Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Mihál.
Hlavným účelom predloženej novely je zmiernenie dopadov konsolidačných opatrení súčasnej vlády. Poslednými dvoma novelami zákona o sociálnom poistení boli zavedené odvody z dohôd o vykonávaní prác mimo pracovného pomeru. Zavedenie týchto odvodov však v zmysle platného zákona o sociálnom poistení radikálne finančné dopady pre zraniteľné sociálne skupiny, akými napríklad osoby na materskej dovolenke; rodičovskej dovolenke; osoby, ktoré sa starajú o deti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov, ako aj pre osoby, ktoré dostávajú finančný príspevok na vykonávanie osobnej asistencie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Dopady na tieto zraniteľné skupiny osôb sa podľa súčasného znenia zákona o sociálnom poistení, aj pri nízkom príjme na dohodu ( napríklad 50 eur mesačne), prejavia nielen v súčasnosti a to tým, že sa im môže radikálne znížiť výška ich dávky v nezamestnanosti v prípade, ak po skončení rodičovskej dovolenky, počas ktorej pracovali na dohodu stratili zamestnanie, ale budú mať ďalekosiahle dôsledky aj na ich budúce dôchodky a to tým, že sa im výrazne zníži výška ich budúceho dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne alebo druhého piliera.
Návrh zákona za cieľ riešiť tri hlavné okruhy problémov, ktoré vznikli po zavedení povinných odvodov z dohôd a tým pomôcť predovšetkým osobám, ktoré by nemali znášať konsolidačné opatrenia súčasnej vlády.
V prvej časti návrhu zákona (úprava § 15 ods. 1) sa reaguje na prípady, v ktorých štát platí poistné na dôchodkové poistenie za osoby, ktoré sa starajú o dieťa do 6 rokov, prípadne sa starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stanovom vo veku do 18 rokov, poberajú peňažný príspevok na opatrovanie alebo vykonávajú osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.
Po zavedení odvodov z dohôd od 1. januára 2013 však v prípade, ak by napríklad matka na rodičovskej dovolenke pracovala na dohodu, z ktorej by mala symbolický zárobok 50 eur, štát by za ňu prestal platiť dôchodkové poistenie. Toto bude mať pre mamičku finančný následok v prípade, ak si sporí na dôchodok v druhom pilieri, stratu na jej osobnom dôchodkovom účte za jeden rok v sume 226,32 eur, ktoré by jej inak pribudli a ak nie je sporiteľkou v druhom pilieri, zníženie nároku na starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne približne o 5,50 eur za každý rok. Všetky tieto vyššie uvedené skupiny osôb, ktoré budú vykonávať prácu na dohodu bez ohľadu na ich príjem, budú takto ochudobnené v budúcnosti na svojich dôchodkoch. Netreba pripomínať, že tieto osoby pre časovú náročnosť výkonu ich každodennej práce, si nemôžu dovoliť popri starostlivosti o osoby, ktoré to najviac potrebujú, iné formy zárobkovej činnosti. Preto najčastejšie využívajú formy práce na dohodu, ktorá je
pre nich z časového hľadiska výhodná. Nová úprava § 15 hlavne za cieľ, aby štát platil dôchodkové poistenie za vyššie uvedené skupiny osôb, ak budú vykonávať prácu ako „dohodári“, zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Takéto opatrenie bude mať aj motivačný cieľ pri hľadaní si práce popri výkone ich činnosti. V prípade, ak by nedošlo k úprave tohto ustanovenia v zákone, mohlo by to mať za následok, že tieto osoby ukončia práce na dohody, prípadne iné zárobkové činnosti, lebo v zmysle súčasného nastavenia, majú do budúcnosti výhodnejšie postavenie osoby, ktoré nevykonávajú žiadnu zárobkovú činnosť. Táto zmena nebude mať žiaden dopad pre vysoko príjmové osoby, ktoré sa napríklad vrátia do zamestnania po materskej dovolenke, keďže zákon stanovuje maximálny osobný mzdový bod na úrovni 3 pre výpočet dôchodku, takže akékoľvek príspevky zo strany štátu by sa im neprejavili vo výške ich budúceho dôchodku. Rovnako sa týmto pomôže Sociálnej poisťovni pri zvýšení peňažného transferu, keďže tento príspevok naďalej bude ostávať v okruhu verejných financií.
V druhej časti návrhu zákona (úprava § 30) chceme upraviť prípady, v ktorých nemocensky poistená zamestnankyňa, ktorá poberá materskú dávku, by o nárok na túto materskú neprišla, ak by počas materskej dovolenky mala príjem na dohodu.
V tretej časti návrhu zákona (úprava § 108 ods. 3) je potrebné vyriešiť výšku dávky v nezamestnanosti u osôb, ktoré stratia prácu po skončení rodičovskej dovolenky. Takúto situáciu nebolo potrebné riešiť v minulosti, keďže sa neplatili odvody z dohôd. V súčasnosti však osoby, ktoré na rodičovskej dovolenke a pracujú na dohodu, povinné odvádzať zo svojho príjmu odvody. Skutočnosť je však taká, že im tento, zväčša nízky príjem, ktorým si prilepšujú počas poberania rodičovskej dovolenky, môže výrazne znížiť ich budúcu dávku v nezamestnanosti. Ako príklad uvedieme, že ak žena, ktorá počas rodičovskej dovolenky mala 3 mesiace príjem na dohodu o pracovnej činnosti 100 eur mesačne, z ktorej platila odvody, by podľa nových pravidiel mala nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 eur, bez ohľadu na to, že pred nástupom na rodičovskú dovolenku bola v zamestnaní, odkiaľ poberala príjem 800 eur mesačne, z čoho by mala nárok na dávku v nezamestnanosti 400 eur. Treba pripomenúť, že v súčasnej dobe hospodárskej krízy, kedy zamestnávateľ často počas trvania rodičovskej dovolenky zanikne, sa tieto osoby automaticky stávajú nezamestnané bez vlastného pričinenia a podľa súčasného právneho stavu, aj drobné privyrábanie počas rodičovskej dovolenky na dohodu, by mohlo v značnej miere ohroziť ich výšku dávky v nezamestnanosti.
Preto navrhujeme, aby osoba, ktorá v rozhodujúcom období 2 rokov pred vznikom nároku na dávku v nezamestnanosti bola na rodičovskej dovolenke, počas poberania ktorej bola poistená v nezamestnanosti z iného právneho vzťahu napríklad z dohody o pracovnej činnosti, bude mať dávku v nezamestnanosti vypočítanú ako súčet denného vymeriavacieho základu pred nástupom na rodičovskú dovolenku a z príjmu na dohodu počas rodičovskej dovolenky.
Návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a má pozitívny dopad na sociálne vplyvy a na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť
Čl. I
K bodom 1 až 3
Podľa navrhovaného ustanovenia by štát aj naďalej platil dôchodkové poistenie za osoby, ktoré sa starajú o dieťa do 6 rokov, prípadne sa starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do 18 rokov, poberajú peňažný príspevok na opatrovanie alebo vykonávajú osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne a to aj v prípade, ak by mali postavenie dôchodkovo poisteného zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby.
K bodu 4
Podľa návrhu zamestnanec nepríde o nárok na nemocenskú dávku, ak súčasne bude poberať príjem z iného nemocenského poistenia. Napríklad matka, ktorá poberá materské z nemocenského poistenia zamestnanca v pracovnom pomere, nepríde o materské, ak bude súčasne pracovať na dohodu, kde bude nemocensky poistená.
K bodu 5
Úprava za cieľ odstrániť diskriminačný prvok v § 108 ods. 3 zákona o sociálnom poistení voči osobám, ktoré si počas poberania rodičovskej dovolenky privyrábali prácou na dohodu. Preto navrhujeme, aby osoba, ktorá v rozhodujúcom období 2 rokov pred vznikom nároku na dávku v nezamestnanosti bola na rodičovskej dovolenke, počas poberania ktorej bola poistená v nezamestnanosti z iného právneho vzťahu napríklad z dohody o pracovnej činnosti, bude mať dávku v nezamestnanosti vypočítanú ako súčet denného vymeriavacieho základu pred nástupom na rodičovskú dovolenku a z príjmu na dohodu počas rodičovskej dovolenky.
Čl. II
Navrhuje sa účinnosť na 1. apríla 2013.