1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je podpora pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku, podpora nových autorov a novej tvorby takýchto diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby prostredníctvom zavedenia pravidiel v podobe progresívnych kvót a súvisiacich mechanizmov kontroly a sankcií, ktoré plne rešpektujú platné medzinárodné pravidlá a zaužívané štandardy a čerpajú inšpiráciu z dlhodobej praxe používania kvót a iných obdobných mechanizmov podpory pluralizmu a slobody prejavu, ako aj kultúrnej a jazykovej diverzity v iných štátoch vrátane členských štátov Európskej únie.

Účelom návrhu zákona je zaviesť taký mechanizmus podpory domácej tvorby, ktorý citlivo vyvažuje záujmy všetkých zainteresovaných účastníkov audiovizuálneho trhu (autori, umelci, vysielatelia, producenti, organizácie kolektívnej správy), pričom však zohľadňuje skutočnosť, že finančným prínosom pre autorov diel v slovenskom jazyku pri absencii iných podporných finančných mechanizmov (napr. daňové úľavy, dotácie, obmedzenia vlastníctva a kontroly vysielateľov zahraničnými subjektmi) sú predovšetkým odmeny z predaja týchto diel a odmeny poukazované slovenskými organizáciami kolektívnej správy podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

V súčasnosti má systém kvót zavedených viac ako 20 štátov, z toho 12 členských štátov Európskej únie. Racionalizáciu zavádzania kvót do rozhlasového vysielania možno primárne zdôvodniť kultúrnym a ekonomickým dopadom takéhoto opatrenia. Základným argumentom garancie priestoru pre tvorcov pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku je, aby s rastúcou počúvanosťou mohli rásť i investície do umelcov, ktoré budú zhodnotené v budúcnosti. Účelom návrhu zákona je podporiť rozvoj kultúrnej a jazykovej diverzity a zároveň posilniť národnú identitu tak, že sa poskytne priestor pre umeleckú tvorivosť a prejav v slovenskom jazyku. Diela vysielané v štátnom jazyku príslušného štátu sú vnímané ako neoddeliteľná súčasť národnej identity aj z pohľadu medzinárodných dohovorov a akčných plánov Organizácie spojených národov, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Charty základných práv EÚ, ako aj samotnej Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 167 (kultúra) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, nepriamo aj článok 165 (všeobecné a odborné vzdelávanie, mládež a šport – podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti) a článok 207 ods. 4 písm. a) (spoločná obchodná politika a zachovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 11 Charty základných práv EÚ,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010, s. 1) – osobitne odôvodnenia č. 8 a 19 preambuly smernice,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na transpozíciu smernice nie je v smernici špecifikovaná

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)smernica uvedená v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola úplne transponovaná do nasledujúcich právnych predpisov:

-zákon č. 498/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

-zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov

-zákon č. 206/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene a doplnení zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov

3

-zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách

-zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný, keďže smernica uvedená v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti týka televízneho vysielania, vo vzťahu ku ktorému upravuje aj kvóty, ale ponecháva úpravu kvót v oblasti rozhlasového vysielania mimo predmetu svojej úpravy, t.j. v právomoci členských štátov EÚ, čo je vyjadrené tak v odôvodnení č. 8 (pluralizmus informačného sektora ako celku, t.j. nad rámec televízneho vysielania) a odôvodnení č. 19 (pravidlá týkajúce sa obsahu programov a kultúrna rôznorodosť) preambuly tejto smernice.

4

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

5

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) neobsahuje osobitnú časť, ktorá by upravovala podporu európskych diel (vrátane slovenských diel) a nezávislej produkcie vo vysielaní rozhlasovej programovej služby tak, ako to platí vo vzťahu k týmto dielam v prípade televíznej programovej služby, resp. audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to najmä vďaka smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010, s. 1) (ďalej len „smernica o audiovizuálnych mediálnych službách“).

Z hľadiska systematiky zákona o vysielaní a retransmisii je však podporu pôvodných hudobných diel slovenského pôvodu, nových autorov a novej tvorby týchto diel najvhodnejšie začleniť práve do tejto – šiestej časti – zákona, keďže svojím obsahom a vecným zameraním, ako aj využívaním porovnateľných mechanizmov (napr. informačná povinnosť vysielateľa), aké sú už v tomto zákone upravené vo vzťahu k televíznej programovej službe, sleduje rovnaký cieľ – zachovanie kultúrnej a jazykovej rôznorodosti informačného a mediálneho priestoru ako celku.

K bodu 2

Podpora tvorby audiovizuálnych diel v štátnom jazyku je vo vyspelých krajinách bežná. Základným záujmom je podporovať rozmanitosť vo vysielaní a pestrosť produkcie tým, že bude obsahu s národným charakterom poskytnutý dostatočný priestor. Takáto podpora má v princípe buď charakter obmedzení týkajúcich sa vlastníctva a kontroly vysielateľov zahraničnými subjektmi alebo pravidiel umožňujúcich daňové úľavy a dotácie zo strany štátu domácim producentom, či pravidiel týkajúcich sa obsahu vysielania, ktoré majú najčastejšie podobu kvót. Zatiaľ, čo prvé dva typy podpory sa javia v priestore slobody a bezpečnosti, v ktorom je garantovaný voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, ako aj nediskriminácia na základe štátnej príslušnosti, ako problematické, podpora domácej tvorby výlučne na základe jazyka je všeobecne akceptovaná.

Systém pravidiel upravujúcich obsah vysielania v podobe kvót sa vo väčšej miere začal zavádzať koncom 20. storočia, a to najmä z dôvodu, že medzinárodný audiovizuálny trh výrazne uprednostňuje štáty s rozvinutým trhom vysielania a produkcie a tieto majú výhodu oproti krajinám, ako je aj Slovenská republika, čo predstavuje vážnu hrozbu pre zachovanie

6

existencie tvorby audiovizuálnych diel v štátnom jazyku. Relevantné výskumy preukázali, že programová skladba vysielania s bezhraničným obsahom zahraničnej produkcie potláča tvorbu a prístup k domácej hudbe, čím sa bráni diverzite zdrojov a pluralizmu, čo sú základné aspekty slobody prejavu.

Prínosy regulácie obsahu vysielania možno vnímať tak v rovine kultúrnej, ako aj ekonomickej. Očakávanými prínosmi z kultúrneho hľadiska sú najmä:

a) kultúrna rozmanitosť,

b)vytvorenie priestoru pre tvorbu s domácim obsahom,

c)ochrana kultúry,

d)pridaná hodnota z hľadiska slovenského jazyka,

e)lepšie vnímanie národnej identity a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti,

f)podpora miestnej kultúrnej tvorby,

g)ochrana a podpora kultúrnej identity na regionálnej a celoštátnej úrovni.

Očakávanými prínosmi z ekonomického hľadiska sú najmä:

a)posilnenie a rozvoj domáceho hudobného priemyslu,

b)vytvorenie dynamického a kreatívneho priemyslu v audiovizuálnej oblasti,

c)podpora predaja domácich hudobných diel a tým aj zvýšenie domácej produkcie.

V súčasnosti má systém kvót zavedených viac ako 20 štátov, z toho 12 členských štátov Európskej únie. Patria k nim Austrália, Bulharsko, Kanada, Francúzsko, Maďarsko, Lotyšsko, Macedónsko, Malajzia, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Južná Kórea, Južná Afrika, Španielsko, Švédsko, Ukrajina, Uruguaj, Venezuela, Nový Zéland, Nigéria, Filipíny a Írsko.

Ak sa štát rozhodne pre zavedenie systému kvót, podľa platných medzinárodných štandardov by vnútroštátne pravidlá mali spĺňať určité kritériá, medzi ktoré patrí podpora pluralizmu, zavedenie takýchto pravidiel vo všeobecne záväznej právnej forme – najlepšie vo forme zákona za predpokladu existencie nezávislého orgánu, ktorý bude kontrolovať uplatňovanie systému kvót, prispôsobenie pravidiel objektu a cieľu podpory a progresívne (postupné) zavádzanie týchto pravidiel.

Návrh zákona plne vyhovuje týmto medzinárodným štandardom, keďže podpora viacjazyčnosti, ktorá sa dosahuje práve podporou slovenského jazyka prispieva ku kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a tým aj zabezpečeniu pluralizmu ako dôležitého aspektu slobody prejavu. Zároveň, systém kvót sa zavádza vo forme zákona a jeho kontrola, ako aj prípadné sankcie, sú podriadené už existujúcemu mechanizmu v podobe fungujúcej Rady pre vysielanie a retransmisiu (informačná povinnosť vysielateľa vo vzťahu k Rade pre vysielanie a retransmisiu podľa § 27d a možnosť uloženia sankcií radou v zmysle bodov 4 a 5 tohto návrhu zákona). Návrh zákona tiež obsahuje podrobný a špecifický systém, ktorý je zameraný na podporu hudobných diel s textom vo vysielaní rozhlasovej programovej služby, pričom využíva poznatky a skúsenosti z praxe vyššie uvedených 24 štátov s cieľom nastaviť systém čo najkvalitnejšie a s prihliadnutím na vnútroštátne pomery

7

a zároveň sa vyhnúť nedostatkom a problémom, ktoré sa vyskytli v iných štátoch počas dlhodobého používania systému kvót na podporu ich miestnej audiovizuálnej produkcie. Návrh zákona dokonca zakotvuje aj progresívne zavádzanie kvót v rokoch 2014 až 2016 presne tak, ako to odporúčajú platné medzinárodné štandardy v tejto oblasti.

Podporu domácej audiovizuálnej tvorby z pohľadu medzinárodného práva vrátane práva Európskej únie (EÚ) možno vnímať predovšetkým v rovine slobody prejavu a zachovania kultúrnej a jazykovej rôznorodosti členských štátov EÚ.

Sloboda prejavu je garantovaná viacerými medzinárodnými dohovormi, konkrétne Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách a Chartou základných práv EÚ. Charta základných práv EÚ vo svojom článku 11 ods. 2 ustanovuje: „Rešpektuje sa sloboda a pluralita médií.“. Práve pluralizmus je významným aspektom slobody prejavu, pretože zahŕňa právo jednotlivca na prístup k rôznorodým informáciám, a to nielen z hľadiska zdrojov, ale aj ich jazykového vyjadrenia. Jednoznačne sa v tomto smere vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý konštatoval, že informácie a ciele všeobecného záujmu nemôžu byť úspešne naplnené, pokiaľ nie sú založené na princípe plurality (rozhodnutie vo veci Informationsverein Lentia a iní v. Rakúsko, 24. novembra 1993, ESĽP 93, bod 38). Sloboda prejavu a právo na informácie sú ako politické práva garantované aj Ústavou SR a jej článkom 26.

Zachovanie kultúrnej a jazykovej rôznorodosti nepatrí len medzi ciele EÚ, ale je záležitosťou celého medzinárodného spoločenstva. Zachovanie, rozvoj a šírenie kultúry a jazyka je ako pozitívny záväzok uložený štátom, ktoré sú zmluvnými stranami Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (článok 15). Podobný prístup obsahuje aj Všeobecná deklarácia UNESCO o kultúrnej rozmanitosti prijatá na 31. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO, ktorá sa konala v Paríži v roku 2001 alebo Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý bol prijatý v Paríži v roku 2005 a Európska únia sa k nemu pripojila v roku 2006 a v ktorom sa okrem iného uvádza, že „kultúrne aktivity, tovary a služby, ktoré sú nositeľmi identít, hodnôt a zmyslu, majú dvojakú povahu, ekonomickú a kultúrnu, a nemalo by sa teda s nimi zaobchádzať, akoby mali len obchodnú hodnotu“. Citlivosť dohôd v oblasti obchodu s kultúrnymi a audiovizuálnymi službami, ak hrozí, že bude takýmito dohodami v oblasti spoločnej obchodnej politiky dotknutá kultúrna a jazyková rozmanitosť EÚ je zrejmá aj z článku 207 ods. 4 písm. a) Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý požaduje jednomyseľnosť hlasovania v Rade EÚ o takýchto dohodách.

Už v roku 1998 bol v Štokholme prijatý Akčný plán UNESCO pre rozvoj kultúrnych politík, ktorý zaviedol princíp, že: „ochrana miestnych a regionálnych kultúr ohrozených kultúrami s globálnym dosahom nesmie takéto kultúry ovplyvniť natoľko, že sa stanú len reliktami pozbavenými ich vlastného vývoja a dynamiky“ a odporučil členským štátom tohto dohovoru, aby: „vytvorili komunikačné siete vrátane rozhlasu, televízie a informačných technológií, ktoré budú slúžiť kultúrnym a vzdelávacím potrebám verejnosti,

8

aby uložili záväzky rozhlasu, televízii, tlači a iným médiám rozvíjať kultúrne politiky, ako je

napr. podpora miestnych, regionálnych a národných kultúr a jazykov, zachovanie a rozvoj

národnej kultúrnej identity za predpokladu, že nezávislosť médií poskytujúcich takéto verejné

služby bude zabezpečená“. Návrh zákona je koncipovaný v úplnom súlade s cieľmi

a ustanoveniami vyššie uvedených medzinárodných dokumentov v oblasti kultúry.

Článok 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ vyžaduje, aby EÚ pri svojich činnostiach zohľadňovala kultúrne aspekty, najmä s cieľom rešpektovať a podporovať rozmanitosť svojich kultúr. Podrobné pravidlá na dosiahnutie tohto cieľa boli zatiaľ v podobe systému kvót a súvisiacich mechanizmov prijaté len vo vzťahu k televíznemu vysielaniu, resp. audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie. V nadväznosti na Dohovor Rady Európy z roku 1989 o cezhraničnej televízii prijala EÚ ešte v roku 1989 smernicu, ktorá je v súčasnosti nahradená smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách.

Hoci predmetom tejto smernice je podpora európskych diel v oblasti televízneho vysielania, niektoré odôvodnenia jej preambuly prekračujú striktne vymedzený rámec tejto oblasti. V odôvodnení č. 8 preambuly smernice sa zakazuje obmedzovanie pluralizmu informačného sektora ako celku, čo nepochybne zahŕňa aj rozhlasové vysielanie a v odôvodnení č. 19 preambuly smernice sa uvádza, že: „Táto smernica nemá vplyv na zodpovednosť členských štátov a ich orgánov, pokiaľ ide o organizáciu – vrátane systému udeľovania licencií, administratívneho oprávnenia alebo zdanenia – financovanie a obsah programov. Preto zostanú nedotknuté nezávislosť kultúrneho rozvoja v členských štátoch a zachovanie kultúrnej rozdielnosti v EÚ.“. Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách tak ponecháva úpravu podpory domácej tvorby v oblasti rozhlasového vysielania v právomoci členských štátov EÚ, čo návrh zákona rešpektuje a zavádza systém kvót ako prostriedok takejto podpory spolu s ďalšími súvisiacimi mechanizmami kontroly a sankcií na fungovanie takéhoto systému.

Podpora domácej tvorby v rozhlasovom vysielaní podľa návrhu zákona spočíva v podpore pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku, v podpore nových autorov takýchto diel a v podpore novej tvorby takýchto diel. Pôvodné systémy kvót v iných štátoch (napr. Francúzsko) boli totiž nastavené len na podporu hudobných diel v štátnom jazyku alebo jazykoch, vysielatelia však postupne začali takýto systém obchádzať práve tým, že opakovane vysielali tie isté hudobné diela určitých autorov, čím síce formálne naplnili stanovenú kvótu, ale zamýšľaný cieľ zákonodarcu sa nedosiahol. Moderné systémy kvót preto už v súčasnosti myslia tiež na nových autorov a novú tvorbu, ako je to aj v prípade predkladaného návrhu zákona.

Vymedzenie pojmov „pôvodné hudobné dielo v slovenskom jazyku“, „nový autor“ a „nová tvorba“ je upravené v § 27b návrhu zákona. Obsah týchto pojmov je úzko previazaný s pojmami zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“).

9

Pôvodné hudobné dielo v slovenskom jazyku je v návrhu zákona definované ako hudobné dielo s textom podľa autorského zákona, ktorý rozlišuje v prípade hudobných diel – hudobné diela s textom alebo hudobné diela bez textu (§ 7 ods. 1 písm. d) autorského zákona). Návrh zákona vylučuje z definície takéhoto diela hudobné diela bez textu, čo je porovnateľné s právnou úpravou iných štátov (napr. Kanada). Návrh zákona je v súvislosti s požiadavkami na autora diela, producenta diela alebo ich zamestnancov, ako aj miesto vytvorenia diela, oveľa liberálnejší než smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá pre tieto kategórie stanovuje množstvo požiadaviek a podrobných špecifikácií.

Z pohľadu podpory domácej tvorby v slovenskom jazyku nie je dôležité, či hudbu vytvorí osoba slovenského pôvodu, v ktorom štáte autor, producent alebo ich zamestnanec dielo vytvorí alebo z ktorého štátu takáto osoba pochádza. Tým sa na jednej strane odstraňuje akákoľvek možná diskriminácia na základe štátnej príslušnosti a sekundárne sa podporuje aj tvorba Slovákov žijúcich a tvoriacich v zahraničí, čo je v súlade s článkom 7a Ústavy SR, keďže sa tým podporuje udržiavanie a rozvoj ich národného povedomia a kultúrnej identity a úzke vzťahy s ich materskou krajinou.

Významnou súčasťou definície pojmu „pôvodné hudobné dielo v slovenskom jazyku“ je podmienenie uplatňovania tejto definície a tým aj povinnosti dodržať stanovenú kvótu zo strany vysielateľov zastúpením nositeľa práv k dielu pri výkone jeho práva podľa autorského zákona právnickou osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy podľa autorského zákona. Keďže ide o slovenský autorský zákon, takáto právnická osoba musí mať sídlo na Slovensku a musí spĺňať ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom. Je však zrejmé, že väčšina autorov pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku bude pochádzať zo Slovenska a budú zastúpení niektorou zo slovenských organizácií kolektívnej správy, čím sa dosiahne zamýšľaný účinok návrhu zákona, ktorým je finančný prínos systému kvót pre domácu tvorbu a tvorcov – autorov samotných, a to práve prostredníctvom odmien, ktoré im organizácie kolektívnej správy poukazujú za vysielanie ich hudobných diel v rozhlasovej programovej službe.

Ustanovenie § 81 ods. 2 v spojení s § 81 ods. 1 písm. a) a b) autorského zákona ukladá občanom Slovenskej republiky alebo osobám, ktoré majú na jej území trvalý pobyt alebo sídlo, ak sú nositeľmi práv, povinnosť byť zastúpení slovenskou organizáciou kolektívnej správy. Iné osoby môžu byť týmito organizáciami zastúpené na báze dobrovoľnosti a na základe dohody s takouto organizáciou. Takýto systém nie je v rozpore s právom EÚ, čo dokazuje aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a súvisiacich práv a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na využívanie hudobných diel online na vnútornom trhu (KOM (2012) 372), ktorá by mala zaviesť oprávnenie pre nositeľov práv vybrať si, ktorou organizáciou kolektívnej správy budú zastúpení bez ohľadu na ich občianstvo, pobyt alebo sídlo. Ak sa tak stane, táto požiadavka bude mať dopad na autorský zákon, nie však na systém kvót zavedený zákonom o vysielaní a retransmisii, pretože samotné previazanie definície pôvodného hudobného diela

10

v slovenskom jazyku na slovenskú organizáciu kolektívnej správy sa nejaví byť v rozpore s právom EÚ.

Na pojem „pôvodné hudobné dielo v slovenskom jazyku“ sú bezprostredne naviazané pojmy „nový autor“ a „nová tvorba“, keďže tak v prípade nového autora ide v systéme kvót o autora pôvodného hudobného diela v slovenskom jazyku a rovnako aj nová tvorba sa týka tvorby pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku.

Novým autorom na účely tohto návrhu zákona je každý autor pôvodného hudobného diela v slovenskom jazyku s pobytom v ktoromkoľvek štáte až dovtedy, kým nie je takéto jeho dielo alebo súborné dielo pozostávajúce z takýchto diel ocenené v Slovenskej republike platinovou platňou (6 000 certifikovaných predajov diela) alebo kým neuplynú dva roky od prvého zverejnenia alebo vydania takéhoto diela alebo súborného diela podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Vymedzenie tohto pojmu je kombináciou platnej francúzskej a kanadskej právnej úpravy s prihliadnutím na slovenské pomery a pravidlá, v zmysle ktorých je dielo v Slovenskej republike oceňované platinovou platňou v prípade, ak dosiahne 6 000 certifikovaných predajov.

Vo Francúzsku je nové autorstvo naviazané na 2 albumy, ktoré boli ocenené zlatou platňou (vo Francúzsku je to 50 000 certifikovaných predajov) a v Kanade alternatívne buď na obdobie 6 mesiacov, ktoré uplynú od momentu, kedy je autor diela ocenený zlatou platňou (nahrávkou) alebo obdobie 48 mesiacov, odkedy takýto autor vydal alebo zverejnil svoj album na komerčné účely. Alternatívne vymedzenie pojmu sa javí ako vhodnejšie a preto ho obsahuje aj návrh zákona. Pojmy „dielo“, „súborné dielo“, „vydanie“ a „zverejnenie“ je potrebné vysvetľovať v zmysle autorského zákona, konkrétne § 7 a § 13 tohto zákona. Rovnako ako v prípade pojmu „pôvodné hudobné dielo v slovenskom jazyku“ ani pojem „nový autor“ nie je podmienený pobytom autora na Slovensku, v EÚ alebo v ktoromkoľvek inom štáte alebo pôvodom autora, čím nehrozí diskriminácia na základe štátnej príslušnosti.

S cieľom vyhnúť sa negatívnym skúsenostiam, ktoré mali iné štáty pri uplatňovaní systému kvót, zohľadňuje vymedzenie pojmu „nová tvorba“ niektoré špecifiká, ktoré sa v priebehu vývoja takýchto systémov v iných štátoch osvedčili a zabraňujú najmä jeho obchádzaniu. Pojem „nová tvorba“ je v návrhu zákona vymedzený ako vlastná tvorivá duševná činnosť autora, ktorej výsledkom je pôvodné hudobné dielo v slovenskom jazyku, ktoré je zaradené do vysielania rozhlasovej programovej služby najmenej počas šiestich mesiacov odo dňa jeho prvého zverejnenia alebo vydania za podmienky, že bolo počas tohto obdobia vysielané opakovane a pravidelne v čase od 6.00 hod do 22.00 hod.

Predovšetkým, určité vymedzené obdobie, čas vysielania diela a jeho pravidelné a opakované vysielanie vo vymedzenom čase a období zabraňujú tomu, aby vysielatelia systém kvót v prípade novej tvorby obchádzali napríklad tak, že takúto tvorbu budú vysielať len v nočných hodinách alebo menej hodnotných vysielacích časoch. Pravidlo vysielania v určitom presne vymedzenom čase by sa dalo vztiahnuť na všetky pôvodné hudobné diela v slovenskom jazyku, návrh zákona je v tomto prípade miernejší a dáva priestor určitej

11

samoregulácii zo strany vysielateľov keďže v zmysle § 27c ods. 3 sa toto pravidlo bude dotýkať len ¼ celkovej kvóty. Takéto pravidlá, neraz zavedené na všetky hudobné diela, sú súčasťou právnych noriem aj v iných štátoch, napr. Kanada a Austrália (od 6.00 hod. do 18.00 hod.), Holandsko (od 7.00 hod. do 19.00 hod.), Portugalsko (obdobie 12 mesiacov), Južná Afrika (od 5.00 hod. do 23.00 hod.) alebo Venezuela (od 7.00 hod. do 23.00 hod.). Existujú aj prísnejšie pravidlá – napríklad na Filipínach je povinnosť vysielateľa odvysielať 4 domáce piesne každú hodinu denne. Pojmy „vydanie“ a „zverejnenie“ diela uvedené v návrhu zákona je potrebné vysvetľovať v súlade s § 13 autorského zákona.

Povinnosť vysielateľa dodržať určitú kvótu vo vysielaní rozhlasovej programovej služby, a to každej takejto služby osobitne, pokiaľ vysielateľ prevádzkuje viacero takýchto služieb, je upravená v § 27c návrhu zákona. Táto povinnosť sa týka nielen pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku, ale aj nových autorov a novej tvorby takýchto diel, pričom v oboch naposledy menovaných prípadoch je stanovená ako určitý podiel z celkovej kvóty pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku a tieto podiely uvedené v percentách v § 27c ods. 2 a 3 môžu byť predmetom diskusie s cieľom nastaviť ich čo najvhodnejšie na slovenské pomery.

Systém kvót je v princípe možné nastaviť viacerými spôsobmi. Najčastejšie sa tak deje spôsobom, ktorý upravuje predložený návrh zákona, ale môže ísť o rôzne parametre, akými sú opatrenia na hodinovej, dennej, týždennej alebo ročnej báze, variabilné kvóty na určité typy vysielania alebo programov, progresívne zavádzanie kvót počas určitého obdobia alebo kombináciu týchto parametrov. Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách transponovaná do ustanovení § 22 až 28 zákona o vysielaní a retransmisii zaviedla výpočet kvóty na báze podielu z celkového času vysielania, a to vo vysielaní každej programovej služby. Následne však bolo potrebné vylúčiť určité typy programov, ktoré by sa nemali zarátavať do stanovenej kvóty (napr. spravodajstvo, športové prenosy, reklama a pod. - § 25 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Model upravený v návrhu zákona stanovuje výpočet kvóty na báze podielu pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku na celkovom počte hudobných diel vysielaných v konkrétnej rozhlasovej programovej službe, čo je jednoznačnejšie ako v prípade celkového vysielacieho času, ktorý sa uplatňuje na európske diela vo vysielaní televíznej programovej služby.

Významným prínosom, ktorý odporúčajú aj príslušné medzinárodné štandardy v tejto oblasti, je progresívne zavádzanie kvót tak, aby to ekonomicky ani inak neohrozilo vysielateľov a ďalšie subjekty zúčastňujúce sa audiovizuálneho trhu. Rovnako samotné stanovenie kvóty musí byť uskutočnené tak, aby zohľadňovali pomery domáceho audiovizuálneho trhu v Slovenskej republike a neohrozilo existenciu subjektov tohto trhu, inak by zavedenie kvót mohlo byť kontraproduktívne. V tejto súvislosti možno uviesť príklad Ukrajiny, ktorá pôvodne stanovila kvótu na 50%, v praxi sa však preukázalo, že vysielatelia nie sú schopní túto kvótu naplniť kvôli nedostatku pôvodných hudobných diel v štátnom jazyku a následne boli nútení aj legislatívne túto kvótu znížiť na súčasných 25%.

12

Referenčná kvóta najmenej 30%, ktorú by mali všetci vysielatelia dosiahnuť najneskôr v roku 2016 vychádza z verejne dostupných informácií, podľa ktorých verejnoprávny rozhlasový vysielateľ na Slovensku už v súčasnosti túto kvótu spĺňa, čo preukazuje, že podiel 30% je možné v praxi obsahovo naplniť. Tieto verejne dostupné zdroje zároveň uvádzajú, že súkromní rozhlasoví vysielatelia v súčasnosti vysielajú od 3% do 21% pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku, pričom väčšina z nich sa už teraz nachádza v pásme od 8% do 14% a preto by sa ich návrh zákona nemal v roku 2014 výraznejšie dotknúť. Otázka zavedenia kvót je však vždy otázkou citlivého vyváženia záujmov všetkých relevantných subjektov na audiovizuálnom trhu a záujmu zákonodarcu a ako taká môže byť vždy predmetom diskusie.

Prehľad kvót stanovených právnymi poriadkami niektorých iných štátov je nasledovný: Austrália (rádio 25%), Bulharsko (rádio: 50 % EÚ a bulharskej produkcie), Kanada (rádio: 35%), Francúzsko (40% francúzskej produkcie, 20 % z nej je nová tvorba), Írsko (30% írskej hudby), Malajzia (rádio 80% domácej produkcie), Holandsko (50 % EU produkcie, od 2011 rádio: 25% holandskej hudby), Nigéria (80% domácej hudby), Poľsko (rádio: 30% poľskej produkcie), Filipíny (rádio má povinnosť hrať 4 filipínske kompozície za hodinu), Portugalsko (rádio: 25%-40% v portugalčine, minimum 35% musí tvoriť hudba produkovaná za posledných 12 mesiacov), Rumunsko (rádio: viac ako 50% EÚ produkcie, ktorej 40% musí byť rumunskej), Slovinsko (rádio: 55% EÚ produkcie), Južná Afrika (verejnoprávne rádio: 40% a komerčné rádio 25% juhoafrickej produkcie), Španielsko (rádio: 25% produkcie v katalánčine), Švédsko (rádio: 33% vysielania musí byť venované lokálnym programom), Uruguay (domáca hudba 30%) alebo Venezuela (rádio: 70% domácej hudby, minimum 50% musí byť hudba venezuelskej tradície, 10% medzinárodnej hudby má byť od umelca z ostatných latinsko-amerických krajín alebo Karibiku).

Systém kvót, ktorý zavádza návrh zákona sa týka tak vysielania rozhlasovej programovej služby, ako aj vysielania prostredníctvom internetu. Praktické skúsenosti z iných štátov totiž preukázali, že ak sa systém kvót nevzťahoval aj na vysielanie prostredníctvom internetu, spôsobilo to vážne ekonomické až existenčné problémy vysielateľom rozhlasovej programovej služby (napr. Austrália), ktorí zabezpečujú toto vysielanie terestriálne.

Ak má systém kvót riadne fungovať, vyžaduje si to komplexnú úpravu tohto systému vrátane mechanizmov kontroly a sankcií, a to v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi, ktoré požadujú, aby takúto kontrolu vykonával nezávislý orgán, ktorým je na Slovensku Rada pre vysielanie a retransmisiu v zmysle § 4 až 14a zákona o vysielaní a retransmisii. Návrh zákona pritom nezavádza nový kontrolný mechanizmus v podobe informačnej povinnosti vysielateľa, ale len využíva už zavedený mechanizmus, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k televíznemu vysielaniu a podpore európskych diel a nezávislej produkcie. Ustanovenie § 27d je preto takmer identické s platným ustanovením § 27 zákona o vysielaní a retransmisii. Pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu nie je potrebné osobitne zakotviť aj vo vzťahu ku kontrole dodržiavania tejto novej povinnosti, keďže takáto

13

právomoc (povinnosť) Rade pre vysielanie a retransmisiu vyplýva už z platného ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) zákona o vysielaní a retransmisii.

K bodu 3

Podobne, ako § 28 zákona o vysielaní a retransmisii ustanovuje výnimky, na ktoré sa nevzťahuje systém kvót na podporu európskych diel a nezávislej produkcie vo vysielaní televíznej programovej služby, aj návrh zákona v ďalšej – novej vete tohto ustanovenia spresňuje, že systém kvót na podporu pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku by sa nemal vzťahovať na rozhlasovú programovú službu a vysielanie prostredníctvom internetu, ktorých obsah tvorí v roku 2014 najmenej 90%, v roku 2015 najmenej 80% a v roku 2016 najmenej 70% hudobných diel bez textu. V týchto prípadoch by totiž povinnosť vysielateľa uvedenú v § 27c návrhu zákona nebolo možné objektívne dodržať. Hudobné diela bez textu (§ 7 ods. 1 písm. d) autorského zákona) sú vyňaté zo systému kvót aj v iných štátoch (napr. Kanada) a ďalšie prípadné výnimky z tohto systému, resp. najvhodnejší percentuálny podiel, môžu byť predmetom diskusie.

K bodom 4 a 5

Nielen dobre nastavený kontrolný mechanizmus, ale aj fungujúci sankčný mechanizmus je potrebný na riadne a komplexné fungovanie systému kvót. Takýto mechanizmus je už vytvorený v prípade televízneho vysielania a systému kvót na podporu európskych diel a nezávislej produkcie a predkladaný návrh zákona tento už vytvorený sankčný mechanizmus len využíva, keď rovnako ako je tomu v prípade porušenia povinností zo strany vysielateľa televíznej programovej služby vrátane vysielania prostredníctvom internetu zavádza rovnocennú sankciu – pokutu udelenú vysielateľovi Radou pre vysielanie a retransmisiu za nesplnenie si povinnosti o vysielaní pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku, nových autorov alebo novej tvorby podľa § 27c návrhu zákona alebo za nesplnenie si informačnej povinnosti podľa § 27d návrhu zákona vo výške od 99 eur do 1 659 eur, ak ide o vysielateľa rozhlasovej programovej služby, a od 30 eur do 1 200 eur, ak ide o vysielateľa prostredníctvom internetu.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2014.