1
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
2
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
Úvod  
Školstvo je oblasť, ktorej výsledky rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú vývoj každej spoloč-  
nosti. Ovplyvňujú ho pozitívne, pokiaľ školstvo funguje, alebo negatívne, ak nefunguje.  
Všetky vlády Slovenskej republiky od jej vzniku deklarovali vo svojich programových  
vyhláseniach školstvo ako jednu zo svojich priorít. Za celých 20 rokov existencie SR sa však  
vláda SR a Národná rada SR po prvýkrát zaoberá komplexným dokumentom o školstve. Je to  
pozitívny krok a zároveň príležitosť začať riešiť problémy, ktorých sa v tejto kľúčovej oblasti  
pre spoločnosť nahromadilo veľa.  
Jedným z nevyhnutných predpokladov udržateľne dobrého fungovanie školstva v dnešnom  
rýchlo a turbulentne sa vyvíjajúcom svete je, aby rozhodujúce sily spoločnosti mali jasno  
v jeho strategickom smerovaní v strednodobom a v dlhodobom horizonte. Tento dokument  
predkladá návrh takéhoto strategického smerovania. Formulujú sa v ňom strategické ciele  
a systémové kroky na ich dosiahnutie pre obe základné zložky školského systému SR. Prvou  
z nich je regionálne školstvo1 tvorené školami umožňujúcimi získanie predprimárneho,  
primárneho a sekundárnych stupňov vzdelania a školskými zariadeniami zabezpečujúcimi  
ďalšie výchovno – vzdelávacie a podporné funkcie. Druhou zložkou je vysoké školstvo, ktoré  
vytvára podmienky pre získanie vysokoškolských stupňov vzdelania a tvorí tiež podstatnú  
časť výskumného a vývojového potenciálu SR.  
Na klasifikáciu stupňov vzdelania, na ktorú sa v minulosti používala stupnica základné  
vzdelanie, stredoškolské vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie, používa školská legislatíva  
v súčasnosti už klasifikáciu odvodenú od medzinárodnej klasifikácie ISCED (International  
Standard Classification of Education). Táto klasifikácia sa používa aj v predloženej správe.  
Je zrejmé, že dosiahnutie vytýčených strategických cieľov si bude vyžadovať intenzívne,  
dlhodobé a cielené úsilie. Už samotné nasmerovanie školstva na cestu k týmto cieľom  
a zafixovanie tohto smerovania ako stáleho procesu jednoznačne presahuje rámec jedného  
volebného obdobia. Jedným z cieľov správy preto je získať podporu širšieho politického  
spektra pre navrhované systémové kroky.  
Hlavná časť správy pozostáva z dvoch kapitol. Prvá sa venuje oblasti regionálneho školstva  
a druhá oblasti vysokého školstva. Pre každú z týchto oblasti je formulovaný strategický cieľ.  
Tento cieľ je následne rozdelený na čiastkové ciele a pre jednotlivé čiastkové ciele sú  
navrhnuté, vo forme hlavných úloh, systémové kroky na ich dosiahnutie.  
Formulácii strategických cieľov a systémových krokov na ich dosiahnutie predchádza  
v oboch kapitolách hlavnej časti správy stručná charakteristika aktuálneho stavu v príslušnej  
oblasti. Táto charakteristika je formulovaná tak, aby umožnila oboznámenie sa  
s problematikou školstva aj pre tých čitateľov správy, ktorí nie sú so školstvom v dennom  
kontakte.  
Rozsiahlejší popis vývoja regionálneho a vysokého školstva spolu s analýzou ich hlavných  
problémov, je uvedený v prílohách 1 a 2. Veríme, že obsah týchto príloh bude užitočným  
podkladom pre vecnú odbornú diskusiu o súčasných problémoch slovenského školstva. Údaje  
a analýzy uvedené v prílohách slúžili aj ako podklad pre navrhnuté systémové kroky.  
Súčasťou správy sú aj dve kratšie prílohy (príloha 3 a 4) zamerané na často diskutované  
1
„Regionálne školstvo“ nie je z medzinárodného hľadiska štandardný výraz pre tú oblasť školstva, pre ktorú sa  
používa na Slovensku. Vzhľadom na jeho zaužívanosť v našom prostredí ho však budeme používať aj v tomto  
dokumente.  
3
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
otázky súvisiace s financovaním školstva. Príloha 3 obsahuje metodiku a najaktuálnejšie  
výsledky medzinárodného porovnávania výdavkov na vzdelávanie. Príloha 4 sa venuje  
problematike financovania originálnych kompetencií v školstve.  
Stručné odôvodnenie navrhnutých systémových krokov je zhrnuté aj v hlavnej časti správy,  
takže na ich pochopenie nie je nevyhnutné študovať prílohy.  
Popis systémových krokov na dosiahnutie strategických cieľov tak pre regionálne školstvo  
ako aj pre vysoké školstvo začína časťou o financovaní. Chceme povedať hneď v úvode, že  
túto otázku pokladáme pre ďalší vývoj školstva za kľúčovú. V uvedených častiach  
zdôrazňujeme nutnosť zvýšiť efektívnosť využívania finančných prostriedkov v školstve.  
Zároveň však konštatujeme to, čo je zrejmé každému nezainteresovanému pozorovateľovi, že  
bez zvýšenia finančných prostriedkov do školstva je jeho ďalší rozvoj prakticky nemožný.  
Vo všetkých medzinárodných štatistikách o financovaní školstva sa Slovensko pohybuje na  
posledných miestach rebríčkov. Prejavuje sa to samozrejme aj v tom, že naši učitelia, najmä  
v regionálnom školstve, majú platy o niekoľko desiatok percent nižšie ako ich kolegovia  
v iných krajinách. Na tento problém nás explicitne upozornila aj Organizácia pre ekonomickú  
spoluprácu a rozvoj OCED pri príležitosti zverejnenia Ekonomického prehľadu SR 2012,  
v ktorom ako jednoznačné odporúčanie uviedla zvýšenie platov učiteľov. Experti OECD  
zopakovali toto odporúčanie aj na rokovaniach so zástupcami ministerstva koncom februára  
2013 v Paríži, na ktorom sme s nimi prerokovali hlavné myšlienky predkladanej správy.  
Rokovania vyvrcholili stretnutím ministra školstva, vedy výskumu a športu s generálnym  
tajomníkom OECD.  
Na záver tejto časti uvádzame niekoľko technických poznámok.  
Prehľady a analýzy uvedené v predkladanej správe vychádzajú z údajov o školstve, ktoré má  
ministerstvo k dispozícii. Hlavným zdrojom údajov sú štatistiky vypracovávané Ústavom  
informácií a prognóz školstva (UIPŠ). UIPŠ je zároveň zdrojom informácií o slovenskom  
školstve pre významné medzinárodné organizácie, napríklad OECD, ktoré pripravujú  
medzinárodné porovnania. Okrem informácií pripravených UIPŠ sa v správe používajú aj  
informácie z niektorých iných zdrojov, v prvom rade informácie spracované samotným  
ministerstvom. Pri každej tabuľke alebo grafe, ktorý je v správe uvedený, uvádzame dôsledne  
aj zdroj informácií.  
Predmetom tejto správy je problematika školstva zastrešovaná na centrálnej úrovni  
Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR). Správa sa nezaoberá  
policajnými školami a školami požiarnej ochrany, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra  
SR, ani štátnymi vysokými školami v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany  
SR a Ministerstva zdravotníctva SR. Správa sa nezaoberá ani problematikou ďalšieho  
vzdelávania (s výnimkou ďalšieho vzdelávania učiteľov).  
Pre lepšiu orientáciu v texte a uľahčenie diskusie sú všetky odseky správy a príloh číslované.  
Pri odvolávaní sa na zákony uvádzame pri prvej odvolávke úplný názov zákona a zároveň  
zavádzame jeho skrátené pomenovanie, ktoré používame v ďalšom. Výraz „ministerstvo“  
resp. „ministerstvo školstva“ znamená v texte správy MŠVVaŠ SR.  
4
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
Kapitola 1: Regionálne školstvo  
(1) Táto kapitole sa zaoberá problematikou regionálneho školstva. Jej prvá časť obsahuje  
stručnú charakteristiku aktuálneho stavu regionálneho školstva. Ak nie je uvedené inak, údaje  
v tejto časti sa vzťahujú na školský rok 2012/2013. Podrobnejšie informácie vrátane prehľadu  
vývoja a analýzy hlavných problémov v regionálnom školstve sú uvedené v prílohe 1.  
Vychádzajúc z týchto informácií a analýz je v druhej časti kapitoly sformulovaný návrh  
systémových krokov na ich riešenie.  
1.1 Stručná charakteristika aktuálneho stavu regionálneho školstva  
1.1.1 Základné informácie o systéme regionálneho školstva  
(2) Slovenská republika, rovnako ako prakticky všetky krajiny, ktoré sú zmluvnou stranou  
Dohovoru o právach dieťaťa,2 má zákonom ustanovenú povinnú školskú dochádzku,  
bezplatné vzdelanie v základných a v stredných školách a regionálne školstvo vytvára  
podmienky na naplnenie tejto zákonnej povinnosti.  
(3) Hlavnou úlohou regionálneho školstva je umožniť občanom SR získanie nižších  
stupňov vzdelania, ktorými rozumieme všetky stupne vzdelania okrem vysokoškolského. Ide  
konkrétne o predprimárny stupeň vzdelania, primárny stupeň vzdelania a niekoľko druhov  
nižšieho stredného (sekundárneho) a vyššieho stredného (sekundárneho) stupňa vzdelania.  
(4) Regionálne školstvo, ako systém, má viacero zložiek. Jeho hlavná úloha sa zabezpečuje  
vzdelávaním podľa vzdelávacích programov v nasledovných druhoch škôl: v materských  
školách sa získava predprimárne vzdelanie (z hľadiska medzinárodnej klasifikácie ide  
o stupeň ISCED 0), v základných školách, v ročníkoch 1 – 4, ktoré tvoria prvý stupeň  
základnej školy, sa získava primárne vzdelanie (ISCED 1) a v ročníkoch 5 – 9, ktoré tvoria  
druhý stupeň základnej školy, sa získava nižšie stredné vzdelanie (ISCED 2). V stredných  
školách je možné získať viacero stredných stupňov vzdelania – nižšie stredné odborné  
vzdelanie (ISCED 2C), stredné odborné vzdelanie (ISCED 3C), úplné stredné všeobecné  
vzdelanie (ISCED 3A), úplné stredné odborné vzdelanie (ISCED 3A) a vyššie odborné  
vzdelanie (ISCED 5B).  
(5) Osobitnú skupinu škôl tvoria školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-  
vzdelávacími potrebami. Zabezpečujú výchovu a vzdelávanie pre deti a žiakov so  
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V tejto skupine sa podobne ako v skupine  
bežných škôl nachádzajú materské školy, základné školy a stredné školy, ktorých aktivity sú  
však prispôsobené potrebám detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.  
(6) Vzdelávanie v základných školách a v stredných školách sa považuje za sústavnú  
prípravu na povolanie.  
(7) Okrem hlavnej úlohy plní regionálne školstvo aj ďalšie výchovno-vzdelávacie úlohy.  
Prostredníctvom príslušných vzdelávacích programov umožňuje získať v základných  
umeleckých školách a v jazykových školách stupne základného umeleckého vzdelania  
a jazykového vzdelania (poznamenajme, že tieto stupne vzdelania nie sú súčasťou  
medzinárodnej klasifikácie ISCED). Prostredníctvom príslušných výchovných programov  
poskytuje výchovu a vzdelávanie vo vybraných školských zariadeniach, a to v školských  
výchovno-vzdelávacích zariadeniach (v školských kluboch detí, v centrách voľného času,  
2
Čl. 28 ods. 1 písm. a) Dohovoru o právach dieťaťa zverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 104/1991 Zb.  
a Čl. 42 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.  
5
 
 
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
v školských internátoch, v školských hospodárstvach a v strediskách odbornej praxe)  
a v špeciálnych výchovných zariadeniach (v diagnostických centrách, v reedukačných  
centrách a v liečebno-výchovných sanatóriách).  
(8) Okrem škôl a školských zariadení uvedených v predchádzajúcich odsekoch, v ktorých sa  
uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích a výchovných programov, patria do  
regionálneho školstva aj ďalšie školské zariadenia zabezpečujúce podporné a servisné  
činnosti pre výchovu a vzdelávanie. Sú to školské zariadenia výchovného poradenstva  
a prevencie (centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum  
špeciálno-pedagogického poradenstva) a školské účelové zariadenia (školy v prírode,  
zariadenia školského stravovania a strediská služieb škole).  
(9) Zoznam všetkých škôl a školských zariadení oprávnených pôsobiť v systéme regionálneho  
školstva sa nazýva sieťou škôl a školských zariadení. Zaraďovanie škôl a školských  
zariadení do siete a ich vyraďovanie uskutočňuje ministerstvo školstva podľa pravidiel  
ustanovených zákonom. Zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete škôl a školských  
zariadení oprávňuje tieto školy a školské zariadenia poskytovať výchovu a vzdelávanie podľa  
školského zákona a využívať finančné prostriedky z verejných zdrojov.  
(10) Školy a školské zariadenia môže zriadiť štát prostredníctvom obvodných úradov v sídle  
kraja (školy a školské zariadenia zriadené ObÚ3), obec (školy a školské zariadenia zriadené  
obcou), vyšší územný celok (školy a školské zariadenia zriadené VÚC), cirkev alebo  
náboženská spoločnosť (cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia) alebo iná fyzická  
alebo právnická osoba (súkromné školy alebo súkromné školské zariadenia).4  
(11) Prehľad o počte škôl a školských zariadení, deťoch, žiakoch a učiteľoch5 podľa  
zriaďovateľov obsahuje tabuľka 1.  
1.1.2 Riadenie regionálneho školstva  
(12) Systém regionálneho školstva je v súčasnosti riadený z troch úrovní.  
(13) Z centrálnej úrovne vykonáva riadiace funkcie ministerstvo školstva. V rámci svojej  
riadiacej funkcie vykonáva štátnu správu na úseku školstva, vypracúva koncepcie, vydáva  
všeobecne záväzné právne predpisy, spravuje sieť škôl a školských zariadení, zabezpečuje  
financovanie stredných škôl a prostredníctvom ministerstva vnútra aj základných škôl a  
špeciálnych škôl, vydáva štátne vzdelávacie programy pre všetky druhy a typy škôl a plní  
ďalšie úlohy na úseku školstva v zmysle § 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe  
v školstve a školskej samospráve (zákon o štátnej správe v školstve).  
(14) Na plnenie svojich úloh v oblasti regionálneho školstva má ministerstvo zriadené  
nasledovné priamo riadené rozpočtové a príspevkové organizácie: Štátny pedagogický ústav  
(ŠPÚ), Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV), Ústav informácií a prognóz  
školstva (UIPŠ), Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPAP),  
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), Iuventa, Domov  
speváckeho zboru slovenských učiteľov, Slovenskú pedagogickú knižnicu a Metodicko-  
pedagogické centrum (MPC).  
3 Do konca roku 2012 plnili túto úlohu krajské školské úrady (KŠÚ).  
4
Pre školy zriadené ObÚ, obcou alebo VÚC zavádza školský zákon spoločný názov „štátne školy“ a zákon č.  
597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení názov „verejné školy“. Nie  
je to štandardná situácia, ministerstvo bude iniciovať odstránenie tejto anomálie pri zmenách legislatívy.  
5 Uvádza sa počet fyzických osôb.  
6
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
(15) Medzi orgány štátnej správy v školstve patrí aj Štátna školská inšpekcia (ŠŠI), ktorá  
plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy  
a vzdelávania a vybavuje sťažnosti a petície v tejto oblasti.  
(16) Počty zamestnancov a osobné náklady (mzdy, poistné a príspevok do poisťovní)  
ministerstva školstva a jeho priamo riadených organizácií zriadených na plnenie úloh  
v regionálnom školstve sú v tabuľke 2.6  
(17) Na strednej úrovni vykonávajú riadiace funkcie v regionálnom školstve odbory  
školstva obvodných úradov v sídle kraja, obce a VÚC pôsobiace ako školské úrady a  
zriaďovatelia. Ich kompetencie voči školám sú ustanovené v zákone o štátnej správe  
v školstve.  
Tabuľka 1 Počty škôl a školských zariadení, detí, žiakov a učiteľov* podľa zriaďovateľov k 15. 9. 2012  
Počty škôl a školských  
zariadení, žiakov a učiteľov  
podľa zriaďovateľov  
zriadené  
ObÚ  
zriadené  
obcou  
zriadené  
VÚC  
cirkevné súkromné  
spolu  
Počet škôl  
Materské  
2 724  
142 816  
13 784  
2 016  
402 249  
32 690  
5
62  
3 414  
315  
75  
3 281  
416  
41  
4 348  
644  
133  
19 783  
2 969  
2 861  
149 511  
14 515  
2 177  
430 139  
35 384  
724  
školy  
Počet detí  
Počet učiteľov  
Počet škôl  
Počet žiakov  
Počet učiteľov  
Počet škôl  
Počet žiakov  
Počet učiteľov  
Počet škôl  
3
486  
4
705  
113  
Základné  
školy  
22 351  
1 955  
75  
16 861  
1 978  
33  
21  
11 579  
1 018  
62  
490  
192 265  
17 628  
Stredné  
školy  
799  
241 287  
23 678  
85  
40  
752  
3
39  
8
122  
23  
51  
1 067  
250  
Špeciálne  
materské  
školy  
Počet detí  
154  
46  
Počet učiteľov  
Počet škôl  
Počet žiakov  
Počet učiteľov  
Počet škôl  
Počet žiakov  
Počet učiteľov  
Počet škôl  
Počet žiakov  
Počet učiteľov  
173  
209  
8
9
429  
104  
5
1
281  
20  
2
458  
44  
16  
235  
Špeciálne  
základné  
školy  
17 098  
2 841  
116  
5 364  
595  
10 047  
1251  
869  
177  
4
28 724  
4 393  
127  
5 976  
681  
Špeciálne  
stredné  
školy  
72  
82  
24  
11  
4 791  
223  
1
18  
193  
101 775  
4 811  
7
105  
40 821  
1 504  
13  
309  
Základné  
umelecké  
školy  
147 387  
6 538  
43  
Počet škôl  
Počet  
poslucháčov  
22  
Jazykové  
školy  
1 827  
31  
327  
16 776  
348  
130  
9
57  
3 829  
187  
22 562  
575  
Počet učiteľov  
Počet zariadení  
Počet žiakov  
6
131  
63  
10  
97  
497  
CVČ a  
ŠSZČ  
197 486  
1
5 160  
138  
26 898  
17  
88 701  
14  
318 376  
233  
Počet zariadení  
Počet  
ubytovaných  
Školské  
internáty  
2 391  
24  
20  
17 475  
844  
1
1 598  
1
22 328  
26  
Počet zariadení  
Počet  
ubytovaných  
RC, LVS,  
DC  
1 100  
30  
71  
1 201  
Zdroj: ÚIPŠ *: Počet učiteľov vrátane učiteľov na kratší pracovný čas  
6 Zdroj: Finančný výkaz FIN 1-04 k 31. 12. 2012 zo Správy o výsledkoch hospodárenia za rok 2012  
7
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
(18) Na najnižšej úrovni, teda na úrovni školy alebo školského zariadenia, vykonáva  
riadiacu funkciu riaditeľ. Okrem riaditeľa školy sa na riadení školy podieľajú aj školské  
samosprávne orgány (rada školy – prostredníctvom jej členov sa na riadení školy  
v primeranej miere podieľajú aj rodičia a žiacka školská rada – prostredníctvom jej členov sa  
na riadení stredných škôl podieľajú aj žiaci). Na výkon svojej riadiacej funkcie si riaditeľ  
školy môže vytvárať poradné orgány riaditeľa školy (napr. pedagogická rada, metodické  
združenie, predmetová komisia, umelecká rada atď.).  
Tabuľka 2 Počty zamestnancov a osobné náklady ministerstva školstva a jeho priamo riadených  
organizácií na plnenie úloh v regionálnom školstve v roku 2012  
Vlastný úrad  
ministerstva  
školstva  
Počty zamestnancov  
a osobné náklady  
Priamo riadené  
organizácie  
Spolu  
Počet zamestnancov  
Osobné náklady (€)  
456  
7 893 973  
660  
1 116  
6 598 190  
14 492 163  
Zdroj: Finančný výkaz FIN 1-04 k 31. 12. 2012 zo Správy o výsledkoch hospodárenia za rok 2012  
(19) V oblasti riadenia regionálneho školstva, najmä na strednej, ale čiastočne aj na centrálnej  
úrovni, prišlo od 1. januára 2013 k významnej zmene. V rámci projektu ESO (Efektívna  
Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) boli zrušené krajské školské úrady a ich kompetencie  
prešli na obvodné úrady v sídle kraja, teda do rezortu ministerstva vnútra. Praktické  
dôsledky tejto zmeny sa vzhľadom na krátkosť času jej platnosti nedajú ešte vyhodnotiť.  
1.1.3 Obsah výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve  
(20) Obsah vzdelávania je pre jednotlivé stupne vzdelania určený vzdelávacími štandardmi v  
štátnych vzdelávacích programoch (ŠVP), ktoré stanovujú všeobecné ciele vzdelávania a  
kľúčové kompetencie, ku ktorým má vzdelávanie smerovať. ŠVP vydáva ministerstvo.  
(21) Ministerstvo vydáva ŠVP pre materské školy, ŠVP pre 1. stupeň základných škôl, ŠVP  
pre 2. stupeň základných škôl, ŠVP pre gymnáziá, ŠVP pre základné umelecké školy, ŠVP  
pre konzervatóriá, ŠVP pre jazykové školy. Ďalších 83 ŠVP je spracovaných pre odborné  
vzdelávanie. Ministerstvo vydáva tiež vzdelávacie programy pre deti a žiakov so  
zdravotným znevýhodnením a vzdelávacie pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním.  
Výchovné programy sú určené pre školské zariadenia, v ktorých sa vykonáva výchovná  
činnosť (reedukačné centrá, centrá voľného času, školské kluby detí a pod.)  
(22) Súčasťou ŠVP je rámcový učebný plán, ktorý obsahuje vzdelávacie oblasti a zoznam  
povinných a voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením najmenšieho počtu  
vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti.  
Vzdelávacími oblasťami sú napríklad Jazyk a vzdelávanie, Človek a príroda, Zdravie a pohyb  
a pod. V rámci vzdelávacích oblastí sa určujú konkrétne predmety ako napr. Matematika,  
Fyzika, Telesná výchova a pod. Rámcové učebné plány určujú taktiež rozsah najväčšieho  
týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku vzdelávacieho programu a počet  
hodín, ktoré môže škola použiť na svoje vlastné zameranie v rámci tvorby školského  
vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných  
plánov príslušných školských vzdelávacích programov.  
(23) Druhým stupňom programového systému je tvorba vlastných  
školských  
vzdelávacích programov (ŠkVP) na úrovni každej školy. ŠkVP zohľadňuje špecifické  
potreby školy na základe požiadaviek rodičov, návrhov a potrieb zamestnávateľov, ale aj  
samotných detí a žiakov a ďalších zainteresovaných, čím sa zvyšuje predpoklad pre ich lepšiu  
8
 
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
prípravu na život, lepšiu zamestnanosť a uplatnenie v praktickom živote. Rozsah hodín, ktoré  
škola môže použiť pri tvorbe svojho školského vzdelávacieho programu, určuje príslušný  
ŠVP.  
(24) V oblasti vyučovania cudzích jazykov platí v súčasnosti cieľ umožniť ovládať anglický  
jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk. Tento cieľ je ustanovený v školskom zákone a následne  
premietnutý do ŠVP.  
1.1.4 Zabezpečenie vzdelávania učebnicami  
(25) Učebnice a ďalšie učebné texty tvoria jeden zo základných predpokladov zabezpečenia  
vzdelávania. Problém ich nedostatku a kvality, ktorý sa vyhrotil v posledných rokoch, bol  
a stále je vo verejnosti a v médiách jedným z najčastejšie preberaných problémov v oblasti  
regionálneho školstva.  
(26) Základné pravidlá týkajúce sa učebníc (a ďalších učebných textov) upravuje školský  
zákon v § 13. V súlade s ním sa na vzdelávanie v školách používajú učebnice schválené  
ministerstvom školstva. Kritériom pre schválenie učebnice je súlad jej obsahu s princípmi a  
cieľmi výchovy a vzdelávania určenými v školskom zákone a s príslušným štátnym  
vzdelávacím programom. Schválenie učebnice sa uskutočňuje vydaním schvaľovacej  
doložky, ktorej súčasťou je aj určenie lehoty jej platnosti. Ministerstvo má povinnosť jeden  
rok pred uplynutím určenej lehoty zabezpečiť odborné posúdenie učebnice a vydať novú  
schvaľovaciu doložku alebo zabezpečiť vydanie novej učebnice. Z minulosti však existujú aj  
učebnice so schvaľovacou doložkou na dobu neurčitú.  
(27) Ministerstvo je povinné bezplatne poskytovať schválené učebnice školám na základe  
ich objednávky. Školy sú povinné zapožičiavať žiakom bezplatne učebnice, učebné texty a  
pracovné zošity pre povinné vyučovacie predmety.  
(28) Zákon predpokladá, že ministerstvo udržuje a zverejňuje na svojom webovom sídle  
zoznam všetkých učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bola udelená  
schvaľovacia doložka. Táto povinnosť nie je naplnená a jej naplnenie nie je bezo zmeny  
zákona zahŕňajúcej  
zrušenie schvaľovacích doložiek na dobu neurčitú z minulosti  
uskutočniteľné. Ministerstvo však zverejňuje na adrese www.edicnyportal.sk všetky  
„aktívne“ schválené učebnice, t.j. učebnice, ktoré si školy môžu objednať. Prostredníctvom  
tohto portálu si školy učebnice aj objednávajú. Podľa údajov zverejnených na portáli má k 28.  
februáru 2013 schvaľovaciu doložku 1502 „aktívnych“ učebníc a 322 učebníc pre cudzie  
jazyky má odporúčaciu doložku.  
(29) V školách sa okrem schválených učebníc môžu používať aj iné učebné texty.  
Podmienkou je, aby boli v súlade s cieľmi a princípmi školského zákona. Časť učebníc, ktoré  
nemajú schvaľovaciu doložku, má tzv. odporúčaciu doložku ministerstva. O týchto  
učebniciach zákon explicitne konštatuje, že ich možno používať na vzdelávanie, v súvislosti  
s nimi však nevzniká nárok na ich bezplatné poskytovanie školám. Navyše, odporúčacie  
doložky nie sú časovo obmedzované, čo generuje podobné problémy ako učebnice so  
schvaľovacou doložkou na dobu neurčitú.  
(30) Prijatím školského zákona v roku 2008 vznikla ministerstvu školstva povinnosť  
zabezpečiť vydanie niekoľkých stovák nových učebníc. Ich zoznam však pri prechode na  
nové vzdelávacie programy nebol vypracovaný a dopĺňa sa dodnes. Dá sa konštatovať, že  
ministerstvo školstva nebolo na plnenie úlohy takéhoto rozsahu pripravené. Ministerstvo  
navyše prijalo v roku 2008 na proces tvorby a vydávania učebníc smernicu, ktorá sa v praxi  
ukázala ako nevhodná. Hoci uvedenú smernicu medzičasom nahradilo lepšou, s dôsledkami  
týchto skutočností sa ministerstvo a celé regionálne školstvo vyrovnáva dodnes. K 28.  
9
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
februáru 2013 bolo do škôl dodaných 279 titulov nových reformných učebníc z toho 29 pre  
odborné predmety a 76 učebníc je schválených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou  
spoločnosťou pre predmet náboženstvo/náboženská výchova.  
(31) Momentálne je v procese verejného obstarávania 92 ďalších titulov a návrhy na vydanie  
ďalších učebníc a učebných textov stále vznikajú, a to aj kvôli zmenám v ŠVP.  
(32) Nedostatok učebníc v školách má okrem ich oneskoreného vydávania aj ďalšiu príčinu,  
ktorou je limitovaný objem finančných prostriedkov, ktorý môže ministerstvo na tento účel  
vyčleniť. V roku 2012 to bolo 8,5 mil. €. Na rok 2013 má ministerstvo od škôl objednávky  
v objeme 16,3 mil. €, k dispozícii má k 28. februáru 2013 na tento účel sumu 6,3 mil. €.  
(33) Pri riešení problémov s klasickými papierovými učebnicami začína pomáhať  
sprístupňovanie digitálnych verzií učebníc a ďalších foriem digitálneho vzdelávacieho  
obsahu na internete. Deje sa to prostredníctvom portálu eAktovka na adrese  
www.eaktovka.sk, na ktorom je ku 28. februáru 2013 bezplatne sprístupnených 63 titulov  
učebníc (vrátane ich prekladov). Ministerstvo školstva rozbieha ďalší veľký projekt  
sprístupňovania digitálneho vzdelávacieho obsahu. Jeho súčasťou je aj systém digitálnych  
vzdelávacích materiálov Planéta vedomostí. Ku koncu roka si ju v rámci Programu podpory  
digitalizácie škôl, ktorý spustila nezisková organizácia EDULAB v spolupráci so školskými  
asociáciami a komerčnými partnermi, už vyskúšalo viac ako 1 000 škôl z celého Slovenska  
a 80 000 domácností. V súčasnosti je v záverečnej fáze jej sprístupnenie všetkým školám  
a rodičovskej verejnosti. Pozitívnu odozvu na Planétu vedomostí zaznamenalo ministerstvo  
školstva aj zo strany strešných školských organizácií, Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií  
a Združenia samosprávnych škôl Slovenska. Vychádzali pritom zo skúseností škôl, ktoré  
Planétu vedomostí využívajú v dennej praxi.  
(34) Ministerstvo zabezpečuje učebnice nielen v slovenskom jazyku, ale aj v jazyku  
národnostných menšín a tiež pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.  
K 28. februáru 2013 je k dispozícii prepis 18 reformných učebníc do Brailovho písma  
a ministerstvo už má uzatvorené zmluvy na dodanie ďalších 13 prepisov učebníc. Na  
učebnice v jazyku národnostných menších ministerstvo vynaložilo v roku 2012  
18,6% z celkového objemu prostriedkov minutých na učebnice, v roku 2013 rozpočtuje na  
tento účel až 30% z celkového objemu prostriedkov určených na učebnice.  
1.1.5 Zabezpečovanie kvality vzdelávania  
(35) Na úrovni školy a školského zariadenia zodpovedá za zabezpečovanie a hodnotenie  
kvality jej riaditeľ. Medzi povinnosti riaditeľa od roku 2006 patrí aj každoročné  
vypracovanie Správy o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach  
školy alebo školského zariadenia, prostredníctvom ktorej poskytuje informácie o stave  
a úrovni výchovy a vzdelávania zriaďovateľom a verejnosti za predchádzajúci školský rok.  
(36) Externé hodnotenie škôl a školských zariadení v SR vykonáva ŠŠI. ŠŠI každoročne  
spracúva výsledky inšpekčnej činnosti vykonanej v príslušnom školskom roku v podobe  
správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania, ktorá sumarizuje výsledky inšpekcií s cieľom  
poskytnúť hodnotenie škôl a školských zariadení.  
(37) Relevantnými nástrojmi na objektívne hodnotenie úrovne školy a žiaka sú okrem zistení  
z kontrol ŠŠI aj externé merania na celoštátnej úrovni (Testovanie 9, Maturita), zistenia  
z medzinárodných prieskumov (PISA, PIRLS, TIMSS, TALIS, a i.) a výsledky vedomostných  
olympiád a súťaží. Uvedené merania zabezpečuje NÚCEM.  
(38) SR sa pravidelne zúčastňuje medzinárodných meraní realizovaných medzinárodnými  
organizáciami OECD a IEA (The International Association for the Evaluation of Educational  
10  
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
Achievement). Merania zahŕňajú rôzne vekové skupiny žiakov (PISA 15-násť roční žiaci,  
PIRLS a TIMSS žiaci 4. ročníka, ICILS a ICCS žiaci 8. ročníka resp. zodpovedajúceho  
ročníka 8-ročných gymnázií). Sú rozlične časovo rozvrhnuté (pilotná štúdia – hlavná štúdia)  
a uskutočňované v rozličných cykloch (3-, 4-, 5- ročných). Podľa štúdie McKinsey  
dosahuje Slovensko v týchto meraniach celkovo priemerné výsledky. V kategórii 23  
krajín s úrovňou financovania na žiaka zodpovedajúcou úrovni financovania na Slovensku mu  
však z hľadiska dosiahnutých výsledkov patrí druhé miesto.  
(39) Riaditeľ školy zodpovedá aj za hodnotenie svojich zamestnancov a kvalitu  
pedagogickej činnosti učiteľov. Žiadny právny predpis však neurčuje akou formou alebo  
akými postupmi či metódami sa má toto hodnotenie uskutočňovať.  
(40) Hodnotenie žiakov sa v rámci vzdelávania vykonáva podľa úrovne dosiahnutých  
výsledkov slovným hodnotením, klasifikáciou, alebo kombináciou klasifikácie a slovného  
hodnotenia. Slovné hodnotenie možno uplatniť v primárnom vzdelávaní.  
(41) Žiaci základných a stredných škôl sa každoročne aktívne zapájajú do medzinárodných  
kôl predmetových olympiád a súťaží. V školskom roku 2011/2012 získali v 5  
predmetových olympiádach na medzinárodnej úrovni 2 zlaté, 5 strieborných a 8 bronzových  
medailí.  
1.1.6 Sieť základných škôl a stredných škôl  
(42) Základná škola má štandardne 9 ročníkov. Základné školy sa členia na dva typy, a to  
na plnoorganizované ZŠ, ktoré majú všetkých 9 ročníkov, a neplnoorganizované ZŠ, ktoré  
nemajú všetky ročníky. Podľa školského zákona sa vzdelávanie v základnej škole na prvom  
stupni môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.  
(43) V základnej škole možno zriadiť aj nultý ročník. Nultý ročník základnej školy je určený  
pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť  
a pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. V nultom ročníku dieťa začína plniť  
povinnú školskú dochádzku. Do nultého ročníka môže byť zaradené dieťa len s  
informovaným súhlasom jeho zákonného zástupcu.  
(44) V súčasnosti je v sieti zaradených 2 177 základných škôl a vzdeláva sa v nich 430 139  
žiakov. Z nich je 713 (32,8 %) neplnoorganizovaných základných škôl s ročníkmi 1. - 4.  
Vzdeláva sa v nich 13 653 žiakov (3,2 %). Celkovo sa v sieti vyskytujú školy s počtom od 2  
do 1008 žiakov. Štátnych neplnorganizovaných škôl len s 1. až 4. ročníkom je 690,  
súkromných 8 a cirkevných je 15. Dvojzmenné vyučovanie sa zabezpečuje pre 3 257 žiakov  
v 169 triedach štátnych základných škôl. V cirkevných a súkromných základných školách  
dvojzmennosť neevidujeme. 13 298 žiakov prvých až štvrtých ročníkov štátnych základných  
škôl vzdelávame v triedach so spojenými ročníkmi. 18 žiakov takto vzdelávame  
v súkromných ZŠ a 337 žiakov v cirkevných ZŠ.  
(45) Niektoré ďalšie údaje o sieti základných škôl:  
a) máme veľa základných škôl s nízkym počtom žiakov. Napríklad: 110 škôl s počtom  
žiakov menej ako 13, 248 škôl s počtom žiakov od 13 do 24 a 167 škôl s počtom  
žiakov od 25 do 36 žiakov,  
b) len 1 škola má viac ako 1000 žiakov,  
c) v základných školách je 23 409 tried.  
(46) Nultý ročník navštevuje v súčasnosti 3 487 žiakov.  
11  
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
(47) Počet žiakov na učiteľa v základných školách, ročníky 1 – 4, je 17,1; priemer v OECD je  
15,9. V ročníkoch 5 – 9 to je 13,6; priemer OECD je 13,7. Počet žiakov na triedu v  
základných školách, ročníky 1 – 4, je 17,8; priemer v OECD je 21,2. V ročníkoch 5 – 9 to je  
20,5; priemer OECD je 23,4. Tieto údaje sa vzťahujú na rok 2010.  
(48) Stredoškolské vzdelávanie sa uskutočňuje v troch druhoch  
stredných škôl:  
gymnázium, stredná odborná škola (SOŠ) a konzervatórium. Počty stredných škôl, žiakov  
a učiteľov podľa druhov a zriaďovateľov sú v tabuľke 3.  
Tabuľka 3 Počty stredných škôl, žiakov a učiteľov* podľa druhov a zriaďovateľov k 15. 9. 2012  
Počty stredných škôl, žiakov  
a učiteľov podľa zriaďovateľov  
Počet škôl  
zriadené zriadené zriadené  
cirkevné súkromné  
spolu  
ObÚ  
obcou  
VÚC  
16  
4
131  
55  
12 904  
1 388  
19  
38  
3 839  
689  
244  
Gymnáziá  
Počet žiakov  
Počet učiteľov  
Počet škôl  
10 094  
879  
749  
82  
1
52 760  
4 552  
353  
80 346  
7590  
5
86  
464  
Stredné  
odborné  
školy  
Počet žiakov  
Počet učiteľov  
Počet škôl  
1 485  
139  
50 137 616  
3 775  
526  
15 030  
1 922  
9
157 956  
15 053  
16  
3
12 463  
6
1
Konzervatóriá  
Počet žiakov  
Počet učiteľov  
Počet škôl  
1 889  
613  
490  
182  
914  
2 985  
1 035  
724  
241 287  
23 678  
64  
75  
16 861  
1 978  
358  
133  
19 783  
2 969  
21  
11 579  
1 018  
5
Stredné školy  
799 192 265  
85 17 628  
Počet žiakov  
spolu  
Počet učiteľov  
Zdroj: ÚIPŠ *: Počet učiteľov vrátane učiteľov na kratší pracovný čas  
(49) Gymnázium pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom  
vzdelávacom programe. Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na  
prípravu na štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností  
vo verejnej správe, kultúre a športe. Osemročný vzdelávací program ponúka 160 z celkového  
počtu 245 gymnázií.(Zdroj: UIPS 2013)  
(50) SOŠ pripravuje žiakov v najmenej dvojročnom a najviac päťročnom vzdelávacom  
programe príslušného odboru vzdelávania. SOŠ sa podľa zamerania svojich vzdelávacích  
programov členia na viaceré typy (napríklad stredná priemyselná škola, stredná umelecká  
škola, stredná pedagogická škola, stredná zdravotnícka škola, škola úžitkového výtvarníctva,  
dopravná akadémia, hotelová akadémia, obchodná akadémia, pedagogická a kultúrna  
akadémia, pedagogická a sociálna akadémia a pod.). Vzdelávacie programy strednej odbornej  
školy sú zamerané predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností v národnom  
hospodárstve, zdravotníctve, verejnej správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach. Žiakom  
zabezpečuje teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie a môže pripravovať aj na ďalšie  
štúdium.  
(51) Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie.  
Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a  
odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania. Výchova a  
vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne.  
(52) Konzervatóriá sa členia na dva typy: hudobné a dramatické konzervatórium a  
tanečné konzervatórium. Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje výchovu a  
vzdelávanie v odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie podľa šesťročného  
vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú  
skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. Tanečné konzervatórium  
12  
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
poskytuje výchovu a vzdelávanie v odbore tanec podľa osemročného vzdelávacieho  
programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou  
skúškou.  
(53) Počet žiakov na učiteľa na stredných školách bol v roku 2010 u nás 14,6 žiaka na učiteľa,  
teda mierne vyšší ako je priemer krajín OECD, ktorý bol v tom roku 13,8 žiaka na učiteľa.  
(Zdroj: Education at Glance 2012)  
1.1.7 Výchova a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími  
potrebami  
(54) V regionálnom školstve sa venuje osobitná pozornosť deťom a žiakom so špeciálnymi  
výchovno-vzdelávacími potrebami. Do tejto kategórie patria deti a žiaci so zdravotným  
znevýhodnením, zo sociálne znevýhodneného prostredia a zaraďujú sa sem aj deti a žiaci s  
nadaním.  
(55) Skupina detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením zahŕňa deti a žiakov so  
zdravotným postihnutím, choré alebo zdravotne oslabené, s vývinovými poruchami, s  
poruchou správania. Za dieťa a žiaka so zdravotným postihnutím sa pokladá dieťa a žiak s  
mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným  
postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími  
pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím.  
(56) Podmienkou zaradenia do kategórie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-  
vzdelávacími potrebami je diagnostikovanie niektorej z uvedených výchovno-vzdelávacích  
potrieb zariadením výchovného poradenstva a prevencie.  
(57) Počet žiakov so zdravotným znevýhodnením predstavuje v súčasnosti 11,73 % zo  
všetkých žiakov základných škôl.  
(58) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v  
špeciálnych školách,7 v špeciálnych triedach bežných škôl alebo v štandardných triedach  
bežných škôl (“integrovaní žiaci”). Počty špeciálnych škôl, špeciálnych tried v bežnej škole a  
žiakov vrátane integrovaných podľa zriaďovateľov sú uvedené v tabuľke 4.  
(59) Špeciálne triedy sa zriaďujú spravidla pre deti a žiakov s rovnakým druhom  
zdravotného znevýhodnenia, pričom časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže  
uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy.  
(60) Existujú nasledujúce druhy špeciálnych škôl: špeciálna materská škola, špeciálna  
základná škola, špeciálna stredná škola, praktická škola a odborné učilište.  
(61) Pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje  
podľa vzdelávacích programov pre príslušný druh postihnutia, napríklad podľa  
vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, pre deti a žiakov so  
sluchovým postihnutím alebo pre deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených.  
(62) Do špeciálnych škôl sa prijímajú deti a žiaci na základe odborných diagnostických  
vyšetrení, písomnej žiadosti zákonného zástupcu o prijatie do špeciálnej školy a písomného  
súhlasu zákonného zástupcu.  
7 Pojem „špeciálna škola“ sa v praxi používa v užšom alebo širšom zmysle slova. Školský zákon v § 95 označuje  
ako špeciálnu základnú školu takú základnú školu, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie pre deti  
a žiakov s mentálnym postihnutím. V širšom slova zmysle sa špeciálnymi školami zvyknú označovať všetky  
školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V tejto správe používame  
označenie „špeciálna škola“ v širšom význame.  
13  
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
(63) Podmienkou pre integrované vzdelávanie je písomná žiadosť zákonného zástupcu a  
závery špeciálno-pedagogického a psychologického vyšetrenia centra pedagogicko-  
psychologického poradenstva a prevencie a centra špeciálnopedagogického poradenstva.  
Legislatíva teda umožňuje zákonným zástupcom dieťaťa so zdravotným postihnutím  
rozhodnúť, v akom type školy sa bude ich dieťa vzdelávať. V záveroch z diagnostického  
vyšetrenia musí byť uvedená diagnóza dieťaťa a žiaka, čiže dôvod na vzdelávanie dieťaťa a  
žiaka s využitím pre neho prospešných špeciálnych metód a foriem a odporúčanie  
najvhodnejšej formy vzdelávania (školská integrácia, špeciálna trieda alebo špeciálna škola),  
do ktorej by mal byť zaradený. Rodič môže svoju voľbu školy zmeniť – buď na základe  
vlastného uváženia, alebo na odporúčanie poradne alebo školy. V prípade, ak sa rodič dieťaťa  
rozhodne o inej než odporúčanej forme vzdelávania pre jeho dieťa, riaditeľ školy to musí  
rešpektovať. Ak by však forma vzdelávania nebola dieťaťu na prospech, ale rodič by na nej  
trval, o zmene formy vzdelávania napriek inému názoru rodiča môže rozhodnúť súd (zatiaľ  
bol zaznamenaný 1 prípad podania na súd, no rodič potom svoj názor zmenil, takže súd sa  
nekonal – kraj Trenčín).  
Tabuľka 4 Počty špeciálnych škôl, špeciálnych tried v bežnej škole a žiakov vrátane integrovaných podľa  
zriaďovateľov  
Počty špeciálnych škôl, špeciálnych  
tried v bežnej škole, žiakov vrátane zriadené zriadené zriadené  
cirkevné súkromné  
spolu  
412  
integrovaných žiakov podľa  
zriaďovateľov  
ObÚ  
obcou  
VÚC  
Počet škôl  
365  
0
0
3
17  
27  
Špeciálne školy  
Počet žiakov  
Počet bežných škôl,  
pri ktorých je  
zriadená špeciálna  
trieda  
23 214  
0
680  
399  
1 041  
25 334  
334  
3
10  
2
349  
Špeciálne triedy  
v bežnej škole  
Počet žiakov  
0
365  
10 201  
334  
59  
6
141  
27  
32  
29  
10 433  
761  
Počet škôl  
Špeciálne školy  
a špeciálne  
triedy spolu  
Počet žiakov  
Počet žiakov  
23 214  
158  
10 201  
20 635  
739  
5 231  
540  
1 073  
967  
35 767  
28 456  
Individuálne  
integrovaní žiaci  
1 465  
Zdroj: ÚIPŠ  
(64) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách so zameraním  
na rozvoj intelektového nadania, umeleckého nadania a športového nadania. Školou pre deti  
a žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo  
všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch. Pre deti a žiakov s nadaním sa zriaďujú materské  
školy, základné školy a stredné školy.  
(65) V štandardných materských školách, základných školách a stredných školách možno  
zriadiť triedy pre deti a žiakov s nadaním. Aj deti a žiaci s nadaním môžu byť individuálne  
integrovaní. Počty špeciálnych škôl, špeciálnych tried v bežnej škole a žiakov vrátane  
integrovaných pre deti a žiakov s nadaním podľa zriaďovateľov sú uvedený v tabuľke 5.  
Údaje v tejto tabuľke 5 sú podmnožinou údajov v tabuľke 4.  
(66) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje  
prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.  
14  
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
(67) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa  
uskutočňuje v štandardných školách s využitím špecifických metód a foriem, školy pre ne  
vytvárajú individuálne podmienky.  
(68) Pod individuálnymi podmienkami sa rozumie vzdelávanie podľa individuálneho  
vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania, úprava prostredia,  
v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje a využitie špecifických metód a foriem  
výchovy a vzdelávania.  
1.1.8 Zamestnanci v regionálnom školstve  
(69) V roku 2012 pracovalo v regionálnom školstve 61 947 pedagogických zamestnancov,  
1 305 odborných zamestnancov a 19 710 ostatných zamestnancov financovaných v rámci  
prenesených kompetencií a 24 624 pedagogických zamestnancov, 120 odborných  
zamestnancov a 19 276 ostatných zamestnancov financovaných v rámci originálnych  
kompetencií.  
Tabuľka 5 Počty škôl pre deti a žiakov s nadaním, tried pre deti a žiakov s nadaním v bežnej škole, detí a  
žiakov a pedagogických zamestnancov podľa zriaďovateľov  
Počty špeciálnych škôl a tried pre  
deti a žiakov s nadaním v bežnej  
zriadené zriadené zriadené  
škole, detí a žiakov vrátane  
integrovaných podľa  
zriaďovateľov  
cirkevné súkromné  
spolu  
ObÚ  
obcou  
VÚC  
Špeciálne  
Počet škôl  
2
3
5
školy pre deti a  
žiakov s  
Počet detí a žiakov  
nadaním  
649  
3
343  
992  
35  
Počet bežných  
škôl, pri ktorých je  
zriadená špeciálna  
trieda  
Špeciálne  
triedy pre deti  
a žiakov s  
nadaním v  
32  
bežnej škole  
Počet detí a žiakov  
2 572  
32  
59  
5
2 631  
40  
Špeciálne  
školy a triedy škôl a škôl so  
pre deti a  
žiakov s  
Počet špeciálnych  
3
špeciálnou triedou  
spolu  
nadaním v  
bežnej škole  
spolu  
Individuálne  
integrovaní  
žiaci  
Počet detí a žiakov  
2 572  
651  
708  
61  
343  
3 623  
845  
Počet žiakov  
25  
108  
Zdroj: UIPŠ  
(70) Priemerný plat pedagogických zamestnancov v roku 2012 dosiahol hodnotu 849,1 € u  
pedagogických zamestnancov, 782,2 € u odborných zamestnancov a 493,4 € u ostatných  
zamestnancov financovaných v rámci prenesených kompetencií a hodnotu 666,6 € u  
pedagogických zamestnancov, 849,7 € u odborných zamestnancov a 435,4 € u ostatných  
zamestnancov financovaných v rámci originálnych kompetencií.  
(71) Pedagogickí zamestnanci sa členia na nasledujúce kategórie: učiteľ, majster odbornej  
výchovy, vychovávateľ, pedagogický asistent, zahraničný lektor, tréner športovej školy a  
tréner športovej triedy, korepetítor.  
15  
 
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
(72) Pedagogickí zamestnanci sa zaraďujú do štyroch kariérových stupňov (začínajúci  
zamestnanec, samostatný zamestnanec, zamestnanec s prvou atestáciou a zamestnanec s  
druhou atestáciou) a v závislosti od tohto sa zaraďujú do príslušnej platovej triedy. V rámci  
platovej triedy existuje ešte inštitút „pracovná trieda“ (1 a 2), ktorý zohľadňuje stupeň  
náročnosti vykonávanej pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov.  
(73) Pedagogický zamestnanec môže v rámci funkčného platu dostávať okrem tarifného platu  
a osobného príplatku aj viacero ďalších príplatkov. Ide napríklad o kreditový príplatok,  
ktorý sa poskytuje pedagogickým zamestnancom za sústavné prehlbovanie odbornej  
spôsobilosti, ktoré sa štandardne uskutočňuje v rámci kontinuálneho vzdelávania. Ďalšími  
príplatkami sú príplatok začínajúceho pedagogického zamestnanca, príplatok za prácu so  
žiakmi so zdravotným znevýhodnením alebo so žiakmi zo sociálne znevýhodneného  
prostredia a príplatok za špecializovanú činnosť uvádzajúceho pedagogického  
zamestnanca. Podobná situácia je aj u odborných zamestnancov.  
(74) Profesijný rast pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov počas výkonu  
ich povolania je zabezpečený systémom kontinuálneho vzdelávania. Kontinuálne  
vzdelávanie sa člení na adaptačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie, inovačné  
vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie a funkčné vzdelávanie.  
(75) Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje absolvovaním akreditovaných vzdelávacích  
programov. Akreditáciu udeľuje ministerstvo na základe odborného stanoviska akreditačnej  
rady. Vzdelávanie poskytujú organizácie zriadené ministerstvom, vzdelávacie organizácie  
iných ústredných orgánov štátnej správy, vysoké školy, cirkev alebo náboženská spoločnosť,  
alebo iná právnická osoba, ktorá má v predmete činnosti vzdelávanie. Ministerstvo zverejňuje  
na svojom webovom sídle zoznam týchto organizácií. Ministerstvo akreditovalo ku 14.  
februáru 2013 spolu 982 programov kontinuálneho vzdelávania, ktoré zabezpečuje 155  
poskytovateľov.  
(76) Pre zaraďovanie do kariérových pozícií, teda pre funkčné zaradenie (napríklad pre výkon  
funkcie triedneho učiteľa) je zamestnanec povinný absolvovať predpísané druhy kontinuálneho  
vzdelávania.  
(77) V roku 2010 poberalo 6% alebo 12% kreditový príplatok 677 zamestnancov, pričom  
objem vyplatených finančných prostriedkov bol 167 482 €. V roku 2011 celkový počet  
zamestnancov poberajúcich kreditové príplatky stúpol na 7 729 a objem vyplatených  
finančných prostriedkov bol 3 773 668 €. V roku 2012 bol celkový počet zamestnancov  
poberajúcich kreditový príplatok 20 848 a objem vyplatených finančných prostriedkov bol  
15 754 432 €. V 2013 predpokladáme že sa celkový počet zamestnancov poberajúcich  
kreditový príplatok zvýši s predpokladaným objemom finančných prostriedkov 35 000 000 €.  
1.1.9 Systém sociálnej podpory žiakov v regionálnom školstve  
(78) V regionálnom školstve existuje niekoľko špeciálnych nástrojov na sociálnu podporu  
detí a žiakov resp. ich rodín.  
(79) V materskej škole štát uhrádza za rodiča mesačný príspevok na čiastočnú úhradu  
nákladov spojených s pobytom dieťaťa v materskej škole, ktoré má jeden rok pred plnením  
povinnej školskej dochádzky. Okrem toho štát poskytuje na deti materských škôl ohrozené  
sociálnym vylúčením dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom a dotácie na  
podporu výchovy k plneniu školských povinností.  
(80) Žiaci základných škôl a špeciálnych základných škôl ohrození sociálnym vylúčením  
majú takisto nárok na dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom a dotáciu na  
podporu výchovy k plneniu školských povinností.  
16  
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
(81) Ďalšou formou podpory zo strany štátu je úhrada cestovných nákladov na dopravu  
žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl, ktorí si plnia povinnú školskú  
dochádzku v škole mimo miesta trvalého pobytu v rámci určeného školského obvodu.  
(82) Žiaci stredných škôl zo sociálne slabšieho prostredia môžu získať štipendium.  
(83) Osobitné finančné a hmotné zabezpečenie je k dispozícii pre žiakov stredných odborných  
škôl. Finančné zabezpečenie predstavuje motivačné štipendium a odmena za produktívnu  
prácu.  
(84) Motivačné štipendium môže žiakovi strednej odbornej školy poskytnúť fyzická alebo  
právnická osoba, pre ktorú sa pripravuje na povolanie. Motivačné štipendium sa môže  
poskytovať mesačne najviac do výšky 65 % sumy životného minima s prihliadnutím najmä na  
dosiahnutý prospech a pravidelnú účasť na výchove a vzdelávaní. Odmena za produktívnu  
prácu patrí žiakovi, ak zhotovuje výrobky alebo poskytuje služby, ktoré sú v súlade s  
predmetom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva.  
Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo  
výške 50 % až 100 % z minimálnej hodinovej mzdy.  
(85) Pokiaľ ide o hmotné zabezpečenie, fyzická alebo právnická osoba, pre ktorú sa žiak  
pripravuje na povolanie, môže žiakovi uhradiť náklady spojené s jeho stravovaním  
a ubytovaním v školskom internáte a uhradiť preukázané náklady na cestovné verejnými  
dopravnými prostriedkami na vyučovanie a späť najviac do výšky 65 % sumy životného  
minima za kalendárny mesiac. Fyzická alebo právnická osoba, na ktorej pracovisku sa  
praktické vyučovanie uskutočňuje, poskytuje žiakovi tiež osobné ochranné pracovné  
prostriedky a hradí náklady na posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej  
spôsobilosti žiaka.  
1.1.10 Regionálne školstvo a potreby praxe  
(86) Z hľadiska potrieb praxe má regionálne školstvo za úlohu pripraviť absolventov, ktorí  
majú vedomosti a zručnosti potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe na pracovné  
miesta nevyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie. Hlavnú ťarchu pri plnení tejto úlohy nesie  
odborné školstvo uskutočňujúce odborné vzdelávanie a prípravu.  
(87) Zrýchľujúci sa globálny vývoj sa premieta do meniacich sa potrieb trhu práce. Ak má  
odborné školstvo dobre plniť svoju úlohu, musí byť schopné na tieto zmeny reagovať. Táto  
schopnosť sa dá zabezpečiť len úzkou spoluprácou odborných škôl so všetkými  
zainteresovanými, v našom prípade so štátnou správou, územnou samosprávou,  
zamestnávateľmi, stavovskými a profesijnými organizáciami a zástupcami zamestnancov.  
(88) Legislatívnym základom na zabezpečenie spolupráce všetkých zainteresovaných  
v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku je zákon č. 184/2009 Z. z.  
odbornom vzdelávaní a príprave (zákon o odbornom vzdelávaní). Pri tvorbe zákona bolo  
cieľom vytvoriť podmienky na zabezpečenie stredoškolského odborného vzdelávania  
a prípravy žiakov v súlade s potrebami trhu práce.  
(89) Zákon o odbornom vzdelávaní predpokladá dve úrovne koordinácie odborného  
vzdelávania a potrieb trhu práce, a to celoštátnu úroveň a úroveň samosprávnych krajov.  
Na celoštátnej úrovni plní koordinačnú úlohu Rada pre odborné vzdelávanie a prípravu ako  
poradný orgán vlády. Na krajskej úrovni sú koordinačným orgánmi krajské rady ako poradné  
orgány predsedov samosprávnych krajov. Koordinačné orgány existujú aj na úrovni  
stavovských alebo profesijných organizácií vo forme sektorových rád.  
17  
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
(90) Od nadobudnutia účinnosti zákona sa Rada pre odborné vzdelávanie a prípravu zišla  
celkovo šesťkrát. Výkon jej pôsobnosti sa realizuje najmä prostredníctvom 15 pracovných  
skupín, ktoré si zriadila pre jednotlivé sektory. Aktívne sú aj krajské rady. Pre ministerstvo  
školstva sú dôležité ich vyjadrenia vo vzťahu k zaraďovaniu resp. vyraďovaniu stredných  
odborných škôl do/zo siete škôl a školských zariadení, resp. zmien v sieti. Nefunkčné sú však  
sektorové rady, pretože paralelne s nimi boli zriaďované aj sektorové rady v rámci projektu  
Národná sústava povolaní a takto vznikla duplicita. Výkon aktivít, ktoré zákon očakával od  
sektorových rád, sa však realizuje a je pripravený aj návrh na legislatívnu úpravu.  
(91) Vychádzajúc zo zákona o odbornom vzdelávaní sú základom pre koordináciu odborného  
vzdelávania na oboch úrovniach analýzy a prognózy potrieb trhu práce. Tvorba týchto analýz  
a prognóz je úlohou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ostatným  
zainteresovanými subjektmi v odbornom vzdelávaní. Na základe jej výsledkov ministerstvo  
školstva v spolupráci s ostatnými zainteresovanými subjektmi má regulovať zoznam  
študijných odborov a učebných odborov, samosprávne kraje si majú vytvárať regionálne  
stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách a v súlade s nimi určovať počet tried  
prvého ročníka stredných škôl. Ku dňu 28. februára 2013 nebol k dispozícii žiadny materiál  
týkajúci sa analýz a prognóz trhu práce.  
(92) Ďalším kľúčovým nástrojom v oblasti riadenia odborného vzdelávania a prípravy sú  
informácie o uplatnení absolventov stredných škôl podľa jednotlivých krajov, stredných škôl,  
študijných odborov a učebných odborov, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle 2x do  
roka Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ku dňu 28. februára 2013 nie sú  
informácie o uplatnení absolventov v uvedenej štruktúre k dispozícii.  
(93) Zákon o odbornom vzdelávaní tiež predpokladá, že MH SR, MDVRR SR, MPRV SR,  
MK SR a MŽP SR vypracúvajú svoje odvetvové koncepcie odborného vzdelávania.  
(94) Zákon o odbornom vzdelávaní umožňuje poskytovať žiakom od ich budúceho  
zamestnávateľa motivačné štipendium a hmotné zabezpečenie, ktoré slúži na úhradu nákladov  
spojených s jeho odborným vzdelávaním a prípravou. Za produktívnu prácu, ktorú žiak  
vykonáva v rámci praktického vyučovania mu patrí odmena.  
Na základe zákona o odbornom vzdelávaní vznikol tiež neštátny Fond rozvoja odborného  
vzdelávania a prípravy. Účelom fondu je sústreďovanie finančných prostriedkov na podporu a  
rozvoj odborného vzdelávania a prípravy a ich poskytovanie na aktivity súvisiace s podporou  
a rozvojom odborného vzdelávania a prípravy. Hlavnými zdrojmi fondu majú byť dary a  
príspevky od tuzemských a zahraničných fyzických osôb a právnických osôb a dobrovoľné  
príspevky od zamestnávateľov a stavovských organizácií. Stav k 28. februáru 2013 je taký, že  
Fond bol síce zapísaný do Obchodného registra, ale v nadväznosti na neochotu očakávaných  
prispievateľov prispievať do takto zriadeného fondu nebol do dnešného dňa zriadený bankový  
účet. Keďže zamestnávatelia uprednostňujú iné fondy a nadácie, resp. spôsoby podpory  
odborného vzdelávania a prípravy, pri príprave novely zákona o odbornom vzdelávaní a  
príprave ministerstvo školstva uvažovalo o zrušení tohto fondu. So zrušením fondu zásadne  
nesúhlasili stavovské a profesijné organizácie s odôvodnením, že budú v budúcnosti hľadať  
iné, zákonom akceptovateľné, zdroje fondu.  
(95) V rámci odborného vzdelávania a prípravy môže v súčasnosti žiak absolvovať učebný  
odbor (UO - získa vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list), študijný odbor  
s rozšíreným praktickým vyučovaním (ŠO RPV - končí maturitou, žiak môže získať okrem  
vysvedčenia o maturitnej skúške aj výučný list - predtým stredné odborné učilište s  
maturitou) a študijný odbor (žiak získa vysvedčenia o maturitnej skúške) a študijný odbor  
18  
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
vyššieho odborného vzdelávania (žiak získa vysvedčenie o absolventskej skúške a  
absolventský diplom ).  
(96) Dôležitým indikátorom súladu výstupov odborného vzdelávania a potrieb trhu práce je  
nezamestnanosť absolventov. Vývoj priemerných sezónnych hodnôt nezamestnanosti  
v rokoch 2003 až 2012 podľa typov odborného vzdelávania a jej porovnanie  
s nezamestnanosťou absolventov gymnázií ilustruje obrázok 1.  
(97) Sumárne čísla však odrážajú skôr celkovú mieru nezamestnanosti v ekonomike.  
Relevantnosť výstupov odborného vzdelávania a prípravy vo vzťahu k potrebám trhu práce sa  
prejaví viac pri pohľade na štruktúru nezamestnaných absolventov podľa odborov  
vzdelávania a skupín odborov vzdelávania. Ilustruje to tabuľka 6.  
Obrázok 1 Dlhodobý vývoj priemernej sezónnej nezamestnanosti absolventov stredných škôl  
v rokoch 2003 až 2012  
Zdroj: ÚIPŠ  
Tabuľka 6 Počty nezamestnaných a miera nezamestnanosti absolventov stredných škôl podľa typov  
vzdelávacích programov a skupín odborov – stav v máji 2012  
Študijné odbory  
s rozšíreným  
praktickým  
vyučovaním  
Počty nezamestnaných a  
miera nezamestnanosti  
absolventov v máji 2012  
Študijné odbory  
Počet Miera  
Učebné odbory  
Počet Miera  
Počet  
Miera  
Technické odbory  
Poľnohospodársko-lesnícke  
a veterinárne odbory  
Lekárske a farmaceutické  
odbory  
2 534 17,0 %  
423 19,7 %  
2 981 21,3 %  
203 26,0 %  
2 525 23,4 %  
241 45,1 %  
326 10,4 %  
4
Spoločenské odbory a služby  
Kultúra a umenie  
4 745 19,0 %  
488 15,4 %  
2 950 25,8 %  
63 28,9%  
1 943 22,2 %  
27 21,1 %  
Zdroj: UIPŠ  
(98) Kvalita odborného vzdelávania a prípravy je kritizovaná hlavne zo strany  
zamestnávateľov. Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne  
reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu  
19  
 
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného  
procesu.  
(99) Štandardnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy je praktické vyučovanie.  
Praktické vyučovanie sa uskutočňuje skupinovou formou v školách, v strediskách praktického  
vyučovania a v školských zariadeniach, alebo individuálne priamo u zamestnávateľov.  
(100) V súčasnosti absolvuje praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľov 3,8 % žiakov  
stredných odborných škôl. Pred 2 rokmi to bolo 5,75 %. Tento trend je negatívny, pretože sa  
predpokladá, že praktické vyučovanie vykonávané priamo u zamestnávateľov pomôže zvýšiť  
kvalitu praktickej prípravy žiakov najmä z dôvodu, že umožní poznať reálne prostredie  
výkonu povolania, rozvíjať u žiakov pracovné návyky, nevyhnutné na úspešné zaradenie sa  
na trh práce po ukončení štúdia.  
1.1.11 Financovanie regionálneho školstva  
(101) Financovanie regionálneho školstva sa uskutočňuje z dvoch skupín zdrojov, a to z  
verejných zdrojov a zo súkromných zdrojov. Rozhodujúci podiel financovania je  
zabezpečený z verejných zdrojov. V prípade škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za  
sústavnú prípravu na povolanie, sa náklady na výchovu a vzdelávanie pokrývajú v plnej  
miere z verejných zdrojov, výnimku môže tvoriť len časť nákladov na výchovu a  
vzdelávanie v cirkevných a súkromných školách, ktoré môžu vyberať školné. Zo súkromných  
zdrojov sa štandardne pokrývajú niektoré špeciálne náklady, napríklad náklady na jedlá.  
(102) Aktivity v rámci regionálneho školstva hradené z verejných zdrojov sa členia na dve  
veľké skupiny. Prvú tvoria aktivity škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti  
obvodných úradov v sídle kraja, aktivity škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a VÚC,  
cirkevných škôl a súkromných škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú  
prípravu na povolanie. Druhú skupinu tvoria aktivity ostatných škôl (základných  
umeleckých škôl, jazykových škôl a materských škôl) a školských zariadení. Aktivity v  
rámci prvej skupiny sa financujú zo štátneho rozpočtu (do roku 2012 z kapitoly ministerstva  
školstva, od roku 2013 z kapitoly ministerstva školstva a z kapitoly ministerstva vnútra) a  
zvyknú sa, nie celkom presne, označovať aj aktivitami vykonávanými v rámci prenesených  
kompetencií. Aktivity v rámci druhej skupiny, nazývané aj aktivitami vykonávanými v  
rámci originálnych kompetencií, sa financujú z vlastných zdrojov obcí a samosprávnych  
krajov; za vlastné zdroje obcí a samosprávnych krajov sa v tejto súvislosti pokladajú podiely  
na výnose z daní z príjmov fyzických osôb určené podľa § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. o  
financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, § 2 a 3 zákona č.  
564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve  
a nariadenia vlády č. 668/2008 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve.  
(103) Financovanie prevažnej väčšiny aktivít regionálneho školstva vykonávané v rámci  
prenesených kompetencií je založené na tzv. normatívnom princípe, ktorý hovorí, že  
objem pridelených finančných prostriedkov pre školu sa určí ako súčin normatívu a počtu jej  
žiakov.  
(104) Normatív je objem finančných prostriedkov, ktorý poskytne štát na jedného žiaka.  
Normatív nie je pre všetky školy a všetkých žiakov rovnaký. Výška normatívu odráža  
finančnú náročnosť chodu školy, ktorá závisí od viacerých faktorov. Preto sú náklady na  
chod školy v súvislosti s určovaním normatívov rozdelené na viacero oblastí. Základné  
členenie je na osobné náklady a náklady na prevádzku. Toto členenie sa odráža aj v  
štruktúre normatívu, ktorý pozostáva z mzdového normatívu a z normatívu na prevádzku.  
20  
 
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
(105) Osobné náklady, a teda mzdový normatív, závisia v prvom rade na tzv. personálnej  
náročnosti vzdelávacieho procesu na škole; táto sa dá charakterizovať počtom žiakov  
pripadajúcich na jedného pedagogického zamestnanca. Personálna náročnosť sa prejavuje  
aj v počte nepedagogických zamestnancov pripadajúcich na jedného pedagogického  
zamestnanca. Z uvedených údajov sa jednoduchým výpočtom určuje relatívna personálna  
náročnosť jednotlivých kategórií škôl. Ďalším parametrom ovplyvňujúcim osobné náklady,  
a teda personálnu náročnosť, je kvalifikácia pedagogických zamestnancov. Osobné náklady  
ovplyvňuje aj dĺžka praxe pedagogických zamestnancov, tento faktor sa však v súčasnom  
modeli výpočtu normatívov neuplatňuje.  
(106) Náklady na prevádzku, ktoré sa premietajú do prevádzkového normatívu, majú svoju  
ďalšiu vnútornú štruktúru. Najväčšou položkou sú náklady na teplo (až 50 %); ako  
parameter určujúci náročnosť konkrétnej školy na vykurovanie sa berie dlhodobý priemer  
teplôt v mieste školy. Druhou položkou sú náklady na výchovno-vzdelávací proces;  
koeficienty, pomocou ktorých sa tento druh nákladov premieta do normatívu, sa odvodzujú od  
koeficientov personálnej náročnosti. Treťou položkou v prevádzkovom normatíve je  
prevádzková náročnosť školy okrem tepla; tu sa rozoznávajú 3 kategórie. Štvrtou položkou  
prevádzkového normatívu sú náklady na ďalšie vzdelávanie učiteľov jej premietnutie do  
normatívu sa odvodzuje od mzdového normatívu.  
(107) V systéme normatívneho financovania sa zohľadňujú aj ďalšie osobitné faktory.  
Významnú úlohu hrá v prípade základných škôl možnosť zohľadnenia ich veľkosti. Realizuje  
sa tým spôsobom, že niektoré základné školy s menším počtom žiakov dostávajú vyšší  
normatív.8  
(108) Konkrétna výška normatívu pre daný druh školy závisí od koeficientov  
charakterizujúcich personálnu a prevádzkovú náročnosť jej chodu a od celkovej sumy, ktorá  
je na normatívy v danom roku k dispozícii.  
(109) Systém financovania aktivít vykonávaných v rámci prenesených kompetencií berie do  
úvahy aj faktory, ktoré sa nedajú zachytiť v normatíve, ale je potrebné ich zohľadniť. Na  
tento účel existujú 3 nástroje:  
a) možnosť čiastočného prerozdelenia normatívnych príspevkov určených pre  
jednotlivé školy na úrovni zriaďovateľa,  
b) príspevky na špecifiká (dopravné, asistenti učiteľa), za mimoriadne výsledky  
žiakov, na riešenie havarijných situácií, rozvojových projektov a nákladov na  
žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,  
c) osobitné opatrenia určené pôvodne len na prechodné obdobie, ktoré sa však využívajú  
dodnes: garantované minimum a dofinancovanie v rámci dohodovacieho konania.  
Garantovaným minimom sa riešilo zmiernenie dopadov zavedenia nového systému  
financovania v roku 2004 na niektorých zriaďovateľov a dohodovacie konanie slúži na  
riešenie nedostatku finančných prostriedkov v odôvodnených prípadoch, ktoré nie sú  
pokryté inými ustanoveniami zákona.  
(110) Významnou vlastnosťou systému je poskytovanie finančných prostriedkov formou  
blokového grantu – prijímateľ môže finančné prostriedky ušetrené napríklad úsporou energií  
použiť na zvýšenie platov učiteľov.  
8
Pri rozhodovaní o zvýhodnení financovania základnej školy z hľadiska jej veľkosti sa berie do úvahy počet  
žiakov všetkých základných škôl daného zriaďovateľa s príslušným vyučovacím jazykom. Školy sú zvýhodnené  
len v prípade, ak celkový počet žiakov vo všetkých školách je nižší ako stanovená hranicu.  
21  
Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu  
(111) Finančné toky do roku 2012 išli po línii ministerstvo – krajský školský úrad -  
zriaďovateľ – škola (v prípade škôl zriaďovaných VÚC bez medzičlánku KŠÚ). Od roku  
2013 idú prostriedky pre všetkých zriaďovateľov s výnimkou VÚC z ministerstva vnútra  
a cez obvodné úrady v sídle kraja.  
(112) Financovanie aktivít regionálneho školstva vykonávané v rámci originálnych  
kompetencií sa realizuje prostredníctvom obcí a VÚC. Na rozdiel od financovania aktivít  
vykonávaných v rámci prenesených kompetencií, ktoré sa realizuje zo štátneho rozpočtu,  
zdrojom financovania pre aktivity vykonávané v rámci originálnych kompetencií sú dane z  
príjmov fyzických osôb. V súlade s príslušnou legislatívou sa 65,4 % objemu týchto daní  
prerozdelí do rozpočtov obcí na financovanie aktivít, ktoré vykonávajú v rámci originálnych  
kompetencií. 40 % z objemu prerozdeľovaného obciam sa rozpisuje podľa aktivít obcí v  
oblasti vzdelávania. Vychádza sa pritom z váženého počtu detí a žiakov v školách a školských  
zariadeniach na území obce. Do rozpočtov VÚC sa prerozdelí 21,9 % z objemu daní z  
príjmov fyzických osôb. 15 % z tohto objemu sa prerozdelí podľa počtu obyvateľov VÚC vo  
veku 15 až 18 rokov.  
(113) Na rozdiel od finančných prostriedkov, ktoré obce a VÚC dostanú zo štátneho rozpočtu  
na financovanie aktivít regionálneho školstva vykonávaných v rámci prenesených  
kompetencií, ktoré sú na financovanie týchto aktivít účelovo určené, účel použitia  
finančných prostriedkov, ktoré obce a VÚC získajú z dane z príjmov fyzických osôb určujú  
samotné obce a VÚC v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti.  
(114) Konkrétne objemy finančných prostriedkov poskytnuté na jednotlivé vyššie popísané  
položky v období od zavedenia normatívneho financovania v roku 2004 do roku 2012 sú  
uvedené v tabuľke 7. Stabilizáciu systému financovania od jeho zavedenia v roku 2004 do  
roku 2012 ilustruje vývoj doplatku do garantovaného minima znázornený na obrázku 2.  
Tabuľka 7 Prehľad o bežných výdavkoch poskytnutých ministerstvom na financovanie regionálneho  
školstva v rokoch 2004 až 2012  
Zdroj MŠVVaŠ SR – správy o hospodárení  
22