DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe úlohy č. 14 v mesiaci december v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na 2. polrok 2012. Hlavným cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (ďalej len „smernica 2011/51/EÚ“).

Transpozíciou smernice 2011/51/EÚ sa rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým je možné po splnení stanovených podmienok udeliť dlhodobý pobyt o osoby, ktorým bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Nové, transponované ustanovenia umožňujú po určitom čase azylantovi alebo osobe s poskytnutou doplnkovou ochranou získať dlhodobý pobyt. Transpozičná lehota smernice 2011/51/EÚ je do 20. mája 2013.

Ďalším cieľom návrhu zákona je odstránenie chýb legislatívno-technického charakteru v texte zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a zapracovanie zmien a požiadaviek, ktoré vyplynuli z jeho doterajšej aplikačnej praxe. Ide napr. o úpravu ustanovení týkajúcich sa

- udeľovania a obnovovania prechodného pobytu na účel podnikania,

- pobytu Slovákov žijúcich v zahraničí na území Slovenskej republiky,

- okruhu štátnych príslušníkov, ktorí môžu podať žiadosť o udelenie pobytu na území SR,

- asistovaného dobrovoľného návratu,

- oznamovacích povinností cudzincov a rôznych právnických osôb,

- vydávania dokladov o pobyte, pričom sa budú vydávať doklady s elektronickým čipom, atď.

Okrem zmien v samotnom zákone o pobyte cudzincov si transpozícia smernice 2011/51/EÚ vyžaduje tiež novelizáciu zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“).

Novela zákona o azyle okrem zmien súvisiacich s transpozíciou smernice 2011/51/EÚ obsahuje zmeny a doplnenia vyplývajúce z poznatkov a skúseností aplikačnej praxe, najmä pri riešení problémov vznikajúcich v rámci konania o udelení azylu na území Slovenskej republiky.

V novele Občianskeho súdneho poriadku sa do piatej časti tretej hlavy dopĺňa úprava konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení.

V zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) sa navrhuje zlúčenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície a taktiež nová úprava snímania identifikačných znakov cudzincov a oprávnení pri zabezpečovaní kontroly hraníc SR.

V novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“) sa v nadväznosti na navrhované zmeny pri vydávaní dokladov o pobyte v čl. I upravujú príslušné poplatky obdobným spôsobom ako je tomu napr. pri vydávaní občianskych preukazov pre občanov SR. S cieľom prilákať študentov, výskumníkov a vysokoškolských učiteľov zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, v záujme zatraktívniť Slovensko a tak podporiť študijnú mobilitu a vedomostnú ekonomiku, novela upúšťa od vybratia správnych poplatkov za overenie pozvania pre túto kategóriu štátnych príslušníkov tretích krajín a od vybratia poplatku za určité druhy prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti.

Novelizuje sa aj zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vo vzťahu k príslušnosti súdov v konaní o zaistení podľa zákona o pobyte cudzincov, kde príslušný na toto konanie bude Krajský súd Bratislava a Krajský súd Košice.

V zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa spresňuje, že doklad o bezúhonnosti musí byť z celého územia štátu, ktorý tento doklad vydal.

Predmetný návrh zákona nepredpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, životné prostredie a sociálne vplyvy.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 132, 19. 5. 2011);

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

-nariadenie Rady č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009,

ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009);

-smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.5/zv.05);

-smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/114/ES zo 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004);

- smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98);

-smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009);

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

-napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci C-370/90 Singh; C 503/03 Komisia/Španielsko; C-50/06 Komisia/Holandské kráľovstvo; C-349/06 Polat; C-357/09 Kadzojev; C-571/10 Kamberaj; C-508/10 Komisia/Holandské kráľovstvo;

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,

- lehota na prebratie smernice 2001/51/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,

- lehota na prebratie smernice 2003/56/ES bola do 3. októbra 2005,

- lehota na prebratie smernice 2003/109/ES bola do 23. januára 2006,

- lehota na prebratie smernice 2003/110/ES bola do 5. decembra 2005,

- lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 29. apríla 2006,

- lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 5. augusta 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/82/ES bola do 5. septembra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/114/ES bola do 11. januára 2007,

- lehota na prebratie smernice 2005/71/ES bola do 12. októbra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem článku 13 ods. 4, ktorý bolo potrebné prebrať do 24. decembra 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. júna 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/52/ES bola do 20. júla 2011,

-lehota na prebratie smernice 2011/51/EÚ je do 20. mája 2013;

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

-uznesením vlády č. 604 zo 14. septembra 2011 bola ministrovi vnútra uložená úloha predložiť na rokovanie vlády do 15. februára 2013 návrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ;

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- nebolo začaté;

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s

uvedením rozsahu tohto prebratia

-smernice 2001/40/ES, 2001/51/ES, 2003/86/ES, 2003/109/ES, 2003/110/ES, 2004/38/ES, 2004/81/ES, 2004/82/ES, 2004/114/ES, 2005/71/ES, 2008/115/ES, 2009/50/ES, 2009/52/ sú úplne prebraté v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Navrhovaná novela zákona o pobyte cudzincov bude mať dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky najmä v súvislosti so zabezpečením čistopisov dokladov o pobyte. Čistopis dokladu vo forme polykarbonátovej karty s bezkontaktným čipom je možné v roku 2013 zabezpečiť na základe platnej zmluvy v počte 30 000 ks, čo predstavuje spolu výdavok 150 840 Eur s DPH. Táto suma bola požadovaná pri príprave rozpočtu na rok 2013 na podpoložku 633007 osobné doklady. V súčasnosti je zabezpečenie čistopisu v etape prípravy verejného obstarávania.

V súvislosti s úpravou informačného systému Evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá nadväzuje na zmeny vyplývajúce z návrhu zákona, boli predbežne vyčíslené finančné prostriedky vo výške 125 000 EUR.

Finančné náklady súvisiace so zabezpečením techniky, rozšírením technologických zariadení na personalizáciu dokladov, aplikačným a licenčným programovým vybavením, ktoré sú nevyhnutné pre vydávanie nových dokladov s elektronickým čipom (občianske preukazy a doklady o pobyte) podľa navrhovanej novely zákona boli hradené z prostriedkov operačného

programu informatizácie spoločnosti – Projekt elektronickej identifikačnej karty, ktorého dopad na výdavky verejnej správy bol vyčíslený v doložke vybraných vplyvov k zákonu č. 49/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona nebol zaslaný na predbežné pripomienkové konanie.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2013

2014

2015

Príjmy verejnej správy celkom

117 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho vplyv na štátny rozpočet

117 000

z toho vplyv na územnú samosprávu

Výdavky verejnej správy celkom

395 000

270 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť MV SR kapitálové výdavky (700) podpoložka 711003

125 000

Kategória (630) podprogram 06V0508 podpoložka 633007 osobné doklady

270 000

z toho vplyv na štátny rozpočet

395 000

270 000

z toho vplyv na územnú samosprávu

Celková zamestnanosť (počet)

zamestnanci v štátnej službe

zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme

iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)

Financovanie zabezpečené v rozpočte 06V

395 000

270 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Financovanie

2013

2014

2015

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

395 000

270 000

z toho vplyv na štátny rozpočet

395 000

270 000

financovanie zabezpečené v rozpočte 06V

395 000

270 000

ostatné zdroje financovania

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

Tabuľka č. 3

Predkladaný návrh má negatívny vplyv na rozpočet, pričom finančné prostriedky sú zabezpečené v rámci limitu kapitoly MV SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh novely zákona“) transponuje právne záväzné akty Európskej únie, ktoré je Slovenská republika povinná prebrať a aplikovať a súčasne odstraňuje niektoré jeho nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Návrh obsahuje nové ustanovenia o elektronickom čipe a bezpečnostnom osobnom kóde, ktorý po predložení dokladu o pobyte umožní jednoznačnú a bezpečnú identifikáciu cudzincov v elektronických systémoch verejnej správy s využitím mechanizmov zaručeného elektronického podpisu. Zároveň sa dopĺňajú správne poplatky v súvislosti s vydávaním dokladov o pobyt.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov:

-zosúladenie informačných systémov pre potreby aplikačnej praxe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s návrhom novely zákona,

-doplnenie sadzby,

-zmena v nároku,

-nová služba,

-iné.

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh novely zákona ustanovuje nové postupy a povinnosti vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú žiadateľmi o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú na iný účel prechodného pobytu alebo druhu pobytu a sú oprávnení na území Slovenskej republiky pracovať. Rovnako sa rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí po stanovenom čase môžu získať dlhodobý pobyt, o tých cudzincov, ktorým sa udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky.

Uvedené navrhované zmeny obsiahnuté v návrhu novely zákona si vyžiadali potrebu náležitej úpravy informačného systému, ktorý je využívaný na evidenciu žiadateľov o pobyt a cudzincov s udeleným pobytom v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2013

2014

2015

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

117 000

221

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Odhadovaný príjem cca 117 000 € ročne je údaj príjmu do štátneho rozpočtu za výdaj dokladov o pobyte za uplynulé obdobie.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2013

2014

2015

poznámka

Bežné výdavky (600)

270 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

06V0508 podpoložka 633007 – osobné doklady

270 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700) 711003 – úprava programu

125 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Výdaj v roku 2013, 2014 a 2015 cca 270 000 EUR ročne je údaj plánovaný zo štátneho rozpočtu za nákup dokladov o pobyte. Z dôvodu, že nie je ukončené verejné obstarávanie nie je možné presne určiť jednotkovú cenu. Výdaj 125 000 EUR je plánovaný zo štátneho rozpočtu na úpravu informačného systému, ktorého úprava je potrebná v súvislosti s novelou zákona.

Tabuľka č. 6

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2013

2014

2015

poznámka

Počet zamestnancov

- štátna služba (príslušníci Policajného zboru, zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, hasiči)

- zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme

- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

- štátna služba

- zamestnanci vo verejnom záujme

- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

- štátna služba

- zamestnanci vo verejnom záujme

- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

- štátna služba

- zamestnanci vo verejnom záujme

- iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)

Poznámky:

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

MV SR zavádza v rámci projektu Elektronická identifikačná karta základný komponent pre budovanie elektronických služieb, t.j. Elektronickú identifikačnú kartu (eID), ktorého súčasťou je vydávanie dokladov o pobyte cudzincov s elektronickým čipom.

V súčasnosti sú elektronické služby pre túto problematiku poskytované na úrovni I a II, prostredníctvom portálu MV SR (

www.minv.sk

Úroveň predpokladaná po zrealizovaní projektu Elektronická identifikačná karta bude III, resp. IV.

Tieto služby budú poskytované jednak prostredníctvom nového portálu MV SR. Počíta sa s tým, že časť služieb bude dostupná aj prostredníctvom tzv. samoobslužných kioskov. Prostredníctvom nových elektronických služieb budú môcť cudzinci vybavovať napr. nahlásiť stratu alebo odcudzenie eID karty.

Ďalšie detaily o zavádzaných elektronických službách je tiež možné nájsť v príslušnej Čiastkovej štúdii uskutočniteľnosti pre projekt Elektronická identifikačná karta realizovaný v rámci prioritnej osi 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb OPIS (Operačný program informatizácie spoločnosti).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Áno, LDS (Logická dátová štruktúra) na čipe eID karty je v súlade so štandardami pre interoperabilitu.

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

Prostredníctvom projektu Elektronická identifikačná karta je zabezpečené vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT pre interných zamestnancov MV SR. Školenia sú viazané na obsah projektu Elektronická identifikačná karta.

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

Nie je aplikovateľné.

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Áno, v rámci OPIS Zmluvy o NFP (nenávratnom finančnom príspevku) medzi MV SR a MF SR je samostatná časť zmluvy venovaná publicite a informačnej kampani. Okrem toho aj v rámci projektu Elektronická identifikačná karta sú vytvárané výstupy, dokumenty a realizované odborné prezentácie na témy, súvisiace s predmetom projektu.

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

V rámci projektu sú dodávané tzv. mobilné pracoviská, ktoré umožnia riešiť podávanie žiadostí o vydanie nového dokladu priamo na mieste dohodnutom so znevýhodnenou osobou.

Okrem toho prostredníctvom novozavedených elektronických služieb budú môcť znevýhodnení občania vybavovať veci súvisiace s agendou dokladov o pobyte prostredníctvom nového portálu MV SR.

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

V rámci OPIS projektu Elektronická identifikačná karta sa rozširujú a inovujú viaceré čiastkové informačné systémy s cieľom vybudovať komplexný informačný systém pre zabezpečenie vydávania eID kariet.

Medzi rozširované a inovované informačné systémy patria:

-IS Evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,

-IS pre podporu práce na Mobilnom pracovisku pre zber žiadostí pre vydávanie dokladov,

-IS zabezpečujúci manažovanie komplexného životného cyklu eID karty,

-IS pre manažovanie a prevádzku personalizácie dokladov v Národnom personalizačnom centre.

Medzi novovytvárané a zavádzané informačné systémy patria:

-IS zavádzajúci eGovernment služby poskytujúce cudzincom možnosť realizácie vybraných služieb pre eID prostredníctvom Internetu,

-IS pre manažovanie a prevádzku centrálnej tlače a obálkovania v Národnom personalizačnom centre,

-IS pre centralizované riadenie prístupu k implementovaným eGovernment službám.

V súvislosti s novou právnou úpravou sa navrhuje viesť evidencia vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysoko-kvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidencia odňatých povolení na zamestnanie, čím sa rozširuje elektronický obsah existujúceho informačného systému, ktorý využíva rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pre svoje potreby.

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie je aplikovateľné.

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Áno, prostredníctvom eID karty ako základného komponentu pre budovanie eGovernment služieb na Slovensku. eID karta umožní bezpečnú a spoľahlivú autentifikáciu cudzinca pri prihlasovaní k službám eGovernmentu.

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

Informačné systémy vytvárané a modifikované v rámci realizácie eID riešenia, ako i použitá technológia, sú navrhované a realizované tak, aby sledovali a využívali relevantné technické štandardy. Takýto prístup umožňuje, okrem iného, jednoduché a nenákladné prepojenie s okolitými systémami, napr. technológiou webových služieb. Podobne ako IS a použitá technológia, aj samotné riešenie eID dokladu je postavené na medzinárodných normách a štandardoch v súlade s konceptom ECC card, čo je predpokladom pre použitie eID v priestore EÚ.

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

Na karte eID sú implementované pokročilé bezpečnostné mechanizmy v súlade s medzinárodnými štandardami a normami pre zabezpečenie ochrany údajov na eID pri elektronických službách.

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

V rámci projektu Elektronická identifikačná karta je riadenie procesu informatizácie v súlade s princípmi zavedenými programom OPIS, ktorý rešpektuje postavenie Ministerstva financií SR ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť informatizácie spoločnosti a tiež postavenie splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti.

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Áno, v rámci projektu Elektronická identifikačná karta je finančné krytie zabezpečené jednak na rezortnej úrovni z prostriedkov MV SR a jednak prostredníctvom OPIS programu je zabezpečené financovanie z prostriedkov Európskej únie z príslušných štrukturálnych fondov Európskej únie.

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Áno, viď návrh novely zákona o pobyte cudzincov. Ďalšie zmeny budú potrebné v zákone o elektronickom podpise.

B. Osobitná časť

K Čl. I (zákon o pobyte cudzincov)

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zjednotenia terminológie v celom texte zákona.

K bodu 2

Zavádza sa zmena pojmu rodinný príslušník občana Únie z dôvodu zapracovania rozsudku súdneho dvora Európskej únie vo veci C-370/90 Singh. Navrhovaná zmena mení podmienku, aby bol štátny príslušník tretej krajiny považovaný za rodinného príslušníka občana Únie v prípade, že majú v inej členskej krajine spoločné právo pobytu ako občan Únie a jeho rodinný príslušník. Na základe navrhovanej zmeny postačuje, ak má štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má byť v Slovenskej republike považovaný za rodinného príslušníka občana Únie, akékoľvek právo pobytu v inom členskom štáte.

K bodu 3

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré sú považované za zraniteľné osoby.

K bodu 4

Podľa § 7 zákona o pobyte cudzincov má občan Európskej únie právo na vstup na územie členských štátov Európskej únie. Toto právo môže preukázať okrem platného cestovného pasu aj akýmkoľvek iným dokladom, ktorým riadne preukáže svoju totožnosť a štátnu príslušnosť k členskému štátu, čiže napr. aj identifikačnou kartou. V praxi sa však vyskytujú prípady, že štátni príslušníci tretej krajiny sa pokúšajú dostať na územie Európskej únie za pomoci falšovaných alebo pozmenených identifikačných kariet občanov Európskej únie. V týchto prípadoch je žiaduce, aby bol takýto doklad zadržaný. Rovnako to platí aj v prípade zneužitia pravej identifikačnej karty občana Európskej únie zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny. Inou situáciou sú prípady použitia falošnej alebo pozmenenej identifikačnej karty zo strany samotného občana Európskej únie, ktorý chce zamlčať svoju pravú identitu (napr. občan Európskej únie, po ktorom bolo vyhlásené pátranie). V súčasnej dobe dochádza k častým prípadom, kedy sa štátni príslušníci tretej krajiny snažia dostať na územie Európskej únie za pomoci falošných alebo pozmenených povolení na pobyt členských štátov Európskej únie. Aj v týchto prípadoch je žiaduce takéto doklady zadržať, aby nemohli byť opätovne použité.

K bodom 5, 11, 44, 120 a 132

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zjednotenia terminológie v celom texte zákona.

K bodu 6

Rovnako ako v prípade odopretia vstupu podľa Kódexu schengenských hraníc, ktoré je upravené v čl. 13 ods. 3 druhom pododseku, tak aj odvolanie v prípade prekročenia doby pobytu podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku nemá mať odkladný účinok, čím by prakticky došlo k zmareniu tohto opatrenia.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zmeny názvu ministerstva.

K bodom 8 a 9

Zmena sa zavádza z toho dôvodu, aby bolo možné udeliť národné vízum štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá platný cestovný doklad v zmysle definície v § 2 ods. 1 písm. k), a ktorému Slovenská republika musí udeliť vízum. Jedná sa o rodinných príslušníkov azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky. Títo v zmysle nového odseku 10 v § 17 môžu predložiť ako platný cestovný doklad aj taký, ktorý Slovenská republiky neuznáva podľa § 2 ods. 1 písm. k) a zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí udelí národné vízum na osobitný formulár.

K bodu 10

Zavádza sa nový § 19, ktorý nahrádza doterajšiu právnu úpravu inštitútu pozvania. Cieľom navrhovanej zmeny, ktorá vyplynula z praxe, je konkrétnejšie rozpracovať podmienky pozvania štátnych príslušníkov tretej krajiny, aby pozývateľ vedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Pôvodné ustanovenia boli doplnené o okruh osôb, ktoré môžu o overenie pozvania požiadať. Zároveň boli ustanovené jednoznačné podmienky zabezpečenia ubytovania, ktoré musia byť v súlade s príslušnými osobitnými predpismi a zjednotenie preukazovania finančných prostriedkov pozývajúcou osobou, ktorá je povinná uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny. Navrhovaná zmena zároveň konkretizuje prípady neudelenia súhlasu Ministerstva vnútra SR a ukladá povinnosť policajnému útvaru oznámiť Ministerstvu vnútra SR stratu, odcudzenie alebo stratu platnosti overeného pozvania, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu. Navrhovaným rozšírením sa zabezpečí jednotný postup policajných útvarov v praxi.

K bodu 12

Zmena sa zavádza z dôvodu nejednoznačnosti súčasného zadefinovania prechodného pobytu, aby v aplikačnej praxi pri rozhodovaní správneho orgánu bolo jasné, že účel prechodného pobytu musí byť vykonávaný na území Slovenskej republiky.

K bodom 13, 30 a 163

Navrhovaná zmena zjednodušuje možnosť získať prechodný pobyt podľa § 29 Slováka žijúceho v zahraničí, predlžuje dobu, na ktorú sa pobyt udeľuje na päť rokov a zároveň rieši situáciu tých držiteľov osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorých doklad o pobyte vydaný podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov stratil platnosť 30. júna 2012 a nevycestovali

z územia Slovenskej republiky po jeho skončení. Navrhovaná zmena im umožní požiadať o udelenie prechodného pobyt podľa § 29 na policajnom útvare bez toho, aby museli vycestovať z územia Slovenskej republiky a zároveň sa toto obdobie až do podania žiadosti o tento pobyt nebude považovať za neoprávnený pobyt.

K bodom 14 a 15

Navrhovaná zmena zabezpečuje aby žiadateľ o udelenie prechodného pobytu v každom prípade rozumel obsahu záznamu, ktorý podpisuje.

K bodu 16

Navrhovaná zmena zužuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí si môžu podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na policajnom útvare. Prvú skupinu tvoria štátni príslušníci tretích krajín s tolerovaným pobytom podľa § 58 ods. 1 písm. b), kde účelom je strpenie tejto skupiny štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky do doby, pokiaľ neodpadnú dôvody, pre ktoré nemôžu vycestovať z územia Slovenskej republiky, a preto nie je v záujme Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Práve naopak, v záujme Slovenskej republiky je, aby títo štátni príslušníci tretích krajín opustili územie Slovenskej republiky. Z okruhu oprávnených osôb boli vyňatí aj žiadatelia o azyl, a to z dôvodu predchádzania situáciám, kedy by dva rozdielne štátne orgány rozhodovali o priznaní rovnakého práva, a teda práva na pobyt na území Slovenskej republiky, a taktiež predchádzanie účelovým podávaniam žiadostí o azyl, prostredníctvom ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín snažia vyhnúť nepriaznivým právnym následkom ich neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a následne status žiadateľa o azyl zneužívajú na podávanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu. Navrhovaná zmena zároveň umožní držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorí požiadali o udelenie prechodného pobytu podľa § 29 aby mohli zotrvať na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o ich žiadosti, bez toho aby museli vycestovať z územia Slovenskej republiky.

K bodu 17

Z dôvodu zvýšenia právnej istoty žiadateľov o pobyt sa navrhuje, aby zastupiteľský úrad alebo policajný útvar v prípade neprijatia žiadosti o udelenie pobytu, poskytol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomnú informáciu o tom, aké doklady musí predložiť, aby bola jeho žiadosť prijatá.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko ustanovenie § 32 ods. 4 nesúvisí s dokladom potvrdzujúcim bezúhonnosť.

K bodu 19

K zmene formulácie ustanovenia došlo z dôvodu, že už v čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu musí spĺňať podmienku, aby nebol povinný doložiť doklad o zabezpečení ubytovania. Zároveň sa rozširuje okruh osôb, na ktoré sa táto osobitná úprava vzťahuje, o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu podľa § 25

ods. 1 písm. e) a f), § 29 alebo § 30 a študujú na vysokej škole alebo budú vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť.

K bodu 20

K zmene došlo z dôvodu rozšírenia okruhu osôb, ktoré nemusia k žiadosti o udelenie prechodného pobytu priložiť doklad potvrdzujúci bezúhonnosť o štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorým bolo vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, ak o udelenie prechodného pobytu podľa § 29 požiadajú do 60 dní od vydania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Uvedeným ustanovením sa sleduje uľahčenie administratívnej záťaže Slovákov žijúcich v zahraničí pri získavaní prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodom 21 a 56

Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby policajné útvary mohli v konaní o udelení prechodného pobytu podľa § 27 a v konaní o udelení trvalého pobytu na päť rokov akceptovať niektoré doklady staršie ako 90 dní.

K bodom 22 a 23

Navrhovaná zmena dopĺňa výpočet dokladov, ktorými môže štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt, preukázať účel pobytu.

K bodom 24, 90 a 144

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu v znení zákona o pobyte cudzincov.

K bodom 25 a 26

Navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí žiadajú o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky tým, že namiesto výpisu z účtu budú finančné zabezpečenie pobytu preukazovať potvrdením o zostatku na účte.

K bodu 27

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu rozšírenia okruhu dokladov, ktorými môže preukázať účel pobytu, aby policajný útvar v konaní o udelení prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. f) mohol akceptovať aj potvrdenie podľa § 32 ods. 5 písm. h) alebo písm. i).

K bodu 28

Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby bolo jednoznačné, ktorý subjekt a akým spôsobom musí uvedenú skutočnosť preukazovať.

K bodu 29

Uvedená zmena je potrebná z dôvodu aplikačnej praxe, aby bolo jednoznačné akým dokladom štátny príslušník tretej krajiny preukazuje finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Nejednoznačnosť súčasnej právnej úpravy spočíva v tom, že neexistuje legálna definícia pojmu „podnikateľský účet“, čo v praxi spôsobuje nejednotný postup policajných

útvarov pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu na účel podnikania. Uvedenou zmenou bude zabezpečený jednotný postup policajných útvarov rozhodujúcich o udelení prechodného pobytu na účel podnikania.

K bodu 31

Navrhovanou zmenou sa zníži zbytočné administratívne zaťaženie cudzincov pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu v prípade zmeny druhu pobytu a v prípade, ak ide o držiteľa osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu nesprávneho odkazu na ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.

K bodom 33, 48 a 155

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kde je potrebné zabezpečiť, aby policajný útvar mal vždy možnosť požiadať o predĺženie lehoty na konanie, pokiaľ z objektívnych dôvodov nevie konanie dokončiť v riadnej lehote. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby na žiadosť policajného útvaru, ktorý rozhoduje vo veci, mohol odvolací orgán rozhodnúť o predĺžení lehoty konania o ďalších tridsať dní.

K bodom 34 a 43

Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený alebo obnovený prechodný pobyt bol informovaný nielen o dátume udelenia, ale aj o dátume skončenia pobytu. Je to nevyhnutné z dôvodu predchádzania problémom pri podávaní žiadostí o obnovenie prechodného pobytu. Navrhovaná zmena zabezpečí, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorému nebol obnovený prechodný pobyt, bol informovaný o tom, kedy mu začína plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania voči rozhodnutiu policajného útvaru o neobnovení prechodného pobytu. Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu garantovania práva na odvolanie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu. Zároveň sa navrhuje povinnosť policajného útvaru zasielať písomné alebo elektronické oznámenie o udelení prechodného pobytu aj príslušnému zastupiteľskému úradu, samosprávnemu kraju a obci podľa miesta udeleného pobytu v SR.

K bodu 35

Navrhuje sa vypustenie uvedeného ustanovenia z dôvodu jeho praktickej nevyužiteľnosti a moment ukončenia konania sa ponecháva na všeobecnú úpravu v správnom poriadku.

K bodu 36

Uvedená zmena mení spôsob preukazovania finančného zabezpečenia pobytu pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b). Rovnako ako pri udelení prechodného pobytu na účel podnikania, bude štátny príslušník tretej krajiny preukazovať pri obnovení prechodného pobytu finančné prostriedky na pobyt a samostatne finančné prostriedky na podnikanie.

K bodu 37

Navrhovaná zmena rieši situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania nie je schopný preukázať zdanený príjem z podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie z dôvodu, že v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nepodnikal. V tomto prípade musí pri obnovení prechodného pobytu preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške desaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.

K bodu 38

Navrhovaná zmena je potrebná z dôvodu jasnejšieho zadefinovania toho, čo musí štátny príslušník tretej krajiny preukázať pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b). Podľa navrhovanej zmeny bude štátny príslušník tretej krajiny preukazovať vždy zisk po zdanení z obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná, bez ohľadu na to, či má alebo nemá v obchodnej spoločnosti alebo družstve obchodný podiel. Navrhovaná zmena zároveň rieši situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny pri obnovení prechodného pobytu na účel podnikania nie je schopný preukázať zisk po zdanení z obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie z dôvodu, že v predchádzajúcom zdaňovacom období ešte nekonal v mene tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. V tomto prípade musí pri obnovení prechodného pobytu preukázať finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti vo výške tridsaťnásobku životného minima potvrdením o zostatku na účte podľa § 32 ods. 7.

K bodu 39

Navrhovaná zmena upravuje situáciu, kedy štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a podniká alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, môže pri obnovení tohto prechodné pobytu sám za seba preukázať finančné zabezpečenie pobytu, nakoľko má vlastné príjmy.

K bodom 40 a 42

Pôvodné znenie odseku 9 sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že súčasťou tohto návrhu novely zákona sú iné ustanovenia, ktoré skutočnosti ustanovené v odseku 9 už upravujú. Zároveň sa navrhuje nové znenie odseku 9, ktorý ukladá povinnosť policajnému útvaru postupovať pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu obdobne ako pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zároveň rieši situáciu, kedy obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorej koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahla v predchádzajúcom zdaňovacom období zisk. V tomto prípade si policajný útvar vyžiada stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, či je podnikateľská činnosť tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. V prípade kladného stanoviska Ministerstva hospodárstva SR môže policajný útvar prechodný pobyt obnoviť.

K bodu 41

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, aby policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania mal vedomosť o tom, že štátny príslušník tretej krajiny má uhradené všetky záväzky nielen za obchodné spoločnosti, v mene ktorých v čase podania žiadosti koná, ale aj za tie obchodné spoločnosti, v mene ktorých už síce nekoná, ale v prechádzajúcom zdaňovacom období konal. Zmena je potrebná na predchádzanie prípadom, kedy štátny príslušník tretej krajiny účelovo ukončoval konanie v tých obchodných spoločnostiach, v ktorých nemal vyrovnané všetky záväzky voči subjektom uvedeným v § 34 ods. 4 a tým by nespĺňal podmienku na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania.

K bodom 45 a 63

Navrhovanou zmenou sa upravuje znenie dôvodov zániku prechodného pobytu alebo trvalého pobytu, kedy štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zanikne prechodný pobyt udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej ochrany a zanikne trvalý pobyt udelením azylu. Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu zjednotenia legislatívy.

K bodu 46

Ide o legislatívno-technickú zmenu, keďže prechodný pobyt na účel zamestnania je upravený v ustanovení § 23. Zároveň sa uvedené ustanovenie navrhuje doplniť tak, aby sa tridsaťdňová ochranná doba, počas ktorej policajný útvar nezačne konať vo veci zrušenia prechodného pobytu, rozšírila aj na žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ktorí riadne ukončili svoje štúdium.

K bodom 47 a 50

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu vypustenia odsekov 13 až 15 v § 38.

K bodom 49 a 51

Možnosť uvedenú v čl. 5 ods. 5 smernice Rady 2009/50/ES o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, ktorej transpozícia nie je povinná, (pre zamestnanie v profesiách, v ktorých sú osobitne potrební pracovníci, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí patria do hlavných skupín 1 a 2 ISCO, môže byť mzdový prah aspoň 1,2-násobkom priemerného hrubého ročného platu v dotknutom členskom štáte) navrhujeme neaplikovať vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce v Slovenskej republike.

Počet uchádzačov o zamestnanie zaradených do hlavnej triedy KZAM 2 - Vedeckí a odborní duševní zamestnanci, ktorých sa táto výnimka týka, sa v SR v rokoch 2009 – 2012 zvýšil o 24 % (o 1 395 uchádzačov). Počet uchádzačov absolventov škôl stupeň vzdelania 7,8,9 (vyššie vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie a vedecká výchova) sa v rokoch 2009 – 2012 zvýšil o 16,4 % (o 776 uchádzačov). Vzhľadom na uvedenú situáciu na slovenskom trhu práce výskumné a vzdelávacie inštitúcie budú schopné plniť vládou schválený dokument Minerva 2.0 zamestnávaním učiteľov, vysokoškolských pedagógov, či výskumníkov z radov uchádzačov evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.