DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Teraz platný zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení štyroch noviel transponoval do slovenského právneho poriadku smernicu Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky v znení smernice Rady 93/68/EHS a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003.

Základným obsahom zákona o stavebných výrobkoch sú pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na slovenský trh. Zákon bol prijatý v čase, keď prevažne ešte neexistovali európske normy, ktoré by jednotne upravili technické preukazovanie zhody podstatných vlastností stavebných výrobkov a nadväzné metódy kontroly zhody stavebných výrobkov s nimi, systémy preukazovania zhody stavebných výrobkov a systému riadenia výroby stavebných výrobkov jednotne v celom vnútornom trhu Európskej únie. Európske normy sa vydávali postupne a viedli k postupnému zjednocovaniu (harmonizácii) technických požiadaviek na stavebné výrobky z hľadiska plnenia základných požiadaviek na stavby a zamýšľaného použitia v stavbe.

Pri uplatňovaní európskych technických špecifikácií (európskych noriem a európskych technických osvedčení) sa prejavili nedostatky smernice Rady 89/106/EHS, ktoré Komisia riešila postupným vydávaním právne nezáväzných usmernení tzv. Guidance Papers (boli vydané od označenia A až po M). Ani týmto spôsobom, znásobeným dôsledkami nerovnakej transpozície smernice v členských štátoch, sa nedosiahlo jednotné uplatňovanie smernice v celom Európskom hospodárskom priestore. To sa najvýraznejšie prejavilo pri označovaní stavebných výrobkov označením CE, ktoré niektoré členské štáty nevyžadovali. Tento nepriaznivý stav, ako aj postoje dôležitých výrobcov stavebných výrobkov viedli orgány Európskej únie k zásadnej zmene právneho základu uvádzania stavebných výrobkov na vnútorný trh. Preto vydali nový právne priamo záväzný akt – nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011) (ďalej len „nariadenie“).

Toto nariadenie priamo upravuje všetky podstatné prvky potrebné na uvádzanie stavebných výrobkov na trh a ich sprístupňovanie na trhu v celom európskom hospodárskom priestore a od národných úprav požaduje upraviť kompetencie vnútroštátnych orgánov, sankcie za porušovanie pravidiel a niektoré ďalšie výslovne uvedené úpravy vo vzťahu k Európskej komisii a k ostatným členským štátom. Týmto by mal byť zavedený jednotný trhový režim v oblasti stavebných výrobkov. Vykonateľnosť nariadenia umožňujú európske harmonizované normy EN (k 30. júnu 2012 ich je 412), ktoré sú už zavedené aj v sústave slovenských technických noriem (STN EN).

II.

Navrhovaný zákon implementuje citované nariadenie na podmienky slovenského právneho poriadku, upravuje podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh Slovenskej republiky v medziach tohto nariadenia a ustanovuje orgány aplikujúce citované nariadenie.

Navrhovaný zákon je zákonnou úpravou úloh vnútroštátnych orgánov, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z citovaného nariadenia, vrátane požadovaných notifikácií, štátneho

dohľadu nad činnosťou vnútroštátnych orgánov a nad domácim trhom a úpravy sankcií za porušenie ustanovených pravidiel. Bez tejto právnej úpravy by nariadenie bolo nevykonateľné.

Zákon zároveň upravuje požiadavky na systémy posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov pred ich uvedením na domáci trh a postup vydávania vyhlásení výrobcov, certifikátov a technických posúdení. Ustanovené pravidlá sa týkajú

-všetkých stavebných výrobkov bez ohľadu na to, v akej technickej špecifikácii sú upravené parametre podstatných vlastností stavebných výrobkov, ktoré sú relevantné vo vzťahu k základným požiadavkám na stavby a k zamýšľanému použitiu v stavbe a

-všetkých hospodárskych subjektov na území Slovenskej republiky, ktoré stavebné výrobky vyrábajú, dovážajú alebo distribuujú na domáci trh.

Podstata celého režimu uvádzania stavebných výrobkov na trh, či už na domáci (slovenský), alebo na vnútorný (Európskej únie) zostáva zhodná s terajším stavom, pretože hlavný rozdiel medzi režimom podľa smernice a režimom podľa nariadenia je len v zabezpečení jednotnosti jeho uskutočňovania a nie v nových postupoch. Systémy preukazovania zhody (predtým vyplývajúce zo smernice) sú teraz uvedené v prílohe V nariadenia ako systémy posudzovania a overovania nemennosti parametrov zostávajú rovnaké (zrušený bol len systém 2), skúšobné metódy stavebných výrobkov a druhy inšpekcií systému riadenia výroby tiež. To umožňuje kontinuálne pokračovanie v sprístupňovaní doterajších stavebných výrobkov na trhu bez potreby nových skúšok typu a počiatočných inšpekcií.

Aj postavenie a úlohy orgánov technického posudzovania (doteraz orgány technického osvedčovania), notifikovaných osôb a autorizovaných osôb sú rovnaké a preto sa prechodným ustanovením zabezpečuje kontinuita upravovaných postupov a činností. Zoznam týchto orgánov a osôb je uvedený v prílohe tejto dôvodovej správy.

Doterajšie osvedčovacie miesta sa podľa označenia menia na autorizované osoby na technické posudzovanie, ale obsah ich činnosti zostáva nezmenený a (aspoň zatiaľ) to bude tá istá právnická osoba (Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. v Bratislave).

Doterajšie „vyhlásenie výrobcu o zhode“ (stavebného výrobku) sa mení na „vyhlásenie výrobcu o parametroch“ (stavebného výrobku). Tým, že ide o priamo aplikovateľné nariadenie, odstránia sa doteraz existujúce rozdiely v preberaní bývalej smernice do národných právnych poriadkov, a tým niekedy aj podstatné rozdiely v požiadavkách a praxi vyhlásení výrobcu a uvádzania stavebných výrobkov na národné trhy, v ktorých prevládali administratívne a technické prekážky chrániace domáce národné trhy.

Vzhľadom na to, že nariadením sa zásadne nemení doterajší režim uvádzania stavebných výrobkov na trh, nebudú v praxi problémy s jeho aplikovaním ani zo strany orgánov technického posudzovania, notifikovaných osôb a autorizovaných osôb, ani zo strany hospodárskych subjektov (najmä výrobcov stavebných výrobkov). Na túto skutočnosť reaguje aj prechodné ustanovenie navrhovaného zákona, ktoré zabezpečí plynulý prechod z jednej právnej úpravy do druhej bez zvýšenej administratívy a bez zbytočných nákladov verejnej správy a podnikateľov v oblasti výroby a distribúcie stavebných výrobkov.

III.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež v súlade s právom Európskej únie.