DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Predkladaný materiál je iniciatívnej povahy a bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády SR na 2. polrok 2012 schváleným uznesením vlády SR č. 299 z 27. júna 2012.

Účelom návrhu zákona v čl. I (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov) je transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie:

- smernice EP a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV a

- smernice EP a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV.

Návrh v tejto časti súčasne smeruje k dosiahnutiu právneho súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (Lanzarote, 25. októbra 2007), ktorý Slovenská republika podpísala 9. septembra 2009 a s Dohovorom Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (Varšava, 16. mája 2005 – ozn. č. 487/2008 Z. z.) ako vyplynuli z hodnotenia Slovenskej republiky Skupinou expertov Rady Európy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi GRETA.

Návrhom súčasne dochádza k zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby pri drogových trestných činov s cieľom umožniť súdu ukladať podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody u páchateľov, ktorý nie sú dílermi drog, ale výhradne ich užívateľmi.

Účelom návrhu zákona v čl. II (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov) je transpozícia vyššie uvedených smerníc Európskej únie v procesnoprávnej oblasti a súčasne transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní.

Návrh zákona v časti I a II súčasne rieši skupinu opatrení prijatých na základe Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011-2014 schválenej uznesením vlády SR č. 379 z 8. júna 2011, ktoré vyplynuli z návrhov Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu s cieľom posilniť boj proti extrémizmu prostredníctvom efektívnejšieho potierania a vyšetrovania extrémistickej trestnej činnosti. Návrh zákona obsahuje aj viacero legislatívno-technických

oprav, ktorými sa odstraňujú identifikované nepresností textu zákona vrátane chybných vnútorných odkazov.

V čl. III sa navrhuje zmena zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pripravená v gescii Ministerstva zdravotníctva SR s cieľom plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo smernice EP a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania vznikli rozpory s Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti so zabezpečím požiadaviek smernice EP a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV a smernice EP a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV vo vzťahu k prístupu obetí trestných činov patriacich do predmetu označených smerníc na právne zastúpenie a k právnej pomoci. Ministerstvo spravodlivosti má za to, že ciele oboch smerníc sú v tejto otázke naplnené v platnom právnom stave Slovenskej republiky a to prostredníctvom právnej úpravy Trestného poriadku, ktorá garantuje detským obetiam právo na právne zastúpenie v trestnom konaní prostredníctvom zákonného zástupcu, resp. ustanovením opatrovníka (§ 48 Trestného poriadku). V otázke prístupu k právnej pomoci má ministerstvo spravodlivosti rovnako za to, že ciele smerníc sú naplnené prostredníctvom právnej úpravy Trestného poriadku, ktorá garantuje obetiam prístup k právnej pomoci prostredníctvom informačnej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní (§ 49 Trestného poriadku) a v rámci činností organizácií na pomoc poškodeným a služieb nimi poskytovaných vrátane právneho poradenstva. Súčasná právna úprav taktiež garantuje uvedenej skupine osôb právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody v rámci trestného konania (§ 47 ods. 6 Trestného poriadku) ako aj v rámci občianskeho súdneho konania, a to prostredníctvom Centra právnej pomoci za podmienok ustanovených zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Prehodnotenie platnej úpravy práv poškodených v trestnom konaní bude ministerstvom spravodlivosti vykonané v rámci transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, v rámci ktorej sa predpokladá komplexné riešenie práv obetí v trestnom konaní vrátane prístupu k právnej pomoci v zmysle označenej smernice.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom

čl. 67, 72, 82 a 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 3, 4, 6 a 19 Charty základných práv Európskej únie

v sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva)

1.smernica EP a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV,

2.smernice EP a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV

v sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva)

3.rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní,

4.smernica EP a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice:

1.smernica EP a Rady 2011/93/EU - 18. december 2013

2.smernica EP a Rady 2011/36/EÚ – 6. apríl 2013

3.rámcové rozhodnutie 2009/948/SVV - 15. jún 2012

4.smernica EP a Rady 2004/38/ES - 30. apríl 2006

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: lehota na predloženie právneho predpisu na rokovanie vlády nebola určená. .

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

nie je

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých je preberaná smernica už prebratá spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

-zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

-Pre smernicu EP a Rady 2011/36/EÚ: Ministerstvo spravodlivosti SR (gestor), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnútra SR (spolupracujúce rezorty)

-Pre smernicu EP a Rady 2011/93/EU: Ministerstvo spravodlivosti SR (gestor), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo vnútra SR (spolupracujúce rezorty)

-Pre rámcové rozhodnutie 2009/948/SVV: Ministerstvo spravodlivosti SR (gestor)

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bez pripomienok.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Návrhom sa transponuje čl. 8 smernice EP a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV („ďalej len smernica 2011/36/EU) a čl. 14 smernice EP a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (ďalej len „smernica 2011/93/EÚ“), ktoré zaväzujú členské štáty prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich príslušné vnútroštátne orgány boli oprávnené trestne nestíhať alebo neukladať tresty obetiam obchodovania s ľuďmi, resp. sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania, za ich účasť na vedľajšej trestnej činnosti, ak boli na páchanie tejto trestnej činnosti donútené v priamej súvislosti s tým, že boli vystavené akémukoľvek zo skutkov, ktoré sú predmetom týchto smerníc. V tomto ohľade sa navrhuje, aby súd mohol upustiť od potrestania páchateľa, ak ide o prečin, ktorý spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, alebo trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368. Účelom takejto úpravy je motivovať obete týchto trestných činov oznamovať príslušným štátnym orgánom spáchanie takýchto trestných činov a to odstránením rizika ich kriminalizácie za iné trestné činy, ktoré tieto obete spáchali v priamom dôsledku toho, že sa stali obeťou označených trestných činov.

K bodu 2

Zmeny v predmetných ustanoveniach súvisia so zmenou názvu trestných činov podľa § 180 a 181 Trestného zákona (bod 27).

K bodu 3

Návrhom sa transponuje čl. 10 ods. 1 smernice 2011/93/EÚ, v zmysle ktorého sú členské štáty Európskej únie povinné prijať vhodné opatrenia s cieľom minimalizácie rizika recidívy u osôb, ktoré spáchali niektorí z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti na dieťati. Cieľom takýchto opatrení má byť dočasné alebo trvalé zabránenie profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi. Uvedené sa dá dosiahnuť prostredníctvom zavedenia možnosti uloženia trestu zákazu činnosti tým páchateľom, ktorí spáchajú jeden z označených trestných činov na dieťati a u ktorých súd vzhľadom na okolnosti danej veci bude uloženie trestu zákazu činnosti považovať za potrebné.

K bodu 4 a 8

Ide o legislatívno-technické zmeny v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 61 Trestného zákona (bod 3).

K bodu 5 až 7

Zmenou ustanovenia § 65 Trestného zákona sa odstraňuje transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k čl. 28 smernice EP a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, ktorý upravuje podmienky ochrany občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov pred vyhostením z iného členského štátu Európskej únie. V súlade s označenou smernicou sa navrhuje upraviť podmienky ukladania trestu vyhostenia pre občanov členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako aj ich rodinným príslušníkom viazaním na podmienku, že takéto osoby predstavujú hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok (u páchateľa, ktorý je občanom Európskej únie alebo jeho rodinným príslušníkom bez ohľadu na štátnu príslušnosť a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky), alebo ak predstavujú hrozbu pre bezpečnosť štátu (u páchateľa, ktorý je občanom Európskej únie s nepretržitým pobytom na území Slovenskej republiky viac ako 10 rokov), alebo ak uloženie trestu vyhostenia je v najlepšom záujme dieťaťa (u páchateľa, ktorý je dieťaťom a je občanom Európskej únie). V novom odseku 3 (bod 7) sa definuje pojem rodinný príslušník páchateľa k aplikácií odseku 2 písm. b) v súlade s označenou smernicou.

K bodu 9

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vnútorným odkazom a zmenou v bode 1.

K bodu 10

S ohľadom na doterajšiu prax sa navrhuje umožniť súdu uložiť ochranné liečenie aj v prípadoch, ak páchateľ spácha trestný čin v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Uvedená zmena umožní súdu uložiť ochranné liečenia aj tým páchateľom, ktorí spáchali trestný čin v stave plnej príčetnosti pričom skutok nebol spáchaný pod vplyvom návykovej látky ani v súvislosti s jej zneužívaním. Zmena má prispieť k zníženiu rizika recidívy u tých špecifických páchateľov sexuálnych trestných činov, ktorí trestný čin spáchali výlučne v stave vyvolanom duševnou poruchou (sexuálnou deviáciou), u ktorých za platného stavu uloženie ochranného liečenia nie je možné z dôvodu nenaplnenia ostatných podmienok pre jeho uloženie podľa § 73 Trestného zákona.

K bodu 11

Návrhom sa transponujú čl. 15 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ a čl. 9 ods. 2 smernice 2011/36/EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty prijať potrebné opatrenia k tomu, aby premlčacia doba pre trestné stíhanie skutkov, ktoré sú predmetom týchto smerníc, uplynula vždy dostatočný dlhý čas potom, čo obeť týchto trestných činov dosiahla plnoletosť. Z tohto dôvodu sa upravujú osobitné podmienky pre premlčanie trestného stíhania trestných činov týkajúcich sa sexuálneho vykorisťovania a zneužívania detí a obchodovania s nimi. V záujme zvýšenia právnej ochrany dieťaťa sa navrhuje, aby premlčacia doba vybraných trestných činov spáchaných na deťoch, uplynula najskôr tri roky potom, čo osoba, na ktorej bol trestný čin spáchaný, dovŕšila osemnásty rok svojho veku. Návrhom sa v zmysle požiadaviek smerníc jednak zamedzuje možnosť premlčania trestného stíhania u vybraných trestných činoch spáchaných na deťoch pred nadobudnutím ich plnoletosti a súčasne sa vytvára dostatočne

dlhý časový úsek po nadobudnutí plnoletosti obete pre jej rozhodnutie daný trestný čin oznámiť.

K bodu 12 a 13

Upravujú sa podmienky pre ukladanie trestu zákazu činnosti mladistvým v nadväznosti na zmenu § 61 ods. 4 Trestného zákona (bod 3).

K bodu 14

V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním a zo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z čl. 2 písm. a) smernice 2011/93/EÚ - viď Tabuľka zhody, sa ustanovuje všeobecná definícia pojmu „dieťa“ v Trestnom zákone, v zmysle ktorej sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov. Možnosť nadobudnutia plnoletosti pred dovŕšením 18 rokov uzavretím manželstva nezakladá dôvod pre obmedzenie rozsahu trestnoprávnej ochrany dieťaťa v trestnom konaní v zmysle označených medzinárodných právnych aktov.

K bodu 15 a 16

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chýbajúcim odsekom s označením 7 v platnom znení § 130 a s tým súvisiacu legislatívno-technickú zmenu vnútorného odkazu v odseku 8.

K bodu 17 – 21

V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo smernice 2011/93/EÚ a Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním sa na účely Trestného zákona ustanovujú osobitné definície detskej prostitúcie (bod 18) a detského pornografického predstavenia (bod 20). Súčasne sa rozširuje definícia detskej pornografie o osoby, ktoré v pornografickom materiáli vyzerajú, resp. predstierajú, že sú dieťaťom, a to bez ohľadu na ich skutočný vek (bod 19). Pre potreby trestného konania bude naplnenie tohto znaku pravdepodobne predmetom znaleckého skúmania.

S cieľom zamedzenia výkladových problémov sa v súvislosti so zavedením osobitnej definície detskej prostitúcie súčasne dopĺňa aj definícia prostitúcie o odkaz na dospelú osobu (bod 17).

K bodu 22

Navrhuje sa doplnenie osobitného motívu podľa § 140 písm. f) o spáchanie trestného činu z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu. Návrh bol prijatý v súvislosti s plnením úloh Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011-2014 schválenej uznesením vlády SR č. 379 z 8. júna 2011 v rámci činnosti Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu.

K bodu 23

Navrhuje sa rozšírenie katalógu trestných činov extrémizmu o trestný čin popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, ktorý bol do Trestného zákona zaradený zákonom č. 262/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011.

K bodu 24

Navrhuje sa zníženie dolnej hranice trestnej sadzby u trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa (§ 172 ods. 1) zo štyroch na tri roky trestu odňatia slobody. Navrhovaná zmena má za cieľ umožniť súdu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51 (trest odňatia slobody nesmie prevyšovať tri roky), a to najmä v tých prípadoch, ak odsudzuje páchateľa za nelegálnu držbu drogy, ktorej množstvo mierne prevyšuje hranicu desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky, ktorej držba je v zmysle Trestného zákona posudzovaná ako horný limit pre stanovenie, že sa v danom prípade jedná o prechovávanie drog pre vlastnú potrebu podľa § 135.

Kvalifikácia skutku v prípade nelegálnej držby drogy vyplýva zo stanovenia množstva zadržanej nelegálnej drogy (vo forme násobku obvykle jednorazovej dávky) a závisí predovšetkým od kvality konkrétnej zadržanej drogy (obsah jej účinnej látky), ktorú však užívateľ drog pri ich zaobstaraní za účelom vlastnej potreby nedokáže vopred predpokladať. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že charakter trestných činov podľa § 171 (do desať násobku obvykle jednorazovej dávky) a § 172 ods. 1 písm. d) (všetko nad desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky), ako aj výška trestu odňatia slobody, ktoré za tieto trestné činy možno uložiť, sú nepomerne odlišné. U páchateľov, u ktorých je zadržaná nelegálna droga v množstve mierne prevyšujúcom hranicu desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky, pričom zjavne ide o bežného užívateľa drogy a nie o predajcu, je tento nepomer možné kompenzovať navrhovaným znížením dolnej sadzby trestného činu podľa § 172 ods. 1 s následnou možnosťou podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51. Navrhovaný postup zvyšuje možnosti štátu, aby v rámci skúšobnej doby pôsobil vhodnými prostriedkami na túto špecifickú kategóriu páchateľov prostredníctvom výkonu probácie, resp. uložením ďalších povinností a obmedzení, ktoré môžu viesť k účinnej náprave páchateľa vo vzťahu k zneužívaniu návykových látok.

K bodu 25 a 26

V súvislosti s transpozíciou smernice 2011/36/EÚ sa dopĺňa definícia trestného činu obchodovania s ľuďmi v § 179 ods. 1 a 2 o znak „únosu“, „žobrania“ ako osobitnej formy nútenej služby a „zneužívania na páchanie trestnej činnosti“. Súčasne sa s ohľadom na doterajšiu prax dopĺňa odkaz na „nútené sobáše“, ktoré predstavujú osobitnú formu obchodovania s ľuďmi.

K bodu 27

Návrhom sa transponuje čl. 4 ods. 2 písm. c) a ods. 3 smernice 2011/36/EU, ktorými sa stanovujú priťažujúce okolnosti, resp. osobitné kvalifikačné pojmy vo vzťahu k trestnému činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179.

K bodu 28

Návrhom dochádza k zmene názvu § 180 „Obchodovanie s deťmi“, nakoľko znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 180 nezakladajú trestný čin obchodovania s deťmi v zmysle príslušných medzinárodných noriem v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Trestný čin obchodovania s deťmi, ktorého znaky sú súladné s príslušnými medzinárodnými normami, je v Trestnom zákone upravený v § 179 ods. 2, ako súčasť trestného činu obchodovania s ľuďmi. Názov § 180 - obchodovanie s deťmi, je preto z tohto pohľadu možno považovať za nepresný; navrhuje sa preto zmena jeho názvu na „Zverenie dieťaťa do moci iného“.

K bodu 29

Návrhom sa transponuje čl. 6 ods. 1 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať návrh dospelej osoby, uskutočnený pomocou informačných a komunikačných technológií, na stretnutie s dieťaťom, ktoré nedosiahlo vek, v ktorom je spôsobilé dať súhlas na pohlavný styk, s cieľom spáchať na ňom niektorí z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 4 a článku 5 ods. 6 smernice (návrh nového § 201a).

Návrhom sa ďalej transponuje čl. 3 ods. 2 a 3 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať zapríčinenie toho, že dieťa, ktoré ešte nedosiahlo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, sa stane na sexuálne účely svedkom sexuálnych aktivít alebo sexuálneho zneužívania, hoci sa na nich toto dieťa nemusí priamo zúčastňovať (návrh nového § 201b).

K bodu 30

Navrhovaná zmena § 202 vyplynula zo zmeny definície dieťaťa (bod 13) a zavedenia definície detskej prostitúcie (bod 18). Súčasne sa transponuje čl. 3 ods. 5 písm. i) smernice 2011/93, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom, ktoré dosiahlo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, ak dôjde k zneužitiu uznaného postavenia páchateľa, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa. V súvislosti so zmenami odseku 1 sa precizuje aj znenie odseku 2.

K bodu 31

Zmena úpravy trestného činu kupliarstva vyplynula z odporúčaní Hodnotiacej správy vlády Spojených štátov amerických o obchodovaní s ľuďmi v roku 2012, v zmysle ktorej Slovenskej republike odporúča prijať také legislatívne zmeny, aby detské obete zapojené do prostitúcie boli štátnymi orgánmi posudzované vždy ako obete trestného činu obchodovania s ľuďmi a nie kupliarstva. S uvedeným odporúčaním vyslovili súhlas aj zúčastnené rezorty v rámci plnenia úloh Národného akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011-2014, v rámci ktorého sa posudzoval súlad právnej úpravy trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 a trestného činu kupliarstva podľa § 367 Trestného zákona. V zmysle záverov tohto skúmania bol prijatý záver, že v prípade vykorisťovania detských obetí na účely detskej prostitúcie má isť vždy o trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2 Trestného zákona a nie o trestný čin kupliarstva podľa § 367 Trestného zákona.

K bodu 32

Rozširuje sa skutková podstata trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368 o využitie, získanie, ponúknutie alebo iné zneužitie dieťa k výrobe detského pornografického predstavenia v zmysle novo zavedenej definície (bod 20).

K bodu 33

Návrhom sa transponuje čl. 5 ods. 3 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať úmyselné získavanie prístupu k detskej pornografii prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete (internetu). Konaním v úmysle získať prístup k detskej pornografii prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby sa rozumie také konanie, ktoré preukázateľne smeruje k vedomému, teda nie nevyžiadanému/náhodnému získaniu prístupu k detskej pornografii, t.j. najmä vykonaním registrácie, odoslaním požiadavky na prístup, alebo uhradením platby za prístup na internetovú stránku s detskou pornografiou. V novom odseku 2 sa transponuje čl. 4 ods. 4 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať konanie založené na vedomej účasti na detskom pornografickom predstavení v zmysle novo zavedenej definície (bod 20).

K bodu 34

Navrhovaná zmena § 372 ods.1 vyplynula zo zmeny definície dieťaťa (bod 13).

K bodu 35

Dopĺňa sa absentujúci názov trestného činu podľa § 422d, ktorý bol do Trestného zákona zaradený zákonom č. 262/2011 Z. z. bez názvu.

K bodu 36

Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 61 Trestného zákona (bod 3).

K bodu 38

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a schengenského priestoru a s tým spojenými právnymi obmedzeniami voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie, ktorým bol zmluvným štátom Schengenského dohovoru uložený trest vyhostenia, sa navrhuje prehodnotiť právne dôsledky ukladania trestu vyhostenia podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005, v zmysle ktorého sa trest vyhostenia ukladal páchateľom, ktorí neboli občanmi Slovenskej republiky, na neurčito a teda navždy. Vstup takýchto osôb na územie Slovenskej republiky (a v prípade občanov štátov stojacích mimo Európskej únie do celého Schengenského priestoru) je protizákonný a možno ho povoliť, len ak prezident Slovenskej republiky odpustí trest v rámci udelenia milosti. S ohľadom na platnú úpravu Trestného zákona, v zmysle ktorej možno trest vyhostenia uložiť na jeden až pätnásť rokov (§ 65 ods. 3

TZ) sa navrhuje, aby trest vyhostenia uložený podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 sa považoval za vykonaný po uplynutí hornej hranice pre jeho uloženie podľa platného stavu, t.j. pätnástich rokov od nariadenia jeho výkonu. Ustanovenie § 93 ods. 2 TZ, v zmysle ktorého ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie trestu odňatia slobody podľa § 92 ods. 1, ak bol uložený, týmto nie je dotknuté. Súčasne sa navrhuje aby vykonanie trestu vyhostenia podľa odseku 1 oznámil registru trestov súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni a to na žiadosť odsúdeného, alebo aj bez takejto žiadosti.

K bodu 39

Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

K bodu 40 až 42

V súvislosti s vykonanými transpozíciami sa aktualizuje príloha Trestného zákona.

K Čl. II

(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

V nadväznosti na zmenu § 415 ods. 1, prijatú zákonom č. 262/2011 Z. z., sa pri subjektoch oprávnených na ponúknutie prevzatia záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného vypúšťa odkaz na dôveryhodnú osobu.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zosúladením používanej terminológie.

K bodu 3

Dopĺňa sa odkaz na možnosť odovzdať dohľad ako náhradu väzby do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. .../2013 o uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v členských štátoch Európskej únie, ktorý ministerstvo spravodlivosti predložilo do legislatívneho procesu s predpokladanou účinnosťou 1. mája 2013.

K bodu 4 a 5

Navrhuje sa rozšíriť katalóg trestných činov pre použitie informačno-technických prostriedkov, konkrétne odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky (§ 115 ods. 1 TP) a pre použitie agenta (§ 117 ods. 1 TP) o trestné činy extrémizmu vymenované v § 140a Trestného zákona.

Dôvodom pre takýto návrh je, že trestné činy extrémizmu sú v poslednom období charakteristické vysokým stupňom latencie spôsobeným sofistikovaným spôsobom ich páchania najmä pri organizovaných formách. Prejavy páchateľov týchto trestných činov na verejnosti (verbálne aj fyzické) sú z ich strany dôsledne kontrolované, aby nevybočovali z rámca zákonnosti, pričom dôležitými prejavmi z hľadiska trestnosti sú práve skryté prejavy a príprava na konanie zasahujúce výrazne negatívnym spôsobom do základných ľudských práv a slobôd početných skupín obyvateľstva. Takéto skryté a sofistikované prejavy majú za cieľ ovplyvnenie všetkých oblastí života spoločnosti, a tým tieto prejavy predstavujú nebezpečné zásahy proti základom demokratického a právneho štátu. Odhaľovanie a dokazovanie takéhoto druhu kriminality prostredníctvom klasických dôkazných prostriedkov sa čoraz častejšie ukazuje ako neúčinné, výsledkom čoho je vznik stále nových extrémistických zoskupení, stupňovanie extrémistických trestných činov, a to tak z hľadiska kvantity ako aj „kvality“ (nebezpečnosti), a s tým súvisiaceho stupňujúceho sa napätia v sociálnom prostredí. Trestné činy extrémizmu výrazným spôsobom zasahujú do základných ľudských práv a slobôd nielen jednotlivcov, ale spravidla početných skupín obyvateľov, a preto musí byť takýto zákonný zásah do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca za účelom ochrany základných ľudských práv a slobôd početných skupín obyvateľstva považovaný za prípustný.

Návrh vyplynul z činnosti Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu v rámci plnenia úloh Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011-2014 schválenej uznesením vlády SR č. 379 z 8. júna 2011.

K bodu 6

V súvislosti s požiadavkami transponovaných smerníc na zvýšenú ochranu detských obetí sa navrhuje obmedziť možnosti vedenia konfrontácie s obvineným u detských obetí, na ktorých bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi alebo niektorí z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti a to tým spôsobom, že konfrontáciu obvineného a detskou obeťou bude možné použiť v prípade svedka mladšieho ako 18 rokov, na ktorom bol spáchaný takýto trestný čin, len výnimočne, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci; pričom u svedka poškodeného mladšieho ako 15 rokov takýto postup nebude možné vyžiť vôbec. Návrh ma za cieľ minimalizovať riziko sekundárnej viktimizácie detských obetí zabránením priamemu kontaktu s páchateľom v trestnom konaní.

K bodu 7 a 8

Návrhmi sa transponujú čl. 15 ods. 3 a 4 smernice 2011/36/EÚ a čl. 20 ods. 3 a 4 smernice 2011/93/EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty prijať opatrenia na ochranu detských obetí počas vyšetrovania a to prostredníctvom nastavenia osobitných podmienok, ktoré povedú k minimalizácií rizika sekundárnej viktimizácie obetí spôsobovanej napr. opakovaním ich výsluchov k okolnostiam, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvňovať ich duševný a mravný vývoj. V súlade požiadavkami transponovaných smerníc sa v rámci posilnenia práv detských obetí navrhuje rozšíriť aplikáciu § 135 Trestného poriadku na všetky detské obete, ktoré nedovŕšili 18 rokov.

K bodu 9

S ohľadom na doterajšiu prax a aplikačné problémy pri postupe podľa § 196 ods. 3 Trestného poriadku sa v súlade s čl. 11 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2001/220/SVV z

15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní navrhuje spresnenie zákona v tom zmysle, aby bolo zrejme, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sa stali obeťami trestného činu v inom členskom štáte Európskej únie a že takéto osoby, ak majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môžu podať trestné oznámenie slovenským orgánom (okrem prípadu ak tak nemohli urobiť) aj v prípade, ak tak urobiť nechceli, a to v tých prípadoch, ak ide zločin podľa Trestného zákona, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje kategóriu „závažného trestného činu“ ako pre tento postup predpokladá rámcové rozhodnutie.

K bodu 10 a 11

S ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax stíhania trestných činov extrémizmu, pri ktorých bola identifikovaná zvýšená časová a odborná náročnosť vedenia vyšetrovania tohto osobitého druhu trestnej činnosti, sa v záujme posilnenia boja proti extrémizmu navrhuje, aby o týchto trestných činoch bolo vždy vedené štandardné vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru. Uvedená zmena má ambíciu prispieť k zvýšeniu kvality a efektívnosti prípravného konania vyšetrovania extrémistickej trestnej činnosti.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chybným vnútorným odkazom.

K bodu 13 a 14

Návrhom sa transponujú čl. 8 smernice 2011/36/EÚ a čl. 14 smernice 2011/93/EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich príslušné vnútroštátne orgány boli oprávnené trestne nestíhať alebo neukladať tresty obetiam obchodovania s ľuďmi, resp. sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania, za ich účasť na vedľajšej trestnej činnosti, ak boli na páchanie tejto trestnej činnosti donútené v priamej súvislosti s tým, že boli vystavené akémukoľvek zo skutkov, ktoré sú predmetom týchto smerníc. V tomto ohľade sa navrhuje osobitná úprava pre možnosť zastavenia trestného stíhania prokurátorom s podmienkou, že ide o skutok, ktorý je prečinom. Účelom takejto úpravy je motivovať obete týchto trestných činov oznamovať príslušným štátnym orgánom spáchanie takýchto trestných činov a to odstránením rizika ich kriminalizácie za iné trestné činy, ktoré tieto obete spáchali v priamom dôsledku toho, že sa stali obeťou označených trestných činov.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chybným vnútorným odkazom.

K bodu 16

Dopĺňa sa analogické ustanovenie k § 244 ods. 1 písm. i), v zmysle ktorého samosudca v rámci preskúmania obžaloby podľa § 241 Trestného poriadku môže postúpiť vec senátu ak dôjde k zmene kvalifikácie trestného činu, ktorá založí pôsobnosť senátu.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s odkazom na § 283 ods. 5, ktorý nezakladá dôvod na zastavenie trestného stíhania.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chybným vnútorným odkazom.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vypustením nadbytočného odkazu na zmier.

K bodu 20

V nadväznosti na zmenu § 215 ods. 1 písm. f), prijatú zákonom č. 262/2011 Z. z. sa v § 285 dopĺňa zákonný dôvod oslobodenia spod obžaloby založený na tej skutočnosti, že obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.

K bodu 21

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s nejasnou formuláciou – zdvojeným textom na konci druhej vety ustanovenia, ktorá vznikla prijatím zákona č. 650/2005 Z. z.

K bodu 22

V nadväznosti na zmenu § 395 písm. c), prijatú zákonom č. 262/2011 Z. z. sa v § 405 ods. 1 písm. c) dopĺňa odkaz na vyhlásenie obvineného za mŕtveho.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú zmenu .

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zosúladením používanej terminológie.

K bodu 25

Ustanovením navrhovaného § 530a sa vykonáva transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Odstraňuje sa tým transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k označenému právne záväznému aktu Európskej únie. Účelom tohto ustanovenia je upraviť postup slovenských orgánov (prokuratúry a súdov) v prípadoch, ak možno dôvodne predpokladať, že sa v inom členskom štáte Európskej únie vedie alebo viedlo trestné konanie pre ten istý skutok proti tej istej osobe s cieľom zabrániť nepriaznivým následkom vedenia prípadného súbežného trestného konania v dvoch alebo viacerých členských štátoch Európskej únie.

V zmysle úvodných ustanovení k označenému rámcovému rozhodnutiu by žiaden členský štát Európskej únie nemal byť povinný vzdať sa právomoci alebo jej výkonu, ak si to neželá. Pokiaľ sa nedosiahne konsenzus o sústredení trestného konania, príslušné orgány členských štátov by mali mať možnosť pokračovať v trestnom konaní vo veci akéhokoľvek trestného činu, ktorý patrí do ich vnútroštátnej právomoci. Keďže hlavným cieľom tohto rámcového rozhodnutia je predchádzať nepotrebnému súbehu trestných konaní, v ktorého dôsledku by sa mohla porušiť zásada ne bis in idem, jeho uplatňovanie by nemalo viesť ku kolízii výkonu právomocí, ku ktorej by za iných okolností nedošlo. V spoločnom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by sa mala zásada povinného stíhania, ktorou sa riadi procesné právo viacerých členských štátov, chápať a uplatňovať tak, že sa považuje za splnenú, keď ktorýkoľvek členský štát zabezpečí trestné stíhanie určitého trestného činu.

V snahe o dosiahnutie konsenzu o účinnom riešení s cieľom vyhnúť sa negatívnym dôsledkom súbežných konaní prebiehajúcich v dvoch alebo viacerých členských štátoch by príslušné orgány mali vziať do úvahy, že každý prípad je špecifický, a že by sa mali zohľadniť všetky okolnosti a skutková podstata. V snahe o konsenzus by príslušné orgány mali zvážiť príslušné kritériá, ktoré môžu zahŕňať kritériá vymedzené v usmerneniach, ktoré boli uverejnené vo výročnej správe Eurojustu za rok 2003 a ktoré boli zostavené pre potreby praxe, a zohľadňovať napríklad miesto, kde sa spáchala väčšina trestnej činnosti, miesto, kde bola spôsobená väčšina škody, miesto, kde sa nachádzajú podozrivé alebo obvinené osoby, a možnosti zabezpečenia ich odovzdania alebo vydania do právomocí iných príslušných štátov, štátna príslušnosť alebo miesto pobytu podozrivých alebo obvinených osôb, dôležité záujmy podozrivých alebo obvinených osôb, dôležité záujmy obetí a svedkov, prípustnosť dôkazov alebo prípadný odklad, ktorý sa môže vyskytnúť.

K bodu 26

V súvislosti s vykonaním transpozície rámcového rozhodnutia 2009/948/SVV (bod 16) sa dopĺňa príloha Trestného poriadku.

K Čl. III

(zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným znením čl. I bod 3 (§ 61 Trestného zákona).

K bodom 2 a 3

Sprísnenie podmienok bezúhonnosti. Toto sprísnenie v sebe zahŕňa aj spáchanie trestných činov uvedených v smernici 2011/93/EÚ vylučujúcich bezúhonnosť, ktoré v súčasnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nie sú prekážkou bezúhonnosti. Podľa platného právneho stavu sa zdravotnícky pracovník po spáchaní niektorých úmyselných trestných činov (ak nejde o zločiny) sexuálneho zneužívania, súlože

medzi príbuznými, opustenia dieťaťa, ohrozovania mravnej výchovy mládeže, rozširovania detskej pornografie, prechovávania detskej pornografie a ohrozovania mravnosti považuje za bezúhonného, ak ich spáchal v inej súvislosti ako s výkonom zdravotníckeho povolania, čo nie je v súlade s požiadavkami smernice 2011/93/EÚ.

K bodu 4

Dopĺňa sa oznamovacia povinnosť o údajoch rozhodujúcich pre dočasné pozastavenie registrácie a zrušenie registrácie pre zdravotníckeho pracovníka. Súvislosť s problematikou bezúhonnosti a uloženia trestu zákazu činnosti.

K bodom 5 a 6

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s navrhovaným doplnením v čl. I bode 3 (§ 61 Trestného zákona).

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava; doplnenie chýbajúceho ustanovenia na účel jednoznačnosti. Súvislosť s problematikou bezúhonnosti a uloženia trestu zákazu činnosti. Doplnenie je navrhované s cieľom čo najúčinnejšej transpozície smernice 2011/93/EÚ

K bodu 8

Dopĺňa sa oznamovacia povinnosť o údajoch rozhodujúcich pre dočasné pozastavenie licencie a zrušenie licencie pre zdravotníckeho pracovníka. Súvislosť s problematikou bezúhonnosti a uloženia trestu zákazu činnosti. Doplnenie je navrhované s cieľom čo najúčinnejšej transpozície smernice 2011/93/EÚ.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným znením čl. I bod 3 (§ 61 Trestného zákona).

K bodu 10

Úprava súvisiaca s navrhovaným doplnením v čl. I bode 3 (§ 61 Trestného zákona).

K bodom 11 až 13

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s návrhom § 79 nového odseku 4.

K bodu 14

Rezort zdravotníctva navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým majú byť prípady podozrenia na sexuálne zneužívanie, iné zneužívanie, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne vykorisťovanie, súlož medzi príbuznými, týranie alebo na zanedbávanie vo vzťahu k maloletej osobe bezodkladne oznámené, o orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Uvedené doplnenie je v súlade s § 1, § 7 a § 73 ods. 2 písm. e) tretím bodom zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.“). V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. má sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela zabezpečiť predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine, ochranu práv a právom chránených záujmov detí, predchádzanie prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a má zamedziť nárastu sociálno-patologických javov. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. ak je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately upozornený na použitie hrubých alebo ponižujúcich foriem zaobchádzania a foriem trestania dieťaťa, alebo ak pri výkone opatrení podľa tohto zákona zistí ich použitie rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, je povinný v závislosti od ich povahy a závažnosti uplatniť niektoré z opatrení podľa tohto zákona. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, t. j. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, je príslušným orgánom, ktorý vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine; na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin dieťaťa a v záujme dieťaťa je oprávnený uložiť výchovné opatrenia podľa § 12 až 15 zákona č. 305/2005 Z. z. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby ochrana života, zdravia a priaznivého psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa bola sústavne zabezpečovaná. Podľa § 73 ods. 2 písm. e) tretieho bodu zákona č. 305/2005 Z. z. je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý plní úlohu koordinátora, ak treba pri vykonávaní opatrení sociálnej kurately pre deti alebo pomoci deťom, ktoré sú týrané, pohlavne zneužívané, zanedbávané alebo u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania, pohlavného zneužívania alebo zanedbávania, alebo ktoré boli obeťou obchodovania, spolupôsobenie iných subjektov. Zapojením orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do riešenia prípadov podozrenia sa v prípade potvrdenia podozrenia na sexuálne zneužívanie, sexuálne vykorisťovanie, zanedbávanie alebo týranie dieťaťa dosiahne účinnejšia ochrana ohrozených detí, monitorovanie ich ďalšieho vývinu a poskytnutie potrebnej pomoci takýmto deťom.

Rezort zdravotníctva navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým majú byť prípady podozrenia na sexuálne násilie, sexuálne vykorisťovanie alebo iné zneužívanie, súlož medzi príbuznými, týranie alebo na zanedbávanie vo vzťahu k plnoletej osobe, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, bezodkladne oznámené, o obec, v ktorej územnom obvode sa plnoletá osoba, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, zdržiava. Uvedené doplnenie bolo navrhnuté v záujme dosiahnutia účinnejšej ochrany a pomoci plnoletým osobám, ktoré vzhľadom na ich stav nie sú schopné zabrániť páchaniu predmetných trestných činov alebo vyhľadať pomoc.

Návrh § 79 ods. 4 je v porovnaní s pôvodným návrhom predloženým v rámci predchádzajúceho MPK k návrhu novely Trestného zákona podrobnejší, napr. spresňuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorému majú byť podozrenia oznamované (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) a jeho miestnu príslušnosť (v ktorého obvode sa maloletá osoba zdržiava). Takisto bol na účel zvýšenej ochrany života a zdravia detí a plnoletých osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony alebo ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, rozšírený rozsah trestných činov, ktoré majú byť poskytovateľmi oznamované.

K bodu 15