príslušných paragrafov sa jednoznačnejšie zosúladil a spresnil spôsob a podmienky uznávania úrovne dosiahnutého vzdelania v súlade s reformami vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.Uznávanie príslušného stupňa vzdelania, ktoré je úpravou predmetných ustanovení podlieha všeobecnému systému uznávania, ktoré je založené na princípe porovnateľnosti obsahu a rozsahu vzdelania. To znamená, že príslušný stupeň vzdelania sa uznáva, ak sa žiadateľ preukáže príslušným dokladom o vzdelaní, ktorý získal v štáte pôvodu a jeho vzdelanie je po porovnaní obsahu a rozsahu štúdia porovnateľné so vzdelaním, ktoré sa požaduje v Slovenskej republike na výkon príslušného regulovaného povolania.
Ak ide o štáty, ktoré prístup k určitému povolaniu neregulujú a neregulujú ani obsah vzdelávania ako kvalifikačný predpoklad na výkon tohto povolania, tak sa v súlade so smernicou ustanovuje, že žiadateľovi sa uzná príslušné vzdelanie, ak toto povolanie vykonával najmenej dva roky v priebehu posledných desiatich rokov v členskom štáte, ktorý toto povolanie nereguluje. Zároveň sa vyžaduje, aby žiadateľ bol držiteľom príslušného dokladu o vzdelaní, pričom tento doklad o vzdelaní nepreukazuje obsah, ktorý by zodpovedal regulácii ustanovenej smernicou. V tomto prípade sa uplatní všeobecný systém uznávania, teda porovnávací mechanizmus.
Obsahom úpravy je taktiež určenie podmienok uznávania príslušného vzdelania preukazujúceho sa dokladom vydanom v treťom štáte, ktoré možno uznať za rovnocenné za rovnakých podmienok ako pri dokladoch vydaných v členských štátoch. Smernica ponecháva na vnútroštátnu úpravu, akú právnu úpravu bude uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín. Slovenská republika pristúpila k zabezpečeniu rovnakých podmienok, ako v prípade občanov členských štátov. Uznávanie úrovne dosiahnutého vzdelania v treťom štáte zaručuje rovnaký prístup pri uznávaní dokladov o vzdelaní a odbornej kvalifikácie bez ohľadu na štát pôvodu a vylučuje diskrimináciu v prospech členského alebo nečlenského štátu. Predpoklad vyššieho odborného vzdelania je splnený aj vtedy, ak žiadateľ absolvoval jeden zo študijných odborov uvedený v prílohe č. 3 zákona, ktorá predstavuje zoznam odborných kvalifikácii a činností, ktoré boli zoskupené so súhlasom všetkých členských štátov. Predstavujú odbornú prípravu s osobitnou štruktúrou a podliehajú uznávaniu, v ktorom sa neskúma obsah a rozsah štúdia, podliehajú istému druhu automatického uznávania, avšak nespadajú pod úpravu § 8, vzhľadom na skutočnosť, že koordinácia vzdelania neprebieha vo všetkých členských štátoch.
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu podmienok uznávania príslušného vzdelania v bode 9.
Predmetnou úpravou ustanovení § 19 a 20 sa spresňujú a jednoznačne vymedzujú podmienky ukladania kompenzačných mechanizmov ako náhradných opatrení odstraňujúcich rozdiely v rozsahu alebo obsahu absolvovaného vzdelania alebo odbornej prípravy. V súlade so smernicou sa príslušnému orgánu, ktorý rozhoduje o uznaní dokladu o vzdelaní alebo o uznaní odbornej kvalifikácie, zachováva možnosť uložiť kompenzačný mechanizmus za predpokladu, že sú splnené podmienky, ktoré sa touto navrhovanou úpravou vzhľadom na nedostatky v predchádzajúcej aplikačnej praxi precizujú. Zároveň sa vymedzuje podstatný rozdiel vo vzdelaní alebo odbornej príprave, pričom príslušný orgán v rámci preskúmavania zisťuje, či ide o také rozdiely, ktoré je možné náležite kompenzovať kompenzačným mechanizmom. Príslušný orgán zohľadňuje aj doterajšiu prax žiadateľa a skutočnosť, že v štáte jeho pôvodu je považovaný za kvalifikovaného pracovníka. Vymedzuje sa aj obsah stanoviska, ktorý na