Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
Príloha č. 3  
Medzinárodné porovnanie výdavkov na vzdelávanie  
Bratislava, marec 2013  
Obsah  
OBSAH...................................................................................................................................... 2  
1. METODIKY VYKAZOVANIA VÝDAVKOV NA VZDELÁVANIE......................... 3  
2. METODIKA UOE (UNESCO/OECD/EUROSTAT) .................................................... 4  
2.1. CHARAKTERISTIKA METODIKY....................................................................................... 4  
2.2. ÚDAJE ZA SR ................................................................................................................. 6  
2.3. MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE VÝDAVKOV.................................................................... 7  
2.3.1. Celkové výdavky na vzdelávacie inštitúcie............................................................. 7  
2.3.2. Verejné vs. súkromné výdavky na vzdelávacie inštitúcie ....................................... 8  
2.3.3. Výdavky vzdelávacích inštitúcií na jedného žiaka.................................................. 8  
2.3.4. Verejné výdavky na vzdelávanie............................................................................. 9  
3. METODIKA COFOG .................................................................................................... 10  
3.1. CHARAKTERISTIKA METODIKY..................................................................................... 10  
3.2. ÚDAJE ZA SR ............................................................................................................... 10  
3.3. MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE ..................................................................................... 11  
ZOZNAM OBRÁZKOV........................................................................................................ 13  
ZOZNAM TABULIEK.......................................................................................................... 13  
ZOZNAM RÁMČEKOV....................................................................................................... 13  
2
 
1. Metodiky vykazovania výdavkov na vzdelávanie  
(1) Existujú dve metodiky pre medzinárodné porovnávanie výdavkov na vzdelávanie: UOE  
a COFOG.  
(2) Metodika UOE (Unesco/OECD/Eurostat) je základnou metodikou, ktorá zabezpečuje  
medzinárodne porovnateľné dáta. Metodika pokrýva špeciálne len oblasť vzdelávania. Na  
Slovensku pripravuje údaje podľa tejto metodiky Ústav informácií a prognóz školstva.  
Následne ich používajú medzinárodné organizácie ako OECD, Eurostat a Unesco, ktoré na  
základe údajov získaných z rôznych krajín vypracovávajú a zverejňujú ich porovnanie.  
(3) V rámci metodiky UOE sa výdavky na vzdelávanie triedia podľa:  
a) zdroja financovania (verejné, súkromné, zahraničné),  
b) typu transakcie (priame výdavky na vzdelávacie inštitúcie, transfery domácnostiam,  
výdavky domácností),  
c) úrovne vzdelávania – ISCED 971.  
(4) Medzinárodne porovnateľné údaje o verejných výdavkoch vo všeobecnosti, a v rámci toho  
aj pre vzdelávanie, sa zabezpečujú aj pomocou funkčnej klasifikácie výdavkov verejnej  
správy COFOG (Classification of the Functions of Government). V prípade Slovenska nie sú  
verejné výdavky na vzdelávanie publikované s členením na jednotlivé stupne vzdelania  
(Štatistický úrad SR ich má k dispozícií, ale ich pre nízku kvalitu ich nepublikuje).  
(5) Medzi metodikou UOE a COFOG existujú viaceré rozdiely. Dôležité je však spomenúť,  
že metodika COFOG je východiskom pri tvorbe údajov podľa metodiky UOE, z dôvodu, že  
funkčná klasifikácia je rozpočtovou klasifikáciou, t.j. sú podľa nej rozpočtované  
a vykazované jednotlivé výdavkové položky verejnej správy.  
Metodika UOE  
COFOG  
Nie je rozpočtovou klasifikáciou  
Pokrýva len vzdelávanie  
Rozpočtová klasifikácia  
Pokrýva aj iné oblasti  
Pokrýva čiastočne aj súkromné výdavky  
Pokrýva iba formálne vzdelávanie  
Pokrýva len výdavky verejnej správy  
Pokrýva taktiež neformálne vzdelávanie (napr.  
zariadenia a inštitúcie celoživotného vzdelávania)  
Časť výdavkov vzdelávacích inštitúcií, ktorá je Časť výdavkov vzdelávacích inštitúcií, ktorá je  
financovaná zo súkromných zdrojov, nezahŕňa do financovaná zo súkromných zdrojov, je zahrnutá do  
verejných výdavkov na vzdelávanie.  
Do výdavkov na vzdelávanie zahrňuje aj výskumné Výdavky na výskum a vývoj inštitúcií terciárneho  
aktivity v rámci inštitúcií terciárneho vzdelávania. vzdelávania priraďuje príslušným vecným  
verejných výdavkov na vzdelávanie.  
k
oblastiam, tzv. funkciám (napr. 01.4 Základný  
výskum, 07.5 Výskum vývoj v oblasti zdravia, atď.).  
Medzi výdavky na vzdelávanie zahŕňa aj niektoré Rodinné prídavky sú súčasťou sociálnych dávok, nie  
transfery domácnostiam (napr. rodinné prídavky). výdavkov na vzdelávanie.  
(6) Verejné výdavky na vzdelávanie vykázané podľa metodiky UOE a COFOG v prípade  
krajín EÚ značne korelujú, ale v niektorých prípadoch sú rozdiely výraznejšie. V prípade  
Slovenska boli do roku 2003 medzi výdavkami podľa týchto metodík výraznejšie rozdiely.  
Od roku 2003 sa výdavky podľa oboch metodík vyvíjajú približne na rovnakej úrovni.  
1
V roku 2011 bola schválená revízia Medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelávania (ISCED –  
International Standard Classification of Education), pričom bude prvýkrát použitá pri zbere dát v roku 2014.  
3
 
Obrázok 1 Verejné výdavky na vzdelávanie krajín EÚ  
Obrázok 2 Vývoj verejných výdavkov na vzdelávanie  
(UOE vs. COFOG, % HDP, 2009)  
(UOE vs. COFOG, % HDP)  
Zdroj: Eurostat  
Zdroj: Eurostat  
2. Metodika UOE (Unesco/OECD/Eurostat)  
2.1. Charakteristika metodiky  
(7) Údaje o financovaní sú zbierané prostredníctvom tzv. tabuliek FIN-1 a FIN-2 systému  
UOE, do ktorých jednotlivé krajiny zaznamenávajú výdavky na vzdelávanie v rôznych  
členeniach. Výdavky na vzdelávanie v metodike UOE sú členené v troch dimenziách, ktoré sú  
zobrazené v tabuľke č. 1:  
a) Prvá dimenzia, vyznačená na horizontálnej osi, definuje miesto, kam sú výdavky na  
vzdelávanie smerované – do vzdelávacích inštitúcií (školy, školské zariadenia, vysoké  
školy a ďalšie inštitúcie, ktoré sa priamo podieľajú na poskytovaní podpory a pomoci  
pri vzdelávaní) alebo mimo týchto vzdelávacích inštitúcií (súkromný nákup tovarov a  
služieb).  
b) Druhá dimenzia, na zvislej osi, definuje výdavky na vzdelávanie podľa účelu – na  
vlastné vzdelávanie, výskum a vývoj a servisné služby spojené so vzdelávaním (ako sú  
stravovanie, ubytovanie a ďalšie podporné činnosti, potrebné pre realizáciu  
vzdelávania).  
c) Tretia dimenzia charakterizuje zdroje financovania výdavkov s členením na verejné  
zdroje, vrátane medzinárodných (bledomodré vyznačenie), súkromné z domácností a  
ostatných subjektov (sýtomodré vyfarbenie) ako aj súkromné zdroje s verejnou  
dotáciou (sivé vyfarbenie).  
(8) Údaje sú navyše členené podľa stupňov vzdelávania ISCED.  
4
 
 
 
 
Tabuľka 1 Členenie výdavkov na vzdelávanie  
(9) Metodika pokrýva všetky verejné výdavky na vzdelávanie bez ohľadu na to, či sú  
vynaložené na inštitúcie alebo ide o transfer súkromným subjektom na úhradu životných  
nákladov študentov alebo na vzdelávacie služby. V prípade súkromných výdavkov sú pokryté  
len tie, ktoré priamo súvisia s tovarmi a službami súvisiacimi so vzdelávaním.  
(10) Dva kľúčové indikátory výdavkov, ktoré sa vo verejnej diskusii používajú, sú  
nasledovné:  
a) celkové výdavky na vzdelávacie inštitúcie,  
b) celkové verejné výdavky na vzdelávanie.  
(11) Celkové výdavky na vzdelávacie inštitúcie zahŕňajú výdavky, ktoré smerujú na  
vzdelávacie inštitúcie (školy) z verejných zdrojov, zo zahraničia, od študentov a domácností,  
ako aj od iných súkromných jednotiek. Je to suma zdrojov, s ktorými vzdelávacie inštitúcie  
hospodária.  
(12) Celkové verejné výdavky na vzdelávanie sa skladajú z dvoch častí. Prvou sú verejné  
výdavky na vzdelávacie inštitúcie, druhou zložkou sú transfery a platby z verejných zdrojov  
na vzdelávacie účely súkromným subjektom, t.j. či už študentom alebo iným subjektom (napr.  
štipendiá, atď.). Celkové verejné výdavky na vzdelávanie sú preto vyššie ako verejné výdavky  
na vzdelávacie inštitúcie.  
5
 
Rámček 1 Členenie údajov v metodike UOE  
Zdroje, z ktorých poskytujú ekonomiky prostriedky na vzdelávanie, možno zaradiť do týchto kategórií:  
vládne (verejné) zdroje  
mimovládne (súkromné) zdroje  
zdroje medzinárodných agentúr a iné zahraničné zdroje  
Vládne (verejné) zdroje sú poskytované:  
vo forme priamych výdavkov na vzdelávacie inštitúcie  
ako transfery v rámci verejnej správy (určené na vzdelávanie)  
ako transfer súkromným osobám (domácnosti a iné inštitúcie)  
Mimovládne (súkromné) zdroje môžu pochádzať od:  
domácností - študentov a ich rodín  
ostatných súkromných subjektov - súkromné podniky a neziskové organizácie (vrátane náboženských  
a dobročinných organizácií)  
Zdroje medzinárodných agentúr a iné zahraničné zdroje môžu byť vyplácané vládam alebo priamo vzdelávacím  
inštitúciám.  
Metodika UOE taktiež člení výdavky vynaložené vzdelávacími inštitúciami na jednotlivé výdavkové kategórie  
v rámci inštitúcií a podľa ISCED. Výdavkové kategórie zahŕňajú:  
výdavky na odmeny zamestnancov  
o
o
o
hrubé mzdy  
výdavky na dôchodkové zabezpečenie  
iné nemzdové náhrady.  
iné bežné výdavky  
o
o
o
o
výdavky na zmluvné a nakúpené služby,  
výdavky na ostatné prostriedky,  
pomoc vzdelávacích inštitúcií študentom,  
iné vyžadované platby.  
kapitálové výdavky (na predmety s dobou životnosti viac ako 1 rok)  
o
o
výdavky na výstavbu, obnovu a veľké opravy budov  
výdavky na ich nové alebo náhradné zariadenie  
2.2. Údaje za SR  
(13) Nasledujúca tabuľka uvádza základné členenie výdavkov na vzdelávanie pre SR.  
Potrebné je zdôrazniť, že od roku 2010 došlo k metodickej zmene vykazovania údajov zo  
štrukturálnych fondov EÚ. Do roku 2010 boli vykazované v rámci zdrojov zo zahraničia, od  
roku 2010 sú vykazované ako priame verejné výdavky.  
(14) Výdavky na vzdelávacie inštitúcie zo zahraničia a súkromné výdavky na vzdelávacie  
inštitúcie zahŕňajú v prípade Slovenska len výdavky na verejné inštitúcie. V prípade  
súkromného školstva od predškolskej výchovy až po vyššie stredné vzdelávanie sú zahrnuté  
len financie poskytované z verejných zdrojov. V prípade súkromných vysokých školách nie  
sú vyčíslené žiadne výdavky. Absencia týchto údajov je dôsledkom nedostupnosti takýchto  
údajov nakoľko súkromné inštitúcie nie sú v tejto oblasti viazané povinnosťou ich vykazovať.  
6
 
 
Tabuľka 2 Vývoj výdavkov na vzdelávanie v SR (% HDP)  
2004  
4,74  
3,97  
0,02  
0,75  
2005  
4,39  
3,66  
0,03  
0,70  
2006  
4,34  
3,67  
0,05  
0,62  
2007  
3,96  
3,34  
0,08  
0,53  
2008  
4,07  
3,30  
0,07  
0,70  
2009  
4,75  
3,74  
0,30  
0,72  
2010  
4,80  
4,24  
0,02  
0,54  
Celkové výdavky na vzdelávacie inštitúcie  
Priame verejné výdavky na vzdelávacie inštitúcie  
Výdavky na vzdelávacie inštitúcie zo zahraničia  
Celkové súkromné výdavky na vzdelávacie inštitúcie  
Celkové verejné výdavky na vzdelávanie  
Priame verejné výdavky na vzdelávacie inštitúcie  
Celkové verejné transfery súkromnému sektoru  
Zdroj: ÚIPŠ  
4,19  
3,97  
0,22  
3,85  
3,66  
0,19  
3,88  
3,67  
0,21  
3,62  
3,34  
0,28  
3,61  
3,30  
0,31  
4,09  
3,74  
0,35  
4,59  
4,24  
0,35  
2.3. Medzinárodné porovnanie výdavkov  
2.3.1. Celkové výdavky na vzdelávacie inštitúcie  
(15) Celkové výdavky na vzdelávacie inštitúcie v roku 2009 v Slovenskej republike  
predstavovali objem rovnajúci sa 4,75 % HDP. Priemer krajín OECD bol 6,2 % HDP a EÚ21  
5,9 % HDP.  
Tabuľka 3 Výdavky na vzdelávacie inštitúcie podľa stupňa vzdelávania (2009, % HDP)  
Základné  
a stredné  
Predškolské  
Vysokoškolské Spolu  
0,5  
0,6  
4
1,6  
1,4  
6,2  
5,9  
OECD  
EU21  
3,8  
3,1  
0,5  
0,9  
4,7  
SK  
0,6  
3,2  
1,2  
5,1  
V3  
91,9  
77,3  
59,8  
76,2  
SK/OECD (%)  
Zdroj: OECD  
(16) Pri pohľade na jednotlivé úrovne vzdelávania je zrejmé, že Slovensko vynakladá v  
pomere k HDP relatívne najmenej peňazí na vysoké školy. Vzhľadom k HDP boli výdavky na  
vzdelávanie na Slovensku v roku 2009 len o 0,1 p.b. vyššie než v roku 1995. Priemer krajín  
OECD v tomto období stúpol až o 0,8 p.b.  
Tabuľka 4 Výdavky na vzdelávacie inštitúcie podľa stupňa vzdelávania (% HDP, 1995, 2000, 2005)  
Základné a stredné  
Vysokoškolské  
Spolu  
1995 2000 2005 2009 1995 2000 2005 2009 1995 2000 2005 2009  
3,1  
3,6  
2,7  
3,5  
2,9  
3,8  
3,1  
4
0,7  
1,2  
0,8  
1,3  
0,9  
1,5  
0,9  
1,6  
4,6  
5,4  
4,1  
5,3  
4,4  
5,8  
4,7  
6,2  
SK  
OECD  
V3  
3,4  
3,1  
3,3  
3,2  
77,3  
0,8  
0,9  
1,2  
1,2  
4,9  
4,7  
5,2  
5,1  
84,3  
75,7  
76,5  
59,7  
59,6  
62,7  
59,8  
86,7  
75,9  
76,1  
76,2  
SK/OECD  
Zdroj: OECD  
7
 
 
 
 
 
2.3.2. Verejné vs. súkromné výdavky na vzdelávacie inštitúcie  
(17) Z hľadiska zdrojov financovania vzdelávacích inštitúcií v pomere k HDP Slovensko  
zaostáva najmä vo financovaní z verejných zdrojov. Financovanie zo súkromných zdrojov  
(vrátane zahraničných zdrojov) zohráva v rámci krajín OECD relatívne najdôležitejšiu úlohu  
v prípade vysokoškolského vzdelávania.  
Tabuľka 5 Výdavky na vzdelávacie inštitúcie podľa stupňa a zdroja (2009, % HDP)  
Predškolské  
Základné a stredné  
Vysokoškolské  
Spolu  
Verejné Súkromné Spolu  
Verejné Súkromné Spolu Verejné Súkromné Spolu Verejné Súkromné Spolu  
0,5  
0,5  
0,4  
0,6  
0,1  
0,1  
0,1  
0,1  
3,7  
3,7  
2,7  
3,0  
0,3  
0,2  
0,3  
0,2  
1,1  
1,2  
0,7  
1,0  
0,5  
0,3  
0,3  
0,4  
5,4  
5,5  
4,1  
4,7  
0,9  
0,5  
0,6  
0,7  
OECD  
EU21  
SK  
0,6  
0,6  
0,5  
0,6  
4,0  
3,9  
3,1  
3,3  
1,6  
1,5  
0,9  
1,4  
6,3  
6,0  
4,7  
5,3  
V3  
Zdroj: OECD  
2.3.3. Výdavky vzdelávacích inštitúcií na jedného žiaka  
(18) Časť rozdielov vo financovaní školstva je spôsobená počtom žiakov. Vo všeobecnosti  
čím menej má krajina žiakov, tým menej zdrojov potrebuje na ich vzdelávanie. Krajina  
s vyššími celkovými výdavkami, ale veľkým počtom žiakov môže na jedného žiaka  
vynakladať v skutočnosti menej peňazí než krajina s nižšími celkovými výdavkami, ale s  
nižším počtom žiakov.  
(19) Slovensko vynakladá na jedného žiaka po zohľadnení rôznych cenových hladín  
jednotlivých krajín menej než je priemer OECD aj V3. To platí pre všetky stupne vzdelávania  
okrem primárneho vzdelávania, kde na jedného žiaka sú výdavky v SR mierne vyššie než je  
priemer krajín V3.2 V priemere za všetky stupne vzdelávania na Slovensku vynakladáme na  
jedného žiaka, resp. študenta len 55 % z toho, čo dávajú na jedného žiaka resp. študenta  
v priemere krajiny OECD.  
Tabuľka 6 Ročné výdavky vzdelávacích inštitúcií na jedného študenta (2009, USD PPP)  
2. stupeň ZŠ  
Prvý  
Predškolské  
a
Vysokoškolské Celkovo  
stupeň ZŠ  
stredoškolské  
6 670  
6 807  
4 433  
4 936  
7 719  
7 762  
5 099  
4 655  
9 312  
9 513  
4 658  
5 381  
13 728  
12 967  
6 758  
9 252  
9 122  
5 134  
5 703  
OECD  
EU21  
SK  
8 177  
V3  
Zdroj: OECD  
2
Keďže na Slovensku sa pri rozpočtovaní nerozlišuje zvlášť primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie, ale  
výdavky sa rozpočtujú a vykazujú na základné školy spolu, sú výdavky členené na primárne a nižšie sekundárne  
vzdelávanie podľa počtu žiakov.  
8
 
 
 
 
(20) Vzťah medzi výdavkami na žiaka a HDP na obyvateľa je silný. V prípade primárneho  
a sekundárneho vzdelávania je lineárny, v prípade terciárneho vzdelávanie je mierne  
exponenciálny. Inak povedané, v prípade primárneho a sekundárneho vzdelávania platí, že  
čím vyššie HDP na obyvateľa, tým sú výdavky na žiaka priamo úmerne vyššie. Uvedený  
vzťah je možné zohľadniť prostredníctvom vyjadrenia výdavkov na žiaka v pomere k HDP na  
obyvateľa. Z dôvodov nášho nižšieho HDP na obyvateľa zaostávame za priemerom OECD pri  
takomto porovnaní menej ako pri iných, keď vynakladáme na žiaka približne 80 %  
z priemerných výdavkov na žiaka v OECD. Aj v tomto porovnávaní zaostávame nielen za  
priemerom OECD, ale aj za priemerom V3.  
Tabuľka 7 Ročné výdavky vzdelávacích inštitúcií na jedného študenta v porovnaní s HDP na obyvateľa  
(2009, USD PPP)  
2. stupeň ZŠ  
Prvý  
stupeň ZŠ  
Predškolské  
a
Vysokoškolské Celkovo  
stredoškolské  
20  
21  
20  
24  
23  
22  
23  
22  
27  
27  
21  
25  
42  
39  
30  
39  
29  
28  
23  
27  
OECD  
EU21  
SK  
V3  
Zdroj: OECD  
(21) Najviac podfinancované je v porovnaní s priemerom OECD vysokoškolské vzdelávanie.  
Napríklad v porovnaní s priemerom OECD dávame na jedného študenta vysokej školy až  
o 30 % menej, a to aj po zohľadnení nášho nižšieho HDP na obyvateľa. Naopak, najmenej  
zaostávame vo financovaní predškolského a primárneho vzdelávania.  
2.3.4. Verejné výdavky na vzdelávanie  
(22) Verejné výdavky na vzdelávanie zahŕňajú tú časť výdavkov vzdelávacích inštitúcií, ktorá  
plynie z verejných zdrojov, ako aj transfery a platby z verejných zdrojov na vzdelávacie účely  
súkromným subjektom, t.j. či už študentom alebo iným subjektom (napr. štipendiá, atď.).  
(23) V medzinárodnom porovnaní patria celkové verejné výdavky na vzdelávanie na  
Slovensku medzi najnižšie v OECD. Platí to vo vyjadrení výdavkov ako ich podielu na HDP,  
ale aj v ich vyjadrení ako podielu na celkových verejných výdavkoch. Výdavky Slovenska na  
vzdelávanie z verejných zdrojov boli v roku 2009 4,1 % HDP, pričom priemer V3 bol 4,9 %  
HDP a priemer OECD 5,8 % HDP. Zlou správou, je že Slovensko nedobieha vyspelé krajiny.  
Tabuľka 8 Celkové verejné výdavky na vzdelávanie  
Podiel na celkových verejných výdavkoch (%)  
Podiel na HDP (%)  
1995  
11,7  
10,4  
9,4  
2000  
12,6  
11,4  
7,5  
2005  
13,0  
11,8  
10,1  
11,0  
2009  
13,0  
11,5  
9,8  
1995  
5,3  
2000  
5,2  
2005  
5,3  
2009  
5,8  
OECD  
EU21  
SK  
5,3  
5,1  
5,3  
5,8  
4,6  
3,9  
3,8  
4,1  
10,0  
10,8  
10,4  
5,0  
4,6  
5,0  
4,9  
V3  
Zdroj: OECD  
9
 
 
 
(24) Naše zaostávanie má dve príčiny, ktoré majú približne rovnaký vplyv. Prvou je nižší  
podiel celkových verejných výdavkov na HDP (teda veľkosť verejného sektora) na Slovensku  
v porovnaní s priemerom krajín OECD. Inými slovami, vláda má menej prostriedkov na  
rozdeľovanie medzi sektory financované z verejných výdavkov ako vlády iných krajín.  
Kvantitatívne vyjadrené: veľkosť verejného sektora predstavuje približne 75 % priemeru  
OECD. Jednou z príčin tohto stavu je aj nízky výber daní. Druhou príčinou je, že podiel  
výdavkov na vzdelávanie na výdavkoch verejného sektora je nižší ako v iných krajinách.  
Z celkových verejných výdavkov išlo na vzdelávanie v posledných rokoch v SR približne  
10 % zdrojov. Priemer OECD je 13,0 % z celkových verejných výdavkov.  
3. Metodika COFOG  
3.1. Charakteristika metodiky  
(25) Funkčná klasifikácia výdavkov verejnej správy - COFOG (Classification of the  
Functions of Government) je súčasťou Systému národných účtov z roku 1993. Je určená na  
štatistické účely a na účely medzinárodného porovnávania ukazovateľov.  
(26) Predmetom klasifikácie sú výdavky jednotlivých verejných inštitúcií (výdavky verejnej  
správy). Využíva sa na klasifikáciu výdavkov poskytovaných verejnými inštitúciami.  
Vzťahuje sa na sektor verejných inštitúcií zaoberajúci sa prerozdeľovaním národného  
dôchodku a tiež na neziskové inštitúcie kontrolované a financované vládou.  
(27) Klasifikácia COFOG je štvorúrovňová. Prvé tri úrovne sú medzinárodne  
štandardizované, štvrtá úroveň zohľadňuje národné špecifiká triedenia výdavkov verejnej  
správy podľa účelu ich použitia.  
3.2. Údaje za SR  
(28) Nasledujúca tabuľka obsahuje členenie verejných výdavkov podľa funkčnej klasifikácie.  
Verejné výdavky na vzdelávanie v SR dlhodobo oscilujú okolo 4 % HDP.  
Tabuľka 9 Vývoj verejných výdavkov v SR podľa jednotlivých funkcií (% HDP)  
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011  
Spolu  
37,7 38,0 36,5 34,2 34,9 41,5 40,0 38,2  
Všeobecné verejné služby  
Obrana  
5,6  
1,9  
2,3  
4,3  
0,7  
0,8  
4,7  
1,3  
3,9  
6,1  
1,6  
2,0  
3,8  
0,7  
0,8  
4,8  
1,0  
4,0  
4,7  
1,7  
2,1  
3,9  
0,7  
0,7  
5,8  
0,9  
3,7  
3,7  
1,5  
1,9  
4,1  
0,6  
0,8  
6,4  
0,7  
3,9  
3,7  
1,3  
2,0  
5,1  
0,7  
0,6  
7,0  
0,9  
3,5  
5,4  
1,5  
2,4  
5,2  
0,7  
0,8  
7,8  
1,1  
4,3  
6,3  
1,2  
2,6  
3,6  
0,9  
1,0  
6,4  
1,2  
4,5  
5,9  
1,0  
2,4  
3,7  
1,0  
1,0  
5,9  
1,1  
4,0  
Verejný poriadok a bezpečnosť  
Ekonomická oblasť  
Ochrana životného prostredia  
Bývanie a občianska vybavenosť  
Zdravotníctvo  
Rekreácia, kultúra a náboženstvo  
Vzdelávanie  
Sociálne zabezpečenie  
Zdroj: Eurostat  
12,1 13,2 12,3 10,6 10,2 12,3 12,2 11,9  
(29) Na uvedené rozdelenie je možné sa pozrieť aj relatívne a to v pomere k celkovým  
verejným výdavkom. Verejné výdavky na vzdelávanie v SR predstavujú približne 10 - 11 %  
z celkových verejných výdavkov.  
10  
 
 
 
 
Tabuľka 10 Vývoj verejných výdavkov v SR podľa jednotlivých funkcií (% celkových verejných výdavkov)  
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011  
Spolu  
100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0  
15,0 16,0 12,8 10,9 10,5 13,1 15,8 15,4  
Všeobecné verejné služby  
Obrana  
5,0  
6,2  
4,3  
5,4  
4,7  
5,6  
4,5  
5,5  
3,8  
5,8  
3,6  
5,8  
3,1  
6,6  
8,9  
2,3  
2,5  
2,7  
6,4  
9,8  
2,7  
2,6  
Verejný poriadok a bezpečnosť  
Ekonomická oblasť  
Ochrana životného prostredia  
Bývanie a občianska vybavenosť  
Zdravotníctvo  
11,5  
1,7  
9,9 10,6 12,1 14,5 12,6  
1,7  
2,0  
1,9  
2,0  
1,8  
2,2  
1,9  
1,9  
1,6  
1,8  
2,1  
12,4 12,8 16,0 18,7 19,9 18,8 16,0 15,5  
3,4 2,8 2,4 2,0 2,6 2,6 3,0 3,0  
Rekreácia, kultúra a náboženstvo  
Vzdelávanie  
10,5 10,4 10,2 11,3 10,0 10,4 11,2 10,6  
Sociálne zabezpečenie  
Zdroj: Eurostat  
32,2 34,8 33,8 31,0 29,1 29,6 30,6 31,3  
3.3. Medzinárodné porovnanie  
(30) Verejné výdavky na vzdelávanie podľa metodiky COFOG je možné aj medzinárodne  
porovnať. Na nasledujúcom grafe je zobrazená alokácia verejných výdavkov na Slovensku za  
rok 2011 (najnovší dostupný údaj) v porovnaní s medzinárodnými benchmarkmi za rok 2010.  
Pre porovnanie sme použili štyri rôzne benchmarky: EÚ 27, EÚ 15, V3 a priemer 5  
európskych krajín, ktoré sa najlepšie umiestnili v rebríčku OECD Better Life, konkrétne ide o  
Dánsko, Holandsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko (skratka SC).  
(31) V porovnaní s priemerom „úspešných“ krajín dávame relatívne najmenej verejných  
prostriedkov práve na vzdelávanie. V porovnaní s priemerom EÚ27 a EÚ15 relatívne viac  
z balíka verejných výdavkov plynie v priemere v týchto krajinách v porovnaní so Slovenskom  
do sociálneho zabezpečenia (vyplýva to z demografickej štruktúry obyvateľstva) a obrany.  
Vzdelávanie je však treťou relatívne najviac podfinancovanou oblasťou verejných výdavkov.  
Dokonca na vzdelávanie vynakladáme z verejných zdrojov menší podiel aj v porovnaní  
s priemerom krajín V3.  
11  
 
 
Obrázok 3 Kde dávame z verejných výdavkov relatívne viac (+) a kde menej (-) z  
celkových verejných výdavkov (%, SK 2011, ostatné krajiny 2010)  
SC  
V3  
-40  
EU27  
-20  
EU15  
0
20  
40  
60  
80  
Vzdelávanie  
Sociálne zabezpečenie  
Obrana  
Ekonomická oblasť  
Rekreácia, kultúra a náboženstvo  
Zdravotníctvo  
Všeobecné verejné služby  
Ochrana životného prostredia  
Verejný poriadok a bezpečnosť  
Bývanie a občianska vybavenosť  
Zdroj: Eurostat; Poznámka: Záporné hodnoty znamenajú, že výdavky v SR na danú oblasť sú relatívne  
nižšie ako je tomu pri danom benchmarku.  
(32) Údaje v grafe znamenajú o koľko percent vynakladáme na danú oblasť menšiu alebo  
väčšiu časť z celkových verejných výdavkov. Napríklad „úspešné“ krajiny vynaložili v roku  
2010 v priemere 13,4 % z celkových výdavkov na vzdelávanie, Slovensko v roku 2011  
vynaložilo na vzdelávanie 10,6 % z celkových výdavkov čo je relatívne o 26 % menej. Inak  
povedané, záporné hodnoty predstavujú oblasti, ktoré sú na Slovensku v porovnaní  
s konkrétnym benchmarkom podfinancované. Naopak, kladné hodnoty predstavujú oblasti,  
kde vynakladáme z verejných financií relatívne viac.  
12  
 
Zoznam obrázkov  
OBRÁZOK 1 VEREJNÉ VÝDAVKY NA VZDELÁVANIE KRAJÍN EÚ (UOE VS. COFOG, % HDP,  
2009).................................................................................................................................... 4  
OBRÁZOK 2 VÝVOJ VEREJNÝCH VÝDAVKOV NA VZDELÁVANIE (UOE VS. COFOG, % HDP)..... 4  
OBRÁZOK 3 KDE DÁVAME Z VEREJNÝCH VÝDAVKOV RELATÍVNE VIAC (+) A KDE MENEJ (-) Z  
CELKOVÝCH VEREJNÝCH VÝDAVKOV (%, SK 2011, OSTATNÉ KRAJINY 2010).................... 12  
Zoznam tabuliek  
TABUĽKA 1 ČLENENIE VÝDAVKOV NA VZDELÁVANIE................................................................. 5  
TABUĽKA 2 VÝVOJ VÝDAVKOV NA VZDELÁVANIE V SR (% HDP) ............................................. 7  
TABUĽKA 3 VÝDAVKY NA VZDELÁVACIE INŠTITÚCIE PODĽA STUPŇA VZDELÁVANIA (2009, %  
HDP).................................................................................................................................... 7  
TABUĽKA 4 VÝDAVKY NA VZDELÁVACIE INŠTITÚCIE PODĽA STUPŇA VZDELÁVANIA (% HDP,  
1995, 2000, 2005) ................................................................................................................ 7  
TABUĽKA 5 VÝDAVKY NA VZDELÁVACIE INŠTITÚCIE PODĽA STUPŇA A ZDROJA (2009, % HDP)8  
TABUĽKA 6 ROČNÉ VÝDAVKY VZDELÁVACÍCH INŠTITÚCIÍ NA JEDNÉHO ŠTUDENTA (2009, USD  
PPP) ..................................................................................................................................... 8  
TABUĽKA 7 ROČNÉ VÝDAVKY VZDELÁVACÍCH INŠTITÚCIÍ NA JEDNÉHO ŠTUDENTA V POROVNANÍ  
S HDP NA OBYVATEĽA (2009, USD PPP) ........................................................................... 9  
TABUĽKA 8 CELKOVÉ VEREJNÉ VÝDAVKY NA VZDELÁVANIE ..................................................... 9  
TABUĽKA 9 VÝVOJ VEREJNÝCH VÝDAVKOV V SR PODĽA JEDNOTLIVÝCH FUNKCIÍ (% HDP) ... 10  
TABUĽKA 10 VÝVOJ VEREJNÝCH VÝDAVKOV V SR PODĽA JEDNOTLIVÝCH FUNKCIÍ (%  
CELKOVÝCH VEREJNÝCH VÝDAVKOV)................................................................................ 11  
Zoznam rámčekov  
RÁMČEK 1 ČLENENIE ÚDAJOV V METODIKE UOE ....................................................................... 6  
13