DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Igor Matovič.
Cieľom prekladaného návrhu zákona je 1) zrušiť financovanie politických strán a politických hnutí zo štátneho rozpočtu, 2) ušetriť značný objem finančných prostriedkov v štátnom rozpočte, 3) zrušiť možnosť parlamentných politických strán viesť volebnú kampaň, čo pomôže občanom, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do boja s politickými stranami a tým zadosťučiniť demokracii a rovnosti šancí, keďže dnes sú tieto politické strany vo výraznej mediálnej výhode, 4) prinútiť politické strany k zodpovednej politickej práci počas celého volebného obdobia a nespoliehať sa na „ohlupovanie“ voličov predvolebnou kampaňou, či ich „kupovanie“ rozdávaním reklamných predmetov a občerstvenia, 5) minimalizovať korupčné prostredie vytvorené počas volebnej kampane, kedy strany získavajú finančné prostriedky aj neoficiálnou cestou. Väčšina politických strán je sprevádzaná škandálmi, požívajú nízku dôveru občanov a ľudia ich nepovažujú za plnohodnotný a spoľahlivý nástroj reprezentácie svojich postojov a názorov. Návrh zákona vylučuje, aby politické strany s výnimkou nových politických strán viedli predvolebnú kampaň s výnimkou bezplatných diskusných relácií v médiách. Politické strany, ktorej členovia sú poslancami, nebudú vynakladať zbytočné finančné prostriedky na kampaň, preto nebudú potrebovať ani príspevky zo štátneho rozpočtu.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. Len v aktuálnom, t.j. 6. volebnom období NR SR vyplatí štát na základe platného legislatívneho rámca politickým stranám finančné prostriedky v celkovej výške približne 48 miliónov EUR. Táto suma sa v čase, kedy je potrebné prijímať opatrenia na stabilizáciu verejných financií, javí ako neprimerane vysoká. Keďže časť týchto finančných prostriedkov bola politickým stranám už vyplatená, návrh zákona upravuje v prechodných ustanoveniach otázku nároku politických strán na pomernú časť príspevku na činnosť a príspevku na mandát za rok 2013, ktorých nevyplatením by sa zo štátneho rozpočtu v tomto volebnom období mohli ušetriť finančné prostriedky vo výške približne 21 miliónov EUR.
Návrh zákona by nemal mať vplyv na podnikateľskú sféru, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Igor Matovič
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKAvybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
A.3. Poznámky
Predkladaný návrh zákona bude mať značne pozitívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, keďže štát v dôsledku jeho prijatia nebude prispievať zo štátneho rozpočtu na činnosť politických strán a politických hnutí od nasledujúcich volieb a súčasne vzhľadom na úpravu prechodných ustanovení by štát mohol ušetriť v tomto volebnom období sumu približne 21 miliónov EUR.
Pri výpočte sumy sa vychádzalo z údajov poskytnutých Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Príspevok za hlasy, ktorý prináleží politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných hlasov, bol vyplatený v roku konania volieb (rok 2012) v celkovej výške 17 969 366,94 EUR.
Príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov (1 podiel = 374 361,81 EUR). V roku 2012 boli vyplatené 3 podiely, v roku 2013 sa v súlade s prechodnými ustanoveniami vyplatia 4 podiely, ku ktorým sa pripočítajú zvyšné podiely z roka 2012. Úspora finančných prostriedkov na tomto druhu príspevku predstavuje celkovo sumu vo výške 11 979 578 EUR.
Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie. V roku 2012 bol vyplatený politickým stranám príspevok na mandát vo výške 3 041 820 EUR. V súlade s prechodnými ustanoveniami sa príspevok na mandát na rok 2013 vyplatí za štyri mesiace v sume vypočítanej podľa § 28 ods. 1 zákona o politických stranách a politických hnutiach. Za predpokladu, že nasledujúce voľby do NR SR budú naplánované na marec v roku 2016 a v roku 2013 sa nevyplatí príspevok na mandát politickým stranám zodpovedajúci 8 mesiacom, na tomto druhu príspevku sa usporí suma vo výške približne 8 871 975 EUR.Prijatím návrhu zákona by sa mohli ušetriť zo štátneho rozpočtu v tomto volebnom období finančné prostriedky v celkovej výške približne 20 851 553 EUR.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť vstup nových politických strán do NR SR a súčasne podnietiť politické strany, ktoré už mandát v NR SR majú, k aktívnejšiemu výkonu politiky a presadzovaniu verejného záujmu počas celého volebného obdobia, nielen v čase pred voľbami do NR SR.
Za týmto účelom sa do zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o politických stranách a politických hnutiach“) zavádza pojem „nová strana“. V zmysle § 4 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach sa za novú stranu považuje strana, na kandidátnej listine ktorej nie je osoba, ktorá vykonáva mandát v Národnej rade Slovenskej republiky vo volebnom období predchádzajúcemu roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Novou stranou nie je ani strana, ktorej štatutárny orgán alebo osoba v orgáne strany volená v zmysle stanov strany vykonáva mandát v Národnej rade Slovenskej republiky vo volebnom období predchádzajúcemu roku, v ktorom sa konajú voľby. „Strana“ je právnická osoba zapísaná v registri strán, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 4 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach), pričom za stranu sa považuje aj politická strana a aj politické hnutie (§ 1 zákona o politických stranách a politických hnutiach). V zákone o politických stranách a politických hnutiach sa tak popri sebe paralelne používajú pojmy „strana“ a „nová strana“, pričom platí, že práva a povinnosti vyplývajúce strane z tohto zákona sa vzťahujú rovnako na novú stranu, ak tento zákon neustanovuje inak. Pojem „nová strana“ je potrebné zadefinovať do zákona o politických stranách a politických hnutiach z viacerých dôvodov postupne uvádzaných v jednotlivých bodoch návrhu zákona. Ide predovšetkým o umožnenie, resp. uľahčenie propagácie nových strán počas volebnej kampane. Vedenie volebnej kampane stranami, okrem účasti v politických diskusiách, sa zakazuje. Navrhované ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach súčasne upravuje situáciu, ktorou sa predchádza možným sporom či obchádzaniu zákona. Ustanovuje sa, že ak nová strana utvorí koalíciu podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do NR SR“) a podá spoločnú kandidátnu listinu s inou stranou ako je ďalšia nová strana, nepovažuje sa za novú stranu.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona.
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s Čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona.
Cieľom § 21 zákona o politických stranách a politických hnutiach upravujúceho náklady na účely volieb do NR SR je nielen väčšia transparentnosť verejných i súkromných financií v špecifickom období života politickej strany - v období pred voľbami, ale tiež zohľadnenie odporúčaní medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom, najmä odporúčania Rady Európy (2003) o spoločných pravidlách proti korupcii pri financovaní politických strán a volebných kampaní, ktoré schválil výbor delegátov ministrov dňa 8. apríla 2003. Monitoringom implementácie tohto odporúčania bola poverená Skupina štátov proti korupcii – GRECO, ktorej členom je aj Slovenská republika.
Toto odporúčanie Rady Európy nevylučuje príspevky štátu, resp. všeobecnejšie štátnu podporu politickým stranám, takúto podporu však výslovne nepožaduje. Ak sa štát rozhodne pre štátnu podporu politických strán, táto by mala byť limitovaná primeranými a výlučne finančnými príspevkami. Okrem štátnej podpory sa pripúšťajú dary a iné plnenia, ktoré prinášajú politickej strane ekonomické alebo iné výhody. Pri týchto plneniach je potrebné vyvarovať sa konfliktu záujmov, zabezpečiť transparentnosť a zamedziť výskytu neoficiálnych (tajných) darov. Z toho dôvodu sa majú prijaté dary evidovať a zverejňovať a tiež sa má ustanoviť okruh subjektov, ktoré nemôžu poskytovať dary. Rovnako sa odporúča limitovať výdavky na voľby, umožniť účinnú kontrolu financovania strán a zaviesť sankcie za porušenie pravidiel upravujúcich financovanie.
Väčšia transparentnosť sa dosahuje aj tým, že v zmysle § 21 zákona o politických stranách a politických hnutiach je politická strana povinná viesť v účtovníctve osobitnú analytickú evidenciu nákladov na účely volieb do NR SR (ďalej len „voľby“). Táto evidencia má buď podobu predbežnej správy, ktorá sa podľa § 21 ods. 3 uvedeného zákona vypracováva za obdobie začínajúce sa dňom vyhlásenia volieb a končiace sa 30 dní pred začatím volieb, alebo podobu záverečnej správy, ktorá sa podľa § 21 ods. 4 uvedeného zákona vypracováva za obdobie začínajúce sa dňom vyhlásenia volieb a končiace sa dňom volieb.
Obsah oboch uvedených správ je predmetom úpravy § 21 ods. 5 zákona o politických stranách a politických hnutiach, pričom prípadné nedostatky, na ktoré sa viažu aj sankcie v podobe nevyplatenia príspevkov od štátu súvisiacich s voľbami, a ich riešenie je v kompetencii Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Keďže návrh zákona neumožňuje, aby politické strany s výnimkou nových politických strán viedli predvolebnú kampaň s výnimkou bezplatných diskusných relácií v médiách, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj v obsahu oboch predmetných správ, ktoré sú povinné politické strany podľa zákona o politických stranách a politických hnutiach vypracovávať.Vzhľadom na to nie je potrebné, aby si iné politické strany ako nové strany viedli evidenciu nákladov na úhradu predvolebných prieskumov a volebných prieskumov verejnej mienky, nákladov na úhradu platenej inzercie alebo reklamy v periodickej tlači, nákladov na vysielanie politickej reklamy, nákladov na úhradu volebných plagátov a iných nosičov informácií umiestnených na miestach vyhradených obcou, nákladov na cestovné výdavky členov politických strán pri volebnej kampani vrátane evidencie cestovných náhrad zamestnancov politickej strany pri volebnej kampani a ostatných nákladov na propagáciu jej činnosti a programu. Všetky tieto náklady totiž nebudú pre iné ako nové politické strany relevantné, keďže samotná činnosť, ktorá by viedla k vzniku takýchto nákladov bude návrhom zákona vylúčená. Z uvedeného dôvodu sú tieto kategórie nákladov vylúčené z obsahu predbežnej správy a záverečnej správy politických strán iných ako sú nové politické strany v zmysle § 4 ods. 2 tretej až piatej vety návrhu zákona (Čl. I bod 1).
Napriek tomu zostávajú ešte určité kategórie príjmov a výdavkov, ktoré politická strana má aj počas obdobia, keď má povinnosť vypracovávať predbežnú správu a záverečnú správu. K takýmto kategóriám patria príjmy strany z darov a iných bezodplatných plnení a príjmy z pôžičiek a úverov (posledné dve kategórie príjmov vedie politická strana tak vo forme prehľadu, ako aj osobitnej evidencie). Tieto kategórie príjmov a výdavkov politickej strany v období od 30 dní pred dňom začatia volieb až do konca volieb považuje návrh zákona za relevantné aj pre politické strany, ktoré nie sú novými stranami, a mali by preto byť obsahom predbežnej správy a záverečnej správy aj týchto politických strán.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. I bodmi 5 až 7 tohto návrhu zákona.
V Slovenskej republike tvoria v súčasnosti príjmy strany prostriedky pochádzajúce z verejných aj súkromných zdrojov. Už istý čas sa však v praxi objavuje trend politických strán spoliehať sa takmer výlučne na príspevky zo štátneho rozpočtu. Politické strany strácajú motiváciu hľadať súkromné zdroje financovania a aj keď ich získajú, tak ich nepriznávajú. Je možné uviesť, že sa značne zvyšuje miera podielu verejných prostriedkov na celkových zdrojoch financovania politickej strany. Táto forma financovania je pre samotné politické strany atraktívna, pretože znamená relatívne stabilný a pravidelný prísun finančných prostriedkov. Obyčajný človek odvádzajúci dane štátu však nemá záujem podporovať všetky politické strany (dokonca bez ohľadu na to, ktorej je sympatizantom) vo vytváraní politických štruktúr, organizovaní predvolebnej kampane alebo možnom zneužití, resp. použití štátnych
prostriedkov na jemu neznáme účely, keď chýbajú peniaze v štátnom rozpočte v takých kľúčových oblastiach ako je školstvo či zdravotníctvo.Na základe uvedeného sa navrhuje zrušiť financovanie politických strán zo strany štátu. Medzi príjmy strany sa podľa návrhu zákona už nebude zaraďovať príspevok zo štátneho rozpočtu. Príjmami strany však naďalej zostanú členské príspevky, príjmy z darov a iných bezodplatných plnení, príjmy z dedičstva, príjmy z predaja alebo prenájmu jej hnuteľného majetku alebo nehnuteľností a i. (§ 21 písm. a) až h) zákona o politických stranách a politických hnutiach). Podľa platnej právnej úpravy (§ 25 až 28 zákona o politických stranách a politických hnutiach) sa politickej strane poskytujú tri rôzne príspevky zo štátneho rozpočtu súvisiace s voľbami, a to príspevok za hlasy získané vo voľbách (ďalej len „príspevok za hlasy“), príspevok na činnosť a príspevok na mandát. Použitie týchto príspevkov je však obmedzené, čo upravuje § 29 zákona o politických stranách a politických hnutiach. V nadväznosti na už predtým uvedený zámer zrušiť financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu je z legislatívno-technického hľadiska potrebné tieto ustanovenia zo zákona vypustiť.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. I bodmi 5 až 7 tohto návrhu zákona.
Vzhľadom na zrušenie financovania politických strán príspevkami zo štátneho rozpočtu sa vypúšťa nadbytočné ustanovenie, v zmysle ktorého vykonáva finančnú kontrolu splnenia podmienok poskytovania príspevkov zo štátneho rozpočtu a správnosti ich použitia správy finančnej kontroly.
Keďže návrh zákona by mal nadobudnúť účinnosť 1. mája a jeho predmetom úpravy je aj zrušenie všetkých príspevkov politickým stranám zo štátneho rozpočtu, je potrebné legislatívne upraviť otázku nároku politických strán na pomernú časť príspevku na činnosť a príspevku na mandát za rok 2013, keďže príspevok za hlasy politické strany už dostali v roku 2012, ako aj výšku týchto príspevkov a termín ich poskytnutia zo štátneho rozpočtu. Príspevok na činnosť a príspevok na mandát sa poskytujú priebežne počas celého volebného obdobia, pričom príspevok na mandát sa poskytuje na celý rok a príspevok na činnosť ročne formou určitého počtu podielov, ktorých najmenší počet politická strana dostane v roku, keď
sa uskutočnili voľby a zvyšný počet podielov z tohto volebného roka sa vyplatí v roku konania nasledujúcich volieb.Podľa § 27 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach sa príspevok na činnosť rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov, pričom v roku konania volieb sa vyplatia najviac tri podiely, v každom celom roku volebného obdobia sa vyplatí 12 podielov a v roku konania nasledujúcich volieb sa vyplatia zvyšné podiely. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti návrhu zákona 1. mája patrí politickej strane príspevok na činnosť len za prvé štyri mesiace roka 2013, t.j. štyri podiely a nie celých 12, ktoré by jej v roku 2013 patrili, avšak len za predpokladu, že by išlo o celý rok volebného obdobia, k čomu už nedôjde zrušením príspevku na činnosť návrhom zákona. Aby politická strana nebola ukrátená o zvyšné podiely za rok 2012, ktoré jej mali byť vyplatené až v roku konania nasledujúcich volieb, t.j. v roku 2016, návrh zákona ustanovuje, že sa jej tieto zvyšné podiely za rok 2012 vyplatia spolu so 4 podielmi za rok 2013. Podľa § 27 ods. 3 písm. b) zákona o politických stranách a politických hnutiach sa príspevok na činnosť vyplatí v priebehu volebného obdobia do 30 dní od predloženia výročnej správy, ktorá je v súlade s § 30 tohto zákona. Výročnú správu je politická strana povinná v súlade s § 30 ods. 1 zákona o politických stranách a politických hnutiach predložiť každoročne NR SR do 30. apríla. Hoci sa § 27 zákona o politických stranách a politických hnutiach návrhom zákona zrušuje, lehota na vyplatenie príspevku za činnosť a podmienky jej vyplatenia sa v prechodných ustanoveniach návrhu zákona ponechávajú upravené rovnakým spôsobom ako doteraz.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach sa príspevok na mandát vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti návrhu zákona 1. mája patrí politickej strane príspevok na mandát len za prvé štyri mesiace roka 2013, keďže za celý rok to už nebude možné kvôli zrušeniu tohto príspevku návrhom zákona. Podľa § 28 ods. 4 zákona o politických stranách a politických hnutiach vypláca Ministerstvo financií Slovenskej republiky príspevok na mandát každoročne počas volebného obdobia do konca júla. Vyplatenie príspevku je podmienené predložením predbežnej správy, záverečnej správy a aj výročnej správy za príslušný rok (resp. ak sa niektorá z týchto správ nepreloží, hoci sa mala, nárok na príspevok na mandát zaniká zo zákona) v súlade s § 28 ods. 3 zákona o politických stranách a politických hnutiach. S prihliadnutím na nadobudnutie účinnosti návrhu zákona a zrušenie § 28 zákona o politických stranách a politických hnutiach k 1. máju 2013 sa v prechodných ustanoveniach návrhu zákona zakotvuje nová lehota na vyplatenie tohto príspevku, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona, avšak len za predpokladu, že si politická strana splnila svoje povinnosti v súvislosti s predložením všetkých troch uvedených správ, ak takúto povinnosť mala podľa zákona o politických stranách a politických hnutiach.
K Čl. IIIde o terminologickú úpravu názvu verejnoprávnej inštitúcie – Rozhlasu a televízie Slovenska poskytujúcej služby verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ktorá súvisí s prijatím zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Rozhlase a televízii Slovenska“). Prijatím zákona o Rozhlase a televízii Slovenska sa spojila Slovenská televízia a Slovenský rozhlas do jedného verejnoprávneho média. Na základe uvedeného je potrebné terminologicky spresniť názov inštitúcie vysielajúcej politické reklamy a diskusné relácie počas určitého časového obdobia pred voľbami na Rozhlas a televízia Slovenska a za tým účelom upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 13. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 14. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. II bodom 1 tohto návrhu zákona.
V zmysle súčasnej právnej úpravy vyhradí Rozhlas a televízia Slovenska čas na vysielanie politickej reklamy, a to 30 minút pre kandidujúcu politickú stranu alebo koalíciu, spolu však najviac desať hodín vysielacieho času.
V médiách i vo verejnej mienke sa už dlhšiu dobu objavuje kritika politických strán, ktoré trpia nedôverou, podozrievavosťou a nezáujmu zo strany voličov. Najmä politické strany, ktoré už viac rokov pôsobia na pôde NR SR, sú sprevádzané škandálmi a ľudia ich nepovažujú za plnohodnotný a spoľahlivý nástroj reprezentácie postojov a názorov. V dôsledku súčasného nastaveného systému sa do NR SR len veľmi ťažko dostanú ľudia, ktorých postoje a osobnosť nie sú poznačené politickou minulosťou, resp. blízkymi vzťahmi s vrcholnými štátnymi predstaviteľmi.
V snahe zmeniť súčasný systém fungovania politiky sa navrhuje, aby Rozhlas a televízia Slovenska mali oprávnenie vysielať politické reklamy iba takým stranám, ktoré spĺňajú definíciu novej strany. To znamená, že iba nová strana uchádzajúca sa o priazeň voliča vo voľbách bude môcť predstaviť svoje vízie a volebný program prostredníctvom politickej reklamy vysielanej v Rozhlase a televízii Slovenska (§ 24 ods. 1 zákon o voľbách do NR SR) alebo za splnenia podmienok vysielanej vysielateľom s licenciou (§ 24 ods. 3 zákona o voľbách do NR SR). Ak takáto nová strana utvorí koalíciu s inou stranou ako je ďalšia nová strana, nepovažuje sa za novú stranu. Politická reklama sa považuje za významnú a často využívanú súčasť volebnej kampane. Je potrebné poznamenať, že politická reklama je platená. Túto skutočnosť sú Rozhlas a televízia Slovenska podľa § 24 ods. 1 a vysielateľ s licenciou podľa § 24 ods. 3 zákona o voľbách do NR SR povinní zreteľne označiť a oddeliť toto vysielanie od ostatných relácií. V tejto súvislosti sa javí ako žiaduce spresniť, že navrhovaná právna úprava nemá žiadny vplyv na účasť politických strán, ktoré už majú mandát v NR SR a nových strán, ktoré sa usilujú o mandát v NR SR v diskusných reláciách, keďže tieto sú rovnakým spôsobom dostupné všetkým politickým stranám bez rozdielu. Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s Čl. II bodom 3 tohto návrhu zákona.
V súvislosti s navrhovanou zmenou týkajúcou sa zákazu organizovania volebnej kampane a účelného „kupovania voličov pred voľbami“ politickými stranami, ktoré získali v predošlých voľbách mandát, je potrebné preformulovať znenie § 24 ods. 4 zákona o voľbách do NR SR. Navrhuje sa, aby sa rovnomerne rozdelil čas určený pre vysielanie politických reklám kandidujúcich nových strán alebo koalícií medzi nové strany a koalície a čas určený na vysielanie diskusných relácií, ktorých sa môže zúčastniť akákoľvek kandidujúca politická strana uchádzajúca sa o mandát v NR SR bez ohľadu na to, či tento mandát, resp. tieto mandáty mala v predchádzajúcom volebnom období NR SR, medzi tieto všetky politické strany. Navrhovanou právnou úpravou sa vychádza z predpokladu, že strana, ktorá disponuje mandátom v NR SR sa má počas celého štvorročného volebného obdobia uchádzať o priazeň voliča a nie sa spoliehať na získavanie jeho sympatií a podpory rozdávaním reklamných predmetov či občerstvenia počas volebnej kampane. Aktivity a prezentácia politických strán a oslovovanie voličov by mali prebiehať predovšetkým počas bežného medzivolebného obdobia, a to najmä formou legislatívnej činnosti a nielen niekoľko týždňov pred voľbami. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. II bodom 3 tohto návrhu zákona.
Volebné plagáty a iné nosiče informácií patria popri politickej reklame medzi podstatné prvky volebnej kampane. Podľa súčasnej právnej úpravy vyhradzujú obce samostatné miesta, na ktorých možno 21 dní pred voľbami umiestňovať volebné plagáty a iné nosiče informácií,
pričom vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti kandidujúcich politických strán alebo koalícií. Ak si obec alebo jej orgány nesplnia túto povinnosť, v zmysle § 54 zákona o voľbách do NR SR zabezpečí splnenie tejto povinnosti prednosta volebného úradu na náklady obce. V nadväznosti na zakotvenie zákazu vedenia volebnej kampane politických strán, ktoré majú aspoň jeden mandát v NR SR sa ustanovuje, že umiestňovať tieto volebné plagáty bude môcť iba nová strana. Takáto právna úprava súvisí s dôvodmi uvedenými v Čl. II bode 6 tohto návrhu zákona. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. II bodom 3 tohto návrhu zákona.
V dôsledku navrhovanej zmeny v systéme financovania politických strán je potrebné vypustiť § 52 ods. 4 zákona o voľbách do NR SR, keďže prijatím tohto návrhu zákona by stratilo opodstatnenie. Tento odsek pojednáva o mechanizme zisťovania počtu platných hlasov odovzdaných pre jednotlivé politické strany alebo koalície a následnom výpočte sumy finančných prostriedkov uhradených jednotlivým politickým stranám alebo koalíciám zo štátneho rozpočtu (tzv. príspevok za hlasy).
K Čl. III
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. mája 2013.