1/2
Predkladacia správa
Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001 (BUNKERS 2001) (ďalej len „zásobníkový dohovor”) bol prijatý 23. marca 2001 Medzinárodnou námornou organizáciou (anglické znenie: International Maritime Organization, ďalej len „IMO“), špecializovanou organizáciou OSN, zodpovednou za bezpečnosť a zabránenie znečisťovaniu mora z námorných lodí. Cieľom zásobníkového dohovoru je zabezpečenie primeranej, rýchlej a efektívnej náhrady škôd osobám, ktoré utrpeli ujmu spôsobenú únikom ropných látok používaných ako palivo v nádržiach námorných lodí.
Zásobníkový dohovor, ktorý nadobudol platnosť 21. novembra 2008, sa vzťahuje na škody spôsobené na území štátu vrátane pobrežného mora a oblasti výlučnej ekonomickej zóny.
Zásobníkový dohovor vychádza z „Medzinárodného dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené ropným znečistením z roku 1969“ (anglické znenie: „International Convention on Civil Liability for Oil Pollution Damage, CLC 1969, Brusel 29. novembra 1969), ktorý nadobudol platnosť 19. júna 1975, a ktorého Slovenská republika nie je zmluvnou stranou. Rovnako ako u tohto dohovoru, kľúčovou požiadavkou v zásobníkovom dohovore je povinnosť uzavretia povinného poistenia pre vlastníka zaregistrovanej námornej lode. Zásobníkový dohovor požaduje, aby vlastníci všetkých námorných lodí s hrubou priestornosťou viac ako 1000 registrovaných ton mali uzavreté poistenie alebo inú formu finančnej zábezpeky, napríklad formou záruky banky alebo inej finančnej inštitúcie. Ďalším kľúčovým ustanovením zásobníkového dohovoru je požiadavka na priamu aplikovateľnosť tak, aby bolo umožnené vniesť nárok na náhradu škody spôsobenú znečistením priamo voči poisťovateľovi.
Zásobníkový dohovor definuje vlastníka lode v širšom kontexte tak, aby zahŕňal ako vlastníka registrovaného vlastníka, nájomcu prázdnej námornej lode, manažéra a prevádzkovateľa námornej lode, na ktorého sa bude uplatňovať povinnosť náhrady za škody spôsobené znečistením vrátane nákladov na preventívne opatrenia.
Zásobníkový dohovor odstránil poslednú významnú medzeru v režime medzinárodných dohovorov vo vzťahu k odškodneniu poškodených znečistením ropnými látkami pochádzajúcimi z námorných lodí iných ako tankery.
Povinnosť pristúpenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru vyplýva z rozhodnutia Rady 2002/762/ES z 19. septembra 2002, na základe ktorého členské štáty splnomocnené k podpísaniu, ratifikácii alebo pristúpeniu k zásobníkovému dohovoru pred 30. septembrom 2002 (2002/762/ES; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ: kap. 11/ zv. 43). Podľa článku 2 tohto rozhodnutia je členský štát povinný predložiť pri podpisovaní, ratifikácii alebo pristúpení k zásobníkovému dohovoru vyhlásenie uvedené v tomto článku. Keďže je rozhodnutie v zmysle článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie záväzné v celom rozsahu a len pre tých, ktorých rozhodnutie označuje, je nutné, vykonávanie zásobníkového dohovoru len v zmysle vyhlásenia SR k tomuto dohovoru, ktoré je súčasťou ratifikačného procesu.
Odporúčaný termín na ukončenie ratifikačných postupov bol stanovený do konca júna 2006. V súčasnosti je 64 zmluvných strán zásobníkového dohovoru.
2/2
Zásobníkový dohovor je podľa článku 7 ods. 4 Ústavy SR medzinárodnou zmluvou všeobecnej povahy a zároveň je medzinárodnou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Zásobníkový dohovor je podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Pristúpenie SR k zásobníkovému dohovoru a vykonávanie tejto zmluvy nemá vplyv na životné prostredie, na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy. Vzhľadom na skutočnosť, že sa zásobníkový dohovor vzťahuje len na územie pobrežného štátu vrátane pobrežného mora a oblasti výlučnej ekonomickej zóny je jednoznačný pozitívny vplyv len na životné prostredie pobrežnej oblasti bez priameho vplyvu na životné prostredie Slovenskej republiky.
Osobitný záväzok vyplývajúci pre Slovenskú republiku z článku 7 ods. 2 zásobníkového dohovoru „...vydávať pre každú loď osvedčenie potvrdzujúce platnosť poistenia alebo inej formy finančnej zábezpeky v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru...“ bude vykonávať Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR podľa zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.
V primárnom práve je daná problematika upravená v 3. časti, Hlave VI (Doprava) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V sekundárnom práve je daná problematika upravená v rozhodnutí Rady č. 2002/762/ES z 19. septembra 2002, ktoré splnomocňuje členské štáty, aby v záujme Európskej únie podpísali, ratifikovali alebo pristúpili k „Medzinárodnému dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001“ (zásobníkový dohovor).
V snahe predísť formálnemu oznámeniu Európskej komisie bol materiál predložený na skrátené medzirezortné pripomienkové konanie. Materiál bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 507 zo dňa 28. septembra 2012 bez pripomienok.
Prezident Slovenskej republiky, nemá pripomienky k zásobníkovému dohovoru a súhlasil s pokračovaním vo vnútroštátnom schvaľovacom procese.