1

Správa o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) predložila dňa 12. októbra 2011 návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2013 pozostávajúci zo siedmich legislatívnych návrhov nariadení1 tvoriacich právny základ spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2020 (ďalej len „návrhy“). Komisia vypracovala balík reformy SPP v nadväznosti na medziinštitucionálnu diskusiu, ktorú iniciovala prostredníctvom svojho oznámenia „SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“, a na základe posúdenia vplyvu pre rôzne politiky.

Z pohľadu Komisie sú legislatívne návrhy postavené tak, aby SPP rozhodujúcim spôsobom prispela k naplneniu stratégie 2020 s dôrazom na tri ciele SPP: potravinová bezpečnosť, udržateľné využívanie prírodných zdrojov vrátane klimatických opatrení, vyvážený územný rozvoj. Návrh sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti, udržateľnosti a pevné zakotvenie poľnohospodárstva na celom území s cieľom zaistiť európskym občanom zdravú a kvalitnú potravu, chrániť životné prostredie a rozvíjať vidiecke oblasti.

Zreformovaná SPP umožní podporiť inováciu, posilniť ako hospodársku tak aj ekologickú konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva, bojovať proti zmene klímy, podporiť zamestnanosť a rast. Prinesie tak rozhodujúci príspevok k stratégii Európa 2020.

Komisia identifikovala nasledovné kľúčové body reformy SPP:

1. Adresnejšia pomoc na podporu príjmov na zvýšenie rastu a zamestnanosti - aby sa lepšie zhodnotil potenciál poľnohospodárstva EÚ, Komisia navrhuje podporovať príjmy poľnohospodárov spravodlivejšie, jednoduchšie a adresnejšie. Základná pomoc na podporu príjmov sa bude týkať len činných poľnohospodárov. Od 150 000 EUR sa bude znižovať (postupné znižovanie) a bude ohraničená na 300 000 EUR na podnik a na rok, nad rámec sa bude brať do úvahy počet pracovných miest v poľnohospodárskych podnikoch a postupy prospešné pre klímu. Zároveň bude spravodlivejšie rozdelená medzi poľnohospodárov, regióny a členské štáty.

2. Akčnejšie a lepšie prispôsobené nástroje na riadenie kríz s cieľom lepšie čeliť novým hospodárskym výzvam - nestálosť cien je hrozbou pre dlhodobú konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva. Komisia navrhuje účinnejšie a akčnejšie záchranné siete pre podniky najviac ohrozené krízami (súkromné skladovanie a verejná intervencia) a navrhuje podporiť vytvorenie poistenia a spoločných fondov.

3. „Zelená“ platba pre dlhodobo udržateľnú produktivitu a zachované ekosystémy - s cieľom posilniť ekologickú udržateľnosť poľnohospodárskeho sektora a zhodnotiť úsilie poľnohospodárov Komisia navrhuje využiť 30 % priamych platieb na postupy, ktoré umožňujú

1 Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov podľa režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „návrh nariadenia o priamych platbách“);

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (ďalej len „návrh nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov“);

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých typov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami;

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (ďalej len „návrh nariadenia o rozvoji vidieka“);

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „návrh horizontálneho nariadenia“);

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o priame platby poľnohospodárom pre rok 2013;

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom.

2

optimálne využitie prírodných zdrojov. Tieto postupy, ktoré sa ľahko zavádzajú a ktoré sú z ekologického hľadiska účinné, sú: diverzifikácia plodín, zachovanie trvalých trávnych porastov, ochrana oblastí ekologického záujmu.

4. Dodatočné investície do výskumu a inovácie - s cieľom zaviesť znalostné a konkurencieschopné poľnohospodárstvo Komisia navrhuje zdvojnásobiť rozpočet pre výskum a inováciu v oblasti poľnohospodárstva a dosiahnuť, aby sa výsledky výskumu previedli do praxe prostredníctvom partnerstva pre inováciu. Tieto prostriedky umožnia podporiť transfer vedomostí a poradenstva k poľnohospodárom a podporiť pre poľnohospodárov výskumné projekty, ktoré sú pre nich relevantné, a to tak, že sa zaistí užšia spolupráca medzi odvetvím poľnohospodárstva a vedeckou komunitou.

5. Konkurencieschopnejší a vyrovnanejší potravinový reťazec - poľnohospodárstvo zaujíma pozíciu v samom základe potravinového reťazca, je však veľmi rozštiepené a málo štruktúrované. Na posilnenie postavenia poľnohospodárov Komisia navrhuje podporovať organizácie výrobcov, medziodvetvové organizácie a rozvíjať cez ne krátke reťazce medzi výrobcami a spotrebiteľmi (bez zbytočných sprostredkovateľov). Okrem toho, kvóty na cukor, ktoré stratili význam, sa po roku 2015 už nebudú predlžovať.

6. Podpora agro-environmentálnych postupov - treba zohľadňovať osobitosti každého územia a podporovať národné, regionálne a lokálne agro-environmentálne iniciatívy. Na tento účel Komisia navrhuje, aby ochrana a obnova ekosystémov a opatrenia proti zmene klímy, ako aj účinné využívanie zdrojov predstavovali dve zo šiestich priorít politiky rozvoja vidieka.

7. Pomoc na začatie činnosti pre začínajúcich mladých poľnohospodárov - Dve tretiny poľnohospodárov majú viac ako 55 rokov. S cieľom podporiť vytváranie nových pracovných miest a povzbudiť mladé generácie, aby sa zapojili do odvetvia poľnohospodárstva, Komisia navrhuje vytvoriť novú pomoc na začatie činnosti, ktorá by bola dostupná pre poľnohospodárov do štyridsať rokov počas prvých piatich rokov ich projektu.

8. Stimuly pre vidiecke zamestnávanie a podnikanie - s cieľom podporiť zamestnanosť a podnikanie Komisia navrhuje sériu opatrení, ktoré majú stimulovať hospodársku činnosť vo vidieckych oblastiach a podporovať iniciatívy miestneho rozvoja. Vytvorí sa napríklad „štartovací balíček“ na podporu projektov mikropodnikov, pričom financovanie bude môcť počas piatich rokov dosiahnuť až 70 000 EUR.

9. Viac zohľadňované citlivé oblasti - aby sa zabránilo opúšťaniu území a zachovalo sa ich bohatstvo, Komisia navrhuje členským štátom možnosť viac podporovať poľnohospodárov usadených v oblastiach s prírodným znevýhodnením, a to prostredníctvom dodatočnej kompenzácie. Táto pomoc sa pridá k iným, už dostupným typom pomoci v rámci politiky rozvoja vidieka. Miestne akčné skupiny LEADER sa posilnia.

10. Jednoduchšia a efektívnejšia SPP - Aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu, Komisia navrhuje zjednodušiť viaceré mechanizmy SPP, predovšetkým pravidlá podmienenosti a kontrolné systémy a to bez straty ich efektívnosti. Okrem toho, pomoc pre malých poľnohospodárov sa takisto zjednoduší. Vytvorí sa pre nich paušálna platba od 500 do 1000 EUR na podnik a na rok. Podporí sa prevod pôdy malými poľnohospodármi, ktorí končia svoju činnosť, na iných poľnohospodárov, ktorí chcú reštrukturalizovať svoje hospodárstva.

3

I.Štádium rokovaní k 4. aprílu 2012 – pozícia Slovenskej republiky a ciele

dosiahnuté v období od októbra 2011 do konca marca 2012

Rokovania o reforme SPP boli k 4. aprílu 2012 v štádiu diskusie. Do tohto termínu prebehli na politickej úrovni (Rada ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva EÚ (ďalej len „Rada ministrov“)) prvotné orientačné diskusie k jednotlivým návrhom v nasledovnej časovej postupnosti:

•dňa 20. 10. 2011 prezentovala Komisia Rade ministrov prvý krát svoje návrhy k reforme SPP;

•dňa 14. 11. 2011 Rada ministrov viedla orientačnú diskusiu k návrhu nariadenia o priamych platbách;

•dňa 15. 12. 2011 Rada ministrov viedla orientačnú diskusiu k návrhu nariadenia o rozvoji vidieka;

•dňa 23. 1. 2012 Rada ministrov viedla orientačnú diskusiu k návrhu nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov;

•v dňoch 19. – 20. marca 2012 Rada ministrov viedla diskusiu o zjednodušovaní SPP.

Slovenská republika na týchto zasadnutiach presadzovala pozíciu bližšie rozpísanú v stanoviskách SR na jednotlivé zasadnutia Rady ministrov (v „Prílohe 1“ materiálu). Zároveň k návrhom prebiehali rokovania na Osobitnom výbore pre poľnohospodárstvo a expertné rokovania príslušných pracovných skupín Rady.

V období od októbra 2011 do 4. apríla 2012 prebehli iba prvotné orientačné diskusie k jednotlivým návrhom, na základe ktorých nedospela Rada ministrov k žiadnym záverom, resp. politickým rozhodnutiam. Z uvedeného dôvodu nie je možné bližšie vyhodnotiť dosiahnuté ciele.

II.Pozícia SR po výmene na čele rezortu, vrátane informácie o jej zmene

v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a dosiahnutý pokrok

v rokovaniach za obdobie apríl 2012 až december 2012

Reforma SPP je momentálne diskutovaná na úrovni Rady ministrov, pričom niektoré významné aspekty reformy SPP sú súčasťou diskusií o budúcom viacročnom finančnom rámci, konkrétne viazané rozpočtové prostriedky pre „Trvalo udržateľný rast: prírodné zdroje“, stanovenie dvojpiliérovej štruktúry SPP a pružnosť medzi piliermi, úroveň a model prerozdeľovania priamej podpory, obmedzenie platieb pre veľké poľnohospodárske podniky, ekologizácia priamych platieb, zásady pre rozdeľovanie podpory na rozvoj vidieka, sadzby spolufinancovania pre podporu rozvoja vidieka a rezerva pre krízové situácie v sektore poľnohospodárstva.

V zmysle zásady, že „pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič“ možno skonštatovať, že Slovenskej republike sa pod novým vedením rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka doteraz podarilo presadiť viacero stanovísk, ktoré by inak mali nepriaznivé dopady na slovenských poľnohospodárov.

a)Výrazný pokrok v oblasti priamych platieb bol dosiahnutý zohľadnením možnosti diferencovať hodnotu platobných nárokov za rovnakých podmienok ako je to umožnené členským štátom uplatňujúcim režim jednotnej platby (Single Payment Scheme – SPS). V prípade posunu do nového režimu priamych platieb možno očakávať zavedenie diferencovanej hodnoty platobných nárokov poľnohospodárov na základe ich viazaných platieb, osobitných platieb, oddelených platieb a doplnkových národných

4

priamych platieb v rozmedzí rokov 2009 - 2013. Z pohľadu slovenského poľnohospodára možno konštatovať, že v úrovni jeho platieb v novom programovacom období bude čiastočne zohľadnená hodnota jeho platieb z obdobia od platnosti nariadenia o „preskúmaní stavu“ SPP2. V prípade, že by táto pozícia nebola presadená v rokovaniach, dôsledky tohto ustanovenia by mali výrazne negatívny dopad na hospodársku situáciu slovenských poľnohospodárov v prvých rokoch uplatňovania reformy SPP, predovšetkým s ohľadom na produkujúce podniky, a preto tento pokrok v rokovaní považujeme za kľúčový.

b)Ďalší výrazný pokrok v rokovaní nastal v ustanovení o obmedzení platieb pre veľké poľnohospodárske podniky (capping). Počiatočný návrh Komisie zavádzal nasledovné progresívne krátenie priamych platieb a strop na príjem poľnohospodárskeho podniku:

▪krátenie o 20% pre platby viac ako 150 000 € a do 200 000 €;

▪krátenie o 40% pre platby viac ako 200 000 € a do 250 000 €;

▪krátenie o 70% pre platby viac ako 250 000 € a do 300 000 €;

▪krátenie o 100% pre platby nad 300 000 €.

▪Pozn.: Do objemu prostriedkom na krátenie sa nezapočítava platba na „greening“ a návrh umožňuje odrátať skutočne vyplatené náklady na pracovnú silu, vrátane daní a sociálnych odvodov v predchádzajúcom roku. Krátené prostriedky zostávajú pre členský štát, v ktorom vznikli, ich použitie je však viazané na inovácie v rámci druhého piliera.

Takéto ustanovenie by postihlo iba niektoré členské krajiny, medzi nimi aj Slovenskú republiku, čo by podľa nášho názoru znamenalo porušenie princípu rovnakého zaobchádzania. Aktívnym presadzovaním našej pozície a koordináciou dotknutých členských štátov sme dosiahli, že pozícia SR bola zohľadnená a toto ustanovenie bude možné zaviesť ako dobrovoľné pre členský štát. Slovenskí poľnohospodári tak nebudú dotknutí takýmto krátením priamych platieb, ak Slovenská republika rozhodne o neuplatňovaní tohto ustanovenia.

c)V oblasti priamych platieb došlo k výraznému pokroku aj v súvislosti s návrhom o ekologizácii priamych platieb (greening). Návrh ustanovuje, že na financovanie postupov prospešných pre klímu a životné prostredie použijú členské štáty 30% ročného vnútroštátneho stropu. Počas diskusií presadzovalo SR zavedenie určitej pružnosti do tohto ustanovenia (pôvodná pozícia SR bola zmenená). Naša pozícia ku „greeningu“ bola zohľadnená a nová verzia ustanovenia hovorí, že „Na financovanie týchto postupov použijú členské štáty 30% ročného vnútroštátneho stropu, pričom sa jasne vymedzí pružnosť, pokiaľ ide o výber ekologizačných opatrení“. V porovnaní s pôvodným návrhom možno konštatovať, že po zavedení vysokej miery flexibility slovenskí poľnohospodári nebudú týmto ustanovením negatívne dotknutí. Vývoj súčasných rokovaní navyše smeruje k prípadnému dobrovoľnému uplatňovaniu celého režimu „greening“.

Návrh Komisie v rámci jedného z opatrení „greeningu“ taktiež obsahoval ponechanie až 7% plochy poľnohospodárskeho podniku mimo produkcie vo forme ochranných pásov, zalesnených oblastí, terás a pod. Pri veľkých podnikoch, čo by sa výrazne dotklo Slovenskej republiky, môže ísť o veľké plochy ktoré nebudú hospodársky využité.

2 Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003

5

Slovenská republika odmietla toto ustanovenie a v priebehu diskusií došlo k čiastočnej akceptácii jej pozície – v prípade opatrenia oblastí ekologického záujmu možno očakávať zníženie pôvodne navrhovanej plochy na úroveň 5%.

Návrh Komisie ustanovoval aj povinnosť zachovávať trvalé trávne porasty (TTP) na úrovni jednotlivca. Slovenská republika presadila v rámci diskusií svoju pozíciu a možno očakávať, že po konečnom schválení bude uplatňovaná nasledovná výnimka: ak v členskom štáte pomer trvalých trávnych porastov (TTP) v roku 2012 neklesol alebo klesol o menej než 5% na úkor pôdy vzhľadom k referenčnému roku, bude možné zachovávať trvalé trávne porasty na úrovni členského štátu.

V rámci tretieho z opatrení „greeningu“ – rotácia plodín došlo k pokroku v otázke definície pojmu plodina a členské štáty získali značnú mieru flexibility v prispôsobovaní definície s ohľadom na špecifiká členského štátu.

d)Čo sa týka priamych platieb, pozícia Slovenskej republiky bola presadená aj v návrhoch o mladých poľnohospodárov a malých poľnohospodároch. Pôvodne navrhované povinné uplatňovanie týchto režimov Slovenská republika zásadne odmietala z dôvodu narušenia konkurenčného prostredia a možného zvýšenia ekologického rizika z dôvodu zjednodušenia požiadaviek na malých poľnohospodárov v oblasti ekologickej platby, krížového plnenia a ich kontrol. Výsledkom intenzívnych rokovaní by mala byť dobrovoľnosť uplatňovania týchto režimov pre členské štáty.

Pozitívna zmena z pohľadu Slovenskej republiky nastala aj v definícii „aktívneho poľnohospodára“. Oproti pôvodnému návrhu Komisie bude daná členským štátom dostatočná flexibilita pri stanovovaní definície, čo podľa nášho názoru odráža rôznorodosť situácie v členských štátoch.

e)V rámci rozvoja vidieka návrh Komisie stanovoval, že na to aby dané územie bolo oprávnené na platbu a považované za územie, ktoré čelí vážnym prírodným znevýhodneniam musí najmenej 66% využívanej poľnohospodárskej pôdy spĺňať aspoň jedno biofyzikálne kritérium a limitnú hodnotu. Slovenská republika počas diskusií presadzovala stanovenie nižšej kriteriálnej hodnoty, čo bolo akceptované počas dánskeho predsedníctva (60%). Nakoľko by v zmysle pôvodného návrhu by došlo k zníženiu 34 444 ha doteraz podporovaných plôch z kategórie ostatné znevýhodnené oblasti na jednej strane a k novému zaradeniu doteraz nepodporovaných plôch vo výmere 8 302 ha na druhej strane, hodnotíme to ako pokrok v prospech slovenských poľnohospodárov a v ďalších rokovaniach si vieme predstaviť aj ďalšie zníženie. Pri stanovení kriteriálnej hodnoty na 60% by v Slovenskej republike došlo iba k zníženiu doteraz podporovanej plochy o 33 269 ha a novému zaradeniu doteraz nepodporovaných plôch vo výmere 12 325 ha.

f)Rovnako za pokrok v rokovaniach považujeme v súvislosti s novým vymedzením znevýhodnených oblastí stanovenie prechodného obdobia pre vyplácanie degresívnych platieb poľnohospodárom v oblastiach, ktoré nebudú viac oprávnené na podporu v rámci nového vymedzenia. Pôvodný návrh Komisie stanovoval prechodné obdobie od roku 2014 do roku 2017. V rámci rokovaní bola zohľadnená pozícia SR a dĺžka prechodného obdobia bola upravená na 2016 – 2019, čo bude mať vplyv na finančné prostriedky vyplácané poľnohospodárom v dotknutých oblastiach.

III.Iniciatívy smerujúce ku koordinácii pozície Slovenskej republiky

v rámci Rady ministrov, Európskeho parlamentu a medzinárodných

zoskupení za obdobie apríl 2012 až december 2012

6

Pozícia Slovenskej republiky k reforme SPP bola aktívne presadzovaná aj v rámci zoskupenia V4 a rôznych iniciatív koordinujúcich pozície rovnako dotknutých členských štátov, predovšetkým „nových členských štátov“. Slovenská republika aktívne participovala na príprave týchto iniciatív a presadzovala ich zohľadnenie na pôde Rady ministrov a Európskeho parlamentu:

•Pripomienky ministerstva boli zaslané členovi Európskeho parlamentu s cieľom presadiť ich zapracovanie do textu správy Európskeho parlamentu k návrhom (Príloha 2);

•Spoločný návrh Maďarska, Českej republiky, Litvy, Lotyšska, Slovenska a Rumunska ohľadom požiadavky k diferenciácii platobných nárokov, 8. júna 2012 (Príloha 3);

•Spoločné vyhlásenie ministrov poľnohospodárstva krajín V4 + Bulharska a Rumunska o kľúčových elementoch reformy SPP, 2. – 3. júla 2012, Rzeszow (Príloha 4);

•Spoločné stanovisko ministrov poľnohospodárstva Bulharska, Českej republiky, Poľska, Rumunska, Slovenska a Slovinska o kľúčových elementoch reformy SPP, 15. – 16. novembra 2012, Varšava (Príloha 5);

•Spoločná deklarácia Bulharska, Českej republiky, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska k viazanej podpore, 13. novembra 2012 (Príloha 6);

•Spoločná pozícia Francúzska, Nemecka, Rakúska, Maďarska, Španielska, Talianska, Portugalska, Slovinska, Českej republiky, Bulharska, Grécka, Luxemburska, Rumunska a Slovenska adresovaná Komisii v súvislosti s režimom výsadbových práv, 27. november 2012 (Príloha 7).

IV.Podrobnejšia pozícia SR a dosiahnutý pokrok v rokovaniach za obdobie

apríl 2012 až december 2012, definované podľa vecnej štruktúry

Rada ministrov viedla diskusiu k jednotlivým návrhom nariadení tvoriacim právny základ spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2020 na svojom zasadnutí dňa 26. 4. 2012, 14. 5. 2012, 18. 6. 2012, 16. 7. 2012, 24. – 25. 9. 2012, 22. – 23. 10. 2012, 28. – 29. 11. 2012 a 18. – 19. 12. 2012. Slovenská republika na týchto zasadnutiach presadzovala pozíciu bližšie rozpísanú v stanoviskách SR na jednotlivé zasadnutia Rady ministrov (v „Prílohe 8“ materiálu). Podrobnejšie stanovisko SR, ako aj dosiahnutý pokrok za obdobie od apríla 2012 do decembra 2012 k jednotlivým ustanoveniam návrhov reformy SPP uvádzame bližšie definované podľa vecnej štruktúry:

1.Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov podľa režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (nariadenie o priamych platbách)

Pozícia SR k jednotlivým ustanoveniam návrhu nariadenia o priamych platbách a dosiahnutý pokrok:

1.1.úroveň a model prerozdeľovania priamej podpory navrhnutý Komisiou

neodstraňuje úplne historický princíp a vychádza z 90% priemeru EÚ, pričom členským štátom nachádzajúcim sa pod touto úrovňou sa rozdiel medzi ich súčasnou úrovňou priamych platieb a 90% priemeru EÚ na konci programového obdobia zníži len o 1/3. Na základe tohto návrhu by ani v budúcom programovom období nedošlo k vyrovnaniu úrovne priamych platieb v rámci EÚ.

Slovenská republika je jedným z členských štátov, ktoré na doterajších zasadnutiach vyjadrovali zásadný nesúhlas s týmto návrhom. Úroveň a model

7

prerozdelenia priamej podpory je súčasťou rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci a z pohľadu SR zatiaľ nedošlo k adekvátnej zmene návrhu. Ministerstvo bude naďalej presadzovať doterajšie stanovisko v rámci pokračujúcej diskusie o reforme SPP, ako aj diskusie o budúcom viacročnom finančnom rámci.

1.2. „Greening“ – Komisia vo svojom návrhu s cieľom posilniť ekologickú

udržateľnosť poľnohospodárskeho sektora navrhuje využiť 30% priamych platieb na postupy, ktoré umožňujú optimálne využitie prírodných zdrojov. Tieto postupy, ktoré sa ľahko zavádzajú a ktoré sú z ekologického hľadiska účinné, sú: diverzifikácia plodín, zachovanie trvalých trávnych porastov, ochrana oblastí ekologického záujmu. SR vo svojej počiatočnej pozícii považovala použitie až 30% objemu prostriedkov na priame platby na ekologickú platbu za príliš vysoké, čo by v niektorých prípadoch viedlo k obmedzovaniu poľnohospodárskej výroby. Pozícia SR k tomuto bodu bola zmenená a SR počas rokovaní presadzovala zohľadnenie väčšej miery flexibility oproti pôvodnému návrhu Komisie.

Pozícia SR bola akceptovaná a možno očakávať zavedenie vysokej miery flexibility jednotlivých opatrení týkajúcich sa predovšetkým definície trvalých trávnych porastov (TTP) (napr. možnosť kontroly podmienky na úrovni členského štátu), zníženie plochy ktorej sa uplatňovanie opatrenia „oblasť ekologického záujmu“ (Ecological Focus Area - EFA) zo 7% na 5%, rozšírenie rozsahu oblasti ekologického záujmu (napr. o krajinné prvky ako trvalé trávne porasty, zaviesť pružnosť, aby členské štáty mohli rozšíriť definíciu, oslobodenie menších fariem), návrh „zelený z definície“ (patriť by sem mali farmári s vysokým podielom trvalých trávnych porastov (TTP), poľnohospodári s účasťou v programoch rozvoja vidieka, poľnohospodári, ktorí sa zúčastňujú na národných alebo regionálnych systémoch certifikácie), diverzifikácia plodín ktorej podstatou je povinné striedanie plodín a pestovanie aspoň troch plodín v rámci podniku s cieľom zamedziť jeho monokultúrnosti (úpravu kritéria oslobodiť menšie farmy a špeciálne typy fariem).

1.3.Možnosť diferencovať hodnotu platobných nárokov za rovnakých podmienok

ako je to umožnené členským štátom uplatňujúcim režim SPS:

–čl. 22(3a) návrhu nariadenia stanovuje, že členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu (Single Area Payment Scheme - SAPS), môžu obmedziť výpočet jednotkovej hodnoty platobných nárokov na sumu zodpovedajúcu najmenej (80%) vnútroštátnemu stropu. Tieto členské štáty môžu zvýšiť hodnotu platobných nárokov v prípadoch, keď celková hodnota platobných nárokov poľnohospodárov v rámci režimu základnej platby je nižšia ako celková hodnota platieb prijatých príslušným poľnohospodárom v roku 2013 v rámci režimu jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č 73/2009. Na tento účel sa musí hodnota každého z platobných nárokov dotknutého poľnohospodára zvýšiť o podiel rozdielu medzi celkovou hodnotu platobných nárokov podľa režimu základnej platby a celkovej hodnoty platieb obdržaných týmto poľnohospodárom v roku 2013 v rámci režimu jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č 73/2009. Pre výpočet zvýšenia, môže členský štát vziať do úvahy podporu poskytovanú poľnohospodárovi v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009 v kalendárnom roku 2013 v sektore ovčieho mäsa, kozieho mäsa, hovädzieho a teľacieho mäsa, rovnako ako v súlade s čl. 68 (1) (b) nariadenia (ES) č. 73/2009 (viazaná podpora), za predpokladu, že členský štát rozhodol, že nebude uplatňovať dobrovoľné viazané podpory podľa hlavy IV tohto nariadenia v príslušných odvetviach.

8

-SR počas rokovaní žiadala rovnakú možnosť diferenciácie pre členské štáty uplatňujúce jednotnú platbu na plochu (SAPS) a pre tento účel sme žiadali v čl. 22 (3a) upraviť sumu 80 % na 40 % tak, ako je to umožnené pre krajiny uplatňujúce režim jednotnej platby v čl. 22 (2).

-SR počas technických rokovaní žiadala pre výpočet zvýšenia hodnoty platobných nárokov, aby mohol členský štát vziať do úvahy podporu poskytovanú poľnohospodárovi v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, celkovú hodnotu SAPS ale aj osobitné platby, osobitné pomoci podľa čl. 68 (1b) a 68 (1) (c) a doplnkové národné priame platby (prechodnú vnútroštátnu pomoc) v rozmedzí rokov 2009 – 2013.

SR hodnotí pozitívne, že došlo k akceptácii jeho požiadavky a po takejto zmene je možné toto ustanovenie uplatňovať aj členskými štátmi uplatňujúcimi systém SAPS. V prípade posunu do nového režimu priamych platieb (režim základnej platby) možno očakávať zavedenie diferencovanej hodnoty platobných nárokov poľnohospodárov na základe ich viazaných platieb, osobitných platieb, oddelených platieb a doplnkových národných priamych platieb v rozmedzí rokov 2009 - 2013.

1.4.navrhované ponechanie až 7% plochy poľnohospodárskeho podniku mimo

produkcie vo forme ochranných pásov, zalesnených oblastí, terás atď. považuje SR

za príliš vysoké, čím sa znižujú plochy, ktoré môžu byť využité na výrobu potravín alebo obnoviteľných zdrojov energie. Pri veľkých podnikoch môže ísť o veľké plochy, ktoré nebudú hospodársky využívané, čo môže mať nepriaznivý dopad na zamestnanosť v poľnohospodárstve a je v protiklade s cieľom vyváženého územného rozvoja.

Počas CY PRES došlo k posunu a momentálne očakávame v prípade opatrenia oblastí ekologického záujmu zníženie pôvodne navrhovanej plochy potrebnej na uplatňovanie tohto opatrenia na úroveň 5% a zároveň je predmetom diskusie čiastočné uplatňovanie tohto ustanovenia na úrovni členského štátu (2,5% na úrovni členského štátu, 2,5% na úrovni poľnohospodára).

Vývoj súčasných rokovaní navyše smeruje k prípadnému dobrovoľnému uplatňovaniu celého režimu „greening“.

1.5.Komisia vo svojom návrhu zaviedla nerovnaký prístup k poľnohospodárom na

základe veľkosti poľnohospodárskeho podniku. Takýto návrh by negatívne

postihoval iba niektoré členské štáty, čím by dochádzalo podľa nášho názoru k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania s poľnohospodármi v rámci EÚ. Z toho dôvodu SR zásadne odmietla progresívne krátenie priamych platieb a strop na príjem poľnohospodárskeho podniku;

Na základe nekompromisnej pozície SR a aktuálneho stavu rokovaní k budúcemu viacročnému finančnému rámcu možno očakávať fakultatívne uplatňovanie obmedzenia platieb pre veľké poľnohospodárske podniky. Uvedenú zmenu hodnotí ministerstvo vysoko pozitívne, nakoľko SR s ohľadom na štruktúru svojich fariem je jednou z členských krajín, ktoré by boli postihnuté týmto krátením priamych platieb.

1.6.pre SR predstavuje ukončenie využívania systému SAPS a prechod na systém

platobných nárokov jednoznačne administratívne zaťaženie a zvýšené náklady.

„SAPS“ – SR vo svojej počiatočnej pozícii považovala ukončenie využívania systému SAPS a prechod na systém platobných nárokov jednoznačne za administratívne neprimeraný. Pozícia SR k tomuto bodu bola zmenená, nakoľko pre technickú nekompatibilitu systému s pravidlami WTO členské štáty postupne

9

opustili požiadavku ďalšieho prechodného obdobia pre využívanie tohto systému. SR preto spolu s ďalšími členskými štátmi požadovalo zavedenie možnosti vnútornej konvergencie priamych platieb s čiastočným zohľadnením historických platieb.

1.7.Komisia vo svojom návrhu definovala taktiež „aktívneho poľnohospodára“ - SR vo

svojej počiatočnej pozícii považovala stanovenú minimálnu požiadavku aby 5% z celkových príjmov poľnohospodára s príjmom nad 5000 EUR pochádzalo z poľnohospodárskej činnosti za príliš nízku. Pozícia SR k tomuto bodu bola zmenená, nakoľko návrh Predsedníctva DK umožňuje členských štátom dostatočnú mieru flexibility pri stanovovaní definície, najmä snaha zamerať spôsobilosť na platbu viac na pôdu ako na žiadateľa, a teda žiadatelia by mali vykonávať minimálne činnosti na ich území, aby si zachovali nárok na priame platby.

1.8.uprednostňovanie mladých poľnohospodárov v rámci režimu navrhnutého

Komisiou považuje SR za narúšajúce konkurenčné prostredie a z toho dôvodu SR požaduje dobrovoľnosť režimu.

Väčšina členských štátov je v tejto otázke toho istého názoru ako SR a preto je možné očakávať zmenu, ktorá oproti pôvodnému návrhu Komisie bude v prospech SR.

1.9.Komisia ako jeden z prvkov predstavila režim pre malých poľnohospodárov. SR má

k navrhovanému režimu výhrady, nakoľko podstatné zjednodušenie požiadaviek na malých poľnohospodárov v oblasti ekologickej platby, krížového plnenia a kontrol by mohlo znamenať zvýšené ekologické riziko. SR presadzuje režim pre malých farmárov na báze dobrovoľnosti pre členský štát.

Väčšina členských štátov je v tejto otázke toho istého názoru a preto je možné očakávať zmenu, ktorá oproti pôvodnému návrhu Komisie bude v prospech SR.

1.10.Vyňatie časti finančnej obálky na špecifické problémové oblasti poľnohospodárstva

formou viazanej platby bola tiež otázka, ktorou sa SR aktívne zapodievala.

Výsledkom tejto snahy by po politickom schválení na úrovni EÚ mohlo byť navýšenie prostriedkov na financovanie takéhoto opatrenia.

1.11.v súvislosti s ustanovením o presune prostriedkov medzi piliermi SR podporuje flexibilitu v presune prostriedkov medzi piliermi.

2.Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)

Pozícia SR k jednotlivým ustanoveniam návrhu nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a dosiahnutý pokrok:

2.1.SR považuje súčasné nastavenie systému intervenčného nákupu obilnín za

nedostatočné a požaduje, aby sa otvorená verejná intervencia týkala aj jačmeňa a kukurice (okrem pšenice).

Diskusia o systéme intervenčného nákupu obilnín nie je uzatvorená, nakoľko sa nedosiahla podpora v prospech, ani proti návrhu. Konečné rozhodnutie súvisí s uzavretím rokovaní o viacročnom finančnom rámci.

2.2.čo sa týka referenčnej ceny – SR podporuje zvýšenie referenčných cien pšenice,

jačmeňa a kukurice (min. na 130 EUR/t), cukru, sušeného odstredeného mlieka, masla, hovädzieho, teľacieho a bravčového mäsa, nakoľko referenčné ceny týchto komodít boli ustanovené ešte v roku 2007 a v súčasnosti neodzrkadľujú súčasné trhové ceny.

10

Diskusia o referenčnej cene nie je uzatvorená, nakoľko sa nedosiahla podpora v prospech, ani proti návrhu. Konečné rozhodnutie súvisí s uzavretím rokovaní o viacročnom finančnom rámci, nakoľko nárast referenčných cien by viedol i k nárastu potrebného rozpočtu na trhovo orientované výdavky.

2.3.SR nesúhlasí so zrušením systému kvót v sektore cukru od hospodárskeho roka

2015/16. Podporuje jeho zachovanie do roku 2020, ako aj navýšenie kvót pre

jednotlivé členské štáty. Nesúhlasnú pozíciu presadzuje SR aj v súvislosti so zrušením minimálnej ceny cukrovej repy a podporuje zachovanie status quo. Tiež podporuje zrušenie exportných obmedzení spolu s výrobným poplatkom a uvoľnenie mimo kvótového cukru na trh EÚ ak bude nedostatok cukru na trhu EÚ.

Návrh Komisie sa doposiaľ nepodarilo presadiť, nakoľko podstatná časť členských krajín (14), vrátane SR, zásadne odmietlo zrušenie systému kvót v sektore cukru od hospodárskeho roka 2015/16 a požadujú jeho zachovanie do roku 2020. Značná časť členských krajín si však naopak želá zotrvať na rozhodnutiach dosiahnutých k reforme cukru v roku 2006.

2.4.SR nesúhlasí s návrhom na rozšírenie uplatňovania všeobecnej normy kvality na

všetky sektory, pre ktoré neexistujú špecifické normy kvality, napr. na sektor vína

a v tejto súvislosti má výhrady k tomu, aby enologické postupy tvorili špecifickú normu kvality, keďže ide skôr o pravidlá ako o obchodné normy kvality.

Stanovisko SR bolo v plnej miere akceptované, čoho výsledkom je návrh na zachovanie status quo, ktorý má momentálne dostatočnú podporu ČŠ.

2.5.v zmysle reformy sektoru vína z roku 2008 je zámerom po roku 2015 zrušiť

systém výsadbových práv pre vinič. SR nesúhlasí so zrušením systému

výsadbových práv pre vinič po roku 2015, ako aj so zrušením vinohradníckych registrov. Liberalizácia výsadbových práv by podľa SR viedla k nekontrolovanému nárastu vinohradníckych plôch, ktoré by vyústilo do prebytku lacných vín na trhu a výrazného zhoršenia podmienok pre slovenských výrobcov vína.

Nesúhlas so zrušením systému výsadbových práv vyjadrilo viacero ČŠ a z toho dôvodu bola táto otázka diskutovaná na Skupine na vysokej úrovni, ktorú za týmto účelom zriadila Komisia. Rada ministrov sa na svojom decembrovom zasadnutí zaoberala predloženými závermi Skupiny na vysokej úrovni pre výsadbové práva a členské štáty môžu predložiť pripomienky k textu záverov. Zrušenie systému výsadbových práv pre vinič bude následne predmetom diskusie prípravných orgánov Rady EÚ.

Pozícia SR je podporovaná aj Bulharskom, Českou republikou, Nemeckom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Luxemburskom, Maďarskom, Rakúskom, Portugalskom, Rumunskom a Slovinskom, čoho dôkazom je aj spoločná iniciatíva týchto krajín k systému výsadbových práv z 27.

novembra 2012 (Príloha 7).

2.6.SR by v rámci diskusie o reforme SPP uvítala aj diskusiu k mliečnym kvótam,

nakoľko sa obáva situácie, ktorá by mohla nastať v dôsledku významného nárastu produkcie niektorých členských štátov po roku 2015. Z toho dôvodu SR pokladá za potrebné prijať účinné opatrenia, ktoré by zabránili vytlačeniu našich prvovýrobcov z trhu po zrušení systému mliečnych kvót. Táto pozícia nebola presadzovaná v rámci diskusií, ktoré prebehli do apríla 2012. SR otvorilo tento problém na novembrovej Rade ministrov a na problém v sektore mlieka upozorníme aj na nasledujúcom zasadnutí.

2.7.SR podporuje rozpočet pre schému školského ovocia na úrovni 150 mil. EUR,

rovnako ako aj zvýšený príspevok z rozpočtu Únie z 50%/75% na 75%/90%.

11

Počas rokovaní bola presadená pozícia SR a rozpočet pre schému školského

ovocia je stanovený na 150 mil. EUR. Pokrok v rokovaní možno z pohľadu SR

hodnotiť pozitívne, nakoľko Komisia vo svojom návrhu presadzovala rozpočet vo výške 90 mil. EUR s návrhom na jeho postupné zníženie na 60 mil. EUR. Naše čerpanie v rámci schémy školského ovocia dosahuje 100%.

2.8.SR presadzovalo zmenu návrhu v súvislosti s výberom produktov pre program

školského mlieka, ktorý podľa nariadenia bol v kompetencii Komisie.

Počas rokovaní bola presadená pozícia SR a tieto opatrenia sú zahrnuté v návrhu nariadenia s rozhodovaním podľa čl. 43(3).

2.9.SR má výhrady k navrhovanému modelu financovania organizácií výrobcov,

nakoľko rôzna miera spolufinancovania môže spôsobiť rozdiely v jednotlivých ČŠ, SR má tiež výhrady k povinnému uznávaniu organizácií výrobcov vo všetkých sektoroch.

Na základe doterajších diskusií nebolo možné dospieť k podpore návrhu Komisie a momentálne návrh ponecháva status quo, ktorý je pre SR vyhovujúci.

2.10.SR podporuje zachovanie vývozných náhrad alebo podobného kompenzačného

mechanizmu a nesúhlasí s jednostranným zrušením vývozných náhrad v EÚ od roku 2013. Zároveň vo svojej pozícii presadzuje, aby stanovenie vývozných náhrad prijímala Rada podľa čl. 43(3).

Pozícia SR je v návrhu zohľadnená a vývozné náhrady boli presunuté do rozhodovacích právomocí Rady v zmysle našej požiadavky.

2.11.delegované akty – SR presadzovala od začiatku rokovaní zníženie právomocí

Komisie prostredníctvom delegovaných aktov.

V tejto otázke bol počas rokovaní dosiahnutý pokrok a SR v tejto súvislosti hodnotí zmenu návrhu ako prijateľnú, nakoľko v opačnom prípade by došlo k neprimeranému rozšíreniu právomocí Komisie.

2.12.ľanové vlákna - SR vo svojej počiatočnej pozícii vyjadrovala výhrady k doplneniu

ľanového vlákna medzi výrobky, na ktoré sa môže poskytnúť pomoc na súkromné skladovanie (čl. 16 návrhu nariadenia). Dôvodom pre takéto stanovisko bolo, že situácia v sektore ľanového vlákna je dlhodobejšie poznamenaná jednostrannou závislosťou na Číne, ktorá predstavuje odbyt pre 85% vlákien vyprodukovaných v EÚ. Uplatnenie súkromnej pomoci ako nástroja na zníženie ponuky je otázne, pretože v EÚ sa zásoby ľanového vlákna u najväčších producentov v období posledných troch rokov pohybujú na úrovni 60 – 80% ročnej produkcie.

Pozícia SR k tomuto bodu bola zmenená a SR už voči doplneniu ľanového vlákna medzi výrobky, na ktoré sa môže poskytnúť pomoc na súkromné skladovanie nepresadzuje.

2.13.súkromné skladovanie olivového oleja – SR vo svojej počiatočnej pozícii

vyjadrovala výhrady k vypusteniu ustanovenia týkajúceho sa podmienok otvorenia súkromného skladovania olivového oleja (č. 17 návrhu nariadenia). Dôvodom pre takéto stanovisko bolo, že existujúce nariadenie Rady 1234/2007 v článku 33 stanovuje, že otvorenie súkromného skladovania je možné v prípade kombinácie vážneho narušenia trhu a poklesu ceny pod určitú úroveň. SR podporovala zachovanie takéhoto postupu aj v novom návrhu a vyjadrovala výhrady k stanovovaniu podmienok otvorenia skladovania Komisiou formou delegovaných aktov.

Pozícia SR k tomuto bodu bola zmenená a Slovenská republika už voči tomuto ustanoveniu nepresadzuje výhradu.

12

3.Návrh nariadenia Rady, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých typov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami

Pozícia SR k jednotlivým ustanoveniam návrhu nariadenia a dosiahnutý pokrok:

3.1.delegované akty – SR presadzovala od začiatku rokovaní zníženie právomocí

Komisie prostredníctvom delegovaných aktov a presun právomocí na Radu, ako aj s tým súvisiace rozšírenie rámca opatrení.

Pozícia SR bola zapracovaná a rámec opatrení v nariadení bol rozšírený o právomoci, ktoré členské štáty požadovali presunúť na Radu.

4.Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (nariadenie o rozvoji vidieka)

Pozícia SR k jednotlivým ustanoveniam návrhu nariadenia o rozvoji vidieka a dosiahnutý pokrok:

4.1.Nové vymedzenie ostatných znevýhodnených území (článok 32, 33 návrhu

nariadenia) a stanovenie kriteriálnej hodnoty – návrh Komisie stanovuje, že na

to, aby dané územie bolo oprávnené na platbu a považované za územie, ktoré čelí vážnym prírodným znevýhodneniam musí najmenej 66% využívanej poľnohospodárskej pôdy spĺňať aspoň jedno biofyzikálne kritérium a limitnú hodnotu. SR presadzovala v rámci rokovaní stanovenie kriteriálnej hodnoty na úrovni 50%, nakoľko by mohlo dôjsť k výpadku 34 444 ha doteraz podporovaných plôch z kategórie ostatné znevýhodnené oblasti na jednej strane a novému zaradeniu doteraz nepodporovaných plôch vo výmere 8 302 ha na druhej strane.

Na základe pripomienok SR, ako aj iných ČŠ, DK PRES v rámci prebiehajúcich rokovaní navrhlo vo svojom revidovanom texte zníženie kriteriálnej hodnoty na úroveň 60%. CY PRES zachovalo počas svojho pôsobenia návrh DK PRES. SR kompromisný návrh DK PRES považuje za krok správnym smerom, aj keď si vieme predstaviť ďalšie zníženie stanovenej úrovne. Zároveň je potrebné poznamenať, že EK zásadne odmieta znižovanie úrovne kriteriálnej hodnoty pod 66% a nesúhlasí s predloženým kompromisným návrhom.

4.2.Nové vymedzenie ostatných znevýhodnených území (článok 32, 33 návrhu

nariadenia) a stanovenie prechodného obdobia – v súvislosti s novým

vymedzením znevýhodnených oblastí Komisia stanovuje prechodné obdobie pre vyplácanie degresívnych platieb poľnohospodárom v oblastiach, ktoré nebudú viac oprávnené na podporu v rámci nového vymedzenia. Návrh Komisie stanovuje uvedené prechodné obdobie od roku 2014 do roku 2017. SR počas rokovaní požadovala predĺženie prechodného obdobia do roku 2020.

Aj na základe pripomienok a požiadaviek SR bol v kompromisnom návrhu DK PRES upravený pôvodný návrh Komisie, ktorý stanovuje prechodné obdobie na roky 2014-2019. CY PRES následne upravilo návrh dĺžky prechodného obdobia DK PRES na roky 2016-2019. Kompromisný návrh považujeme za pokrok a môžeme ho akceptovať.

4.3.Ex ante kondicionality (článok 10, príloha IV) – ide o nový administratívny prvok

pre politiku rozvoja vidieka. Ex ante kondicionality predstavujú súbor podmienok, ktoré musia byť splnené pred začatím finančnej implementácie pomoci z jednotlivých fondov. Niektoré podmienky sú spoločné pre všetky fondy spoločného strategického rámca a niektoré sú špecifické pre daný fond (sektor hospodárstva). Z pohľadu riadiacich orgánov v členských štátoch a ich skúseností

13

s implementáciou programov rozvoja vidieka by uplatnenie ex ante kondicionalít znamenalo dodatočnú administratívnu záťaž a veľké riziko spomalenia finančnej implementácie. Mohla by nastať situácia, kedy by pre nesplnenie všeobecných ex ante kondicionalít, ktoré patria do kompetencie iných rezortov, nemohla začať implementácia programu rozvoja vidieka. Tzn. implementácia politiky rozvoja vidieka ako II piliera SPP by bola priamo podmienená situáciou v iných oblastiach ekonomiky ČŠ. SR vníma ex ante kondicionality ako zvýšenie administratívnej záťaže. Pokladáme za vhodné, aby sa uplatňovali len relevantné ex ante kondicionality súvisiace s rozvojom vidieka, ktoré by mali najväčší prínos k správnej implementácii pomoci z fondu bez ohľadu na to, či sa vzťahujú na všetky alebo len na niektoré priority. SR v rámci svojich pripomienok navrhovala vylúčenie alebo podstatné zníženie rozsahu uplatňovaných ex ante kondicionalít len na tie, ktoré priamo súvisia s rozvojom vidieka.

DK PRES vo svojom kompromisnom návrhu zohľadnilo pripomienku SR ako aj iných ČŠ a navrhlo podstatné zníženie rozsahu uplatňovaných ex ante kondicionalít. Počas CY PRES vyjadrila veľká väčšina ČŠ podporu zníženiu rozsahu. CY PRES preto kompromisný text z dielne DK PRES v častiach venovaných ex ante kondicionalitám nemenilo. Uvedené SR vníma ako krok k zjednodušeniu situácie a ako menšiu hrozbu oneskorenia implementácie pomoci z fondu.

4.4.Štátna pomoc – problematika schvaľovania opatrení, ktoré sú nad rámec článku

43 Zmluvy. Opatrenia rozvoja vidieka, ktoré idú nad rámec článku 43 Zmluvy

o fungovaní EÚ (mimo poľnohospodársky sektor), je potrebné schvaľovať aj z hľadiska súladu s pravidlami štátnej pomoci. V dôsledku týchto pravidiel nastáva situácia, kedy niektoré opatrenia rozvoja vidieka sú schvaľované Európskou komisiou dvakrát, jednak v rámci schválenia programu rozvoja vidieka, jednak v rámci schválenia schémy štátnej pomoci, ktoré musí členský štát vypracovať na každé jedno opatrenie spadajúce mimo poľnohospodársky sektor). Uvedené je zdĺhavé a administratívne náročné. SR vníma túto situáciu za neprimerane komplikovanú a časovo náročnú. Podobne ako veľká väčšina ostatných ČŠ aj SR apeluje na EK, aby prijala kroky na zlepšenie a zjednodušenie. Uvítali by sme jednotný spôsob schvaľovania opatrení na podporu rozvoja vidieka, tzv. „one window approach“.

Komisia zobrala na vedomie požiadavku ČŠ na zjednodušenie situácie a prisľúbila návrh riešenia.

4.5.Vykazovanie údajov o ukazovateľoch podporených operácií - v pôvodnom návrhu

EK bola stanovená riadiacemu orgánu povinnosť vykazovať EK údaje o ukazovateľoch podporených operácií v štvrťročnom intervale. V súčasnosti sa uvedené ukazovatele vykazujú v rámci výročných správ. Takmer všetky členské štáty uvedenú povinnosť kritizovali z dôvodu navýšenia administratívnej záťaže a vzniku dodatočných nákladov. SR nesúhlasila s povinnosťou vykazovať údaje štvrťročne. V SR by tiež dodatočná povinnosť priniesla zvýšenie nákladov na administratívne zabezpečenie. Považujeme za dostatočné vykazovanie ukazovateľov v ročnom intervale tak, ako je to v súčasnom období.

DK PRES v kompromisnom návrhu zohľadnilo pripomienky členských štátov a požiadavku vykazovať údaje štvrťročne z textu odstránila a nahradila ročným intervalom tak, ako je to v súčasnosti. Počas CY PRES vyjadrila veľká väčšina ČŠ podporu takémuto riešeniu. CY PRES preto kompromisný text z dielne DK PRES v časti venovanej frekvencii vykazovania nemenilo.

14

4.6.Štátne lesy ako príjemcovia pomoci v rámci opatrenia „Zalesňovanie

a vytváranie zalesnených oblastí“ (článok 23) - v zmysle pôvodného návrhu EK

by podpora v rámci „Zalesňovanie a vytvárane zalesnených oblastí“ mala byť poskytovaná súkromným majiteľom a nájomcom pozemkov a obciam. Išlo by o podporu na vykrytie nákladov jednak na zriadenie a ročnú prémiu na hektár na údržbu vrátane skorého a neskorého čistenia na max. 10 rokov. Otázka zahrnutia štátnych lesov medzi príjemcov podpory je stále diskutovanou témou. Členské krajiny, ktorých podstatná časť lesov je vo vlastníctve štátu, požadujú aby v rámci daného opatrenia boli oprávnení prijímatelia aj štátne lesy. Na druhej strane, niektoré iné štáty nesúhlasia, aby štátne lesy boli prijímateľmi podpory. Komisia odmieta, aby v rámci daného opatrenia boli podporované štátne lesy. SR zastáva názor, že štátne lesy by mali byť oprávnené na podporu, pretože opatrenie „Zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí“ je neziskové opatrenie, ktoré prispieva k napĺňaniu environmentálnych cieľov stratégie EÚ 2020. Preto by mal byť rozhodujúci účel a dosahovanie cieľov opatrenia, a nie len typ príjemcu. SR požaduje, aby v rámci opatrenia „Zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí“ boli prijímateľmi podpory aj organizácie, ktoré obhospodarujú štátnu pôdu nezávisle od štátneho rozpočtu. Zaradenie štátnych organizácií medzi oprávnených prijímateľov je opodstatnené, pretože tieto v mnohých prípadoch spravujú/obhospodarujú poľnohospodárske pozemky, ktoré v súčasnosti nie sú využívané na poľnohospodárske účely a zalesnenie týchto pozemkov je žiaduce z dôvodu protipovodňovej ochrany, ochrany a zvyšovania biodiverzity a tvorby krajiny.

Vzhľadom na rôzne názory členských krajín a EK, je táto otázka stále otvorená a diskutovaná na úrovni Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo.

4.7.Nárokovateľnosť DPH – Pokiaľ ide o oprávnenosť DPH pre subjekty, ktoré

nemajú nárok na jej vrátenie podľa daňových predpisov, je situácia v súčasnom období rozdielna v rámci štrukturálnych fondov a v rozvoji vidieka. V štrukturálnych fondoch je nenávratná DPH oprávnená na podporu. Ide napríklad o DPH, ktorú platia obce pri investíciách podporovaných z Regionálneho operačného programu. Avšak na druhej strane, v rámci rozvoja vidieka nenávratná DPH je oprávnená len v určitých prípadoch, avšak toto nie je prípad napr. obcí, ktoré keď získajú podporu z Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013, musia DPH investície uhradiť z vlastných zdrojov. Uvedená téma sa diskutuje v rámci vyjednávaní k viacročnému finančnému rámcu na úrovni Rady EÚ pre všeobecné otázky, kde EK navrhuje, aby formulácia oprávnenosti DPH platná v súčasnom programovacom období pre rozvoj vidieka, platila v budúcom programovacom období pre všetky fondy Spoločného strategického rámca. SR požaduje rovnaké pravidlá oprávnenosti DPH ako sú v súčasnom období platné pre politiku súdržnosti – štrukturálne fondy, s ich rozšírením aj na oblasť rozvoja vidieka a oblasť rybného hospodárstva. Oprávnenosť nenávratnej DPH je dôležitým faktorom pri rozhodovaní o realizácii investície.

Ide o otvorenú otázku, ktorá je stále predmetom rokovaní na úrovni diskusií k viacročnému finančnému rámcu.

5.Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (horizontálne nariadenie)

15

Pozícia SR k jednotlivým ustanoveniam návrhu horizontálneho nariadenia a dosiahnutý pokrok:

5.1.Slovenská republika, ako aj väčšina delegácií vyjadrila vážne obavy, pokiaľ ide o možné zvýšenie administratívneho zaťaženia a nákladov spojených s novými

úlohami certifikačných orgánov, ktoré navrhuje Komisia v súvislosti s

potvrdením zákonnosti a správnosti príslušných transakcií, ako aj dodržiavania zásady riadneho finančného hospodárenia. Nie je presvedčená o možných výhodách (zníženie počtu kontrol na mieste), ktoré by vyvážili ďalšie administratívne zaťaženie. Slovenská republika by ako kompromis súhlasila s dobrovoľnosťou systému.

5.2.SR požadovala, aby boli minimálne podmienky akreditácie platobných agentúr

týkajúce sa vnútorného prostredia, činností kontroly, informácií, oznamovania a monitorovania, ako aj pravidlá týkajúce sa postupu pri vydávaní a odnímaní akreditácie, stanovené formou vykonávacích, a nie delegovaných aktov.

5.3.SR navrhla ponechať sumu predbežného financovania účasti EPFRV na danom programe vo výške 7 % tak, ako je to v súčasnosti (návrh Komisie počíta s úrovňou 4 %),

5.4.SR vyjadrila nesúhlas s návrhom platiť úroky z omeškania zo štátneho rozpočtu pri

oneskorenom vyplatení podpôr, a to z dôvodu vysokej finančnej náročnosti na štátny rozpočet a nerozpočtovanie prostriedkov takéhoto charakteru

5.5.SR navrhla, aby finančné dôsledky nevykonaného vymáhania znášal členský štát a EÚ v pomere 50 % k 50 % (rovnako ako je to v súčasnosti). Komisia je toho názoru, že finančné dôsledky nevykonaného vymáhania má znášať ČŠ v plnej výške.

5.6.SR je proti tomu, aby suma, ktorú si členský štát môže ponechať ako paušálne uhradenie nákladov za vymáhanie, bola znížená zo súčasných 20 % na 10 % vymožených súm.

Na základe pripomienok viacerých členských štátov, vrátane Slovenska bola v návrhu nariadenia zohľadnená väčšina požiadaviek členských štátov. Otvorená zatiaľ zostáva otázka stanovenia sumy predbežného financovania účasti EPFRV na danom programe. Z pohľadu SR kľúčovou otázkou v rámci súčasných diskusií týkajúcich sa horizontálneho nariadenia je zavedenie povinnosti certifikačného orgánu kontrolovať zákonnosť a správnosť príslušných transakcií (navrhnutých je 210 až 450 kontrol na mieste namiesto súčasných 40) až na úroveň žiadateľov, a to vzhľadom na vyššiu administratívnu záťaž certifikačného orgánu, následné dodatočné náklady a veľmi nízku pravdepodobnosť uplatňovania zníženia kontrol na mieste v SR. Na základe uvedeného SR zotrváva na svojom stanovisku a podporuje v súčasnosti platný kontrolný systém certifikačných orgánov.

6.Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o priame platby poľnohospodárom pre rok 2013

Štádium procedúry:postup ukončený (vstup do platnosti 7. 8. 2012, účinnosť 1. 1. 2013, Úradný vestník Európskej únie L 204 z 31. júla 2012).

Pozícia SR k jednotlivým ustanoveniam návrhu nariadenia:

6.1.Predložený návrh nariadenia stanovuje, že všetky sumy priamych platieb vo všetkých ČŠ s výnimkou Bulharska a Rumunska, ktoré sa majú poľnohospodárom poskytnúť v kalendárnom roku 2013 a ktoré presahujú sumu 5 000 EUR, sa znížia o 10 %, pričom toto zníženie sa pri sumách prevyšujúcich 300 000 EUR zníži o

16

ďalšie 4 %. Zároveň však návrh nariadenia stanovuje, že sa toto zníženie stanoví na 0 % pre nové ČŠ.

6.2.Predložený návrh nariadenia ďalej stanovuje nové konečné termíny pri osobitnej podpore podľa čl. 68 týkajúce sa možnosti danej členským štátom sa rozhodnúť o zmene sumy na financovanie tejto podpory a rozhodnutie týkajúce sa ukončenia uplatňovania tejto podpory. Nové členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu sa môžu zároveň rozhodnúť do 1. septembra 2012 používať, počnúc rokom nasledujúcim po tomto rozhodnutí, až 10% svojich vnútroštátnych stropov na poskytnutie podpory poľnohospodárom, ako je stanovené v čl. 68.

6.3.Predložený návrh nariadenia ďalej stanovuje, že nové členské štáty majú možnosť udeliť s výhradou schválenia Komisiou prechodnú vnútroštátnu pomoc poľnohospodárom aj v roku 2013. V záujme zabezpečenia kontinuity úrovne podpory pre poľnohospodárov v roku 2013 môžu byť podporené len tie sektory, ktoré využili dané členské štáty v roku 2012 z doplnkových vnútroštátnych priamych platieb a ak bude prechodná pomoc poskytovaná za rovnakých podmienok ako v roku 2012.

6.4.Príloha IV stanovuje celkové čisté sumy priamych platieb pre všetky členské štáty na rok 2013. Pre Slovensko sa na rok 2013 stanovuje, že celkové čisté sumy priamych platieb, ktoré sa môžu poskytnúť za kalendárny rok nesmú prekročiť sumu 385,6 mil. €.

6.5.Na rok 2012 sú celkové čisté sumy priamych platieb pre SR na úrovni 357,9 mil. €. Zároveň ale v zmysle prílohy VIII nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 sú vnútroštátne stropy pre SR stanovené na rok 2012 na úrovni 355 242 tis. € a na rok 2013 na úrovni 388 176 tis. €. Na rok 2012 tak predstavuje rozdiel medzi čistou sumou a vnútroštátnym stropom pre SR nárast o približne 0,75 %, pri navrhovanej čistej sume 385,6 mil. € na rok 2013 predstavuje tento rozdiel pokles o približne 0,66 %.

Slovenská republika vyjadrila podporu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o uplatňovanie prechodných opatrení pre rok 2013.

7.Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom

Štádium procedúry:postup ukončený Úradný vestník Európskej únie L 316 z 14. 11. 2012.

Slovenská republika nie je priamo dotknutá nariadením.

V.Ďalší priebeh schvaľovacieho procesu a postup Slovenskej republiky

v nasledujúcich rokoch vo vyjednávaniach

V nadväznosti na prebiehajúce diskusie v Európskom parlamente a Rade sa schválenie jednotlivých nariadení a implementačných aktov očakáva do konca roku 2013, s cieľom uplatňovať reformu SPP od 1. januára 2014. V súčasnosti závisí pokrok v rokovaniach do určitej miery od pokroku rokovaní k budúcemu viacročnému finančnému rámcu (VFR), pričom dňa 23. 11. 2012 Európska rada poverila svojho predsedu, aby v nadchádzajúcich týždňoch spolu s predsedom Európskej komisie pokračoval v práci a konzultáciách s cieľom dospieť ku konsenzu medzi 27 členskými štátmi, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec Únie na roky 2014 – 2020. Ako sa ďalej uvádza vo vyhlásení zo samitu, z rozhovorov Európskej rady, ktoré prebehli v dňoch 22. – 23. novembra 2012

17

„je zrejmé, že existuje dostatočná úroveň potenciálnej konvergencie, aby bolo možné začiatkom budúceho roka dospieť k dohode“.

Vzhľadom k tomu, že rokovania k reforme SPP nie sú uzavreté, SR bude naďalej presadzovať svoje pozície v rámci rokovaní prípravných orgánov Rady. Za účelom presadenia našich pozícií bude SR naďalej vyvíjať aktivity smerujúce ku koordinácii našich pozícií s inými členskými štátmi, či už v rámci V4 alebo nových členských štátov.

Čo sa týka legislatívneho postupu - návrh nariadenia o priamych platbách je spolu s návrhmi týkajúcimi sa rozvoja vidieka, jednotnej spoločnej organizácie trhov a financovania SPP jedným zo štyroch hlavných návrhov reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré má prijať Rada spolu s Európskym parlamentom. Riadny legislatívny postup predstavuje spoločné prijatie nariadenia Európskym parlamentom (Slovenská republika má v Európskom parlamente 13 poslancov z celkového počtu 754, spôsob schvaľovania v EP systémom jednoduchej väčšiny) a Radou (Slovenská republika má pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou 7 hlasov, krajiny V4 spolu 58 hlasov, 12 nových členských krajín spolu 108 hlasov) na návrh Komisie.

Kvalifikovaná väčšina pri hlasovaní Rady, ktorá sa používa vo väčšine prípadov, sa dosiahne za predpokladu, že sú splnené tieto dve požiadavky:

•súhlas väčšiny členských štátov

•odovzdanie aspoň 255 hlasov z celkového počtu hlasov 345 s prospech návrhu.

Rozloženie počtu hlasov v Rade pre jednotlivé členské štáty EÚ:

Nemecko 29, Veľká Británia 29, Francúzsko 29, Taliansko 29, Španielsko 27, Poľsko 27, Rumunsko 14, Holandsko 13, Grécko 12, Portugalsko 12, Belgicko 12, Česko 12, Maďarsko 12, Švédsko 10, Rakúsko 10, Bulharsko 10, Slovensko 7, Dánsko 7, Fínsko 7, Írsko 7, Litva 7, Lotyšsko 4, Slovinsko 4, Estónsko 4, Cyprus 4, Luxembursko 4, Malta 3.