Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky  
Správa  
o aktuálnej situácii na trhu práce  
v Slovenskej republike  
a o opatreniach na jej zlepšenie  
marec 2013  
Úvod  
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady  
Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky v znení neskorších predpisov svojim uznesením č. 401 z 29. januára 2013 k žiadosti  
Národnej rady Slovenskej republiky o podanie správy požiadala ministra práce, sociálnych  
vecí a rodiny predložiť do 31. marca 2013 Národnej rade Slovenskej republiky Správu  
o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie  
(ďalej len „správa“).  
Správa je rozdelená do troch častí, ktorým predchádza stručné zhrnutie vývoja na trhu  
práce za posledných desať rokov.  
Súčasťou prvej časti je súhrnný integrovaný pohľad na makroekonomické faktory  
ovplyvňujúce vývoj na trhu práce. V druhej časti je vlastná analýza situácie na trhu práce za  
aktuálne obdobie roku 2013 v kontexte s vývojom na trhu práce za posledné tri roky. V tejto  
časti sa správa zameriava najmä na základné aktuálne trendy na trhu práce z hľadiska  
zamestnanosti, nezamestnanosti, popisom voľných pracovných miest, venuje sa aj eliminácii  
nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce a vplyvom aktívnej politiky trhu práce. Tretia  
časť obsahuje opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce v čase spomaľovania  
ekonomického rastu.  
Súčasťou správy sú analytické dáta trhu práce, záver a tabuľková časť predkladaná  
formou príloh. Analytické dáta a údaje boli čerpané z informačných systémov Ústredia práce,  
sociálnych vecí a rodiny. Doplnkovým zdrojom boli údaje zo Štatistického úradu SR,  
Eurostatu a štatistických zisťovaní organizovaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí  
a rodiny SR. Správa je založená aj na výstupoch z expertíznej činnosti Inštitútu pre výskum  
práce a rodiny, ktorý je zriadený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.  
1
STRUČNÉ ZHRNUTIE VÝVOJA NA TRHU PRÁCE ZA POSLEDNÝCH  
DESAŤ ROKOV  
Vývoj na trhu práce od roku 2002 do apríla 2012  
Vývoj trhu práce v období posledných desiatich rokoch ovplyvňovali viaceré pozitívne  
a negatívne faktory. Najsilnejším bol v oboch prípadoch ekonomický vývoj SR, ktorý bol  
v plnej miere dôsledkom ekonomického vývoja predovšetkým v EÚ (v posledných rokoch  
osobitne v EMÚ), ako aj v kľúčových štátoch za jej hranicami. Napr. tvorba HDP EÚ 27  
v roku 2009 medziročne poklesla o 4,3 % a zamestnanosť o 1,8 %. Počet nezamestnaných  
dosiahol 21,2 mil. osôb, čo predstavovalo 9 % jej ekonomicky aktívneho obyvateľstva.  
Do polovice roka 2008 bol vývoj slovenského trhu práce bezprecedentne pozitívny.  
Tento fakt súvisí s rekordnými medziročnými rastami HDP, ktoré dokazovali prudký rast  
produkcie slovenských podnikov. Napr. v roku 2004 bola miera nezamestnanosti 13,1% pri  
5%-tnom raste HDP. V roku 2005 klesla miera nezamestnanosti na 9,4% pri raste HDP 8,5%  
a v roku 2007 dosiahla miera nezamestnanosti len 8%, ale rast HDP prekročil 10 a pol  
percenta. V tom istom čase sa kontinuálne zvyšoval aj podiel exportu na tvorbe HDP  
a v súčasnosti osciluje okolo 90%.  
Pracovnoprávna legislatíva sa v tomto čase menila viackrát rôznym spôsobom, po  
výmene vládnej garnitúry aj úplne protichodne. Analýza vývoja trhu práce a ekonomického  
rastu v porovnaní s takýmito legislatívnymi zmenami ukazuje, že kľúčovým faktorom  
vplývajúcim na náš trh práce je práve hospodársky vývoj a ten je zasa podmienený  
predovšetkým globálnymi vplyvmi.  
Pozitívny hospodársky vývoj v EÚ však ovplyvňuje náš trh práce ešte jedným  
spôsobom. Európska legislatíva zaručuje ľuďom ich voľný cezhraničný pohyb na pracovných  
trhoch. Do druhej polovice roku 2008 hospodársky rast v ostatných čl. krajinách EÚ vytváral  
tlak na potrebu nových pracovných síl. Pokles nezamestnanosti u nás v tomto čase pozitívne  
ovplyvňoval rastúci počet občanov SR, ktorí odchádzali pracovať do zahraničia. Naopak, od  
roku 2009 – kedy Európu zasiahla hospodárska kríza – sme zaznamenali signifikantný nárast  
nezamestnaných, ktorí ako posledné miesto zamestnania uvádzali prácu v zahraničí.  
V roku 2012 v porovnaní s rokom 2008 miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla  
o 5,94 p.b. Negatívne na vývoj nezamestnanosti v tomto období pôsobil európsky  
a globálny ekonomický vývoj. Jeho dôsledky na trh práce čiastočne eliminovali  
protikrízové opatrenia vlády SR prijaté v rokoch 2009 a 2010.  
Meritórnu súčasť týchto rozsiahlych intervenčných krokov tvorili opatrenia na trhu  
práce, prioritne zamerané na tri oblasti - udržanie zamestnanosti a tvorbu pracovných miest,  
zvyšovanie odborných zručností a ich adaptáciu na potreby trhu práce a zlepšenie prístupu  
k zamestnanosti a podporu mobility.  
Tieto ozdravné impulzy sa odzrkadlili v prostredí trhu práce najmä v roku 2010,  
v ktorom aj slovenská ekonomika začala vykazovať náznaky ekonomického oživenia  
a kulminovala zamestnanosť.  
2
Trh práce a opatrenia ovplyvňujúce jeho vývoj od mája 2012  
Prioritou novej vlády po voľbách v marci 2012 sa stala podpora hospodárskeho rastu  
a zamestnanosti. Záporne na tieto ciele od samého začiatku vplýva negatívny hospodársky  
vývoj v krajinách, ktoré sú kľúčovými exportnými partnermi SR, najmä v členských  
krajinách eurozóny. Intervenčné možnosti vlády SR obmedzuje aj nevyhnutnosť fiškálnej  
konsolidácie štátu, ktorá je kľúčovým predpokladom pre dlhodobo udržateľný rast  
hospodárstva a teda i pozitívny vývoj trhu práce.  
Už z hľadiska niekoľkých rokov možno konštatovať, že fiškálna konsolidácia, ktorú  
realizuje terajšia vláda, predstavuje dobrý a nevyhnutný základ, na ktorom bude možné stavať  
taký rast hospodárstva, ktorý sa pozitívne odrazí aj na vývoji na trhu práce.  
V súlade so svojim programovým vyhlásením vláda SR navrhla a v Národnej rade SR  
presadila od januára 2013 aj viaceré legislatívne zmeny, ktoré spoločne s inými faktormi budú  
mať dlhodobo priaznivý vplyv na pracovný trh. Za kľúčové možno označiť tie, ktoré smerujú  
k odstráneniu bariér rastu zamestnanosti a umožnia pružné formy pracovných úväzkov.  
Jedným z takýchto opatrení bola novela Zákonníka práce (ZP), ktorá presadzuje  
rovnováhu práv a povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom a podporuje  
vytváranie dôstojných pracovných podmienok pre zamestnancov s osobitným dôrazom  
na  
podporu a rozšírenie sociálneho dialógu a spoluúčasti zástupcov zamestnancov  
na kľúčových rozhodnutiach na podnikovej úrovni. S týmto zámerom pripravilo Ministerstvo  
práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) aj novelu zákona o kolektívnom  
vyjednávaní.  
Tieto zámery novelizácie zákonov plne rešpektujú odporúčania OECD zverejnené  
vo vlaňajšom vydaní štúdie OECD Employment Outlook. Jedným z odporúčaní je  
koordinovanie inštitúcií kolektívneho vyjednávania, ktoré môţe prispieť k dobrej  
štrukturálnej výkonnosti a odolnosti pracovných trhov. OECD tiež upozorňuje na  
negatívny trend znižovania podielu ceny práce vyjadrenej platmi, mzdami a ostatnými  
výhodami na národnom dôchodku. Varuje pritom, že „znižovanie tohto podielu spôsobuje  
väčšie nerovnosti v rozdeľovaní príjmov, čo môže ohroziť sociálnu súdržnosť a spomaliť  
súčasné hospodárske zotavovanie“. Pokiaľ ide o príčiny tohto vývoja, OECD ich okrem  
vývoja produktivity práce a zvyšujúcej sa konkurencii vidí aj v zniţujúcej sa sile zástupcov  
pracujúcich pri kolektívnom vyjednávaní a vývoji inštitúcií kolektívneho vyjednávania.  
Zvýšené investície do vzdelania a vyuţívanie daňových systémov na prerozdelenie  
príjmov môžu podľa OECD efektívne znížiť tieto riziká.  
Popri rešpektovaní uvedených odporúčaní OECD novela ZP zároveň posilňuje  
nevyhnutnú flexiblitu. Túto flexibilitu pracovnoprávneho vzťahu možno dosiahnuť  
niekoľkými, v ZP ustanovenými spôsobmi:  
-
-
-
-
-
delené pracovné miesto,  
konto pracovného času,  
pružný pracovný čas,  
vhodná úprava alebo rozvrhnutie pracovného času,  
kombinácia uvedených foriem a spôsobov.  
Nová úprava konta pracovného času (vrátane tzv. flexikonta) poskytuje  
zamestnávateľom väčšiu flexibilitu neţ doterajšia právna úprava a umoţňuje  
3
zachovanie stability pracovných miest nielen v obdobiach, keď je u zamestnávateľa  
vyššia potreba práce, ale aj v období, keď je potreba práce u zamestnávateľa niţšia  
alebo ţiadna. K zvýšeniu flexibility prispieva najmä predĺženie tzv. vyrovnávacieho  
obdobia aţ na 30 mesiacov (pred účinnosťou novely ZP najviac 12 mesiacov).  
Vyššie uvedené atypické formy zamestnávania, variabilné spôsoby pracovného času  
a aktívne opatrenia na trhu práce prispievajú k flexibilite pracovnoprávnych vzťahov,  
k zvyšovaniu kvality pracovného miesta a k efektívnosti pracovného procesu. Sú dôležitým  
aspektom zamestnanosti, ale nie dominantným.  
Dominantným vplyvom na vývoj zamestnanosti je predovšetkým hospodársky  
vývoj, ako to dokazuje nasledujúce porovnanie:  
Tabuľka č. 1  
Rok  
Novela  
Zákonníka  
práce  
účinná:  
od 1. 4. 2002  
Priemerná miera  
evidovanej  
nezamestnanosti za  
rok v %  
Medziročný vývoj  
reálneho HDP  
v %  
Medziročný  
vývoj  
zamestnanosti  
(ESA 95) v %  
0,1  
2002  
2003  
2004  
2005  
2006  
2007  
2008  
2009  
2010  
2011  
2012  
17,8  
4,6  
4,8  
5,1  
6,7  
8,3  
10,5  
5,8  
- 4,9  
4,4  
3,2  
2,0  
od 1. 7.2003  
od 1. 9. 2007  
od 1. 9. 2011  
15,2  
14,3  
11,6  
10,4  
8,4  
1,1  
-0,2  
1,6  
2,1  
2,1  
3,2  
-2,0  
-1,5  
1,8  
0,1  
7,7  
11,4  
12,5  
13,2  
13,6  
Zdroj: Štatistický úrad SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny  
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že trh práce, prejavujúci sa rastom alebo poklesom  
zamestnanosti a miery nezamestnanosti reaguje na vývoj HDP s oneskorením. Avšak aj  
v období silnej ekonomickej expanzie v rokoch 2005 a 2006 dosiahol rast zamestnanosti v SR  
približne 2 %, v dôsledku čoho priemerná miera evidovanej nezamestnanosti výrazne neklesla  
a jej úroveň presiahla viac ako 10 %. Rok 2007 s mimoriadne silným rastom ekonomiky  
o viac ako 10 % sa premietol v raste zamestnanosti o viac ako 3 % s ročným oneskorením.  
Priaznivý ekonomický vývoj sa na vývoji evidovanej nezamestnanosti prejavil takmer  
okamžite, keď v roku 2007 sa oproti predchádzajúcemu roku znížila o 2 p. b. a v roku 2008  
ďalej klesala. Podľa očakávaní sa má tempo rastu HDP v SR po nízkej hodnote v roku 2013  
výraznejšie zrýchliť v rokoch 2014 a 2015, čo by malo byť opäť stimulom k obnoveniu rastu  
zamestnanosti, a to za predpokladu, že prognózovaný ekonomický rast prekročí hodnotu,  
ktorá sa spája aj s rastom zamestnanosti.  
4
Iným legislatívnym opatrením s pozitívnym dopadom na trh práce je novela zákona  
č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov, ktorú Národná rada SR schválila dňa 19. marca 2013 s účinnosťou od  
1. mája 2013. Investičná pomoc bude poskytnutá len ak investičný zámer vedie k čistému  
nárastu nových pracovných miest v porovnaní s priemerom za predošlých dvanásť  
mesiacov a prioritne sa bude poskytovať vo forme úľavy na dani z príjmu.  
Efektívnejšiu podporu vytvárania pracovných miest než doteraz podporí aj novela  
zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona o službách zamestnanosti“), ktorú  
Národná rada SR schválila dňa 20. marca 2013 s účinnosťou od 1. mája 2013. Kľúčovou  
pozitívnou zmenou je výraznejšie zapojenie predstaviteľov podnikateľského sektora, ako  
aj samosprávy do tvorby i realizácie politiky zamestnanosti v konkrétnom regióne. Ide  
o partnerov, ktorí priamo ovplyvňujú hospodárstvo i zamestnanosť na regionálnej úrovni.  
tomto zmysle budú rekonštruované aj Výbory pre otázky zamestnanosti. Novela zákona  
o službách zamestnanosti tiež zjednoduší administratívu a uvoľní kapacity pre diferencovaný  
prístup najmä vo vzťahu k dlhodobo nezamestnaným občanom.  
1. VPLYV MAKROEKONOMICKÉHO VÝVOJA NA TRH PRÁCE  
1.1. Vývoj hrubého domáceho produktu v EÚ 27 a v eurozóne v 4. štvrťroku 2012  
V poslednom štvrťroku 2012 sa recesia v eurozóne i v EÚ 27 prehĺbila. Čl. štáty EÚ  
sú pritom kľúčovými exportnými partnermi SR. Spomaľovanie hospodárskeho rastu, či  
dokonca recesia v týchto krajinách má teda priamy negatívny dopad na slovenské  
hospodárstvo a teda aj trh práce. A vzhľadom na mizivý vplyv nášho domáceho dopytu na  
výkon slovenského hospodárstva, je toto rozhodujúca príčina spôsobujúce negatívny vývoj  
trhu práce v SR.  
V tejto súvislosti pritom nie je rozhodujúci vývoj nezamestnanosti v čl. štátoch EÚ,  
lebo jej úroveň ovplyvňujú vlády rôznymi nástrojmi, ktoré však nedokážu udržať  
kúpyschopnosť tamojšieho obyvateľstva. Úroveň nášho exportu závisí od domácej spotreby  
(najmä) v západnej Európe, ako aj od produkcie tamojšieho priemyslu – ak sa oba faktory  
vyvíjajú negatívne, slovenská produkcia klesá a to má nevyhnutne negatívny vplyv na trh  
práce.  
Podľa odhadu Eurostatu hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny klesol v 4. štvrťroku  
2012 medziročne o 0,9 % a v EÚ 27 o 0,6 % (sezónne očistené údaje). Za celý rok 2012 HDP  
v eurozóne klesol v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka podľa odhadu o  
0,6 % a v EÚ 27 o 0,3 %.  
V rámci členských štátov EÚ, ktorých údaje za 4. štvrťrok 2012 sú dostupné,  
najrýchlejší medziročný rast zaznamenalo Lotyšsko (5,7 %), Estónsko (3,4 %), Litva (3,0 %).  
Slovensko patrilo medzi štáty, v ktorých HDP rástol a dosiahlo piaty najdynamickejší rast  
(1,2 %) v rámci EÚ 27. Najväčší pokles ekonomickej aktivity zaznamenalo Grécko (6,0 %),  
Portugalsko (3,8 %), Cyprus (3,0 %), Maďarsko, Slovinsko (zhodne o 2,8 %) a Taliansko  
(2,7 %).  
5
Z odvetvového hľadiska k poklesu HDP eurozóny a EÚ 27 prispeli viaceré odvetvia,  
pričom najviac sa znížila tvorba pridanej hodnoty v stavebníctve, pôdohospodárstve  
a rybolove, priemyselnej výrobe a obchodných službách (obchod, doprava, ubytovanie  
a stravovacie služby).  
Tabuľka č. 2: Vývoj HDP v roku 2012 (sezónne očistené údaje, zmena v % k rovnakému  
obdobiu predchádzajúceho roka)  
1.Q 2012  
2.Q 2012  
3.Q 2012  
4.Q 2012  
rok 2012  
EÚ 27  
0,1  
-0,3  
-0,4  
-0,6  
-0,3  
Eurozóna  
SR  
-0,1  
2,7  
-0,5  
2,3  
-0,6  
1,9  
-0,9  
1,2  
-0,6  
2,0  
Zdroj: Eurostat  
1.2. Makroekonomický vývoj v SR  
Makroekonomický vývoj v SR bol v roku 2010 ovplyvnený dopadmi svetovej  
finančnej a hospodárskej krízy. Hospodársky rast SR síce zaznamenal relatívne silnú obnovu,  
ale bol to dôsledok aktívnych vládnych opatrení v SR, ako aj v iných čl. štátoch EÚ.  
HDP vzrástol v roku 2010 v stálych cenách medziročne o 4,4 %, kým v roku 2009  
poklesol o 4,9 %. Zdrojom rastu HDP bol hlavne zahraničný dopyt s medziročným reálnym  
rastom o 16,0 %. V rámci domáceho dopytu mal na vývoj HDP najvýraznejší prorastový  
vplyv investičný dopyt (tvorba hrubého fixného kapitálu sa medziročne zvýšila o 6,5 %  
v stálych cenách). Okrem konečnej spotreby domácností rástli aj ďalšie zložky domáceho  
dopytu, avšak miernym tempom pohybujúcim sa okolo 1 %. Z hľadiska tvorby k rastu HDP  
prispeli predovšetkým priemysel a služby, zatiaľ čo stavebníctvo zostávalo naďalej v recesii.  
Situácia na trhu práce v roku 2010 sa vplyvom oživenia ekonomickej aktivity začala  
postupne stabilizovať. Tento vývoj súvisel s časovým posunom efektu poklesu HDP v roku  
2009 na zamestnanosť.  
Tabuľka č. 3: Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov SR  
(romr=100, v %)  
2010  
priemer priemer  
za rok za rok  
2011  
2012  
3.Q  
Ukazovateľ  
priemer  
za rok  
1.Q  
2,9  
-0,8  
-0,1  
2.Q  
2,6  
-5,4  
-0,3  
4.Q  
0,7  
-1,9  
-1,2  
Hrubý domáci produkt  
Reálny HDP  
Domáci dopyt  
4,4  
3,2  
2,1  
-3,3  
-0,6  
2,0  
-2,9  
-0,6  
3,6  
1,2  
Konečná spotreba domácností  
Konečná spotreba nezisk.  
inštitúcií slúžiacich  
domácnostiam  
Konečná spotreba verejnej  
správy  
-0,8  
-0,5  
1,1  
1,0  
0,2  
-1,1  
0,5  
-0,9  
-2,1  
-0,3  
-0,4  
0,0  
-0,6  
-0,6  
-4,3  
-0,3  
Tvorba hrubého fixného  
kapitálu  
Vývoz výrobkov a služieb  
Dovoz výrobkov a služieb  
Trh práce  
6,5  
16,0  
14,9  
14,2  
12,7  
10,1  
-3,3  
5,0  
-0,2  
-2,5  
10,8  
1,6  
-3,7  
11,6  
5,7  
-5,0  
7,1  
4,2  
-3,7  
8,6  
2,8  
Reálna produktivita práce  
Zamestnanosť (ESA 95)  
6,0  
-1,5  
1,4  
1,8  
2,3  
0,6  
2,4  
0,2  
2,2  
-0,1  
1,3  
-0,6  
1,9  
0,1  
6
2010  
priemer priemer  
za rok za rok  
3,2 2,2  
2,2 -1,6  
2011  
2012  
3.Q  
Ukazovateľ  
priemer  
za rok  
2,4  
1.Q  
3,2  
-0,6  
2.Q  
1,5  
-1,9  
4.Q  
3,2  
-0,3  
Nominálne mzdy  
Reálne mzdy  
2,0  
-1,6  
-1,2  
Zdroj: Štatistický úrad SR, štvrťročné národné účty, štatistické výkazníctvo  
V roku 2011 tendencia rastu ekonomiky SR pokračovala, avšak miernejšou  
dynamikou ako v roku 2010. Prejavilo sa tu hlavne prehĺbenie neistoty na finančných trhoch  
v dôsledku dlhovej krízy niektorých ekonomík eurozóny.  
HDP sa v roku 2011 zvýšil medziročne o 3,2 % v stálych cenách. Zdrojom rastu HDP  
bol hlavne zahraničný dopyt (medziročný reálny rast o 12,7 %). Domáci dopyt mal iba mierne  
prorastový vplyv, keď z jeho zložiek tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla medziročne  
reálne o 14,2 % (viac ako dvojnásobne ako pred rokom), ale konečná spotreba domácností  
a konečná spotreba verejnej správy poklesli (o 0,5 %, resp. o 4,3 %).  
Vývoj trhu práce SR bol v roku 2011 ovplyvnený pretrvávajúcou priaznivou  
ekonomickou aktivitou, keď sa nárast ziskovosti podnikateľského sektora premietol do rastu  
tvorby hrubého fixného kapitálu a následne do tvorby pracovných miest. Rast zamestnanosti  
sa po dvojročnom poklese obnovil, miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania  
pracovných síl (VZPS) klesla o 0,9 p. b. na 13,5 %.  
Ekonomika SR si v roku 2012 udržala prorastovú tendenciu, keď reálny HDP sa  
zvýšil oproti roku 2011 o 2 %. Zdrojom rastu z hľadiska použitia bol výlučne zahraničný  
dopyt, ktorý v priemere za rok dosiahol medziročný rast o 8,6 % v stálych cenách. V pomalšej  
dynamike zahraničného dopytu sa oproti predchádzajúcim rokom premietla zhoršujúca sa  
ekonomická aktivita hlavných obchodných partnerov SR, čo bolo viditeľné aj v pomalšom  
raste vývozu tovarov a služieb v závere roka 2012.  
Vývoj trhu práce bol poznamenaný spomaľujúcou sa ekonomickou aktivitou, čo sa  
premietlo vo veľmi miernom raste zamestnanosti podľa metodiky ESA 95 (medziročne  
o 0,1 %). Miera nezamestnanosti podľa VZPS sa zvýšila o 0,4 p. b. na 14%.  
1.3. Vplyvy domáceho dopytu na trh práce  
Nárast ekonomických aktivít zameraných na uspokojovanie domáceho dopytu má  
zrejme výraznejší príspevok k rastu zamestnanosti ako rovnaký nárast exportných aktivít. Je  
to jedno zo štrukturálnych špecifík slovenskej ekonomiky. Ako to nepriamo vyplynulo už aj  
z predchádzajúcej časti, práve exportné aktivity, ktoré ťahali v minulosti rast ekonomiky,  
majú relatívne nízku pracovnú náročnosť a slabú väzbu medzi rastom produkcie a rastom  
zamestnanosti. Je to jeden z dôvodov, prečo by hospodárska politika mala pôsobiť v záujme  
posilnenia domáceho dopytu.  
Ani štruktúra ekonomického rastu v ostatných dvoch rokoch v tomto zmysle  
nevytvorila priaznivé prostredie pre zamestnanosť: ekonomický rast bol aj v období 2011-  
2012 ťahaný vonkajším dopytom. Pozitívny vývoj exportne orientovanej časti ekonomiky  
však nebol dostatočný na to, aby sa prejavil na vývoji domáceho dopytu (slabý rast domáceho  
dopytu v roku 2011 a dokonca jeho výrazný pokles v roku 2012). Rast produkcie v exportne  
orientovaných odvetviach sa pritom zvyšoval skôr produktivitou práce ako prijímaním  
nových pracovníkov. Jedným z významných kanálov oţivovania domáceho dopytu sú  
7
zdroje štrukturálnych fondov. Potenciálne ide o jeden z významných zdrojov, ktorý by  
pomohol čeliť hrozbe recesie v najbližších rokoch. Aj preto vláda SR prijíma opatrenia na  
ich rýchlejšie čerpanie.  
Národný program reforiem SR 2013 (NPR) zdôrazňuje, že dlhodobý a udržateľný  
ekonomický rast je možné dosiahnuť systematickými a štrukturálnymi zmenami  
v ekonomike, ktoré sa prejavia najmä v strednodobom a dlhodobom horizonte. Pri snahe  
zvýšiť úroveň HDP sa preto vláda SR zameriava najmä na produkčnú stránku ekonomiky.  
Vláda SR bude hľadať aj spôsoby, ako zvýšiť rast v krátkodobom horizonte stimuláciou  
domáceho dopytu bez ohrozenia konsolidačných cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.  
NPR súčasne zdôrazňuje, že limitujúcim faktorom takýchto opatrení je skutočnosť, že  
Slovensko je malá otvorená ekonomika, v ktorej rast HDP krátkodobo najviac závisí od  
zahraničného dopytu.  
2. ANALÝZA AKTUÁLNEJ SITUÁCIE NA TRHU PRÁCE  
2.1. Porovnanie vývoja zamestnanosti a nezamestnanosti SR s EÚ 27  
2.1.1. Aktuálna situácia v zamestnanosti v EÚ 27 a v eurozóne  
Počet pracujúcich osôb (ide o zamestnancov a samozamestnaných pracujúcich  
v rezidentských produkčných jednotkách, t. j. domáci koncept zamestnanosti) v EÚ 27  
v 4. štvrťroku 2012 sa podľa Eurostatu znížil medziročne o 0,4 % a v eurozóne o 0,8 %. Za  
celý rok 2012 klesla zamestnanosť medziročne o 0,4 % v EÚ 27 a o 0,7 % v eurozóne.  
Slovensko sa zaradilo medzi štáty s miernym poklesom zamestnanosti (0,6 %).  
Tabuľka č. 4: Vývoj zamestnanosti v roku 2012 (sezónne očistené údaje, zmena v %  
k rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka)  
1.Q 2012  
2.Q 2012  
3.Q 2012  
-0,4  
4.Q 2012  
-0,4  
2012  
-0,4  
-0,7  
0,1  
EÚ 27  
Eurozóna  
SR  
-0,5  
-0,5  
0,6  
-0,5  
-0,8  
0,2  
-0,6  
-0,1  
-0,8  
-0,6  
Zdroj: Eurostat  
2.1.2. Aktuálna situácia v nezamestnanosti v EÚ 27 a v eurozóne  
Podľa údajov Eurostatu sezónne očistená miera nezamestnanosti v EÚ 27 v januári  
2013 zaznamenala 10,8 %, zatiaľ čo v januári 2012 to bolo 10,1%. Sezónne očistená miera  
nezamestnanosti v eurozóne v januári 2013 dosiahla 11,9 % a oproti rovnakému obdobiu  
predchádzajúceho roka bola vyššia o 1,1 p.b. Najvyššiu mieru nezamestnanosti malo na  
základe dostupných údajov Španielsko (26,2 %) a Portugalsko (17,6 %). Slovensko dosiahlo  
podľa údajov Eurostatu 14,9 %.  
Tabuľka č. 5: Vývoj miery nezamestnanosti (sezónne očistené údaje)  
Január 2012  
November  
2012  
December  
2012  
Január 2012  
EÚ 27  
Eurozóna  
SR  
10,1  
10,8  
13,7  
10,7  
11,8  
14,5  
10,7  
11,8  
14,7  
10,8  
11,9  
14,9  
Zdroj: Eurostat  
8
2.2. Aktuálna situácia na trhu práce v Slovenskej republike  
Pri relatívne slabom hospodárskom raste má kľúčový vplyv na slovenský trh práce  
neistota zamestnávateľov a nízka dôvera v možnosť návratu k predkrízovým medziročným  
rastom HDP. Ani krátkodobé náznaky oživenia hospodárstva nevedú firmy k tomu, aby  
výrazne posilňovali svoje produkčné kapacity, o. i. aj zvyšovaním počtu zamestnancov.  
2.2.1. Zamestnanosť v SR v rokoch 2010-2012  
Počet pracujúcich na Slovensku podľa VZPS sa v štvrťrokoch 2010-2012 pohyboval  
v rozmedzí od 2 283 tis. do 2 366 tis. osôb. Vývoj počtu samozamestnaných osôb1 sa  
vyznačoval počas celého sledovaného obdobia striedaním fáz rastu a poklesu, pričom  
k výraznejšiemu klesajúcemu trendu v počte samozamestnaných osôb došlo v 1. štvrťroku  
2012 a tento trend sa udržal do konca roka 2012. Za obdobie rokov 2010 až 2012 počet  
samozamestnaných osôb sa znížil o 6,3% (v absolútnom vyjadrení o 23,6 tis. osôb).  
Celkový počet pracujúcich je na Slovensku dopĺňaný atypickými formami  
zamestnanosti, akými sú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.  
V priebehu roka postupne narastal počet dohôd, keď v sledovanom období 2010-2012 ich  
vždy najmenej bolo začiatkom roku (v januári a februári) a najviac koncom roku (v novembri  
a decembri). Postupne mierne narástol počet dohôd (zo 610 tis. v novembri 2010 na 672 tis.  
v novembri 2012), i počet pracujúcich na dohody (v novembri 2012 ich bolo 568 tis. osôb).  
Uvedené údaje poukazujú na rastúcu tendenciu uplatňovania tejto atypickej formy  
zamestnávania. Zamestnávatelia takúto formu volili najmä z dôvodu výrazne nižších  
mzdových nákladoch, ako aj z dôvodu väčšej flexibility pri využívaní takto postavených  
pracovníkov. Takéto výhody pre zamestnávateľov však zároveň znamenali pre týchto  
pracovníkov stratu nároku na sociálno-právnu a pracovnoprávnu ochranu v porovnaní  
s riadnym zamestnaneckým pomerom, čo zmenili v roku 2012 prijaté novely Zákonníka práce  
a zákona o sociálnom poistení.  
Tabuľka č. 6: Vývoj zamestnanosti v SR v rokoch 2010-2012  
2010  
2011  
2012  
3.Q  
Ukazovateľ  
Zamestnanosť  
priemer priemer  
za rok  
priemer  
za rok  
za rok  
1.Q  
2.Q  
4.Q  
Počet pracujúcich v tis. osôb  
Medziročný vývoj v %  
Miera zamestnanosti  
(15-64 rokov) v %  
Miera zamestnanosti  
(20-64 rokov) v %  
Miera zamestnanosti mladých  
(15-24 rokov) v %  
Miera zamestnanosti starších  
(50-64 rokov) v %  
2 317,5  
-2,0  
2 351,4 2 324,7 2 334,7 2 342,8 2 313,7  
2 329,0  
0,6  
1,5  
59,5  
65,1  
20,2  
54,7  
1,2  
59,6  
64,9  
20,0  
54,4  
0,7  
59,8  
65,2  
20,0  
55,3  
0,5  
60,1  
65,4  
20,5  
55,0  
-0,1  
59,4  
64,6  
19,9  
55,4  
58,8  
64,7  
20,6  
53,5  
59,7  
65,0  
20,1  
55,0  
Zdroj: Štatistický úrad SR, VZPS  
1
Podľa metodiky VZPS kategória samozamestnaných osôb zahŕňa podnikateľov bez zamestnancov,  
podnikateľov so zamestnancami a vypomáhajúcich členov domácností.  
9
Poznámka: Indexy za rok 2012 sú vypočítané z porovnateľných údajov, prepočítaných na obyvateľstvo k 1. 1.  
2012 podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011.  
Z hľadiska štruktúry pracovných síl  
sa medziročne zníţil počet ţivnostníkov,  
, o 6,7 % na 97 tis. osôb. Na druhej  
ktorých práca mala formu závislej práce zamestnanca  
strane počet zamestnancov vzrástol o 0,8 % na 1 961,6 tis. osôb.  
sa celkový počet pracujúcich osôb podľa VZPS v porovnaní  
V priemere za rok 2012  
s rokom 2011 zvýšil o 0,6 % na 2 329 tis. osôb.  
V 4. štvrťroku 2012 bolo v hospodárstve SR k dispozícii v priemere 13 289  
voľných  
. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2011 ich počet klesol o 1,3 % (o 170  
pracovných miest  
miest). V absolútnom vyjadrení najviac voľných pracovných miest ubudlo v obchode,  
v priemyselnej výrobe, zdravotníctve a sociálnej pomoci, činnostiach v oblasti nehnuteľností,  
ubytovacích a stravovacích službách.  
2.2.2. Nezamestnanosť v SR v rokoch 2010-2012  
Pre vývoj počtu nezamestnaných osôb v sledovanom období je charakteristický ich  
systematický pokles počas celého roku 2010. Tendencia poklesu bola zaznamenaná v rámci  
evidencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) a podľa VZPS od 1. štvrťroku  
2011. Obrat dokazuje evidencia ÚPSVR už v 1. štvrťroku 2011, s oneskorením dvoch  
štvrťrokov aj VZPS. Počet nezamestnaných v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 podľa  
údajov ÚPSVR vzrástol o 4,3 %.  
Počet nezamestnaných osôb v 4. štvrťroku 2012 podľa VZPS dosiahol 390,4 tis. osôb,  
čo predstavovalo nárast oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka o 11,9 tis. osôb.  
Počet uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí  
a rodiny (ďalej len „úrad PSVR“) sa oproti porovnateľnému obdobiu roku 2011 zvýšil o 24,2  
tis. osôb a o 41,9 tis. osôb oproti 4. štvrťroku 2010. Rozdiely v kvantitatívnych ukazovateľoch  
vývoja počtu nezamestnaných podľa VZPS a ÚPSVR spočívajú v uplatňovaní odlišného  
konceptu nezamestnanosti a metodiky jej merania.  
2.2.3. Nezamestnanosť v SR v 4. štvrťroku 2012  
Miera nezamestnanosti rástla podľa údajov ÚPSVR aj v posledných mesiacoch  
minulého roka. Medziročné porovnanie prítoku, čiže počtu nových evidovaných UoZ však  
ukazuje pokles oproti rovnakému obdobiu roka 2011 vo všetkých štyroch záverečných  
mesiacoch roka. Napr. zatiaľ čo v septembri 2011 pribudlo 41 867 nových UoZ o rok neskôr  
ich bolo 32 975. V októbri bol rozdiel 30 066 (rok 2011) a 23 226 (rok 2012). V novembri  
presiahol rozdiel 7 tis. ľudí (29 913 v roku 2011 a 22 829 v roku 2012) a v decembri dosiahol  
až 9 tis. ľudí „v prospech“ minulého roka (26 756 v roku 2011 a 17 739 v roku 2012).  
Situácia sa opakovala i v januári 2013 kedy do evidencie úradov PSVR pribudlo  
dokonca najmenej nových UoZ za posledné 4 roky (35 716 UoZ v roku 2010, 35 589 UoZ  
v roku 2011, 35 821 v roku 2012 a 30 126 v roku 2013). Spomedzi nových UoZ ich 47 prišlo  
o prácu v dôsledku zrušenia práce na dohodu, vo februári 216 – celkovo však bolo ku koncu  
roka 2012 zrušených vyše 300 tis. dohôd. Aj pokiaľ ide o tzv. odtok, čiže o vyradenie UoZ  
z evidencie UoZ, január 2013 vykázal pozitívny trend oproti predchádzajúcemu roku, keďže  
v januári 2013 úrady PSVR našli prácu 16 383 UoZ, ale tento rok 18 743 UoZ, čo predstavuje  
nárast o takmer 2 500 UoZ.  
10  
Ako vyplýva z priemerných ročných čistých prítokov do evidencie UoZ v rokoch  
2011 a 2012, priemerný rast nezamestnanosti sa v roku 2012 spomalil (v roku 2011  
priemerne mesačne zostalo v evidencii UoZ o 1 549 UoZ viac ako v predchádzajúcom  
mesiaci, kým v roku 2012 o 121 UoZ ako v predchádzajúcom mesiaci). V roku 2012 bolo  
v SR priemerne evidovaných 405 889 UoZ, pričom v porovnaní s rokom 2011 ich počet  
vzrástol o 16 625 osôb, t. j. o 4,27 %. Ku koncu januára 2013 bolo v evidencii úradov PSVR  
435 438 UoZ.  
Uvedené porovnania ukazujú, že vývoj na prelome rokov 2012/2013 – kedy už  
účinkujú vlaňajšie vládne opatrenia na trh práce - je pozitívnejší, než v predchádzajúcom  
období. Toto konštatovanie je dôležité pre ďalšie rozhodnutia o opatreniach na podporu  
zamestnanosti, nakoľko súčasný vývoj ukazuje, že legislatívne zmeny posilňujúce postavenie  
zamestnancov na pracovisku, ich spoluúčasť na rozhodovaní na podnikovej úrovni, širšiu  
účasť pracujúcich vo všetkých formách na sociálnom i zdravotnom poistení, či spravodlivejší  
a aktívnejší daňový systém nie sú prekážkou ďalšieho pozitívneho vývoja trhu práce.  
Potrebné opatrenia teda treba orientovať do iných oblastí.  
Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v priemere za rok 2012 úroveň 13,59 %,  
čo v porovnaní s rokom 2011 predstavuje medziročný nárast o 0,43 p. b. (v roku 2011 miera  
evidovanej nezamestnanosti dosiahla priemernú úroveň 13,16 %). Z regionálneho hľadiska  
za rok 2012 najvyššia úroveň priemernej miery evidovanej nezamestnanosti bola  
zaznamenaná v Banskobystrickom kraji (19,6 %) a najnižšia v Bratislavskom kraji (5,37 %).  
Ku koncu januára 2013 bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 14,71 %.  
2.2.4. Mzda  
Podľa údajov Štatistického úradu SR priemerná nominálna mesačná mzda  
zamestnanca hospodárstva SR (vrátane odhadu za zamestnancov u živnostníkov)  
v 4. štvrťroku 2012 dosiahla 875 Eur. Jej dynamika rastu sa oproti 4. štvrťroku 2011 zrýchlila  
o 2,7 p.b. na 3,2 %. Vplyvom rastu spotrebiteľských cien pokračoval medziročný pokles  
reálnej mzdy, v porovnaní so 4. štvrťrokom 2011 sa však zmiernil o 3,5 p.b. na 0,3 %.  
V roku 2012 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca  
v hospodárstve SR 805 Eur. Medziročne sa zvýšila o 2,4 %, pričom jej rast bol o 0,2 p. b.  
rýchlejší ako v roku 2011. Reálna mzda klesla o 1,2 %.  
2.2.5. Zdroje pracovných síl v roku 2012  
V roku 2012 celkové zdroje pracovných síl podľa VZPS (pracujúci plus  
nezamestnaní plus študujúci vo veku 15+) v SR v porovnaní s rokom 2011 vzrástli o 3,0 tis.  
osôb na 3 201,9 tis. osôb. Na celkovom rozsahu zdrojov pracovných síl v roku 2012 sa 72,7 %  
podieľali pracujúci, 11,8 % nezamestnané osoby a 15,5 % študujúce osoby vo veku 15 a viac  
rokov. Medziročný rast zdrojov pracovných síl v SR v roku 2012 bol ovplyvnený výlučne  
rastom ekonomicky aktívneho obyvateľstva o 26,5 tis. osôb.  
Celková miera ekonomickej aktivity obyvateľov vo veku 15 a viac rokov sa v roku  
2012 medziročne zvýšila o 0,4 p.b., z 58,8 % na 59,2 %.  
11  
2.2.6. Postavenie mladých na trhu práce SR  
Podiel pracujúcich mladých ľudí vo veku 15-24 rokov na celkovom počte pracujúcich  
v SR sa v ostatných rokoch znižoval z 7,0 % v roku 2010 na 6,3 % v roku 2012. To sa  
premietlo aj vo vývoji ich miery zamestnanosti, ktorá, na rozdiel od celkovej miery  
zamestnanosti (15-64 rokov) v SR, klesala.  
Aj keď podiel nezamestnaných mladých ľudí vo veku 15-24 rokov na celkovom počte  
nezamestnaných v SR za ostatné roky sa postupne znižoval (zatiaľ čo v roku 2010 ich podiel  
dosiahol 21,3 %, v roku 2012 to bolo 20,0 %), úroveň miery nezamestnanosti mladých  
dosahuje dlhodobo nadpriemerné hodnoty. V roku 2010 bola v porovnaní s celkovou mierou  
nezamestnanosti v SR vyššia o 19,2 p.b., v roku 2012 o 20,0 p.b.  
Viac ako polovica mladých vo veku 15-24 rokov bola nezamestnaná dlhšie ako 1 rok.  
Prejavil sa tu aj vplyv hospodárskej krízy, keď podiel dlhodobo nezamestnaných mladých sa  
zvýšil z vyše 50 % v roku 2010 na 52,4 % v roku 2012. Na porovnanie podiel dlhodobej  
nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti v SR v priemere za rok 2010 dosiahol 59,3 %  
a v roku 2012 sa zvýšil na 63,8 %.  
Tabuľka č. 7: Štruktúra nezamestnanosti mladých vo veku 15-24 rokov (v %)  
2010  
2011  
2012  
podľa dĺţky trvania nezamestnanosti  
do 1 roka (vrátane)  
v tom do 1 mesiaca  
49,7  
8,6  
49,9  
7,7  
47,6  
8,7  
viac ako 1 mesiac až 3 mesiace  
viac ako 3 mesiace až 6 mesiacov  
viac ako 6 mesiacov až 1 rok  
viac ako 1 rok  
z toho viac ako 2 roky  
podľa vzdelania  
9,6  
9,6  
8,9  
11,8  
19,8  
50,3  
26,4  
12,0  
20,6  
50,1  
28,9  
11,1  
18,9  
52,4  
30,1  
Základné  
učňovské bez maturity  
stredné bez maturity  
17,6  
26,7  
1,0  
17,2  
27,9  
1,3  
17,8  
24,9  
3,2  
učňovské s maturitou  
5,8  
5,5  
5,7  
úplné stredné všeobecné  
úplné stredné odborné  
vyššie odborné  
6,0  
36,1  
0,4  
6,7  
35,8  
0,1  
5,7  
35,1  
0,5  
vysokoškolské  
6,5  
5,2  
7,1  
Zdroj: Štatistický úrad SR, VZPS, prepočty MPSVR SR  
2.2.7. Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie  
V roku 2012 bolo v evidencii UoZ v priemere 216 978 dlhodobo nezamestnaných  
osôb. Podiel dlhodobo nezamestnaných osôb na celkovom počte UoZ v roku 2012  
predstavoval v priemere 53,46 %. Z celkového počtu UoZ nad 12 mesiacov bolo v roku  
2012 v priemere na Slovensku najviac UoZ vo vekovej kategórii od 50 - 54 rokov – 27 797  
osôb (14,03 %). Druhou najpočetnejšou skupinou boli UoZ vo vekovej skupine od 45 do 49  
rokov a táto skupina tvorila podiel 12,98 % zo všetkých UoZ nad 12 mesiacov (25 705 osôb).  
Z hľadiska vzdelania sa najviac na dlhodobej nezamestnanosti podieľali UoZ so základným  
vzdelaním a bez vzdelania.  
12  
V roku 2012 bolo v evidencii v priemere 11 621 občanov so zdravotným  
postihnutím a ich počet medziročne poklesol o 776. Podiel UoZ so zdravotným postihnutím  
na celkovom počte UoZ v roku 2012 predstavoval 2,86 %.  
2.3. Eliminácia nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce  
2.3.1. Zvýšená kontrola dodrţiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho  
zamestnávania  
Negatívny vplyv na trh práce má v čase rastúcej nezamestnanosti aj nelegálne  
zamestnávanie a rastúci rozsah nelegálnej práce. Národný inšpektorát práce (NIP) sa preto  
už v tomto období vo zvýšenej miere zameriava na odhaľovanie nelegálnej práce  
a nelegálneho zamestnávania (NPNZ). Zvýšený počet kontrol vrátane mimoriadnych  
celoslovenských previerok zameriava na:  
-
-
-
-
agentúry dočasného zamestnávania,  
zamestnávateľov, kde bolo za posledné tri roky odhalené NPNZ,  
služby a obchod,  
základe požiadaviek Sociálnej poisťovne v prihraničných oblastiach.  
Krajské a celoslovenské kontroly NPNZ sú spoluorganizované so zložkami  
Policajného zboru (PZ). Z hľadiska odvetví ide najmä o stavebníctvo, veľkoobchod  
a maloobchod, ubytovacie a stravovacie služby, doprava a administratívne služby, pri  
sezónnych prácach, v oblasti umenia, športu, zábavy a rekreácie. K najčastejším porušeniam  
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní patrí neprihlásenie do  
registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu práce u zamestnávateľa. V mesiacoch  
február a marec 2013 sa uskutočnila akcia „TORYSA“, a to v odvetviach zvýšeného výskytu  
NPNZ v Prešovskom kraji a akcia v reštauračných zariadeniach v Nitrianskom kraji.  
2.3.2. Výsledky kontrol v oblasti NPNZ v mesiacoch január a február 2013  
a) Inšpekciou práce:  
Tabuľka č. 8: Prehľad výkonov kontrol zákazu NPNZ a uložených pokút za obdobie január -  
február 2013  
Výkon ukončený v januári a februári 2013  
Banská  
Bratislava Trnava Trenčín Nitra Ţilina  
Prešov Košice Spolu  
Bystrica  
Výkony spolu  
z toho iba výkony  
v NPNZ  
1 570  
308  
948 1 498 1 270  
778 1 150 1 123  
8 645  
70  
3
74  
2
134  
0
390  
2
346  
8
114  
418  
10  
0
302  
10  
1 848  
38  
Zistené NZ  
3
7
Uložené postihy  
0
0
8
0
0
1
16  
Uložené postihy v Eur  
0
0
4 960  
0
0
20 265  
0
33 000  
58 225  
Zdroj: Národný inšpektorát práce  
Uvedené údaje o výkonoch inšpekcie práce v oblasti NPNZ nie sú konečné, nakoľko  
nie všetky previerky sú už ukončené a v súčasnosti prebiehajú správne konania vo veci  
uloženia pokuty.  
13  
V januári a februári 2013 bolo odhalené porušenie zákazu NPNZ v 22 subjektoch.  
b) Inšpekciou práce v spolupráci so zloţkami Policajného zboru:  
Celkovo bolo v uvedenom období uskutočnených 13 spoločných kontrol,  
skontrolovaných bolo 1 491 cudzincov. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené v 3 subjektoch  
a nelegálne zamestnaných cudzincov bez povolenia na prácu bolo 6. Za uvedené obdobie boli  
udelené pokuty vo výške 2 502 Eur.  
c) Ústredím PSVR a úradmi PSVR:  
V uvedenom období bolo vykonaných 363 kontrol zameraných na odhaľovanie NPNZ  
a skontrolovaných bolo 895 fyzických osôb. Bolo odhalených celkovo 37 nelegálne  
zamestnaných osôb a udelilo sa 5 pokút v sume 14 600 Eur.  
2.4. Vplyvy aktívnej politiky trhu práce  
2.4.1. Zásadné vplyvy aktívnej politiky trhu práce  
Vplyvy aktívnej politiky trhu práce (APTP) na zamestnanosť sa zásadným spôsobom  
prejavili najmä v období globálnej finančnej a hospodárskej krízy. So zámerom zmierniť  
jej negatívne dôsledky na ekonomiku a sociálnu situáciu obyvateľstva Slovenskej republiky  
bol prijatý súbor proti krízových opatrení v troch po sebe nasledujúcich „balíkoch opatrení“.  
Opatrenia explicitne vzťahujúce sa k trhu práce v podobe nových aktívnych opatrení na trhu  
práce (AOTP) boli súčasťou druhého proti krízového „balíka opatrení“ známe ako Opatrenia  
na zmiernenie dopadov globálnej finančnej krízy a hospodárskej krízy na zamestnanosť.  
Tieto opatrenia mali povahu krátkodobých intervenčných opatrení so striktne  
vymedzeným proti krízovým cieľom. Preto boli zavedené ako dočasne nástroje s účinnosťou  
do 31. decembra 2010. Na základe pretrvávajúcich dôsledkov dopadov kríz na zamestnanosť  
bola do 31. decembra 2011 predĺžená účinnosť jedného z nich - príspevku na podporu  
udržania zamestnanosti (§ 50d zákona o službách zamestnanosti). Na obdobie  
do 31. decembra 2011 bol zavedený aj príspevok na podporu regionálnej a miestnej  
zamestnanosti (§ 50i).  
Najviac využívaným bol príspevok na podporu udržania zamestnanosti, ktorý  
na prechodné obdobie umožnil zamestnávateľom pružne zareagovať na výkyvy externých  
trhov cestou zníženia objemu práce namiesto alternatívy jej redukcie prostredníctvom  
prepúšťania zamestnancov. Často využívaný bol aj príspevok na podporu vytvorenia nového  
pracovného miesta (§ 50e) zacielený na stimuláciu zamestnávateľov k tvorbe pracovných  
miest pre UoZ a najmä pre absolventov škôl a zamestnancov prepustených v dôsledku krízy.  
Dôležitým prvkom boli aj opatrenia zamerané na stimuláciu medziregionálnej mobility za  
prácou (zvýšenie výšky príspevku na dochádzku za prácou, § 53).  
Vyhodnotenie celého súboru proti krízových opatrení vrátane opatrení na trhu práce  
konštatuje, že prostredníctvom proti krízových AOTP od marca 2009 do konca decembra  
2010 sa podporilo vytvorenie alebo udržanie pracovných miest v počte 93 662.  
K oslabeniu pôsobenia negatívnych dôsledkov krízy na zamestnanosť v roku 2009  
a v 1. polroku 2010 zreteľne prispeli aj štandardné nástroje APTP, a to najmä  
14  
prostredníctvom programov vzdelávania a prípravy pre trh práce pre UoZ (§ 46),  
prostredníctvom podpory udržania nízko kvalifikovaného skupiny zamestnancov  
v zamestnaní (§ 50a) a prostredníctvom podpory samostatnej zárobkovej činnosti (§ 49).  
2.4.2. Prehľad realizácie aktívnych opatrení na trhu práce za rok 2012 v porovnaní  
s rokom 2011  
APTP realizovaná v roku 2012 predstavovala poskytovanie nástrojov podpory  
a pomoci účastníkom trhu práce so zacielením na znevýhodnených UoZ (ZUoZ).  
Uplatňovaný bol najmä systém štandardných nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu  
pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných miest  
a uplatňovaní AOTP s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie ZUoZ.  
Aj vzhľadom na prijatú konsolidáciu verejných financií bola preferovaná podpora  
zamestnanosti ľudí s nízkym vzdelaním pred znižovaním daňového klinu. Vykonaná bola  
revízia APTP, založená na reálnom využívaní jednotlivých nástrojov a ich skutočnej  
efektivite.  
Z revízie vedúcej k vyššej efektívnosti APTP s cieľom zníţiť administratívnu  
náročnosť a celkovo APTP priblíţiť potrebám jednotlivých regiónov vychádzala tieţ  
novela zákona o sluţbách zamestnanosti, ktorú vlani pripravilo MPSVR SR a 20. marca  
2013 schválila Národná rada SR.  
Väčšina z AOTP sa v roku 2012 realizovala prostredníctvom národných projektov,  
ktoré sú financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo zdrojov  
štátneho rozpočtu. V roku 2012 bolo podporených celkovo viac ako 94 tis. UoZ, záujemcov  
o zamestnanie (ZoZ), resp. zamestnancov/pracovných miest v celkovej sume dohodnutých  
finančných prostriedkov vo výške viac ako 136 mil. Eur.  
Najviac využívaným opatrením v roku 2012 bol príspevok na aktivačnú činnosť  
formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších obecných služieb  
pre samosprávny kraj (§ 52), ktorý je určený na podporu udržiavania pracovných návykov  
dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov  
k dávke v hmotnej núdzi. V roku 2012 bolo touto formou umiestnených 18 844 UoZ.  
Dohodnutá výška finančných prostriedkov bola vo výške 3 530 060,67 Eur.  
Druhým najvyužívanejším bol príspevok na vykonávanie absolventskej praxe (§ 51),  
ktorého cieľom je podpora získavania odborných zručností a praktických pracovných  
skúseností absolventa školy. V roku 2012 bolo na absolventskú prax zaradených 16 442 UoZ,  
na ktorých bolo vyčlenených 16 952 732,76 Eur Z hľadiska hodnotenia účinnosti tohto  
opatrenia je dôležitý ukazovateľ umiestnenia UoZ do zamestnania po ukončení absolventskej  
praxe. V roku 2012 ukončilo absolventskú prax 14 358 UoZ, z toho sa do 1 mesiaca po jej  
ukončení zamestnalo 1 846 absolventov (t. j. 13 % UoZ), do 3 mesiacov 2 242 UoZ,  
do 6 mesiacov 1 011 UoZ a po 6 mesiacoch 1 220 UoZ.  
Príspevok na dochádzku za prácou (§ 53) bol v roku 2012 tretím najvyužívanejším.  
Poberalo ho 16 136 ľudí a celková dohodnutá suma na poskytnutie príspevkov bola  
4 918 369,69 Eur.  
15  
2.4.3. Očakávané zmeny v aktívnej politike trhu práce vyplývajúce z novelizácie zákona  
o sluţbách zamestnanosti s účinnosťou od 1. mája 2013  
Zmeny v APTP zabezpečia začleňovanie UoZ na trh práce s efektívnejším vyuţitím  
existujúcich prostriedkov. Pri využívaní jednotlivých nástrojov umožní novela zákona  
výraznejšie zacielenie najmä na znevýhodnené skupiny UoZ a lepšie zohľadňovanie  
situácie na regionálnom trhu práce.  
Novela zákona o službách zamestnanosti plne zodpovedá Národného programu  
reforiem Slovenskej republiky 2012, podľa ktorého „vláda položí dôraz na znevýhodnených  
uchádzačov o zamestnanie. Systém bude zjednodušený najmä obmedzením počtu  
nástrojov a zníţením administratívnej náročnosti pri implementácii APTP.“  
Posilnenie a rozšírenie pôsobnosti Výborov pre otázky zamestnanosti zvýši účasť  
kľúčových neštátnych partnerov (najmä podnikateľských subjektov a samospráv) na tvorbe  
a realizácii APTP, čo politiku zamestnanosti v danom regióne viac priblíži reálnym  
praktickým podmienkam.  
2.5. Analýza výstupov zisťovania u podnikateľov (SZČ)  
Vývoj pracovných miest u živnostníkov vykazuje silne sezónny charakter s rastúcim  
dopytom po zamestnancoch v letných mesiacoch. Od roku 2010 podľa údajov  
zo štvrťročného výberového zisťovania u SZČO (PM MPSVR SR 1 - 04) však postupne klesá  
počet aj podiel zamestnancov u živnostníkov. Ako najčastejší dôvod zanikania pracovných  
miest uvádzajú živnostníci znižovanie stavu súvisiaceho s nepriaznivou ekonomickou  
situáciou.  
Graf č. 1  
Zdroj: PM MPSVR SR 1 - 04  
16  
V súvislosti s priemernou dĺžkou neobsadenosti voľných pracovných miest sa  
podnikatelia sťažovali na problémy s nájdením vhodného kandidáta, ktorý by vyhovoval ich  
požiadavkám a boli by ho schopní zaplatiť. Uviedli, že hneď, ako sa zamestnancovi naskytla  
lepšia príležitosť, odišiel buď k inému zamestnávateľovi, alebo do zahraničia.  
2.6. Zhrnutie analytickej časti:  
Z analytickej časti vyplýva, že za celý rok 2012 klesala zamestnanosť medziročne v EÚ  
27 a v eurozóne, a že Slovensko sa zaradilo medzi štáty s miernejším poklesom  
zamestnanosti. Počet voľných pracovných miest v hospodárstve SR klesol. Celkové zdroje  
pracovných síl vzrástli. Podiel dlhodobo nezamestnaných osôb na celkovom počte UoZ  
predstavoval v priemere viac ako 50 % a viac ako polovica mladých ľudí bola nezamestnaná  
dlhšie ako jeden rok. Najviac nezamestnaných z celkového počtu UoZ nad 12 mesiacov bolo  
vo veku nad 50 rokov. Tieto analytické zistenia sú dôležité pre nastavenie takých opatrení na  
zlepšenie situácie na trhu, ktoré významne prispejú k podpore vytvárania udržateľných  
pracovných miest a ktoré budú musieť byť zamerané najmä na zlepšenie prístupu na trh práce  
u dlhodobo nezamestnaných, mladých ľudí a UoZ nad 50 rokov veku. Významovo  
najdôležitejšie budú na trhu práce pôsobiť najmä systémové zmeny v APTP, ktoré boli prijaté  
s účinnosťou od 1. mája 2013.  
3. OPATRENIA NA ZLEPŠENIE SITUÁCIE NA TRHU PRÁCE  
V ČASE SPOMAĽOVANIA EKONOMICKÉHO RASTU  
Z informatívnej a analytickej časti tejto správy jednoznačne vyplýva, že kľúčovým  
faktorom ovplyvňujúcim vývoj na trhu práce je hospodárska situácia.  
Podmienky trhového hospodárstva a podmienky nadpriemerne otvorenej ekonomiky,  
ktorej výkonnosť až z vyše 90% závisí od exportu, výrazne ovplyvňujú možnosti vlády SR  
regulovať okamžitý vývoj pracovného trhu. Opatreniami posilňujúcimi sociálny dialóg  
a postavenie zástupcov zamestnancov, ako aj zmenami v daňovom a odvodovom systéme  
vláda SR sleduje zámer posilňovať domáci dopyt zvyšovaním kúpyschopnosti domácností  
s cieľom podporiť zvýšenie zamestnanosti v sluţbách, ale aj produkcii výrobkov  
určených primárne pre domáci trh. S rovnakým zámerom vláda SR realizuje opatrenia  
priamo podporujúce vytváranie pracovných miest, nakoľko príjmy z práce vo všeobecnosti  
zabezpečujú vyššiu kúpyschopnosť, než sociálne transfery.  
Berúc do úvahy kľúčový vplyv ekonomického vývoja na vývoj trhu práce sa vláda  
SR zameriava pri podpore okamţitého rastu pracovného trhu na dva typy aktívnych  
opatrení:  
a) Opatrenia/projekty rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré priamo finančne  
podporujú vytváranie pracovných miest v období rokov 2013 až 2015,  
b) opatrenia/projekty hospodárskych rezortov vo forme verejných investícií alebo vo forme  
dotačných či obdobných programov a opatrení, ktoré vedú k zvýšeniu dopytu po určitých  
tovaroch a službách a teda aj k zvýšeniu počtu pracovných príležitostí, od ktorých sa  
očakáva „bezprostredný“ efekt v krátkodobom časovom horizonte rokov 2013 a 2015  
(Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu).  
17  
Pri podpore budúceho rastu pracovného trhu sa bude vláda SR zameriavať aj na  
opatrenia, ktoré môţu mať v dlhodobom časovom horizonte nepriamy alebo prenesený  
vplyv na zamestnanosť.  
V nadväznosti na uvedené sú opatrenia členené do nasledujúcich štyroch častí:  
3.1. Opatrenia/projekty rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré priamo finančne  
podporujú vytváranie pracovných miest v období rokov 2013 aţ 2015  
3.1.1. Národný projekt XX  
Cieľom projektu je formou finančnej dotácie pre zamestnávateľa podporiť vznik  
nových pracovných miest prioritne pre mladých UoZ vo veku do 29 rokov veku so zámerom  
zvýšiť ich šance na trhu práce tým, že získajú alebo si obnovia pracovné návyky  
a kvalifikačné zručnosti. Druhou cieľovou skupinou projektu budú po prvých 6 mesiacoch  
realizácie aj ZUoZ vo veku nad 50 rokov veku.  
Podpora má formu príspevku na úhradu časti mzdových nákladov a to maximálne  
vo výške minimálnej celkovej ceny práce (minimálna mzda + sociálne a zdravotné poistenie)  
na dobu 6 alebo 9 mesiacov s podmienkou, že zamestnávateľ na vlastné náklady udrží takto  
podporené pracovné miesta ďalších 6 alebo 9 mesiacov (po rovnakú dobu, ako bola doba  
podpory). Z hľadiska formy zamestnávateľov je tento projekt určený pre obce, mestá alebo  
samosprávne kraje, ako aj pre právnické osoby, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je  
obec, mesto alebo samosprávny kraj.  
Celková alokácia na tento projekt je 20 mil. Eur. Projekt je financovaný zo zdrojov  
ESF v rámci Operačného programu Zamestnanosť a Sociálna inklúzia (OP ZaSI).  
Realizácia projektu sa začala v novembri 2012 a do 15. marca 2013 spracovali úrady  
práce žiadosti o podporu 276 pracovných miest s celkovou alokáciou takmer 1,14 mil.  
Eur.  
Vyššia akcelerácia projektu sa na základe monitoringu požiadaviek samospráv  
očakáva po rozšírení cieľovej skupiny. Doterajší vývoj tiež ovplyvnili rozpočtové procesy  
v rámci jednotlivých obcí, miest, resp. samosprávnych krajov.  
3.1.2. Národný projekt XXI  
Aj cieľom tohto projektu je formou finančnej dotácie pre zamestnávateľa podporiť  
vznik nových pracovných miest prioritne pre mladých UoZ vo veku do 29 rokov veku so  
zámerom zvýšiť ich šance na trhu práce tým, že získajú alebo si obnovia pracovné návyky  
a kvalifikačné zručnosti.  
Podpora má formu príspevku na úhradu časti mzdových nákladov a to maximálne  
vo výške minimálnej celkovej ceny práce (minimálna mzda + sociálne a zdravotné poistenie)  
na dobu 12 mesiacov s podmienkou, že zamestnávateľ na vlastné náklady udrží takto  
podporené pracovné miesta po dobu ďalších 6 mesiacov. Z hľadiska formy zamestnávateľov  
je tento projekt určený súkromným právnickým osobám, a to tak podnikateľským subjektom,  
ako aj občianskym združeniam a neziskovým organizáciám.  
18  
Celková alokácia na tento projekt je 50 mil. Eur. Projekt je financovaný zo zdrojov  
ESF v rámci OP ZaSI.  
Realizácia projektu sa začala v novembri 2012 a do 15. marca 2013 spracovali úrady  
PSVR žiadosti o podporu 5 320 pracovných miest s celkovou alokáciou 31,5 mil. Eur.  
Uvedený počet pracovných miest pritom predstavuje takmer polovicu plánovaných  
pracovných miest na celé obdobie trvania projektu (1,5 roka). Vzhľadom na skutočnosť, že  
do uvedeného obdobia patria aj sviatočné dni na prelome rokov a berúc do úvahy porovnanie  
vývoja tohto projektu po jednotlivých mesiacoch, dosiahnuté výsledky v plnej miere napĺňajú,  
resp. sú nad rámec očakávaní MPSVR SR.  
Celkovo oba národné projekty predpokladajú podporu vytvorenia pribliţne 12,5  
tis. nových pracovných miest.  
3.1.3. Národný projekt na podporu znevýhodnených nezamestnaných  
Cieľovou skupinou tohto projektu sú v prvom rade dlhodobo nezamestnaní občania.  
ÚPSVR vyberie partnerov, ktorí majú dlhodobé skúsenosti s umiestňovaním nezamestnaných  
na trhu práce, pričom zohľadní ich nielen slovenské, ale i zahraničné skúsenosti v tejto  
oblasti.  
Povinnosťou partnerov bude zapojiť dlhodobo nezamestnaných do prípravných aktivít  
na vstup na trh práce (diagnostika, vzdelávanie, zaučenie atď.) a následne ich umiestniť  
do zamestnania. Minimálna doba udržania takéhoto adepta v zamestnaní bude 4 mesiace.  
Motiváciou partnerov bude výplata odmeny, ktorá bude odstupňovaná podľa úrovne  
znevýhodnenia (napr. 12 mesiacov v evidencii UoZ, 24 mesiacov v evidencii UoZ) a podľa  
dĺžky udržania adepta v zamestnaní až nad 12 mesiacov.  
Celková alokácia na projekt je 15 mil. Eur, pričom sa ráta so zamestnaním 4 až 4,5 tis.  
znevýhodnených nezamestnaných. Odmena za zamestnanie jedného sa bude v prepočte  
na mesiac pohybovať pod úrovňou min. celkovej ceny práce.  
3.2. Podpora pracovných miest v rámci pripravovaných Opatrení v hospodárskej  
politike na podporu hospodárskeho rastu (prorastové opatrenia) s bezprostredným  
efektom na zamestnanosť v krátkodobom časovom horizonte rokov 2013 a 2015  
3.2.1. Zabezpečiť plnenie opatrení súvisiacich s podporou zamestnanosti, ktoré  
MPSVR SR navrhovalo v rámci pripravovaných prorastových opatrení. Ide  
najmä o nasledujúce opatrenia v pôsobnosti MPSVR SR, ktoré predpokladajú  
vytvorenie alebo udrţanie 60 215 pracovných miest:  
implementovať príspevok na podporu udrţania pracovných miest - príspevok podporí  
udržanie pracovných miest u zamestnávateľa, ktorý najmenej tri mesiace udržal pracovné  
miesta aj v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov a na základe ktorých  
po dohode s úradom PSVR na prechodné obdobie obmedzí svoju prevádzkovú činnosť  
tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 6 % a najviac 20 %  
ustanoveného týždenného pracovného času; opatrenie sa nevzťahuje na podniky  
v ťažkostiach a do roku 2015 predpokladá podporu udrţania cca 20 tis. pracovných  
miest, resp. podporu cca 20 tis. zamestnancov; na realizáciu tohto opatrenia je schválený  
19  
legislatívny rámec v novele zákona o službách zamestnanosti s účinnosťou od 1. mája  
2013;  
implementovať príspevok na podporu zamestnávania ZUoZ – ide o možnosť  
poskytnutia príspevku zamestnávateľovi na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca,  
ak na vytvorené pracovné miesto príjme do pracovného pomeru ZUoZ vedeného  
v evidencii UoZ najmenej tri mesiace a pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu  
polovice ustanoveného týždenného pracovného času; do roku 2015 sa predpokladá  
podpora vytvorenia cca 20 tis. pracovných miest, resp. podpora cca 20 tis. ZUoZ; na  
realizáciu tohto opatrenia je schválený legislatívny rámec v novele zákona o službách  
zamestnanosti s účinnosťou od 1. mája 2013;  
pokračovať v realizácii projektov na podporu zamestnanosti mladých (Podpora  
zamestnávania nezamestnaných v samospráve, Podpora vytvárania pracovných miest)  
zameraných na podporu vytvárania pracovných miest u vybraných zamestnávateľov pre  
UoZ vo veku do 29 rokov, ktorí sú vedení v evidencii UoZ najmenej 3 mesiace;  
realizáciou projektov sa v období rokov 2012 až 2015 predpokladá vytvorenie takmer  
12,5 tis. pracovných miest; program bude financovaný prostredníctvom OP ZaSI Schéma  
pomoci de minimis na podporu zamestnanosti (schéma DM č.1/2007);  
implementovať národný projekt: Komunitné centrá – systémové nastavenie, podpora  
a rozvoj činnosti predpokladaný počet novovytvorených pozícií pre komunitných  
pracovníkov je: 715 pracovných miest;  
pripraviť a prijať projekt na podporu umiestnenia znevýhodnených uchádzačov  
o zamestnanie na trh práce zameraný na podporu umiestňovania najmä dlhodobo  
nezamestnaných UoZ, UoZ starších ako 50 rokov, absolventov škôl a nezamestnaných,  
ktorí boli prepustení z organizačných dôvodov, na trh práce, s prioritou podpory  
umiestnenia najmä skupiny dlhodobo nezamestnaných občanov; realizáciou projektu sa  
v období rokov 2013 až 2015 predpokladá umiestnenie 5 aţ 7 tis. ZUoZ na trh práce;  
prijať projekty a programy realizované podľa novely zákona o sluţbách  
zamestnanosti (§ 54), ktorá umožní lepšie uplatnenie projektových a programových  
riešení na zlepšenie postavenia UoZ na trhu práce; prednostne realizovať pilotné projekty  
alebo pilotné programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti; na  
realizáciu tohto opatrenia je schválený legislatívny rámec v novele zákona o službách  
zamestnanosti s účinnosťou od 1. mája 2013.  
3.2.2. Opatrenia/projekty hospodárskych rezortov vo forme verejných investícií alebo  
vo forme dotačných či obdobných programov a opatrení  
Tieto predstavujú samostatný balík opatrení a sú v agregovanej podobe smerované na  
podporu podnikania, tvorbu pracovných miest, zvýšenie objemu financií do veľkých  
infraštruktúrnych projektov, zabezpečenie efektívnejšieho čerpania fondov EÚ,  
identifikáciu vnútorných rezerv správy štátnych aktív a fungovania verejnej správy.  
Vyhodnotenie tvorby pracovných miest bude zabezpečované v súlade so  
samostatným materiálom - Opatrenia v hospodárskej politike na podporu  
hospodárskeho rastu.  
3.3. Opatrenia s nepriamym efektom na zamestnanosť  
V pôsobnosti MPSVR SR:  
3.3.1. Efektívnejší boj proti nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu  
20  
Národný inšpektorát práce (NIP) prijal plán práce na rok 2013, v rámci ktorého vytýčil  
konkrétne plánované akcie zamerané na intenzívnejšiu kontrolu NPNZ. Kontrolné akcie  
budú koordinované s rozhodujúcimi partnermi, ktorými sú PZ SR, Sociálna poisťovňa  
a ÚPSVR, resp. úrady PSVR. Pravidelné kontroly, ako aj mimoriadne previerky sa budú  
zameriavať na odvetvia, v ktorých sa tradične najviac vyskytuje NPNZ (stavebníctvo,  
veľkoobchod a maloobchod, ubytovacie a stravovacie služby, doprava a skladovanie  
a administratívne služby, ako aj sezónne práce a vo všeobecnosti práce vykonávané na všetky  
druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Pre dosiahnutie želaného  
efektu kontrol však nie je možné uviesť bližšie informácie o konkrétnych plánovaných  
aktivitách.  
Súčasťou posilnenia boja proti NPNZ budú aj vnútorné organizačné opatrenia NIP  
a opatrenia MPSVR SR, ktoré povedú k vytvoreniu špecializovaných úsekov zameraných  
na odhaľovanie NPNZ, pričom MPSVR SR pripravuje možnosti aj na personálne posilnenie  
výkonu kontrol zo strany NIP.  
V legislatívnej oblasti predloží MPSVR SR v 1. polroku 2013 návrh novely zákona  
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako aj novely zákona o inšpekcii práce  
s takými zmenami, ktoré zvýšia efektívnosť odhaľovania NPNZ, posilnia kompetencie  
kontrolných orgánov a v odôvodnených prípadoch zvýšia sankčné postihy.  
3.3.2. Optimalizovať činnosť verejných sluţieb zamestnanosti a zvýšiť ekonomickú  
efektívnosť a kvalitu poskytovaných sluţieb  
Prehlbujúca sa disparita medzi dopytom po práci a ponukou práce vrátane ich  
štrukturálnych charakteristík, vysoká miera nezamestnanosti vrátane diverzity jej regionálnej  
distribúcie a pretrvávajúca dlhodobá nezamestnanosť kladú vysoké požiadavky na činnosť  
verejných služieb zamestnanosti (VSZ). V týchto zložitých podmienkach musia VSZ  
optimalizovať svoju činnosť prostredníctvom:  
intenzifikácie spolupráce s neštátnymi poskytovateľmi služieb zamestnanosti  
pri vyhľadávaní voľných pracovných miest a umiestňovaní UoZ;  
uplatňovania profilácii UoZ pri poskytovaní služieb zamestnanosti. Hlavným kritériom pri  
poskytovaní služieb zamestnanosti UoZ, ich načasovaní a intenzite by mal byť stupeň  
rizikovosti prepadnutia sa UoZ do dlhodobej nezamestnanosti a jeho šance na opätovné  
zaradenie do pracovného procesu. Takáto profilácia UoZ podľa uvedených kritérií umožní  
VSZ, v čase vysokého pretlaku zo strany rastu počtu evidovaných UoZ, zacieliť služby na  
ten segment UoZ, ktorý ich potrebuje najviac a zabezpečí efektívnu alokáciu týchto  
služieb;  
zintenzívnenia činnosti agentov pre pracovné miesta.  
3.3.3. Podporiť aktívnu politiku trhu práce  
zaviesť nový systém koordinácie tvorby stratégie zamestnanosti založený  
na nadrezortnom a tripartitnom princípe (národný projekt Stratégia zamestnanosti);  
pokračovať v realizácii podpory vzniku pracovných miest vo verejnom i súkromnom  
sektore pre mladých ľudí do 29 rokov s dôrazom na regióny s najvyššou mierou  
nezamestnanosti;  
pripraviť a prijať systému záruk pre mladých ľudí do 25 rokov v nadväznosti  
na odporúčania Rady o zavedení systému záruk pre mladých, ktoré majú zabezpečiť, aby  
21  
všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho  
vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov (od zaradenia  
do evidencie UoZ) po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelania;  
pripraviť nové projekty a programy v rámci APTP, ktoré budú určené na podporu  
dlhodobo nezamestnaných osôb, pracovníkov s nízkou kvalifikáciou a starších ľudí  
(50+);  
s cieľom implementácie aktuálnej novely zákona o službách zamestnanosti pripraviť  
rezortný predpis na zabezpečenie jednotného postupu pri implementácii systému AOTP  
založeného na fakultatívnosti, transparentnosti a posilnení tripartitného princípu ich  
poskytovania;  
priorizovanie poradenských a individualizovaných VSZ vrátane zvýšenia ich  
administratívnych kapacít s cieľom zlepšenia prístupu k zamestnaniu pre dlhodobo  
nezamestnané osoby, pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, starších ľudí a žien;  
pokračovať v identifikácii sektorovej potreby zručností na trhu práce a dopytu  
po kvalifikovanej pracovnej sile s podporou informačného systému ( národný projekt  
Národná sústava povolaní III) - NSP bude databázou podľa európskych štandardov, ktorá  
bude obsahovať popisy pracovných pozícií vo všetkých sektoroch hospodárstva,  
vypracované prostredníctvom sektorových rád so zastúpením odborníkov z podnikového  
i vzdelávacieho sektora;  
MPSVR SR bude na základe zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti udržiavať  
a priebežne aktualizovať NSP, ako nástroj monitorovania a prognózovania vývoja na trhu  
práce, o. i. pre potreby efektívneho riadenia odborného vzdelávania a prípravy pre  
uplatnenie sa na trhu práce.  
3.3.4. Zvýšiť rozsah financovania a zacielenosť aktívnych opatrení na trhu práce  
rozsah financovania AOTP odvíjať od rozsahu nezamestnanosti;  
zvýšiť rozsah výdavkov na programy vzdelávania a prípravy pre trh práce a osobitne  
na programy zacielené na potreby zamestnávateľov.  
V pôsobnosti MH SR:  
3.3.5. Zlepšiť podnikateľské prostredie  
formulovaním a presadzovaním ďalších opatrení zameraných na zníženie bariér vstupu  
do podnikania, stabilizáciu právneho prostredia, rozšírenia služieb e-Governmentu  
a zníženia regulačného zaťaženia vo všetkých fázach podnikania - ide o neustále  
zlepšovanie podnikateľského prostredia, najmä zlepšovaním kvality a stability  
podnikateľskej legislatívy, podporou transparentnosti a disciplíny v obchodných  
vzťahoch, či monitoringu a efektívnejšou komunikáciou s podnikateľskou sférou; ďalej  
ide o podporu inovácií, motivovanie súkromnej sféry na zvyšovanie výdavkov do  
výskumu a vývoja, zlepšenie dostupnosti financovania pre malých a stredných  
podnikateľov, zvýšenie miery investícií do ekonomiky SR najmä v odvetviach s vysokou  
pridanou hodnotou a v menej rozvinutých regiónoch a zvýšenie exportnej výkonnosti  
slovenskej ekonomiky, podporu perspektívnych oblastí podnikania v znalostnej  
ekonomike;  
vyvíjať tlak aj na znižovanie priamych nákladov vyvolaných legislatívou, ktoré  
si vyžadujú od podnikateľov dodatočné investície, alebo výdavky na administrovanie  
ukladaných povinností; skúmať synergický efekt (negatívny, pozitívny) viacerých  
22  
prijatých (navrhovaných) opatrení, ktoré majú (budú mať) dosah na zmeny  
podnikateľského prostredia;  
realizovať programy na podporu podnikania, investícií a zamestnanosti, cielene  
pre nezamestnaných mladých ľudí, ako i podporu úspešnej podnikateľskej praxe  
a výchovy k podnikaniu, vzdelávania a poradenstva pre malých a stredných podnikateľov;  
pokračovať v realizácii podporných programov pre podnikateľov (osobitné programy  
pre veľkých podnikateľov, pre stredných podnikateľov a pre malých podnikateľov,  
vrátane podpory živnostníkov), a to aj cestou využitia eurofondov; vrátane realizácie  
opatrení na podporu podnikania mladých ľudí;  
Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP) pripraví materiál  
„Návrhy na podporu MSP a zvýšenie regionálnej zamestnanosti prostredníctvom  
podporných programov pre MSP realizovaných NARMSP“, kde hlavným cieľom je  
zhodnotiť situáciu v oblasti podpory MSP (mimo štrukturálnych fondov) prostredníctvom  
podporných programov realizovaných NARMSP, navrhnúť nové spôsoby a možnosti  
podpory MSP, ktoré by prispeli najmä k zvyšovaniu regionálnej zamestnanosti  
so zameraním na mladých ľudí;  
naďalej stimulovať tvorbu pracovných miest na strane mikro, malých a stredných  
podnikateľov, a to predovšetkým s ohľadom na cieľovú skupinu mladých nezamestnaných  
ľudí (nezamestnaní do 29 rokov) tak, aby dochádzalo k tvorbe čo najväčšieho počtu  
pracovných miest z uvedenej cieľovej skupiny, pričom toto kritérium je kľúčové pre  
poskytnutie pomoci; nejedná sa však o priamu podporu vytvoreného pracovného miesta,  
ide o stimuláciu tvorby pracovných miest prostredníctvom investícií do modernizácie,  
rozšírenia, resp. tvorby nových prevádzok v oblastiach inovácií, technologických  
transferov a cestovného ruchu;  
zlepšovať fungovanie verejnej správy vo vzťahu k podnikateľom;  
posúdiť zavedenie osobitnej podpory pre domáce podnikateľské subjekty, najmä  
pre malých podnikateľov, ktorí sú najviac závislí od úrovne domáceho spotrebiteľského  
dopytu;  
3.3.6. Prijať opatrenia v oblasti obchodu a ochrany spotrebiteľa  
využívať  
medzivládne  
a medzirezortné  
dohody  
o hospodárskej  
spolupráci  
na zintenzívnenie vývozu slovenských výrobkov a etablovanie nových zahraničných  
investícií s potenciálom nových pracovných miest;  
v rámci spoločnej obchodnej politiky EÚ presadzovať lepší prístup na trhy tretích krajín  
v oblasti tovaru a služieb, najmä využitím nových a pripravovaných dohôd o voľnom  
obchode (podľa údajov EK pripravované dohody o voľnom obchode predstavujú  
potenciál 2 mil. nových pracovných miest v EÚ).  
3.4. Opatrenia s preneseným efektom na zamestnanosť  
V pôsobnosti MŠVVaŠ SR:  
3.4.1. Zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy tak, aby jeho absolventi boli  
schopní bezprostredne po skončení štúdia priamo vstúpiť do pracovného procesu  
spolupracovať so zamestnávateľmi pri príprave štátnych vzdelávacích programov  
pre odborné vzdelávanie a prípravu (OVP) a pri tvorbe školských vzdelávacích  
programov pre OVP (národný projekt „Rozvoj stredného odborného vzdelávania“;  
2013 – október 2015).  
23  
3.4.2. Posilniť úlohu zamestnávateľov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy  
v súlade so zákonom o OVP naďalej pokračovať v koordinácií OVP pre trh práce,  
zjednodušiť štruktúru poradných orgánov, znížiť formalizmus pri ich rokovaní, zvýšiť  
vykonateľnosť práv a povinností zamestnávateľov, spolupracovať pri monitorovaní  
potrieb trhu práce s ÚPSVR, podporiť mechanizmy na zvýšenie informovanosti  
zamestnávateľov o bonusoch vyplývajúcich pre nich z účasti na OVP, podporiť  
vykonávanie praktického vyučovania u iných fyzických alebo právnických osôb.  
3.4.3. Prijať opatrenia podporujúce záujem ţiakov o odborné vzdelávanie v súlade  
s potrebami trhu práce  
zaviesť tematický celok „úvod do sveta práce“ v základnej škole (ZŠ) vo vzdelávacej  
oblasti človek a svet práce a zabezpečiť dostatočnú informovanosť žiakov ZŠ a ich  
zákonných zástupcov o príprave na povolanie v stredných odborných školách  
a o miere uplatniteľnosti absolventov na trhu práce (národný projekt „Podpora  
profesijnej orientácie žiakov ZŠ na OVP prostredníctvom rozvoja polytechnickej  
výchovy zameranej na rozvoj pracovných zručností a práca s talentami a úprava  
štátnych vzdelávacích programov pre primárne a nižšie stredné vzdelanie; 2013 –  
október 2015).  
3.4.4. Zvýšiť záujem uchádzačov o štúdium v študijných odboroch vysokých škôl (VŠ),  
ktoré sú ţiadané trhom práce  
vytvoriť právne prostredie pre priznávanie nového druhu motivačných štipendií –  
„odborového štipendia“, podporované študijné odbory určovať v metodike rozpisu  
dotácií s ohľadom na analýzy a prognózy vývoja trhu práce vypracúvané ÚPSVR  
(novela zákona o VŠ).  
3.4.5. Rozvoj start-up a spin-off podnikov v rámci spolupráce VŠ s podnikateľským  
prostredím  
pripraviť koncepciu pre rozvoj vysokoškolského vzdelávania v strednodobom  
horizonte, ktorá bude východiskom pre nový zákon o VŠ, v nej ďalej rozvinúť  
možnosti vytvorené novelou zákona o VŠ - Start-up a spin-off podniky vytvárané  
v spolupráci s akademickou pôdou, ktoré sú založené na podpore vytvárania nových  
pracovných miest pre absolventov VŠ zapojených do týchto podnikov (koncepcia  
strednodobého rozvoja vysokého školstva a nový zákon o VŠ; prelom rokov 2013  
a 2014).  
3.4.6. Rozvoj profesijne orientovaných bakalárskych študijných programov  
zabezpečiť kvalitnejšiu prípravu budúcich bakalárov najmä prepájaním štúdia s praxou  
tak, aby bola zvýšená uplatniteľnosť absolventov týchto študijných programov na trhu  
práce v porovnaní so súčasným stavom, keď je vo väčšej miere vyžadované  
absolvované vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, čo môže mať aj priaznivý vplyv na  
verejné financie, nakoľko pri uplatniteľnosti absolventov týchto študijných programov  
nebude potrebné vynakladať verejné financie na ich ďalšie vzdelávanie na druhom  
stupni v tej miere, ako je tomu v súčasnosti; zámer zvýšenia kvality pripravenosti  
absolventov študijných programov 1. stupňa je aj jedným z aktuálnych prístupov  
Európskej únie k vysokoškolskému vzdelávaniu (koncepcia strednodobého rozvoja  
vysokého školstva a nový zákon o VŠ, prelom rokov 2013 a 2014).  
24  
3.4.7. Zabezpečiť opätovné začlenenie dospelých na trhu práce prostredníctvom  
aktivačných opatrení a cielených sluţieb zamestnanosti, druhej šance na  
vzdelávanie a krátkodobého odborného vzdelávania.  
uľahčiť prístup dospelých k nadobudnutiu novej kvalifikácie na základe predošlej  
praxe alebo absolvovania vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania (legislatívna  
úprava uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania, nový zákon o celoživotnom  
vzdelávaní).  
3.4.8. Vytvoriť rámec stimulov pre jednotlivcov aj zamestnávateľov s cieľom  
motivovať dospelých za účelom získania potrebných kvalifikácií poţadovaných  
trhom práce  
podpora krátkodobých stáží v MSP a vytváranie stimulov pre zamestnávateľov i UoZ;  
podpora mobility účastníkov ďalšieho vzdelávania; transformácia vybraných centier  
voľného času do moderných centier mládeže, ktoré môžu pripravovať osobitné  
opatrenia na zlepšenie situácie mladých ľudí na miestnej úrovni podľa potreby vrátane  
podpory zamestnanosti; vytvorenie možnosti pre domácu dobrovoľnícku službu  
v centrách mládeže napr. nový národný projekt ESF, kde je kombinácia mentoringu,  
životného koučingu v subjektoch práce s mládežou a pracovnej skúsenosti; zavedenie  
certifikácie kompetencií získaných v projektoch a programoch práce s mládežou na  
základe systému, kombinujúceho samo + externé posúdenie úrovne získaných  
kompetencií, zvýšenie kreditu získaných kompetencií a tým aj lepšej akceptácie  
u zamestnávateľov.  
Záver  
Vývoj ekonomiky je determinantom vývoja na trhu práce. V ktorejkoľvek fáze  
hospodárskeho cyklu: ani v období ekonomickej expanzie nedosiahli parametre zamestnanosti  
a nezamestnanosti akceptovateľnú úroveň. Legitimita spomaľovania ekonomického rastu  
v eurozóne, ako aj tlak a bremeno následkov ekonomickej krízy sa stali hlavným impulzom  
pre implementáciu opatrení súčasnej vlády SR najmä v druhom polroku 2012. Nadväzne sú  
prijímané Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu (tzv. prorastové  
opatrenia). V záujme stimulácie trhu práce sú prijímané Opatrenia na zlepšenie situácie  
na trhu práce v čase spomaľovania ekonomického rastu. Od nich sa očakáva priamy efekt  
na podporu zamestnanosti v rokoch 2013 – 2015. Ich súčasťou sú aj opatrenia s preneseným,  
nepriamym efektom na podporu zamestnanosti v dlhodobom časovom horizonte.  
25  
Analytické dáta (tabuľková časť) formou príloh.  
Zoznam príloh:  
1. Medziročný rast HDP krajín EÚ (zoradenie krajín podľa priemernej ročnej miery  
nezamestnanosti v roku2012)  
2. Priemerná ročná miera zamestnanosti krajín EÚ (zoradenie krajín podľa priemernej  
ročnej miery nezamestnanosti v roku 2012)  
3. Priemerná ročná miera nezamestnanosti krajín EÚ  
4. Základné makroekonomické ukazovatele SR (indexy k predchádzajúcemu roku v %)  
5. Miera ekonomickej aktivity osôb vo veku 15 a viac rokov podľa vekových skupín (v %)  
6. Miera zamestnanosti osôb vo veku 15 a viac rokov v SR podľa vekových skupín (v %)  
7. Miera nezamestnanosti v SR podľa vekových skupín (v %)  
8. Retrospektíva absolventov stredných škôl s anticipáciou do roku 2015  
9. Retrospektíva absolventov vysokých škôl s extrapoláciou do roku 2015  
10. Základné ukazovatele trhu práce v rokoch 2002 – 2012  
11. Vývoj počtu znevýhodnených UoZ v období rokov 2002 – 2012  
12. Štruktúra UoZ podľa odvetvia posledného zamestnávateľa (SK NACE) v SR - priemer  
2012  
13. Štruktúra UoZ podľa odvetvia posledného zamestnávateľa (SK NACE) v SR - priemer  
2011  
14. Štruktúra UoZ podľa odvetvia posledného zamestnávateľa (SK NACE) v SR - priemer  
2010  
15. Štruktúra UoZ podľa profesie posledného zamestnania (KZAM) v SR - priemer 2012  
16. Štruktúra UoZ podľa profesie posledného zamestnania (KZAM) v SR - priemer 2011  
17. Štruktúra UoZ podľa profesie posledného zamestnania (KZAM) v SR - priemer 2010  
18. Štruktúra UoZ podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania v SR - priemer 2012  
19. Štruktúra UoZ podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania v SR - priemer 2011  
20. Štruktúra UoZ podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania v SR - priemer 2010  
21. Štruktúra UoZ v SR podľa veku - priemer 2012  
22. Štruktúra UoZ v SR podľa veku - priemer 2011  
23. Štruktúra UoZ v SR podľa veku - priemer 2010  
24. Štruktúra UoZ v SR podľa dĺžky evidencie (v mesiacoch) - priemer 2012  
25. Štruktúra UoZ v SR podľa dĺžky evidencie (v mesiacoch) - priemer 2011  
26. Štruktúra UoZ v SR podľa dĺžky evidencie (v mesiacoch) - priemer 2010  
27. Štruktúra VPM podľa požadovanej profesie (KZAM) v SR - priemer za mesiac v roku  
2012  
28. Štruktúra VPM podľa požadovanej profesie (KZAM) v SR - priemer za mesiac v roku  
2011  
29. Štruktúra VPM podľa požadovanej profesie (KZAM) v SR - priemer za mesiac v roku  
2010  
30. Štruktúra VPM podľa požadovaného vzdelania v SR - priemer za mesiac v roku 2012  
31. Štruktúra VPM podľa požadovaného vzdelania v SR - priemer za mesiac v roku 2011  
32. Štruktúra VPM podľa požadovaného vzdelania v SR - priemer za mesiac v roku 2010  
33. Priemerná mzda a indexy zmeny nominálnej mzdy a reálnej mzdy podľa odvetví  
v roku 2010 a 2011, podľa štvrťrokov roku 2012 a za rok 2012  
34. Prehľad realizácie aktívnych opatrení na trhu práce v rokoch 2011 a 2012  
26