Osobitná časť

K čl. I

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) predovšetkým za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte (ďalej len „smernica 2011/89/EÚ“).

K bodom 1 a 2

Navrhované doplnenie § 2 ods. 2 písm. c) tretieho bodu zákona o bankách zohľadňuje skutočnosť, že medzi mince patrí aj kategória zberateľských mincí. Zároveň navrhovaná úprava § 2 ods. 2 písm. o) zákona o bankách zohľadňuje terminológiu o spracovávaní bankoviek a mincí v platných a účinných ustanoveniach § 17f zákona o Národnej banke Slovenska (zákona NR SR č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).

K bodu 3

Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje vypustiť zo zákona o bankách vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov [vymedzených v § 67 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách] pobočkami zahraničných bánk na základe bankového povolenia. Takáto úprava sa vyžaduje vzhľadom na špecifický charakter osobitných hypotekárnych obchodov a mimoriadnu zložitosť s tým súvisiacich cezhraničných právnych vzťahov pri prelínaní sa viacerých národných právnych poriadkov, v dôsledku čoho pri pobočkách zahraničných bánk tieto obchody reálne nefungujú, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti žiadna zahraničná banka pre jej pobočku na Slovensku nemá udelené povolenie ani nežiada o udelenie povolenia na vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov. Hypotekárne bankovníctvo spočívajúce v osobitných hypotekárnych obchodoch predstavuje osobitnú úpravu podľa zákona o bankách, ktorá v mnohých zahraničných právnych poriadkoch buď absentuje alebo je značne odlišná, pričom podstatné rozdiely spočívajú napríklad v osobe hypotekárneho správcu, v poskytovaní štátnej podpory niektorými krajinami (vo forme štátnych príspevkov na produkty určené pre vybrané cieľové skupiny klientov), v úprave konkurzných pravidiel či v spôsobe financovania osobitných hypotekárnych obchodov (buď neregulovanom alebo regulovanom spôsobe napríklad prostredníctvom vydávania osobitných druhov cenných papierov, ktorými sú na Slovensku hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie). Preto sa navrhovaná úprava predkladá predovšetkým v záujme predchádzania možného ohrozenia ochrany spotrebiteľov a iných klientov pri osobitných hypotekárnych obchodoch, pričom sa zohľadňujú ustanovenia čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ a tiež recitál 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Nad pobočkami zahraničných bánk nemá Národná banka Slovenska také právomoci dohľadu ako nad dcérskymi spoločnosťami. Zmenou príslušných ustanovení sa jednoznačne stanoví, že takúto bankovú činnosť (osobitné hypotekárne obchody) môžu na území Slovenskej republiky vykonávať len banky. Pobočky zahraničných bánk však budú môcť naďalej bez obmedzenia poskytovať bežné hypotekárne úvery, ktorými sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti rozumejú úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam a ktoré sú bankovými obchodmi v zmysle § 5 písm. i) zákona o bankách. Navrhovaná úprava nebráni v slobode usadzovať sa zahraničným bankám prostredníctvom pobočiek na území SR a poskytovať činnosti vzájomne uznávané podľa prílohy I smernice č. 2006/48/ES, keďže sa ňou nestanovujú žiadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie.

K bodom 4 a 5

Navrhovanými úpravami ustanovení § 7 ods. 15 písm. f) a § 7 ods. 16 zákona o bankách sa vytvárajú legislatívne predpoklady na eliminovanie tvrdosti zákona v opodstatnených prípadoch a zároveň sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení zákona o bankách s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodom 6, 7 a 8

K bodu 9

Pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 zákona o bankách (ďalej len „pobočka zahraničnej banky“ alebo „pobočka“) je povinnou osobou podľa § 5 ods. 2 a ďalších ustanovení zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len „zákon o ochrane pred legalizáciou“). Preto sa na pôsobenie pobočky zahraničnej banky na území Slovenskej republiky vzťahujú všetky povinnosti povinných osôb podľa jednotlivých ustanovení zákona o ochrane pred legalizáciou. Platí to aj o ustanovení § 20 ods. 2 písm. h) zákona o ochrane pred legalizáciou, podľa ktorého povinná osoba mať program

svojej vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu, pričom súčasťou tohto program povinnej osoby musí byť aj určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a ktorá zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou. Predpokladom účinného systému prevencie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (teda prevencie tzv. prania špinavých peňazí) a prevencie financovania terorizmu je to, aby určená osoba podliehala najvyššej riadiacej úrovni pobočky zahraničnej banky a aby bola interným zamestnancom príslušnej pobočky zahraničnej banky pôsobiacej na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje doplnenie § 16 vo vzťahu k osobe zodpovednej v pobočke zahraničnej banky za ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K bodu 10

V zmysle navrhovaného ustanovenia budú osoby uvedené v § 28 ods. 6 zákona o bankách povinné bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska o zámere vykonať úkon, na ktorý sa podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách vyžaduje predchádzajúci súhlas.

K bodu 11

V súvislosti s činnosťou spočívajúcou vo vykonávaní osobitných hypotekárnych obchodov je potrebné sa vysporiadať aj s prípadom ukončenia činnosti banky, ktorá má v bankovom povolení činnosť osobitných hypotekárnych obchodov a prevzatím jej pohľadávok a záväzkov z týchto obchodov nástupníckou zahraničnou bankou. Ustanovením sa navrhuje, aby nástupnícka spoločnosť, ktorou je zahraničná banka dokončila vykonanie a splnenie osobitných hypotekárnych obchodov uzavretých zanikajúcou bankou vrátane úplného vysporiadania všetkých záväzkov a pohľadávok súvisiacich s osobitnými hypotekárnymi obchodmi uzavretými zanikajúcou bankou, pričom postupuje podľa ustanovení zákona o bankách o hypotekárnom bankovníctve spočívajúcom v osobitných hypotekárnych obchodoch. Nástupnícka zahraničná banka sa do dokončenia vykonania a splnenia hypotekárnych obchodov uzavretých zanikajúcou bankou považuje za hypotekárnu banku a jej klientom zostávajú zachované nároky z hypotekárnych obchodov (vrátane nárokov na štátny príspevok pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru). Do dokončenia vykonania a splnenia týchto osobitných hypotekárnych obchodov sa pre túto zahraničnú banku ustanoví hypotekárny správca a jeho zástupca.

K bodu 12

Úpravou v § 33 ods. 20 písm. d) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 12 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že banky môžu uplatniť štandardizovaný prístup pre kreditné riziko aj na expozície voči spoločnostiam, ktoré sú zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami.

K bodu 13

Úpravou v § 33 ods. 24 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ a jej dcérske spoločnosti, pokiaľ ide o úmysel používať prístup interných ratingov.

K bodu 14

Úpravou v § 33d ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 13 bodu 3 a ods. 18 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ a jej dcérske spoločnosti, pokiaľ ide o používanie pokročilého prístupu merania operačného rizika.

K bodu 15

Jedná sa o rozšírenie ustanovení, ktoré sa vzťahujú aj na úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti (úvery na bývanie).

Navrhuje sa, aby sa ustanovenie týkajúce sa bezplatného úplného alebo čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru s variabilnou úrokovou sadzbou, pri ktorom nedošlo počas predchádzajúceho roka k zmene úrokovej sadzby, vzťahovalo aj na úvery zabezpečené záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, ktoré banky a pobočky zahraničných bánk poskytujú fyzickým osobám – nepodnikateľom. Týmto krokom sa dosiahne porovnateľnosť podmienok pre klientov bánk.

K bodu 16

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 37 ods. 1 sa zabezpečí včasná informovanosť klientov o zámere banky ukončiť bankovú činnosť alebo časť jej činnosti spôsobom podľa § 28 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zákona o bankách. Túto informáciu bude banka povinná zverejniť aj na svojej internetovej stránke a v prevádzkových priestoroch, a to nepretržite až do ukončenia činnosti alebo príslušnej časti činnosti banky. Táto informačná požiadavka voči klientom banky vyplýva aj zo záverov ECOFIN-u.

K bodu 17

Úpravou v § 37 ods. 16 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 7 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu kontrolovať banku, o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ, a to v súvislosti s povinnosťou banky poskytovať súčinnosť pri uverejňovaní informácií za konsolidovaný celok.

K bodu 18

Cieľom ustanovení je zakázať bankám, zahraničným bankám a pobočkám zahraničných bánk žiadať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

K bodu 19

Úpravou v § 44 ods. 2 písm. b) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. c) bodu 48 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že konsolidovaný celok je tvorený aj materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a aj materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

K bodu 20

Úpravou v § 44 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 23 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska vedie aj zoznam zmiešaných finančných holdingových spoločností.

K bodu 21

Úpravou v § 44 ods. 8 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 17 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb, od ktorých môže Národná banka Slovenska požadovať zákonom stanovené informácie, a to o zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

K bodu 22

Úpravou v § 44 ods. 10 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 25 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska preveruje, či banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľadu na konsolidovanému dohľadu aj v prípade, ak je materskou spoločnosťou banky, ktorá nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe, zmiešaná finančnú holdingovú spoločnosť so sídlom mimo EÚ alebo EHP.

K bodu 23

Úpravou v § 44 ods. 12 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 25 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že ak Národná banka Slovenska zistí, že nad bankou, ktorej materská spoločnosť má sídlo mimo EÚ alebo EHP, sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný konsolidovanému dohľadu podľa tohto zákona o bankách, môže vyžadovať zriadenie zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v EÚ alebo EHP.

K bodu 24

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. e) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že regulovanými osobami sa na účely tohto zákona o bankách rozumejú aj zaisťovňa a správca alternatívneho investičného fondu.

K bodu 25

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. f) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodu 14 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa na účely tohto zákona o bankách ustanovuje, že materská banka je taká banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v SR.

K bodu 26

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. g) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 15 smernice 2011/89/EÚ, v zmysle ktorého sa upravuje definícia materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

K bodu 27

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. h) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodu 16 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa na účely tohto zákona o bankách ustanovuje, že materská banka v EÚ je taká banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v EÚ, resp. v EHP.

K bodu 28

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. i) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 17 smernice 2011/89/EÚ, v zmysle ktorého sa upravuje definícia materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 29

Doplnením písmen j) a k) do § 44 ods. 13 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 15a a 17a smernice 2011/89/EÚ, pričom sa zavádza definícia materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ako aj materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 30

Úpravou v § 45 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 9 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že banka je povinná plniť si zákonom určené povinnosti aj v prípade, ak kontrola alebo majetková účasť patrí materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

K bodu 31

Úpravou v § 47 ods. 3 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 1 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak má materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, alebo materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností so sídlom v iných členských štátoch EÚ, resp. EHP, ktoré rovnako kontrolujú príslušnú banku alebo v nej majú majetkovú účasť.

K bodu 32

Úpravou v § 47 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 2 smernice 2011/89/EÚ. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak banka s najvyššou hodnotou aktivít spomedzi ostatných bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v EÚ, resp. EHP, má sídlo v SR.

K bodu 33

Úpravou v § 47 ods. 5 druhej vete sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 3 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že v zákonom stanovených prípadoch Národná banka Slovenska umožní aj materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, aby sa vyjadrila k rozhodnutiu, ktoré Národná banka Slovenska pripravuje v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov EÚ, resp. EHP.

Úpravou v § 47 ods. 15 písm. a) a l) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. c) bodu i) smernice 2011/89/EÚ, pričom pokiaľ ide o výkon dohľadu na konsolidovanom základe, rozširuje sa okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ.

Úpravou v § 48 ods. 10 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 19 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že do činnosti kolégia môže Národná banka Slovenska zapojiť aj príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 34

Úpravou v § 47 ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom úprava súvisí so zodpovednosťou Národnej banky za výkon konsolidovaného dohľadu nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ, alebo majú tieto spoločnosti v týchto bankách účasť.

K bodu 35

Úpravou v § 47 ods. 11 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom žiadosť o predchádzajúci súhlas sa týka aj banky, ktorá je kontrolovaná materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

K bodu 36

Úprava v § 47 ods. 15 písm. a) a b) súvisí so skutočnosťou, že inštitúcia elektronických peňazí už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

K bodu 37

Úpravou v § 48 ods. 7 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 20 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa bližšie špecifikujú nevyhnutné informácie na výkon konsolidovaného dohľadu, najmä pokiaľ ide o právnu, riadiacu a organizačnú štruktúru konsolidovaného celku.

K bodu 38

Doplnením písmen g) a h) do § 48 ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh úloh, ktoré zabezpečuje Národná banka Slovenska prostredníctvom kolégia, a to o spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu a o plnenie iných úloh pri výkone doplňujúceho dohľadu.

K bodu 39

Navrhuje sa úprava § 49a vzhľadom na skutočnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové inštitúcie.

K bodu 40

Novým písmenom b) v § 49b sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 8 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa vypúšťa inštitúcia elektronických peňazí, keďže táto inštitúcia už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

Taktiež sa zavádzajú nové poznámky pod čiarou za účelom jasnejšieho vymedzenia sektora poisťovníctva v rámci definície finančného sektora.

Vypustením štvrtého bodu v doterajšom § 49b písm. b) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 8 smernice 2011/89/EÚ, tzn. zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa vypúšťa z definície finančného sektora.

K bodu 41

Úpravou v § 49b písm. c) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 12 smernice 2011/89/EÚ a vypúšťa sa neaktuálny odkaz na §44 ods. 5 písm. l).

K bodu 42

Úpravou v § 49c ods. 1 písm. c) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 10 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa upresňuje počet regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad.

K bodu 43

Navrhuje sa úprava § 49c ods. 1 písm. d) vzhľadom na skutočnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové inštitúcie. Pritom na ustanovenie § 49c ods. 1 písm. d) sa – vzhľadom na dotknutú slovnú formuláciu – nevzťahuje „celozákonová“ úprava podľa čl. I pôvodného bodu 54 návrhu zákona.

K bodu 44

Úpravou v § 49d ods. 2 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 3 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska oznámi každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho dohľadu aj Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 45

Úprava v § 49d ods. 3 prvej vete súvisí so skutočnosťou, že inštitúcia elektronických peňazí už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

K bodu 46

Doplnením nového odseku 5 do § 49d sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska zverejňovať na

svojej internetovej stránke odkaz na zoznam finančných konglomerátov, ktorý je uverejnený na internetovej stránke Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 47

Novým znením odseku 4 v § 49e sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. a) bodov 3 a 3a smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že skupina sa po splnení zákonom stanovených podmienok nebude považovať za finančný konglomerát, ak tak určí Národná banka Slovenska s ohľadom na ciele doplňujúceho dohľadu.

K bodu 48

Úpravou v § 49e ods. 5 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. a) bodu 3 tretieho pododseku smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska v prípade, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia, zverejní svoje rozhodnutie, či sa skupina bude, resp. nebude považovať za finančný konglomerát.

K bodu 49

Novou prvou vetou v § 49e ods. 6 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. b) bodu ii) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska je po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov a po splnení zákonom stanovených podmienok oprávnená vylúčiť jednu alebo viacero účastí v najmenšom finančnom sektore.

K bodu 50

Úpravou v § 49e ods. 6 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. b) bodu i) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemožno vylúčiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z členského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu.

K bodu 51

Úpravou v § 49e ods. 8 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska je oprávnená pri výpočte hodnoty podielov nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových aktívach kritériom založeným na celkových aktívach v správe.

K bodu 52

Doplnením nového odseku 15 do § 49e sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu a posudzovať ukazovatele a hodnotenia zamerané na riziká finančných skupín.

K bodu 53

Úpravou v § 49f ods. 5 prvej vete sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 15 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu a príslušné orgány dohľadu členských štátov o rozsahu, v akom sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad príslušnými regulovanými osobami.

K bodu 54

Úpravou v § 49g ods. 5 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 5 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu sa zahŕňajú požiadavky na vlastné zdroje aj za zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

K bodu 55

Navrhuje sa úprava § 49j ods. 2 písm. b) a § 49l ods. 4 písm. a) vzhľadom na skutočnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové inštitúcie. Pritom na ustanovenie § 49c ods. 1 písm. d) sa – vzhľadom na dotknutú slovnú formuláciu – nevzťahuje „celozákonová“ úprava podľa čl. I bodu 54 návrhu zákona.

K bodu 56

Doplnením nových odsekov 4 a 5 do § 49j sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 8 písm. a) a ods. 13 smernice 2011/89/EÚ, pričom banka, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná každoročne poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých ňou regulovaných osôb, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobočiek a zverejňovať popis svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry. Ak je Národná banka Slovenska koordinátorom doplňujúceho dohľadu, oznámi vyššie uvedené informácie Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 57

Úpravou v § 49k ods. 1 písm. d) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 8 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu sleduje aj funkčnosť systému riadenia rizík finančného konglomerátu.

K bodu 58

Novým odsekom 4 v § 49k sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že ustanovenia týkajúce sa zriadenia kolégia orgánov dohľadu pri výkone dohľadu na konsolidovanom základe sa primerane použijú aj pri výkone dohľadu na finančnými konglomerátmi.

K bodu 59

Úpravou v § 49l ods. 3 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 12 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov EÚ, resp. EHP sa týka aj právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry finančného konglomerátu vrátane všetkých regulovaných a neregulovaných osôb, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobočiek patriacich do tohto finančného konglomerátu a osôb s kvalifikovanou účasťou na osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát.

K bodu 60

Navrhuje sa úprava § 50 ods. 10 zákona o bankách v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.]

K bodu 61

K bodu 62

Precizovanie textu ustanovenia vyžiadané aplikačnou praxou.

K bodu 63

Reagujúc na prípady z praxe (v niektorých prípadoch sa variabilná úroková sadzba hypotekárneho úveru niekoľko rokov nemenila, tzn. klient nemohol využiť právo na bezplatné splatenie hypotekárneho úveru, ktoré mu umožňuje § 75 ods. 6, v čase zmeny úrokovej sadzby zo strany hypotekárnej banky) sa navrhuje, aby hypotekárny úver s variabilnou úrokovou sadzbou mohol jedenkrát ročne klient čiastočne alebo úplne predčasne splatiť bez poplatkov, ak pri takomto hypotekárnom úvere nedošlo počas predchádzajúceho kalendárneho roka k zmene úrokovej sadzby.

K bodu 64

Novým písmenom p) v § 91 ods. 4 sa zavádza povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky podať na vyžiadanie Vojenskému spravodajstvu správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta,

ktoré sú predmetom bankového tajomstva, a tým umožniť efektívne plnenie úloh tejto spravodajskej služby podľa zákona č. 198/1994 Z. z.

Vojenské spravodajstvo plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky vymedzené v § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 198/1994 Z. z.“). Vojenské spravodajstvo podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 198/1994 Z. z. v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie dôležité na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o aktivitách cudzích spravodajských služieb, terorizme a o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Takto získané informácie Vojenské spravodajstvo poskytuje ministrovi obrany Slovenskej republiky, ktorý ich v súlade so zákonom č. 198/1994 Z. z. poskytuje ďalším oprávneným subjektom.

Jednou z hlavných úloh Vojenského spravodajstva je podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 198/1994 Z. z. ochrana rezortu obrany proti aktivitám cudzích spravodajských služieb. Záujmom cudzích spravodajských služieb v rezorte obrany je získavať informácie rôzneho charakteru a zamerania, predovšetkým však vojenské citlivé informácie a utajované skutočnosti. Na získavanie týchto informácií cudzie spravodajské služby využívajú rôzne formy a metódy ako nábor osôb pre spoluprácu, zakladanie krycích podnikateľských subjektov, ako aj finančné podporovanie rôznych občianskych združení, prostredníctvom ktorých potom prenikajú do štruktúr ich záujmu a presadzujú svoje záujmy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno predpokladať významné finančné toky a transakcie medzi cudzími spravodajskými službami a týmito financovanými subjektmi, ktoré však Vojenské spravodajstvo v súčasnosti nie je schopné efektívne odhaľovať. Možnosť Vojenského spravodajstva v odôvodnených prípadoch kontrolovať finančné toky medzi podozrivými osobami, podnikateľskými subjektmi a inými subjektmi by značne uľahčilo plnenie zákonnej úlohy ochrany rezortu obrany proti aktivitám cudzích spravodajských služieb a umožnilo by prijímanie opatrení na zamedzenie takýchto činností.

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 194/1998 Z. z. je dôležitou úlohou Vojenského spravodajstva boj proti terorizmu. V súvislosti s touto činnosťou Vojenské spravodajstvo získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie predovšetkým o aktivitách, ktoré nasvedčujú príprave teroristických útokov smerujúcich do prostredia rezortu obrany, o teroristických skupinách a ich aktivitách, tak na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí a o vytváraných sieťach a prepojeniach týchto skupín na profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany. V oblasti boja proti terorizmu Vojenské spravodajstvo odhaľuje a eliminuje ilegálne obchodovanie teroristických skupín s vojenským materiálom a kontrolovaným tovarom a technológiami dvojakého použitia, osobitne so zbraňami hromadného ničenia a látkami použiteľnými na ich výrobu. Keďže na podporu uvedených teroristických aktivít sa využívajú rôzne finančné toky, pohyby finančných prostriedkov by mali byť v podozrivých prípadoch kontrolované Vojenským spravodajstvom ako jedným z kľúčových prvkov boja proti terorizmu. Veľkým nedostatkom pri odhaľovaní financovania terorizmu je však absencia zákonnej úpravy umožňujúcej získavanie dôležitých informácií týkajúcich sa bankového tajomstva.

Činnosť Vojenského spravodajstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 194/1998 Z. z. je zameraná aj na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií dôležitých na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky, ak ide o skutočnosti spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Medzi takéto skutočnosti patrí najmä korupčné a klientelistické správanie zainteresovaných osôb. Takto získané finančné prostriedky sú ukladané na bankové účty, či už samotných aktérov korupcie alebo ich blízkych osôb. S cieľom zabezpečenia aktuálnych, relevantných, hodnoverných a

objektívnych podkladov na boj proti tomuto javu potrebuje Vojenské spravodajstvo v mnohých prípadoch získavať informácie, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva.

K bodu 65

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §122s zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Prechodným ustanovením k § 37 ods. 21 sa upravuje účinnosť zákazu vyberania akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Banky nesmú od dňa účinnosti tohto zákona požadovať od spotrebiteľov takéto poplatky pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách (uzatvorených pred aj po účinnosti zákona).

Takisto sa upravuje, aby sa podmienky bezplatného čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru s variabilnou úrokovou sadzbou (§ 75 ods. 12) vzťahovali na všetky hypotekárne úvery, t.j. aj na tie, ktoré boli poskytnuté pred účinnosťou tohto zákona, avšak k takémuto predčasnému splateniu dôjde až po účinnosti tohto zákona.

K bodu 66

Úprava súvisí so skutočnosťou, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové inštitúcie.

K bodu 67

Príloha zákona o bankách sa dopĺňa o smernicu 2011/89/EÚ, ktorá sa preberá týmto zákonom.

K čl. II

K bodom 1 a 2

Cieľom ustanovenia je zakázať stavebnej sporiteľni požadovať od stavebných sporiteľov, ktorí sú fyzickými osobami nepodnikateľmi, poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

Prechodným ustanovením § 13j sa upravuje účinnosť tohto zákazu vyberania akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Stavebné sporiteľne nesmú od účinnosti tohto zákona požadovať takéto poplatky od vyššie uvedených stavebných sporiteľov a pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách.

K čl. III

K bodu 1

Navrhovaným doplnením § 8 písm. b) zákona o cenných papieroch a investičných službách sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodu 2

Zákon č. 209/2007 Z. z., ktorým bol od 1. 11. 2007 novelizovaný zákon o cenných papieroch, zmenil znenie § 6 zákona o cenných papieroch tak, že taxatívne vymedzil investičné služby, investičné činnosti a vedľajšie služby. Pritom ustanovenie § 104 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktoré s odkazom na § 6 tohto zákona definuje investičné služby, na ktoré musí mať povolenie obchodník s cennými papiermi ako člen centrálneho depozitára cenných papieroch,

však nedopatrením zostalo v pôvodnom znení. Z logiky veci a z obsahu znenia § 6 zákona o cenných papieroch pred 1. 11. 2007 a po 1. 11. 2007 vyplýva, že členom centrálneho depozitára môže byť taký obchodník s cennými papiermi, ktorý má v povolení činnosti podľa novelizovaných ustanovení § 6 ods. 1 písm. a), b) alebo d).

K bodu 3

Ide o terminologické zosúladenie so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

K bodom 4 a 5

Navrhovanou legislatívnou úpravou sa zohľadňuje skutočnosť, že dohľad nad ratingovými agentúrami už medzičasom prešiel z pôsobnosti národných orgánov do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy – ESMA), a to podľa novelizovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. 9. 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v znení nariadenia (EÚ) č. 513/2011 z 11. 5. 2011 a smernice 2011/61/EÚ z 8. 6. 2011. Na základe ustanovení nariadenia (ES) č. 1060/2009 v platnom znení a zároveň nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010, č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010 [ktorými bol zriadený Európsky systém finančného dohľadu vrátane Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy)] však Národná banka Slovenska (ako účastník Európskeho systému finančného dohľadu) je naďalej príslušná spolupracovať s ostatnými účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu, pričom je tiež príslušná zabezpečovať plnenie úloh pri dohľade nad finančným trhom (vrátane dohľadu nad ratingovými agentúrami), ktoré pre národné orgány dohľadu vyplývajú z účasti v Európskom systéme finančného dohľadu, čo už plne zohľadňujú existujúce ustanovenia § 1 ods. 3 písm. e) a § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 6

Príslušným orgánom na vykonávanie oprávnení vo vzťahu k centrálnym protistranám a k pravidlám predaja na krátko a swapov na úverové zlyhanie sa určuje Národná banka Slovenska.

K bodu 7

Finančné a nefinančné protistrany pri mimoburzových derivátoch, centrálne protistrany, osoby žiadajúce o povolenie na činnosť centrálnej protistrany, osoby, ktoré majú čisté krátke pozície alebo uzatvárajú swapové transakcie na úverové zlyhanie sú povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje potrebné na riadne plnenie povinností.

K bodu 8

Ustanovenie upravuje zriadenie kolégia orgánov dohľadu Národnou bankou Slovenska na účely zjednodušenia výkonu úloh dohľadu na konsolidovanom základe a zabezpečenia koordinácie a spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu, ktoré nie sú členským štátmi.

K bodu 9

Ide o zosúladenie znenia ustanovenia § 143b písm. b) so znením smernice s čl. 2 ods. 1 bod 8.

K bodu 10

V súlade s čl. 2 ods. 1 bod 12 sa do definície vymedzenia pojmu „skupina“ dopĺňa pojem „podskupina“ osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania.

K bodom 11 a 12

Upresňuje sa v súlade s čl. 2 ods. 10 písm. a) a b) počet regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad.

K bodu 13

Rozširuje sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska o Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

K bodu 14

Všetky regulované subjekty, tvoriace súčasť finančného konglomerátu, majú povinnosť zapísať sa do zoznamu finančných konglomerátov, ktorý je zverejnený na webovom sídle Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu. Národná banka Slovenska v súlade s čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice zverejňuje na svojom webovom sídle odkaz na tento zoznam.

K bodu 15

Ide o doplnenie správcovských spoločností do finančného sektora, do ktorého patria v rámci skupiny a ak nepatria výlučne do jedného finančného sektora v rámci skupiny, dopĺňajú sa k najmenšiemu finančnému sektoru. Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 2.

K bodu 16

V navrhovanom ustanovení sa v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 3 a 3a upresňujú kritériá na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu.

K bodu 17

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska uvedené v bode 17 návrhu zákona je povinná táto oznámiť príslušným orgánom dohľadu, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia.

K bodom 18 a 19

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená vylúčiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov z doplňujúceho dohľadu, ktoré majú zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemožno vylúčiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z členského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice).

K bodu 20

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. c) smernice spresňujú kritériá uvedené v bode 15 návrhu zákona.

K bodu 21

V návrhu zákona sa zavádza povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. d).

K bodu 22

Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 5 smernice 2011/89/EÚ (čl. 6 ods. 3 smernice 2002/87/ES).

K bodu 23

V súlade s čl. 2 ods. 8 písm. a) smernice sa ustanovujú povinnosti pre obchodníkov s cennými papiermi, ktorý sú súčasťou finančného konglomerátu poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých nimi regulovaných osôb.

K bodu 24 a 25

Upravuje koordináciu a spoluprácu Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu pri výkone doplňujúceho dohľadu.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 12 upresňuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

K bodu 27

Navrhuje sa úprava § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č.946/2012 z 12.7.2012 (Ú.v.EÚ L282, 16.10.2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v §69 ods.2 a ods.3 písm.a) a §85 ods.1 zákona č.563/2009Z.z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a v §87 ods.3 písm.a) a ods.4 zákona č.300/2005Z.z.

K bodu 28

Ustanovuje sa oprávnenie Národnej banke Slovenska uložiť právnickej alebo fyzickej osobe sankcie pri zistení porušenia.

K bodu 29

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §173r zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.

K bodu 30

Týmto návrhom zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe návrhu zákona.“.

K čl. IV

K bodu 1

V §2a odsek 1 písmeno i) je definovaný klient, ktorým je vyšší územný celok vrátane rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 2

V §2a odsek 1 písmeno l) sú vzhľadom k novozadefinovanému klientovi v §2a odsek 1 písmeno i) vylúčené z možnosti uzatvoriť dohodu so Štátnou pokladnicou (ďalej len ŠP) rozpočtové a príspevkové organizácie

v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku (ďalej len VÚC).

K bodu 3

Vzhľadom k novej definícii rozpočtu klienta podľa § 7 ods. 4 nie je pre klienta možná dohoda so ŠP v súvislosti predkladaním rozpočtu.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vzhľadom k úprave v bode 13.

K bodu 5

Navrhovaná úprava mení definíciu rozpočtu klienta vo vzťahu ku klientovi, ktorým je VÚC a jeho rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zmenu uvedenú v bode 8.

K bodu 7 až 10

V § 9a je popísaný postup klienta, ktorým je VÚC a jeho rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti, pri realizácii svojho rozpočtu.

K bodu 11

Pre klienta, ktorý je uvedený v § 2a ods. 1 písm. m) sa týmto zo zákona vypúšťa časť upravujúca minimálne lehoty vo vzťahu k povinnosti klienta predkladať žiadosť na realizáciu tuzemských a cezhraničných platobných operácií voči ŠP vychádzajúc z toho, že tieto lehoty sú predmetom vzájomnej dohody klienta a ŠP.

K bodu 12

Vzhľadom na to, že Štátna pokladnica neposkytuje klientom úvery, toto ustanovenie pripúšťa výnimku, na základe ktorej sa umožní klientom mať vedené úverové účty mimo Štátnej pokladnici.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava vzhľadom k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z..

K bodu 14

Ruší sa výnimka, na základe ktorej VÚC nebol povinný zriaďovať účty výlučne v ŠP, ale len zriaďoval účet na účel prijatia transferu zo štátneho rozpočtu.

K bodu 15

V tomto bode sú zadefinované prechodné ustanovenia, na základe ktorých sa pre klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. i) platí v období do 30. júna 2014 výnimka z povinnosti zriaďovať účty výlučne v Štátnej pokladnici a realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice. Dôvodom výnimky je vytvorenie dostatočného časového priestoru pre Štátnu pokladnicu a samosprávne kraje pre zabezpečenie technických podmienok pre prechod účtov a prostriedkov samosprávnych krajov do Štátnej pokladnice ako aj vysporiadanie existujúcich zmluvných vzťahov samosprávnych krajov s bankami.

K čl. V

K bodom 1 a 3

Navrhuje sa vypustenie uzatvárania zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení spomedzi činností začlenených pod administráciu v rámci správy dôchodkových fondov, z dôvodu nadbytočnosti, keďže odpadá dôvod tohto členenia vzhľadom na stratu opodstatnenosti zákonného obmedzenia na výkon zverených činností podľa § 67; zároveň sa v § 67 vykonávajú nevyhnutné legislatívne zmeny súvisiace so zmenou v číslovaní v § 47 ods. 2 písm. b).

K bodu 2

Navrhovaná úprava umožní dôchodkovým správcovským spoločnostiam využiť sprostredkovateľskú činnosť samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov, ktorých postavenie a činnosť upravuje zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej aj len „zákon č. 186/2009 Z. z.“). Zároveň navrhnutá úprava v § 47a ods. 2 až 5 ukladá dôchodkovej správcovskej spoločnosti rovnaké povinnosti, aké majú iné finančné inštitúcie na účely zákona č. 186/2009 Z. z. vo vzťahu k jej zamestnancom, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom.

V súčasnosti dôchodkové správcovské spoločnosti získavajú nových klientov prostredníctvom svojich zamestnancov. Zároveň je zákonom stanovený limit na náklady spojené s uzavretím jednej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

Zákon č. 186/2009 Z. z. výraznou mierou prispel k zmene pomerov na trhu sprostredkovania finančných služieb smerom k väčšej transparentnosti a poctivosti v rámci obchodného styku v prospech spotrebiteľa. Zavedeným nových pravidiel uvedený zákon tento trh zjednotil a zároveň zakotvil dotknutým subjektom povinnosti, ktorými prispel k zvýšeniu informovanosti klientov za účelom prijatia kvalifikovaného rozhodnutia (pod dohľadom NBS). Napriek tomu, že v minulosti existoval inštitút sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia, sektor starobného dôchodkového sporenia, ktorý je súčasťou finančného trhu, však, čo do získavania nových klientov, zostal predmetnou úpravou nedotknutý.

K bodu 4

Navrhované ustanovenie dáva dôchodkovej správcovskej spoločnosti časový priestor pre splnenie vybraných povinností vyplývajúcich z novely.

K čl. VI

K bodu 1

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 2 [a tiež novým § 1 ods. 3 písm. b) a úpravou § 4 ods. 3[ zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľadu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finančných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makroúrovni, ktorý by mal aktívne prispievať k predchádzaniu (prevencii) alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu a tým aj zabezpečovaniu udržateľného rozvoja finančného trhu, respektíve finančného systému. Navrhnutá úprava zároveň zohľadňuje odporúčania pre na výkon obozretného dohľadu vnútroštátnymi orgánmi na makroúrovni podľa odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012), ktoré vydal Európsky výbor pre systémové riziká na základe ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. 11. 2010 o makroprudenciálnom dohľade

Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).

K bodom 2 a 3

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou § 1 ods. 3 písm. a) a poznámky pod čiarou k odkazu 1 zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje právna regulácia pre dohliadané subjekty finančného trhu podľa všetkých osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov] a zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že dohľad nad ratingovými agentúrami už medzičasom prešiel z pôsobnosti národných orgánov do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy – ESMA), a to podľa novelizovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. 9. 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v znení nariadenia (EÚ) č. 513/2011 z 11. 5. 2011 a smernice 2011/61/EÚ z 8. 6. 2011. Na základe ustanovení nariadenia (ES) č. 1060/2009 v platnom znení a zároveň nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010, č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010 [ktorými bol zriadený Európsky systém finančného dohľadu vrátane Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy)] však Národná banka Slovenska (ako účastník Európskeho systému finančného dohľadu) je naďalej príslušná spolupracovať s ostatnými účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu, pričom je tiež príslušná zabezpečovať plnenie úloh pri dohľade nad finančným trhom (vrátane dohľadu nad ratingovými agentúrami), ktoré pre národné orgány dohľadu vyplývajú z účasti v Európskom systéme finančného dohľadu, čo už plne zohľadňujú existujúce ustanovenia § 1 ods. 3 písm. e) a § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 4

Navrhnutým doplnením § 1 ods. 3 o nové písmeno b) sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľadu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finančných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makroúrovni, pričom sa zároveň zohľadňuje odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012). Zároveň sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe navrhuje do § 1 ods. 3 explicitne doplniť nové písmeno c) o vybavovaní podaní klientov dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií). Podania klientov vybavuje NBS už aj doteraz, keďže klienti dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií) sa v čoraz väčšej miere obracajú na NBS so svojimi podaniami vzhľadom na skutočnosť, že medzi zákonom ustanovené ciele dohľadu nad finančným trhom, medzi ktoré patrí aj bezpečné a zdravé fungovanie finančného trhu v záujme ochrany klientov. Pritom vybavovanie podaní klientov dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií) môže vyústiť predovšetkým do informatívnej odpovede pre klienta, ale potenciálne môže vyústiť aj do využitia zákonných kompetencií NBS voči dohliadaným subjektom (napríklad do začatia konania proti dohliadanému subjektu o uložení sankcie dohliadanému subjektu za porušenie jeho povinnosti podľa zákona v oblasti finančného trhu, ak sa na takýto postup zistí zákonný dôvod práve na základe podania klienta). Prirodzene pri vybavovaní podaní klientov nemožno prekročiť medze zákonných kompetencií NBS ani iných orgánov verejnej moci, napríklad predmetom vybavovanie podaní klientov už doteraz nie je a ani nebude rozhodovanie sporov z právnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, keďže predmetom dohľadu nad finančným trhom (už podľa existujúceho § 2 ods. 3 zákona o dohľade) nie je rozhodovanie sporov z právnych vzťahov (či už občianskoprávnych, obchodnoprávnych alebo iných právnych vzťahov) medzi dohliadanými

subjektmi a ich klientmi, na ktorých rozhodovanie sú príslušné predovšetkým súdy (na základe čl. 142 ods. 1 Ústavy SR) alebo iné orgány verejnej moci na základe osobitných zákonov. Ak sa teda zistí, že v podaní klienta ide o spor medzi klientom a dohliadaným subjektom (finančnou inštitúciou), tak v odpovedi pre klienta na jeho podanie bude klient informovaný o možnosti predložiť dotyčný spor náležitým podaním na rozhodnutie vecne a miestne príslušnému súdu, respektíve inému vecne a miestne príslušnému orgánu verejnej moci. Celkovo sa navrhuje doplniť § 1 ods. 3 o nové písmená b) a c) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných diskrepancií pri výkone dohľadu a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 5

Navrhuje sa čiastkové legislatívne spresnenie § 2 ods. 8 úvodnej vety zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 6

Navrhované doplnenie § 2 ods. 9 reflektuje požiadavky (v zmysle článkov 16 nariadení EÚ o európskych orgánoch dohľadu), aby Národná banka Slovenska ako národný (vnútroštátny) orgán dohľadu nad finančným trhom vynaložila všetko úsilie na dodržanie usmernení a odporúčaní vydaných európskymi orgánmi dohľadu, ibaže by v lehote dvoch mesiacov od zverejnenia takéhoto usmernenia alebo odporúčania informovala, že ho nedodrží, alebo nemá v úmysle dodržať (tzv. comply or explain procedure). Pre úplnosť možno uviesť, že v zmysle platných legislatívnych pravidiel je v poznámke pod čiarou k odkazu 6a použitá skrátená citácia nariadení EÚ o európskych orgánoch dohľadu, keďže úplnú citáciu týchto nariadení už zákon o dohľade nad finančným trhom obsahuje v poznámke pod čiarou k odkazu 1b.

K bodu 7

Navrhnutými úpravami § 4 ods. 3 (a tiež § 1 ods. 2) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľadu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finančných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makroúrovni, ktorý by mal aktívne prispievať k predchádzaniu (prevencii) alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu a tým aj zabezpečovaniu udržateľného rozvoja finančného trhu, respektíve finančného systému. Pritom sa zároveň zohľadňuje odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012).

K bodom 8 a 9

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastková legislatívna úprava § 8 ods. 2 písm. b) druhom bode, § 9 ods. 1 a § 9 ods. 3 písm. b) zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 10

Navrhuje sa legislatívnotechnické vyprecizovanie poznámky pod čiarou k odkazu 21 zákona o dohľade vzhľadom na súvisiacu aktuálnu legislatívu.

K bodu 11

Vzhľadom na objektívnu globalizáciu a europeizáciu finančného sektora sa navrhuje doplnenie § 16 ods. 5 tak, aby v konaniach vo veciach dohľadu v opodstatnených prípadoch umožnilo v českom jazyku alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií predkladať technickú dokumentáciu, ktorej vyhotovenie alebo predloženie sa vyžaduje na účel konania o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu potrebného pre systém riadenia rizík dohliadaného subjektu. Obdobnú úpravu už obsahujú ustanovenia § 61 ods. 9, § 142 ods. 2 a § 148 ods. 5 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 12

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 19 ods. 4 zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.].

K bodu 13

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou § 37 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje právna regulácia pre zverejňovanie rozhodnutí vydaných pri výkone dohľadu nad finančným trhom podľa všetkých osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov].

K bodu 14

Navrhnutým doplnením nového písmena f) do § 37 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom sa navrhuje ustanoviť, že Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestníku okrem iného aj hodnotiacu správu o účinnosti používaných pravidiel sankcionovania.

K bodu 15

Navrhnutou úpravou § 40 ods. 2 tretej vety (a zároveň nadväznou úpravou § 40 ods. 3) sa odstraňujú interpretačné a aplikačné nejasnosti ohľadom základu pre výpočet výšky ročného príspevku takých prispievateľov spomedzi dohliadaných subjektov, ktorí podľa osobitných zákonov môžu popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu. Konkrétne ide o inštitúcie elektronických peňazí oprávnené vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu a o platobné inštitúcie oprávnené poskytovať platobné služby len v obmedzenom rozsahu. Navrhnutá úprava § 40 ods. 2 (ani nadväzná úprava § 40 ods. 3) nebude mať reálny vplyv na výšku základu príspevku ostatných dohliadaných subjektov finančného inštitúcií a nespôsobí ani navyšovanie celkového objemu ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu (finančných inštitúcií).

K bodu 16

Navrhnutou úpravou § 40 ods. 3 druhej vety (a zároveň súbežnou úpravou § 40 ods. 2) sa v záujme odstránenia interpretačných a aplikačných nejasností navrhuje sa doplniť medzi subjekty, ktoré platia tzv. paušálnu výšku príspevku aj inštitúcie elektronických peňazí oprávnené vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu a taktiež platobné inštitúcie oprávnené poskytovať platobné služby len v obmedzenom rozsahu, ktoré sú od 29. 11. 2012 novým druhom dohliadaných subjektov. Zároveň sa doplnením novej vety do § 40 ods. 3 navrhuje možnosť ustanoviť strop pre príspevky v jednotlivých sektoroch finančného trhu tak, aby určená sadzba príspevku mohla byť obmedzená aj maximom určeným absolútnou hodnotou v eurách. Navrhuje sa možnosť ustanoviť strop pre príspevky v jednotlivých sektoroch finančného trhu tak, aby určená sadzba príspevku mohla byť obmedzená aj maximom určeným absolútnou hodnotou v eurách.

K bodu 17

Navrhuje sa legislatívnotechnické nahradenie odkazu a znenie poznámky pod čiarou k odkazu 49c.

K bodu 18

Navrhnutým čiastkovým legislatívnym vyprecizovaním § 40 ods. 9 sa na základe poznatkov z praxe eliminujú interpretačné a aplikačné nejasnosti.

K bodu 19

Navrhujú sa prechodné ustanovenia v rámci nového § 45c zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

K čl. VII

Smernica európskeho parlamentu a rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov nepožaduje od členských štátov, aby zabezpečili, že spotrebiteľské združenia budú oprávnené požadovať relutárne (peňažné) plnenia od dodávateľov. V tomto ohľade ustanovenie § 3 ods. 5 ide nad rámec tejto smernice, čo v praxi môže spôsobovať vznik neodôvodnených nákladov pre dodávateľov, ktorí môžu byť vystavení neodôvodneným požiadavkám osôb, ktoré sa zaregistrujú ako spotrebiteľské združenie a požadujú za tvrdené porušenie práv spotrebiteľov peňažné kompenzácie. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby právo požadovať peňažné plnenia od dodávateľa bol oprávnený len spotrebiteľ, alebo aj združenie, ktoré sa však v súlade s § 25 ods. 2 bude nevyhnutne preukazovať plnomocenstvom udeleným spotrebiteľom, prípadne viacerými spotrebiteľmi, ktorí sú v právnom vzťahu k dodávateľovi.

K čl. VIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa do definícií subjektov poistného trhu s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje a ktoré sú potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu dopĺňa v súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES definícia kaptívnej poisťovne.

K bodu 2 a 3

Navrhovanými úpravami šiesteho a siedmeho bodu zákona o poisťovníctve sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov finančného trhu.

K bodu 4

V tomto ustanovení, v ktorom sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona sa v súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES nahrádza pojem „špeciálny účelový nástroj“ pojmom „účelovo vytvoreným subjektom“ z dôvodu jeho nového vymedzenia v zmysle čl. 13 smernice 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II).

K bodu 5 a 6

Navrhovaná úprava vyplýva z aplikačnej praxe. Poisťovne poskytujú poistenie kritických chorôb v rámci poistného odvetvia neživotného poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti B bode 2, ktorého kalkulácia technických rezerv používa techniku životného poistenia. To znamená, že pri kalkulácii sa tvorí tzv. matematická rezerva pri ktorej sa zohľadňuje riziko zvyšujúcej sa pravdepodobnosti vzniku kritickej choroby v závislosti od veku poisteného. Tento typ rezerv sa tvorí aj v životnom poistení a je začlenený v technickej rezerve na životné poistenie. Z dôvodu dostatočnej tvorby rezerv pri poistení kritických chorôb je potrebné rozšírenie možnosti tvorby technickej rezervy na životné poistenie aj pre neživotné poistenia, kde sa využívajú techniky kalkulácie rezerv životného poistenia.

K bodu 7

Ide o terminologické zosúladenie so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

K bodu 8 a 9

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska aj nad zmiešanou holdingovou spoločnosťou.

K bodu 10

Ustanovenie v zmysle smernice upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom.

K bodu 11

Ide o zosúladenie so zákonom o bankách, nakoľko inštitúcie elektronických peňazí už viac nie sú považované za úverové inštitúcie.

K bodu 12

Navrhovaná úprava má za cieľ správnu transpozíciu čl. 2 bod 14 písm. a) bod iii) smernice 2002/87/ES, v ktorom sa nachádza odkaz na ustanovenia čl. 3 ods. 2 a 3 tejto smernice (vymedzenie činnosti, ktoré sa považujú za významné). Tieto činnosti sú vymedzené v ustanovení § 53 písm. a) bod 1d. a v § 53 písm. a) bod 2d.

K bodu 13

Ide o zosúladenie znenia v návrhu zákona s čl. 3 ods. 1 smernice 2011/89/EÚ.

K bodu 14

Ide o zosúladenie znenia ustanovenia § 53 písm. b) so znením smernice s čl. 2 ods. 1 bod 8.

V ustanovení § 53 písm. b) druhom bode sa v súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES (ďalej len „smernica“) sa do definícií pojmov potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu, čo sa rozumie finančným sektorom dopĺňa pojem kaptívna poisťovňa a kaptívna zaisťovňa v zmysle smernice 2009/138/ES.

K bodu 15

V súlade s čl. 2 ods. 1 bod 12. sa do definície vymedzenia pojmu skupina dopĺňa podskupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania.

K bodu 16

V návrhu zákona sa dopĺňa regulovaný subjekt o správcu alternatívneho investičného fondu v zmysle čl. 2 ods. 1 bod 4. smernice.

K bodu 17 a 18

Upresňuje sa, v súlade s čl. 2 ods. 10 písm. a) a b) smernice, počet regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad.

K bodu 19

Rozširuje sa, v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice, oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska o Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

K bodu 20

Všetky regulované subjekty, tvoriace súčasť finančného konglomerátu majú povinnosť zapísať sa do zoznamu finančných konglomerátov, ktorý je zverejnený na webovom sídle Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu. Národná banka Slovenska v súlade s čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice zverejňuje na svojom webovom sídle odkaz na tento zoznam.

K bodu 21

V navrhovanom ustanovení sa v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 3. a 3a. upresňujú kritériá na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu.

K bodu 22

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska uvedené v bode 13 návrhu zákona je povinná táto oznámiť príslušným orgánom dohľadu, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia.

K bodu 23 a 24

K bodu 25

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. c) spresňujú kritériá uvedené v bode 20 návrhu zákona.

K bodu 26

V návrhu zákona sa zavádza povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. d).

K bodu 27

Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 5 smernice 2011/89/EÚ (čl. 6 ods. 3 smernice 2002/87/ES).

K bodu 28

V súlade s čl. 2 ods. 8 písm. a) smernice sa ustanovujú povinnosti pre poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých nimi regulovaných osôb.

K bodu 29 a 30

Zriaďuje sa kolégium orgánov dohľadu, prostredníctvom ktorého Národná banka Slovenska zabezpečuje koordináciu a spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu, ktoré nie sú členským štátmi.

K bodu 31

K bodu 32

Navrhuje sa úprava § 67 ods. 10 zákona o poisťovníctve v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č.946/2012 z 12.7.2012 (Ú.v.EÚ L282, 16.10.2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v §69 ods.2 a ods.3 písm.a) a §85 ods.1 zákona č.563/2009Z.z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a v §87 ods.3 písm.a) a ods.4 zákona č.300/2005Z.z.

K bodu 33

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §99b zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 34

Týmto návrhom zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K čl. IX

K bodu 1

Zmena zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení umožňuje, aby dôchodkové správcovské spoločnosti mohli využívať služby externých sprostredkovateľských

sietí, t.j. finančných agentov a finančných poradcov. Navrhovanou úpravou sa rozširuje v zákone č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. (ďalej len „zákon“) definícia čo sa rozumie finančnou službou o sektor starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa do definície finančnej inštitúcie dôchodková správcovská spoločnosť a do definície čo sa rozumie zmluvou o poskytnutí finančnej služby sa dopĺňa zmluva o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 4

Upravuje sa register finančných agentov a finančných poradcov, ktorý vedie Národná banka Slovenska doplnením sektora starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 5

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 6

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko sa finančnou inštitúciu rozumie aj dôchodková správcovská spoločnosť.

K bodu 7

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e) a § 23 ods. 1 písm. f) sa zmierňuje tvrdosť doterajšej zákonnej úpravy, podľa ktorej osoby postihnuté odobratím povolenia udeleného do 31. decembra 2009 alebo uložením pokuty vyššej ako 50 % z maximálnej možnej sadzby pokuty by sa nerovnoprávne stali nedôveryhodnými osobami navždy, kým v porovnateľných prípadoch (napríklad pri odobratí povolenia udeleného po 1. 1. 2010) sa postihnuté osoby stávajú nedôveryhodnými osobami iba na časovo obmedzené obdobie desiatich rokov vymedzené v § 23 ods. 1 písm. b), c) a d).

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa v ustanovení, ktoré upravuje dôveryhodnosť osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo dopĺňa osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti v sektore starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 9

Navrhovaným doplnením § 23 odseku 1 o nové písmeno g) zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodu 10

Navrhovaným doplnením § 23 o nový odsek 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa vytvárajú legislatívne predpoklady na eliminovanie tvrdosti zákona v opodstatnených prípadoch a zároveň sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodu 11

Upravujú sa pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom pri poskytovaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore starobného dôchodkového sporenia.

Finančný agent v sektore starobného dôchodkového sporenia nie je oprávnený prijímať peňažné prostriedky od klientov a nemôže sa tak dostať voči svojim klientom do postavenia osoby dlhujúcej peňažné prostriedky.

K bodu 12

Navrhuje sa úprava § 39 ods. 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.

K bodu 13

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, v ktorých sa ustanovuje lehota v rámci ktorej je možné zapísať do registra vedeného Národnou bankou Slovenska zamestnancov, ktorí uzavierali zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre zapísané osoby do registra zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami tohto zákona, najmä v oblasti odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Dôchodkové správcovské spoločnosti sú povinné zosúladiť svoju činnosť s ustanovenia tohto zákona v ustanovenej lehote.

Pritom sa tiež navrhuje explicitne ustanoviť, aby sa navrhnutá novelizácia zákonných pravidiel o dôveryhodnosti (ktorou sa zmierňuje tvrdosť doterajšej zákonnej úpravy) vzťahovala aj na také postihnuté osoby, ktoré sa nerovnoprávne stali nedôveryhodnými navždy podľa doterajšej enormne tvrdej zákonnej úpravy (napríklad pri odobratí povolenia udeleného do 31. 12. 2009), kým v iných porovnateľných prípadoch (pri odobratí povolenia udeleného po 1. 1. 2010) sa postihnuté osoby stávajú nedôveryhodnými iba na časovo obmedzené obdobie desiatich rokov vymedzené v § 23 ods. 1 písm. b), c) a d).

K čl. X

K bodu 1

Precizovanie ustanovení zákona vyžiadané aplikačnou praxou. Novým ustanovením bude spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé informácie potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

K bodu 2

Cieľom ustanovenia je zakázať veriteľom požadovať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

K bodu 3

Precizovanie ustanovenia s cieľom odstránenia problémov aplikačnej praxe. Podľa nového znenia sa úver bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ neoverí bonitu spotrebiteľa, resp. pri overovaní bonity spotrebiteľa nebude mať žiadne informácie o spotrebiteľových príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľ alebo nebude bonitu klienta skúmať prostredníctvom nahliadnutia do príslušných databáz, ktoré obsahujú informácie slúžiace na hodnotenie bonity spotrebiteľa – napr. Spoločný register bankových informácií, Nebankový register klientskych informácií ap.

K bodu 4

Precizovanie textu s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľa. Podľa nového znenia bude veriteľ povinný zverejňovať informácie o referenčnej sadzbe aj na svojom webovom sídle – napr. prostredníctvom odkazu na iné webové sídlo, ktoré je verejne prístupné.

K bodom 5 až 7

Z dôvodu precizovania textu zákona sa ustanovenie § 16 ods. 6 premiestnilo do nového písmena d) v § 16 ods. 4. Cieľom ustanovenia je, aby spotrebiteľ mohol v počas 12 mesiacov uskutočniť čiastočné alebo úplné predčasné splatenie spotrebiteľského úveru (jedna alebo viacero predčasných splátok) až do výšky 10 000 eur bez poplatku.

V prípade, ak spotrebiteľ uskutoční predčasnú splátku v danom mesiaci, veriteľ vykoná sčítanie všetkých predčasných splátok pri danom spotrebiteľskom úvere za posledných 12 po sebe idúcich mesiacov vrátane tejto poslednej predčasne splatenej splátky a v prípade ak ich výška je menej ako 10 000 eur, veriteľ nemá právo na kompenzáciu nákladov veriteľa súvisiacich s predčasným splatením spotrebiteľského úveru.

Ustanovenie predstavuje národnú voľbu, ktorú umožňuje smernica 2008/48/ES.

Z dôvodu precizovania textu zákona sa prvá časť vety z § 16 ods. 7 presúva do § 16 ods. 4 písm. d). Druhá časť vety za bodkočiarkou sa z návrhu vypúšťa z dôvodu duplicity s § 12, podľa ktorého je veriteľ povinný spotrebiteľa informovať o akejkoľvek zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

Doplnením nových ustanovení v § 16 ods. 4 písm. d) a e) sa odseky 6 a 7 v § 16 stali duplicitným a je potrebné ich vypustiť.

K bodu 8

Jedná sa o rozšírenie ustanovení, ktoré sa vzťahujú aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Navrhuje sa, aby sa ustanovenie týkajúce sa zákazu požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úverového účtu a zákazu požadovať úhradu odplaty, ktorá nie je ustanovená zákonom alebo uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách vzťahovali aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Týmto krokom sa dosiahne porovnateľnosť podmienok pre všetkých spotrebiteľov.

K bodu 9

Prechodným ustanovením sa upravuje účinnosť zákazu vyberania akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Veritelia nesmú od účinnosti tohto zákona požadovať od spotrebiteľov takéto poplatky pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách.

Prechodné ustanovenie uvedené v ods. 2 upravuje, aby sa ustanovenia týkajúce sa predčasného splatenia spotrebiteľského úveru uvedené v § 16 ods. 4 písm. d) a e) vzťahovali