1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Predložený návrh zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií SR zmysle úlohy D.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 54 zo dňa 22. februára 2012 k návrhu na uzavretie Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii1 (ďalej len „Zmluva“).
Rokovania o obsahu Zmluvy začali v polovici roku 2011, kedy bolo zrejmé, že okrem Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ďalej len "ESM"), ktorý rieši ohrozenie finančnej stability krajín Eurozóny, je potrebné zaviesť aj preventívne opatrenia, ktoré zaručia dodržiavanie rozpočtovej zodpovednosti a budú zamerané na predchádzanie situácií, kedy krajina potrebuje požiadať o stabilizačnú pomoc z ESM. Zmluva tvorí súčasť balíka spolu so súborom ďalších legislatívnych pravidiel, ktoré upravené vo forme sekundárnych prameňov úniového práva a všeobecne známe pod názvom "Twin Pack" a "Six Pack". Signatármi Zmluvy všetky štáty Európskej únie s výnimkou Českej republiky, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
Členské štáty, ktoré signatármi Zmluvy, schválili dodatočné pravidlá regulácie ekonomickej správy v rámci Európskej únie v podobe cieľovej hodnoty štrukturálneho salda a povinnosti vytvorenia automatického mechanizmu na zavedenie korekčných opatrení. Záujmom členských štátov je podporovať návrhy Európskej komisie, ktoré by posilnili a sprísnili Pakt stability a rastu, rovnako ako stanovovať nové strednodobé ciele, ktoré by podporili fiškálnu konsolidáciu menovej a hospodárskej únie, pričom ako referenčná hodnota by sa malo použiť štrukturálne saldo. Zmluva je komplementárnou zmluvou so Zmluvou, ktorou sa zakladá ESM, pričom poskytnutie akejkoľvek pomoci z prostriedkov ESM pre stabilitu bude viazané na ratifikáciu a implementáciu Zmluvy do vnútroštátnej legislatívy žiadateľského štátu.
Zmluvné strany sa zaviazali hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom verejnej správy. Za porušenie tohto pravidla sa nepovažuje to, ak ročné štrukturálne saldo verejnej správy2 nepresiahne špecifický strednodobý cieľ pre príslušnú krajinu, ktorý je vymedzený v revidovanom Pakte stability a rastu, pričom dolná hranica štrukturálneho deficitu je 0,5 % HDP. Ak je pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP výrazne pod 60 % a riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií nízke, dolná hranica štrukturálneho deficitu môže byť najviac 1,0 % HDP.
1 Celý názov zmluvného dokumentu je Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.
2 Ide o cyklicky očistené saldo verejnej správy upravené o jednorazové vplyvy.
2
Od tohto cieľa je možné sa odchýliť iba, ak nastanú výnimočné okolnosti definované v Zmluve3. V prípade zaznamenaných výrazných odchýlok od strednodobého cieľa alebo postupu úpravy vedúceho k tomuto cieľu, automaticky sa uplatní korekčný mechanizmus. Tento mechanizmus obsahuje povinnosť dotknutej zmluvnej strany vykonať opatrenia s cieľom odstrániť odchýlky v stanovenej lehote. Korekčný mechanizmus bude rešpektovať spoločné zásady, ktoré navrhla Európska komisia a komunikovala ich dňa 20. 6. 2012 a ktoré sa majú týkať charakteru, rozsahu a časového rámca korekčného opatrenia, ktoré sa prijať, a to aj v prípade výnimočných okolností, a úloh a nezávislosti inštitúcií zodpovedných na vnútroštátnej úrovni za monitorovanie dodržiavania pravidiel.
Uvedené pravidlá nadobudnú vo vnútroštátnom práve zmluvných strán účinnosť najneskôr do jedného roka po nadobudnutí platnosti Zmluvy, a to prostredníctvom ustanovení, ktoré záväzné, trvalé a v optimálnom prípade ústavného charakteru, alebo v prípade ktorých je inak zaručené ich úplné dodržiavanie a zachovávanie v rámci vnútroštátnych rozpočtových postupov (článok 3(2) Zmluvy).
Zmyslom návrhu zákona je upraviť pôsobnosť orgánov Slovenskej republiky pri vykonávaní niektorých práv a povinností Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy vo vnútroštátnom právnom poriadku tak, aby opatrenia a postupy v rámci posilnenia rozpočtovej zodpovednosti a koordinácie hospodárskych politík v hospodárskej a menovej únii boli v plnej miere v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluva je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon.
Návrh zákona upravuje zastupovanie Slovenskej republiky na rokovaniach samitu eurozóny, povinnosti Ministerstva financií SR vyplývajúcich zo Zmluvy v súvislosti s predkladaním programov rozpočtového a ekonomického partnerstva a ich uplatňovaním, predkladaním plánov vydávania štátnych dlhopisov Rade Európskej únie a Európskej komisie. Zároveň upravuje pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva financií SR v súvislosti s postupom pri podávaní podnetu na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie proti zmluvnej strane, ak niektorá zo zmluvných strán porušuje pravidlá určené Zmluvou.
Hlavy štátov alebo predsedovia vlád štátov eurozóny sa neformálne stretávajú na rokovaniach eurozóny za účasti predsedu Európskej komisie, pričom na takéto zasadnutia sa pozýva prezident Európskej centrálnej banky. Rokovania sa konajú podľa potreby, najmenej dvakrát ročne. Na tieto rokovania prizvané aj hlavy štátov alebo predsedovia vlád ostatných zmluvných strán, ak sa rokovania týkajú konkurencieschopnosti, úprav globálnej architektúry eurozóny a základných pravidiel, ktoré sa na ňu budú uplatňovať v budúcnosti, no najmenej raz ročne.
Slovenskú republiku na rokovaniach samitu eurozóny, ktoré sa konajú za účelom prerokovania základných pravidiel a budúcej spolupráce v oblastiach určených fiškálnou zmluvou zastupuje predseda vlády Slovenskej republiky (alternácia v tomto prípade nie je upravená z dôvodu, že vzhľadom na najvyššiu úroveň týchto stretnutí sa nezvyknú posielať
3 Možnosť prekročenia deficitu je prípustná len v stave výnimočných dočasných okolností, ako je nezvyčajná udalosť mimo kontroly dotknutej zmluvnej strany, ktorá veľký vplyv na finančnú pozíciu verejnej správy alebo obdobia prudkého hospodárskeho poklesu, v zmysle ich vymedzenia v revidovanom Pakte stability a rastu, a to za predpokladu, že dočasné odchýlenie sa dotknutej zmluvnej strany od jej strednodobého cieľa neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.
3
zástupcovia a neprítomný predseda vlády alebo prezident môže iba splnomocniť svojho kolegu hlasovať v mene splnomocňujúcej krajiny).
Podľa článku 5 (1) zmluvná strana, voči ktorej sa podľa zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, uplatňuje postup pri nadmernom deficite, zavedie program rozpočtového a ekonomického partnerstva obsahujúci podrobný opis štrukturálnych reforiem, ktoré sa musia zaviesť a vykonať na účely zabezpečenia účinnej a udržateľnej korekcie jej nadmerného deficitu. Obsah a forma takýchto programov sa vymedzia v rámci práva Európskej únie. Predkladanie týchto programov Rade Európskej únie a Európskej komisii na účely ich schválenia a monitorovania sa uskutočňuje v kontexte existujúcich postupov dohľadu stanovených v Pakte stability a rastu.
Zmluvné strany sa zároveň zaviazali podporiť návrhy alebo odporúčania, ktoré predloží Európska komisia, keď dospeje v rámci postupu pri nadmernom deficite k záveru, že členský štát, ktorého menou je euro, porušil kritérium pre deficit. Tu treba však upozorniť na skutočnosť, že táto povinnosť sa neuplatní v prípade, že sa medzi zmluvnými stranami, ktorých menou je euro, zistí, že kvalifikovaná väčšina z nich je proti navrhovanému či odporúčanému rozhodnutiu (článok 7 Zmluvy).
Ak sa zmluvná strana bez ohľadu na správu Európskej komisie domnieva, že iná zmluvná strana porušila článok 3 (2) Zmluvy môže záležitosť predložiť Súdnemu dvoru Súdnemu dvoru Európskej únie. Ak sa zmluvná strana na základe vlastného hodnotenia alebo hodnotenia Európskej komisie domnieva, že iná zmluvná strana neprijala opatrenia potrebné na plnenie rozsudok Súdneho dvora Európskej únie môže záležitosť predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie a požadovať uloženie finančných sankcií v súlade s kritériami stanovenými Európskou komisiou v rámci článku 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (paušálna pokutu, resp. penále môže byť uložená do výšky 0,1 % hrubého domáceho produktu zmluvnej strany voči ktorej je konanie vedené.
V mene Slovenskej republiky bude konať Ministerstvo spravodlivosti SR na základe podkladov Ministerstvo financií SR a po predchádzajúcom schválení postupu vládou Slovenskej republiky.
Zmluvné strany sa Zmluvou zároveň zaviazali, že v záujme lepšej koordinácie plánovania vydávania štátnych dlhopisov zmluvné strany budú predkladať Rade Európskej únie a Európskej komisii predbežné správy o svojich plánoch na vydávanie štátnych dlhopisov (článok 6 Zmluvy).
Zmluva je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Podľa článku 7 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred ratifikáciou zmluvy vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na vykonateľnosť niektorých práv a povinností Slovenskej republiky, pôsobnosť orgánov Slovenskej republiky je potrebné vypracovať nový legislatívny rámec. Týmto zákonom bude práve predkladaný návrh zákona a ďalší právny predpis, ktorým sa implementuje v priebehu jedného roka od nadobudnutia platnosti Zmluvy spomínaný korekčný mechanizmus.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
4
Vzhľadom na skutočnosť, že z predkladaného návrhu zákona nevyplýva pre Slovenskú republiku žiadne finančné plnenie, nebude mať tento návrh zákona žiadny vplyv na verejné financie. Schválenie predloženého návrhu zákona nebude mať žiaden vplyv ani na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
5
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
Vzhľadom na skutočnosť, že z predkladaného návrhu zákona nevyplýva pre Slovenskú republiku žiadne finančné plnenie, nebude mať tento návrh zákona žiadny vplyv na verejné financie.
Schválenie predloženého návrhu zákona nebude mať žiaden vplyv ani na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
6
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
1.Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3.Problematika zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
čl. 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
Protokol (č.12) o postupe pri nadmernom deficite pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o Európskej únii,
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):
nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1) v platnom znení,
nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní
vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.10/zv. 1) v platnom znení,
nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o
postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú.v. L 145, 10.6. 2009) v platnom znení.
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 27/04, EK v. Rada EÚ, rok 2004.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice alebo na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.
b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
7
d)Bezpredmetné.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
8
B. Osobitná časť
K článku I
K § 1
Stanovuje účel zákona, ktorým je výkon pôsobností orgánov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ďalej len "Zmluva").
K § 2
Stanovuje zastupovania Slovenskej republiky na rokovaniach eurozóny, ktoré boli doposiaľ upravené podobným spôsobom avšak neformálne. Zákon upravuje, že rokovaní eurozóny, ktoré sa konajú za účelom prerokovania základných pravidiel a budúcej spolupráce v oblastiach určených Zmluvou Slovenskú republiku zastupuje predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý informuje vládu Slovenskej republiky o prijatých záveroch a spoločných postupoch v oblasti rozpočtovej politike a hospodárskej politiky.
K § 3
Ustanovuje sa povinnosť Ministerstva financií SR predkladať Rade Európskej únie a Európskej komisii programy rozpočtového a ekonomického partnerstva na účely ich schválenia a monitorovania a predbežné správy o plánoch vydávania štátnych dlhopisov. Podľa Zmluvy zmluvná strana, voči ktorej sa podľa zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, uplatňuje postup pri nadmernom deficite, zavedie program rozpočtového a ekonomického partnerstva obsahujúci podrobný opis štrukturálnych reforiem, ktoré sa musia zaviesť a vykonať na účely zabezpečenia účinnej a udržateľnej korekcie jej nadmerného deficitu. Zmluvné strany sa Zmluvou zaviazali, že v záujme lepšej koordinácie plánovania vydávania štátnych dlhopisov zmluvné strany budú predkladať Rade Európskej únie a Európskej komisii predbežné správy o svojich plánoch na vydávanie štátnych dlhopisov. Koordinácia vo vzťahu k emisiám je komplementárnou úpravou k jednotným podmienkam emisií štátnych dlhopisov so splatnosťou viac než jeden rok, ktoré od 1. januára 2013 musí zakomponovať každý členský štát eurozóny do svojho programu emisie dlhopisov prostredníctvom tzv. doložiek spoločného postupu (Collective Action Clauses alebo "CACs").
K §4 ods. 1
Ministerstva spravodlivosti SR na základe podnetu Ministerstva financií SR a po predchádzajúcom schválení vládou SR predloží podnet na Súdny dvor Európskej únie v prípade, že existujú oprávnené domnienky, že niektorý z členských štátov porušil ustanovenia Zmluvy týkajúce sa povinnosti zaviesť fiškálne pravidlá a korekčný mechanizmus. Zároveň stanovuje podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené kedy je Ministerstvo financií SR takýto podnet Ministerstvu spravodlivosti SR povinné dať.
K §4 ods. 2
Táto lehota sa zavádza z dôvodu, aby malo Ministerstvo spravodlivosti SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR adekvátny čas na prípravu technicky náročného podania na Súdny dvor Európskej únie v príslušnej lehote.
K §4 ods. 3
Rovnako sa zavádza aj mechanizmus na späťvzatie podania v zmysle odsekov 1 a 2 v prípade, ak Európska komisia dospeje k záveru, že porušenie Zmluvy už ďalej netrvá.
9
K §4 ods. 4
Ministerstvo financií SR môže dať Ministerstvu spravodlivosti SR podnet na podanie návrhu na začatie konania pred Súdnym dvorom Európskej únie ak existuje oprávnená domnienka, že zmluvná strana viazaná článkom 3 ods. 2 Zmluvy neprijala opatrenia v súlade so Zmluvou potrebné na plnenie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie a ak existuje oprávnená domnienka o porušení pravidiel ustanovených v čl. 3 ods. 2 Zmluvy aj bez hodnotiacej správy Európskej komisie. V danom prípade ide o mechanizmus, ktorý zabezpečiť vzájomnú kontrolu zmluvných strán pri dodržiavaní záväzkov vyplývajúcich z článku 3 odseku 2 Zmluvy.
K §4 ods. 5
Ustanovuje sa, že o postupe podľa odseku 4 rozhodne vláda Slovenskej republiky uznesením, a to na základe návrhu Ministerstva spravodlivosti SR.
K §4 ods. 6
Zavádza sa povinnosť predložiť postup pri nadmernom deficite zmluvnej strany Zmluvy na schválenie vláde Slovenskej republiky.
K článku II
Zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách sa mení a dopĺňa tak, že zdroje financovania získané za účelom financovania realizácie špecifických štátnych záruk a splatenia majetkovej účasti v subjektoch zabezpečujúcich stabilitu eurozóny, o ktorých použití rozhodne vláda Slovenskej republiky uznesením budú tvoriť štátne finančné aktíva podľa § 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K článku III
Tento článok upravuje nadobudnutie účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na potrebu čo najskoršieho nadobudnutia účinnosti a vykonateľnosti Zmluvy sa navrhuje účinnosť tohto zákona na deň jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 7. novembra 2012.
Bratislava, 7. novembra 2012
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter Kažimír v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky