ÚVOD  
Z pohľadu členstva SR v EÚ môžeme uplynulý rok označiť za rok opatrení  
smerujúcich k stabilizácii eurozóny. SR na európskej úrovni jasne prezentovala svoje  
pozície a aktívne sa podieľala na tvorbe a prijímaní opatrení zameraných na obnovenie dôvery  
v euro. SR pristupovala k jednotlivým výzvam a úlohám zodpovedne, vystupovala ako  
konštruktívny aktér a zároveň aktívne obhajovala svoje národné záujmy.  
Členstvo SR v eurozóne sa ukázalo ako kľúčové – SR je v najužšom integračnom  
jadre EÚ. Základnými vzájomne previazanými princípmi, na ktorých vytvárala SR svoje  
postoje, boli zodpovednosť a solidarita. SR v septembri 2012 ratifikovala Zmluvu o založení  
Európskeho mechanizmu pre stabilitu a NR SR v decembri schválila pristúpenie ku Zmluve  
o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskej a menovej únii (tzv. fiškálnej zmluve).  
Slovenská republika sa aj v roku 2012 podieľala na aktívnom napĺňaní stratégie  
Európa 2020 ako hlavného nástroja koordinácie hospodárskych politík a politík zamestnanosti  
a Paktu stability a rastu ako základného rámca pravidiel pre koordináciu národných fiškálnych  
politík v rámci hospodárskej a menovej únie.  
Okrem krátkodobejších opatrení, ktoré prispievali k stabilizácii hospodárstiev  
členských krajín EÚ, sa začala aj ambiciózna diskusia o posilnení hospodárskej a menovej  
únie a prehĺbení jej štyroch pilierov – finančného (banková únia), fiškálneho,  
hospodárskeho a politického. Vzhľadom na náročnosť procesu a aktuálne výzvy sa pozornosť  
prioritne venovala bankovej únii, kde sa za plnohodnotnej účasti SR podarilo sfinalizovať  
legislatívu týkajúcu sa jednej z jej ústredných súčastí – jednotného mechanizmu bankového  
dohľadu.  
Ďalšou kľúčovou témou v roku 2012 boli rokovania o budúcom viacročnom  
finančnom rámci EÚ na roky 2014-2020 (VFR). SR pri rokovaniach presadzovala ako svoje  
hlavné priority pokračovanie silnej politiky súdržnosti a zabezpečenie dostatočných  
prostriedkov na ďalší rozvoj regiónov Slovenska; čo najrýchlejšie znižovanie rozdielov  
v úrovniach priamych platieb medzi členskými štátmi EÚ v rámci spoločnej  
poľnohospodárskej politiky a pokračovanie primeranej finančnej pomoci EÚ na odstavenie  
dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.  
Významné kroky sa podarilo realizovať aj pri posilňovaní energetickej bezpečnosti,  
vnútorného trhu, zlepšovaní dopravnej infraštruktúry, ochrane životného prostredia a ochrane  
záujmov občanov SR.  
Slovenská republika ako prvá členská krajina EÚ ukončila národnú ratifikačnú  
procedúru prístupovej zmluvy Chorvátska k Európskej únii. Konkrétnymi aktivitami taktiež  
prispievala k odovzdávaniu integračných a transformačných skúseností krajinám Západného  
Balkánu, ako aj vybraným prioritným partnerským krajinám v bilaterálnej dimenzii  
Východného partnerstva.  
1
HOSPODÁRSKE A FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI  
Hospodárska politika a verejné financie  
Koordinácia hospodárskych politík ČŠ EÚ prebiehala v roku 2012 v súlade  
s pravidlami európskeho semestra. EK v dokumente Ročný prieskum rastu stanovila päť  
priorít v oblasti fiškálnej a štrukturálnej politiky na rok 2012, a to pokračovanie vo fiškálnej  
konsolidácii, obnovenie poskytovania úverov, podpora rastu a konkurencieschopnosti,  
boj s nezamestnanosťou a modernizácia verejnej správy. V súlade s týmito prioritami  
Rada EÚ prijala v júli 2012 špecifické odporúčania k národným programom reforiem  
jednotlivých členských štátov EÚ. Slovenská republika tieto odporúčania zohľadnila pri  
formulácii svojej rozpočtovej a ekonomickej politiky.  
Európsky semester prvýkrát prebehol spoločne s procedúrou makroekonomických  
nerovnováh. Komisia vo svojej správe v januári 2012 identifikovala 12 krajín EÚ, v ktorých  
hrozilo riziko makroekonomických nerovnováh. Analýza vychádzala z hodnotenia 10  
indikátorov, ktoré sledujú vývoj konkurencieschopnosti, zadĺženia a cien nehnuteľností v  
členských štátoch. Na základe týchto ukazovateľov vybrala Komisia 12 krajín, v ktorých vidí  
možné riziko nestabilného makroekonomického vývoja. SR prekročila limit v piatich  
ukazovateľoch, avšak kvôli priaznivým trendom Komisia vyhodnotila našu situáciu ako  
uspokojivú. Spolu s ďalšími desiatimi krajinami tak patrilo Slovensko do skupiny členských  
štátov, v ktorých podľa Komisie nie sú makroekonomické nerovnováhy. 4 krajiny, ktoré boli  
zapojené do programu externej finančnej pomoci, neboli hodnotené. V rizikových krajinách  
vykonala EK hĺbkový prieskum. Komisia neidentifikovala v týchto členských štátoch závažné  
makroekonomické nerovnováhy, skúmaným krajinám tak ponúkla iba nezáväzné  
odporúčania.  
SR v termíne do 31. apríla 2012 odovzdala Program stability a Národný program  
reforiem, v ktorých urobila odpočet reforiem, štrukturálnych a konsolidačných opatrení  
prijatých v predchádzajúcom roku a predostrela ďalšie možné opatrenia reagujúce na Ročný  
prieskum rastu. Komisia zhodnotila Národný program reforiem SR a v máji 2012 publikovala  
špecifické odporúčania pre Slovensko. Európska rada schválila v júli 2012 nasledovné  
odporúčania:  
1. Prijať dodatočné opatrenia v roku 2012 a špecifikovať potrebné opatrenia v roku 2013 na  
nápravu nadmerného deficitu udržateľným spôsobom a zabezpečiť úsilie o štrukturálnu  
úpravu podľa odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite.  
2. Realizovať cielené zníženie výdavkov pri zabezpečení výdavkov podporujúcich rast a  
zintenzívniť úsilie na zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov.  
3. Ďalej zabezpečiť primerané úsilie o štrukturálnu úpravu na dosiahnutie dostatočného  
pokroku smerom k strednodobému cieľu vrátane splnenia referenčnej hodnoty pre rast  
výdavkov.  
4. Urýchliť vytvorenie fiškálnej rady a prijať pravidlá pre výdavkové stropy.  
5. Zvýšiť daňovú disciplínu, a to predovšetkým zlepšením efektívnosti výberu DPH; znížiť  
nezrovnalosti v zdaňovaní práce v rámci odlišných typov zamestnania, a to aj obmedzením  
daňových odpočtov; prepojiť zdaňovanie nehnuteľností s trhovou hodnotou majetku; viac  
využívať environmentálne dane.  
2
6. Ďalej upraviť priebežne financovaný dôchodkový pilier, najmä zmenou mechanizmu  
indexácie, priamym prepojením zákonného veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou  
života a zavedením faktora udržateľnosti do vzorca na výpočet dôchodku, v ktorom sa  
premietne demografická zmena. Zabezpečiť stabilitu  
kapitalizačného piliera.  
a
životaschopnosť plne  
7. Zvýšiť administratívnu kapacitu verejných služieb zamestnanosti s cieľom zlepšiť  
zameranie, navrhovanie a hodnotenie aktívnych politík trhu práce na zabezpečenie  
individualizovanejších služieb zamestnanosti.  
Z hľadiska obnovenia dôvery investorov v eurozónu bolo dôležité jednak podpísanie  
a následný vstup do platnosti Zmluvy o vytvorení európskeho mechanizmu pre stabilitu1,  
ako aj rozhodnutie ECB nakupovať dlhopisy najviac zadlžených krajín eurozóny. V tejto  
súvislosti hralo dôležitú úlohu aj schválenie druhého záchranného balíka pre Grécko vo výške  
130 miliárd eur na februárovom zasadnutí ministrov financií EÚ. Rada EÚ rozhodla  
o vytvorení ESM dňa 24. júna 2011, pričom samotná zmluva o ESM nadobudla účinnosť 10.  
októbra 2012. Jeho hlavné činnosti budú rovnaké ako v prípade dočasného Európskeho  
nástroja finančnej stability (EFSF) pri zachovaní požiadavky prísnej kondicionality.  
Poskytnutie pomoci bude podmienené aj schválením tzv. fiškálneho kompaktu dotknutým  
členským štátom. Efektívna úverová kapacita by mala dosiahnuť 500 mld. EUR. V čase  
paralelného fungovania s EFSF by ich kombinovaná kapacita nemala presiahnuť uvedenú  
sumu. Celkový upísaný kapitál ESM dosiahne 700 mld. EUR, z toho 80 mld. eur splatia  
členské štáty eurozóny. Zvyšnú sumu kapitálu splatia členské štáty na požiadanie.  
K posilneniu rozpočtovej disciplíny v rámci EÚ prispelo podpísanie Zmluvy  
o stabilite, koordinácií a správe v hospodárskej a menovej únii2 (fiškálny kompakt) 25  
členskými štátmi EÚ vrátane Slovenskej republiky. Fiškálny kompakt obmedzuje maximálnu  
hodnotu štrukturálneho deficitu zmluvných strán na 0,5% HDP a zavádza automatický  
korekčný mechanizmus v prípade zaznamenania závažnej odchýlky od stanoveného  
strednodobého rozpočtového cieľa. V prípade krajín, ktoré majú dlh verejnej správy výrazne  
nižší ako 60 % HDP a čelia nízkemu riziku z pohľadu dlhodobej udržateľnosti, môže tento  
deficit dosiahnuť maximálne 1 % HDP. Fiškálny kompakt do konca roku 2012 ratifikovalo 12  
členských štátov eurozóny, číže bola splnená podmienka pre vstup zmluvy do platnosti.  
V priebehu roku 2012 Rada prijala spoločné stanovisko k dvom nariadeniam (tzv. „two-  
pack“) týkajúcich sa sprísnenia rozpočtovej disciplíny (predkladanie návrhu štátneho  
rozpočtu na posúdenie EK) a stanovenia podmienok dohľadu nad krajinami, ktoré požiadajú  
o finančnú pomoc z EFSF/ESM, avšak dohodu na týchto legislatívnych aktoch sa s EP do  
konca roka 2012 nepodarilo dosiahnuť.  
Banková únia  
Druhá polovica roka 2012 sa niesla v znamení začiatku budovania bankovej únie  
založenej na troch pilieroch, a to jednotnom mechanizme dohľadu, mechanizme bankovej  
rezolúcie a systéme garancie vkladov. Za úspech možno v tejto súvislosti považovať najmä  
prijatie všeobecnej dohody na zasadnutí ECOFIN 13.12.2012 k vytvoreniu Jednotného  
mechanizmu dohľadu, ktorým ECB získa od 1. apríla 2014 právo priameho dohľadu nad  
bankami eurozóny s aktívami v hodnote viac ako 30 miliárd eur. Z pohľadu Slovenskej  
1 NR SR schválila zmluvu o vytvorení európskeho mechanizmu pre stabilitu na svojom zasadnutí 21. júna 2012  
2 NR SR prijala Zmluvy o stabilite, koordinácií a správe v hospodárskej a menovej únii na svojom zasadnutí  
18.12.2012, ratifikácia v SR bola formálne ukončená 11.1. 2013.  
3
republiky je dôležité, že sa v najvyššom orgáne pre dohľad ECB podarilo presadiť prijímanie  
rozhodnutí jednoduchou väčšinou participujúcich štátov, kde každý ČŠ bude mať jeden hlas.  
VŠEOBECNÉ ZÁLEŽITOSTI  
Viacročný finančný rámec EÚ 2014 – 2020 (VFR 2014-2020)  
SR v roku 2012 pri rokovaniach o VFR 2014-2020 presadzovala ako svoje hlavné  
priority pokračovanie silnej politiky súdržnosti a zabezpečenie dostatočných prostriedkov  
na ďalší rozvoj regiónov Slovenska; reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky zameranú  
na čo najrýchlejšie znižovanie rozdielov v úrovniach priamych platieb medzi našimi  
farmármi a farmármi zo starších členských štátov EÚ a pokračovanie primeranej finančnej  
pomoci EÚ na odstavovanie 2 blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.  
SR pri presadzovaní svojich priorít vychádzala z Rámcovej pozície SR k VFR 2014-  
2020 (schválenej vládou SR 14.12.2011) a z Aktualizovanej rámcovej pozície SR k VFR  
2014-2020 (schválenej vládou SR 20.6.2012). V rámci rokovaní SR koordinovala svoje  
pozície a vystupovala ako súčasť zoskupenia viacerých krajín, osobitne V-4 a Skupiny  
priateľov politiky súdržnosti. Pozíciu SR ako aktívneho hráča v rámci EÚ potvrdilo aj  
stretnutie predsedov vlád tejto skupiny v Bratislave dňa 5. októbra 2012, v rámci ktorého  
bola prijatá spoločná deklarácia, zdôrazňujúca význam silnej politiky súdržnosti ako  
kľúčového investičného nástroja na podporu rastu, zamestnanosti, redukcie disparít v rozvoji  
regiónov a členských štátov EÚ, ako aj posilňovaní vnútorného trhu EÚ.  
Kľúčovým rokovaním o VFR 2014-2020 v roku 2012 bolo osobitné zasadnutie  
Európskej rady v dňoch 22.-23.11.2012, na ktorom sa však ani po zdĺhavých rokovaniach  
nepodarilo dosiahnuť kompromisnú dohodu. Bilaterálne rokovania a plenárna diskusia na  
samite však ukázali dostatočný stupeň konvergencie pozícií, ktorá by mala umožniť  
dosiahnutie dohody o VFR 2014-2020 na mimoriadnom samite vo februári 2013.  
Rozpočet EÚ  
Rozpočet EÚ na rok 2013 bol schválený Radou EÚ aj Európskym parlamentom dňa  
12. decembra 2012. Celkový objem platieb EÚ v roku 2013 bol kompromisne dohodnutý na  
úrovni 132,837 mld. EUR, t.j. 0,99 % očakávaného hrubého národného dôchodku EÚ (HND  
EÚ) v roku 2013. Ide o medziročný nárast o 2,90 % v porovnaní s rozpočtom EÚ na rok 2012  
schváleným dňa 18. novembra 2011. (resp. pokles o 2,87 % v porovnaní s upraveným  
rozpočtom na rok 2012 v zmysle novely č. 6/20123). Pri očakávanej miere inflácie v EÚ na  
úrovni 2,00 %4 objem platieb zaznamená reálny nárast v porovnaní s rozpočtom na rok 2012,  
schváleným 18.novembra 2011, avšak vzhľadom na aktualizácii rozpočtu EÚ 2012  
predstavuje reálny pokles. Celková výška záväzkov5 EÚ bola dohodnutá na úrovni  
150,898 mld. EUR, t. j. 1,13 % HND EÚ.  
3
výdavky rozpočtu EÚ na rok 2012 boli navýšené o 6,0 mld. EUR (z toho 3,1 mld. EUR predstavovali vyššie  
príjmy rozpočtu EÚ v porovnaní s plánom a 2,9 mld. EUR dodatočné odvody členských štátov). Spolu s  
vnútorným presunom nevyčerpaných prostriedkov vo výške 100 mil. EUR boli výdavky rozpočtu EÚ 2012 pre  
projekty  
politiky  
súdržnosti  
Economic  
a rozvoja  
Forecast,  
vidieka  
Autumn  
navýšené  
2012, European  
o 6,1  
mld. EUR.  
Commission  
4
European  
5
záväzky predstavujú objem prostriedkov, ktoré je možné zazmluvniť počas roka 2013, pričom ich čerpanie  
nemusí nastať výlučne počas uvedeného roka, ale taktiež v rokoch nasledujúcich v závislosti od podmienok  
oprávnenosti  
výdavkov  
platných  
pre  
konkrétnu  
sektorovú  
politiku.  
4
Schválený rozpočet EÚ na rok 2013 predstavuje kompromis medzi potrebou  
konsolidovať verejné financie členských štátov EÚ a potrebou zabezpečiť adekvátne finančné  
zdroje na plynulé uhrádzanie záväzkov EÚ predovšetkým pre projekty politiky súdržnosti a  
Spoločnej poľnohospodárskej politiky.  
Ochrana finančných záujmov EÚ  
Slovenská republika so zreteľom na ochranu finančných záujmov EÚ a potrebu  
zintenzívniť boj proti podvodom v rámci Pracovnej skupiny Rady pre boj proti podvodom  
podporovala rokovania o novom Nariadení Európskeho Parlamentu a Rady o vyšetrovaniach  
vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje  
nariadenie (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (EURATOM) č. 1074/1999. Jednoznačne  
privítala predmetný návrh, v ktorom sa o.i. ukladá všetkým členským štátom určiť  
„koordinačný útvar pre boj proti podvodom“, ktorý bude zabezpečovať účinnú spoluprácu a  
výmenu  
informácií  
s
Európskym  
úradom  
pre  
boj  
proti  
podvodom.  
Slovenská republika v nadväznosti na oznámenie Komisie z 24. júna 2011 o stratégii Komisie  
pre boj proti podvodom, výročnú správu Komisie za rok 2011 o ochrane finančných záujmov  
Európskej únie, ako aj uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2012 k správe Európskej  
komisie za rok 2010 aktualizovala v roku 2012 Národnú stratégiu ochrany finančných  
záujmov EÚ v SR, do ktorej boli premietnuté opatrenia, ktoré EÚ prijala proti podvodom. Pri  
jej vypracovaní boli takisto zohľadnené zmeny a doplnenia, ktoré vyplynuli z prijatia Zmluvy  
o fungovaní Európskej únie.  
Politika súdržnosti  
Oblasť politiky súdržnosti v SR sa v uplynulom roku niesla najmä v duchu prípravy na  
nadchádzajúce programové obdobie 2014-2020. Aktivity sa v danej oblasti koncentrovali  
principiálne na otázku inštitucionálneho zabezpečenia prípravy Partnerskej dohody SR na  
programové obdobie 2014-2020, ktorá predstavuje základný strategický dokument na  
národnej úrovni pre integrované využitie fondov Spoločného strategického rámca EÚ.  
Na zabezpečenie prípravy Partnerskej dohody bola v uplynulom roku zriadená Rada  
vlády SR pre Partnerskú dohodu na roky 2014-2020, ktorá je koordinačným, poradným a  
iniciatívnym orgánom vlády v oblasti kohézie. Rada vlády SR odporúča spôsob dosiahnutia  
tematických cieľov, priority a opatrenia pre realizáciu stratégie Európa 2020, odporúča  
operačné programy v rámci politiky súdržnosti na nadchádzajúce programové obdobie, ich  
príslušnosť k jednotlivým rezortom, ako aj obsahový a finančný rámec jednotlivých  
programov. K ďalším kľúčovým orgánom patrí najmä Riadiaci výbor pre koordináciu fondov  
EÚ, Pracovná skupina Partnerstvo pre politiku súdržnosti a Pracovná skupina na vytvorenie  
Územnej dohody medzi vládou Slovenskej republiky, regionálnou samosprávou a miestnou  
samosprávou na roky 2014-2020.  
Okrem vyššie uvedených orgánov bol v novembri 2012 zriadený post podpredsedu  
vlády SR pre investície, ktorý koordinuje prípravu Partnerskej dohody ako aj využívanie  
finančných prostriedkov z Európskej únie v programovom období 2014-2020. V nadväznosti  
na to bola v decembri 2012 dosiahnutá dohoda a presunutá právomoc v oblasti koordinácie  
využívania finančných prostriedkov z fondov EÚ z Ministerstva dopravy, výstavby  
5
a regionálneho rozvoja SR na Úrad vlády SR (t.j. presun Centrálneho koordinačného orgánu)  
k 1. aprílu 2013.  
Koncom roka 2012 Rada vlády SR pre Partnerskú dohodu schválila štruktúru  
indikatívnych oblastí podpory na financovanie z fondov EÚ a gestorov pre obdobie  
2014-2020, bol stanovený harmonogram rokovaní s EK k jednotlivým témam. Všetky  
realizované kroky reflektujú odporúčania obsiahnuté v Pozičnom dokumente EK  
k Partnerskej dohode pre SR na roky 2014-2020. Cieľom Pozičného dokumentu EK  
k Partnerskej dohode pre SR na roky 2014 – 2020 je definovanie východiskovej pozície EK  
a priestoru pre dialóg pri negociáciách partnerskej dohody a programov na roky 2014 – 2020.  
Pozičný dokument potvrdzuje avizovanú nutnosť prepojiť fondy Spoločného strategického  
rámca s politickými prioritami definovanými stratégiou Európa 2020. Dôležitým aspektom  
reformy politiky súdržnosti je koncentrácia fondov na obmedzené množstvo priorít s jasnými  
výsledkami. V nasledujúcom období bude potrebné nasmerovať fondy na financovanie priorít  
s najväčším potenciálom rastu, viac využívať návratné finančné zdroje a národné  
financovanie.  
Rozširovanie EÚ  
Slovenská republika ako prvá členská krajina EÚ ukončila národnú ratifikačnú  
procedúru prístupovej zmluvy Chorvátska k Európskej únii, keď 19. marca 2012 uložila  
ratifikačnú listinu u depozitára. Tento krok predstavoval vyjadrenie podpory integračným  
ambíciám Chorvátska, ktoré by sa po ukončení všetkých ratifikačných procesov malo stať  
novým členským štátom EÚ k 1. júlu 2013.  
6
Rozhodnutie júnovej Európskej rady o otvorení prístupových rokovaní s Čiernou  
Horou bolo spravodlivým ocenením jej pokroku v integračnom úsilí. Slovenská republika  
prispela výraznou mierou k tomuto pozitívnemu rozhodnutiu, o.i. poskytovaním skúseností  
z integračného procesu (CETIR), alebo konkrétnej pomoci pri budovaní administratívnych  
kapacít ČH. Koncom roka 2012 bola otvorená a zároveň predbežne uzatvorená prvá kapitola  
s Čiernou Horou (25. Veda a výskum) a schválené správy o skríningu kapitol 23 a 24 (právny  
štát) Radou.  
V októbri 2012 bol zverejnený tzv. rozširovací balíček Európskej komisie s  
pravidelnými hodnotiacimi správami, ktoré monitorovali pokrok v plnení politických  
a ekonomických kritérií dosiahnutý kandidátskymi krajinami (Turecko, Macedónsko, Island,  
Čierna Hora, Srbsko) a potenciálne kandidátskymi krajinami (BaH, Albánsko). V prípade  
Kosova došlo k vypracovaniu Feasibility Study pre uzavretie Stabilizačnej a asociačnej  
dohody (SAA).  
Prístupové rokovania s Tureckom boli limitované jeho vzťahom s Cyprom,  
pokračovala však diskusia s TR k užšiemu rámcu spolupráce v rámci JHA (Justice and Home  
Affairs), vrátane postupnej vízovej liberalizácie, ako aj stretnutia pracovných skupín expertov  
v rámci „pozitívnej agendy“ EK.  
Závery decembrovej Rady pre všeobecné záležitosti (GAC), následne potvrdené  
Európskou radou, určili presnejšie podmienky a smerovanie procesu vo vzťahu k otvoreniu  
prístupových rokovaní s Macedónskom a Srbskom a otvoreniu rokovaní o SAA  
s Kosovom.  
VONKAJŠIE ZÁLEŽITOSTI  
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP)  
SR presadzovala aktívnu Európsku susedskú politiku (ENP)¸ vyváženú pozornosť  
východnej Európe ako aj Južnému Stredomoriu s cieľom podporiť realizáciu politických  
a hospodárskych reforiem v partnerských krajinách. Podporovala ENP postavenú na  
dodržiavaní demokratických princípov, hodnôt a kľúčovej podmienke, aby výška finančnej  
pomoci EÚ susedským partnerským krajinám odzrkadľovala hĺbku a rýchlosť reforiem v  
zmysle princípu „viac za viac“. Aktívne prispievala k napĺňaniu politiky Východného  
partnerstva. Zúčastňovala sa rokovaní a diskusie v rámci EÚ o formovaní a ďalšom  
smerovaní Východného partnerstva a napĺňaní Cestovnej mapy pre Východné partnerstvo  
prijatej v júli 2012. Konkrétnymi aktivitami s účasťou vládnych rezortov prispievala  
k odovzdávaniu transformačných skúseností vybraným prioritným partnerským krajinám  
(Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko) v bilaterálnej dimenzii Východného partnerstva. SR  
finančne podporila vytvorenie Európskeho fondu pre demokraciu a presadila svojho  
zástupcu Pavla Demeša do jeho vedenia.  
SR aktívne vstupovala do diskusií o rozvoji Spoločnej bezpečnostnej a obrannej  
politiky EÚ, primerane sa zapájala do jej civilných misií a vojenských operácií, ako aj do  
koncepčného rozvoja spôsobilostí krízového manažmentu. V priebehu roka 2012 sa  
príslušníci Ozbrojených síl SR zúčastňovali na dvoch operáciách a misiách medzinárodného  
krízového manažmentu pod vedením EÚ, vo vojenskej operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a  
Hercegovine a v monitorovacej misii EUMM v Gruzínsku. Slovenskí policajti a colníci  
pokračovali v pôsobení v civilných misiách EÚ, konkrétne v misii EULEX v Kosove,  
7
EUBAM na moldavsko-ukrajinskej hranici, EUPOL v Afganistane a EUMM v Gruzínsku.  
Od júna 2012 v misii EUMM Gruzínsko pôsobí aj slovenský civilný expert, ktorý bol vyslaný  
na základe nového zákona č.503/2011 Z.z. o vysielaní civilných expertov. Od novembra 2012  
sa SR zapojila aj do misie EUPOL COPPS na palestínskych územiach. Aj vďaka  
diplomatickému úsiliu SR sa opätovne podarilo predĺžiť mandát operácie EUFOR ALTHEA  
v Bosne a Hercegovine v plnom rozsahu, pričom od septembra 2012 SR prevzala vedúcu  
úlohu v Koordinačnom centre operácie v Sarajeve.  
V rámci rozvoja spôsobilostí krízového manažmentu EÚ, SR presadzovala čo najužšiu  
spoluprácu EÚ a NATO a podporovala hľadanie finančne čo najefektívnejších riešení  
budovania obranných kapacít v rámci iniciatívy „združovania a zdieľania“, pričom sa  
usilovala maximálne využiť potenciál regionálnej spolupráce, hlavne krajín Vyšehradskej  
skupiny (V4). V roku 2012 pokračovali práce na vytvorení Bojovej skupiny EÚ krajín V4,  
ktorá bude v pohotovosti v prvom polroku 2016.  
SR spoločne s krajinami V4 spracovala iniciatívny dokument, ktorý prispel do  
diskusií o revízii procedúr krízového manažmentu EÚ. Počas roka 2012 SR presadzovala  
rozvoj komplexného prístupu EÚ, ktorý umožňuje efektívne využívať jej široké spektrum  
politických, bezpečnostných, ekonomických a rozvojových nástrojov pri pôsobení  
v medzinárodnom krízovom manažmente.  
Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)  
SR svojimi stanoviskami v Bruseli a aktivitami a politikou v tretích krajinách prispela  
k zvyšovaniu koordinácie zahraničných a bezpečnostných politík členských štátov EÚ  
a tým aj k posilňovaniu postavenia EÚ vo svete a upevňovaniu medzinárodnej bezpečnosti.  
Globálna angažovanosť EÚ pri šírení mieru a jej hodnotová politika bola ocenená aj udelením  
Nobelovej ceny mieru za rok 2012 Európskej únii. SR sa i naďalej sústreďovala na dlhodobé  
prioritné oblasti svojej zahraničnej politiky: integráciu a stabilizáciu západného Balkánu,  
demokratickú transformáciu východnej Európy implementáciou politiky Východného  
partnerstva, posilňovanie transatlantického spojenectva, rozširovanie dialógu so strategickými  
partnermi EÚ, rešpektovanie ľudských práv a pokračovala v posilňovaní svojich aktivít v  
severnej Afrike a Stredomorí na podporu demokratických zmien vyvolaných Arabskou jarou.  
SR naďalej podporovala budovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť  
(EEAS). V roku 2012 sa diplomat Peter Zsoldos stal prvým slovenským vedúcim Delegácie  
EÚ v tretích krajinách, konkrétne v Líbyi.  
Vonkajší obchod  
Nosnou agendou v oblasti vonkajšieho obchodu v roku 2012 bolo pokračovanie  
presadzovania záujmov spoločnej obchodnej politiky EÚ voči tretím krajinám, najmä v rámci  
bilaterálnych rokovaní o dohodách o voľnom obchode (FTAs), ako aj v rámci prebiehajúcich  
multilaterálnych rokovaní na pôde WTO.  
Aj v roku 2012 vo WTO (Svetová obchodná organizácia) pokračovali multilaterálne  
obchodné rokovania zamerané na ďalšiu liberalizáciu svetového obchodu pod názvom  
„Rozvojová agenda z Dohy (DDA)“. Konkrétne hlavným predmetom rokovaní v roku 2012  
bolo hľadanie nových negociačných prístupov vychádzajúc z politických usmernení  
schválených na 8. Ministerskej konferencii WTO v decembri 2011. EÚ naďalej  
demonštrovala pokračujúcu ochotu dosiahnuť pokrok v rokovaniach DDA, ktorý bol však  
8
aj v roku 2012 len veľmi obmedzený. Jednou z mála oblastí, kde sa podarilo dosiahnuť väčší  
pokrok, je problematika uľahčovania obchodu, o ktorej sa predpokladá, že môže byť jedným  
z možných úspešných výsledkov 9. Ministerskej konferencie WTO v decembri 2013. Zároveň  
skupina viac ako 20 členov WTO (aj za aktívnej účasti EÚ) úspešne pripravuje začatie  
negociácií o plurilaterálnej dohode o obchode so službami v prvom štvrťroku 2013. Jedným  
z hlavných cieľov týchto rokovaní je začlenenie budúcej dohody do multilaterálneho  
obchodného systému v neskoršom období, keď sa vo väčšej miere zintenzívnia negociácie  
DDA. Ďalej vo WTO v r. 2012 pokračovali rokovania o aktualizovaní a rozšírení  
plurilaterálnej Dohody o informačných technológiách, ktorá už v súčasnosti pokrýva  
liberalizáciu približne 97 % svetového obchodu v tomto sektore.  
V oblasti spoločnej obchodnej politiky EÚ sa SR podieľala na príprave viacerých  
dvojstranných a regionálnych dohôd o voľnom obchode (FTAs). SR pri ich príprave  
presadzovala viaceré ofenzívne i defenzívne záujmy s dôrazom na strategické odvetvia  
ekonomiky SR (automobilový sektor, elektronika a oceliarstvo).  
V roku 2012 rokovania o FTAs pokračovali s viacerými krajinami regiónu ASEAN  
(Singapur, Malajzia, Vietnam), s krajinami zoskupenia MERCOSUR, s Kanadou, Indiou  
a s krajinami Východného partnerstva (Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko). S krajinami  
Južného Stredomoria (Egypt, Tunisko, Jordánsko, Maroko) prebiehala diskusia o rozšírení  
existujúcich asociačných dohôd na nové prehĺbené a rozsiahle DCFTAs (Deep and  
Comprehensive Free Trade Agreements).  
V júli 2012 sa uskutočnila v Bruseli technická parafa textu DCFTA s Ukrajinou.  
Odvtedy sú realizované ďalšie kroky smerujúce k podpisu dohody v súlade s internou  
procedúrou EÚ. Tento proces by mal byť ukončený v roku 2013. V novembri 2012 sa  
podarilo dosiahnuť internú dohodu v rámci EÚ k mandátu na začatie rokovaní o FTA  
s Japonskom. Mandát obsahuje konkrétnejšie a striktnejšie znenie týkajúce sa automobilového  
priemyslu, ktorý patrí medzi najviac citlivé sektory aj z pohľadu SR.  
Najväčší pokrok v r. 2012 bol dosiahnutý v rokovaniach so Singapurom, kde boli  
negociácie už ukončené s tým, aby po podpise dohody v čo možno najkratšom časovom  
horizonte začal vnútroštátny legislatívny proces v členských krajinách EÚ ako i v rámci  
Singapuru. Rokovania s Kanadou o preferenčnej dohode CETA (Comprehensive Economic  
and Trade Agreement) sú v záverečnom štádiu negociačného procesu a ukončenie rokovaní je  
naplánované na prvý štvrťrok 2013.  
SR participovala tiež na príprave a schválení cca 70 nariadení Rady EÚ a rozhodnutí  
Európskej komisie, týkajúcich sa operatívneho uplatnenia antidumpingových  
a protisubvenčných opatrení pri dovoze tovaru z tretích krajín, zameraných na ochranu  
európskych výrobcov. V tejto súvislosti MH SR spolupracovalo s podnikateľskými subjektmi  
v SR. SR sa aktívne podieľala aj na zavádzaní colných suspenzií a colných kvót pri dovoze  
niektorých polotovarov a komponentov z tretích krajín, ktoré znížením colných sadzieb  
prispievajú k rastu konkurencieschopnosti slovenských výrobkov na zahraničných trhoch.  
SR sa zúčastňovala aj na príprave nového systému všeobecných preferencií (GSP),  
prostredníctvom ktorého EÚ udeľuje rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám  
jednostranné obchodné preferencie. Súčasný systém zavedený nariadením Rady (ES)  
č. 732/2008, ktorý platí do konca roku 2013, bude nahradený nariadením Európskeho  
parlamentu a Rady č. 978/2012. Nový systém všeobecných preferencií sa sústreďuje viac  
na chudobnejšie krajiny, posilňuje špeciálnu schému GSP+ a systém je pre ekonomické  
9
subjekty transparentnejší a predvídateľnejší. Najdôležitejšou zmenou oproti starému systému  
je vyradenie krajín s vysokým a stredne vysokým príjmom podľa klasifikácie Svetovej banky.  
Rozvojová spolupráca  
V r. 2012 EÚ pokračovala v modernizácii rozvojovej spolupráce v súlade s  
oznámením Komisie z októbra 2011 s názvom „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ:  
program zmien“, na základe ktorého boli v máji 2012 schválené rovnomenné závery Rady.  
Cieľom týchto pokračujúcich úsilí je zvýšenie efektívnosti pomoci, jej transparentnosti,  
viditeľnosti a vplyvu v partnerských krajinách v kontexte plnenia rozvojových záväzkov EÚ,  
Miléniových rozvojových cieľov (MDGs) a budúcej rozvojovej agendy po r. 2015. V r. 2012  
sa začali rokovania o nariadeniach k nástrojom vonkajšej činnosti EÚ v rámci nového VFR na  
r. 2014-2020.  
V rozvojovej politike EÚ kládla SR dôraz na presadzovanie princípov, pravidiel a  
hodnôt, ktoré vedú k posilneniu inkluzívneho a trvalo udržateľného rozvoja partnerských  
krajín, k posilneniu vzájomnej zodpovednosti, vytváraniu demokratických a funkčných  
inštitúcií a budovaniu kapacít v partnerských krajinách.  
Pre SR mali osobitný význam diskusie na pôde EÚ o podpore udržateľných zmien  
v procesoch transformácie (s dôrazom na ekonomické, sociálne a politické reformy) – najmä  
v krajinách susedstva EÚ, ako aj v iných regiónoch. Tieto diskusie viedli ku príprave  
spoločného oznámenia „Podpora EÚ pre trvalo udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese  
transformácie“, ku ktorému Rada EÚ prijala v decembri 2012 rovnomenné závery. Uvedený  
proces potvrdil pridanú hodnotu, ktorú SR (ako aj ostatné nové členské štáty EÚ) vnáša do  
rozvojovej spolupráce.  
Oficiálna rozvojová pomoc (ODA) SR v roku 2012 zostala približne na rovnakej  
úrovni ako v roku 2011, t.z. 0,09% HDP (presná špecifikácia bude známa v apríli 2013). SR  
pokračovala v implementácii opatrení, zameraných na zvýšenie transparentnosti a kvality  
poskytnutej pomoci v súlade so záväzkami z Busanu a závermi Rady k Programu zmien.  
V roku 2012 SR poskytla humanitárnu pomoc v celkovej výške 308 500 EUR.  
Finančná pomoc sa realizovala v prípade Bieloruska, Sýrie, Japonska, Cypru a v rámci  
Sarajevského procesu. Materiálna pomoc bola poskytnutá Čiernej Hore a Sýrii.  
SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ ZÁLEŽITOSTI  
Spravodlivosť  
V roku 2012 boli prijaté dve významné nariadenia z oblasti justičnej spolupráce  
v občianskych veciach: prepracované znenie nariadenia o právomoci a o uznávaní a výkone  
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorého cieľom je odstrániť nedostatky  
v uplatňovaní tohto nariadenia (tzv. nariadenie Brusel I) (predovšetkým odstránenie tzv.  
exekvaturu, t.j. konania o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia); a nariadenie o  
právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných  
listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, ktoré bude v  
EÚ prvým nástrojom upravujúcim komplexne otázky medzinárodného práva súkromného a  
procesného v tejto oblasti.  
10  
SR podporovala tiež prijatie všeobecného prístupu k návrhu nariadenia o vzájomnom  
uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach s cieľom zvýšenia ochrany obetí v  
EÚ, ako aj rokovania o návrhoch zameraných na uľahčenie prístupu k spravodlivosti  
v prípade cezhraničných sporov, obsiahnutých v návrhu nariadenia, ktorým sa v záujme  
uľahčenia cezhraničného vymáhania pohľadávok v občianskych a obchodných veciach  
vytvára európsky príkaz na zablokovanie účtov, pri ktorom SR podporovala rovnováhu  
medzi záujmami veriteľov na jednej strane a procesnými právami dlžníkov a tretích strán na  
strane druhej.  
V oblasti hmotného občianskeho práva pokračovali diskusie o návrhu nariadenia o  
spoločnom európskom kúpnom práve, ktorého cieľom je vytvorenie jednotného súboru  
pravidiel zmluvného práva, ktoré sa by sa malo považovať za druhý systém zmluvného práva  
v rámci vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu.  
V roku 2012 pokračovali aj rokovania o návrhu nariadení o právomoci, rozhodnom  
práve a uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov  
a o majetkových dôsledkoch registrovaných partnerstiev, kde SR spolu s inými členskými  
štátmi zaujíma opatrný postoj.  
V oblasti trestného práva SR podporovala rokovania o návrhoch smerujúcich  
k prevencii a postihovaniu majetkovej kriminality, podvodov a manipulácie na finančných  
trhoch, podporila tiež prijatie všeobecného prístupu Rady k návrhu smernice o zmrazovaní  
a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v EÚ a k návrhu smernice o trestných sankciách  
za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom.  
Za dôležité považuje SR rokovania o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady  
o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného  
práva, ktorý predznamenáva očakávaný návrh Komisie na zriadenie európskej prokuratúry  
v súlade s čl. 86 Zmluvy o fungovaní EÚ. V roku 2012 pokračovali rokovania o pristúpení  
EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorých skoré  
ukončenie SR podporuje.  
Azylová a migračná politika  
V oblasti spoločnej azylovej politiky sa realizovali ďalšie legislatívne práce a kroky  
súvisiace s budovaním Spoločného európskeho azylového systému (Common European  
Asylum System, CEAS). Nepodarilo sa dodržať cieľ schválenia právnych aktov do konca  
roku 2012. Z prerokovávaných legislatívnych návrhov zostáva dokončiť rokovania o celkom  
troch legislatívnych návrhoch, pričom väčšie komplikácie možno predpokladať už iba pri  
jednom z nich. V oblasti pracovnej migrácie pokračovali rokovania o návrhoch právnych  
aktov o sezónnom zamestnávaní a o vnútropodnikových transferoch.  
V roku 2012 SR potvrdila svoju ponuku zapojiť sa do projektu relokácie osôb s  
medzinárodnou ochranou z Malty (EUREMA) a tým prispieť k zvládaniu migračných tokov,  
ktorým čelí EÚ v súvislosti s konfliktami v stredomorskom susedstve. SR sa aktívne  
podieľala na medzinárodnej spolupráci a odovzdávaní skúseností s migračnou a azylovou  
politikou, ako aj ochranou hraníc, činnosť príslušných orgánov SR sa pritom osobitne  
zamerala na spoluprácu s Moldavskou republikou.  
Schengenská spolupráca a víza  
11  
V oblasti schengenskej spolupráce pokračovali práce na legislatívnych návrhoch, ktoré  
predstavujú reakciu na isté krízové javy v schengenskom priestore v roku 2011. Rokovania  
pokračovali nielen o novej úprave schengenských hodnotení, ale aj o zmene možností vo  
výnimočných prípadoch dočasne znovu zaviesť kontroly na vnútorných hraniciach  
schengenského priestoru. Dlhodobo formulované pozície SR boli presadzované naďalej.  
V júni 2012 prišlo k zásadným nezhodám na právnych elementoch návrhu schengenských  
hodnotení medzi Radou a Európskym parlamentom, v dôsledku čoho neboli tieto legislatívne  
práce ukončené.  
Po piatich rokoch členstva je SR v rokoch 2012 a 2013 opätovne podrobená  
schengenskému hodnoteniu, od februára 2012 je postupne predmetom hodnotenia  
implementácia jednotlivých častí schengenských predpisov. Doterajší priebeh hodnotení  
možno považovať za úspešný, SR sa nimi ukazuje ako spoľahlivý a zodpovedný člen  
schengenského priestoru.  
Vo vízovej oblasti pokračovali v roku 2012 rokovania o návrhu nariadenia, ktorým sa  
má zaviesť mechanizmus dočasného prerušenia bezvízového styku so štátmi, ktorých  
príslušníci vo zvýšenej miere bezvízový styk zneužívajú. Potrebné je tiež vyzdvihnúť  
pokračovanie budovania Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II)  
a postupné spúšťanie produktívnej prevádzky Vízového informačného systému.  
Osobitným a veľmi dôležitým okruhom činnosti v oblasti vnútorných vecí je účasť na  
rokovaniach o finančných nástrojoch v tejto oblasti, ktoré sa navrhujú na roky 2014 – 2020.  
V súlade s návrhmi sa predpokladá zmena štruktúry fondov tak, že vznikne jedna robustná  
štruktúra spolufinancovania aktivít vnútornej bezpečnosti. V priebehu rokovaní SR presadzuje  
pozície, ktoré by mali viesť k lepšej využiteľnosti zdrojov z týchto fondov v podmienkach  
SR.  
Harmonizácia práva  
V SR sú zavedené mnohé mechanizmy, ktoré napomáhajú zabezpečovať povinnosti  
v oblasti harmonizácie vnútroštátneho právneho poriadku s právom EÚ vyplývajúce z  
členstva v EÚ. Je to určovanie gestorstva smerníc EÚ, nariadení EÚ a rozhodnutí EÚ,  
vypracovávanie tabuliek zhody, predkladanie správ o transpozičnom deficite, zavedenie  
inštitútu aproximačných nariadení vlády SR a pod. Aj vďaka týmto opatreniam je SR  
v omeškaní ku koncu roka 2012 len s tromi smernicami. Toto číslo možno, aj v porovnaní  
s ostatnými členskými štátmi EÚ, vnímať ako vynikajúci výsledok vhodne nastaveného  
systému a legislatívnej, ale aj nelegislatívnej činnosti príslušných orgánov verejnej moci.  
V skladbe právnych aktov EÚ, ktoré ovplyvňujú náš právny poriadok je možné badať  
nárast počtu priamo aplikovateľných právnych aktov EÚ, ako sú nariadenia EÚ a rozhodnutia  
EÚ. Deje sa tak aj na úkor smerníc, ktorých bolo v roku 2012 publikovaných v Úradnom  
vestníku EÚ 49. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to predstavuje pokles takmer o  
polovicu. Priamo aplikovateľné právne akty EÚ sa stávajú stále dôležitejšími nástrojmi  
regulácie právnych vzťahov v oblastiach, v ktorých Európska únia má právomoc prijímať  
legislatívu. Tomuto trendu musia venovať zvýšenú pozornosť aj príslušné ministerstvá,  
ostatné ústredné orgány štátnej správy a orgány verejnej moci na Slovensku.  
Vzájomná komunikácia a úzka spolupráca s Európskou komisiou, koncentrovaná do  
systému EU Pilot, viedla v jednotlivých prejednávaných prípadoch ku včasnej korekcii  
12  
nesprávnej aplikácie alebo transpozície práva EÚ vo vnútroštátnej právnej praxi. Využitím  
systému EU Pilot sa vo viacerých prípadoch zamedzilo, aby sa voči SR iniciovalo konanie pre  
nesplnenie povinnosti podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré by mohlo vyvrcholiť až  
podaním žaloby na Súdny dvor EÚ. Voči Slovenskej republike bolo v hodnotenom roku 2012  
v systéme EU Pilot otvorených 39 nových prípadov. V porovnaní s rokom 2011 došlo  
k nárastu o 7 prípadov. Tieto prípady sa týkali životného prostredia (12 prípadov), dopravy  
(4), informatizácie spoločnosti (3), spravodlivosti, základných obč. práv (4), vnútorného trhu  
(4), energetiky (3), daní (3), vzdelávania, kultúry, rozhlasového a televízneho vysielania (2),  
vnútra, azylu (2), poľnohospodárstva (2). Z celkového počtu 39 prípadov bolo uzatvorených  
18 prípadov. V 21 prípadoch naďalej prebieha komunikácia medzi Európskou komisiou a SR.  
Z 18-tich uzatvorených prípadov 9 prípadov predstavuje vyriešenie a uzatvorenie sporných  
otázok a v 9 prípadoch Európska komisia zvažuje započať konanie podľa článku 258 Zmluvy  
o fungovaní EÚ.  
V prípadoch nesprávneho uplatňovania práva EÚ sa občania alebo podnikatelia môžu  
obrátiť na sieť SOLVIT, ktorej poslaním je nachádzať rýchle, pragmatické a neformálne  
riešenia cezhraničných problémov, ktoré sú spôsobené činnosťou alebo nečinnosťou orgánov  
verejnej správy členských krajín EÚ. Slovenské SOLVIT centrum v roku 2012 dostalo  
približne 100 podnetov, z ktorých bolo prijatých na riešenie 43 prípadov. V 37 prípadoch mali  
problém slovenskí občania a podnikatelia v inom členskom štáte EÚ a v 6 prípadoch sme  
riešili problém občana alebo podnikateľa z iného členského štátu EÚ na Slovensku. Ostatné  
podnety, ktoré nespĺňali predpoklady na riešenie problému v SOLVITe, boli vybavené buď  
poskytnutím základného právneho usmernenia v danej veci, príp. odporúčaním obrátiť sa na  
inštitúciu, či organizáciu príslušnú na vybavenie tohto podnetu.  
K 31. decembru 2012 bolo voči Slovenskej republike vedených 33 konaní o porušení  
zmluvy v zmysle článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V štádiu vydaného  
formálneho oznámenia sa nachádza 19 prípadov a v štádiu vydaného odôvodneného  
stanoviska sa nachádza 14 prípadov. Z celkového počtu 33 konaní je 8 konaní vedených  
z dôvodu nenotifikácie vnútroštátnych opatrení v súvislosti s transpozíciou smerníc, 9 konaní  
z dôvodu nesúladu vnútroštátneho právneho poriadku so smernicami, 5 konaní z dôvodu  
nesprávnej aplikácie smerníc a 11 konaní vedených z iných dôvodov. Od 1. januára 2012 do  
31. decembra 2012 Európska komisia otvorila vo vzťahu k Slovenskej republike 11 nových  
konaní. V predmetnom období došlo k uzatvoreniu 26 konaní, pričom v jednom prípade  
Európska komisia zároveň rozhodla aj o späťvzatí žaloby už zaregistrovanej na Súdnom  
dvore Európskej únie.  
ZAMESTNANOSŤ, SOCIÁLNA POLITIKA, ZDRAVOTNÍCTVO  
A SPOTREBITEĽSKÉ ZÁLEŽITOSTI  
Zamestnanosť a sociálna politika  
Prioritou v oblasti vnútorného trhu boli legislatívne iniciatívy pre vysielanie  
pracovníkov. Ide o návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní  
smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Návrh smernice  
stanovuje ambicióznejšie normy o poskytovaní informácií pracovníkom a spoločnostiam o ich  
právach a povinnostiach. Zároveň zavádza jasné pravidlá spolupráce medzi vnútroštátnymi  
orgánmi zodpovednými za vysielanie pracovníkov a poskytuje základy na zlepšenie  
vykonávania koncepcie vysielania pracovníkov, aby sa zabránilo množeniu „schránkových  
13  
spoločností“. SR vyjadruje predloženému návrhu smernice podporu, pričom rokovania  
budú pokračovať aj v roku 2013.  
Návrh nariadenia Rady o výkone práva na kolektívnu akciu v rámci slobody  
usadiť sa a slobody poskytovať služby MONTI II dosiahol Zmluvou predpísanú 1/3 hlasov  
národných parlamentov vyjadrujúcich vo svojom odôvodnenom stanovisku nesúlad návrhu  
nariadenia s princípom subsidiarity. Svoje odôvodnené stanovisko zaslalo 12 národných  
parlamentov (napr. DK, NL, SE, PL, PT, FI, LU). Keďže návrh vyžaduje jednomyseľnosť,  
jeho prijatie je v nedohľadne.  
V roku 2012 sa opätovne obnovili rokovania o návrhu smernice Európskeho  
parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov  
zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv. Tento návrh  
má za cieľ podporiť a uľahčiť mobilitu pracovníkov medzi členskými štátmi, ako aj v rámci  
nich zlepšením možnosti na nadobudnutie a zachovanie doplnkových dôchodkových práv.  
Návrh smernice sa v podmienkach SR bude vzťahovať na systém doplnkového dôchodkového  
sporenia. SR v zásade podporuje prijatie uvedeného návrhu smernice.  
V oblasti bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci bol aj naďalej kľúčovým návrh  
smernice o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa  
vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické  
polia). Nedospelo sa k politickej dohode ministrov, nakoľko problematika je  
vysoko technicky náročná i hospodársky citlivá. SR podporuje sektorálne výnimky, najmä  
výnimku pre lekárske prístroje využívajúce magnetickú rezonanciu.  
Negociácie o návrhu antidiskriminačnej smernice aj v roku 2012 ustali takmer na  
mŕtvom bode, nakoľko členské štáty nie sú ochotné nájsť kompromis medzi sebou (veto DE  
a CZ v prípade antidiskriminačnej smernice), resp. s Európskym parlamentom. Cieľom  
antidiskriminačnej smernice je rozšíriť ochranu pred diskrimináciou na základe  
náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie  
na oblasti mimo zamestnania. SR s návrhom smernice vo všeobecnosti súhlasí.  
Rokovania o predložených legislatívnych iniciatívach o Európskom fonde na  
prispôsobenie sa globalizácii (EGF), o programe EÚ v oblasti sociálnej zmeny a inovácie  
a o Európskom sociálnom fonde (ESF) budú pokračovať aj v roku 2013. SR nesúhlasí s  
návrhom o EGF, pretože bol zavedený ako dočasný nástroj. Mnohé ČK EÚ vrátane SR pre  
tento typ aktivít systematicky uprednostňujú ESF. SR preto považuje za vhodnejšie  
riešenie, aby bol EGF po roku 2013 zlúčený s ESF.  
Zdravotníctvo  
Slovensko sa aktívne zapojilo aj do prípravy budúceho programu pre oblasť  
zdravia na roky 2014 – 2020 v rámci negociácií na úrovni pracovnej skupiny Rady pre  
verejné zdravie.  
Slovenské organizácie sa zapájali do vyhlásených výziev 2. akčného programu  
Spoločenstva v oblasti zdravia (2008-2013), ktorý je hlavným vykonávacím nástrojom na  
implementáciu Zdravotnej stratégie EÚ. V rámci vyhlásených výziev na rok 2012 sa zapojilo  
7 slovenských organizácií do prípravy 12 projektových návrhov. Z tohto bolo schválených 6  
14  
projektových návrhov, do ktorých sú zapojené 3 slovenské organizácie v pozícii asociovaného  
partnera. Realizácia týchto projektov bude prebiehať v rokoch 2013 – 2015.  
V oblasti bezpečnosti potravín sa v roku 2012 zabezpečovala implementácia úradnej  
kontroly novej legislatívy napr. v oblasti prídavných látok o potravinách, vrátane ich  
monitoringu, výživových a zdravotných tvrdení o potravinách, odstraňovania vedľajších  
živočíšnych produktov z prevádzok potravinárskych podnikov, nových potravín.  
V oblasti kozmetických výrobkov sa priebežne zabezpečovala transpozícia smerníc  
do príslušnej národnej legislatívy, pripravovali sa podklady pre implementáciu Nariadenia  
Európskeho parlamentu a Rady č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch.  
V rámci ochrany zdravia pred žiarením bola v legislatívnej oblasti realizovaná  
finalizácia Smernice o ochrane zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením,  
Smernice o výskyte rádionuklidov v pitných vodách a Nariadenia Rady (Council Regulation),  
ktorým sa ustanoví systém spoločenstva pre registráciu prepravcov rádioaktívnych  
materiálov.  
V oblasti verejného zdravia bol v druhej polovici roku 2012 v rámci cyperského  
predsedníctva Rady EÚ podaný návrh na prijatie Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady  
o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorý je zameraný na zefektívnenie a  
posilnenie kapacít a štruktúr EÚ určených na účinné reagovanie na závažné cezhraničné  
ohrozenia zdravia.  
V oblasti liekovej politiky bol dvakrát novelizovaný zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch  
a zdravotníckych pomôckach. Zákonom č. 244/2012 Z. z. sa aktualizovali opatrenia vo oblasti  
farmakovigilancie – dohľadu nad bezpečnosťou humánnych liekov v rámci preberania  
Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/84/EÚ. Zákonom č. 459/2012 Z. z. sa prijali  
nové opatrenia v oblasti falšovania liekov v rámci preberania Smernice Európskeho  
parlamentu a Rady č. 2011/62/EÚ. V oblasti diagnostických zdravotníckych pomôcok in  
vitro bola Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 177/2012 Z. z. prebraná Smernica  
Komisie 2011/100/EÚ.  
Slovenská republika v roku 2012 participovala na príprave transpozície Smernice  
2011/24/EÚ z 9.marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej  
starostlivosti, ktorá musí byť transponovaná do vnútroštátnej legislatívy Slovenskej republiky  
v termíne do 25.10.2013.  
SR sa v roku 2012 aktívne zapojila do činnosti dobrovoľnej siete elektronického  
zdravotníctva „eHealth Network“ (eHN), ktorá vznikla na základe Smernice EP a Rady  
2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej  
starostlivosti. eHN na vysokej politickej úrovni koordinuje činnosť zameranú na národné  
implementácie interoperabilných eHealth systémov európskych krajín využívaných pri  
poskytovaní zdravotnej starostlivosti. SR sa aktívne zúčastňovala realizácie najväčšieho  
európskeho pilotného eHealth projektu s názvom epSOS, v rámci ktorého sa aj v roku 2012  
úspešne testoval medzinárodný prenos vybraných pacientskych údajov. Aj vďaka tomuto  
projektu je pacientsky sumár v rámci slovenského eHealth plne kompatibilný s epSOS  
pacientským sumárom, uvádzaný do praxe od r. 2014. SR sa tiež aktívne podieľala na práci v  
medzinárodnom projekte eHealth Governance Initiative (eHGI). SR sa v roku 2012 aktívne  
zapojila aj do prípravy ďalšieho rozsiahleho medzinárodného pilotného projektu s pracovným  
15  
názvom eSENS, ktorý v úzkej nadväznosti na predchádzajúce medzinárodné pilotné projekty  
(epSOS, STORK, eCODEX a iné) sa v období rokov 2013 – 2015 bude zaoberať aj otázkami  
medzinárodnej interoperability v oblasti eHealth. Na národnej úrovni SR v roku 2012  
pokračovala v realizácii Programu implementácie eHealth (PieH), súčasťou ktorého bola aj  
príprava osobitného zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a  
doplnení niektorých zákonov (riešenie problematiky elektronického zdravotníctva na národnej  
úrovni ako i vytvorenie predpokladov pre národnú i medzinárodnú interoperabilitu  
zdravotníckych informačných systémov).  
Ochrana spotrebiteľa  
V priebehu roka 2012 sa uskutočnili viaceré rokovania na úrovni Európskej únie  
zamerané na možnosti zlepšenia fungovania vnútorného trhu, najmä zefektívnenia  
nápravných opatrení pre spotrebiteľov. Ich výsledkom bola dohoda o znení návrhu smernice  
o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a návrhu nariadenia o riešení  
spotrebiteľských sporov on-line, ktorých schválenie v prvom čítaní sa predpokladá začiatkom  
roka 2013. Cieľom smernice je zabezpečiť, aby v rámci EÚ fungovali kvalitné subjekty  
alternatívneho riešenia sporov, ktorých úlohou je mimosúdne urovnanie sporov, ktoré  
vyplynú z predaja tovarov alebo poskytovania služieb predávajúcim spotrebiteľovi.  
Platná stratégia spotrebiteľskej politiky sa zameriava na dosiahnutie  
integrovanejšieho  
a
účinnejšieho vnútorného trhu a vyššej úrovne ochrany  
spotrebiteľov. Prioritou pre roky 2011 a 2012 bolo systémové zabezpečenie ochrany  
spotrebiteľa a vytvorenie prehľadnejšieho právneho rámca pre spotrebiteľov i predávajúcich.  
Naďalej sa presadzovala spoločná európska politika ochrany spotrebiteľov pred  
nebezpečnými výrobkami. V sledovanom období predstavila Európska komisia Návrh  
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spotrebiteľskom programe na roky 2014-  
2020. Program má podporovať ciele budúcej politiky ochrany spotrebiteľa EÚ. Táto  
všeobecná úloha bude realizovaná prostredníctvom štyroch špecifických cieľov v oblasti  
bezpečnosti, informácií a vzdelávania, odškodnenia a vymožiteľnosti práv spotrebiteľov.  
V nadchádzajúcom období bude potrebné zamerať sa na tieto ciele, ako aj na vytvorenie  
dobre štruktúrovaného právneho rámca, ktorý bude odzrkadľovať zmeny prijaté v rámci  
komunitárneho práva.  
KONKURENCIESCHOPNOSŤ  
Výskum, technológie a inovácie  
Hlavnou témou v oblasti výskumu a vývoja v roku 2012, ktorá spájala programy  
oboch predsedníctiev Rady EÚ (Cyprus a Dánsko) bol legislatívny proces schvaľovania  
nového rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie v rokoch 2014 až 2020  
Horizont 2020. Program Horizont 2020 prináša niekoľko zásadných zmien. Spája podporu  
výskumu a inovácií (navrhnutý rozpočet 87 miliárd EUR) a prináša súbor zjednodušených  
pravidiel, ktoré majú výrazným spôsobom skrátiť proces schvaľovania žiadostí, ponúka  
zjednodušené finančné pravidlá a kontrolu založenú na dôvere voči výskumníkom. Program  
Horizont 2020 je založený na troch hlavných pilieroch:  
o Excelentná veda – podpora špičkového základného výskumu.  
o Vedúce postavenie priemyslu – podpora inovácií, podpora malých a stredných  
podnikov.  
16  
o Spoločenské výzvy – zapojenie výskumu do riešenia veľkých spoločenských výziev.  
V súčasnom 7. rámcovom programe pre výskum, technický rozvoj a demonštračné  
aktivity (7. RP) sa do projektov úspešne zapojilo 397 slovenských účastníkov pričom  
príspevok Európskej komisie dosiahol celkovo 60 miliónov EUR (zdroj databáza E-Corda).  
Na zasadnutiach Rady pre konkurencieschopnosť, časť Výskum sa v priebehu roku 2012  
podarilo schváliť čiastočný všeobecný prístup k jednotlivým dokumentom tvoriacim  
legislatívny balík programu Horizont 2020. V rámci rokovaní o programe Horizont 2020 sa  
zástupcom SR (v rámci úzkej spolupráce nových členských krajín EÚ) podarilo presadiť  
viacero opatrení (napr. doplnenie priorít programu Horizont 2020, zmeny v oblasti  
odmeňovania výskumníkov, nákladov na projekty výskumu a vývoja a ďalšie).  
Rada EÚ taktiež schválila dokument definujúci Strategickú inovačnú agendu  
Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), ktorá stanovuje dlhodobé  
priority EIT v oblasti výskumu a inovácií na roky 2014 až 2020, vzájomné vzťahy  
a pôsobnosť orgánov EIT a zakladanie a financovanie znalostných a inovačných partnerstiev  
(ZIS), ktoré sa skladajú zo zástupcov znalostného trojuholníka. Dokument stanovuje dve vlny  
vzniku nových ZIS. SR zatiaľ nemá v EIT zastúpenie.  
V rámci procesu budovania Európskeho výskumného priestoru (ERA) Rada EÚ schválila  
oznámenie k posilneniu partnerstva členských štátov a Európskej komisie. Oznámenie je  
ďalším prvkom v rade dokumentov smerujúcich k podpore rozvoja ERA, pričom poukazuje  
na potrebu rozvoja ERA v kontexte Inovačnej únie EÚ a potrebu zvyšovania excelentnosti  
systémov výskumu a vývoja v EÚ napriek rozpočtovým ťažkostiam EÚ a jej členských  
štátov.  
Z hľadiska výskumu a vývoja považujeme za zásadnú prioritu schválenie nového  
rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020. Z hľadiska SR je  
dôležité, aby boli podmienky účasti v programe Horizont 2020 nastavené tak, aby  
podporovali zvýšenie účasti tzv. nových členských krajín s nižšou účasťou v rámcových  
programoch EÚ pre výskum a vývoj (vrátane konkrétnych nástrojov).  
Vnútorný trh  
Slovenská republika zavŕšila implementáciu smernice 2006/123/ES o službách  
na vnútornom trhu spustením do prevádzky elektronického jednotného kontaktného miesta  
od 1. 1. 2012 a informačnej webovej stránky, ako aj usmernení spojených s aplikáciou  
smernice v praxi. SR sa zapojila do diskusie o návrhu nariadenia o Informačnom systéme  
vnútorného trhu.  
Vláda SR pokračovala v plnení opatrení Návrhu politiky vlády SR na zlepšenie  
podnikateľského prostredia v SR v súvislosti s plnením záväzku SR voči EÚ znížiť  
administratívnu záťaž podnikania o 25 % do konca roku 2012.  
V oblasti inteligentnej regulácie sa SR pripojila k iniciatíve „like minded countries“  
na podporu danej agendy v rámci EÚ ako aj k iniciatíve zameranej na zlepšenie procesu  
hodnotenia vplyvov v Rade EÚ.  
V roku 2012 prebiehali tiež stretnutia národných expertov pre lepšiu reguláciu  
na vysokej úrovni tzv. High Level Group, ktorej cieľom je prispievať k všeobecnej stratégii  
17  
zjednodušenia a zlepšenia európskych právnych predpisov a uľahčiť vývoj lepších  
regulačných opatrení na národnej aj európskej úrovni.  
V decembri 2012 schválil Európsky parlament po viacročných rokovaniach tzv.  
patentový balík, s cieľom zlepšiť patentovú ochranu v EÚ, pričom mimoriadne pozitívne je  
vnímané prepojenie vzniku systému jednotnej patentovej ochrany so vznikom jednotného  
súdneho systému na riešenie patentových sporov (nariadenia o zavedení európskeho patentu,  
vrátane jazykového režimu sa nezačnú uplatňovať skôr, ako nadobudne účinnosť Dohoda  
o jednotnom patentovom súde).  
V oblasti práva obchodných spoločností sa práce sústredili na návrh nariadenia  
o európskej nadácii, ku ktorému ale členské štáty (vrátane SR) zachovávajú veľmi zdržanlivý  
postoj.  
Priemyselná politika  
V rámci PS Rady pre konkurencieschopnosť v oblasti podpory rozvoja priemyslu  
pozitívne hodnotíme Oznámenie Komisie o aktualizácii oznámenia o priemyselnej  
politike: Príspevok k rastu a oživeniu hospodárstva, z ktorého vyplýva pre najbližšie  
obdobie potreba realizovať opatrenia v oblasti nových technológií, kde sa v rámci činnosti EK  
navrhli urýchliť práce na spustení iniciatív v oblasti (1) výrobných technológií a čistej  
produkcie, (2) v oblasti udržateľnej výroby pri zachovaní udržateľnosti zdrojov základných  
surovín, (3) v oblasti čistých vozidiel, (4) biovýrobkoch (5) kľúčových podporných  
technológiách a (6) inteligentných pripojeniach.  
Keďže v budúcnosti bude veľmi dôležité zvýšiť efektivitu zhodnocovania surovín  
a energií a z hľadiska udržateľnosti rozvoja prihliadať na aspekty ochrany životného  
prostredia, uvítali sme aktivity spojené s pripravovaným Európskym inovačným  
partnerstvom v oblasti základných surovín a potvrdzujeme eminentný záujem na aktívnej  
účasti v tomto partnerstve. V nadväznosti na uvedené sme podporili predložený návrh záverov  
Rady ministrov pre konkurenčnú schopnosť európskeho hospodárstva: K oznámeniu  
Komisie: Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva.  
Štatistika  
V rámci európskeho štatistického systému pokračovali práce na implementácii vízie  
rozvoja európskej štatistiky z roku 2010, ktorá má v dlhodobejšom horizonte podporiť ďalšiu  
modernizáciu, vyššiu integráciu a efektívnosť štatistického systému. Komisia za účasti  
členských štátov postupne pripravuje a implementuje viaceré infraštruktúrne projekty  
zamerané na budovanie spoločných databáz a programového vybavenia, viacúčelové  
využívanie a prepájanie štatistických údajov, validáciu údajov atď.  
Značná pozornosť sa v priebehu 2. polroka 2012 venovala revízii nariadenia č.  
223/2009 o európskej štatistike, ktorej cieľom je výrazne posilniť postavenie národných  
štatistických inštitúcií, ich koordinačnú úlohu a intenzívne využívanie administratívnych  
zdrojov na štatistické účely. Od vlád členských krajín sa očakáva, že s Európskou komisiou  
podpíšu záväzok zabezpečiť kvalitnú a dôveryhodnú štatistiku, ktorým vyjadria svoju  
politickú podporu nezávislosti štatistiky a plnej implementácii Kódexu postupov pre európsku  
štatistiku v rámci národného štatistického systému. Vláda SR sa k tomuto záväzku prihlásila  
a zakomponovala ho do svojho programového vyhlásenia.  
V rámci schvaľovacieho procesu Rady EÚ boli uzavreté dôležité nariadenia v oblasti  
štatistiky: Európsky štatistický program na roky 2013 - 2017, nariadenie o štatistike  
18  
demografie a nariadenie o európskom systéme národných a regionálnych účtov v EÚ (ESA  
2010). Z hľadiska finančných štatistík je dôležité aj delegované rozhodnutie Komisie z 29. 6.  
2012 o vyšetrovaní a pokutách v súvislosti s manipulovaním štatistických údajov v eurozóne.  
DOPRAVA, TELEKOMUNIKÁCIE A ENERGETIKA  
Priority EÚ v roku 2012 boli zamerané predovšetkým na rozvoj transeurópskych  
dopravných sietí (TEN-T a CEF), zlepšovanie prístupu na trh železničnej dopravy,  
zvyšovanie konkurencieschopnosti európskych letísk, opätovné spustenie integrovanej  
námornej politiky EÚ, revíziu nariadenia o financovaní a riadení GNSS Galileo a na  
implementáciu a strednodobé vyhodnotenie cieľov Digitálnej agendy pre Európu (DAE).  
Doprava  
Významná pozornosť bola venovaná integrovanej úlohe informačných  
a komunikačných technológií (IKT) pri implementácii Európskej dopravnej politiky vo  
väzbe na inteligentné dopravné systémy a opakovanému využívaniu informácií verejného  
sektora, zvyšovaniu povedomia mládeže o cestnej bezpečnosti a príprave návrhu dokumentov  
4. železničného balíčka, ktorého cieľom je väčšie otvorenie železničnej dopravy hospodárskej  
súťaži. Pozornosť bola venovaná aj úplnej implementácii Spoločného európskeho neba (SES  
II) a otázkam funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB).  
Moderná  
a
dobre rozvinutá dopravná, telekomunikačná  
a
energetická  
infraštruktúra je základom pre rast ekonomiky EÚ a jej konkurencieschopnosť. Ďalší rozvoj  
a postupné dokončenie Pan-európskych koridorov (TEN-T) je preto prioritou. Tieto siete  
môžu efektívne podporiť sociálnu, územnú a ekonomickú súdržnosť medzi všetkými  
regiónmi EÚ. Návrh nového nariadenia v spoločnom balíku s návrhom nástroja na spájanie  
Európy (CEF) je prepojený s tromi usmerneniami pre sektory dopravy, energetiky  
a telekomunikácií. Cieľom návrhu nariadenia je vytvoriť a rozvíjať kompletnú sieť TEN-T,  
ktorej infraštruktúra pozostáva zo sietí a zariadení pre železničnú, cestnú, vnútrozemskú  
vodnú, námornú, leteckú a multimodálnu dopravu. Väčšina návrhov a priorít SR je  
zohľadnená v CEF a v prioritných koridoroch TEN-T. Železničné spojenie medzi Bratislavou  
a Viedňou bude podľa názoru MDVRR SR potrebné ešte upraviť. CEF by mohol prispieť  
k zrýchleniu zavádzania nových vysokorýchlostných širokopásmových sietí v SR a súčasne  
k zvýšeniu ich dostupnosti. Rada v decembri prijala k nariadeniu správu o pokroku, ktorú  
podporila aj SR.  
V cestnej doprave bola dosiahnutá politická dohoda k zmene a doplneniu súčasnej  
legislatívy o záznamovom zariadení v cestnej doprave (tachograf). Bolo prijaté všeobecné  
smerovanie ku smernici o kontrolách spôsobilosti na premávku motorových a prípojných  
vozidiel. Rada prijala správu o pokroku k návrhu nariadenia EP a Rady o zriadení a prevádzke  
európskych systémov satelitnej navigácie. Cieľom návrhu je vytvoriť nový finančný  
a administratívny rámec pre 2 európske systémy satelitnej navigácie Galileo a EGNOS na  
obdobie rokov 2014 – 2020 a na neskoršie obdobie.  
V otázkach železničnej dopravy okrem pokračovania v aktivitách na podporu  
liberalizácie železničnej dopravy sa predsedníctva zamerali aj na riešenie koordinácie pozície  
EÚ k OTIF.  
19  
Vo vnútrozemskej vodnej doprave bola riešená nová stratégia EÚ, ktorej cieľom do  
roku 2020 je zvýšiť objem prepravy po vnútrozemských vodných cestách o 20 %, čo však nie  
je možné bez zlepšenia plavebných podmienok. Napriek tomu, že Dunaj je najväčšou  
európskou riekou, pre dopravu je využívaný oveľa menej ako Rýn. Na júnovom zasadnutí  
Rady bola preto podpísaná Deklarácia o efektívnej údržbe infraštruktúry dunajskej vodnej  
cesty (Dunajská deklarácia). SR sa v rámci plnenia programu NAIADES a všetkých ďalších  
programov EK zameriava hlavne na liberalizáciu vstupu na vnútrozemský trh vodnej dopravy,  
kde kľúčovú otázku zohráva vzájomné uznávanie lodných osvedčení, odborných spôsobilostí  
a rovnaké technické požiadavky na plavidlá.  
V leteckej doprave bolo prijaté všeobecné smerovanie k dvom legislatívnym  
návrhom letiskového balíka, riešenie prevádzkových intervalov a hluku.  
Telekomunikácie a informačná spoločnosť  
V oblasti telekomunikácií a informačnej spoločnosti boli hlavné priority zamerané  
na implementáciu cieľov Digitálnej agendy pre Európu (DAE), opakované využívanie  
informácií verejného sektora (PSI), fungovanie Európskej agentúry pre sieťovú a informačnú  
bezpečnosť (ENISA), usmernenia pre TEN v telekomunikáciách, elektronickú identifikáciu  
a dôvernosť služieb pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (e-IDAS). Pokračovala  
práca na predĺžení platnosti nariadení o roamingu a bolo prijaté nové nariadenie.  
Rada TTE prijala správu o pokroku k návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa  
smernica 2003/98/ES o opakovanom využití informácií verejného sektora (realizácia návrhu  
bude mať významný pozitívny ekonomický vplyv a vytvorí nové podnikateľské možnosti  
a pracovné miesta), správu o pokroku k návrhu nariadenia o usmerneniach pre transeurópske  
telekomunikačné siete, správu o pokroku a uskutoční orientačnú rozpravu k návrhu nariadenia  
o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na  
vnútornom trhu (e-IDAS) a strednodobému preskúmaniu Digitálnej agendy.  
Pokračovali rokovania o Európskej agentúre pre sieťovú a informačnú bezpečnosť  
(ENISA). Pracovná skupina pre telekomunikácie a informačnú spoločnosť (TIS) sa venovala  
aj otázkam počítačovej telekomunikácie tzv. „cloud computingu“ a otázkam využívania  
frekvenčného spektra, Európskej stratégii pre kybernetickú bezpečnosť, ktorej cieľom je  
zabezpečiť bezpečné a pružné digitálne prostredie pre všetkých občanov EÚ, podnikanie  
a verejnú administratívu a efektívne brániť kybernetickej kriminalite.  
Energetika  
V súvislosti s podporou energetickej infraštruktúry pokračovali rokovania o Návrhu  
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku  
energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES.  
V navrhovanom nariadení sa udeľuje priorita strategickým transeurópskym koridorom  
a oblastiam energetickej infraštruktúry. Stanovujú sa pravidlá umožňujúce v rámci súboru  
vymedzených kategórií energetickej infraštruktúry určiť projekty spoločného záujmu (PCI),  
vytvára sa režim spoločného záujmu pre projekty spoločného záujmu. V nariadení sa tiež  
určujú podmienky pre oprávnenosť projektov spoločného záujmu na finančnú pomoc Únie  
na základe nástroja „Spájame Európu“.  
20  
V súvislosti s diskusiou o návrhu nariadenia o usmerneniach pre transeurópsku  
energetickú infraštruktúru začal proces identifikácie projketov spoločného záujmu. MH SR  
pokračuje v rokovaniach na úrovni EÚ v rámci pracovnej skupiny pre severojužné  
prepojenia v rope, plynárenstve a elektroenergetike, ako aj pracovnej skupiny pre Južný  
koridor. V oblasti ropy v súčasnosti prebieha diskusia o analýze nákladov a výnosov  
infraštruktúrnych ropných projektov významných pre SR z hľadiska zvyšovania energetickej  
bezpečnosti.  
V súlade s cieľom EÚ o vytvorení spoločného energetického trhu v roku 2014  
a v nadväznosti na transpozíciu Tretieho energetického balíčka prebieha na úrovni EÚ  
harmonizácia trhových pravidiel a pravidiel prevádzkovania sietí prostredníctvom tzv.  
sieťových predpisov (Network Codes) v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva. Spoločným  
postupom EK a ČŠ v komitologickom výbore pre cezhraničné výmeny elektriny (Electricity  
Cross-border Committee) bol na úrovni EK schválený návrh Nariadenia EK o predkladaní  
a zverejňovaní údajov na trhu s elektrinou a o zmene a doplnení prílohy č. 1  
k nariadeniu EP a R č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné  
výmeny elektriny z 13. júla 2009. Predmetné nariadenie je jedným z prvých legislatívnych  
návrhov v rámci širšieho balíka pripravovaných sieťových predpisov v tomto prípade  
pre oblasť transparentnosti.  
V rámci vnútorného trhu EK zverejnila oznámenie „V záujme lepšieho fungovania  
vnútorného trhu s energiou“, v ktorom identifikuje budúce opatrenia, ktoré majú počas  
nasledujúcich rokov vykonať členské štáty a Komisia. Súčasťou návrhu sú aj odporúčania  
pre Slovenskú republiku, ktoré sa týkajú odstránenia regulácie cien energií, riešenia otázky  
kruhových tokov a rozvíjania severo - južných prepojení v sektore plynárenstva. V rámci  
diskusií na úrovni EÚ, počas rokovania Rady ministrov v júni 2013, by mali byť prijaté  
závery Rady k tomuto oznámeniu.  
V rámci implementácie tretieho liberalizačného balíčka bol vládou SR schválený  
Zákon č. 251/2012 Z. z. o (zákon o energetike) a Zákon č. 250/2012 Z. z. (zákon  
o regulácii v sieťových odvetviach). Zákonom o energetike a zákonom o regulácii  
v sieťových odvetviach sa zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady  
2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa  
zrušuje smernica 2003/54/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13.  
júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje  
smernica 2003/55/ES. Zákon o energetike obsahuje nový režim možností ako oddeliť  
výrobné činnosti a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy alebo prevádzky  
prepravnej siete. Oddelenie výroby a dodávky elektriny od prenosovej sústavy bude  
realizované prostredníctvom modelu úplného oddelenia vlastníctva. Zákonom bola vláde SR  
daná možnosť rozhodnúť o tom, že sa v plynárenstve nepoužije vlastnícke oddelenie  
prevádzkovateľa prepravnej siete. Vláda materiál Ministerstva hospodárstva SR, ktorý  
navrhoval určiť, že sa nepoužije vlastnícke oddelenie, dňa 28. novembra 2012 prerokovala  
a schválila k uvedenému bodu uznesenie č. 656/2012.  
Jadrová bezpečnosť  
V oblasti jadrovej bezpečnosti v roku 2012, v nadväznosti na závery Európskej rady  
z marca 2011 a záväzky prijaté EÚ v súvislosti s haváriou elektrárne vo Fukušime, prebiehali  
21  
rozsiahle práce na komplexnom a transparentnom posúdení rizika a bezpečnosti (tzv.  
záťažové testy - ZT) v jadrových elektrárňach EÚ, vrátane Slovenska.  
Jednou z najvýznamnejších pracovných skupín Rady EÚ z pohľadu kompetencií ÚJD  
SR je Pracovná skupina pre atómové otázky (ATO) kde sa prerokovávajú legislatívne  
i nelegislatívne dokumenty v jadrovej problematike. V roku 2012 bol ťažiskovým najmä  
návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti  
(INSC). Rokovania boli ukončené v máji a schválené v rámci balíka finančných nástrojov  
vonkajšej pomoci viacročného finančného rámca 2014-2020. Nariadenie by sa malo  
uplatňovať od 1. 1. 2014. V oblasti zodpovednosti za jadrovú škodu EK predložila návrh  
rozhodnutia Rady, ktorým oprávňuje ČK, ktoré sú zmluvnou stranou Viedenského dohovoru  
o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody spôsobené jadrovou udalosťou  
ratifikovať Protokol k tomuto dohovoru. SR ako zmluvná strana Viedenského dohovoru  
spochybnila právny základ takejto iniciatívy. Ďalej prebiehali rokovania i k ďalším  
dokumentom predloženým EK na rokovanie ATO a to najmä k rokovaciemu mandátu EK vo  
veci zmeny textu v rámci Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a k problematike záťažových  
testov.  
V priebehu roka 2012 pokračovala vo svojej činnosti Medzirezortná koordinačná  
skupina na koordináciu úloh vyplývajúcich z článkov Zmluvy o Euratome, ktorá bola na ÚJD  
zriadená na základe uznesenia vlády SR č. 442/2006. Počas roka 2012 sa uskutočnili dve  
zasadnutia, a to v máji a v novembri 2012. Na rokovaniach sa diskutovali aktuálne otázky  
týkajúce sa implementácie Zmluvy o Euratome a prijali sa odporúčania.  
Pokračovali rokovania na úrovni EÚ v súvislosti s Návrhom nariadenia Rady,  
ktorým sa zriaďuje systém podpory Spoločenstva pre pomocné programy vyraďovania  
jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a na Slovensku. Cieľom pokračujúcich rokovaní  
v roku 2012 bola snaha SR zrovnoprávniť prístup EÚ pri prideľovaní finančnej pomoci  
pre vyraďovanie JE EBO-V1 na Slovensku voči Litve a Bulharsku.  
Energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie  
Počas roka 2012 boli ukončené negociácie a dňa 14. novembra 2012 bola zverejnená  
Smernica 2012/27/EU EP a Rady o energetickej efektívnosti. Cieľom smernice je  
navrhnúť opatrenia pre dosahovanie úspor energie tak, aby bolo možné splniť cieľ  
energetickej efektívnosti 20% úspor do roku 2020 na základe stratégie Európa 2020. Smernica  
navrhuje úpravu existujúcich smerníc 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného  
využitia energie a energetických službách a smernice 2004/8/ES o podpore kogenerácie. Táto  
smernica spája tieto dve existujúce smernice do jednej.  
V oblasti obnoviteľných zdrojov Európska komisia predložila oznámenie „Energia  
z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou“. Cieľom  
oznámenia je zabezpečiť udržateľnosť rastu obnoviteľných zdrojov aj po roku 2020  
a obsahuje identifikáciu základných priorít, potrebných na dosiahnutie tohto cieľa. SR aktívne  
spolupracovala s krajinami V4 na pripomienkovaní textu záverov k tomuto oznámeniu, ktoré  
boli schválené Radou ministrov na rokovaní dňa 3. decembra 2012.  
Európska komisia tiež predložila Návrh Smernice EP a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa  
smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení a dopĺňa  
22  
smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.  
Hlavným cieľom návrhu tejto smernice je obmedzenie podielu, ktorým konvenčné palivá, tzv.  
palivá 1. generácie, prispievajú k dosahovaniu cieľov smernice o OZE. Uvedený cieľ sa snaží  
dosahovať prostredníctvom zavádzania nových opatrení a zmien v smernici o OZE a smernici  
o kvalite palív. Za účelom zabezpečiť diskusiu k tomuto návrhu bola zriadená Ad hoc  
pracovná skupina pre nepriamu zmeny využívania pôdy, na ktorej rokovaniach sa bude  
zúčastňovať zástupca MH SR.  
Medzinárodné vzťahy v energetike  
Na konci roka 2012 bolo schválené Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady  
č. 994/2012/EÚ, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide  
o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami.  
Rozhodnutie sa týka zverejňovania zmlúv, ktoré budú mať vplyv na prevádzku alebo  
fungovanie vnútorného trhu s energiou alebo na zabezpečenie dodávok energie v Únii.  
ČŠ budú povinné informovať EK o začatých rokovaniach s treťou krajinou a zároveň  
predložia EK už existujúce, dočasne uplatňované, či budúce medzinárodné zmluvy  
na posúdenie, či sú v súlade s právom EÚ. ČŠ sa budú taktiež navzájom informovať o týchto  
zmluvách prostredníctvom nového mechanizmu.  
POĽNOHOSPODÁRSTVO A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO  
V priebehu roku 2012 bolo vypracovaných a predložených na schválenie 37 právnych  
predpisov v oblasti poľnohospodárstva, ktorými sa implementovali a transponovali právne  
akty Európskej únie. V oblasti neharmonizovanej legislatívy sa SR sústredila na právne  
predpisy zvyšujúce konkurencieschopnosť drobných prevádzkovateľov poľnohospodárskych  
prevádzok.  
Spoločná poľnohospodárska politika  
V roku 2012 pokračoval proces technického a politického preskúmania dôsledkov  
návrhov nariadení týkajúcich sa reformy SPP. Technické preskúmanie návrhu nariadenia o  
priamych platbách sa počas dánskeho a následne počas cyperského predsedníctva v Rade EÚ  
zameralo na zjednodušenie nového systému tak, aby čo najmenej komplikoval výkon  
poľnohospodárskej činnosti a neohrozoval životaschopnosť poľnohospodárskeho  
sektora EÚ vo vzťahu k vnútornému aj vonkajšiemu trhu.  
Diskutovanou otázkou bola miera uplatňovania povinných podmienok pri tzv. platbe  
za ekologický prístup (greening). SR požadovala v rokovaniach viac flexibility a oproti  
pôvodnému návrhu Komisie bola táto flexibilita zohľadnená, čo SR hodnotí vysoko pozitívne,  
nakoľko vzhľadom na vyrokovanú vysokú mieru flexibility je možné očakávať dobré  
čerpanie finančných prostriedkov poľnohospodármi.  
SR sa aktívne zasadzovala za zrušenie opatrení, ktoré sú nevýhodné a znižujú  
konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov na spoločnom trhu, najmä v  
súvislosti s návrhom výpočtu priamych platieb.  
V rámci návrhu o jednotnej spoločnej organizácii trhu ako súčasti reformy SPP SR  
presadzovala pokračovanie v trhovom poriadku pre cukor, zastavenie liberalizácie  
23  
výsadbových práv na vinič a prijatie ochranných opatrení na trhu po zrušení systému  
mliečnych kvót.  
V marci 2012 bolo prijaté nariadenie EÚ, ktoré upravuje zmluvné vzťahy v sektore  
mlieka a mliečnych výrobkov. Nová legislatíva okrem úpravy zmluvných podmienok  
umožňuje vytvárať organizácie výrobcov pre prvovýrobcov mlieka, čím im zlepšuje  
vyjednávaciu silu v dodávateľsko - odberateľskom reťazci.  
V priebehu roka mala SR možnosť oboznámiť sa aj s novým fytosanitárnym balíčkom,  
ktorý sa bude posudzovať v ďalšom období a jeho súčasťou bude nový fytosanitárny zákon,  
úprava úradných kontrol a nové pravidlá pre riadenie výdavkov v oblasti potravinového  
reťazca, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín a  
reprodukčného materiálu.  
V oblasti prípravkov na ochranu rastlín sme vypracovali a prijali implementačné  
nariadenia a usmerňujúce dokumenty k nariadeniu o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín  
na trh.  
SR sa v priebehu roka pripravila na povinnosť splnenia podmienky skupinového  
ustajnenia prasníc a prasničiek vo všetkých chovoch s počtom 10 a viac kusov a k termínu  
1.1.2013 spĺňa podmienku na 100%. V roku 2012 bol tiež akreditovaný vzdelávací program  
ďalšieho vzdelávania „Ochrana zvierat počas usmrcovania“ v troch moduloch pre Inštitút  
vzdelávania veterinárnych lekárov Košice na účel implementácie európskeho právneho  
predpisu.  
V roku 2012 SR pokračovala v úspešnom čerpaní prostriedkov z rozpočtu  
Pôdohospodárskej platobnej agentúry (EPZF). V oblasti priamej pomoci v poľnohospodárstve  
boli poskytnuté z EPZF podpory v zmysle platnej legislatívy EÚ a nariadení vlády SR  
v celkovom rozsahu 369,9 mil. EUR. Opatrenia na poľnohospodárskych trhoch boli  
podporené sumou 7,4 mil. EUR, celkové čerpanie bolo negatívne ovplyvnené odhlásením sa  
z programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Úspešné čerpanie sme dosiahli  
vo vinársko-vinohradníckom sektore, kde za kalendárny rok 2012 bola vyplatená podpora vo  
výške 3,36 mil. EUR. Čerpanie výdavkov v sektore ovocia a zeleniny (na program „Školské  
ovocie“ a na pomoc organizáciám výrobcov na operačné programy) predstavovalo 2,57 mil.  
EUR, z čoho program „Školské ovocie“ predstavoval 2,056 mil. EUR. Naďalej sa realizoval  
aj program „Školské mlieko“ s finančnou podporou EÚ vo výške 573 tis. EUR. Príspevok EÚ  
na čiastočné financovanie (50 % výdavkov znášaných členskými štátmi) „Národného  
včelárskeho programu“ predstavoval 636 tis. EUR.  
Rozvoj vidieka  
V roku 2012 pokračovala implementácia Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013.  
Finančné čerpanie SR počas celého roku 2012 prevyšovalo priemer EÚ. V súčasnom  
programovom období sa prvýkrát implementuje aj prístup LEADER, kde bolo vybratých a  
následne schválených 29 miestnych akčných skupín (MAS). V SR sa implementuje os 4  
LEADER cez opatrenia osi 3 Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia  
vidieckeho hospodárstva z programu rozvoja vidieka.  
Počas celého roka 2012 SR na technickej a politickej úrovni aktívne vystupovala v  
rámci legislatívneho procesu k legislatívnemu návrhu pre oblasť rozvoja vidieka pre budúce  
programové obdobie 2014 – 2020 na zasadnutiach Rady EÚ. Viaceré požiadavky SR boli  
zohľadnené a premietnuté do revidovaného návrhu nariadenia, ktoré pripravilo DK PRES  
a CY PRES. V niektorých bodoch bol dosiahnutý predbežný kompromis medzi členskými  
štátmi. Ku koncu roka 2012 zostalo niekoľko otvorených bodov ako napríklad problematika  
24  
oblastí s prírodnými alebo inými špecifickými znevýhodneniami, ktoré sa budú ďalej  
prerokovávať na politickej úrovni - na Rade EÚ. Ustanovenia v návrhu nariadenia o rozvoji  
vidieka týkajúce sa miestneho rozvoja (prístupu LEADER) budú ovplyvnené konečným  
znením nariadenia o Spoločnom strategickom rámci.  
Rybné hospodárstvo  
V rámci reformy spoločnej rybárskej politiky bola v roku 2012 na Rade ministrov pre  
poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo dosiahnutá všeobecná čiastočná dohoda k návrhu  
nariadenia pre Európsky fond pre námorné a rybné hospodárstvo (EFNRH). Z pohľadu SR  
boli naplnené požiadavky vo vzťahu k dostatočnej podpore akvakultúry.  
Slovenská republika podpísala dňa 14. apríla 2011 aj spoločnú deklaráciu Rakúska,  
Českej republiky, Maďarska, Luxemburska a Slovenska k budúcnosti sladkovodnej  
akvakultúry a vnútrozemského rybolovu, ktorou poukazujeme na dôležitosť tohto sektora a na  
jeho osobitné postavenie v rámci novej reformy spoločnej rybárskej politiky. Obsah spoločnej  
deklarácie zohľadnila Komisia pri príprave návrhu nariadenia o spoločnej rybárskej politike  
a pri príprave nového Európskeho námorného a rybárskeho fondu pre obdobie 2014 – 2020.  
Lesné hospodárstvo  
V roku 2012 boli zahájené rokovania o právne záväznej dohode o lesoch v Európe  
v rámci príslušného medzivládneho negociačného výboru (INC). V priebehu roka sa  
uskutočnili dve zasadnutia INC, ktorých výstupom bol revidovaný návrh textu predmetnej  
dohody. V tejto súvislosti bola činnosť Rady v rámci pracovnej skupiny pre lesníctvo  
zameraná na prípravu spoločnej pozície Európskej únie na rokovania INC. Na úrovni  
Európskej komisie prebiehal proces prípravy novej lesníckej stratégie EÚ. Na tomto procese  
aktívne participovala aj Slovenská republika prostredníctvom svojho zástupcu v Stálom  
lesníckom výbore. Európska komisia by mala zverejniť stratégiu v priebehu prvého štvrťroku  
2013. Na národnej úrovni bola pozornosť i naďalej venovaná implementácii akčného plánu  
pre vymáhateľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) a to najmä  
príprave na uplatňovanie nariadení spadajúcich do rámca tohto akčného plánu (licenčný  
systém, povinná starostlivosť pri umiestňovaní dreva a výrobkov z dreva na trh).  
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE  
Životné prostredie  
Rok 2012 môžeme hodnotiť pozitívne z hľadiska výsledkov z Konferencie RIO+20,  
ktorá sa konala v Rio de Janeiro, kde sa tieto výsledky pretavili do podoby prijatia  
záverečného dokumentu pod názvom „The Future We Want – Budúcnosť, ktorú chceme“.  
Vítame dohodu, podľa ktorej zelená ekonomika je jedným z významných nástrojov,  
ktoré sú k dispozícii na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja, a takáto ekonomika  
posilní udržateľnejšie a efektívnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi. Taktiež je prínosom,  
že do procesov v oblasti zelenej ekonomiky sa zapojí aj súkromný a verejný sektor  
prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.  
Na zasadnutí Rady ministrov Európskej únie pre životné prostredie boli prijaté závery  
Rady k Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a  
25  
sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy. Táto  
koncepcia obsahuje opatrenia na zabezpečenie dostatočného množstva vody dobrej kvality na  
všetky legitímne účely v EÚ s cieľom zvládnuť vodný stres, nedostatok vody a dlhodobé  
udržanie našich vodných ekosystémov. Za podstatné v rámci potrebných opatrení do  
budúcnosti delegácie považujú dostatok flexibility pre jednotlivé členské štáty, integráciu  
stanovených cieľov do iných politík, postavenie ekosystémov, prípravu usmernení zo strany  
Európskej komisie a plnenie záväzkov v nadväznosti na výsledky konferencie RIO+20.  
Z pohľadu environmentálnej politiky považujeme za prínosné pokračovanie v  
prijímaní 7. environmentálneho akčného programu (EAP), pričom SR podporuje prijatie 7.  
EAP-u v ďalšom programovom období 2014 – 2020. 7. EAP v tej podobe ako je navrhovaný,  
poskytne adekvátne zastrešujúci strategický rámec pre politiku životného prostredia v EÚ,  
ktorý prostredníctvom implementácie jednotlivých opatrení môže splniť naše očakávania a  
doriešiť nedostatky identifikované v správe o plnení 6. EAP-u.  
Výhrady Európskej komisie k nesprávnej a/alebo neúplnej transpozícii smernice  
2009/41/ES o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých  
priestoroch boli riešené prijatím zákona č. 448/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.  
151/2002 Z.z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov.  
V oblasti odpadového hospodárstva bola v roku 2012 schválená novela zákona  
o odpadoch, ktorou bola transponovaná rámcová smernica o odpadoch. Transpozičný deficit  
v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie je postupne odstraňovaný  
novelizáciou zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov.  
Taktiež sa realizovala transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady  
2010/75/EÚ o priemyselných emisiách, ktorá si vyžiadala vypracovanie návrhu nového  
zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania. Novelizácia zákona o ovzduší  
a prijatie dvoch vyhlášok MŽP SR významne prispeli k zníženiu znečisťovania ovzdušia. Aj  
tieto právne predpisy vytvárajú podmienky, aby SR bola schopná podieľať sa na príprave  
a implementácii novej Tematickej stratégie na zníženie znečisťovania ovzdušia a smernice  
o národných emisných stropoch na európskej úrovni v roku 2013.  
Účinnosť nadobudol zákon č. 409/2011 Z.z. o niektorých opatreniach na úseku  
environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý významne  
novelizoval geologický zákon, čím umožnil MŽP SR posudzovať a schvaľovať záverečné  
správy s analýzou rizika znečisteného územia bez ohľadu na zdroj financovania.  
Biodiverzita  
V roku 2012 SR pokračovala v plnení vybraných úloh stratégie EÚ s názvom „Naše  
životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“. V  
roku 2012 pokračovala príprava aktualizovanej národnej stratégie biodiverzity pre roky 2012-  
2020, ktorá bola ako strategický dokument predmetom posudzovania vplyvov na životné  
prostredie a vznesené pripomienky boli zapracované. SR sa zúčastňovala rokovaní k návrhu  
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom  
a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v EÚ, ktoré  
umožní ratifikáciu Nagojského protokolu v EÚ. SR má záujem o vytvorenie národnej  
pracovnej skupiny pre Nagojský protokol, ktorá by napomohla splniť politický záväzok čo  
najrýchlejšie ratifikovať a vykonávať Nagojský protokol. Pre naplnenie EÚ cieľov je  
26  
podstatné dôsledné uplatnenie zeleného rastu v sektorových politikách a primerané  
zohľadnenie biodiverzity v prioritách financovania v programovom období 2014-2020.  
Zmena klímy  
Prioritou EÚ aj SR na rok 2012 bolo zaručiť kontinuitu a dosiahnuť dohodu o  
pokračovaní Kjótskeho protokolu v druhom záväznom období po roku 2012 vrátane  
zachovania možnosti využívania flexibilných mechanizmov plnenia. Pre SR bolo v tejto  
diskusii dôležité, aké pravidlá budú platiť pre prenos a využívanie voľných jednotiek AAU  
(Assigned Amount Units – pridelené emisné jednotky/kvóty, ktoré neboli doposiaľ využité)  
počas druhého obdobia Kjótskeho protokolu. V katarskej Dohe sa podarilo dohodnúť  
historický kompromisný návrh EÚ, ktorý v maximálnej miere kopíroval naše dlhodobé  
požiadavky a záujmy.  
V téme zmeny klímy má členstvo SR v EÚ, s ohľadom na jej politický, ekonomický  
a environmentálny význam a vysokú odbornú náročnosť, mimoriadny prínos najmä  
pri priemete na širší medzinárodný kontext Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy  
a Kjótskeho protokolu, kde by sme, ako samostatná signatárska krajina, mali len veľmi malú  
šancu tento proces ovplyvňovať.  
SR aktívne vystupovala v roku 2012 aj pri rokovaniach o nových legislatívnych  
návrhoch pre oblasť zmeny klímy. Medzi najdôležitejšie patril návrh nariadenia o  
mechanizme monitorovania emisií skleníkových plynov, ktoré nahradí v súčasnosti platné  
Rozhodnutie č. 280/2004/ES, návrh rozhodnutia EP a Rady o pravidlách započítavania a  
akčných plánoch pre emisie skleníkových plynov a záchyty vyplývajúce z činností súvisiacich  
s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesníctvom (LULUCF) a smernica EP  
a Rady o energetickej efektívnosti č. 2012/27/EÚ, ktorá bola schválená 11. septembra 2012.  
Vo všeobecnosti sa SR v téme zmeny klímy pri príprave pozícií EÚ na medzinárodné  
rokovania a počas rokovaní k relevantným legislatívnym návrhom snažila presadzovať  
racionálne návrhy tak, aby sa obmedzila zbytočná administratívna záťaž bez toho, aby to  
negatívne ovplyvnilo sledovaný environmentálny cieľ. Najmä v rámci legislatívneho procesu  
v roku 2012 bola veľmi dôležitým stimulom pre zlepšenie kreditu a vyjednávacej pozície SR  
najmä veľmi dobrá, úzka a koordinovaná spolupráca viacerých rezortov a odborných inštitúcií  
pri príprave našich stanovísk a pripomienok. Týmto smerom by mala SR pri kľúčových  
témach ako je zmena klímy a energetická politika pokračovať aj naďalej.  
V roku 2012 bol prijatý zákon č. 414/2012 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijatím tohto zákona bola splnená povinnosť  
týkajúca sa transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla  
2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému  
Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov. Zákon reaguje aj  
na ďalšie vykonávacie právne akty Európskej komisie, ktoré nadobúdali účinnosť postupne  
v priebehu rokov 2010 až do júla 2012. Hlavným účelom zákona je zabezpečenie efektívneho  
fungovania schémy obchodovania v podmienkach Slovenskej republiky tak, aby z pohľadu  
životného prostredia boli v schéme obchodovania začlenení prevádzkovatelia, ktorí majú  
významný vplyv na celkové emisie skleníkových plynov v Slovenskej republike. Vďaka tomu  
môže zákon prispieť k nákladovo efektívnemu znižovaniu emisií skleníkových plynov.  
27  
VZDELÁVANIE, MLÁDEŽ, KULTÚRA A ŠPORT  
Vzdelávanie a šport  
Vybudovať inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo sú tri hlavné, vzájomne  
sa dopĺňajúce priority stratégie Európa 2020, na dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti,  
produktivity a sociálnej súdržnosti. Investovať do vzdelania pre podporu zvýšenia  
hospodárskeho rastu a zamestnanosti v strednodobom horizonte je jednou z nosných tém  
súčasnosti. Predpokladá sa, že do roku 2020 bude viac ako tretina pracovných miest v EÚ  
vyžadovať zručnosti vyššieho stupňa a polovica pracovných miest na trhu práce bude  
vyžadovať zručnosti stredného stupňa. Potreba ľudských zdrojov s nízkou kvalifikáciou bude  
postupne klesať. Európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy stále zaostávajú v  
poskytovaní tých správnych zručností na udržanie zamestnanosti a ich spolupráca s podnikmi  
či zamestnávateľmi na tom, aby sa vzdelávacie skúsenosti priblížili realite pracovného  
prostredia, nie je dostatočná. Do roku 2020 bude o 20 % viac pracovných miest, ktoré budú  
vyžadovať vyššiu úroveň zručností.  
Hlavnou témou v oblasti vzdelávania bol na pôde Európskej únie proces schvaľovania  
programu Erasmus pre všetkých, ktorý EK zverejnila 23.11.2011. Program spája všetky  
súčasné európske programy zamerané na vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a má  
od roku 2014 nahradiť sedem existujúcich programov. Počas Dánskeho predsedníctva sa  
Rada v máji 2012 dohodla na všeobecnom smerovaní, ktoré bolo základom pri vyjednávaní  
s Európskym parlamentom. Finalizácia programu bude úlohou írskeho predsedníctva v 1.  
polroku 2013.  
Ďalšie dôležité témy, ktorými sa počas uplynulého roka Výbor pre vzdelávanie  
zaoberal, vyústili počas poslednej ministerskej rady k prijatiu nasledovných dokumentov:  
Prijatie záverov rady o gramotnosti. Dokument vychádza zo správy skupiny na vysokej  
úrovni pre gramotnosť, pričom reflektuje aj na diskusiu počas neformálneho stretnutia  
ministrov školstva v Nikózii v dňoch 4. – 5. 10. 2012. Nízka úroveň gramotnosti sa stáva  
čoraz väčšou prekážkou v plnohodnotnom zapojení sa do vedomostnej spoločnosti.  
Z dokumentu preto vyplýva nevyhnutnosť prepracovať učebné materiály pre potreby  
digitálnej doby, ale zároveň aj zvýšiť didaktické zručnosti učiteľov v tomto smere.  
Prijatie záverov Rady o implementácii vzdelávania a odbornej prípravy v  
stratégii Európa 2020 - príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k ozdraveniu  
ekonomického rastu. Dokument podčiarkuje význam vzdelávania a odbornej prípravy pre  
dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 a poukazuje na význam investícií do vzdelávania  
v čase krízy.  
Prijatie záverov Rady týkajúcich sa validácie neformálneho vzdelávania a  
informálneho učenia sa. Prostredníctvom odporúčania sa vyzývajú členské štáty, aby do  
roku 2018 zriadili vnútroštátne systémy na validáciu neformálneho vzdelávania a  
informálneho učenia podľa vlastných preferencií. To by umožnilo občanom získať úplnú  
alebo čiastočnú kvalifikáciu na základe zručností a kompetencií nadobudnutých mimo  
formálneho vzdelávania.  
V časti mládež pokračoval v roku 2012 štruktúrovaný dialóg na národnej úrovni ako  
východisko pre politické debaty a rokovania v rámci rotujúceho predsedníctva Európskej  
únie. Témou štruktúrovaného dialógu predsedníckeho tria Poľska, Dánska a Cypru spolu s  
28  
Európskou komisiou a Európskym fórom mládeže  
v demokratickom živote v Európe.  
bola participácia mládeže  
Prioritnou témou roku 2012 v oblasti mládeže bola vysoká nezamestnanosť mladých  
ľudí v EÚ (21%) V rámci novej iniciatívy s názvom „Príležitosti pre mladých“ sa členské  
štáty vyzývajú, aby pracovali na predchádzaní predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky,  
pomáhali mladým ľuďom rozvíjať zručnosti požadované na trhu práce, zabezpečovali  
pracovné skúsenosti a praktickú odbornú prípravu na pracovisku a pomáhali mladým ľudom  
pri hľadaní prvého zamestnania. Komisia tiež nalieha na členské štáty, aby lepšie využívali  
Európsky sociálny fond, ktorý naďalej disponuje prostriedkami v hodnote 30 miliárd eur,  
ktoré dosiaľ nie sú pridelené na projekty.  
V časti šport sa prerokúvali otázky vyplývajúce z priorít politiky športu v EÚ. Boli to  
nasledovné oblasti: spoločný program pre vzdelávanie, mládež a šport EÚ „Erasmus pre  
všetkých“ (časť šport) na roky 2014-2020, boj proti dopingu, boj proti manipulácii  
s výsledkami športových podujatí, šport pre všetkých, verejné zdravie a pohybové aktivity,  
politika športu založená na faktoch, podpora integrity športu (boj proti ovplyvňovaniu  
športových výsledkov a dopingu v rekreačnom športe). V oblasti boja proti manipulácii  
s výsledkami športových zápasov bola predstavená rozsiahla štúdia Európskej komisie  
„Match-fixing v športe“, ktorá mapuje ustanovenia trestných zákonov členských štátov EÚ,  
ktoré riešia ovplyvňovanie výsledkov športových podujatí.  
Kultúra a audiovízia  
V roku 2012 prebiehali na všetkých úrovniach intenzívne rokovania v súvislosti  
s Európskou komisiou (ďalej len „EK“) predstaveným návrhom na nový viacročný finančný  
rámec pre kultúrny a kreatívny sektor na roky 2014 – 2020 “Tvorivá Európa“, ktorý počíta  
so zlúčením programov Kultúra, MEDIA a MEDIA Mundus. Ku koncu roka 2012 sa podarilo  
dosiahnuť čiastočný všeobecný prístup k návrhu s výnimkou ustanovení týkajúcich sa  
rozpočtu programu a nového finančného nástroja, ktoré bude možné finalizovať až po  
schválení viacročného finančného rámca. V rámci súčasného programu MEDIA 2007  
slovenské subjekty v roku 2012 získali podporu v celkovej výške 354 651 eur. V rámci  
programu Kultúra 2007 bolo v roku 2012 podporených 8 projektov so slovenskou účasťou  
v celkovej výške 1 637 847 eur.  
V septembri 2012 EK predložila návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady  
o pokračovaní iniciatívy Európske hlavné mesto kultúry po roku 2020. EK v rámci nového  
návrhu predstavila zmeny v štruktúre projektu vykonané na základe monitorovacieho  
a hodnotiaceho procesu súčasného rozhodnutia, ktorého platnosť vyprší v roku 2019.  
Súčasťou zmien sú inter alia sprísnenie a spresnenie výberových kritérií, ktoré zvýšia kvalitu  
predkladaných projektov, ako aj transparentnosť a efektivitu výberového procesu.  
V novembri 2012 boli prijaté závery Rady o správe kultúry, ktoré zdôrazňujú  
prirodzenú hodnotu kultúry a zároveň poukazujú na prierezový, horizontálny charakter správy  
kultúry. Závery predstavujú pozitívny krok k užšej integrácii kultúry do ostatných oblastí  
verejnej správy a vyzývajú členské štáty, aby zohľadnili kultúru pri tvorbe politík v oblastiach  
ako sú hospodárstvo, vzdelávanie a výskum, čím sa efektívnejšie využije ekonomický  
a sociálny potenciál sektorov kultúry a tvorivej činnosti.  
29  
V oblasti mediálnej gramotnosti boli v novembri 2012 prijaté závery Rady  
o Európskej stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti, ktoré poukazujú na  
problematiku obsahu na internete určeného deťom.  
V oblasti filmovej podpory a v súvislosti s prípravou nových pravidiel o štátnej  
pomoci pre kinematografické a iné audiovizuálne diela sa za aktívnej účasti Slovenskej  
republiky v roku 2012 uskutočnili a ukončili verejné konzultácie o návrhu EK v tejto oblasti.  
V roku 2013 by EK mala predstaviť a prijať nové oznámenie EK o štátnej pomoci na filmové  
a iné audiovizuálne diela, ktoré by malo platiť na nasledujúce obdobie.  
V roku 2012 Slovenská republika podala EK prvú správu o uplatňovaní čl. 13  
smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (2010/13/EÚ), ktorý sa týka podpory  
európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. Táto správa sa bude  
podávať každé štyri roky. Slovenská republika taktiež podala v tomto roku EK správu  
o uplatňovaní čl. 16 a 17 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktoré sa  
týkajú podpory európskych diel a diel nezávislých producentov vo vysielaní. Správa  
o uplatňovaní týchto článkov sa podáva každé dva roky. EK následne v septembri 2012  
podala Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru  
a Výboru regiónov Prvú správu o aplikácii článkov 13, 16 a 17 smernice 2010/13/EÚ za roky  
2009-2010 (COM(2012) 522 final).  
V máji 2012 boli prijaté závery Rady o digitalizácii a on-line dostupnosti  
kultúrnych materiálov a ich digitálnom uchovávaní, ktoré predstavujú dôležitý a pozitívny  
krok v oblasti digitalizácie, dostupnosti a uchovávania kultúrnych materiálov členských štátov  
ako aj ďalšieho rozvoja portálu Europeana ako jednotného prístupového bodu k európskemu  
kultúrnemu dedičstvu.  
V decembri 2012 bola na základe národných správ všetkých členských štátov  
zverejnená 3. implementačná správa o odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady zo 16.  
novembra 2005 o filmovom dedičstve a konkurencieschopnosti súvisiacich priemyselných  
činností.  
Oblasť autorského práva  
V oblasti autorského práva došlo v roku 2012 k finalizácii textu a prijatiu smernice  
o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (2012/28/EÚ) z 25. októbra  
2012. Smernica vytvára právny rámec na zaručenie zákonného cezhraničného on-line  
prístupu k osirelým dielam, ktoré sa nachádzajú v digitálnych on-line knižniciach alebo  
archívoch prevádzkovaných rôznymi inštitúciami, ak sa také osirelé diela používajú pri plnení  
poslania verejného záujmu týchto inštitúcií. Slovenská republika musí zosúladiť svoju  
legislatívu do 29. 10. 2014.  
V júli 2012 EK predložila návrh smernice o kolektívnej správe autorských práv  
a súvisiacich práv o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na využívanie  
hudobných diel on-line na vnútornom trhu. Oblasť kolektívnej správy práv v súčasnosti nie  
je na európskej úrovni upravená, vzhľadom na jej zložitosť sa však harmonizácia javí ako  
nevyhnutná. Cieľom návrhu je zlepšiť štandardy riadenia a transparentnosti organizácií  
kolektívnej správy a uľahčiť poskytovanie multiteritoriálnych licencií na práva autorov na  
hudobné diela organizáciami kolektívnej správy na účely poskytovania on-line služieb.  
30