D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s trestnými činmi korupcie a inými vybranými trestnými činmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov má napomôcť k odhaľovaniu korupčného správania a ochrane oznamovateľov.

Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálnu potrebu zriadenia chýbajúceho právneho nástroja na ochranu osôb, ktoré v rámci pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov získali informácie o spáchaní taxatívne vymedzených trestných činov a oznámili ich orgánom činným v trestnom konaní. Platný právny poriadok Slovenskej republiky komplexne túto problematiku neupravuje; je síce riešená segmentárnou formou v rámci viacerých normatívnych právnych aktov, ktoré však nie sú dostatočne účinným garantom ochrany oznamovateľa nezákonných praktík v zamestnaní z dôvodu ich prevažne deklaratórneho charakteru, neprihliadajúceho na konkrétne formy ochrany.

Z uvedeného plynie následný účel navrhovanej zákonnej úpravy, spočívajúci v predpokladanom náraste oznámení o trestnoprávne relevantných konaniach, postihu doposiaľ latentnej trestnej činnosti, ako aj v zmiernení obáv osôb, ktoré získali informácie o spáchaní vybraného trestného činu, vychádzajúci z existencie reálneho právneho základu a nástrojov na ich ochranu.

Návrh zákona pri taxatívnom vymedzení takzvaného „vybraného trestného činu“ vychádza z premisy zamerania sa na trestnoprávne relevantné konania, majúce dopad na verejný záujem, spravidla pri ktorých je objektom útokov štátny rozpočet Slovenskej republiky, oblasť verejných financií, ako aj všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, rozpočet spravovaný Európskymi spoločenstvami. Zároveň, vychádzajúc z dôležitého cieľa, charakterizujúceho nevyhnutnosť účinného boja proti závažnému negatívnemu javu, vyskytujúcemu sa na celospoločenskej úrovni, bolo vysoko aktuálne zahrnúť do koncepcie ochrany aj osoby disponujúce informáciami o spáchaní všetkých trestných činov korupcie a súčasne z dôvodu osobitého postavenia verejných činiteľov, ktorí by mali spĺňať minimálne štandardné kritériá morálky, etiky, odbornosti a dbať na dodržiavanie zákonov nielen na úrovni ich aplikácie, sa ako nevyhnutným javila potreba začlenenia všetkých troch foriem trestných činov verejných činiteľov do rámca ochrany ich oznamovateľov.

Pri trestných činoch proti majetku, trestných činoch hospodárskych a trestných činoch verejných činiteľov, návrh zákona stanovil ako determinant začlenenia pod pojem “vybraný trestný čin“, spôsobenie značnej škody, prípadne spáchanie trestného činu v značnom rozsahu, vychádzajúc z tézy zachovania optimálnej úmery medzi nákladmi súvisiacimi s uplatňovaním zákona a škodou hroziacou alebo spôsobenou.

Návrh právnej úpravy zároveň zveruje, v závislosti od štádia trestného konania, prokurátorovi alebo súdu posúdenie splnenia podmienok na poskytnutie ochrany s následným vstupom Národného inšpektorátu práce do procesu ochrany spôsobom udeľovania súhlasu zamestnávateľovi na realizáciu právnych úkonov a vydávanie rozhodnutí v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, na ktoré sa nevyžaduje súhlas chránenej osoby (zamestnanca).

Pri určení orgánu, posudzujúceho splnenie podmienok ochrany, návrh zákona prihliadal na konštrukciu trestného konania, upraveného v Trestnom poriadku, v súlade s ktorým je Slovenská republika zastúpená prokurátorom a rozhodovanie o vine a treste prináleží nezávislému súdu. Národný inšpektorát práce bol návrhom zákona ustanovený o pozície orgánu, garantujúceho legitímnosť úkonov zamestnávateľa, z dôvodu jeho výkonu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci.

Z dôvodu zachovania revízneho princípu v konaní o žiadosti zamestnávateľa na udelenie súhlasu k navrhovanému právnemu úkonu, návrh zákona zakotvuje možnosť zamestnávateľa a chránenej osoby podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu Národného inšpektorátu práce, o ktorom sa konanie spravuje správnym poriadkom.

Návrh zákona vymedzuje taxatívnym spôsobom zánik ochrany chránenej osoby s garanciou trvania ochrany pri zmene právnej kvalifikácie konania páchateľa, nesubsumovateľného do rozsahu „vybraných trestných činov“.

Chránenej osobe navrhovaná právna úprava garantuje prostredníctvom zákona číslo 372/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, poskytnutie právnej pomoci a súčasne predstavuje možnosť pozitívnej motivácie oznamovateľa v smere fakultatívneho poskytnutia odmeny za predpokladu právoplatného uznania viny páchateľa trestnej činnosti, až do výšky 10 % uchráneného alebo vráteného majetku, obmedzujúc túto finančnú čiastku päťdesiatnásobkom minimálnej mzdy. Orgánom oprávneným na rozhodovanie o odmene je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, zohľadňujúce mieru pomoci chránenej osoby na pozitívnom výsledku trestného konania.

V záujme zabránenia nepriamej novelizácii sa návrhom zákona novelizujú statusové zákony, ako i ďalšie zákony, súvisiace s predmetom jeho úpravy.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet v súvislosti s možnosťou poskytnutia odmeny, na ktorú nie je právny nárok, avšak tento nie je možné kvantifikovať s poukazom na fakt, že sa jedná o nový prvok v právnom poriadku Slovenskej republiky a poskytnutie odmeny má fakultatívny charakter.