1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe úlohy č. 14 v mesiaci december v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na 2. polrok 2012. Hlavným cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (ďalej len „smernica 2011/51/EÚ“).
Transpozíciou smernice 2011/51/EÚ sa rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým je možné po splnení stanovených podmienok udeliť dlhodobý pobyt o osoby, ktorým bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Nové, transponované ustanovenia umožňujú po určitom čase azylantovi alebo osobe s poskytnutou doplnkovou ochranou získať dlhodobý pobyt. Transpozičná lehota smernice 2011/51/EÚ je do 20. mája 2013.
Ďalším cieľom návrhu zákona je odstránenie chýb legislatívno-technického charakteru v texte zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a zapracovanie zmien a požiadaviek, ktoré vyplynuli z jeho doterajšej aplikačnej praxe. Ide napr. o úpravu ustanovení týkajúcich sa
- udeľovania a obnovovania prechodného pobytu na účel podnikania,
- pobytu Slovákov žijúcich v zahraničí na území Slovenskej republiky,
- okruhu štátnych príslušníkov, ktorí môžu podať žiadosť o udelenie pobytu na území SR,
- asistovaného dobrovoľného návratu,
- oznamovacích povinností cudzincov a rôznych právnických osôb,
- vydávania dokladov o pobyte, pričom sa budú vydávať doklady s elektronickým čipom, atď.
Okrem zmien v samotnom zákone o pobyte cudzincov si transpozícia smernice 2011/51/EÚ vyžaduje tiež novelizáciu zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“).
Novela zákona o azyle okrem zmien súvisiacich s transpozíciou smernice 2011/51/EÚ obsahuje zmeny a doplnenia vyplývajúce z poznatkov a skúseností aplikačnej praxe, najmä pri riešení problémov vznikajúcich v rámci konania o udelení azylu na území Slovenskej republiky.
V novele Občianskeho súdneho poriadku sa do piatej časti tretej hlavy dopĺňa úprava konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení.
V zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) sa navrhuje zlúčenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície a taktiež nová úprava snímania identifikačných znakov cudzincov a oprávnení pri zabezpečovaní kontroly hraníc SR.
2
V novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“) sa v nadväznosti na navrhované zmeny pri vydávaní dokladov o pobyte v čl. I upravujú príslušné poplatky obdobným spôsobom ako je tomu napr. pri vydávaní občianskych preukazov pre občanov SR. S cieľom prilákať študentov, výskumníkov a vysokoškolských učiteľov zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, v záujme zatraktívniť Slovensko a tak podporiť študijnú mobilitu a vedomostnú ekonomiku, novela upúšťa od vybratia správnych poplatkov za overenie pozvania pre túto kategóriu štátnych príslušníkov tretích krajín a od vybratia poplatku za určité druhy prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti.
Novelizuje sa aj zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vo vzťahu k príslušnosti súdov v konaní o zaistení podľa zákona o pobyte cudzincov, kde príslušný na toto konanie bude Krajský súd Bratislava a Krajský súd Košice.
V zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa spresňuje, že doklad o bezúhonnosti musí byť z celého územia štátu, ktorý tento doklad vydal.
Predmetný návrh zákona nepredpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, životné prostredie a sociálne vplyvy.
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 132, 19. 5. 2011);
2.nelegislatívne akty
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
-nariadenie Rady č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.04);
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006);
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009,
4
ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. L 243, 15.9.2009);
-smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.04);
-smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.04);
-smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);
-smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);
-smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.5/zv.05);
-smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);
-smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);
-smernica Rady 2004/114/ES zo 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004);
- smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. L 289, 3.11.2005);
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98);
-smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009);
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009);
5
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
-napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci C-370/90 Singh; C 503/03 Komisia/Španielsko; C-50/06 Komisia/Holandské kráľovstvo; C-349/06 Polat; C-357/09 Kadzojev; C-571/10 Kamberaj; C-508/10 Komisia/Holandské kráľovstvo;
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
-lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,
- lehota na prebratie smernice 2001/51/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,
- lehota na prebratie smernice 2003/56/ES bola do 3. októbra 2005,
- lehota na prebratie smernice 2003/109/ES bola do 23. januára 2006,
- lehota na prebratie smernice 2003/110/ES bola do 5. decembra 2005,
- lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 29. apríla 2006,
- lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 5. augusta 2006,
-lehota na prebratie smernice 2004/82/ES bola do 5. septembra 2006,
-lehota na prebratie smernice 2004/114/ES bola do 11. januára 2007,
- lehota na prebratie smernice 2005/71/ES bola do 12. októbra 2007,
-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem článku 13 ods. 4, ktorý bolo potrebné prebrať do 24. decembra 2011,
-lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. júna 2011,
-lehota na prebratie smernice 2009/52/ES bola do 20. júla 2011,
-lehota na prebratie smernice 2011/51/EÚ je do 20. mája 2013;
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
-uznesením vlády č. 604 zo 14. septembra 2011 bola ministrovi vnútra uložená úloha predložiť na rokovanie vlády do 15. februára 2013 návrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ;
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- nebolo začaté;
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s
6
uvedením rozsahu tohto prebratia
-smernice 2001/40/ES, 2001/51/ES, 2003/86/ES, 2003/109/ES, 2003/110/ES, 2004/38/ES, 2004/81/ES, 2004/82/ES, 2004/114/ES, 2005/71/ES, 2008/115/ES, 2009/50/ES, 2009/52/ úplne prebraté v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
7
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Navrhovaná novela zákona o pobyte cudzincov bude mať dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky najmä v súvislosti so zabezpečením čistopisov dokladov o pobyte. Čistopis dokladu vo forme polykarbonátovej karty s bezkontaktným čipom je možné v roku 2013 zabezpečiť na základe platnej zmluvy v počte 30 000 ks, čo predstavuje spolu výdavok 150 840 Eur s DPH. Táto suma bola požadovaná pri príprave rozpočtu na rok 2013 na podpoložku 633007 osobné doklady. V súčasnosti je zabezpečenie čistopisu v etape prípravy verejného obstarávania.
V súvislosti s úpravou informačného systému Evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá nadväzuje na zmeny vyplývajúce z návrhu zákona, boli predbežne vyčíslené finančné prostriedky vo výške 125 000 EUR.
Finančné náklady súvisiace so zabezpečením techniky, rozšírením technologických zariadení na personalizáciu dokladov, aplikačným a licenčným programovým vybavením, ktoré nevyhnutné pre vydávanie nových dokladov s elektronickým čipom (občianske preukazy a doklady o pobyte) podľa navrhovanej novely zákona boli hradené z prostriedkov operačného
8
programu informatizácie spoločnosti Projekt elektronickej identifikačnej karty, ktorého dopad na výdavky verejnej správy bol vyčíslený v doložke vybraných vplyvov k zákonu č. 49/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
A.4. Alternatívne riešenia
-
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona nebol zaslaný na predbežné pripomienkové konanie.
9
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
r
2013
2014
2015
Príjmy verejnej správy celkom
0
117 000
117 000
117 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
117 000
117 000
117 000
z toho vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
395 000
270 000
270 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť MV SR kapitálové výdavky (700) podpoložka 711003
0
125 000
0
0
Kategória (630) podprogram 06V0508 podpoložka 633007 osobné doklady
270 000
270 000
270 000
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
395 000
270 000
270 000
z toho vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť (počet)
0
0
0
0
zamestnanci v štátnej službe
0
0
0
0
zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme
0
0
0
0
iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte 06V
0
395 000
270 000
270 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Financovanie
r
2013
2014
2015
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
0
395 000
270 000
270 000
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
395 000
270 000
270 000
financovanie zabezpečené v rozpočte 06V
0
395 000
270 000
270 000
ostatné zdroje financovania
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
10
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
Tabuľka č. 3
Predkladaný návrh má negatívny vplyv na rozpočet, pričom finančné prostriedky sú zabezpečené v rámci limitu kapitoly MV SR.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh novely zákona“) transponuje právne záväzné akty Európskej únie, ktoré je Slovenská republika povinná prebrať a aplikovať a súčasne odstraňuje niektoré jeho nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Návrh obsahuje nové ustanovenia o elektronickom čipe a bezpečnostnom osobnom kóde, ktorý po predložení dokladu o pobyte umožní jednoznačnú a bezpečnú identifikáciu cudzincov v elektronických systémoch verejnej správy s využitím mechanizmov zaručeného elektronického podpisu. Zároveň sa dopĺňajú správne poplatky v súvislosti s vydávaním dokladov o pobyt.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov:
-zosúladenie informačných systémov pre potreby aplikačnej praxe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s návrhom novely zákona,
-doplnenie sadzby,
-zmena v nároku,
-nová služba,
-iné.
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Návrh novely zákona ustanovuje nové postupy a povinnosti vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí žiadateľmi o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na iný účel prechodného pobytu alebo druhu pobytu a oprávnení na území Slovenskej republiky pracovať. Rovnako sa rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí po stanovenom čase môžu získať dlhodobý pobyt, o tých cudzincov, ktorým sa udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky.
Uvedené navrhované zmeny obsiahnuté v návrhu novely zákona si vyžiadali potrebu náležitej úpravy informačného systému, ktorý je využívaný na evidenciu žiadateľov o pobyt a cudzincov s udeleným pobytom v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe.
11
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Tabuľka č. 4
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
r
2013
2014
2015
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
117 000
117 000
117 000
221
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
Odhadovaný príjem cca 117 000 € ročne je údaj príjmu do štátneho rozpočtu za výdaj dokladov o pobyte za uplynulé obdobie.
12
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
r
2013
2014
2015
poznámka
Bežné výdavky (600)
270 000
270 000
270 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
06V0508 podpoložka 633007 – osobné doklady
270 000
270 000
270 000
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700) 711003 – úprava programu
125 000
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
13
Výdaj v roku 2013, 2014 a 2015 cca 270 000 EUR ročne je údaj plánovaný zo štátneho rozpočtu za nákup dokladov o pobyte. Z dôvodu, že nie je ukončené verejné obstarávanie nie je možné presne určiť jednotkovú cenu. Výdaj 125 000 EUR je plánovaný zo štátneho rozpočtu na úpravu informačného systému, ktorého úprava je potrebná v súvislosti s novelou zákona.
Tabuľka č. 6
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
2013
2014
2015
poznámka
Počet zamestnancov
- štátna služba (príslušníci Policajného zboru, zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, hasiči)
- zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme
- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
- štátna služba
- zamestnanci vo verejnom záujme
- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
- štátna služba
- zamestnanci vo verejnom záujme
- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
- štátna služba
- zamestnanci vo verejnom záujme
- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)
Poznámky:
14
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
MV SR zavádza v rámci projektu Elektronická identifikačná karta základný komponent pre budovanie elektronických služieb, t.j. Elektronickú identifikačnú kartu (eID), ktorého súčasťou je vydávanie dokladov o pobyte cudzincov s elektronickým čipom.
V súčasnosti elektronické služby pre túto problematiku poskytované na úrovni I a II, prostredníctvom portálu MV SR (
www.minv.sk
).
Úroveň predpokladaná po zrealizovaní projektu Elektronická identifikačná karta bude III, resp. IV.
Tieto služby budú poskytované jednak prostredníctvom nového portálu MV SR. Počíta sa s tým, že časť služieb bude dostupná aj prostredníctvom tzv. samoobslužných kioskov. Prostredníctvom nových elektronických služieb budú môcť cudzinci vybavovať napr. nahlásiť stratu alebo odcudzenie eID karty.
Ďalšie detaily o zavádzaných elektronických službách je tiež možné nájsť v príslušnej Čiastkovej štúdii uskutočniteľnosti pre projekt Elektronická identifikačná karta realizovaný v rámci prioritnej osi 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb OPIS (Operačný program informatizácie spoločnosti).
15
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Áno, LDS (Logická dátová štruktúra) na čipe eID karty je v súlade so štandardami pre interoperabilitu.
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Prostredníctvom projektu Elektronická identifikačná karta je zabezpečené vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT pre interných zamestnancov MV SR. Školenia viazané na obsah projektu Elektronická identifikačná karta.
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie je aplikovateľné.
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Áno, v rámci OPIS Zmluvy o NFP (nenávratnom finančnom príspevku) medzi MV SR a MF SR je samostatná časť zmluvy venovaná publicite a informačnej kampani. Okrem toho aj v rámci projektu Elektronická identifikačná karta vytvárané výstupy, dokumenty a realizované odborné prezentácie na témy, súvisiace s predmetom projektu.
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
V rámci projektu dodávané tzv. mobilné pracoviská, ktoré umožnia riešiť podávanie žiadostí o vydanie nového dokladu priamo na mieste dohodnutom so znevýhodnenou osobou.
Okrem toho prostredníctvom novozavedených elektronických služieb budú môcť znevýhodnení občania vybavovať veci súvisiace s agendou dokladov o pobyte prostredníctvom nového portálu MV SR.
Infraštruktúra
16
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
V rámci OPIS projektu Elektronická identifikačná karta sa rozširujú a inovujú viaceré čiastkové informačné systémy s cieľom vybudovať komplexný informačný systém pre zabezpečenie vydávania eID kariet.
Medzi rozširované a inovované informačné systémy patria:
-IS Evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,
-IS pre podporu práce na Mobilnom pracovisku pre zber žiadostí pre vydávanie dokladov,
-IS zabezpečujúci manažovanie komplexného životného cyklu eID karty,
-IS pre manažovanie a prevádzku personalizácie dokladov v Národnom personalizačnom centre.
Medzi novovytvárané a zavádzané informačné systémy patria:
-IS zavádzajúci eGovernment služby poskytujúce cudzincom možnosť realizácie vybraných služieb pre eID prostredníctvom Internetu,
-IS pre manažovanie a prevádzku centrálnej tlače a obálkovania v Národnom personalizačnom centre,
-IS pre centralizované riadenie prístupu k implementovaným eGovernment službám.
V súvislosti s novou právnou úpravou sa navrhuje viesť evidencia vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysoko-kvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidencia odňatých povolení na zamestnanie, čím sa rozširuje elektronický obsah existujúceho informačného systému, ktorý využíva rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pre svoje potreby.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie je aplikovateľné.
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Áno, prostredníctvom eID karty ako základného komponentu pre budovanie eGovernment služieb na Slovensku. eID karta umožní bezpečnú a spoľahlivú autentifikáciu cudzinca pri prihlasovaní k službám eGovernmentu.
17
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Informačné systémy vytvárané a modifikované v rámci realizácie eID riešenia, ako i použitá technológia, navrhované a realizované tak, aby sledovali a využívali relevantné technické štandardy. Takýto prístup umožňuje, okrem iného, jednoduché a nenákladné prepojenie s okolitými systémami, napr. technológiou webových služieb. Podobne ako IS a použitá technológia, aj samotné riešenie eID dokladu je postavené na medzinárodných normách a štandardoch v súlade s konceptom ECC card, čo je predpokladom pre použitie eID v priestore EÚ.
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Na karte eID implementované pokročilé bezpečnostné mechanizmy v súlade s medzinárodnými štandardami a normami pre zabezpečenie ochrany údajov na eID pri elektronických službách.
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
V rámci projektu Elektronická identifikačná karta je riadenie procesu informatizácie v súlade s princípmi zavedenými programom OPIS, ktorý rešpektuje postavenie Ministerstva financií SR ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti a tiež postavenie splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti.
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Áno, v rámci projektu Elektronická identifikačná karta je finančné krytie zabezpečené jednak na rezortnej úrovni z prostriedkov MV SR a jednak prostredníctvom OPIS programu je zabezpečené financovanie z prostriedkov Európskej únie z príslušných štrukturálnych fondov Európskej únie.
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Áno, viď návrh novely zákona o pobyte cudzincov. Ďalšie zmeny budú potrebné v zákone o elektronickom podpise.
18
B. Osobitná časť
K Čl. I (zákon o pobyte cudzincov)
K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zjednotenia terminológie v celom texte zákona.
K bodu 2
Zavádza sa zmena pojmu rodinný príslušník občana Únie z dôvodu zapracovania rozsudku súdneho dvora Európskej únie vo veci C-370/90 Singh. Navrhovaná zmena mení podmienku, aby bol štátny príslušník tretej krajiny považovaný za rodinného príslušníka občana Únie v prípade, že majú v inej členskej krajine spoločné právo pobytu ako občan Únie a jeho rodinný príslušník. Na základe navrhovanej zmeny postačuje, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý byť v Slovenskej republike považovaný za rodinného príslušníka občana Únie, akékoľvek právo pobytu v inom členskom štáte.
K bodu 3
Rozširuje sa okruh osôb, ktoré sú považované za zraniteľné osoby.
K bodu 4
Podľa § 7 zákona o pobyte cudzincov občan Európskej únie právo na vstup na územie členských štátov Európskej únie. Toto právo môže preukázať okrem platného cestovného pasu aj akýmkoľvek iným dokladom, ktorým riadne preukáže svoju totožnosť a štátnu príslušnosť k členskému štátu, čiže napr. aj identifikačnou kartou. V praxi sa však vyskytujú prípady, že štátni príslušníci tretej krajiny sa pokúšajú dostať na územie Európskej únie za pomoci falšovaných alebo pozmenených identifikačných kariet občanov Európskej únie. V týchto prípadoch je žiaduce, aby bol takýto doklad zadržaný. Rovnako to platí aj v prípade zneužitia pravej identifikačnej karty občana Európskej únie zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny. Inou situáciou prípady použitia falošnej alebo pozmenenej identifikačnej karty zo strany samotného občana Európskej únie, ktorý chce zamlčať svoju pravú identitu (napr. občan Európskej únie, po ktorom bolo vyhlásené pátranie). V súčasnej dobe dochádza k častým prípadom, kedy sa štátni príslušníci tretej krajiny snažia dostať na územie Európskej únie za pomoci falošných alebo pozmenených povolení na pobyt členských štátov Európskej únie. Aj v týchto prípadoch je žiaduce takéto doklady zadržať, aby nemohli byť opätovne použité.
K bodom 5, 11, 44, 120 a 132
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zjednotenia terminológie v celom texte zákona.
19
K bodu 6
Rovnako ako v prípade odopretia vstupu podľa Kódexu schengenských hraníc, ktoré je upravené v čl. 13 ods. 3 druhom pododseku, tak aj odvolanie v prípade prekročenia doby pobytu podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku nemá mať odkladný účinok, čím by prakticky došlo k zmareniu tohto opatrenia.
K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zmeny názvu ministerstva.
K bodom 8 a 9
Zmena sa zavádza z toho dôvodu, aby bolo možné udeliť národné vízum štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad v zmysle definície v § 2 ods. 1 písm. k), a ktorému Slovenská republika musí udeliť vízum. Jedná sa o rodinných príslušníkov azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky. Títo v zmysle nového odseku 10 v § 17 môžu predložiť ako platný cestovný doklad aj taký, ktorý Slovenská republiky neuznáva podľa § 2 ods. 1 písm. k) a zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí udelí národné vízum na osobitný formulár.
K bodu 10
Zavádza sa nový § 19, ktorý nahrádza doterajšiu právnu úpravu inštitútu pozvania. Cieľom navrhovanej zmeny, ktorá vyplynula z praxe, je konkrétnejšie rozpracovať podmienky pozvania štátnych príslušníkov tretej krajiny, aby pozývateľ vedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Pôvodné ustanovenia boli doplnené o okruh osôb, ktoré môžu o overenie pozvania požiadať. Zároveň boli ustanovené jednoznačné podmienky zabezpečenia ubytovania, ktoré musia byť v súlade s príslušnými osobitnými predpismi a zjednotenie preukazovania finančných prostriedkov pozývajúcou osobou, ktorá je povinná uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny. Navrhovaná zmena zároveň konkretizuje prípady neudelenia súhlasu Ministerstva vnútra SR a ukladá povinnosť policajnému útvaru oznámiť Ministerstvu vnútra SR stratu, odcudzenie alebo stratu platnosti overeného pozvania, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu. Navrhovaným rozšírením sa zabezpečí jednotný postup policajných útvarov v praxi.
K bodu 12
Zmena sa zavádza z dôvodu nejednoznačnosti súčasného zadefinovania prechodného pobytu, aby v aplikačnej praxi pri rozhodovaní správneho orgánu bolo jasné, že účel prechodného pobytu musí byť vykonávaný na území Slovenskej republiky.
K bodom 13, 30 a 163
Navrhovaná zmena zjednodušuje možnosť získať prechodný pobyt podľa § 29 Slováka žijúceho v zahraničí, predlžuje dobu, na ktorú sa pobyt udeľuje na päť rokov a zároveň rieši situáciu tých držiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorých doklad o pobyte vydaný podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov stratil platnosť 30. júna 2012 a nevycestovali
20
z územia Slovenskej republiky po jeho skončení. Navrhovaná zmena im umožní požiadať o udelenie prechodného pobyt podľa § 29 na policajnom útvare bez toho, aby museli vycestovať z územia Slovenskej republiky a zároveň sa toto obdobie do podania žiadosti o tento pobyt nebude považovať za neoprávnený pobyt.
K bodom 14 a 15
Navrhovaná zmena zabezpečuje aby žiadateľ o udelenie prechodného pobytu v každom prípade rozumel obsahu záznamu, ktorý podpisuje.
K bodu 16
Navrhovaná zmena zužuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si môžu podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na policajnom útvare. Prvú skupinu tvoria štátni príslušníci tretích krajín s tolerovaným pobytom podľa § 58 ods. 1 písm. b), kde účelom je strpenie tejto skupiny štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky do doby, pokiaľ neodpadnú dôvody, pre ktoré nemôžu vycestovať z územia Slovenskej republiky, a preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Práve naopak, v záujme Slovenskej republiky je, aby títo štátni príslušníci tretích krajín opustili územie Slovenskej republiky. Z okruhu oprávnených osôb boli vyňatí aj žiadatelia o azyl, a to z dôvodu predchádzania situáciám, kedy by dva rozdielne štátne orgány rozhodovali o priznaní rovnakého práva, a teda práva na pobyt na území Slovenskej republiky, a taktiež predchádzanie účelovým podávaniam žiadostí o azyl, prostredníctvom ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín snažia vyhnúť nepriaznivým právnym následkom ich neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a následne status žiadateľa o azyl zneužívajú na podávanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu. Navrhovaná zmena zároveň umožní držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorí požiadali o udelenie prechodného pobytu podľa § 29 aby mohli zotrvať na území Slovenskej republiky do rozhodnutia o ich žiadosti, bez toho aby museli vycestovať z územia Slovenskej republiky.
K bodu 17
Z dôvodu zvýšenia právnej istoty žiadateľov o pobyt sa navrhuje, aby zastupiteľský úrad alebo policajný útvar v prípade neprijatia žiadosti o udelenie pobytu, poskytol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomnú informáciu o tom, aké doklady musí predložiť, aby bola jeho žiadosť prijatá.
K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko ustanovenie § 32 ods. 4 nesúvisí s dokladom potvrdzujúcim bezúhonnosť.
K bodu 19
K zmene formulácie ustanovenia došlo z dôvodu, že v čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu musí spĺňať podmienku, aby nebol povinný doložiť doklad o zabezpečení ubytovania. Zároveň sa rozširuje okruh osôb, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje, o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu podľa § 25
21
ods. 1 písm. e) a f), § 29 alebo § 30 a študujú na vysokej škole alebo budú vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť.
K bodu 20
K zmene došlo z dôvodu rozšírenia okruhu osôb, ktoré nemusia k žiadosti o udelenie prechodného pobytu priložiť doklad potvrdzujúci bezúhonnosť o štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorým bolo vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, ak o udelenie prechodného pobytu podľa § 29 požiadajú do 60 dní od vydania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahčenie administratívnej záťaže Slovákov žijúcich v zahraničí pri získavaní prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.
K bodom 21 a 56
Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby policajné útvary mohli v konaní o udelení prechodného pobytu podľa § 27 a v konaní o udelení trvalého pobytu na päť rokov akceptovať niektoré doklady staršie ako 90 dní.
K bodom 22 a 23
Navrhovaná zmena dopĺňa výpočet dokladov, ktorými môže štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt, preukázať účel pobytu.
K bodom 24, 90 a 144
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu v znení zákona o pobyte cudzincov.
K bodom 25 a 26
Navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí žiadajú o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky tým, že namiesto výpisu z účtu budú finančné zabezpečenie pobytu preukazovať potvrdením o zostatku na účte.
K bodu 27
Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu rozšírenia okruhu dokladov, ktorými môže preukázať účel pobytu, aby policajný útvar v konaní o udelení prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. f) mohol akceptovať aj potvrdenie podľa § 32 ods. 5 písm. h) alebo písm. i).
K bodu 28
Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby bolo jednoznačné, ktorý subjekt a akým spôsobom musí uvedenú skutočnosť preukazovať.
K bodu 29
Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby bolo jednoznačné akým dokladom štátny príslušník tretej krajiny preukazuje finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Nejednoznačnosť súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že neexistuje legálna definícia pojmu „podnikateľský účet“, čo v praxi spôsobuje nejednotný postup policajných
22
útvarov pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu na účel podnikania. Uvedenou zmenou bude zabezpečený jednotný postup policajných útvarov rozhodujúcich o udelení prechodného pobytu na účel podnikania.
K bodu 31
Navrhovanou zmenou sa zníži zbytočné administratívne zaťaženie cudzincov pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu v prípade zmeny druhu pobytu a v prípade, ak ide o držiteľa osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.
K bodu 32
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.
K bodom 33, 48 a 155
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kde je potrebné zabezpečiť, aby policajný útvar mal vždy možnosť požiadať o predĺženie lehoty na konanie, pokiaľ z objektívnych dôvodov nevie konanie dokončiť v riadnej lehote. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby na žiadosť policajného útvaru, ktorý rozhoduje vo veci, mohol odvolací orgán rozhodnúť o predĺžení lehoty konania o ďalších tridsať dní.
K bodom 34 a 43
Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený alebo obnovený prechodný pobyt bol informovaný nielen o dátume udelenia, ale aj o dátume skončenia pobytu. Je to nevyhnutné z dôvodu predchádzania problémom pri podávaní žiadostí o obnovenie prechodného pobytu. Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému nebol obnovený prechodný pobyt, bol informovaný o tom, kedy mu začína plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania voči rozhodnutiu policajného útvaru o neobnovení prechodného pobytu. Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu garantovania práva na odvolanie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu. Zároveň sa navrhuje povinnosť policajného útvaru zasielať písomné alebo elektronické oznámenie o udelení prechodného pobytu aj príslušnému zastupiteľskému úradu, samosprávnemu kraju a obci podľa miesta udeleného pobytu v SR.
K bodu 35
Navrhuje sa vypustenie uvedeného ustanovenia z dôvodu jeho praktickej nevyužiteľnosti a moment ukončenia konania sa ponecháva na všeobecnú úpravu v správnom poriadku.
K bodu 36
Uvedená zmena mení spôsob preukazovania finančného zabezpečenia pobytu pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b). Rovnako ako pri udelení prechodného pobytu na účel podnikania, bude štátny príslušník tretej krajiny preukazovať pri obnovení prechodného pobytu finančné prostriedky na pobyt a samostatne finančné prostriedky na podnikanie.
23
K bodu 37
Navrhovaná zmena rieši situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania nie je schopný preukázať zdanený príjem z podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie z dôvodu, že v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nepodnikal. V tomto prípade musí pri obnovení prechodného pobytu preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške desaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.
K bodu 38
Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu jasnejšieho zadefinovania toho, čo musí štátny príslušník tretej krajiny preukázať pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b). Podľa navrhovanej zmeny bude štátny príslušník tretej krajiny preukazovať vždy zisk po zdanení z obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, bez ohľadu na to, či alebo nemá v obchodnej spoločnosti alebo družstve obchodný podiel. Navrhovaná zmena zároveň rieši situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania nie je schopný preukázať zisk po zdanení z obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie z dôvodu, že v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nekonal v mene tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. V tomto prípade musí pri obnovení prechodného pobytu preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.
K bodu 39
Navrhovaná zmena upravuje situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a podniká alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, môže pri obnovení tohto prechodné pobytu sám za seba preukázať finančné zabezpečenie pobytu, nakoľko má vlastné príjmy.
K bodom 40 a 42
Pôvodné znenie odseku 9 sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že súčasťou tohto návrhu novely zákona iné ustanovenia, ktoré skutočnosti ustanovené v odseku 9 upravujú. Zároveň sa navrhuje nové znenie odseku 9, ktorý ukladá povinnosť policajnému útvaru postupovať pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu obdobne ako pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zároveň rieši situáciu, kedy obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk. V tomto prípade si policajný útvar vyžiada stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, či je podnikateľská činnosť tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. V prípade kladného stanoviska Ministerstva hospodárstva SR môže policajný útvar prechodný pobyt obnoviť.
24
K bodu 41
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, aby policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania mal vedomosť o tom, že štátny príslušník tretej krajiny uhradené všetky záväzky nielen za obchodné spoločnosti, v mene ktorých v čase podania žiadosti koná, ale aj za tie obchodné spoločnosti, v mene ktorých síce nekoná, ale v prechádzajúcom zdaňovacom období konal. Zmena je potrebná na predchádzanie prípadom, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo ukončoval konanie v tých obchodných spoločnostiach, v ktorých nemal vyrovnané všetky záväzky voči subjektom uvedeným v § 34 ods. 4 a tým by nespĺňal podmienku na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania.
K bodom 45 a 63
Navrhovanou zmenou sa upravuje znenie dôvodov zániku prechodného pobytu alebo trvalého pobytu, kedy štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zanikne prechodný pobyt udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany a zanikne trvalý pobyt udelením azylu. Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu zjednotenia legislatívy.
K bodu 46
Ide o legislatívno-technickú zmenu, keďže prechodný pobyt na účel zamestnania je upravený v ustanovení § 23. Zároveň sa uvedené ustanovenie navrhuje doplniť tak, aby sa tridsaťdňová ochranná doba, počas ktorej policajný útvar nezačne konať vo veci zrušenia prechodného pobytu, rozšírila aj na žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ktorí riadne ukončili svoje štúdium.
K bodom 47 a 50
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu vypustenia odsekov 13 až 15 v § 38.
K bodom 49 a 51
Možnosť uvedenú v čl. 5 ods. 5 smernice Rady 2009/50/ES o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ktorej transpozícia nie je povinná, (pre zamestnanie v profesiách, v ktorých osobitne potrební pracovníci, ktorí štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí patria do hlavných skupín 1 a 2 ISCO, môže byť mzdový prah aspoň 1,2-násobkom priemerného hrubého ročného platu v dotknutom členskom štáte) navrhujeme neaplikovať vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce v Slovenskej republike.
Počet uchádzačov o zamestnanie zaradených do hlavnej triedy KZAM 2 - Vedeckí a odborní duševní zamestnanci, ktorých sa táto výnimka týka, sa v SR v rokoch 2009 2012 zvýšil o 24 % (o 1 395 uchádzačov). Počet uchádzačov absolventov škôl stupeň vzdelania 7,8,9 (vyššie vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie a vedecká výchova) sa v rokoch 2009 2012 zvýšil o 16,4 % (o 776 uchádzačov). Vzhľadom na uvedenú situáciu na slovenskom trhu práce výskumné a vzdelávacie inštitúcie budú schopné plniť vládou schválený dokument Minerva 2.0 zamestnávaním učiteľov, vysokoškolských pedagógov, či výskumníkov z radov uchádzačov evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.
25
K bodu 52
Navrhovaná zmena zužuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si môžu podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na policajnom útvare. Prvú skupinu tvoria štátni príslušníci tretích krajín s tolerovaným pobytom podľa § 58 ods. 1 písm. b), kde účelom je strpenie tejto skupiny štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky do doby, pokiaľ neodpadnú dôvody, pre ktoré nemôžu vycestovať z územia Slovenskej republiky, a preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Práve naopak, v záujme Slovenskej republiky je, aby títo štátni príslušníci tretích krajín opustili územie Slovenskej republiky. Z okruhu oprávnených osôb boli vyňatí aj žiadatelia o azyl, a to z dôvodu predchádzania situáciám, kedy by dva rozdielne štátne orgány rozhodovali o priznaní rovnakého práva, a teda práva na pobyt na území Slovenskej republiky a taktiež predchádzanie účelovým podávaniam žiadostí o azyl, prostredníctvom ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín snažia vyhnúť nepriaznivým právnym následkom ich neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a následne status žiadateľa o azyl zneužívajú na podávanie žiadostí o udelenie trvalého pobytu na päť rokov.
K bodu 53
Navrhuje sa, aby zastupiteľský úrad alebo policajný útvar v prípade neprijatia žiadosti o udelenie pobytu, poskytol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomnú informáciu o tom, aké doklady musí predložiť, aby bola jeho žiadosť prijatá.
K bodu 54
Rozširuje sa okruh osôb, ktoré k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov nemusia priložiť doklad potvrdzujúci bezúhonnosť o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí k žiadosti o udelenie iného predchádzajúceho pobytu bezprostredne nadväzujúceho na žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov takýto doklad priložili. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahčenie administratívnej záťaže pre tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si povinnosť predložiť doklad potvrdzujúci bezúhonnosť splnili v súvislosti s konaním o udelení iného pobytu podľa tohto zákona.
K bodu 55
Zavádza sa okruh osôb vyňatých z povinnosti odovzdať policajnému útvaru lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpia chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie. Zmena sa týka štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí k žiadosti o udelenie iného predchádzajúceho pobytu bezprostredne nadväzujúceho na žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov takýto doklad priložili. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahčenie administratívnej záťaže pre tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si povinnosť odovzdať policajnému útvaru lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpia chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie splnili v súvislosti s konaním o udelení iného pobytu podľa tohto zákona.
26
K bodom 57 a 61
Uvedená zmena ustanovuje pre policajný útvar kratšiu, 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu, za predpokladu, že žiadateľom je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike alebo ide o jeho dieťa podľa § 43 ods. 1 písm. b) d). Sleduje sa tým uľahčenie prístupu potenciálnych investorov na územie Slovenskej republiky. Rovnakú výnimku zákon ustanovuje aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu.
K bodu 58
Uvedená zmena je potrebná, nakoľko ustanovenie § 47 ods. 3 písm. a) v súčasnom znení upravuje len výšku finančného zabezpečenia pobytu, ktorú musí preukazovať štátny príslušník tretej krajiny v konaní o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, avšak neupravuje akým spôsobom je túto skutočnosť potrebné preukázať.
K bodu 59
Zavádza sa povinnosť predložiť rovnaký doklad pri žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, ako sa vyžaduje pri žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Je to nevyhnutné z toho dôvodu, aby policajný útvar udelením trvalého pobytu na neobmedzený čas v určitých prípadoch neobmedzil jednému z rodičov maloletého dieťaťa jeho rodičovské práva bez jeho súhlasu.
K bodu 60
Navrhovaná zmena spresňuje, v ktorých prípadoch udeleného trvalého pobytu podľa § 43 si môže policajný útvar vyžiadať od štátneho príslušníka tretej krajiny čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia trvalého pobytu podľa § 43 naďalej trvajú.
K bodu 62
Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt na päť rokov bol informovaný nielen o dátume udelenia, ale aj o dátume skončenia pobytu. Je to nevyhnutné z dôvodu predchádzania problémom pri podávaní žiadostí o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas alebo dlhodobého pobytu. Zároveň sa navrhuje povinnosť policajného útvaru zasielať písomné alebo elektronické oznámenie o udelení trvalého pobytu aj príslušnému zastupiteľskému úradu, samosprávnemu kraju a obci podľa miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike.
K bodom 62 a 66
Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko z hľadiska logickej a systematickej štruktúry zákona je vhodnejšie, aby uvedené ustanovenie bolo súčasťou § 48.
K bodom 64 a 65
Navrhuje sa vypustenie dôvodu na zrušenie trvalého pobytu v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý udelený trvalý pobyt na neobmedzenú dobu, nevedie spoločný rodinný život so svojim manželom. Zároveň sa navrhuje rozšíriť okruh dôvodov, kedy policajný
27
útvar nezačne konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny podľa § 43 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) dosiahne plnoletosť, ale nie je záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia a z toho dôvodu nie je nutné tento pobyt zrušiť.
K bodu 67
Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko § 51 sa nečlení na odseky.
K bodu 68
Navrhovaná zmena mení okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa nevzťahuje možnosť udelenia dlhodobého pobytu. Ide o skupinu štátnych príslušníkov tretej krajiny s tolerovaným pobytom podľa § 58 ods. 1 alebo ods. 4, kde účelom ich zdržiavania sa na území Slovenskej republiky je strpenie tejto skupiny štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky do doby, pokiaľ neodpadnú dôvody, pre ktoré nemôžu vycestovať z územia Slovenskej republiky, a preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené podať žiadosť o dlhodobý pobyt, práve naopak, v záujme Slovenskej republiky je, aby títo štátni príslušníci tretích krajín opustili územie Slovenskej republiky.
K bodom 69 až 71, 72 až 75, 99, 111 a 153
Účelom transpozície smernice 2011/51/EÚ do návrhu zákona je rozšírenie okruhu subjektov, ktoré oprávnené získať postavenie osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie na území Slovenskej republiky o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky. Možnosť získania dlhodobého pobytu umožní azylantom a osobám, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana väčší rozsah práv, ktoré môžu využívať na území všetkých členských štátov. Zároveň sa navrhuje upraviť niektoré osobitné postupy policajného útvaru v konaní o administratívnom vyhostení takýchto osôb a povinnosť oznamovania iným členským štátom, či štátny príslušník tretej krajiny naďalej udelený azyl alebo poskytnutú doplnkovú ochranu.
K bodom 76, 80, 84 a 156
Navrhuje sa vypustenie dôvodu na udelenie tolerovaného pobytu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko z dôvodu rovnakej právnej úpravy v zákone o azyle, podľa ktorej sa odídenec považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt.
K bodom 77, 78, 108, 110, 112, 114 až 118
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a z lepšej transpozície smernice 2008/115/ES, kde sa navrhuje zmena systému asistovaných dobrovoľných návratov tak, aby to bolo v plnom súlade s čl. 6 a 7 tejto smernice. To znamená, že každý dobrovoľný návrat musí byť vykonaný na základe vydaného rozhodnutia o návrate. Z toho dôvodu sa navrhuje vypustiť ustanovenie o tolerovanom pobyte osôb, ktoré požiadali o asistovaný dobrovoľný návrat a zároveň sa zavádzajú nové ustanovenia v oblasti konania vo veci administratívneho vyhostenia. Policajný útvar vydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení bez uloženia zákazu vstupu v prípade, ak sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý
28
neoprávnený pobyt, sám dobrovoľne dostaví na policajný útvar a požiada o asistovaný dobrovoľný návrat. Zároveň v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určí lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 90 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Táto lehota korešponduje s dĺžkou lehoty tolerovaného pobytu, ktorý sa doteraz udeľoval takejto osobe. Zároveň sa zavádza nový dôvod na zabezpečenie výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, kedy policajný útvar zabezpečí výkon tohto rozhodnutia v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nevycestuje v lehote určenej pre asistovaný dobrovoľný návrat alebo v prípade, ak organizácia zabezpečujúca tieto návraty oznámi policajnému útvaru, že sa realizácii asistovaného dobrovoľného návratu úmyselne vyhol.
K bodu 79
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy je potrebné doplniť spôsob podania žiadosti o predĺženie tolerovaného pobytu. Navrhuje sa, aby uvedenú žiadosť podával štátny príslušník tretej krajiny osobne tak, ako je tomu aj pri ostatných druhoch pobytov.
K bodu 81
Zavádza sa podmienka priloženia nového dokladu k žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, ktorým štátny príslušník tretej krajiny preukáže potrebu rešpektovania súkromného a rodinného života. Môže ísť napríklad o matričné doklady, ktorými preukáže rodinný vzťah k osobe s pobytom na území Slovenskej republiky, alebo rôzne iné doklady, ktorými hodnoverným spôsobom preukáže túto potrebu. Z dôvodu tejto navrhovanej zmeny je potrebné zadefinovať, od ktorého dokladu môže ministerstvo vnútra upustiť pri podaní žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b).
K bodu 82
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu toho, že podmienka predloženia dokladu podľa § 59 ods. 3 sa nevzťahuje na maloletú osobu nájdenú na území Slovenskej republiky.
K bodom 83 a 85
Navrhovaná zmena mení rozsah prípadov, kedy odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, predĺženie tolerovaného pobytu alebo rozhodnutiu o zrušení tolerovaného pobytu nemá odkladný účinok. Podľa navrhovanej zmeny nebude mať podané odvolanie odkladný účinok len v prípade, ak ide o odvolanie proti zamietnutiu žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, predĺženie tolerovaného pobytu alebo zrušenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. b).
K bodom 86 až 88
Navrhuje sa zmena udeľovania druhu pobytu pri narodení štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky alebo členského štátu. Ak sa narodí dieťa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas, aj tomuto dieťaťu sa udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas.
29
K bodu 89
Navrhuje sa zaviesť povinnosť pre občana Únie predložiť doklad preukazujúci, že je zdravotne poistený pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky v prípade, ak žiada o registráciu práva na pobyt podľa § 66. Tento doklad podľa navrhovanej úpravy bude povinný predložiť k žiadosti o registráciu práva na pobyt ten občan Únie, ktorý ako dôvod pobytu na území Slovenskej republiky uvádza predpoklad, že sa na území Slovenskej republiky zamestná. Je to potrebné z dôvodu, aby táto osoba preukázala, že počas pobytu na území Slovenskej republiky je schopná uhradiť náklady spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
K bodu 91
Navrhovaná zmena jasne ustanovuje, ktorý občan Únie môže požiadať policajný útvar o vydanie dokladu o pobyte.
K bodu 92
Význam navrhovanej zmeny spočíva v tom, že občan Únie, ktorý vydaný doklad o pobyte musí z dôvodu uvedenia presnej adresy v tomto doklade počas pobytu na území Slovenskej republiky predložiť doklad o ubytovaní. Nakoľko v praxi sa stávajú prípady, kedy tieto osoby pri registrácii pobytu na policajnom útvare uvádzajú adresy, na ktorých sa následne nezdržiavajú a vyskytli sa aj prípady sťažností zo strany majiteľov alebo iných oprávnených užívateľov nehnuteľností o tom, že na ich adrese ja nahlásená osoba, ktorá na to nedostala súhlas, navrhuje sa zapísať ako adresu pobytu len obec, ak občan Únie nepredloží príslušný doklad o zabezpečení ubytovania.
K bodom 93 a 94
Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu duplicitnej úpravy.
K bodu 95
Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a transpozície smernice 2011/51/EÚ. Navrhuje sa jednoznačnejšie zadefinovanie, ktorým momentom začína pre policajný útvar plynúť 30 dňová lehota na vydanie dokladu o pobyte. Zároveň sa doplňuje doklad o pobyte o elektronický čip, ktorý je súčasťou procesu elektronizácie verejnej správy a povinnosť policajného útvaru uviesť v doklade o pobyte informáciu o tom, že osobe bola poskytnutá medzinárodná ochrana spolu s informáciou, v ktorom členskom štáte jej bola poskytnutá, v prípade, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý získal dlhodobý pobyt na základe udeleného azylu alebo poskytnutej doplnkovej ochrany. Zavádza sa obmedzenie, že cudzinec môže byť držiteľ len jedného dokladu o pobyte. Doklady o pobyte pre cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, budú vydávaná na jeden rok.
30
K bodu 96
Predmetné ustanovenie ustanovuje náležitosti elektronického čipu. Tento čip bude obsahovať v prvom rade údaje, ktoré sa zapisujú do dokladu o pobyte. Okrem toho sa umožňuje zápis aj ďalších údajov, ktoré sa však budú zapisovať na základe osobitného predpisu, ktorým je napríklad zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V ďalších odsekoch predmetného ustanovenia je definovaný bezpečnostný osobný kód, ktorý spolu s dokladom o pobyte slúži k potvrdeniu totožnosti držiteľa pri elektronickej komunikácii s informačnými systémami verejnej správy, inými fyzickými osobami alebo právnickými osobami. Tento princíp je založený na elektronickej identite uloženej a bezpečne chránenej v čipe dokladu o pobyte, pričom údaje z dokladu je technicky možné prečítať len so súhlasom cudzinca zadaním bezpečnostného osobného kódu a súčasným priložením dokladu o pobyte k čítaciemu zariadeniu kariet. V rámci výkonu procesov verejnej správy prostredníctvom internetu je bezpečnostný osobný kód nevyhnutným autentifikačným a identifikačným prvkom, vďaka ktorému chránené tak subjekty verejnej správy, ako aj fyzické osoby a právnické osoby. O prečítanie údajov z dokladu o pobyte budú môcť požiadať len oprávnení poskytovatelia služieb a fyzické osoby a právnické osoby
Cudzinec bude môcť uskutočniť zmenu bezpečnostného osobného kódu aj prostredníctvom internetu, čítačky dokladov a aplikácie, ktorú ministerstvo vnútra uverejní na svojej webovej stránke. Zároveň sa zavádza možnosť zmeny bezpečnostného osobného kódu cudzincov na policajných útvaroch, formou osobného kontaktu s pracovníkom alebo samostatne prostredníctvom informačného kiosku umiestnenom na pracovisku a vybavenom aplikačno-programovým vybavením na zmenu bezpečnostného osobného kódu v prípade, ak cudzinec nechce alebo nemôže uskutočniť takúto zmenu priamo z „domu“ prostredníctvom internetového pripojenia.
K bodu 97
Navrhovaná zmena rieši zavedenie výnimky na osobné podanie žiadosti po vydaní cudzineckého pasu v tom prípade, ak je štátny príslušník tretej krajiny zaistený v zariadení.
K bodu 98
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zmeny § 19, kde do konania podľa tohto zákona ako účastník konania vstupuje aj občan Slovenskej republiky, ktorý pozýva na územie Slovenskej republiky štátneho príslušníka tretej krajiny. Z toho dôvodu je potrebné oprávnenie policajného útvaru na spracúvanie kópií cestovných dokladov, dokladov totožnosti a iných dokumentov predložených v tomto konaní rozšíriť aj na občanov Slovenskej republiky.
K bodu 100
Navrhovaná zmena zníži administratívnu záťaž policajných útvarov tým, že umožní policajnému útvaru zastaviť konanie vo veci administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ak konanie o azyle neskončí do dvoch rokov od vydania rozhodnutia o prerušení konania o administratívnom vyhostení z dôvodu podania žiadosti o azyl.
31
K bodom 101 až 103 a 129 až 131
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá sa zavádza z dôvodu predchádzania zamieňaniu si tohto inštitútu s trestnoprávnym inštitútom osobnej prehliadky.
K bodu 104
Navrhuje sa zmena znenia § 79, kde sa navrhujú pripojiť nové ustanovenia, ktoré dopĺňajú pôvodné znenie o ustanovenie postupu policajta po využití oprávnenia na predvedenie osoby podľa tohto ustanovenia tak, aby bolo jasné, čo je policajt povinný so štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorého predviedol, urobiť.
K bodu 105
Navrhuje sa rozšírenie prekážok administratívneho vyhostenia na základe medzinárodných dohovorov na prípady, kedy policajný útvar nesmie vyhostiť cudzinca do štátu, z ktorého mu hrozí následný návrat do krajiny, kde by bol ohrozený jeho život alebo jeho sloboda z dôvodov uvedených v § 81 ods. 1 a 2.
K bodu 106
Za uvedené protiprávne konania je možné v súčasnosti uložiť pokutu v priestupkovom konaní, avšak táto úprava absentuje aj v prípade dôvodov pre administratívne vyhostenie a zákaz vstupu.
K bodu 107
Navrhovaná zmena rozširuje diskrečnú právomoc policajného útvaru pri rozhodovaní o dĺžke zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky od jedného do piatich rokov. Zmena je potrebná, nakoľko škála dôvodov, za ktoré možno uložiť zákaz vstupu v rozpätí podľa § 82 ods. 2 písm. b) je široká a súčasná najnižšia sadzba v trvaní troch rokov sa v mnohých prípadoch javí ako neprimeraná.
K bodu 109
Navrhuje sa upravenie skutočnosti, ktorá spôsobí opätovný začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu v prípade, ak policajný útvar zistí, že štátny príslušník tretej krajiny v skutočnosti nevycestoval z územia Slovenskej republiky po tom, čo vyznačil začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu v evidencii nežiaducich osôb. Zavádza sa odlišné plynutie lehôt od správneho poriadku. Zmena sa týka len momentu skončenia lehoty, a to tak, že lehota zákazu vstupu končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a ak takýto deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Zmena je potrebná z toho dôvodu, aby plynutím lehoty podľa správneho poriadku nedochádzalo k umelému predlžovaniu zákazu vstupu na území Slovenskej republiky.
K bodu 113
Uvedené znenie ustanovenia tým, že policajnému útvaru v konaní o administratívnom vyhostení znemožňuje vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení z dôvodu neoprávneného prekročenia vonkajšej hranice štátnym príslušníkom tretej
32
krajiny, tak prakticky znemožňuje efektívny výkon readmisného konania. Súčasný znenie zákona je v rozpore s filozofiou schengenského acquis ako napríklad v prípade odopretia vstupu, kde samotné rozhodnutie nepripúšťa odkladný účinok. Týmto však nebude vylúčené právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia v odvolacom konaní.
K bodu 119
Navrhovaným znením sa do ustanovenia dopĺňa Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.
K bodu 120
Navrhuje sa zmena dôvodu zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý byť navrátený v rámci dublinského prevozu tak, aby mohol byť zaistený počas prípravy tohto dublinského prevozu. Táto zmena je potrebná, aby nedochádzalo k útekom osôb, ktoré majú byť navrátené v rámci dublinského prevozu a tým k zmareniu celého postupu štátnych orgánov.
K bodu 122
Cieľom navrhovanej zmeny je odstrániť pochybnosti týkajúce sa pôvodného ustanovenia, ktorého cieľom mala byť možnosť dočasného umiestnenia štátneho príslušníka tretej krajiny na policajnom útvare, a to z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. V praxi sa realizácia readmisie na štátnej hranici Slovenskej republiky s Ukrajinou zabezpečiť spravidla do niekoľkých dní. Cieľom predchádzajúcej, ako aj terajšej úpravy je, že aby policajné útvary nemuseli vykonávať nákladný a časovo náročný transport zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov ak je predpoklad, že bude úspešne zabezpečená jeho readmisia na územie Ukrajiny. V prípade, ak by nastali okolnosti, ktoré si vyžadujú dlhšie readmisné konanie s príslušnými orgánmi Ukrajiny, bude povinnosťou zabezpečiť umiestnenie štátneho príslušníka do zariadenia, kde má lepšie podmienky na pobyt počas zaistenia.
Zároveň sa navrhuje zmena pri podávaní odvolania voči rozhodnutiu o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, kde sa jasne ustanovujú jednotlivé procesné lehoty tak pre účastníka konania, policajný útvar a príslušný súd. V nadväznosti na túto zmenu sa v čl. II navrhuje doplnenie Občianskeho súdneho poriadku o nové ustanovenie upravujúce konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení.
K bodom 123 a 124
Navrhuje sa zmena z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, kedy povinnosť prepustiť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny do 48 hodín od jeho zaistenia, ak policajný útvar nevydá rozhodnutie o administratívnom vyhostení neplatí, ak dôvodom nevydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení je podanie žiadosti o azyl po tom, čo mu bolo doručené rozhodnutie o zaistení. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu predchádzania účelovým žiadostiam o azyl, ktorými sa štátni príslušníci tretích krajín snažia oddialiť proces ich návratu do krajiny, do ktorej majú byť vyhostení. Navrhovanou zmenou nie je dotknuté konanie o azyle, nakoľko toto konanie môže prebiehať aj v zariadení. Zároveň sa navrhuje, aby sa uvedená 48 hodinová lehota na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení nevzťahovala na prípady, kedy k nevydaniu rozhodnutia dôjde z dôvodu vyžiadania informácie z iného členského štátu
33
o tom, či medzinárodná ochrana osoby, ktorá postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte stále trvá. Zároveň sa navrhuje zadefinovanie prípadov, kedy policajný útvar nie je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bezodkladne po neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice požiada o udelení azylu na území Slovenskej republiky.
K bodom 125 a 126
Ukladá sa povinnosť osobe, ktorá zloží peňažnú záruku, uviesť číslo účtu v banke alebo adresu, na ktorej sa bude zdržiavať pre účely vrátenia peňažnej záruky, aby policajný útvar, ktorý uložil povinnosť vedel kam vrátiť peňažnú záruku v prípade jej vrátenia. Zároveň sa upravuje dôvod na prepadnutie peňažnej záruky v prípade, ak si osoba neprevezme peňažnú záruku, ktorú zložila, do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení peňažnej záruky.
K bodu 127
Navrhuje sa vypustenie uvedeného ustanovenia z dôvodu jeho praktickej nepoužiteľnosti.
K bodu 128
Navrhuje sa zavedenie novej povinnosti pre zariadenie, ktorá spočíva v bezodkladnom informovaní príslušného prokurátora o tom, že zaistený štátny príslušník tretej krajiny bol umiestnený v priestore s oddeleným režimom zaistenia. Navrhovaná zmena slúžiť na zabránenie zneužívania tohto inštitútu.
K bodu 133
Navrhuje sa zmena ustanovenia, ktorá je potrebná z dôvodu zneužívania inštitútu lehoty na vycestovanie podľa § 111 ods. 1 písm. p), kedy štátni príslušníci tretích krajín namiesto vycestovania v posledný deň oprávneného pobytu, účelovo podávali žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu s tým vedomím, že získajú ďalších minimálne 45 dní možnosti pobytu na území Slovenskej republiky. Je v záujme štátu, aby sa prijatím adekvátnej právnej úpravy zabezpečilo rešpektovanie pravidiel migračnej politiky a zamedzilo sa možnosti zneužívania inštitútu podľa § 111 ods. 1 písm. p). Podľa navrhovanej právnej úpravy bude štátny príslušník tretej krajiny povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.
K bodom 134 a 135
Navrhovaná zmena ruší povinnosť oznamovania udelenia povolenia na zamestnanie policajnému útvaru pre Ústredie práce, ponecháva ho len pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa navrhovaným znením bližšie špecifikuje okruh osobných údajov, ktoré je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny povinný zasielať policajnému útvaru. Táto zmena je potrebná z dôvodu ochrany osobných údajov.
K bodu 136
Navrhuje sa zmena z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, aby sa zabezpečilo predchádzanie podávaniu účelových zmien v daňových priznaniach štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel podnikania. V podanom daňovom priznaní účelovo priznávajú väčšie zisky, ako v skutočnosti obchodné spoločnosti alebo družstvá, v mene ktorých
34
konajú, majú. Na základe toho získajú potvrdenie o zdanenom príjme vo výške, ktorú potrebujú na účely obnovenia prechodného pobytu na účel podnikania a následne po obnovení tohto prechodného pobytu, podávajú opravné daňové priznania s odôvodnením, že sa údajne pomýlili pri vypisovaní pôvodného daňového priznania. V opranom daňovom priznaní uvedú skutočný zisk, ktorý by však nepostačoval na obnovenie prechodného pobytu a zároveň si nechajú vrátiť preplatok dane. Z tohto dôvodu je potrebné, aby touto informáciou disponoval policajný útvar oprávnený konať vo veci zrušenia prechodného pobytu. Zavádzajú sa ďalšie povinnosti pre finančné úrady, Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne vydať na žiadosť policajného útvaru potvrdenie o tom, že štátny príslušník tretej krajiny všetky záväzky voči ich subjektu.
K bodu 137
Navrhuje sa rozšírenie okruhu osôb, ktoré nebudú postihované za priestupok podľa § 116 ods. 1 alebo ods. 2.
K bodom 138 až 144
Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko uvedené ustanovenia v súčasnosti predstavujú tzv. imperfektné normy, teda normy ukladajúce určité povinnosti, nesplnenie ktorých ale nie je možné sankcionovať. Preto sa navrhuje doplnenie skutkových podstát priestupku, ktorého sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ktorý si nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o pobyte cudzincov. Táto zmena je potrebná z dôvodu prevencie, vzhľadom na to, že ide o povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktoré bezprostredne súvisia s oprávnenosťou jeho pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň sa navrhuje zavedenie okruhu osôb, ktoré nebudú postihované za priestupok podľa § 118 ods. 1. Ide o cudzinca, ktorý podá žiadosť o udelenie azylu po tom, čo sa bezodkladne prihlásil na policajnom útvare a preukázal dostatočný dôvod pre svoj neoprávnený pobyt.
K bodu 145
Navrhujú sa nové skutkové podstaty správneho deliktu. Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá pri podaní žiadosti o overenie pozvania uvedie nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Zároveň sa správneho deliktu dopustí obchodná spoločnosť alebo družstvo, ktoré si nesplnili povinnosť oznámiť policajnému útvaru, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b), nekoná v mene tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu absencie možnosti sankcionovania uvedených konaní.
K bodu 146
Navrhuje sa zmena z dôvodu potrieb aplikačnej praxe, kde je potrebné odlišné upravenie momentu prerušenia konania od správneho poriadku. Konanie podľa tohto zákona je prerušené dňom vydania rozhodnutia o prerušení konania, ale lehota pre štátneho príslušníka tretej krajiny uvedená v rozhodnutí o prerušení konania začína plynúť dňom jeho doručenia. Navrhovaná zmena je potrebná, aby sa predišlo zbytočnému plynutiu lehoty na rozhodnutie policajného útvaru vo veci, keď policajný útvar musí prerušiť konanie a rozhodnutie o prerušení konania
35
doručuje do zahraničia. V týchto prípadoch môže trvať doručenie aj niekoľko týždňov, kedy by zbytočne plynula lehota policajného útvaru na rozhodnutie. Zároveň sa navrhuje osobitná úprava doručovania písomností oproti správnemu poriadku. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie pobytu uvedie ako adresu na doručovanie písomností adresu v cudzine, rozhodnutie policajného útvaru v konaní o udelenie pobytu sa doručí na túto adresu v cudzine prostredníctvom zastupiteľského úradu. V prípade doručovania písomností verejnou vyhláškou sa doručenie vykoná tak, že zastupiteľský úrad rozhodnutie vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli zastupiteľského úradu. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Taktiež sa navrhuje, aby sa proti rozhodnutiu o udelení prechodného pobytu, obnovení prechodného pobytu, udelení trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas a proti rozhodnutiu o udelení pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny narodenému na území Slovenskej republiky alebo členského štátu nebolo možné odvolať. Ide o prípady v konaní, kedy policajný útvar žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny vyhovie, z toho dôvodu nie je potrebné ponechávať účastníkovi konania možnosť na opravný prostriedok.
K bodu 147
Navrhuje sa zmena povinnosti policajné útvaru vyžiadať si výpis z registra trestov v konaní o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, kedy si pri rozhodovaní o žiadosti o udelení pobytu bude policajný útvar povinný vyžiadať si odpis z registra trestov. Je to potrebné z dôvodu toho, aby policajný útvar konajúci vo veci udelenia pobytu na území Slovenskej republiky pre štátneho príslušníka tretej krajiny, mohol lepšie vyhodnotiť skutočnosť, či štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky bude predstavovať nebezpečenstvo pre bezpečnosť štátu a verejný poriadok
K bodu 148
Je potrebné upraviť vecnú príslušnosť policajného útvaru na konanie v ďalších špecifických prípadoch, kedy nerozhoduje miestna príslušnosť podľa miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky, ale rozhodujúcim na konanie je skutočnosť, ktorý policajný útvar zistí dôvody na začatie konania podľa zákona o pobyte cudzincov.
K bodu 149
Pôvodné ustanovenie § 125 ods. 3 nie je možné aplikovať na všetky konania podľa zákona o pobyte cudzincov, čo za následok skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny je držiteľom platného cestovného dokladu na účely konania o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, ale nie na účel vstupu na územie Slovenskej republiky. Preto je navrhovaná zmena nevyhnutná na zabezpečenie rovnakých práv v oboch prípadoch.
K bodu 150
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia nového odseku 10 v § 34.
K bodu 151
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia doterajšieho odseku 3 v § 50.
36
K bodu 152
Navrhuje sa zúženie okruhu osôb, pri ktorých je policajný útvar povinný vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby v konaní o udelení pobytu na území Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby policajný útvar žiadal stanovisko len pri osobách starších ako 14 rokov, z dôvodu zníženia administratívnej záťaže a zrýchlenia rozhodovania policajného útvaru vo veci udelenia pobytu na území Slovenskej republiky.
K bodu 154
Ide o legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na zmeny v číslovaní jednotlivých ustanovení.
K bodu 157
Navrhovaná zmena odkazom spresňuje, za akých podmienok môžu uvedení cudzinci podnikať na území Slovenskej republiky.
K bodu 158
Navrhuje sa zmena z dôvodu uľahčenia administratívnej záťaže žiadateľov o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky. Navrhovanou zmenou bude môcť cudzinec predkladať žiadosti a doklady vydané v cudzom jazyku v úradnom preklade do českého jazyka, na ktorom zastupiteľský úrad vyznačí zhodu prekladu s originálom osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Akceptovanie prekladov do českého jazyka bez potreby osvedčenia tohto prekladu zastupiteľským úradom Českej republiky sa navrhuje z dôvodu všeobecnej zrozumiteľnosti českého jazyka.
K bodu 159
Navrhuje sa vypustenie povinnosti mať osvedčené podpisy na notárskej zápisnici, ktorá je predkladá v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov a na čestných vyhláseniach a splnomocneniach predkladaných v konaní o administratívnom vyhostení alebo v konaní o zaistení.
K bodu 160
Navrhovaná zmena jasne ustanovuje v akej forme je potrebné spracovať výsledok lekárskeho vyšetrenia na určenie veku podľa § 127. Lekár, ktorý vykoná toto vyšetrenie, ho spracuje vo forme odborného vyjadrenia.
K bodom 161 a 162
Navrhuje sa zaviesť v súvislosti s ochranou osobných údajov okruh osobných údajov, ktoré je policajný útvar, zastupiteľský úrad a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR oprávnený spracúvať v súvislosti s pozvaním podľa § 19.
K bodu 163
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2013.
37
K bodu 164
Ide o legislatívno-technickú zmenu, z dôvodu transpozície smernice 2011/51/EÚ.
K čl. II (Občiansky súdny poriadok)
K bodu 1
Je potrebné upravenie samostatného konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení z dôvodu špecifickosti uvedeného konania, keďže ide o obmedzenie osobnej slobody. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí previazanosť na zákon o pobyte cudzincov a presne sa ustanovia jednotlivé lehoty, pri konaní vo veci opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, pre účastníka konania, policajný útvar a príslušný súd.
K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu, z dôvodu navrhovaného vloženia nového ustanovenia § 250sa.
K čl. III (zákon o Policajnom zbore)
K bodu 1
Navrhovaná zmena má za cieľ zosúladiť terminológiu používanú v zákone o Policajnom zbore s terminológiou používanou v Kódexe schengenských hraníc a zákone o pobyte cudzincov.
K bodu 2
Navrhovaná zmena súvisí s požiadavkou budovania „Integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc“ (IBM), ktorá je vyjadrená v čl. 77 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jednou z podmienok budovania Integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc, ktorý bol schválený Radou pre spravodlivosť a vnútorné veci v júni 2006 je okrem iného zabezpečiť vybudovanie štvorstupňového modelu kontroly prístupu, ktorý spočíva v
prijímaní opatrení v tretích krajinách,
spolupráci so susednými krajinami,
kontrole hraníc a
kontrolných opatreniach v oblasti voľného pohybu osôb vrátane návratu.
Zabezpečenie funkčnosti vyššie uvedeného systému spočíva v podmienke zabezpečenia líniového riadenia všetkých zložiek podieľajúcich sa koncepcii Integrovaného riadenia kontroly vonkajších hraníc. Zlúčenie služby hraničnej a služby cudzineckej polície do jednej „služby hraničnej a cudzineckej polície“ bude jedným z ďalších prvkov v postupnom budovaní Integrovaného systému vonkajších hraníc v podmienkach Slovenskej republiky.
38
K bodu 3
Navrhovaná zmena vyplýva z potrieb aplikačnej praxe a jednoznačne ustanoví podmienky, za ktorých bude policajt oprávnený cudzincovi zosnímať identifikačné znaky a zároveň zosúladí použité pojmy s pojmami zavedenými zákonom o pobyte cudzincov. V súlade s čl. 96 Schengenského dohovoru a v súvislosti s prípravou Schengenského informačného systému druhej generácie (ďalej len „SIS II“) bude Slovenská republika povinná do SIS II vkladať osobné údaje doplnené o daktyloskopické odtlačky prstov a fotografie. Cudzinci, ktorým bol súdom uložený trest vyhostenia, patria do kategórie cudzincov, ktorí majú byť, okrem národnej evidencie nežiaducich osôb, evidovaní aj v SIS II. Zároveň sa dopĺňa oprávnenie policajta na snímanie daktyloskopických odtlačkov prstov v prípade azylového konania, nakoľko zákon o azyle v § 3 takúto povinnosť policajtovi ukladá.
K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na vloženie nového odkazu v bode 3.
K bodu 5
Navrhovaná zmena za cieľ zosúladiť terminológiu používanú v zákone o Policajnom zbore s terminológiu používanou v Kódexe schengenských hraníc a zákone o pobyte cudzincov. Rozširuje oprávnenie aj na vykonávanie kontrol ostatných sprievodných dokladov a preverovanie skutočnosti súvisiacich s prekračovaním vonkajšej hranice, nakoľko policajt pri vykonávaní dôkladnej hraničnej kontroly štátnych príslušníkov tretích krajín podľa Kódexu schengenských hraníc musí tieto úkony vykonávať. Navrhovaná zmena navyše vyjadruje, že oprávnenia podľa § 26 bude môcť policajt využívať iba v súvislosti s kontrolami vykonávanými na vonkajších hraniciach. Na vnútorných hraniciach bude môcť policajt využívať oprávnenia podľa § 26 iba vtedy, ak o dočasnom obnovení kontrol vnútorných hraníc rozhodne vláda Slovenskej republiky podľa § 13 zákona o pobyte cudzincov.
K čl. IV (zákon o správnych poplatkoch)
K bodom 1 a 5
V súlade s Migračnou politikou SR, ktorá podporuje študijnú mobilitu, sa navrhuje upustenie od správneho poplatku za podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti, ak ide o činnosť vyplývajúcu z programov vlády SR alebo z programov alebo ak ide o plnenie záväzku SR vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy. Rovnako sa navrhuje pre tieto skupiny cudzincov aj oslobodenie od poplatku za overenie pozvania.
K bodu 2
Zosúlaďuje výška poplatkov s obdobnými poplatkami za občianske preukazy vydávané pre občanov SR a dopĺňajú sa správne poplatky v súvislosti s vydávaním dokladov o pobyte. Návrh zákona zavádza doručenie dokladu o pobyte službou zavedenou na tento účel, a taktiež navrhuje možnosť požiadania o urýchlené vydanie dokladu o pobyte.
39
K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú zmenu, z dôvodu jednoznačnejšieho znenia predmetného ustanovenia. Oslobodenie od správneho poplatku za podanie žiadosti o udelenie trvalého pobytu sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v § 43 ods. 1 písm. a). Taktiež sa navrhuje oslobodiť od poplatku vydanie prvého dokladu o pobyte po udelení azylu alebo po poskytnutí doplnkovej ochrany.
K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v čl. I.
K bodom 6 a 7
Z dôvodu zamedzenia výrazného zvýšenia nákladov pre žiadateľov o pobyt sa navrhuje, aby sa preklad záznamu pohovoru so žiadateľom oslobodil od správneho poplatku, nakoľko tento preklad vykonáva zastupiteľský úrad.
K čl. V (zákon o azyle)
K bodom 1 a 2
V nadväznosti na prijatie zákona o pobyte cudzincov sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 6aa.
K bodom 3 a 4
Predmetná úprava sa navrhuje z dôvodu, že podľa zákona o pobyte cudzincov sa nepoužívajú pojmy „povolenie na trvalý pobyt“, „povolenie na prechodný pobyt“, atď., ale sa v tomto zákone používajú pojmy „trvalý pobyt“, prechodný pobyt“, atď. To napr. znamená, že podľa citovaného zákona sa cudzincovi neudeľuje „povolenie na trvalý pobyt“, ale sa mu „udelí trvalý pobyt“.
K bodu 5
Ustanovuje sa nová podmienka na udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny. Nie je dôvod udeľovať azyl na účel zlúčenia rodiny osobe, ktoré na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. Takýto pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky, čo znamená, že zlúčenie rodiny na území Slovenskej republiky je už umožnené.
K bodu 6
Ustanovuje sa nová podmienka na poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Nie je dôvod poskytovať doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny osobe, ktorá na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. Takýto pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky, čo znamená, že zlúčenie rodiny na území Slovenskej republiky je už umožnené.
40
K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 14 ods. 1 o písmená f) a g) (bod 8).
K bodu 8
Rozširujú sa dôvody na zánik azylu. Vzhľadom na platné znenie § 19 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo vnútra zastaví konanie o azyle, ak účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o predĺženie doplnkovej ochrany späť, je potrebné doplniť ako dôvod na zánik azylu „zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú“.
V súvislosti s navrhovanou zmenou § 20 ods. 2 (bod 25), ktorá sa týka úpravy lehoty na podanie žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, sa navrhuje doplniť dôvod na zánik azylu. Ak azylant, ktorému sa azyl na účel zlúčenia rodiny udelil na tri roky, nepodá žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v určenej lehote, najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr posledný deň trojročnej lehoty, azyl zaniká uplynutím tejto lehoty.
K bodu 9
Navrhuje sa nový dôvod na zánik azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo na účel zlúčenia rodiny, a to udelenie trvalého pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov. Keďže azylant podľa zákona o azyle trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (v zmysle § 27a ods. 1 zákona o azyle sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov) v prípade, ak azylant napriek tejto skutočnosti uprednostní udelenie trvalého pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov, bude takýto prejav vôle znamenať zároveň súhlas so zánikom azylu.
K bodom 10 a 11
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením písmena i) v § 15 ods. 2 (bod 12).
K bodu 12
Predmetné ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu zavedenia nového dôvodu na zánik azylu (bod 8) a úpravy lehoty na podanie žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú (bod 25). Nepodanie žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú v určenej lehote bude dôvodom na zánik azylu.
K bodu 13
Nanovo sa upravuje zánik doplnkovej ochrany v prípade udelenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na znenie smernice 2011/51/EÚ sa navrhuje, aby udelenie trvalého pobytu bolo dôvodom na zánik doplnkovej ochrany len vtedy, ak táto bola poskytnutá podľa § 13b zákona o azyle na účel zlúčenia rodiny.
41
K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 15a ods. 1 o písmená g) až i) (bod 15).
K bodu 15
Rozširujú sa dôvody na zánik doplnkovej ochrany. Aj v nadväznosti na úpravu zániku doplnkovej ochrany v prípade udelenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky (bod 13), z dôvodu transpozície smernice 2011/51/EÚ, sa dopĺňa nový dôvod na zánik doplnkovej ochrany. Dôvodom na zánik doplnkovej ochrany bude nadobudnutie štátneho občianstva, vzhľadom na skutočnosť, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a zákona o azyle (vážne bezprávie), zároveň môže mať udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 7 ods. 2 zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov však v súčasnosti môže cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a alebo 13b nadobudnúť v niektorých prípadoch štátne občianstvo, aj keď nemá na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.
Vzhľadom na platné znenie § 19 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo vnútra zastaví konanie o azyle, ak účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o predĺženie doplnkovej ochrany späť, je potrebné doplniť ako dôvod na zánik doplnkovej ochrany „zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany“.
V súvislosti s navrhovanou zmenou § 20 ods. 3 (bod 26), ktorá sa týka úpravy lehoty na podanie žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany, sa navrhuje doplniť dôvod na zánik doplnkovej ochrany. Ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodá žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v určenej lehote, najskôr 90 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty a najneskôr posledný deň jednoročnej lehoty, doplnková ochrana zaniká uplynutím tejto lehoty.
K bodu 16
Aktualizuje sa ustanovenie týkajúce sa zániku doplnkovej ochrany, ktorá sa poskytla na účel zlúčenia rodiny 13b zákona o azyle). Doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny zanikne aj v prípade, ak doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13a sa nepredĺžila alebo zanikla z dôvodov uvedených v § 15a ods. 1 písm. h) a i) (bod 15).
K bodom 17 a 18
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vypustením písmena d) v § 15b ods. 1 (bod 19).
K bodu 19
Predmetné ustanovenie sa vypúšťa v súvislosti so zavedením nového dôvodu na zánik doplnkovej ochrany (bod 15) a úpravy lehoty na podanie žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany (bod 26). Nepodanie žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany v určenej lehote bude dôvodom na zánik doplnkovej ochrany.
42
K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 19 ods. 1 o písmeno k) (bod 21).
K bodom 21 až 23
Vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe sa rozširujú dôvody, v ktorých ministerstvo vnútra konanie o azyle zastaví. Pôjde o prípady, ak počas prebiehajúceho konania o udelenie azylu (posledná žiadosť o udelenie azylu) nastane skutočnosť, že ministerstvo znovu rozhodovať v inom konaní o udelenie azylu, ktoré bolo v minulosti právoplatne ukončené (skoršia žiadosť o udelenie azylu). K takejto situácii môže dôjsť napríklad, ak cudzinec opakovane podal žiadosť o udelenie azylu a konanie o takejto žiadosti prebieha, pričom počas tohto obdobia príslušný krajský súd alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil právoplatné rozhodnutie o zastavení konania o udelenie azylu a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu. Ak cudzinec nevyužije svoje dispozičné právo a nevezme niektorú z týchto žiadostí o udelenie azylu späť, navrhuje sa uvedený problém (dve súčasne prebiehajúce konania o udelenie azylu) riešiť zavedením nového dôvodu na zastavenie konania. Navrhuje sa preto zastaviť konanie o poslednej žiadosti o udelenie azylu, ak sa vo veci zatiaľ nerozhodlo, pričom konanie o udelenie azylu by prebiehalo vo veci skoršej žiadosti. Ak však v konaní o poslednej žiadosti bolo vydané rozhodnutie, konanie o tejto žiadosti by sa z uvedeného dôvodu nezastavilo, ale by sa konanie o skoršej žiadosti zatiaľ prerušilo.
Dôvodom na zastavenie konania o azyle bude aj prípad, ak počas konania o predĺženie doplnkovej ochrany táto zanikla (napr. z dôvodu udelenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky) alebo počas konania o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú azyl zanikol (napr. z dôvodu nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky). Doplnením tohto dôvodu na zastavenie konania sa ustanoví ministerstvu vnútra možnosť formálne ukončiť príslušné konanie.
K bodom 24 a 25
V prípade zastavenia konania na základe dôvodov uvedených v bodoch 21 a 22 sa takéto rozhodnutie vyznačí len v spise. Zároveň sa ustanovuje, že proti tomuto rozhodnutiu o zastavení konania nebude možné podať rozklad, keďže podanie rozkladu je neopodstatnené.
K bodom 26 a 27
Navrhuje sa rozšíriť lehota na podanie žiadosti o udelenie azylu na dobu neurčitú a žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany. Podľa súčasného stavu je možné podať takúto žiadosť o udelenie azylu najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Podľa navrhovaného stavu bude možné podať žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty do uplynutia tejto lehoty a žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany najskôr 90 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty do uplynutia tejto lehoty. Reálne to znamená, že lehota na podanie žiadosti sa z 30 dní predlžuje na 90 dní.
43
K bodu 28
Vzhľadom na aplikačnú prax sa upravuje ustanovenie týkajúce sa rozhodovania o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany v rámci rozhodovania o neudelení azylu alebo o odňatí azylu. Cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, podávajú totiž opakovane žiadosti o udelenie azylu. V takýchto prípadoch sa väčšinou konanie o azyle zastaví z dôvodu, že sa právoplatne rozhodlo o neudelení azylu a o poskytnutí doplnkovej ochrany a skutkový stav sa podstatne nezmenil 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle), prípadne sa v ojedinelých prípadoch udelí azyl. Avšak v niektorých prípadoch ministerstvo vnútra v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu opätovne rozhodlo o neudelení azylu a o poskytnutí doplnkovej ochrany, pričom išlo o cudzinca, ktorý poskytnutú doplnkovú ochranu. Navrhuje sa preto v prípade cudzinca, ktorý poskytnutú doplnkovú ochranu, aby sa v rámci rozhodovania o jeho opakovanej žiadosti pri neudelení azylu znova nerozhodovalo o poskytnutí doplnkovej ochrany.
Navrhovanou úpravou sa zároveň reaguje na vypustenie § 15 ods. 2 písm. i) (bod 12).
K bodu 29
Predmetné ustanovenie sa upravuje z dôvodu vypustenia § 15 ods. 2 písm. i) (bod 12) a § 15b ods. 1 písm. d) (bod 19).
K bodu 30, 31 a 35
Navrhované zmeny sa vykonávajú z rovnakého dôvodu, ako je uvedený v bodoch 3 a 4.
K bodu 32
Dopĺňa sa ustanovenie týkajúce sa pobytu na území Slovenskej republiky, ak ide o cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Vzhľadom na navrhovanú úpravu § 15a ods. 1 písm. b) zákona o azyle (transpozícia smernice 2011/51/EÚ), ak sa takémuto cudzincovi poskytla doplnková ochrana podľa § 13a zákona o azyle (vážne bezprávie), následné udelenie trvalého pobytu nebude dôvodom na zánik doplnkovej ochrany, pričom sa naňho nebude vzťahovať ani ustanovenie o tom, že sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt, nakoľko bude mať udelený trvalý pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov.
K bodu 33
Predmetné ustanovenia sa upravujú z dôvodu zabezpečenia jednotnej terminológie, nakoľko na území Slovenskej republiky sa cudzincom vydávajú doklady o pobyte. Tieto ustanovenia v praxi neboli zatiaľ aplikované, nakoľko Slovenská republika naposledy poskytovala dočasné útočisko odídencom v roku 1999.
K bodu 34
Navrhuje sa aktualizácia odkazu v príslušných ustanoveniach.
K bodu 36
Zároveň sa zosúlaďuje terminologicky postavenie odídenca s postavením azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana vo vzťahu k jednotlivým druhom pobytov podľa zákona o pobyte cudzincov.
44
K bodu 37
Vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhuje vypustiť § 58 ods. 4 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. a zároveň sa novým spôsobom navrhuje upraviť otázka dobrovoľného návratu cudzinca do domovského štátu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu (napr. v § 82), je nevyhnutné upraviť ustanovenie zákona o azyle týkajúce sa možnosti ubytovania v pobytovom tábore a poskytovania určených náležitostí (stravovanie alebo stravné, základné hygienické potreby) cudzincom, bývalým žiadateľom o udelenie azylu, ktorí vzali späť svoju žiadosť o udelenie azylu a majú záujem vrátiť sa do krajiny pôvodu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu. Podľa návrhu by sa ubytovanie a určené náležitostí mohli poskytovať počas lehoty určenej na vycestovanie, oproti súčasnému stavu, kedy je to viazané na trvanie tolerovaného pobytu.
K bodu 38
Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. mája 2013.
K čl. VI (zákon o sídlach a obvodoch súdov SR)
V nadväznosti na zavedenie osobitného konania podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (čl. II) konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení, sa navrhuje aby na konania v týchto veciach neboli príslušné súdy podľa všeobecnej miestnej príslušnosti, ale iba krajské súdy v Bratislave a v Košiciach. Cieľom je vyššia miera špecializácie sudcov pôsobiacich na týchto súdoch a prejednávajúcich príbuznú problematiku – opravné prostriedky proti rozhodnutiam v azylových veciach.
K čl. VII (zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí)
Navrhovanou právnou úpravou sa dosiahne súlad so zákonom o pobyte cudzincov, ktorý vyžaduje, aby štátny príslušník tretej krajiny priložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu výpis z registra trestov alebo iný doklad vydaný príslušnými orgánmi štátu, ktorým dokladuje bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad vydal. Na základe navrhovanej zmeny v zákone o pobyte cudzincov, kde nebude musieť osoba, ktorej bolo priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, priložiť k žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 29 doklad preukazujúci bezúhonnosť, ak podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu do 30 dní o vydania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, je potrebné požadovať rovnaký doklad v konaní o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.
45
K čl. VIII (účinnosť)
Vzhľadom na transpozičnú lehotu smernice 2011/51/EÚ, ako aj vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, sa navrhuje nadobudnutie účinnosti návrhu zákona 1. mája 2013.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 9. januára 2013.
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Robert Kaliňák v. r.
podpredseda vlády a minister vnútra
Slovenskej republiky