NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VI. volebné obdobie
Číslo: CRD - 1903/2012
244a
Spoločná správa
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Viliama Jasaňa a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 244) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Viliama Jasaňa a Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 244) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní (ďalej len „ gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 319 zo 6. novembra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
2
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
III.
Návrh zákona odporučili schváliť:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 122 z 20. novembra 2012,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesenímč. 96 z 15. novembra 2012,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 31 z 22. novembra 2012.
IV.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali prijali tieto návrhy:
K čl. I
1.V čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
„1. V § 4 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
a)fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b)fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom
1.starobného dôchodku,
2.invalidného dôchodku,
3
3.výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4.invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a
c)žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.
(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj
a)fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5 a
b)fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom
1.starobného dôchodku,
2.invalidného dôchodku,
3.výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4.invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)“.
2. V § 4 odsek 5 znie:
„(5) Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a je pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, suma vo výške 8,39 % priemernej
4
mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, inak suma vo výške 19,72 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Sumy podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na celé euro nahor. Sumy podľa prvej vety na príslušný kalendárny rok sa ustanovia opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“) najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnom roku.“.
3. V § 7 odsek 3 znie:
„(3) Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 z právneho vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5.“.
4. V § 11 ods. 1 sa slová „Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len„štatistický úrad“)“ nahrádzajú slovami „štatistickým úradom“.
5. V § 11 ods. 4 sa slová „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“ a vypúšťajú sa slová „Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“)“.“.
V súvislosti s vložením nových bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
5
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2.V čl. I bod 1 znie:
„1. V § 20 odsek 2 znie:
„(2) Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.“.“.
K bodom 1 a 2
Účelom predkladaného návrhu je najmä modifikácia a spresnenie podmienok dôchodkového poistenia fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „študent“) a úprava ďalších súvisiacich práv a povinností študentov, zamestnávateľov a Sociálnej poisťovne v súvislosti s vykonávaním ich dôchodkového poistenia.
Študent v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „dohoda“) sa stáva na účely dôchodkového poistenia zamestnancom a je povinne dôchodkovo poistený. Študentovi a jeho zamestnávateľovi vzniká povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. Študent si však môže určiť jednu dohodu najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca, na základe ktorej nebude z tejto dohody povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem, ak nebude pravidelne mesačne odmeňovaný, nepresiahne stanovenú sumu.
Maximálna suma mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, z ktorej nebude študent povinne dôchodkovo poistený je diferencovaná v závislosti od veku študenta. Pre študenta, ktorý nedovŕšil 18 rokov veku je maximálna suma mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu vo výške 8,39 % (v súčasnosti 66 eur) a pre študenta od dovŕšenia 18 rokov veku 19,72 % (v súčasnosti 155 eur) priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
6
za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na povinné dôchodkové poistenie.
Ak mesačný príjem študenta z dohody, ktorý je pravidelne mesačne odmeňovaný, presiahne stanovenú sumu, vznikne mu povinné dôchodkové poistenie, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol stanovenú sumu; takto vzniknuté povinné dôchodkové poistenie zanikne, ak jeho mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu alebo ukončením dohody o brigádnickej práci študentov. Priemerný mesačný príjem študenta z dohody, ktorý nie je pravidelne mesačne odmeňovaný sa zistí za obdobie jej trvania po skončení dohody. Ak takto zistený priemerný mesačný príjem presiahne stanovenú sumu, vznikne študentovi spätne od vzniku dohody povinné dôchodkové poistenie z čoho vyplynie povinnosť spätného doplatenia poistného.
Vymeriavacím základom na platenie poistného na povinné dôchodkové poistenie študenta je jeho mesačný (resp. priemerný mesačný) príjem z dohody po odpočítaní stanovenej sumy. Študent je povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi, že si určil dohodu, z ktorej nechce byť povinne dôchodkovo poistený a súčasne o tom, že si na rovnaké obdobie neurčil alebo neurčí inú dohodu na rovnaký účel a o tom, že zmenil toto svoje rozhodnutie. Ak túto svoju povinnosť poruší, môže mu byť Sociálnou poisťovňou uložená pokuta.
Zamestnávateľ je povinný stanoveným spôsobom oznámiť Sociálnej poisťovni identifikáciu zmluvy o brigádnickej práci študentov, z ktorej študent nechce byť povinne dôchodkovo poistený, prihlásiť študenta do registra poistencov Sociálnej poisťovne, ak mesačný príjem (resp. priemerný mesačný príjem) študenta z tejto dohody presiahne stanovenú sumu, odhlásiť študenta z tohto registra, ak mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu alebo, ak študent akokoľvek zmenil svoje rozhodnutie týkajúce sa tejto dohody.
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3.V čl. I bode 10 § 57 ods. 4 sa slová „poistenca, ktorý nemal“ nahrádzajú slovami „zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali“.
Ak v rozhodujúcom období nie je vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, navrhujem výhodu určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu z jednej tridsatiny vymeriavacieho základu, z ktorého by sa inak platilo poistné, keby nenastala sociálna udalosť, iba pre zamestnanca a povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu z dôvodu, že tento okruh osôb má vymeriavací základ daný cez platový dekrét, príp. cez daňové priznanie.
Vylúčením dobrovoľne poistenej osoby z tohto ustanovenia o určení pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, sa zamedzí zneužívanie systému nemocenského poistenia osobami, ktoré si určia
7
maximálny vymeriavací základ, ale poistné neplatia pre vznik sociálnej udalosti podmieňujúcej poskytovanie nemocenskej dávky.
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
4.V čl. I bode 10 § 57 ods. 4 sa slová „poberania materského alebo prerušenia povinného nemocenského poistenia pre čerpanie rodičovskej dovolenky alebo pre nárok na rodičovský príspevok“ sa nahrádzajú slovami „poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok“.
Navrhuje sa rovnaká úprava ako v § 49a zákona.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
5.V čl. I sa za bod 11 vkladajú nové body 12 až 20, ktoré znejú:
„12. V § 69 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
13. Za § 69 sa vkladá § 69a, ktorý znie:
㤠69a
(1) Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.
(2) Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma
8
starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa § 68 ods. 2 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 16 sa v tomto prípade neuplatní.
(3) Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.“.
14. V § 74 ods. 1 písmeno a) znie:
„a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok,“.
15. V § 75 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
16. V § 75 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
17. V § 75 ods. 4 sa slová „odseky 1 a 2“ nahrádzajú slovami „odseky 1 až 3“.
18. V § 76 ods. 1 sa slová „starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku“ nahrádzajú slovami „starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok“.
9
19. V § 77 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
20. V § 77 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.“.
V súvislosti s vložením nových bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Predčasný starobný dôchodok sa pri priznaní znižuje o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku. Uvedené zníženie sa vykonáva na základe predpokladaného obdobia jeho poberania, a to od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku.
Za účelom objektívneho určenia sumy predčasného starobného dôchodku sa navrhuje, aby sa na žiadosť poistenca novo určila suma tohto dôchodku odo dňa podania žiadosti, najskôr odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku. Navrhuje sa, aby nové určenie sumy dôchodku spočívalo v jeho zvýšení o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých sa predčasný starobný dôchodok nevyplácal. Uvedeným prepočtom bude suma dôchodku znížená nie za predpokladané obdobie jeho poberania ale na základe skutočne zisteného obdobia jeho poberania, ktoré v čase priznania predčasného starobného dôchodku nebolo známe.
Nové určenie sumy sa navrhuje aj na účely pozostalostných dávok, ktorých suma bola vypočítané z predčasného starobného dôchodku zomrelého poistenca.
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
10
6.V čl. I bod 13 znie:
„13. V § 138 odsek 8 znie:
„(8) Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.
Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj
a)mesačný príjem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak tento mesačný príjem nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5,
b)priemerný mesačný príjem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak tento priemerný mesačný príjem nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5.“.“.
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
7.V čl. I sa za bod 13 vkladajú nové body 14 až 18, ktoré znejú:
„14. V § 139 odsek 1 znie:
„(1) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete,
11
ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.“.
15. V § 139b odsek 2 znie:
„(2) Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) počas trvania dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.“.
16. Za § 139b sa vkladá § 139c, ktorý znie:
㤠139c
(1) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je priemerný mesačný príjem z tohto právneho vzťahu, ak nie je v odseku 2 ustanovené inak; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(2) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý je v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na platenie poistného na dôchodkové poistenie je rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom z tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.“.
17. V § 143 odsek 1 znie:
„(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z
12
vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a z vymeriavacieho základu podľa § 139a a § 139b je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol.“.
18. Za § 227 sa vkladá § 227a, ktorý znie:
㤠227a
(1) Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov.
(2) Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinná
a)písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,
b)písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1,
13
c)predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.
(3) Právne účinky
a)uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,
b)ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.“.“.
V súvislosti s vložením nových bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
8.V čl. I bod 14 znie:
„14. V § 231 ods. 1 písmeno b) znie:
„b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1.zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a
zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra
14
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
2.zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr
v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
3.zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 tretej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
4.zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu100b) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak
15
pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b),“.“.
K bodom 6 až 8
Účelom predkladaného návrhu je najmä modifikácia a spresnenie podmienok dôchodkového poistenia fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „študent“) a úprava ďalších súvisiacich práv a povinností študentov, zamestnávateľov a Sociálnej poisťovne v súvislosti s vykonávaním ich dôchodkového poistenia.
Študent v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „dohoda“) sa stáva na účely dôchodkového poistenia zamestnancom a je povinne dôchodkovo poistený. Študentovi a jeho zamestnávateľovi vzniká povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. Študent si však môže určiť jednu dohodu najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca, na základe ktorej nebude z tejto dohody povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem, ak nebude pravidelne mesačne odmeňovaný, nepresiahne stanovenú sumu.
Maximálna suma mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, z ktorej nebude študent povinne dôchodkovo poistený je diferencovaná v závislosti od veku študenta. Pre študenta, ktorý nedovŕšil 18 rokov veku je maximálna suma mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu vo výške 8,39 % (v súčasnosti 66 eur) a pre študenta od dovŕšenia 18 rokov veku 19,72 % (v súčasnosti 155 eur) priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na povinné dôchodkové poistenie.
Ak mesačný príjem študenta z dohody, ktorý je pravidelne mesačne odmeňovaný, presiahne stanovenú sumu, vznikne mu povinné dôchodkové poistenie, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol stanovenú sumu; takto vzniknuté povinné dôchodkové poistenie zanikne, ak jeho mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu alebo ukončením dohody o brigádnickej práci študentov. Priemerný mesačný príjem študenta z dohody, ktorý nie je pravidelne mesačne odmeňovaný sa zistí za obdobie jej trvania po skončení dohody. Ak takto zistený priemerný mesačný príjem presiahne stanovenú sumu, vznikne študentovi spätne od vzniku dohody povinné dôchodkové poistenie z čoho vyplynie povinnosť spätného doplatenia poistného.
Vymeriavacím základom na platenie poistného na povinné dôchodkové poistenie študenta je jeho mesačný (resp. priemerný mesačný) príjem z dohody po odpočítaní stanovenej sumy. Študent je povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi, že si určil dohodu, z ktorej nechce byť povinne dôchodkovo poistený a súčasne o tom, že si na rovnaké obdobie neurčil alebo neurčí inú dohodu na rovnaký účel a o tom, že zmenil toto svoje rozhodnutie. Ak túto svoju povinnosť poruší, môže mu byť Sociálnou poisťovňou uložená pokuta.
Zamestnávateľ je povinný stanoveným spôsobom oznámiť Sociálnej poisťovni identifikáciu zmluvy o brigádnickej práci študentov, z ktorej študent nechce byť povinne dôchodkovo poistený, prihlásiť študenta do registra poistencov Sociálnej poisťovne, ak mesačný príjem (resp. priemerný mesačný príjem) študenta z tejto dohody presiahne
16
stanovenú sumu, odhlásiť študenta z tohto registra, ak mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu alebo, ak študent akokoľvek zmenil svoje rozhodnutie týkajúce sa tejto dohody.
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
9.V čl. I v 14. bode § 231 ods. 1 písm. b) treťom bode sa slová „prvý bod“ nahrádzajú slovami „prvého bodu“ a v štvrtom bode sa slová „druhý bod“ nahrádzajú slovami „druhého bodu“.
Ide o spresnenie ustanovenia a jazykovú úpravu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie a rozpočet
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
10.V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
„15. V § 239 sa za slová „§ 227 ods. 2,“ vkladajú slová „§ 227a,“.“.
V súvislosti s vložením nového bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.
Účelom predkladaného návrhu je najmä modifikácia a spresnenie podmienok dôchodkového poistenia fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „študent“) a úprava ďalších súvisiacich práv a povinností študentov, zamestnávateľov a Sociálnej poisťovne v súvislosti s vykonávaním ich dôchodkového poistenia.
Študent v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „dohoda“) sa stáva na účely dôchodkového poistenia zamestnancom a je povinne dôchodkovo poistený. Študentovi a jeho zamestnávateľovi vzniká povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. Študent si však môže určiť jednu dohodu najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca, na základe ktorej nebude z tejto dohody povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem, ak nebude pravidelne mesačne odmeňovaný, nepresiahne stanovenú sumu.
Maximálna suma mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, z ktorej nebude študent povinne dôchodkovo poistený je diferencovaná v závislosti od veku študenta. Pre študenta, ktorý nedovŕšil 18 rokov veku je maximálna suma mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu vo výške 8,39 % (v súčasnosti 66 eur) a pre študenta od dovŕšenia 18 rokov veku 19,72 % (v súčasnosti 155 eur) priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
17
za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na povinné dôchodkové poistenie.
Ak mesačný príjem študenta z dohody, ktorý je pravidelne mesačne odmeňovaný, presiahne stanovenú sumu, vznikne mu povinné dôchodkové poistenie, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol stanovenú sumu; takto vzniknuté povinné dôchodkové poistenie zanikne, ak jeho mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu alebo ukončením dohody o brigádnickej práci študentov. Priemerný mesačný príjem študenta z dohody, ktorý nie je pravidelne mesačne odmeňovaný sa zistí za obdobie jej trvania po skončení dohody. Ak takto zistený priemerný mesačný príjem presiahne stanovenú sumu, vznikne študentovi spätne od vzniku dohody povinné dôchodkové poistenie z čoho vyplynie povinnosť spätného doplatenia poistného.
Vymeriavacím základom na platenie poistného na povinné dôchodkové poistenie študenta je jeho mesačný (resp. priemerný mesačný) príjem z dohody po odpočítaní stanovenej sumy. Študent je povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi, že si určil dohodu, z ktorej nechce byť povinne dôchodkovo poistený a súčasne o tom, že si na rovnaké obdobie neurčil alebo neurčí inú dohodu na rovnaký účel a o tom, že zmenil toto svoje rozhodnutie. Ak túto svoju povinnosť poruší, môže mu byť Sociálnou poisťovňou uložená pokuta.
Zamestnávateľ je povinný stanoveným spôsobom oznámiť Sociálnej poisťovni identifikáciu zmluvy o brigádnickej práci študentov, z ktorej študent nechce byť povinne dôchodkovo poistený, prihlásiť študenta do registra poistencov Sociálnej poisťovne, ak mesačný príjem (resp. priemerný mesačný príjem) študenta z tejto dohody presiahne stanovenú sumu, odhlásiť študenta z tohto registra, ak mesačný príjem nepresiahne stanovenú sumu alebo, ak študent akokoľvek zmenil svoje rozhodnutie týkajúce sa tejto dohody.
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
11.V čl. I bode 15 sa v úvodnej vete slová „vkladá § 293cp, ktorý znie“ nahrádzajú slovami „vkladajú § 293cp až 293ct, ktoré znejú“ a za § 293cp sa vkladajú § 293cr až 293ct, ktoré znejú:
㤠293cr
(1) Poistencovi, ktorému nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2013, dôchodkový vek dovŕšil pred 1. januárom 2013 a predčasný starobný dôchodok nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, sa suma starobného dôchodku, na ktorú mal nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, určí na žiadosť poistenca znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.
18
(2) Nárok na výplatu starobného dôchodku podľa odseku 1 vzniká odo dňa podania žiadosti o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. januára 2013.
§ 293cs
(1) Suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému predčasný starobný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2013 nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, alebo do dňa smrti poistenca, ak poistenec zomrel pred 1. januárom 2013, sa určí znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.
(2) Nárok na výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa odseku 1 vzniká odo dňa podania žiadosti o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. januára 2013.
§ 293ct
Sociálna poisťovňa o sume dôchodkovej dávky podľa § 293cr a 293cs rozhodne v lehote do 90 dní od začatia konania.“.“.
Predčasný starobný dôchodok sa pri priznaní znižuje o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku. Uvedené zníženie sa vykonáva na základe predpokladaného obdobia jeho poberania, a to od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku.
Za účelom objektívneho určenia sumy predčasného starobného dôchodku sa navrhuje, aby sa na žiadosť poistenca novo určila suma tohto dôchodku odo dňa podania žiadosti, najskôr odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku. Navrhuje sa, aby nové určenie sumy dôchodku spočívalo v jeho zvýšení o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých sa predčasný starobný dôchodok nevyplácal. Uvedeným prepočtom bude suma dôchodku znížená nie za predpokladané obdobie jeho poberania ale na základe skutočne zisteného obdobia jeho poberania, ktoré v čase priznania predčasného starobného dôchodku nebolo známe.
Nové určenie sumy sa navrhuje aj na účely pozostalostných dávok, ktorých suma bola vypočítané z predčasného starobného dôchodku zomrelého poistenca.
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
19
12.V čl. IV sa pred doterajší text vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 106 ods. 20 a 21 sa slová „31. decembra 2012“ nahrádzajú slovami „31.decembra 2015“.“.
Doterajší text čl. IV sa označuje ako bod 2.
V tejto súvislosti sa vykoná úprava v Čl. V o účinnosti, a to tak, že toto ustanovenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
V nadväznosti na navrhovaný odklad uplatňovania ustanovenia § 8 ods. 4 zákona o sociálnych službách do 31. decembra 2015, je potrebné zmeniť súvisiace ustanovenia § 106 ods. 20 a 21 zákona o sociálnych službách. Ide o potrebu zachovania pôsobnosti obce, vyššieho územného celku alebo zariadenia sociálnych služieb zriadeného ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia pri rozhodovaní o zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, a to až do 31. decembra 2015. Dôvodom zachovania rozhodovacej pôsobnosti príslušných orgánov je zabezpečiť transparentnosť prijímania klientov do zariadení sociálnych služieb, nakoľko sociálne služby sú stále nedostatkové.
Zároveň ide o ustanovenie straty platnosti rozhodnutia o zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 až dňom 31. decembra 2015. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k 31. decembru 2011 bolo v Slovenskej republike zaradených do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb celkom 9 280 fyzických osôb (zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb, zariadenia podporovaného bývania, rehabilitačné strediská, špecializované zariadenia).
Výbor NR SR pre sociálne veci
Gestorský výbor odporúča schváliť.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 odsek 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady
20
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov
s c h v á l i ť .
VI.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v štvrtej časti tejto spoločnej správy nasledovne:
- spoločne o bodoch 1 až 8, 10 až 12 so stanoviskom gestorského výboru schváliť,
- bod 9 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Vieru Šedivcovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 35 z 22. novembra 2012.
Bratislava 22. novembra 2012
Ján P o d m a n i c k ý v. r.
predseda výboru