Ako výnimka z odsekov 1 a 2 a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kapitoly VI, sa opatrenie vyhostenia nesmie v žiadnom prípade prijať proti občanom Únie alebo ich rodinným príslušníkom, ak:
(a) občania Únie sú pracovníkmi alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, alebo
(b) občania Únie vstúpili na územie hostiteľského členského štátu, aby hľadali zamestnanie. V tomto prípade občania Únie a ich rodinní príslušníci nesmú byť vyhostení, pokiaľ občania Únie sú schopní predložiť dôkaz, že si sústavne hľadajú zamestnanie a že majú skutočnú šancu zamestnať sa.
Policajný útvar, na základe rozhodnutia, môže odňať právo na pobyt občanovi Únie, ak
c) má právo na pobyt podľa § 65 ods. 1 písm. c) alebo d) a stal sa osobou v hmotnej núdzi.
Občan Únie má právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, ak
a) je zamestnaný na území Slovenskej republiky,
b) je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky,
e) je u neho predpoklad, že sa zamestná,
Občan Únie, ktorý žiada o registráciu pobytu v zmysle § 65 ods. 1 písm. e), je k žiadosti povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný doklad, čestné vyhlásenie o tom, že si sústavne hľadá prácu na území Slovenskej republiky a doklad o zdravotnom poistení.