5 364
458
72
82
5 976
Špeciálne
stredné
školy
Počet učiteľov
595
44
24
18
681
Počet škôl
193
11
105
309
Počet žiakov
101 775
4 791
40 821
147 387
Základné
umelecké
školy
Počet učiteľov
4 811
223
1 504
6 538
Počet škôl
7
22
1
13
43
Počet poslucháčov
1 827
16 776
130
3 829
22 562
Jazykové
školy
Počet učiteľov
31
348
9
187
575
Počet zariadení
6
327
10
57
97
497
CVČ a
ŠSZČ
Počet žiakov
131
197 486
5 160
26 898
88 701
318 376
Počet zariadení
63
1
138
17
14
233
Školské
internáty
Počet ubytovaných
2 391
20
17 475
844
1 598
22 328
Počet zariadení
24
1
1
26
RC, LVS,
DC
Počet ubytovaných
1 100
30
71
1 201
Zdroj: ÚIPŠ *: Počet učiteľov vrátane učiteľov na kratší pracovný čas
6 Zdroj: Finančný výkaz FIN 1-04 k 31. 12. 2012 zo Správy o výsledkoch hospodárenia za rok 2012
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
8
(18) Na najnižšej úrovni, teda na úrovni školy alebo školského zariadenia, vykonáva riadiacu funkciu riaditeľ. Okrem riaditeľa školy sa na riadení školy podieľajú aj školské samosprávne orgány (rada školy prostredníctvom jej členov sa na riadení školy v primeranej miere podieľajú aj rodičia a žiacka školská rada prostredníctvom jej členov sa na riadení stredných škôl podieľajú aj žiaci). Na výkon svojej riadiacej funkcie si riaditeľ školy môže vytvárať poradné orgány riaditeľa školy (napr. pedagogická rada, metodické združenie, predmetová komisia, umelecká rada atď.).
Tabuľka 2 Počty zamestnancov a osobné náklady ministerstva školstva a jeho priamo riadených organizácií na plnenie úloh v regionálnom školstve v roku 2012
Počty zamestnancov a osobné náklady
Vlastný úrad ministerstva školstva
Priamo riadené organizácie
Spolu
Počet zamestnancov
456
660
1 116
Osobné náklady (€)
7 893 973
6 598 190
14 492 163
Zdroj: Finančný výkaz FIN 1-04 k 31. 12. 2012 zo Správy o výsledkoch hospodárenia za rok 2012
(19) V oblasti riadenia regionálneho školstva, najmä na strednej, ale čiastočne aj na centrálnej úrovni, prišlo od 1. januára 2013 k významnej zmene. V rámci projektu ESO (Efektívna Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) boli zrušené krajské školské úrady a ich kompetencie prešli na obvodné úrady v sídle kraja, teda do rezortu ministerstva vnútra. Praktické dôsledky tejto zmeny sa vzhľadom na krátkosť času jej platnosti nedajú ešte vyhodnotiť.
1.1.3 Obsah výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve
(20) Obsah vzdelávania je pre jednotlivé stupne vzdelania určený vzdelávacími štandardmi v štátnych vzdelávacích programoch (ŠVP), ktoré stanovujú všeobecné ciele vzdelávania a kľúčové kompetencie, ku ktorým má vzdelávanie smerovať. ŠVP vydáva ministerstvo.
(21) Ministerstvo vydáva ŠVP pre materské školy, ŠVP pre 1. stupeň základných škôl, ŠVP pre 2. stupeň základných škôl, ŠVP pre gymnáziá, ŠVP pre základné umelecké školy, ŠVP pre konzervatóriá, ŠVP pre jazykové školy. Ďalších 83 ŠVP je spracovaných pre odborné vzdelávanie. Ministerstvo vydáva tiež vzdelávacie programy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a vzdelávacie pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Výchovné programy určené pre školské zariadenia, v ktorých sa vykonáva výchovná činnosť (reedukačné centrá, centrá voľného času, školské kluby detí a pod.)
(22) Súčasťou ŠVP je rámcový učebný plán, ktorý obsahuje vzdelávacie oblasti a zoznam povinných a voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti. Vzdelávacími oblasťami napríklad Jazyk a vzdelávanie, Človek a príroda, Zdravie a pohyb a pod. V rámci vzdelávacích oblastí sa určujú konkrétne predmety ako napr. Matematika, Fyzika, Telesná výchova a pod. Rámcové učebné plány určujú taktiež rozsah najväčšieho týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku vzdelávacieho programu a počet hodín, ktoré môže škola použiť na svoje vlastné zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov.
(23) Druhým stupňom programového systému je tvorba vlastných školských vzdelávacích programov (ŠkVP) na úrovni každej školy. ŠkVP zohľadňuje špecifické potreby školy na základe požiadaviek rodičov, návrhov a potrieb zamestnávateľov, ale aj samotných detí a žiakov a ďalších zainteresovaných, čím sa zvyšuje predpoklad pre ich lepšiu
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
9
prípravu na život, lepšiu zamestnanosť a uplatnenie v praktickom živote. Rozsah hodín, ktoré škola môže použiť pri tvorbe svojho školského vzdelávacieho programu, určuje príslušný ŠVP.
(24) V oblasti vyučovania cudzích jazykov platí v súčasnosti cieľ umožniť ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk. Tento cieľ je ustanovený v školskom zákone a následne premietnutý do ŠVP.
1.1.4 Zabezpečenie vzdelávania učebnicami
(25) Učebnice a ďalšie učebné texty tvoria jeden zo základných predpokladov zabezpečenia vzdelávania. Problém ich nedostatku a kvality, ktorý sa vyhrotil v posledných rokoch, bol a stále je vo verejnosti a v médiách jedným z najčastejšie preberaných problémov v oblasti regionálneho školstva.
(26) Základné pravidlá týkajúce sa učebníc (a ďalších učebných textov) upravuje školský zákon v § 13. V súlade s ním sa na vzdelávanie v školách používajú učebnice schválené ministerstvom školstva. Kritériom pre schválenie učebnice je súlad jej obsahu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania určenými v školskom zákone a s príslušným štátnym vzdelávacím programom. Schválenie učebnice sa uskutočňuje vydaním schvaľovacej doložky, ktorej súčasťou je aj určenie lehoty jej platnosti. Ministerstvo povinnosť jeden rok pred uplynutím určenej lehoty zabezpečiť odborné posúdenie učebnice a vydať novú schvaľovaciu doložku alebo zabezpečiť vydanie novej učebnice. Z minulosti však existujú aj učebnice so schvaľovacou doložkou na dobu neurčitú.
(27) Ministerstvo je povinné bezplatne poskytovať schválené učebnice školám na základe ich objednávky. Školy povinné zapožičiavať žiakom bezplatne učebnice, učebné texty a pracovné zošity pre povinné vyučovacie predmety.
(28) Zákon predpokladá, že ministerstvo udržuje a zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam všetkých učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bola udelená schvaľovacia doložka. Táto povinnosť nie je naplnená a jej naplnenie nie je bezo zmeny zákona zahŕňajúcej zrušenie schvaľovacích doložiek na dobu neurčitú z minulosti uskutočniteľné. Ministerstvo však zverejňuje na adrese
www.edicnyportal.sk
všetky
„aktívne“ schválené učebnice, t.j. učebnice, ktoré si školy môžu objednať. Prostredníctvom tohto portálu si školy učebnice aj objednávajú. Podľa údajov zverejnených na portáli k 28. februáru 2013 schvaľovaciu doložku 1502 „aktívnych učebníc a 322 učebníc pre cudzie jazyky má odporúčaciu doložku.
(29) V školách sa okrem schválených učebníc môžu používať aj iné učebné texty. Podmienkou je, aby boli v súlade s cieľmi a princípmi školského zákona. Časť učebníc, ktoré nemajú schvaľovaciu doložku, tzv. odporúčaciu doložku ministerstva. O týchto učebniciach zákon explicitne konštatuje, že ich možno používať na vzdelávanie, v súvislosti s nimi však nevzniká nárok na ich bezplatné poskytovanie školám. Navyše, odporúčacie doložky nie časovo obmedzované, čo generuje podobné problémy ako učebnice so schvaľovacou doložkou na dobu neurčitú.
(30) Prijatím školského zákona v roku 2008 vznikla ministerstvu školstva povinnosť zabezpečiť vydanie niekoľkých stovák nových učebníc. Ich zoznam však pri prechode na nové vzdelávacie programy nebol vypracovaný a dopĺňa sa dodnes. sa konštatovať, že ministerstvo školstva nebolo na plnenie úlohy takéhoto rozsahu pripravené. Ministerstvo navyše prijalo v roku 2008 na proces tvorby a vydávania učebníc smernicu, ktorá sa v praxi ukázala ako nevhodná. Hoci uvedenú smernicu medzičasom nahradilo lepšou, s dôsledkami týchto skutočností sa ministerstvo a celé regionálne školstvo vyrovnáva dodnes. K 28.
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
10
februáru 2013 bolo do škôl dodaných 279 titulov nových reformných učebníc z toho 29 pre odborné predmety a 76 učebníc je schválených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou pre predmet náboženstvo/náboženská výchova.
(31) Momentálne je v procese verejného obstarávania 92 ďalších titulov a návrhy na vydanie ďalších učebníc a učebných textov stále vznikajú, a to aj kvôli zmenám v ŠVP.
(32) Nedostatok učebníc v školách okrem ich oneskoreného vydávania aj ďalšiu príčinu, ktorou je limitovaný objem finančných prostriedkov, ktorý môže ministerstvo na tento účel vyčleniť. V roku 2012 to bolo 8,5 mil. €. Na rok 2013 ministerstvo od škôl objednávky v objeme 16,3 mil. €, k dispozícii má k 28. februáru 2013 na tento účel sumu 6,3 mil. €.
(33) Pri riešení problémov s klasickými papierovými učebnicami začína pomáhať sprístupňovanie digitálnych verzií učebníc a ďalších foriem digitálneho vzdelávacieho obsahu na internete. Deje sa to prostredníctvom portálu eAktovka na adrese
www.eaktovka.sk
, na ktorom je ku 28. februáru 2013 bezplatne sprístupnených 63 titulov
učebníc (vrátane ich prekladov). Ministerstvo školstva rozbieha ďalší veľký projekt sprístupňovania digitálneho vzdelávacieho obsahu. Jeho súčasťou je aj systém digitálnych vzdelávacích materiálov Planéta vedomostí. Ku koncu roka si ju v rámci Programu podpory digitalizácie škôl, ktorý spustila nezisková organizácia EDULAB v spolupráci so školskými asociáciami a komerčnými partnermi, vyskúšalo viac ako 1 000 škôl z celého Slovenska a 80 000 domácností. V súčasnosti je v záverečnej fáze jej sprístupnenie všetkým školám a rodičovskej verejnosti. Pozitívnu odozvu na Planétu vedomostí zaznamenalo ministerstvo školstva aj zo strany strešných školských organizácií, Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií a Združenia samosprávnych škôl Slovenska. Vychádzali pritom zo skúseností škôl, ktoré Planétu vedomostí využívajú v dennej praxi.
(34) Ministerstvo zabezpečuje učebnice nielen v slovenskom jazyku, ale aj v jazyku národnostných menšín a tiež pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. K 28. februáru 2013 je k dispozícii prepis 18 reformných učebníc do Brailovho písma a ministerstvo uzatvorené zmluvy na dodanie ďalších 13 prepisov učebníc. Na učebnice v jazyku národnostných menších ministerstvo vynaložilo v roku 2012 18,6% z celkového objemu prostriedkov minutých na učebnice, v roku 2013 rozpočtuje na tento účel až 30% z celkového objemu prostriedkov určených na učebnice.
1.1.5 Zabezpečovanie kvality vzdelávania
(35) Na úrovni školy a školského zariadenia zodpovedá za zabezpečovanie a hodnotenie kvality jej riaditeľ. Medzi povinnosti riaditeľa od roku 2006 patrí aj každoročné vypracovanie Správy o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach školy alebo školského zariadenia, prostredníctvom ktorej poskytuje informácie o stave a úrovni výchovy a vzdelávania zriaďovateľom a verejnosti za predchádzajúci školský rok.
(36) Externé hodnotenie škôl a školských zariadení v SR vykonáva ŠŠI. ŠŠI každoročne spracúva výsledky inšpekčnej činnosti vykonanej v príslušnom školskom roku v podobe správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania, ktorá sumarizuje výsledky inšpekcií s cieľom poskytnúť hodnotenie škôl a školských zariadení.
(37) Relevantnými nástrojmi na objektívne hodnotenie úrovne školy a žiaka okrem zistení z kontrol ŠŠI aj externé merania na celoštátnej úrovni (Testovanie 9, Maturita), zistenia z medzinárodných prieskumov (PISA, PIRLS, TIMSS, TALIS, a i.) a výsledky vedomostných olympiád a súťaží. Uvedené merania zabezpečuje NÚCEM.
(38) SR sa pravidelne zúčastňuje medzinárodných meraní realizovaných medzinárodnými organizáciami OECD a IEA (The International Association for the Evaluation of Educational
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
11
Achievement). Merania zahŕňajú rôzne vekové skupiny žiakov (PISA 15-násť roční žiaci, PIRLS a TIMSS žiaci 4. ročníka, ICILS a ICCS žiaci 8. ročníka resp. zodpovedajúceho ročníka 8-ročných gymnázií). rozlične časovo rozvrhnuté (pilotná štúdia hlavná štúdia) a uskutočňované v rozličných cykloch (3-, 4-, 5- ročných). Podľa štúdie McKinsey dosahuje Slovensko v týchto meraniach celkovo priemerné výsledky. V kategórii 23 krajín s úrovňou financovania na žiaka zodpovedajúcou úrovni financovania na Slovensku mu však z hľadiska dosiahnutých výsledkov patrí druhé miesto.
(39) Riaditeľ školy zodpovedá aj za hodnotenie svojich zamestnancov a kvalitu pedagogickej činnosti učiteľov. Žiadny právny predpis však neurčuje akou formou alebo akými postupmi či metódami sa má toto hodnotenie uskutočňovať.
(40) Hodnotenie žiakov sa v rámci vzdelávania vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov slovným hodnotením, klasifikáciou, alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. Slovné hodnotenie možno uplatniť v primárnom vzdelávaní.
(41) Žiaci základných a stredných škôl sa každoročne aktívne zapájajú do medzinárodných kôl predmetových olympiád a súťaží. V školskom roku 2011/2012 získali v 5 predmetových olympiádach na medzinárodnej úrovni 2 zlaté, 5 strieborných a 8 bronzových medailí.
1.1.6 Sieť základných škôl a stredných škôl
(42) Základná škola štandardne 9 ročníkov. Základné školy sa členia na dva typy, a to na plnoorganizované ZŠ, ktoré majú všetkých 9 ročníkov, a neplnoorganizované ZŠ, ktoré nemajú všetky ročníky. Podľa školského zákona sa vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.
(43) V základnej škole možno zriadiť aj nultý ročník. Nultý ročník základnej školy je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. V nultom ročníku dieťa začína plniť povinnú školskú dochádzku. Do nultého ročníka môže byť zaradené dieťa len s informovaným súhlasom jeho zákonného zástupcu.
(44) V súčasnosti je v sieti zaradených 2 177 základných škôl a vzdeláva sa v nich 430 139 žiakov. Z nich je 713 (32,8 %) neplnoorganizovaných základných škôl s ročníkmi 1. - 4. Vzdeláva sa v nich 13 653 žiakov (3,2 %). Celkovo sa v sieti vyskytujú školy s počtom od 2 do 1008 žiakov. Štátnych neplnorganizovaných škôl len s 1. 4. ročníkom je 690, súkromných 8 a cirkevných je 15. Dvojzmenné vyučovanie sa zabezpečuje pre 3 257 žiakov v 169 triedach štátnych základných škôl. V cirkevných a súkromných základných školách dvojzmennosť neevidujeme. 13 298 žiakov prvých štvrtých ročníkov štátnych základných škôl vzdelávame v triedach so spojenými ročníkmi. 18 žiakov takto vzdelávame v súkromných ZŠ a 337 žiakov v cirkevných ZŠ.
(45) Niektoré ďalšie údaje o sieti základných škôl:
a)máme veľa základných škôl s nízkym počtom žiakov. Napríklad: 110 škôl s počtom žiakov menej ako 13, 248 škôl s počtom žiakov od 13 do 24 a 167 škôl s počtom žiakov od 25 do 36 žiakov,
b)len 1 škola má viac ako 1000 žiakov,
c)v základných školách je 23 409 tried.
(46) Nultý ročník navštevuje v súčasnosti 3 487 žiakov.
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
12
(47) Počet žiakov na učiteľa v základných školách, ročníky 1 4, je 17,1; priemer v OECD je 15,9. V ročníkoch 5 9 to je 13,6; priemer OECD je 13,7. Počet žiakov na triedu v základných školách, ročníky 1 4, je 17,8; priemer v OECD je 21,2. V ročníkoch 5 9 to je 20,5; priemer OECD je 23,4. Tieto údaje sa vzťahujú na rok 2010.
(48) Stredoškolské vzdelávanie sa uskutočňuje v troch druhoch stredných škôl: gymnázium, stredná odborná škola (SOŠ) a konzervatórium. Počty stredných škôl, žiakov a učiteľov podľa druhov a zriaďovateľov sú v tabuľke 3.
Tabuľka 3 Počty stredných škôl, žiakov a učiteľov* podľa druhov a zriaďovateľov k 15. 9. 2012
Počty stredných škôl, žiakov a učiteľov podľa zriaďovateľov
zriadené
ObÚ
zriadené
obcou
zriadené
VÚC
cirkevné
súkromné
spolu
Počet škôl
16
4
131
55
38
244
Počet žiakov
10 094
749
52 760
12 904
3 839
80 346
Gymnáziá
Počet učiteľov
879
82
4 552
1 388
689
7590
Počet škôl
5
1
353
19
86
464
Počet žiakov
1 485
50
137 616
3 775
15 030
157 956
Stredné
odborné
školy
Počet učiteľov
139
3
12 463
526
1 922
15 053
Počet škôl
6
1
9
16
Počet žiakov
1 889
182
914
2 985
Konzervatóriá
Počet učiteľov
613
64
358
1 035
Počet škôl
21
5
490
75
133
724
Počet žiakov
11 579
799
192 265
16 861
19 783
241 287
Stredné školy
spolu
Počet učiteľov
1 018
85
17 628
1 978
2 969
23 678
Zdroj: ÚIPŠ *: Počet učiteľov vrátane učiteľov na kratší pracovný čas
(49) Gymnázium pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe. Vzdelávacie programy gymnázia zamerané predovšetkým na prípravu na štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe, kultúre a športe. Osemročný vzdelávací program ponúka 160 z celkového počtu 245 gymnázií.(Zdroj: UIPS 2013)
(50) SOŠ pripravuje žiakov v najmenej dvojročnom a najviac päťročnom vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania. SOŠ sa podľa zamerania svojich vzdelávacích programov členia na viaceré typy (napríklad stredná priemyselná škola, stredná umelecká škola, stredná pedagogická škola, stredná zdravotnícka škola, škola úžitkového výtvarníctva, dopravná akadémia, hotelová akadémia, obchodná akadémia, pedagogická a kultúrna akadémia, pedagogická a sociálna akadémia a pod.). Vzdelávacie programy strednej odbornej školy zamerané predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností v národnom hospodárstve, zdravotníctve, verejnej správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach. Žiakom zabezpečuje teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie a môže pripravovať aj na ďalšie štúdium.
(51) Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania. Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne.
(52) Konzervatóriá sa členia na dva typy: hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné konzervatórium. Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje výchovu a vzdelávanie v odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. Tanečné konzervatórium
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
13
poskytuje výchovu a vzdelávanie v odbore tanec podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou.
(53) Počet žiakov na učiteľa na stredných školách bol v roku 2010 u nás 14,6 žiaka na učiteľa, teda mierne vyšší ako je priemer krajín OECD, ktorý bol v tom roku 13,8 žiaka na učiteľa. (Zdroj: Education at Glance 2012)
1.1.7 Výchova a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
(54) V regionálnom školstve sa venuje osobitná pozornosť deťom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Do tejto kategórie patria deti a žiaci so zdravotným znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia a zaraďujú sa sem aj deti a žiaci s nadaním.
(55) Skupina detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením zahŕňa deti a žiakov so zdravotným postihnutím, choré alebo zdravotne oslabené, s vývinovými poruchami, s poruchou správania. Za dieťa a žiaka so zdravotným postihnutím sa pokladá dieťa a žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím.
(56) Podmienkou zaradenia do kategórie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je diagnostikovanie niektorej z uvedených výchovno-vzdelávacích potrieb zariadením výchovného poradenstva a prevencie.
(57) Počet žiakov so zdravotným znevýhodnením predstavuje v súčasnosti 11,73 % zo všetkých žiakov základných škôl.
(58) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v špeciálnych školách,7 v špeciálnych triedach bežných škôl alebo v štandardných triedach bežných škôl (“integrovaní žiaci”). Počty špeciálnych škôl, špeciálnych tried v bežnej škole a žiakov vrátane integrovaných podľa zriaďovateľov sú uvedené v tabuľke 4.
(59) Špeciálne triedy sa zriaďujú spravidla pre deti a žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia, pričom časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy.
(60) Existujú nasledujúce druhy špeciálnych škôl: špeciálna materská škola, špeciálna základná škola, špeciálna stredná škola, praktická škola a odborné učilište.
(61) Pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre príslušný druh postihnutia, napríklad podľa vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím alebo pre deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených.
(62) Do špeciálnych škôl sa prijímajú deti a žiaci na základe odborných diagnostických vyšetrení, písomnej žiadosti zákonného zástupcu o prijatie do špeciálnej školy a písomného súhlasu zákonného zástupcu.
7 Pojem „špeciálna škola“ sa v praxi používa v užšom alebo širšom zmysle slova. Školský zákon v § 95 označuje ako špeciálnu základnú školu takú základnú školu, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím. V širšom slova zmysle sa špeciálnymi školami zvyknú označovať všetky školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V tejto správe používame označenie „špeciálna škola“ v širšom význame.
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu
14
(63) Podmienkou pre integrované vzdelávanie je písomná žiadosť zákonného zástupcu a závery špeciálno-pedagogického a psychologického vyšetrenia centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centra špeciálnopedagogického poradenstva. Legislatíva teda umožňuje zákonným zástupcom dieťaťa so zdravotným postihnutím rozhodnúť, v akom type školy sa bude ich dieťa vzdelávať. V záveroch z diagnostického vyšetrenia musí byť uvedená diagnóza dieťaťa a žiaka, čiže dôvod na vzdelávanie dieťaťa a žiaka s využitím pre neho prospešných špeciálnych metód a foriem a odporúčanie najvhodnejšej formy vzdelávania (školská integrácia, špeciálna trieda alebo špeciálna škola), do ktorej by mal byť zaradený. Rodič môže svoju voľbu školy zmeniť buď na základe vlastného uváženia, alebo na odporúčanie poradne alebo školy. V prípade, ak sa rodič dieťaťa rozhodne o inej než odporúčanej forme vzdelávania pre jeho dieťa, riaditeľ školy to musí rešpektovať. Ak by však forma vzdelávania nebola dieťaťu na prospech, ale rodič by na nej trval, o zmene formy vzdelávania napriek inému názoru rodiča môže rozhodnúť súd (zatiaľ bol zaznamenaný 1 prípad podania na súd, no rodič potom svoj názor zmenil, takže súd sa nekonal – kraj Trenčín).
Tabuľka 4 Počty špeciálnych škôl, špeciálnych tried v bežnej škole a žiakov vrátane integrovaných podľa zriaďovateľov
Počty špeciálnych škôl, špeciálnych tried v bežnej škole, žiakov vrátane integrovaných žiakov podľa zriaďovateľov
zriadené
ObÚ
zriadené
obcou
zriadené
VÚC
cirkevné
súkromné
spolu
Počet škôl
365
0
3
17
27
412
Špeciálne školy
Počet žiakov
23 214
0
680
399
1 041
25 334
Počet bežných škôl, pri ktorých je zriadená špeciálna trieda
0
334
3
10
2
349
Špeciálne triedy v bežnej škole
Počet žiakov
0
10 201
59
141
32
10 433
Počet škôl
365
334
6
27
29
761
Špeciálne školy a špeciálne triedy spolu
Počet žiakov
23 214
10 201
739
540
1 073
35 767
Individuálne integrovaní žiaci
Počet žiakov
158
20 635
5 231
1 465
967
28 456
Zdroj: ÚIPŠ
(64) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách so zameraním na rozvoj intelektového nadania, umeleckého nadania a športového nadania. Školou pre deti a žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch. Pre deti a žiakov s nadaním sa zriaďujú materské školy, základné školy a stredné školy.
(65) V štandardných materských školách, základných školách a stredných školách možno zriadiť triedy pre deti a žiakov s nadaním. Aj deti a žiaci s nadaním môžu byť individuálne integrovaní. Počty špeciálnych škôl, špeciálnych tried v bežnej