1

PREDKLADACIA SPRÁVA

Predkladaný materiál obsahuje text Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom (ďalej len „Zmluva“).

Zmluvné strany ako členské štáty Európskej únie prostredníctvom Zmluvy s posilnením ekonomického piliera hospodárskej a menovej únie prostredníctvom prijatia súboru pravidiel určených na posilnenie rozpočtovej disciplíny a posilnenie koordinácie hospodárskych politík. Zmluvnými stranami tejto zmluvy sú členské štáty eurozóny a ďalšie štáty Európskej únie, ktoré k nej dobrovoľne pristúpili. Zmluva je v súlade s primárnymi prameňmi úniového práva, pričom sa vykladá do tej miery, v akej je s ním v súlade a nezasahuje do právomocí Európskej únie konať v oblasti hospodárskej únie. Zmluva má pôsobiť v spojení so Zmluvou, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu (ďalej len „EMS“) a jej reálnej aplikácii do praxe má napomôcť práve skutočnosť, že poskytnutie akejkoľvek pomoci z prostriedkov EMS bude viazané na ratifikáciu a implementáciu Zmluvy do vnútroštátnej legislatívy žiadateľského štátu.

Nadobudnutie účinnosti Zmluvy je založené na princípe opcie, keď na rozdiel od Rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji1 nie je potrebný súhlas všetkých členov eurozóny. Zmluva v zmysle článku 14 odsek 2 nadobudne platnosť 1. januára 2013 sa predpokladu, že dvanásť zmluvných strán, ktorých menou je euro, uložilo ich ratifikačnú listinu, alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uložení dvanástej ratifikačnej listiny zmluvnej strany, ktorej menou je euro, podľa toho, čo nastane skôr. Pre úplnosť je potrebné dodať, že táto Zmluva neobsahuje spôsob vystúpenia zmluvnej strany z nej.

Zmluva obsahuje rad fiškálnych pravidiel, pravidiel k správe, koordinácii a konvergencii hospodárskej a menovej únie. Obsahuje záväzok ratifikujúceho štátu hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom verejnej správy, s výnimkou ak ročné štrukturálne saldo verejnej správy2 nepresiahne špecifický strednodobý cieľ pre príslušnú krajinu, ktorý je vymedzený v revidovanom Pakte stability a rastu, pričom dolná hranica štrukturálneho deficitu je 0,5 % HDP. Ak je pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP výrazne pod 60 % a riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií sú nízke, dolná hranica štrukturálneho deficitu môže byť najviac 1,0 % HDP. Od tohto cieľa je možné sa odchýliť iba ak nastanú výnimočné okolnosti definované v Zmluve3. V prípade zaznamenaných výrazných odchýlok od strednodobého cieľa alebo postupu úpravy vedúceho

1 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 380/2010 Z. z..

2 Ide o cyklicky očistené saldo verejnej správy upravené o jednorazové vplyvy.

3 Možnosť prekročenia deficitu je prípustná len v stave výnimočných dočasných okolností, ako je nezvyčajná udalosť mimo kontroly dotknutej zmluvnej strany, ktorá má veľký vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy alebo obdobia prudkého hospodárskeho poklesu, v zmysle ich vymedzenia v revidovanom Pakte stability a rastu, a to za predpokladu, že dočasné odchýlenie sa dotknutej zmluvnej strany od jej strednodobého cieľa neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

2

k tomuto cieľu sa automaticky uplatní korekčný mechanizmus. Toto pravidlo je potrebné implementovať do vnútroštátnej legislatívy najneskôr do jedného roka od nadobudnutia platnosti Zmluvy.

Európska komisia bude informovať o ustanoveniach, ktoré každá zmluvná strana prijala v súlade s uvedenými črtami pravidla o štrukturálnom salde verejnej správy (článok 3, odsek 2), pričom, ak ich poruší, jedna alebo viacero zmluvných strán predloží túto záležitosť Súdnemu dvoru EÚ. Takýto rozsudok je záväzný. V prípade, že ho žalovaná zmluvná strana nebude rešpektovať, iná zmluvná strana sa môže na Súdnom dvore domáhať uloženia finančných sankcií. Takáto sankcia musí byť primeraná a nesmie presahovať 0,1 % HDP krajiny. Ak je zmluvná strana členom eurozóny, tieto prostriedky sa odvádzajú do EMS, v inom prípade do rozpočtu Európskej únie.

Zmluvné strany sa zároveň zaviazali snažiť sa dosiahnuť, aby ich pomer dlhu verejnej správy k HDP nepresiahol referenčnú hodnotu 60 %. Ak už túto hodnotu presiahol, zmluvná strana sa bude snažiť rozdiel dlhu voči referenčnej hodnote znižovať tempom jedna dvadsatina ročne. Zmluvná strana, voči ktorej sa bude uplatňovať postup pri nadmernom deficite, bude povinná zaviesť program rozpočtového a ekonomického partnerstva, ktorý bude obsahovať podrobný opis štrukturálnych reforiem, ktoré sa musia zaviesť a vykonať na účely zabezpečenia korekcie jej nadmerného deficitu. Vykonávanie tohto programu a súvisiacich plánov bude monitorovať Rada a Komisia.

S cieľom lepšie skoordinovať emisie štátnych dlhopisov budú zmluvné strany predbežne informovať Radu a Komisiu o pripravovaných emisiách štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok. Zmluvné strany sa tiež rozhodli spoločne pracovať na hospodárskej politike podporujúcej riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie a hospodársky rast prostredníctvom zvýšenej konvergencie a konkurencieschopnosti. Na tento účel prijmú príslušné opatrenia, využívajúc všetky špecifické opatrenia, ktoré im umožňuje primárne úniové právo. Rovnako medzi sebou prerokujú a prípadne koordinujú všetky hlavné reformy hospodárskej politiky, ktoré plánujú vykonať. Takáto koordinácie zahŕňa inštitúcie EÚ.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád štátov eurozóny sa neformálne stretávajú na samitoch eurozóny za účasti predsedu Komisie, pričom na takéto zasadnutia sa pozýva prezident ECB. Predsedu takéhoto samitu vymenujú v čase, kedy Rada volí svojho predsedu, funkčné obdobia majú zhodné. Samity sa konajú podľa potreby, najmenej dvakrát ročne. Na tieto rokovania sú prizvané aj hlavy štátov alebo predsedovia vlád ostatných zmluvných strán, ak sa rokovania týkajú konkurencieschopnosti, úprav globálnej architektúry eurozóny a základných pravidiel, ktoré sa na ňu budú uplatňovať v budúcnosti, no najmenej raz ročne. Predseda samitu eurozóny bude zabezpečovať ich kontinuitu v spolupráci s predsedom Komisie. Podklady bude pripravovať Euroskupina. Samit si môže pozvať na vypočutie predsedu Európskeho parlamentu, pričom ten predloží po každom rokovaní samitu Parlamentu správu. Predseda samitu zasa pravidelne informuje o výsledkoch samitov zmluvné strany, ktorých menou nie je euro.

Európsky parlament bude pravidelne organizovať konferencie parlamentných výborov s cieľom rokovať o rozpočtových politikách a ďalších otázkach ktoré obsahovo tvoria predmet tejto Zmluvy.

Zmluva sa uzatvára medzi suverénnymi štátmi eurozóny a neviaže sa na žiadne práva a povinnosti členských štátov Európskej únie vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní Európskej

3

únie, aj keď na ňu Zmluva niekoľko krát odkazuje. Z tohto dôvodu nemajú orgány Európskej únie žiadne kontrolné alebo vynucovanie právomoci voči členským štátom eurozóny, ktoré budú aj zmluvnými stranami Zmluvy. Celé fungovanie Zmluvy je založené na viackrát opakovanej a vzájomnej spolupráci medzi zmluvnými stranami Zmluvy. Tá spočíva napríklad v tom, že si zmluvné strany spoločne uznávajú pôsobnosť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) vo veci uloženia nápravy spočívajúcej v znížení deficitu (článok 8), že budú dodržiavať rozpočtové princípy Zmluvy alebo rešpektovať odporúčania Európskej komisie (napríklad článok 7).

Vzhľadom k tomu, že Zmluva má samostatné postavenia a neviaže sa na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, majú orgány4 Európskej únie (Európska komisia, rada Európskej únie) len monitorovacie a poradné postavenie. Ich úloha nie je preto kontrolná voči zmluvným stranám (t. j. členským štátom eurozóny), ale odporúčacia (napríklad článok 3, odsek 1 (b) alebo článok 5 odsek 2). V Zmluve je daná výlučne len právomoc Súdneho dvora EÚ, na ktorej sa výslovne dohodli všetky zmluvné strany.

Na vnútroštátnej úrovni sa od zmluvných strán vyžaduje, aby pravidlá zakotvené v Zmluve nadobudli vo vnútroštátnom práve zmluvných strán účinnosť najneskôr do jedného roka po nadobudnutí platnosti tejto Zmluvy, a to prostredníctvom ustanovení, ktoré sú záväzné, trvalé a v optimálnom prípade ústavného charakteru, alebo v prípade ktorých je inak zaručené ich úplné dodržiavanie a zachovávanie v rámci vnútroštátnych rozpočtových postupov. V Zmluve je zakotvená povinnosť zmluvnej strany zabezpečiť vo svojej legislatíve automatický korekčný mechanizmus v prípade zaznamenaných významných odchýlok od definovaného rozpočtového pravidla. Tento mechanizmus obsahuje povinnosť dotknutej zmluvnej strany vykonať opatrenia s cieľom odstrániť odchýlky v stanovenej lehote.

Napriek tomu, že Zmluva je založená na princípe spolupráce medzi zmluvnými stranami (článok 9) a dodržiavania povinností a pravidiel vyplývajúcich z nej, Zmluva upravuje prípady jej porušovania. Vzhľadom k tomu, že orgány Európskej komisie nevstupujú do náprav fiškálnej politiky štátu, Zmluva zveruje možnosť vynútenia nápravy ostatným zmluvným stranám (resp. len jednej zmluvnej strane). Ak sa jedna zmluvná strana domnieva, že druhá zmluvná strana nezabezpečila pravidlá vyplývajúce z článku 3, môže na ňu podať žalobu na Súdny dvor EÚ, ktorý môže rozsudkom uložiť odstránenie nežiaduceho stavu a prijatie nápravných opatrení. Kontrola plnenia tohto rozsudku je opäť zverená ostatným zmluvným stranám. Ak sa zmluvná strana na základe vlastného hodnotenia alebo hodnotenia Európskej komisie domnieva, že porušujúca zmluvná strana neprijala všetky opatrenia vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ, môže sa táto dožadovať uloženia finančných sankcií v súlade článkom 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ak Súdny dvor EÚ rozhodne, že dotknutá zmluvná strana nedosiahla súlad s jeho rozsudkom, môže jej uložiť paušálnu pokutu alebo penále, a to vo výške, ktorá bude primeraná okolnostiam a nepresiahne 0,1 % jej hrubého domáceho produktu. Sumy uložené zmluvnej strane, ktorého menou je euro, sa uhrádzajú do ESM. V ostatných prípadoch sa platby uhrádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Táto Zmluva nie je podmienená doteraz schválenými stabilizačnými mechanizmami (Európskym finančným stabilizačným nástrojom ani EMS). Zmluva len prízvukuje možnosť využitia týchto stabilizačných mechanizmov čerpania pomoci, ktoré sú k dispozícii zmluvným stranám na základe článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (článok 10). Naopak však

4 Okrem Súdneho dvora EÚ.

4

platí, že udelenie finančnej pomoci v rámci nových programov podľa ESM bude od 1. marca 2013 podmienené ratifikáciou tejto Zmluvy dotknutou zmluvnou stranou5.

Zmluvu za Slovenskú republiku podpísala Iveta Radičová, predsedníčka vlády Slovenskej republiky dňa 2. marca 2012.

Zmluva je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Podľa článku 7 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred ratifikáciou zmluvy vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na jej vykonateľnosť a záväznosť bude potrebné vytvoriť nový legislatívny rámec. Zmluva nemá prednosť pred zákonmi podľa článku 7 odseku 5 Ústavy Slovenskej republiky.

5 Preambula, odsek 5 Zmluvy, ktorou sa zriaďuje EMS.