5

Predkladacia správa

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 je vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom jednou z kľúčových úloh vlády SR je konsolidovať verejné financie tak, aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP. Splnenie tejto úlohy v oblasti konsolidácie verejných financií je základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska. Vláda SR sa zameriava na také opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu verejných financií budú čo najmenej pôsobiť na spomalenie ekonomickej aktivity a hospodárskeho rastu Slovenska a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti.

Makroekonomické predpoklady sú postavené na prognóze, ktorá bola prezentovaná na 28. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy dňa 12. septembra 2012. Na základe tejto prognózy ministerstvo financií ponechalo odhad rastu HDP v tomto roku tak, ako bolo prezentované v júnovej prognóze na 2,5 %. Jeden z najsilnejších rastov v eurozóne v prvom polroku si slovenská ekonomika pripísala predovšetkým vďaka zahraničnému obchodu. Ten bol podporený spustením produkcie nových modelov automobilov. Vývoj v zahraničí je však čoraz viac ovplyvňovaný nepriaznivým vývojom v periférnych krajinách eurozóny. V druhej polovici roka sa preto očakáva spomalenie ekonomickej aktivity v zahraničí, ktorá sa nevyhnutne dotkne aj Slovenskej ekonomiky. V roku 2013 sa očakáva rast na úrovni 2,1 %.

Primárnym cieľom vlády SR v oblasti konsolidácie verejných financií je zníženie deficitu verejných financií na 2,9 % HDP v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Na nasledujúce roky sú stanovené deficity na úrovni 2,4 % HDP v roku 2014 a 1,9 % HDP v roku 2015.

Predpokladom pre splnenie uvedených cieľov je dodržanie stanoveného deficitu verejnej správy na rok 2012 vo výške 4,6 % HDP. Identifikované riziká rozpočtu, najmä nerozpočtovanie viacerých výdavkových položiek a nadhodnotenie niektorých príjmov dokazujú, že rozpočtovaný cieľ nie je možné naplniť v rámci parametrov schválených minulou vládou. Aj táto skutočnosť podčiarkuje fakt, že je potrebné, aby boli prijímané ďalšie konsolidačné opatrenia v záujme dosiahnutia cielených stanovených schodkov.

Splnenie rozpočtového cieľa v oblasti deficitu verejnej správy na rok 2013 formulovaného v rozpočte verejnej správy na roky 2013 až 2015 si pri realizácii nevyhnutnej konsolidácie verejných financií vyžaduje dosiahnutie širokého konsenzu všetkých zainteresovaných strán vrátane obcí, miest a vyšších územných celkov. Vláda Slovenskej republiky preto iniciovala rokovanie so Združením miest a obcí Slovenska a Združením samosprávnych krajov SK8 s cieľom prijatia spoločného Memoranda o spolupráci, v ktorom by bola potvrdená spoločná vôľa podieľať sa na realizácií zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií vyjadrených v rozpočte verejnej správy na roky 2013 až 2015. V oblasti výdavkov kvantifikácia objemu potrebnej konsolidácie v roku 2013 vychádza z princípov uplatnených v návrhu štátneho rozpočtu, t. j. úspor osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % oproti rozpočtu na rok 2012, modifikovaných na podmienky samosprávy.

V návrhu rozpočtu sú zapracované vplyvy prijatých opatrení vlády SR, ktoré boli schválené, resp. sú predmetom rokovania Národnej rady SR.

Konsolidačné úsilie sa v nasledujúcich rokoch sústreďuje najmä na výdavky rozpočtu verejnej správy. Podiel príjmov rozpočtu verejnej správy sa udržuje od roku 2010 mierne nad úrovňou 32 % HDP. Na rozdiel od stabilnej úrovne príjmov sa výdavky rozpočtu verejnej správy znížia z úrovne 40,0 % HDP v roku 2010 na 34,0 % HDP v roku 2015.

1.Makroekonomické predpoklady rozpočtu

Ministerstvo financií SR ponechalo odhad rastu HDP v tomto roku na 2,5 %. Jeden z najsilnejších rastov v eurozóne v prvom polroku si slovenská ekonomika pripísala predovšetkým vďaka zahraničnému obchodu. Ten bol podporený spustením produkcie nových modelov automobilov. Vývoj v zahraničí je však čoraz viac ovplyvňovaný nepriaznivým vývojom v periférnych krajinách eurozóny. V druhej polovici roka sa preto očakáva spomalenie ekonomickej aktivity v zahraničí, ktoré sa nevyhnutne dotkne aj slovenskej ekonomiky. V roku 2013 očakávame spomalenie rastu na úroveň 2,1 %.

Ekonomiky našich obchodných partnerov spomalili a očakávania ohľadom ich vývoja sa zhoršili. Eurozóna v druhom štvrťroku zaznamenala pokles HDP o 0,2 %. Navyše kríza periférnych krajín eurozóny a spomalenie svetového rastu začínajú doliehať aj na ekonomiku Nemecka. Rast nemeckého HDP sa v druhom kvartáli spomalil na 0,3 % a na základe údajov o PMI (index nákupných manažérov) a nových objednávkach nemeckých firiem sa v druhej polovici roka 2012 očakáva recesia. Očakávania v eurozóne a predovšetkým v Nemecku len potvrdzujú zhoršenie ekonomického vývoja v najbližšom období. Prepad nemeckého indexu očakávaní medzi podnikmi (IFO) posledné štyri mesiace výrazne klesá a od júna 2012 sa už nachádza pod dlhodobým priemerom. Indikátory dôvery v EÚ a eurozóne pokračujú v poklese a nachádzajú sa pod dlhodobým priemerom. Prognóza rastu nemeckej ekonomiky na rok 2013 sa postupne upravuje smerom nadol a v súčasnosti sa znížila na 1,1 % (úpravy vychádzali z aktuálnych odhadov konsenzu medzinárodných finančných inštitúcií1). V roku 2013 sa očakáva na strane vážených importov najväčších obchodných partnerov Slovenska výraznejšie zhoršenie.

Aktuálny makroekonomický vývoj je v miernom kontraste so situáciou na finančných trhoch, ktorá sa od poslednej prognózy Ministerstva financií SR zlepšila. Dopomohli k tomu predovšetkým verbálne intervencie zo strany ECB. Jej guvernér viackrát jasne podporil jednotnú menu euro a zdôraznil, že ECB je ochotná urobiť všetko, čo je potrebné na jeho záchranu. ECB zároveň ohlásila program ďalších možných nákupov štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu. Trhy zareagovali na tieto vyjadrenia veľmi pozitívne. Ceny akcií aj komodít začali výraznejšie rásť, kurz eura voči doláru sa odrazil od svojho lokálneho minima. Výnosy dlhopisov Španielska a Talianska, ktoré vzhľadom na svoju veľkosť predstavujú najvážnejšie riziká pre osud eurozóny, mierne poklesli a dostali sa ku 5,5 % v prípade Španielska a 5,0 % pri Taliansku. Z dlhodobého hľadiska však výnosy Španielska a Talianska predstavujú iba miernu úpravu a výnosy sú naďalej na rizikovo vysokých úrovniach. Napriek čiastočnému upokojeniu situácie na finančných trhoch, hodnotíme posledný vývoj len ako zmiernenie negatívneho rizika. Opätovné zhoršenie tejto situácie by mohlo zintenzívniť jej prelievanie do reálnej ekonomiky a situácia na finančných trhoch preto predstavuje i naďalej negatívne riziko makroekonomického vývoja.

Slovenská ekonomika si v druhom kvartáli tohto roka polepšila o 0,7 % a v rebríčku najrýchlejšie rastúcich ekonomík eurozóny skončila na prvom mieste. Ekonomický rast bol totiž ťahaný výlučne čistým exportom, ktorému výrazne pomohol najmä rastúci export áut podporený spustením novej výroby v automobilovom priemysle. Domáci dopyt zostáva aj naďalej v útlme. Slovenské domácnosti boli vo svojich výdavkoch aj naďalej opatrné, keď ich spotreba reálne poklesla medziročne o 0,3 %. Miera úspor sa oproti predchádzajúcim kvartálom aj napriek poklesu reálnych príjmov zvýšila. Neistota spojená s nižšou mierou

1 Zdroj: Bloomberg. OECD predstavila v septembri len aktualizovaný výhľad na tento rok.

investovania pretrváva aj u firiem. Investície reálne oproti druhému kvartálu minulého roka poklesli o 1,1 %. Hlavným negatívnym faktorom bolo stavebníctvo, kde sa produkcia medziročne prepadla o viac ako 12 %. K poklesu domáceho dopytu prispela aj verejná správa, ktorej spotreba sa v súlade s prebiehajúcimi fiškálnymi opatreniami medziročne znížila o 2,1 %.

V roku 2012 by slovenská ekonomika mala vzrásť o 2,5 %. Po predchádzajúcom silnom polroku sa v nasledujúcich štvrťrokoch očakáva výrazné spomalenie ekonomickej aktivity ako aj zahraničného dopytu spojené s prehlbujúcou sa dlhovou krízou. Spomalenie zahraničného dopytu naznačujú klesajúce indikátory dôvery na Slovensku aj v zahraničí. Rast HDP v roku 2013 sa spomalí na úroveň 2,1 %, a to vrátane negatívneho vplyvu fiškálnej konsolidácie len vo výške 0,5 p. b. Najväčší záporný vplyv šetriacich opatrení sa očakáva v prípade investícií a spotreby domácností. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá zrýchlenie rastu ekonomiky tesne pod úroveň 4 %.

Oživenie na trhu práce by malo byť miernejšie. Neistota ohľadom budúceho vývoja v eurozóne a zníženie očakávaného rastu ekonomiky budú pôsobiť proti výraznejšiemu zvyšovaniu zamestnanosti. Pomalý rast ekonomiky bude v roku 2013 ťahaný skôr zvyšovaním produktivity práce ako zamestnávaním nových pracovníkov. Počet pracujúcich by mal v roku 2013 stúpnuť o 1,8 tisíc osôb (metodika ESA 95). Výraznejší rast zamestnanosti sa očakáva od roku 2014, kedy by zamestnanosť mala rásť o 0,7 %. Počet pracujúcich na Slovensku by sa mal už na konci prognózovaného obdobia v roku 2015 priblížiť k úrovniam predkrízového obdobia. Miera nezamestnanosti by mala v roku 2013 stagnovať na úrovni predchádzajúceho roka a postupne klesať k úrovni 13 % v roku 2015.

Zamestnávatelia v snahe znižovať náklady, zvyšovali mzdy pomalšie a krátili vyplácanie odmien. Vplyv neistoty a slabšieho dopytu by sa mal na mzdách prejaviť aj v prvej polovici roka 2013. Mzdy by mali v budúcom roku rásť pomalšie než sa predpokladalo v júnovej prognóze najmä vplyvom zhoršených očakávaní. Rast miezd by však mal byť vyšší ako v roku 2012. Priemerná hodnota nominálnej mzdy v tomto roku dosiahne hodnotu 832 eur, čo predstavuje rast mesačnej priemernej mzdy o 27,6 eur. Od roku 2013 by sa na vyššom raste miezd v súkromnom sektore mal postupne čoraz viac prejavovať rast produktivity práce a mzda by sa mala zvyšovať rýchlejším tempom. Reálna mzda by už v roku 2013 mala stúpnuť o 0,4 %. Od roku 2014 by mala reálna mzda rásť v priemere o 2,4 % ročne.

Po relatívne vysokej inflácii v roku 2011 spôsobenej prevažne nákladovými faktormi (potraviny, ropa) a dopadom príjmových opatrení fiškálnej konsolidácie sa rast cien v roku 2012 spomalí len mierne na 3,7 %. Dôvodom pretrvávania relatívne vysokej úrovne sú hlavne dlhodobo vysoké ceny ropy a očakávaný rast cien potravín. Ten by sa mal prejaviť predovšetkým na prelome rokov 2012 a 2013. Vzhľadom na očakávaný rast cien potravín sa očakávaná inflácia na rok 2013 oproti predchádzajúcej prognóze zvýšila na úroveň 3,1 %. Pozitívnym rizikom je vývoj na trhoch s energetickými komoditami. Ceny energetických komodít (s výnimkou ropy) stagnujú prípadne klesajú. V roku 2013 preto neočakávame výrazný rast regulovaných cien ako v tomto roku. V období 2014 a 2015 očakávame stabilizáciu tempa rastu v medziročnom vyjadrení mierne nad úrovňou 2 %. Otáznou ostáva rýchlosť nominálnej konvergencie, ktorá by v prípade pozitívneho vývoja v krajinách EÚ mohla vyvolať silnejšie tlaky na domácu úroveň inflácie.

Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (september 2012)

Skutočnosť

Prognóza

P. č.

Ukazovateľ

m. j.

2011

2012

2013

2014

2015

HDP; v bežných cenách

mld. eur

69,1

71,6

74,4

78,4

82,9

HDP; reálny rast

3,3

2,5

2,1

3,5

3,6

Konečná spotreba domácností; reálny rast

-0,4

-0,1

0,7

3,2

3,9

Konečná spotreba domácností; nominálny rast

3,4

3,7

3,8

5,4

6,2

Konečná spotreba verejnej správy; reálny rast

-3,5

-0,6

0,1

-1,1

0,9

Tvorba hrubého fixného kapitálu; reálny rast

5,7

-2,1

6,6

-1,9

2,0

Export tovarov a služieb; reálny rast

10,8

7,5

4,6

4,5

4,6

Import tovarov a služieb; reálny rast

4,5

5,1

4,1

3,9

4,0

Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; nom. rast

2,2

2,4

3,4

4,4

4,9

Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; reálny rast

-1,7

-1,2

0,4

2,2

2,7

Priemerný rast zamestnanosti; podľa VZPS

1,5

0,5

0,1

1,0

Priemerný rast zamestnanosti; podľa VZPS

v tis.

33,9

-23,0

3,2

22,6

22,4

Priemerný rast zamestnanosti; podľa ESA95

1,8

0,2

0,1

0,7

0,8

Počet vytvorených domácich pracovných miest

v tis.

38,5

4,6

1,8

15,0

17,2

Priemerná miera nezamestnanosti; podľa VZPS

13,5

13,9

13,5

13,0

Reálna mzdová báza, priemerný rast

0,1

-1,0

0,5

2,9

3,4

Index spotrebiteľských cien; priemerný rast

3,9

3,7

3,1

2,1

2,2

Bilancia bežného účtu; podiel na HDP

0,1

0,9

1,2

1,7

2,4

Zdroj: MF SR

2. Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015

2.1. Základné predpoklady zostavenia rozpočtu verejnej správy

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 je vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom jednou z kľúčových úloh vlády SR je konsolidovať verejné financie tak, aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP. Splnenie tejto úlohy v oblasti konsolidácie verejných financií je základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska. Vláda SR sa zameriava na také opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu verejných financií nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti.

Primárnym cieľom vlády SR v oblasti konsolidácie verejných financií je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % HDP v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu.

Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 má stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP, v roku 2014 na úrovni 2,4 % HDP a v roku 2015 na úrovni 1,9 % HDP.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 vychádza z návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 a je zostavený na základe septembrovej prognózy makroekonomického vývoja a daňových a odvodových príjmov. Sú v ňom zapracované vybrané prioritné výdavkové tituly kapitol štátneho rozpočtu. V návrhu rozpočtu sú zapracované vplyvy prijatých opatrení vlády SR, ktoré boli schválené, resp. sú predmetom rokovania Národnej rady SR.

2.2. Rámec na zostavenie rozpočtu verejnej správy

Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2012 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 v podobe deficitu verejnej správy vo výške 4,6 % HDP.

Vláda SR na svojom zasadnutí 30. júla 2012 schválila Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikciu vývoja do konca roka. Na základe vtedy dostupných informácií o pozitívach a rizikách rozpočtu sa očakával nárast deficitu na úroveň 5,3 % HDP. Následne v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 155 z 31. júla 2012 vláda SR vypracovala a predložila Národnej rade Slovenskej republiky Správu vlády SR o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií na rok 2012.

Oproti očakávanému vývoju daňových príjmov v polročnej správe ich vývoj negatívne ovplyvňuje aj septembrová aktualizácia makroekonomickej prognózy, znížením výnosu dane z príjmu právnických osôb za rok 2011 a mierne horším výberom dane z pridanej hodnoty. Vplyv sa prejavuje v prognóze daňových príjmov počas celého obdobia rokov 2012 až 2015. Nepriaznivejší vývoj ekonomiky vo vzťahu k zníženiu odhadov príjmov je v nasledujúcich rokoch rovnomerný.

Nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie rozpočtovaného cieľa v roku 2012 pozostávajú z reštriktívnych opatrení v štátnom rozpočte a prehodnotení niektorých výdavkových titulov. Okrem toho sa v roku 2012 prejaví aj schválená alebo už predložená legislatíva na rokovanie Národnej rady SR (najmä novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, novela zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcii, zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, novela zákona o správnych poplatkoch).

Na základe v súčasnosti dostupných informácií o pozitívach a rizikách rozpočtu sa očakáva dodržanie rozpočtovaného deficitu verejnej správy.

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o základných parametroch fiškálneho rámca na roky 2013 až 2015, a to o konkrétnych výškach schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 v jednotlivých rokoch zostavovaného rozpočtu a predpokladanom vývoji hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy.

m. j.

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS*

2013 R

2014 N

2015 N

Cielený podiel schodku RVS na HDP

-4,6

-2,9

-2,4

-1,9

Cielený schodok RVS

mil. eur

-3 323,7

-2 186,5

-1 913,5

-1 608,3

potreba dodatočných konsolidačných opatrení

mil. eur

498,2

Podiel rozpočtu VS na HDP

-7,7

-4,8

-4,6

-5,3

-2,9

-2,4

-1,9

Rozpočet VS spolu

mil. eur

-5 053,8

-3 326,6

-3 323,7

-3 828,7

-2 186,5

-1 913,5

-1 608,3

Ostatné subjekty rozpočtu VS

mil. eur

-792,3

201,5

215,3

24,0

564,1

530,1

796,9

Štátny rozpočet

mil. eur

-4 261,5

-3 528,1

-3 539,0

-3 852,7

-2 750,7

-2 443,6

-2 405,2

HDP v b. c.

mil. eur

65 887,4

69 058,2

71 632,5

71 778,7

74 371,8

78 420,5

82 900,3

* Odhad vychádza z polročného materiálu (Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcia vývoja do konca roka), bude aktualizovaný na základe vývoja za tri štvrťroky 2012 (Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za tri štvrťroky 2012 a predikcia vývoja do konca roka) .

Bilančné zostatky ostatných subjektov verejnej správy

(v mil. eur)

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 R

2014 N

2015 N

Ostatné subjekty rozpočtu VS spolu

-792,3

201,5

215,3

24,0

564,1

530,1

796,9

Obce

-542,0

29,5

-25,2

-40,2

137,9

76,4

311,6

Vyššie územné celky

-24,3

-5,8

-49,2

-55,4

13,5

35,5

42,9

Sociálna poisťovňa

67,3

173,6

46,9

3,5

40,0

24,6

28,8

Verejné zdravotné poistenie

-88,6

107,0

4,9

-76,0

16,2

12,2

13,7

Národný jadrový fond

14,5

99,9

141,0

145,0

155,7

185,9

199,5

Fond národného majetku SR

-213,3

-287,7

-28,6

-13,6

-17,2

-10,6

-7,8

Environmentálny fond

3,2

6,3

44,4

10,9

120,5

120,3

120,4

Štátny fond rozvoja bývania

81,3

84,4

81,0

81,2

93,3

82,3

Úrad pre dohľad nad ZS

0,3

2,0

-0,2

0,0

0,1

0,2

0,7

Slovenský pozemkový fond

2,3

10,2

6,2

7,6

5,6

4,0

Slovenská konsolidačná, a. s.

-13,0

-5,8

-11,3

-49,1

0,6

2,2

2,3

Verejné vysoké školy

-38,1

2,2

0,4

14,7

0,2

0,3

Rozhlas a televízia Slovenska

-14,6

24,5

0,7

-8,9

1,2

1,1

1,5

RTVS, s.r.o.

0,0

0,2

-0,4

-0,1

0,0

TASR

0,1

-0,2

0,0

0,2

0,0

Úrad pre dohľad nad výkonom auditu

0,1

0,0

-0,2

0,0

Audiovizuálny fond

1,4

0,9

0,0

Príspevkové organizácie spolu

-28,9

-39,7

4,7

-3,4

-4,3

-3,3

V roku 2013 sa predpokladá prebytkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy vo výške 564,1 mil. eur. Na tomto vývoji sa na jednej strane podieľa prebytkové hospodárenie niektorých subjektov verejnej správy, a to hlavne prebytok hospodárenia Národného jadrového fondu vo výške 155,7 mil. eur, obcí vo výške 137,9 mil. eur, Environmentálneho fondu vo výške 120,5 mil. eur, Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 93,3 mil. eur, Sociálnej poisťovne vo výške 40,0 mil. eur, verejného zdravotného poistenia vo výške 16,2 mil. eur a vyšších územných celkov vo výške 13,5 mil. eur. Na druhej strane je to schodkové hospodárenie Fondu národného majetku SR na úrovni 17,2 mil. eur. Ostatné nespomenuté subjekty verejnej správy majú vo väčšine neutrálny vplyv na celkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy zobrazuje tabuľka a detaily sú uvedené v prílohe č. 1 tohto materiálu.

Schodok štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95 je pretransformovaný pomocou modifikujúcich faktorov na hotovostné saldo. Takto získaný schodok štátneho rozpočtu na

hotovostnom princípe spolu s prognózovanými hotovostnými príjmami štátneho rozpočtu vytvárajú priestor pre realizáciu výdavkov štátneho rozpočtu.

Rámec štátneho rozpočtu

m. j.

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 R

2014 N

2015 N

Schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95

mil. eur

-4 261,5

-3 528,1

-3 539,0

-3 852,7

-2 750,7

-2 443,6

-2 405,2

Modifikujúce faktory

mil. eur

174,6

-252,4

136,3

-319,8

308,0

342,8

209,8

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

mil. eur

-4 436,1

-3 275,7

-3 675,3

-3 532,9

-3 058,7

-2 786,4

-2 615,0

Príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

mil. eur

10 900,9

12 002,3

13 624,7

12 994,9

14 176,5

13 777,6

13 726,0

Výdavky štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe

mil. eur

15 337,0

15 278,0

17 300,0

16 527,8

17 235,2

16 564,0

16 341,0

Celkovú pozitívnu hodnotu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu v roku 2013 tvorí predovšetkým pozitívny vplyv salda rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií, a to vo výške 352,8 mil. eur. Podrobnú identifikáciu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu obsahuje časť 6. Štátny rozpočet v metodike ESA 95.

Na základe stanovených parametrov fiškálneho rámca, hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy a stanovenia rámca štátneho rozpočtu je možné definovať nasledujúce základné parametre vývoja verejných financií.

Konsolidovaná bilancia rozpočtu verejnej správy

(v metodike ESA 95)

m. j.

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 R

2014 N

2015 N

Príjmy verejnej správy

mil. eur

21293,8

22 497,2

23 824,7

23 535,2

25 699,6

25 727,9

26 600,1

Príjmy verejnej správy

32,3

32,6

33,3

32,8

34,6

32,8

32,1

Výdavky verejnej správy

mil. eur

26 347,6

25 823,8

27 148,4

27 363,9

27 886,1

27 641,4

28 208,4

Výdavky verejnej správy

40,0

37,4

37,9

38,1

37,5

35,2

34,0

Schodok verejnej správy

mil. eur

-5 053,8

-3 326,6

-3 323,7

-3 828,7

-2 186,5

-1 913,5

-1 608,3

Schodok verejnej správy

-7,7

-4,8

-4,6

-5,3

-2,9

-2,4

-1,9

Z vyššie uvedenej tabuľky je možné vidieť ozdravenie verejných financií v roku 2013. Verejné príjmy vzrastú v roku 2013 v porovnaní s tohtoročnou predpokladanou skutočnosťou o 1,8 p. b. HDP. Naopak výdavky poklesnú o 0,6 p. b.

Tieto čísla sú ešte čiastočne skreslené čerpaním eurofondov, ktoré „navyšujú“ úroveň verejných príjmov aj výdavkov (podľa metodiky ESA 95 sú eurofondy, ktoré využijú verejné subjekty súčasťou verejných príjmov aj výdavkov). Ak by sme od eurofondov abstrahovali, príjmy verejných financií dosiahnu v roku 2013 úroveň 32,6 % HDP a oproti očakávanej skutočnosti roku 2012 vzrastú o 1,4 % HDP.

Výdavky verejných financií bez EÚ fondov v roku 2013 dosiahnu 35,5 % HDP. V porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2012 klesajú o 1,0 %.

2.3. Dlh verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy2 dosiahol na konci roku 2011 úroveň 43,3 % HDP. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov do roku 2015 sa tempo nárastu dlhu spomalí. V roku 2015 by mal dlh verejnej správy dosiahnuť úroveň 56,0 % HDP.

Hrubý dlh verejnej správy (% HDP, stav k 31.12.)

2010 S

2011 S

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Hrubý dlh verejnej správy

41,0

43,3

52,2

54,9

55,8

56,0

- štátny dlh (bez vplyvu vkladu do ESM)

39,2

41,4

48,4

50,1

50,9

51,4

- dlh ostatných zložiek verejnej správy

1,8

1,6

1,7

1,5

1,4

- podiel SR na dlhu EFSF

0,0

0,2

1,9

2,5

2,6

2,4

- vklad do ESM

0,0

0,4

0,7

0,8

Hlavným faktorom prispievajúcim k nárastu hrubého dlhu verejnej správy bude hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Odhaduje sa, že aj samospráva bude v rokoch 2012 a 2014 zvyšovať dlh, pretože výška prijatých úverov obcí a VÚC presiahne splátky istín.

Prognóza hrubého dlhu verejnej správy berie do úvahy aj systém Štátnej pokladnice. Vývoj prostriedkov Štátnej pokladnice využitých pre financovanie potrieb štátu v roku 2012 je významne ovplyvnený predpokladaným zvýšením voľných zdrojov systému (ktoré sa ukladajú v komerčných bankách a nevyužívajú sa na financovanie dlhu), čo súvisí s využitím relatívne priaznivých podmienok na financovanie štátneho dlhu v priebehu roku 2012. Tieto prostriedky umožnia znížiť potrebu emitovania dlhových nástrojov v ďalšom roku, t. j. budú prispievať k poklesu dlhu v roku 2013.

Ďalším negatívnym faktorom, ktorý prispeje k zvýšeniu dlhu je diskont pri emisii štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Keďže v okamihu emisie dlhopisov narastú záväzky štátu o nominálnu hodnotu dlhopisov, avšak štát získava v hotovosti nižšiu sumu (zníženú práve o diskont), potom emisný diskont je faktorom, ktorý prispieva k nárastu dlhu. V čase splatnosti dlhopisov je výška plateného diskontu súčasťou hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu, avšak táto suma neprispieva k nárastu dlhu. Spôsob výpočtu predpokladá, že ak hotovostný deficit štátneho rozpočtu v plnej výške zvyšuje štátny dlh, potom diskont pri splatení štátnych dlhopisov má pozitívny vplyv na dlh. Dôvodom je skutočnosť, že k nárastu dlhu dochádza už pri emisii dlhopisov, a to v nominálnej hodnote dlhopisu a nie pri ich splatení.

2 Všetky uvádzané hodnoty sú počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy.

Prognóza dlhu zahŕňa aj vplyv podielu Slovenska na záväzkoch EFSF (Európsky nástroj finančnej stability). V prognóze sa uvažuje so záväzkami EFSF vznikajúcimi v súvislosti s poskytnutím finančnej pomoci Írsku, Portugalsku a Grécku. Neuvažuje sa tu s vplyvom reštrukturalizácie a rekapitalizácie španielskeho finančného sektora, keďže táto pomoc by mala byť poskytnutá, resp. presunutá na vznikajúci Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM)3. Dôvodom je to, že záväzky ESM by, na rozdiel od EFSF, neboli priamo presmerované do dlhu verejnej správy členských krajín4.

Negatívny vplyv na výšku hrubého dlhu budú mať aj vklady Slovenska do ESM. Uvedené vklady znižujú disponibilné prostriedky Štátnej pokladnice využiteľné pre financovanie potrieb štátu, čím prispievajú k nárastu hrubého dlhu.

Prognóza uvažuje aj s vplyvom kurzových rozdielov z časti dlhu denominovaného v zahraničnej mene, ktorý nie je zabezpečený voči kurzovým zmenám.

Príspevky k zmene hrubého dlhu verejnej správy (mil. eur)

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Hrubý dlh verejnej správy (stav k 1.1.)

29 911

37 399

40 794

43 788

Medziročná zmena hrubého dlhu VS

7 489

3 394

2 995

2 658

- deficit ŠR na hotovostnom princípe

3 675

3 059

2 786

2 615

- prevzaté záväzky nemocníc

- prostriedky Štátnej pokladnice využité pre financovanie potrieb štátu

2 432

-425

-181

- emisný diskont

112

109

- splatenie dlhopisov (diskont)

-247

-65

-76

-102

- saldo prijatých a splatených úverov (obce a VÚC)

-44

-24

- vklady Slovenska do ESM

264

132

- podiel SR na dlhu EFSF

1 156

502

195

- kurzové rozdiely

-3

-5

-6

-3

Hrubý dlh verejnej správy (stav k 31.12.)

37 399

40 794

43 788

46 446

Pozn.: Plusové položky zvyšujú dlh verejnej správy k 31.12. príslušného roku, mínusové položky dlh znižujú.

3. Rozpočtovanie príjmov verejnej správy

3.1. Rozpočtovanie daňových a odvodových príjmov verejnej správy

Makroekonomické predpoklady uvedené v predchádzajúcej časti sú základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových a odvodových príjmov verejnej správy na roky 2012 až 2015. Okrem vplyvu odhadu makroekonomického vývoja prognóza príjmov zohľadňuje aj skutočné výnosy daní za rok 2011 podľa metodiky ESA 95 (s výnimkou DPPO a DPFO z podnikania, ktoré sú stále odhadmi) a aktuálne hotovostné plnenie daní a poistného za január až august 2012).

3 Vyhlásenie zo samitu eurozóny zo dňa 29.6.2012 (

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/131377.pdf

)

potvrdzuje, že kým nebude ESM k dispozícii, finančnú pomoc Španielsku poskytne EFSF, pričom táto pomoc sa potom prenesie na ESM. Čo sa týka vzniku ESM, koncom septembra 2012 nadobudla účinnosť Zmluva, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu, čo umožní začatie fungovania tejto inštitúcie v priebehu októbra.

4 Na základe predbežného stanoviska Eurostatu zo 7. apríla 2011.

Aktualizácia strednodobej prognózy daňových príjmov a príjmov z poistného, bez zahrnutia konsolidačných opatrení neschválených Národnou radou SR5, bola členmi Výboru pre daňové prognózy (ďalej len „Výbor“), ktorý sa konal dňa 19. septembra 2012 označená ako realistická.

V prognóze príjmov pre rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 sú okrem uvedenej prognózy Výboru zahrnuté navyše aj tie vládou schválené konsolidačné opatrenia, ktoré v čase ukončenia prípravy rozpočtu neboli schválené Národnou radou SR. Tieto opatrenia majú konkrétnu legislatívnu podobu a s vysokou pravdepodobnosťou budú schválené.

Prehľad legislatívnych zmien

V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2012 až 2014 sa výrazne menia legislatívne predpoklady pri takmer všetkých daňových a odvodových príjmoch s výnimkou dane z pridanej hodnoty a väčšiny spotrebných daní. Prehľad legislatívnych zmien je možné rozdeliť do troch skupín, prvou sú zmeny nesúvisiace s konsolidačnými opatreniami vlády, druhú časť tvoria konsolidačné opatrenia schválené NR SR a tretiu časť konsolidačné opatrenia schválené vládou SR, avšak nie NR SR.

Sumár legislatívnych zmien v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2012 až 2014 (ESA 95, tis. eur)

2012

2013

2014

2015

VPLYV NA DAŇOVÉ PRÍJMY SPOLU*

267 736

1 638 188

1 437 875

1 443 829

Daň z príjmov fyzických osôb

29 724

27 828

28 635

DPFO zo závislej činnosti

7 215

11 100

11 736

DPFO z podnikania

22 509

16 728

16 898

Daň z príjmov právnických osôb

-15 978

212 596

252 827

283 362

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

16 652

-1 500

Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov

8 147

8 514

8 871

Osobitný odvod finančných inštitúcií

27 468

109 873

7 010

Mimoriadny odvod finančných inštitúcií

49 531

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

33 333

100 000

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRO

73 881

73 979

73 988

Daň z emisných kvót

-41 621

Sociálna poisťovňa

215 003

958 314

803 170

865 015

Zdravotné poisťovne

129 001

163 183

178 448

* znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy

Vplyv legislatívnych zmien nesúvisiacich s konsolidáciou verejnej správy

Pri dani z príjmu právnických osôb sa s účinnosťou od 1. marca 2012 upravili podmienky odpisovania majetku obstaraného formou finančného leasingu.

Zrušenie dane z emisných kvót za rok 2012 bolo iniciované zo strany Ministerstva financií SR ako reakcia na konanie Európskej komisie a Ústavného súdu SR v tejto veci. V roku 2012 sa tak z tejto dane neočakáva žiadny výnos. Zároveň toto opatrenie bude mať

5 Výbor pre daňové prognózy posudzoval prognózu, ktorá obsahovala iba tie legislatívne opatrenia, ktoré v tom čase boli schválené vládou SR aj NR SR.

pozitívny vplyv na príjmy z DPPO vo výške 12,9 mil. eur, keďže výnosy z predaja emisií za zdaňovacie obdobie 2012 budú predmetom dane z príjmu.

Opatrenia schválené v NR SR – nesúvisiace s konsolidáciou (ESA 95, tis. eur)

2012

2013

2014

2015

Vplyv legislatívnych opatrení na daňové príjmy spolu*

-31 864

-300

-5 500

-19 500

1. Zmeny v odpisovaní majetku obstaraného formou finančného

leasingu (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

-3 100

-300

-5 500

-19 500

z toho: vplyv na DPPO

-3 100

-300

-5 500

-19 500

2. Zrušenie dane z emisných kvót (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

-28 764

z toho: vplyv na DPPO

12 857

z toho: vplyv na daň z emisných kvót

-41 621

* znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy

Vplyv konsolidačných opatrení schválených NR SR

Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z pohľadu prognóz znamenala viacero legislatívnych zmien s významným vplyvom na prognózu príjmov verejnej správy. V prípade sociálneho poistenia ide najmä o zníženie príspevkov na dôchodkové sporenie, otvorenie 2. piliera, zavedenie povinnosti platenia sociálnych a zdravotných odvodov z príjmov z dohôd, zmeny daňovo-odvodového zaťaženia SZČO a zvýšenie/zjednotenie všetkých maximálnych vymeriavacích základov na úroveň päťnásobku priemernej mzdy. Celkový vplyv novely na daňové a odvodové príjmy je vo výške 215 mil. eur v roku 2012 a 1 017 mil. eur v roku 2013. Vzhľadom na veľkosť konsolidačného balíčka pristúpilo Ministerstvo financií SR ku zohľadneniu zhoršenej septembrovej makroprognózy aj do kvantifikácie vplyvov schváleného konsolidačného balíčka, ktorý bol prezentovaný v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 z augusta 2012.

Novelou zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode finančných inštitúcií sa s účinnosťou od 1. septembra 2012 rozšírila základňa pre výpočet osobitného odvodu aj o hodnotu chránených vkladov, ktoré boli doposiaľ vyňaté. Súčasne bol zavedený jednorazový mimoriadny odvod v štvrtom štvrťroku 2012 vo výške 0,1 % z rozšírenej základne. Sadzba odvodu sa bude postupne znižovať. V prvom kroku, ak celková suma uhradených odvodov dosiahne 500 mil. eur, sadzba odvodu sa zníži z 0,4 % na 0,2 %. Dodatočný vplyv opatrení očistený o negatívny vplyv na DPPO na rok 2012 je vo výške 62 mil. eur a v roku 2013 vo výške 89 mil. eur.

Zákonom č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 zaviedlo nové opatrenie, ktoré ukladá povinnosť platenia osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Opatrenie sa bude týkať iba spoločností, ktorých výnosy z regulovanej činnosti dosiahli aspoň 50 % jej celkových výnosov. Základ pre výpočet osobitného odvodu je hospodársky výsledok prevyšujúci 3 000 000 eur. Osobitný odvod bude súčasťou štátnych finančných aktív. Ide o jedno z dočasných konsolidačných opatrení pre roky 2012 a 2013 na dosiahnutie plánovaného deficitu verejných financií. Predpokladaný výnos na spomenuté roky očistený o negatívny vplyv na DPPO je 27 mil. eur v roku 2012 a 81 mil. eur v roku 2013.

Novelou zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov došlo k predsunutiu účinnosti novely na 1. október 2012. Zvyšuje sa špecifická a minimálna sadzba spotrebnej dane z cigariet a upravujú sa sadzby ostatných tabakových výrobkov. Ustanovuje sa jednomesačná lehota pre dopredaj cigariet zdanených súčasnou sadzbou spotrebnej dane.

V oblasti správnych poplatkov došlo k novelizácii zákona č. 145/1995 Z. z. Novela zvýšila úroveň viacerých sadzieb správnych a súdnych poplatkov a doplnila sadzobník o nové spoplatňované úkony a konania. Opatrenia zahŕňajú zvýšenie odvodov z číselných lotérií a poplatkov pri registrácií motorových vozidiel, pričom sa spoplatňuje prvá evidencia motorových vozidiel kategórie L, M1 a N1 v závislosti od výkonu motora. Účinnosť zákona je od 1. októbra 2012. Samotné opatrenia majú pozitívny vplyv na výnos nedaňových príjmov, avšak zvýšenie poplatkov sa premietne negatívne do základu dane najmä právnických osôb s negatívnym vplyvom na výnos DPPO.

Konsolidačné opatrenia schválené v NR SR (ESA 95, tis. eur)

2012

2013

2014

2015

Vplyv legislatívnych opatrení na daňové príjmy spolu***

304 076

1 193 531

955 742

942 129

1. Zvýšenie a zosúladenie maximálnych vymeriavacích základov (VZ) na úrovni 5-násobku PM (novela zákona č. 461/2003 Z. z.)

129 977

138 985

150 040

z toho: vplyv na DPFO

-11 244

-12 002

-13 001

z toho: vplyv na DPPO*

-20 802

-22 237

-24 018

z toho: vplyv na sociálne poistenie

100 493

107 441

116 164

z toho: vplyv na zdravotné poistenie

61 529

65 783

70 894

2. Zvýšenie v odvodovej povinnosti SZČO – zvýšenie min. VZ, zmeny vo výpočte VZ pre platenie odvodov (novela zákona č. 461/2003 Z. z.)

51 517

74 618

94 169

z toho: vplyv na DPFO

-8 208

-8 471

-8 809

z toho: vplyv na sociálne poistenie

33 049

46 480

60 564

z toho: vplyv na zdravotné poistenie

26 676

36 609

42 415

3. Zavedenie odvodovej povinnosti na príjmy z dohôd (novela zákona č. 461/2003 Z. z.)

133 922

140 667

149 274

z toho: vplyv na DPFO

-29 570

-31 423

-33 800

z toho: vplyv na sociálne poistenie

122 653

128 868

136 414

z toho: vplyv na zdravotné poistenie

40 839

43 222

46 659

4. Zmeny v 2. pilieri – zníženie príspevkov na dôchodkové sporenie, otvorenie 2. piliera a pod. (novela zákona č. 461/2003 Z. z.)

215 003

701 363

505 381

535 550

z toho: vplyv na DPFO

-810

-8 950

-9 360

z toho: vplyv na sociálne poistenie

215 003**

702 174**

514 332

544 910

5. Rozšírenie osobitného odvodu a zavedenie mimoriadneho odvodu v bankovom sektore (novela zákona č. 384/2011 Z. z.)

62 369

88 997

5 678

z toho: vplyv na DPPO*

-14 630

-20 876

-1 332

z toho: mimoriadny odvod

49 531

z toho: osobitný odvod

27 468

109 873

7 010

6. Zavedenie dočasného osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach (zákon č. 235/2012 Z. z.)

27 000

81 000

z toho: vplyv na DPPO*

-6 333

-19 000

z toho: osobitný odvod

33 333

100 000

7. Predsunutie zvýšenia spotrebnej dane z tabakových výrobkov (novela zákona č. 106/2004 Z. z.)

8 147

8 514

8 871

z toho: vplyv na spotrebnú daň z tabakových výrobkov

8 147

8 514

8 871

8. Zvýšenie poplatku pri registrácii (novela zákona č. 145/1995 Z. z.)

-274

-1 259

-1 287

-1 321

z toho: vplyv na DPPO*

-274

-1 259

-1 287

-1 321

9. Zmeny v zdaňovaní hazardných hier (novela zákona č. 145/1995 Z. z.)

-22

-132

-133

z toho: vplyv na DPPO*

-22

-132

-133

Pozn.: * negatívny vplyv na DPPO vyplýva zo zníženia základu dane a je kvantifikované za predpokladu 19% sadzby,

** vrátane jednorazového vplyvu (68,3 mil. eur v r. 2012 a 212,2 mil. eur v r. 2013), ktorý neovplyvňuje saldo verejnej správy

*** znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy

Vplyv konsolidačných opatrení schválených vládou SR, neschválených NR SR

Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. januára 2013 navrhuje viacero legislatívnych zmien s cieľom konsolidácie verejných financií.

V oblasti dani z príjmov fyzických osôb sa navrhuje najmä zavedenie druhej sadzby dane vo výške 25 %, osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov, obmedzenie paušálnych výdavkov SZČO v maximálnej výške 5 040 eur/rok, zrušenie paušálnych výdavkov pri príjmoch z prenájmu a obmedzenie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/ku.

Pri dani z príjmu právnických osôb sa navrhuje zvýšenie sadzby dane z 19 % na 23 % a oslobodenie príjmov z predaja majetku obcí a VÚC. Zároveň pozitívny vplyv zo zvýšenia sadzby dane bude čiastočne kompenzovaný z dôvodu negatívneho vplyvu na DPPO v prípade niektorých už schválených opatrení. Medzi tieto opatrenia možno zaradiť zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov pre platenie odvodov, rozšírenie osobitného odvodu pre vybrané finančné inštitúcie, zavedenie osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, zmeny v zdaňovaní hazardných hier a zvýšenie poplatku pri registrácii automobilov. Zvýšenie zaťaženia vyplývajúce z uvedených opatrení vstupuje právnickým osobám do základu dane na strane nákladov a negatívne tak vplýva na očakávanú daňovú povinnosť dotknutých subjektov.

Pri zrážkovej dani sa mení spôsob zdanenia štátnych dlhopisov, ktoré sa budú po novom zdaňovať podaním daňového priznania. Rovnako sa zavádza zdanenie nerozdelených ziskov z pred roku 2004 sadzbou dane 15 %. Opatrenie je jednorazové a bude sa vzťahovať len na zdaňovacie obdobie roka 2013.

Novelou zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa s účinnosťou od 1. januára 2013 uvažuje so zavedením nového samostatného spôsobu platenia zdravotných odvodov z dividend. Predložená novela mení súčasnú výšku (10 %) a spôsob platenia zdravotného poistenia z dividend. Podľa navrhovanej úpravy sa na dividendy bude vzťahovať osobitný režim ročného zúčtovania zdravotného poistenia, pričom sa vynímajú zo súčasného režimu tak, aby iné príjmy neznižovali základ pre výpočet odvodov z dividend. Na zdravotné odvody z dividend sa bude vzťahovať vyšší maximálny vymeriavací základ ako pre ostatné príjmy. Zdravotné odvody budú vyberané formou zrážky vo výške 14 % pri výplate, bez stanoveného minimálneho vymeriavacieho základu.

Novelou zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch sa s účinnosťou od 1. januára 2013 navrhuje ponechanie doterajšieho legislatívneho stavu v oblasti platenia koncesionárskych poplatkov.

Konsolidačné opatrenia neschválené v NR SR (ESA 95, tis. eur)

2012

2013

2014

2015

Vplyv legislatívnych opatrení na daňové príjmy spolu*

-4 476

444 956

487 632

521 200

1. Prechod DPPO z 19 % na 23 % u opatrení schválených NR SR (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

-4 476

-13 067

-9 375

-5 643

z toho: vplyv na DPPO*

-4 476

-13 067

-9 375

-5 643

z toho: aktualizáciu vplyvu v novele zákona č. 461/2003 Z. z.

-4 379

-4 682

-5 056

z toho: aktualizáciu vplyvu v novele zákona č. 384/2011 Z. z.

-3 080

-4 395

-280

z toho: aktualizáciu vplyvu v zákone č. 235/2012 Z. z.

-1 333

-4 000

z toho: aktualizáciu vplyvu v novele zákona č. 145/1994 Z. z.

-62

-293

-299

-306

2. Zmeny v sadzbách dani z príjmov - zavedenie druhej sadzby 25 % pri DPFO a zvýšenie sadzby DPPO na 23 % (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

351 240

378 415

405 909

z toho: vplyv na DPFO

52 948

55 828

60 156

z toho: vplyv na DPPO

298 292

322 587

345 753

3. Zavedenie osobitnej sadzby dane pre vybraných ústavných činiteľov (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

196

220

231

z toho: vplyv na DPFO

196

220

231

4. Obmedzenie paušálnych výdavkov SZČO a zrušenie ich uplatňovania pri príjmoch z prenájmu (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

19 543

24 143

25 745

z toho: vplyv na DPFO

6 102

7 013

z toho: vplyv na sociálne poistenie

2 911

3 318

z toho: vplyv na zdravotné poistenie

19 543

15 129

15 415

5. Obmedzenie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/ku (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

5 670

16 296

16 602

z toho: vplyv na DPFO

5 670

16 296

16 602

6. Oslobodenie deputátov, zákonom stanovených nepeňažných plnení a príjmov členov volebných komisií (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

-98

-93

-88

z toho: vplyv na sociálne poistenie

-55

-52

-50

z toho: vplyv na zdravotné poistenie

-43

-41

-39

7. Oslobodenie príjmov z predaja majetku a obcí (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

-10 260

-10 352

-10 445

z toho: vplyv na DPPO

-10 260

-10 352

-10 445

8. Zmena spôsobu zdaňovania dlhopisov (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

-300

z toho: vplyv na DPFO

1 200

z toho: vplyv na DPFO vyberanú zrážkou

-1 500

9. Zvýšenie hranice pre platenie preddavkov SZČO z 1659,70 eur na 2 500 eur (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

z toho: vplyv na DPFO

10. Zdanenie nerozdelených ziskov spred roka 2004 (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)

18 152

z toho: vplyv na DPFO vyberanú zrážkou

18 152

11. Znovu zavedenie koncesionárskych poplatkov (novela zákona č. 212/1995 Z. z.)

73 881

73 979

73 988

z toho: vplyv na koncesionárske poplatky

73 881

73 979

73 988

12. Samostatný spôsob platenia zdravotných odvodov z dividend (novela zákona č. 580/2004 Z. z.)

14 700

15 200

z toho: vplyv na zdravotné poistenie

14 700

15 200

* znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy

Odhad jednotlivých daní

Výnos dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2012 až 2014 negatívne ovplyvnený horším makroekonomickým

vývojom než sa pôvodne očakávalo (rast mzdovej bázy v sledovanom období je v priemere menší o 0,9 p. b.). Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (NČZD) bude v roku 2013 definovaná ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. Vzhľadom na životné minimum platné k 1. januáru 2013 vo výške 194,58 eur sa NČZD na rok 2013 predpokladá vo výške 3 735,94 eur. Klesajúca NČZD sa v roku 2013 začne uplatňovať pri hrubej mesačnej mzde približne 1 872 eur, od mzdy približne vo výške 3 311 eur bude NČZD nulová. Od roku 2013 sa zavádza systém s dvoma sadzbami dane, z čoho vyššia sadzba dane na úrovni 25 % sa začne uplatňovať od hranice, od ktorej bude NČZD nulová (približne od hrubého príjmu 3 311 eur). Na rozdiel od NČZD na daňovníka, ktorá sa mení vždy k 1. januáru príslušného roka, výška daňového bonusu na dieťa sa valorizuje vždy od 1. júla príslušného roka. V roku 2013 sa predpokladá priemerná mesačná výška daňového bonusu na dieťa vo výške 21,21 eur. Od 1. januára 2009 majú zamestnanci s najnižšími mzdami pri splnení zákonom stanovených podmienok nárok na zamestnaneckú prémiu. Odhadovaná výška maximálnej zamestnaneckej prémie za celé zdaňovacie obdobie roka 2013 dosiahne úroveň približne 48,72 eur (závisí od výšky minimálnej mzdy na rok 2013, ktorá ešte nie je schválená), pričom celá výška zamestnaneckej prémie im bude vyplatená v rámci ročného zúčtovania dane v marci 2014. Nárok na maximálnu výšku zamestnaneckej prémie získajú zamestnanci s príjmom od polovice minimálnej mzdy do úrovne minimálnej mzdy pri splnení ďalších zákonom stanovených podmienok.

Výnos dane z príjmov fyzických osôb z podnikania bol aktualizáciou makroekonomických prognóz oproti rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 mierne negatívne ovplyvnený, čo je spôsobené pomalším rastom odhadu HDP v rokoch 2013 až 2015.

Aktualizovaný odhad akruálneho výnosu dane z príjmov právnických osôb (DPPO) v roku 2011 vysvetľuje zhoršenie prognózy aj v nasledujúcich rokoch. Na znížení očakávaného výnosu dane sa podieľalo viacero faktorov. Existuje nesúlad rastu ziskovosti podľa ŠÚ SR s rastom hospodárskeho výsledku právnických osôb podľa daňových priznaní DPPO v roku 2011. Medziročný rast ziskovosti korporácií v roku 2011 (17,7 %) sa tak nepremietol do rastu daňovej povinnosti právnických osôb. Na vývoj výnosu dane negatívne vplýva vysoká úroveň umorovania strát za predchádzajúce roky a negatívny medziročný vývoj pripočítateľných a odpočítateľných položiek k základu dane. Štruktúra daňovej povinnosti DPPO naznačuje, že výnos dane z veľkých, exportne orientovaných podnikov medziročne rastie v súlade s očakávaniami. Problematicky sa javí vývoj malých a stredných spoločností orientovaných prevažne na domáci trh. Riziko pre budúci vývoj dane predstavuje možné čerpanie investičných stimulov formou daňových úľav u tých subjektov, ktoré v minulosti daň platili. Čerpaná úľava by tak predstavovala výpadok na DPPO.

Neistotou pri prognóze daní z príjmov fyzických a právnických osôb je možnosť daňovníkov poukázať 2 % zo zaplatenej dane na osobitné účely (verejnoprospešné aktivity mimovládnych neziskových organizácií). V roku 2011 dosiahla suma prostriedkov prevedených na verejnoprospešný účel 41 970 tis. eur (z toho FO previedli 16 526 tis. eur a PO previedli 25 444 tis. eur). Predpokladá sa, že suma prostriedkov určených na osobitné účely dosiahne v roku 2012 úroveň 42 563 tis. eur, v roku 2013 objem 43 950 tis. eur a 39 749 v roku 2014.

Prognóza dane z príjmov vyberanej zrážkou na roky 2013 až 2015 vychádza z odhadovaného negatívnejšieho vývoja priemernej úrokovej miery a objemu z vkladov. Výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou je v značnej miere ovplyvnený aj licenčnými

poplatkami, ktorých výška priamo nesúvisí s makroekonomickým vývojom. Je pomerne časté, že dochádza k jednorazovým výkyvom v ich platbe, a to najmä z dôvodu, že časť licenčných poplatkov sa platí jednorazovo v stanovenej výške pri spustení výroby nového produktu. Na výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou bude mať mierne negatívny vplyv aj pokles licenčných poplatkov u subjektov, ktoré ich platia v závislosti od veľkosti tržieb.

Výnos dane z pridanej hodnoty (DPH) by mal v rokoch 2013 až 2015 rásť pomalšie ako spotrebné výdavky domácností. Odhad výnosu DPH je oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 výrazne nižší o 261 mil. eur. Do odhadu boli zapracované najnovšie údaje získané z daňových priznaní. V roku 2012 medziročne klesá daňová povinnosť, ktorá sa nevyvíja v súlade s makroekonomickým vývojom. Rozdielny vývoj makroekonomických základní a akruálneho výnosu DPH v roku 2012 preto navádza na opatrnosť pri prognóze. Dôvody môžu byť rôzne, najpravdepodobnejším sú však daňové úniky a problémy Finančnej správy SR s IT systémom na začiatku roka 20126. Ministerstvo financií SR z tohto dôvodu pristúpilo k prehodnoteniu predpokladu rastu daňovej povinnosti smerom nadol, čo je hlavným faktorom poklesu prognózy príjmov v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2012 až 2014.

Výnosy spotrebných daní v metodike ESA 95 budú rásť v rokoch 2012 až 2015 v súlade s rastom spotreby domácností a HDP v stálych cenách. V prípade spotrebnej dane z tabaku bude výnos dane rásť pomalšie v porovnaní s makroekonomickou základňou z dôvodu stagnácie spotreby tabakových výrobkov, ako aj rastúcim rozsahom cezhraničných nákupov predovšetkým v Maďarsku a Poľsku. Plnenie spotrebnej dane z liehu sa v období rokov 2012 až 2015 očakáva v súlade s rastom spotreby domácností. Spotrebná daň z piva bude rásť približne rovnakým tempom ako spotreba domácností v stálych cenách, pričom mierne riziko predstavuje trend dlhodobo klesajúcej spotreby piva a zmena preferencií spotrebiteľov v prospech iných druhov nápojov. Pri spotrebnej dani z minerálnych olejov sa očakáva rast výnosu v rokoch 2012 až 2015 v súlade s tempom rastu spotreby domácnosti a HDP. Pretrvávajúce riziko predstavuje budovanie návyku spotrebiteľov nakupovať pohonné hmoty v zahraničí, ako aj rastúci podiel motoristov preferujúcich naftové motory pred benzínovými.

Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje daň z nehnuteľností, dane za špecifické služby a daň z motorových vozidiel, majú stanovenie výšky sadzieb daní v kompetencii jednotlivé obce (daň z nehnuteľností a dane za špecifické služby) a VÚC (daň z motorových vozidiel). Odhad Ministerstva financií SR pri týchto daniach je preto len indikatívny, nakoľko subjekty samosprávy si zostavujú vlastné rozpočty.

Odhad výnosu ostatných daní je tvorený odhadom výnosov z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ, z úhrad za dobývací priestor, z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, osobitného a mimoriadneho odvodu vybraných finančných inštitúcií. Výnos z podielu na vybratých finančných prostriedkoch EÚ je tvorený 25 % zo sumy vlastných tradičných zdrojov EÚ

6 Jedným z komunikovaných dôvodov revidovania odhadu výnosu DPH v roku 2012 boli aj IT problémy vo Finančnej správe SR (FS SR) počas prvých mesiacov tohto roka, kedy FS SR nevedela poskytnúť požadované údaje (daňové priznania DPH a informácie o zadržaných a uvoľnených nadmerných odpočtoch). Tento fakt zohral podstatnú úlohu pri zmene prognózy, keďže v čase tvorby rozpočtu – v novembri – sa predpokladala štandardná situácia vo FS SR.

pripadajúcich na dovozné clo a poľnohospodárske poplatky, ostávajúcich 75 % plynie priamo do rozpočtu EÚ. Výnos dane z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, ktorý je príjmom Environmentálneho fondu, sa očakáva v rokoch 2013 až 2015 na úrovni 1,0 mil. eur.

Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií sa v SR zaviedol od roku 2012. S účinnosťou od 1. septembra 2012 sa rozširuje základňa pre výpočet osobitného odvodu a súčasne sa zavádza jednorazový mimoriadny odvod vo štvrtom štvrťroku 2012. Predpokladá sa, že základňa pre výpočet odvodu bude v prognózovanom období stabilná. V roku 2015 sa očakáva zníženie sadzby odvodu z 0,4 % na 0,2 %. Dôvodom je predpokladané naplnenie zákonom stanovenej hranice (500 mil. eur) celkovej sumy uhradených odvodov. Odvod je súčasťou štátnych finančných aktív a má vytvoriť zdroje na krytie prípadných problémov vo finančnom sektore.

Súčasťou ostatných daní sú aj zrušené majetkové dane, z ktorých naďalej plynú dobiehajúce platby do štátneho rozpočtu. V roku 2011 dosiahol výnos z týchto daní 346 tis. eur a ku koncu septembra 2012 dosiahol 259 tis. eur. V nasledujúcich rokoch sa už tieto dane nerozpočtujú.

Plnenie poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva (EAO) do Sociálnej poisťovne v roku 2012 sa vyvíja nad rámec rastu mzdovej bázy, čo viedlo k revízii odhadu príjmov na rok 2012 smerom hore. V prípade zdravotného poistenia takýto vývoj nie je pozorovaný a jeho plnenie je v súlade s vývojom mzdovej bázy. Prognóza príjmov z poistného je významne ovplyvnená legislatívnymi zmenami, medzi ktoré patrí najmä zvýšenie príjmov z dôvodu zníženia príspevkovej sadzby do 2. piliera z 9 % na 4 % a z otvorenia 2. piliera. Okrem toho sa v príjmoch prejavia aj zvýšené maximálne vymeriavacie základy, ktoré sa zjednotili na úrovni 5-násobku priemernej mzdy a úprava poistného pre SZČO a príjmy z dohôd. Vzhľadom na veľkú mieru neistoty ohľadom vplyvu otvorenia 2. piliera je v kapitole Všeobecná pokladničná správa rozpočtovaná rezerva na výdavky v rovnakej výške, čo znamená, že toto opatrenie má neutrálny vplyv na saldo verejnej správy.

Kvantifikácia daňových a odvodových príjmov

Medzi hlavné riziká prognózy patrí samotný makroekonomický vývoj, za neistý možno označiť aj vývoj DPH v ďalších rokoch a odhad vplyvu legislatívnych zmien. Aktuálna prognóza je založená na predpoklade rastu ekonomiky v roku 2012 na úrovni 2,5 % a v roku 2013 na úrovni 2,1 %, pričom nenaplnenie tohto odhadu by sa pravdepodobne premietlo aj do nižšieho výnosu daňových príjmov.

Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 obsahuje veľké množstvo legislatívnych zmien, ktoré sa prijímajú súčasne a môžu sa navzájom ovplyvňovať. Súvisiace možné zmeny správania sa daňových subjektov, ktoré je veľmi zložité odhadnúť, preto predstavujú riziko naplnenia prognózy.

Daňové príjmy na hotovostnej báze sú prezentované v nasledovnej tabuľke. Podľa rozpočtovej klasifikácie sa sankčné úroky (ďalej len sankcie) uložené v daňovom konaní k jednotlivým daniam rozpočtujú v rámci samostatnej kategórie.

Skutočnosť

Prognóza

Hotovostný princíp, v tis. eur

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

2 870 170

3 442 326

3 795 449

4 208 485

4 471 749

4 886 259

Daň z príjmov fyzických osôb

1 463 042

1 681 507

1 832 948

1 916 625

2 088 655

2 236 768

DPFO zo závislej činnosti

1 415 635

1 622 055

1 738 274

1 816 526

1 949 497

2 094 995

DPFO z podnikania

47 407

59 452

94 674

100 099

139 158

141 773

do štátneho rozpočtu

134 576

111 788

229 292

242 056

274 129

288 181

do obcí

996 678

1 176 452

1 201 369

1 254 507

1 359 335

1 459 766

do VÚC

331 788

393 266

402 287

420 062

455 191

488 821

Daň z príjmov právnických osôb

1 254 796

1 617 619

1 796 236

2 107 275

2 189 326

2 415 740

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

152 332

143 200

166 265

184 585

193 768

233 751

Dane na tovary a služby

6 365 718

6 741 650

6 576 572

6 573 289

6 855 594

7 208 939

Daň z pridanej hodnoty

4 422 006

4 741 312

4 584 698

4 538 073

4 760 315

5 042 696

Spotrebné dane

1 943 712

2 000 338

1 991 874

2 035 216

2 095 279

2 166 243

Z minerálnych olejov

1 032 394

1 073 498

1 057 459

1 086 802

1 131 073

1 179 607

Z liehu

204 924

203 262

207 840

209 845

217 484

226 872

Z piva

55 908

57 293

54 663

54 362

56 366

58 823

Z vína

4 176

4 004

4 180

4 134

4 289

4 480

Z tabaku a tabakových výrobkov

609 805

623 227

627 477

640 078

645 640

655 370

Z elektrickej energie

14 556

16 027

17 597

17 614

18 285

19 107

Zo zemného plynu

21 268

22 445

21 689

21 583

21 504

21 492

Z uhlia

683

582

969

798

638

492

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

35 368

38 903

42 567

47 233

48 187

49 160

Dovozné clo

-3

Dovozná prirážka

Podiel na vybratých finančných prostriedkoch

35 366

38 745

42 567

47 233

48 187

49 160

Ostatné colné príjmy

155

Miestne dane

543 818

564 504

588 837

610 304

634 667

660 064

Daň z nehnuteľností

266 284

274 564

288 291

302 706

317 841

333 733

Dane za špecifické služby

159 875

164 707

169 649

174 738

179 980

185 380

Daň z motorových vozidiel

117 659

125 233

130 897

132 860

136 846

140 951

Ostatné dane

78 115

130 395

355 632

286 755

278 520

177 529

Daň z emisných kvót

29 438

11 743

Osobitný odvod vybraných fin. inštitúcií

168 773

203 000

102 000

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

25 000

100 000

8 333

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRo

76 098

73 917

73 584

73 881

73 979

73 988

Daň z úhrad za dobývací priestor

597

522

531

do štátneho rozpočtu

109

104

106

do obcí

489

418

425

Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

1 183

1 186

1 001

1 010

Majetkové dane (do štátneho rozpočtu)

361

346

Iné dane

-125

-14

Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (FSZP)

6 464 564

6 955 401

7 212 461

8 383 050

8 605 884

9 073 791

Sociálna poisťovňa

4 233 941

4 581 885

4 793 016

5 738 038

5 795 287

6 098 799

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

4 233 918

4 581 885

4 724 707

5 525 794

5 795 287

6 098 799

- EAO

4 007 322

4 256 265

4 493 681

5 295 736

5 559 287

5 855 747

- dlžné

226 596

325 620

231 026

230 058

236 000

243 052

Transfer úspor z DSS do SP - od vystúpených

68 309

212 244

Zdravotné poisťovne

2 230 623

2 373 516

2 419 445

2 645 012

2 810 597

2 974 992

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

2 230 623

2 373 516

2 419 445

2 645 012

2 810 597

2 974 992

z toho: ročné zúčtovanie

13 127

18 531

18 926

19 584

20 566

21 728

Daňové príjmy verejnej správy spolu

9 893 189

10 917 779

11 359 057

11 726 066

12 288 717

12 981 951

Daňové príjmy štátneho rozpočtu

7 943 086

8 683 034

8 822 781

9 154 544

9 561 110

10 195 877

Štátne finančné aktíva

25 000

268 773

211 333

203 000

102 000

Daňové príjmy obcí

1 423 374

1 616 141

1 659 734

1 732 376

1 857 581

1 979 304

Daňové príjmy VÚC

449 447

518 499

533 184

552 922

592 037

629 772

Daňové príjmy STV

53 316

Daňové príjmy SRo

22 782

Daňové príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS)

73 917

73 584

73 881

73 979

73 988

Environmentálny fond

1 183

1 186

1 001

1 010

FSZP spolu

6 464 564

6 955 401

7 212 461

8 383 050

8 605 885

9 073 791

Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu

16 357 753

17 873 180

18 571 518

20 109 116

20 894 602

22 055 742

Predpokladaná výška sankcií k jednotlivým daniam je uvedená v osobitnej tabuľke.

Skutočnosť

Prognóza

Predpokladaný vývoj sankcií* (v tis. eur)

2010

2011

2012

2013

2014

2015

SANKCIE spolu

24 310

23 254

22 477

22 912

22 697

22 810

Daň z príjmov fyzických osôb

4 413

5 339

4 477

4 907

4 692

4 800

Daň z príjmov právnických osôb

2 714

2 842

3 014

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

Daň z pridanej hodnoty

9 600

11 907

Spotrebné dane

910

1 359

Miestne dane

948

839

Ostatné dane + dane z medzinárodného obchodu a transakcií

271

Sankcie uložené v daňovom konaní

5 447

914

859

* Sankcie sú identické podľa hotovostnej a akruálnej metodiky

3.2. Akruálne dane pre návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené rozdiely medzi akruálnymi a hotovostnými odhadmi daní. V celom prognózovanom období sa očakáva výnos daní na akruálnej báze vyšší ako na hotovostnom princípe, čo je aj v súlade s očakávaniami7.

Odhad rozdielu medzi akruálnymi a hotovostnými prognózami v rokoch 2012 až 2015 (v tis. eur)

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Daňové príjmy verejnej správy

-143 406

242 611

211 186

170 528

štátny rozpočet

-160 239

99 015

171 934

126 109

Štátne finančné aktíva

-66 667

91 667

obce

-1

VÚC

2 118

2 918

3 007

3 098

Sociálna poisťovňa

76 412

32 762

24 059

27 626

Zdravotné poisťovne

4 970

16 249

12 187

13 695

(+) znamená, že výnos daní v metodike ESA 95 je vyšší ako na hotovostnej báze; (-) znamená, že výnos daní v metodike ESA 95 je nižší ako na hotovostnej báze

Rozdiel medzi akruálnym výnosom daní a hotovostným výnosom daní je spôsobený najmä samotným spôsobom výberu daní. Väčšina daňových príjmov sa platí až po ukončení obdobia, napr. daň z príjmov fyzických osôb a odvody sa platia až v nasledujúcom mesiaci. Daňové priznanie pri DPH a spotrebných daniach až v nasledujúcom mesiaci alebo kvartáli. V prípade DPPO a DPFO z podnikania sa počas roka platia preddavky na základe posledného zdaňovacieho obdobia a až v nasledujúcom roku sa zúčtovávajú. Keďže v súčasnosti sa očakáva nárast ziskovosti, kladné vyrovnanie dane bude príjmom rozpočtu až v nasledujúcom kalendárnom roku.

Zároveň na rozdiel medzi akruálnym a hotovostným výnosom pozitívne vplýva najmä odlišné zaznamenávanie sumy 2 % poukazovaných na osobitný účel z daní z príjmov fyzických a právnických osôb. Kým pri hotovostnom princípe suma poukázaná na osobitný účel ovplyvňuje výšku výnosu dane znížením príjmov verejnej správy, akruálne dane nie sú týmto prevodom ovplyvnené. Vyplýva to z ekonomickej podstaty transakcie, ktorá neznižuje výšku daňovej povinnosti voči verejným financiám (akruálnu daň), ale na základe zákona schváleného NR SR, sa časť peňazí použije na financovanie tretieho sektora. Uvedená suma

7 Väčšina daňových príjmov sa platí až po ukončení obdobia, napr. daň z príjmov FO a odvody sa platia až v nasledujúcom mesiaci, daňové priznanie pri DPH a spotrebných daniach až v nasledujúcom mesiaci alebo kvartáli a pod.

teda neznižuje príjmy, ale zvyšuje verejné výdavky a týmto spôsobom negatívne ovplyvňuje hospodárenie v metodike ESA 95.

S účinnosťou od 1. januára 2012 boli prijaté zmeny v asignácii 2 % dane z príjmov právnických osôb. Postupné znižovanie prevodu 2 % na verejnoprospešný účel sa posúva o jeden rok. Pravidlá platné v roku 2011 tak platia aj pre zdaňovacie obdobie 2012 (podiel zaplatenej dane 2 % sa znižuje na 1,5 % ak právnická osoba neposkytla v danom roku dar vo výške 0,5 % zaplatenej dane). Prevod prostriedkov na osobitný účel sa v porovnaní s rokom 2012 mierne zvýši, čo je v súlade s makroekonomickými predpokladmi. V rokoch 2014 a 2015 sa očakáva pokles objemu prostriedkov prevedených na verejnoprospešný účel v dôsledku postupného znižovania poukazovaného podielu zaplatenej dane z 2 % na 0,5 % v roku 2020.

Vplyv prevodu prostriedkov na verejnoprospešný účel na rozpočet (ESA 95, v tis. eur)

2010 S

2011 S

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Prevod na VPÚ spolu

44 145

41 970

42 563

43 950

39 749

42 670

z toho prevod na VPÚ z DPFO

15 553

16 526

18 500

19 912

21 162

22 693

z toho prevod na VPÚ z DPPO

28 592

25 444

24 063

24 038

18 587

19 977

Nižšie sú prezentované daňové a odvodové príjmy na akruálnej báze (metodika ESA 95) bez sankcií.

Skutočnosť

Prognóza

Akruálny princíp (ESA 95), v tis. eur

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

3 325 463

3 542 199

3 774 179

4 262 698

4 581 399

4 946 194

Daň z príjmov fyzických osôb

1 513 901

1 733 049

1 869 804

1 984 719

2 118 258

2 275 066

DPFO zo závislej činnosti

1 447 257

1 641 483

1 761 484

1 847 425

1 978 999

2 126 879

DPFO z podnikania (2011 je odhad)

66 644

91 566

108 320

137 294

139 259

148 187

do štátneho rozpočtu

185 435

163 331

266 148

310 150

303 733

326 479

do obcí

996 678

1 176 452

1 201 369

1 254 507

1 359 334

1 459 766

do VÚC

331 788

393 266

402 287

420 062

455 191

488 821

Daň z príjmov právnických osôb (2011 je odhad)

1 659 230

1 665 950

1 738 110

2 093 394

2 269 373

2 437 377

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

152 332

143 200

166 265

184 585

193 768

233 751

Dane na tovary a služby

6 112 906

6 708 913

6 449 346

6 618 091

6 917 877

7 275 113

Daň z pridanej hodnoty

4 182 101

4 710 913

4 450 474

4 570 040

4 808 702

5 093 977

Spotrebné dane

1 930 805

1 998 000

1 998 872

2 048 051

2 109 175

2 181 136

Z minerálnych olejov

1 032 132

1 071 124

1 058 574

1 090 894

1 137 328

1 186 408

Z liehu

196 881

204 704

209 594

211 628

219 352

228 844

Z piva

55 832

57 297

54 679

54 377

56 382

58 840

Z vína

4 300

4 024

4 499

4 456

4 622

4 826

Z tabaku a tabakových výrobkov

601 873

622 956

629 629

644 666

648 323

657 704

Z elektrickej energie

15 541

15 933

18 263

18 285

18 978

19 825

Zo zemného plynu

23 508

21 376

22 630

22 886

23 460

24 077

Z uhlia

739

586

1 004

859

730

612

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

35 368

38 903

42 567

47 233

48 187

49 160

Dovozné clo

-3

Dovozná prirážka

Podiel na vybratých finančných prostriedkoch

35 366

38 745

42 567

47 233

48 187

49 160

Ostatné colné príjmy

155

Miestne dane

547 490

568 803

590 955

613 222

637 674

663 162

Daň z nehnuteľností

266 284

274 564

288 291

302 706

317 841

333 733

Dane za špecifické služby

159 875

164 707

169 649

174 738

179 980

185 380

Daň z motorových vozidiel

121 331

129 532

133 015

135 778

139 853

144 049

Ostatné dane

78 115

117 138

277 222

378 422

278 520

177 529

Daň z emisných kvót

41 181

Osobitný a mimoriadny odvod vybraných fin. inštitúcií

168 773

203 000

102 000

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

33 333

100 000

Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRO

76 098

73 917

73 584

73 881

73 979

73 988

Daň z úhrad za dobývací priestor

597

522

531

do štátneho rozpočtu

109

104

106

do obcí

489

418

425

Daň z úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

1 183

1 186

1 001

1 010

Majetkové dane (do štátneho rozpočtu)

361

346

Iné dane

-125

-14

Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (FSZP)

6 490 538

6 992 028

7 293 843

8 432 061

8 642 130

9 115 112

Sociálna poisťovňa

4 247 290

4 606 760

4 869 428

5 770 800

5 819 346

6 126 425

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

4 247 267

4 606 760

4 801 119

5 558 556

5 819 346

6 126 425

- EAO

4 020 671

4 281 140

4 570 093

5 328 498

5 583 346

5 883 373

- dlžné

226 596

325 620

231 026

230 058

236 000

243 052

Transfer úspor z DSS do SP - od vystúpených

68 309

212 244

Zdravotné poisťovne

2 243 248

2 385 268

2 424 415

2 661 261

2 822 784

2 988 687

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo + dlžné

2 243 248

2 385 268

2 424 415

2 661 261

2 822 784

2 988 687

z toho: ročné zúčtovanie

13 127

18 526

18 921

19 578

20 560

21 722

Daňové príjmy verejnej správy spolu

10 099 342

10 975 956

11 134 269

11 919 666

12 463 657

13 111 158

Daňové príjmy štátneho rozpočtu

8 145 567

8 761 914

8 662 542

9 253 559

9 733 044

10 321 986

Štátne finančné aktíva

202 106

303 000

203 000

102 000

Daňové príjmy obcí

1 423 374

1 616 141

1 659 734

1 732 376

1 857 580

1 979 304

Daňové príjmy VÚC

453 119

522 798

535 302

555 840

595 044

632 870

Daňové príjmy STV

53 316

Daňové príjmy SRo

22 782

Daňové príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS)

73 917

73 584

73 881

73 979

73 988

Environmentálny fond

1 183

1 186

1 001

1 010

FSZP spolu

6 490 538

6 992 028

7 293 843

8 432 061

8 642 130

9 115 112

Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu

16 589 880

17 967 984

18 428 112

20 351 727

21 105 787

22 226 270

3.3. Porovnanie aktuálneho odhadu daní s rozpočtom verejnej správy na roky 2012 až 2014

Nižšie uvedená tabuľka prezentuje rozdiely aktuálnej prognózy daní a odvodov v metodike ESA 95 oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014. Aktuálna prognóza je v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2012 nižšia o 475,1 mil. eur, v roku 2013 o 110,1 mil. eur a v roku 2014 o 318,9 mil. eur. Zníženie prognózy daňových príjmov 2012 je spôsobené najmä:

-spresnením skutočného akruálneho výnosu za rok 2011 pri DPPO;

-zohľadnením skutočného plnenia daní v priebehu roka;

-prehodnotením efektívnej daňovej sadzby pri DPH.

Rozdiely aktuálneho odhadu daní s rozpočtom verejnej správy na roky

2012 až 2014 (ESA 95, tis. eur)

2 012

2 013

2 014

Daňové príjmy verejnej správy spolu

-475 086

-110 135

-318 915

v % HDP

-0,7

-0,1

-0,4

Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku

-184 382

8 283

-30 322

Daň z príjmov fyzických osôb

-46 453

-51 418

-58 930

Daň z príjmov právnických osôb

-136 947

71 475

81 769

Daň z príjmov vyberaná zrážkou

-982

-11 774

-53 161

Daň z pridanej hodnoty

-260 702

-313 529

-381 173

Spotrebné dane

-73 307

-65 678

-63 847

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

1 900

5 744

5 859

Miestne dane

-14 281

-19 731

-24 306

Ostatné dane

55 686

274 776

174 874

Sociálna poisťovňa (EAO + dlžné)

247 656

837 450

898 722

Zdravotné poisťovne (EAO + dlžné)

-54 706

60 998

74 175

Daňové príjmy a príjmy FSZP spolu

-282 136

788 313

653 982

Sankcie

-8 779

-8 521

-8 647

Daňové príjmy a príjmy FSZP vrátane sankcií

-290 915

779 792

645 335

Výdavky na verejnoprospešný účel (VPÚ)

1 005

6 111

-1 615

Daň z príjmov fyzických osôb

509

-458

-918

Daň z príjmov právnických osôb

496

6 569

-697

* (+) indikuje aktuálny odhad vyšší ako rozpočet, (-) indikuje aktuálny odhad nižší ako rozpočet

Pozn.: vrátane konsolidačných opatrení, ktoré sú predložené do Národnej rady SR

Jednorazové daňové a odvodové príjmy

V oblasti daňových a odvodových príjmov na roky 2010 až 2015 boli identifikované nasledujúce jednorazové opatrenia, t. j. príjmy alebo výdavky, ktorých objem v príslušnom rozpočtovom roku prevyšuje 0,05 % HDP, nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo rozpočtu verejnej správy, podnikov štátnej správy, podnikov územnej samosprávy alebo Národnej banky Slovenska:

1.Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane týkajúce sa dane z príjmov fyzických osôb. Toto opatrenie bolo zavedené v rámci protikrízových opatrení vlády s vopred ohraničenou účinnosťou na roky 2009 a 2010. V oboch uvedených rokoch došlo k výpadku daňových príjmov zhodne vo výške 0,3 % HDP.

2.Príjmy Sociálnej poisťovne z oddlženia zdravotníctva, ktoré sa uskutočnilo v priebehu roku 2011. Zdravotnícke zariadenia uhradili Sociálnej poisťovni dlžné poistné za predchádzajúce obdobie v celkovej výške 0,09 % HDP.

3.Príjmy dane z pridanej hodnoty z odovzdania dokončených úsekov rýchlostnej cesty R1 stavanej prostredníctvom PPP projektu. V čase odovzdania jednotlivých úsekov (v rokoch 2011 a 2012) došlo k zaplateniu DPH zo strany investora, čo sa prejavilo v daňových príjmoch verejnej správy. Vzhľadom na to, že uvedený projekt je zaznamenaný mimo bilancie verejnej správy, zaplatená DPH zo strany štátu sa rovnomerne zaznamená počas celého obdobia trvania koncesie (30 rokov) spolu s platbami štátu za dostupnosť.

4.Mimoriadny odvod v bankovom sektore predstavuje dodatočné jednorazové opatrenie pre finančné inštitúcie v štvrtom štvrťroku 2012 vo výške 0,05 %.

5.Dočasný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach predstavuje konsolidačné opatrenie na roky 2012 a 2013. Celkový vplyv v roku 2012 je na úrovni 25,7 mil. eur, čo je menej ako 0,05 % HDP, preto sa v tabuľke jednorazových efektov neuvádza.

6.Možnosť výstupu z 2. piliera. Ak by sa sporiteľ rozhodol vystúpiť z 2. piliera, jeho nasporené prostriedky sa presunú do priebežného systému. Presun by sa dotkol celých aktív naakumulovaných od jeho zapojenia sa do 2. piliera, z ktorých časť pripadajúca na predchádzajúce roky spĺňa definíciu jednorazovej zložky.

Jednorazové a dočasné opatrenia (ESA 95, tis. eur)

2010

2011

2012

2013

2014

2015

1. Dočasné zvýšenie NČZD pri DPFO

-211 011

2. Príjmy Sociálnej poisťovne z oddlženia zdravotníctva

59 068

3. Príjem DPH z PPP projektu

170 085

42 817

4. Mimoriadne odvody (bankový odvod a odvod z podnikania v reg. odvetviach)

38 139

Vplyv na DPPO

-11 392

Príjmy osobitných odvodov

49 531

5. Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

77 000

Vplyv na DPPO

-23 000

Príjmy osobitných odvodov

100 000

6. Možnosť výstupu z 2. piliera

68 309

212 244

SPOLU (1+2+3+4+5+6+7)

-211 011

229 153

149 265

289 244

* V roku 2012 je vplyv osobitného odvodu v regulovaných odvetviach 25,7 mil. eur (0,036 % HDP), a teda nespĺňa definíciu jednorazových opatrení v minimálnej výške 0,05 % HDP.

Pozn.: (+) zlepšenie salda, (-) zhoršenie salda

3.4. Rozpočtovanie iných ako daňových príjmov štátneho rozpočtu

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Spolu

2 781 496

3 302 229

4 396 761

4 114 761

5 004 160

4 198 716

3 512 545

Zahraničné transfery

1 650 565

2 031 346

3 082 986

2 914 201

3 563 656

2 887 970

2 176 438

Dividendy

487 652

475 780

597 847

595 102

530 306

510 053

516 975

Ostatné nedaňové príjmy a tuzemské transfery

643 279

795 103

715 928

605 458

910 198

800 693

819 132

3.4.1. Zahraničné transfery

Zahraničné transfery predstavujú prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie v rámci druhého a od roku 2014 aj tretieho programového obdobia. V rokoch 2013 až 2015 sa rozpočtujú prostriedky EÚ pre programy Národného strategického referenčného rámca a poľnohospodárske fondy na roky 2013 až 2015 na základe odhadov čerpania výdavkov

v jednotlivých rokoch, ktoré boli predložené príslušnými rezortmi, plniacimi funkcie riadiacich orgánov. Alokácie zodpovedajú sumám očakávaného čerpania v príslušných rokoch. Bližšia špecifikácia týchto prostriedkov je uvedená v prílohe č. 2 materiálu.

Vývoj plnenia týchto príjmov je nasledovný:

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Zahraničné transfery

1 650 565

2 031 346

3 082 986

2 914 201

3 563 656

2 887 970

2 176 438

3.4.2.Dividendy

Dividendy tvoria príjmy z dividend podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR a príjmy z podnikania z vlastníckeho podielu štátu, ktorý je zastúpený príslušnými rezortnými ministerstvami v akciových spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu. Ich vývoj je nasledovný:

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Dividendy

487 652

475 780

597 847

595 102

530 306

510 053

516 975

Fond národného majetku

414 504

364 018

496 864

505 864

441 171

437 510

437 615

Kapitoly štátneho rozpočtu

73 148

111 762

120 983

99 693

89 135

72 543

79 360

Fond národného majetku Slovenskej republiky

V roku 2013 sa navrhujú prostredníctvom FNM SR dividendy v objeme 441,2 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu roku 2012 pokles o 64,7 mil. eur, t. j. o 12,8 %. Najväčšie zníženie objemu sa očakáva pri Slovenskom plynárenskom priemysle, a. s. v sume 46 mil. eur, t. j. o 13,3 %.

Vývoj a aktuálny návrh dividend vybraných spoločností zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Dividendy

414 504

364 018

496 864

505 864

441 171

437 510

437 615

v tom: Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

Bratislava

290 379

225 926

345 926

327 834

300 000

Západoslovenská energetika, a.s.

54 265

48 154

47 456

81 779

51 395

46 437

46 697

Stredoslovenská energetika, a.s.

21 403

37 356

37 357

33 519

37 357

Východoslovenská energetika, a.s.

27 339

32 907

37 700

48 932

35 700

33 500

32 600

Slovak Telecom, a.s.

19 940

19 500

18 369

13 800

16 610

20 033

20 804

Iné spolu

1 178

175

10 056

109

183

157

Kapitoly štátneho rozpočtu

Objem dividend od spoločností, v ktorých je vlastnícky podiel štátu zastúpený príslušným ministerstvom sa v roku 2013 navrhuje vo výške 89,1 mil. eur, čo je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012 menej o 32 mil. eur. Nenavrhujú sa príjmy z dividend

od Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a. s. (v roku 2012 v sume 25 mil. eur) a odvod zo zisku štátneho podniku Lesy, š. p. sa rozpočtuje vo výške 5 mil. eur (v roku 2012 vo výške 20 mil. eur). Zároveň v kapitole Ministerstva financií SR sa rozpočtujú dividendy Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a. s. z dôvodu prevodu majetkovej účasti Fondu národného majetku SR na štát, v mene ktorého koná Ministerstvo financií SR. V roku 2013 dochádza k nárastu dividend Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, a. s. v porovnaní s rozpočtom roku 2012.

Vývoj týchto príjmov zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Príjmy z podnikania - dividendy

73 148

111 762

120 983

99 693

89 135

72 543

79 360

Ministerstvo financií SR

18 453

23 364

21 880

37 879

37 834

26 284

Slovenská konsolidačná, a.s.

13 273

13 403

11 880

14 842

2 632

1 108

1 030

Tipos, a.s.

SEPS, a.s.

3 314

9 961

9 000

21 374

26 000

15 000

SZRB, a.s.

1 700

1 000

1 663

9 202

10 176

10 254

EXIMBANKA

166

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych zál. SR

345

105

1 548

151

178

194

209

Správa služieb diplomatickému zboru

345

105

1 548

151

178

194

209

Ministerstvo hospodárstva SR

53 239

87 044

76 849

46 280

45 461

45 400

52 200

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.

8 036

32 506

25 000

5 000

Slovak Telecom, a.s.

45 197

44 200

41 849

31 280

37 600

45 400

47 200

Transpetrol, a.s.

10 338

10 000

7 861

5 000

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Technická inšpekcia, a.s.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

1 033

926

700

350

650

651

Verejné prístavy, a.s.

444

575

350

Letisko Košice - Airport Košice, a.s.

589

351

350

300

Technická ochrana a obnova železníc, a.s.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

20 000

15 000

5 000

UniCreditbank Slovakia, a.s.

Lesy, š.p.

20 000

15 000

5 000

3.4.3. Nedaňové príjmy a tuzemské transfery

Nedaňové príjmy vznikajú z činnosti jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a môžu mať podobu príjmov z vlastníctva, poplatkov a platieb, kapitálových príjmov, úrokov.

Vývoj týchto príjmov na roky 2013 až 2015 zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Spolu

643 279

795 103

695 928

605 458

910 198

800 693

819 132

Nedaňové príjmy

623 036

759 464

683 935

577 000

895 532

787 632

805 484

Tuzemské transfery

20 243

35 639

11 993

28 458

14 666

13 061

13 648

Rozpočtovanie nedaňových príjmov

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Nedaňové príjmy

623 036

759 464

683 935

577 000

895 532

787 632

805 484

Príjmy z vlastníctva

8 394

8 551

6 104

7 000

8 416

8 357

8 281

Administratívne a iné poplatky a platby

279 705

367 609

351 626

269 000

435 131

322 122

323 400

Kapitálové príjmy

16 346

18 238

9 596

12 000

123 108

112 059

111 309

Úroky z tuzem. a zahr. úverov, pôžičiek a vkladov

79 011

55 428

45 748

15 000

11 666

17 657

32 095

Iné nedaňové príjmy

239 580

309 638

270 861

274 000

317 211

327 438

330 399

Príjmy z vlastníctva

Uvedené príjmy sa na rok 2013 rozpočtujú vo výške 8,4 mil. eur. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa ich úroveň podstatne nemení. Ide predovšetkým o príjmy z prenajatých pozemkov, budov, strojov a podobne.

Administratívne poplatky a iné poplatky a platby

Pri administratívnych poplatkoch a iných poplatkoch a platbách výška príjmov závisí od počtu jednotlivých aktov konania v priebehu roka.

Vývoj týchto príjmov v jednotlivých rokoch zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Spolu

279 705

367 609

351 626

269 000

435 131

322 122

323 400

Administratívne poplatky

162 247

155 457

200 699

158 700

206 538

213 690

214 495

v tom: súdne

31 551

29 342

32 020

30 000

32 001

35 001

tržby z predaja kolkových známok

96 658

87 295

100 421

85 000

89 710

puncové poplatky

610

465

700

809

827

ostatné poplatky

32 924

38 252

43 525

40 000

80 734

174 578

175 385

licencie

504

103

24 033

3 000

3 284

3 282

Pokuty, penále a iné sankcie

64 235

57 194

59 258

60 000

58 836

58 862

59 320

Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja a služieb

53 223

154 958

91 669

50 300

169 757

49 570

49 585

V rámci novely zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch sa posúva termín zrušenia kolkových známok ako jedného možného spôsobu platenia poplatkov z januára 2013 na január 2014. Dôvodom tejto zmeny je zabezpečenie centrálneho riešenia výberu a zúčtovania poplatkov, ktoré bude možné platiť aj novými modernými spôsobmi, ako je platobná karta, mobilná aplikácia, či internet.

Od 1. januára 2014 nedochádza k zníženiu, ale len k prerozdeleniu objemu prostriedkov získaných z predaja kolkových známok v rámci ostatných poplatkov.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi dochádza novelou zákona o správnych poplatkoch k zvýšeniu týchto príjmov z dôvodu prehodnotenia existujúcich úkonov a konaní z hľadiska ich vecného obsahu, ale predovšetkým posúdenia úrovne súčasne platných sadzieb poplatkov, ktoré pri viacerých úkonoch a konaniach už nezohľadňovali skutočne vynaložené

náklady. Medzi významné z nich patrí úprava sadzby poplatkov za udelenie dopravnej licencie, ďalej v oblasti dopravy ide o sadzby poplatkov za prvý zápis motorového vozidla kategórie L, M1, a N1 do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, ktoré sa ustanovuje rozdielne v závislosti od výkonu motora nad 80 kW. Zároveň sa menia napríklad aj niektoré poplatky za úkony správy katastra a úkony Úradu priemyselného vlastníctva SR.

V roku 2013 sa poplatky a platby z nepriemyselného predaja navrhujú vo výške 169,7 mil. eur, z čoho suma vo výške 130 mil. eur predstavuje jednorazové príjmy, ktoré by sa mali získať z uvoľnenia frekvencií z ukončeného analógového vysielania.

Kapitálové príjmy

Výška kapitálových príjmov závisí od objemu nadbytočného hnuteľného a nehnuteľného majetku v správe jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, ktorý bude predmetom predaja v príslušných rozpočtových rokoch. Najvyšší podiel z týchto príjmov sa predpokladá v kapitole Správa štátnych hmotných rezerv SR. Finančné prostriedky vo výške 100 mil. eur sa navrhujú z dôvodu pripravovanej zmeny systému tvorby a udržiavania núdzových zásob ropy a ropných produktov.

Vývoj týchto príjmov je nasledovný:

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Kapitálové príjmy

16 346

18 238

9 596

12 000

123 108

112 059

111 309

v tom: z predaja kapitálových aktív

9 495

10 086

4 894

6 500

17 675

6 626

5 876

z predaja hmotných a mobilizačných rezerv

100 440

z predaja pozemkov a nehmotných aktív

6 721

7 393

4 702

5 000

4 985

4 986

ďalšie kapitálové príjmy

130

500

Úroky z tuzemských úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Spolu

79 011

55 428

45 748

15 000

11 666

17 657

32 095

Úroky z účtov finančného hospodárenia so ŠP

5 264

12 131

35 220

4 584

2 037

8 962

24 138

Úroky z návratných fin. výpomocí a štátnych záruk

24 834

11 066

10 401

9 542

8 683

7 952

Z úverov a pôžičiek

251

111

100

Úroky zo zahraničných vkladov

47 258

3 135

Úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia

1 404

ostatné platby

17 412

V rámci týchto príjmov dochádza v roku 2013 v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 k poklesu o 74,5 % . Ide najmä o zníženie úrokov z účtov finančného hospodárenia so Štátnou pokladnicou z dôvodu odlišného vývoja sadzieb ECB KEY RATE a EONIA v rokoch 2013 až 2015. Zároveň dochádza k zmene vývoja priemerných zostatkov na účtoch klientov Štátnej pokladnice. Odlišné správanie sa klientov pri ukladaní voľných finančných prostriedkov formou termínovaných vkladov viedlo k zníženiu predpokladaného objemu úrokových

príjmov z účtov finančného hospodárenia so Štátnou pokladnicou v porovnaní s rozpočtom na rok 2012.

Ďalej sem patria úroky z návratných finančných výpomocí poskytnutých Bratislavskému samosprávnemu kraju a z realizovaných štátnych záruk za Vodohospodársku výstavbu, š. p., v zmysle platných splátkových kalendárov.

Úroky zo zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov tvoria najmä úroky z vládnych úverov poskytnutých do zahraničia. Sú príjmami kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V rámci kapitoly Ministerstva zahraničných vecí SR a Ministerstva obrany SR ide o kreditné úroky účtov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.

Iné nedaňové príjmy

Tvoria ich vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky a ostatné príjmy. Výška týchto príjmov je v priebehu rozpočtového roka ovplyvnená najmä objemom vrátených neoprávnene použitých finančných prostriedkov od neziskových organizácií, rozpočtových organizácií, obcí a ostatných príjmov, medzi ktoré patria najmä odvody a vratky.

Najväčší objem z týchto príjmov predstavujú príjmy z hazardných hier, ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtovaná suma v objeme 114,5 mil. eur zahŕňa aj pripravovanú novelu zákona o hazardných hrách s účinnosťou od januára 2013. Nedosiahne sa však rozpočtovaná úroveň roku 2012 z dôvodu, že ďalšou novelou zákona, z 12. júla 2011, ktorá mala posunutú účinnosť od 1. januára 2013, dôjde k zníženiu uvedených príjmov, nakoľko sa stanovujú presnejšie a prísnejšie podmienky na prevádzku výherných automatov.

V rámci kapitoly Správa štátnych hmotných rezerv sa rozpočtuje príspevok na tvorbu, obmenu, zámenu, skladovanie a financovanie núdzových zásob v objeme 60 mil. eur, čo predstavuje nárast o 20 % oproti schválenému rozpočtu na rok 2012.

Vývoj týchto príjmov zobrazuje nasledovná tabuľka:

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Iné nedaňové príjmy

239 580

309 638

270 861

274 000

317 211

327 438

330 399

v tom: z odvodu z

hazardných hier

123 321

105 704

117 000

114 546

SŠHR

70 728

50 000

60 000

Iné spolu

116 259

133 206

103 861

107 000

142 665

152 892

155 853

Tuzemské transfery

V rámci tuzemských transferov sa rozpočtuje príspevok zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby.

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Tuzemské transfery

20 243

35 639

11 993

28 458

14 666

13 061

13 648

z toho:

Príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby

11 193

11 747

11 908

12 538

13 061

13 648

Transfery ostatných subjektov verejnej správy

9 050

23 892

2 128

Príspevok na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby poukazujú zdravotné poisťovne v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z dôvodu novely zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení sa predpokladá v roku 2013 transfer z Národného jadrového fondu vo výške 2,1 mil. eur zo salda dovozu a vývozu elektriny z územia Slovenskej republiky.

3.5. Daňové výdavky

Rovnaké ciele verejnej politiky z pohľadu rozpočtovej politiky a posudzovania vývoja verejných financií je častokrát možné dosiahnuť dvoma spôsobmi. Prvým je navýšenie výdavkov rozpočtu, tým druhým poskytnutie selektívneho daňového zvýhodnenia. Vplyv na saldo verejnej správy môže byť v oboch prípadoch rovnaký, rozdielna je len forma opatrenia. Pre transparentné a zrozumiteľné verejné financie je preto dôležité poskytovať informácie o selektívnych daňových zvýhodneniach (tzv. daňových výdavkoch) podobným spôsobom, ako je to pri ostatných výdavkoch rozpočtu8.

Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (článok 9 odsek 4) zaviedol povinnosť v rozpočte verejnej správy uvádzať údaje o daňových výdavkoch. Motiváciou pre zavedenie tejto povinnosti je najmä zvýšenie transparentnosti rozpočtu, ktorá by pomohla objektívnejšie posúdiť politiky realizované vládou SR. Navyše, akékoľvek ďalšie pravidlá zvyšujúce rozpočtovú disciplínu (napríklad výdavkové stropy) by sa bez vykazovania daňových výdavkov mohli minúť účinkom9.

Presná definícia daňového výdavku (v angl. terminológii tax expenditure) nie je v ústavnom zákone uvedená, pričom ani odborná literatúra v súčasnosti neposkytuje jednoznačnú definíciu daňových výdavkov ani spôsob ich vyčíslenia10. Prezentáciu daňových výdavkov v tomto rozpočte je preto potrebné vnímať ako prvý návrh metodiky, ktorá bude postupne v budúcnosti spresňovaná. Rovnako nie je možné dnes kvantifikovať všetky daňové

8 Tendencia k nárastu daňových výdavkov je najmä vtedy, pokiaľ zvyšovanie daňových výdavkov, teda poskytovanie úľav na daniach nie je spojené s adekvátnymi reštrikčnými obmedzeniami pre navrhovateľa a náklady spojené s ich zavedením sú znášané solidárne viacerými subjektmi rozpočtu. Praktické skúsenosti aj zo Slovenska potvrdzujú, že po presadení selektívnej daňovej úľavy niektorou kapitolou štátneho rozpočtu (napr. zavedenie 6% DPH pre „predaj z dvora“) nedochádzalo k adekvátnemu zníženiu limitu výdavkov príslušnej kapitoly (v tomto prípade kapitola pôdohospodárstva). Týmto spôsobom dochádzalo k zväčšovaniu selektívnych „dotácii“ bez priameho spolupodieľania sa na nákladoch samotným navrhovateľom (náklady na výpadok príjmov boli znášane najmä ostatnými kapitolami rozpočtu).

9 Zavedenie ďalších pravidiel zvyšujúcich rozpočtovú disciplínu vyžaduje nová EÚ legislatíva, pričom najbežnejšou formou je zavedenie výdavkových limitov.

10 Rôzne krajiny/autori používajú rôzne prístupy. Jednotná metodika neexistuje ani na úrovni organizácie OECD, ktorá má v daňovej oblasti najväčšie skúsenosti. Povinnosť publikovať daňové výdavky vyplýva aj z novej legislatívy EÚ, spoločná metodika však rovnako neexistuje.

výdavky, predovšetkým z dôvodu nedostupnosti údajov. Pozornosť sme venovali najmä opatreniam s najväčším rozpočtovým vplyvom.

Vo všeobecnosti možno za daňový výdavok označiť odchýlku medzi platným daňovým systémom a hypotetickým daňovým systémom, ktorý by neobsahoval žiadne daňové úľavy11 (ďalej označovaný ako benčmark). Výsledkom takéhoto porovnania je suma daňových výdavkov rovná hypotetickej strate daňových príjmov. Aj keď pod daňovým výdavkom sa vo väčšine prípadov rozumie zníženie dane, existujú aj prípady, kedy môžeme hovoriť o negatívnom daňovom výdavku, teda dodatočnom selektívnom zdanení12. V takom prípade dodatočne získaná daň znižuje celkovú úroveň daňových výdavkov. Podľa slovenského ústavného zákona sú daňovými výdavkami len „položky, ktoré znižujú príjem rozpočtu verejnej správy z daní a z poistného a príspevkov platených do poistných fondov“.

Stanovenie benčmarku pre výpočet daňových výdavkov je pomerne komplikované13 najmä preto, že nie je zrejmé, ktoré prvky daňového systému súčasťou takéhoto benčmarku sú (sú „prirodzenou“ súčasťou daňového systému), a ktoré nie14. Na to, aby daná daňová úľava, resp. špeciálny daňový režim mohol byť z pohľadu MF SR klasifikovaný ako daňový výdavok, mal by súčasne spĺňať obe nasledujúce podmienky:

•vplyv na príjmy a saldo hospodárenia verejnej správy – daňovým výdavkom je také opatrenie, ktoré znižuje príjmy verejnej správy. V niektorých prípadoch je dôležité okrem vplyvu na príjmy sledovať aj vplyv na saldo verejnej správy. Typickým príkladom sú napr. štátne sociálne dávky (ich zdanenie by automaticky viedlo k zvýšeniu výdavkov verejnej správy, keďže z pohľadu záchrannej siete sú podstatné disponibilné príjmy obyvateľov v hmotnej núdzi);

•selektívnosť – úľava nie je plošná, ale je určená iba pre vybrané osoby, príjmy, spotrebu, transakcie alebo majetok.

Existencia niektorých daňových výdavkov nevyhnutne neznamená, že ide o zlé nástroje verejnej politiky. Niektoré nástroje hospodárskej politiky, najmä v oblasti trhu práce, si častokrát vyžadujú interakciu opatrení v rámci viacerých súborov nástrojov (napr. daňovo-dávkové systémy). V takom prípade môže byť poskytovanie zvýhodnení cez daňový systém najefektívnejšie, administratívne najjednoduchšie a najlacnejšie. Veľkú úlohu pritom zohrávajú práve náklady na administrovanie opatrení, ktoré je aj napriek tomu, že ide o náhradu výdavkovej subvencie, menej nákladné spravovať cez daňový systém (príkladom môže byť zamestnanecká prémia).

Pri definovaní benčmarku sa vychádza primárne z existujúceho, a nie „ideálneho“ daňového systému. Takýto prístup obmedzuje rozsah diskusie, ktorá by bola spojená so snahou definovať „ideálny“ daňový systém. Na druhej strane, v prípade výraznej daňovej reformy v budúcnosti bude zrejme potrebné dnes stanovený benčmark upravovať. S tým sú

11 Najčastejšie ide o výnimky zo základu dane, oslobodenia príjmov, odpočítateľné položky, znížené sadzby, daňové bonusy, daňové prázdniny a pod.

12 V prípade Slovenska sú príkladom maximálne vymeriavacie základy na sociálne poistenie (5-násobok priemernej mzdy od roku 2013), pri ktorých sa poskytujú nároky zo sociálneho poistenia v rovnakej výške ako pre poistenca s vymeriavacím základom 3-násobok priemernej mzdy. Skupina poistencov s príjmom nad 3-násobok priemernej mzdy tak čelí dodatočne uvalenej dani vo forme sociálnych odvodov. Tento prístup vychádza z predpokladu nerovnakého postavenia poistencov vo vzťahu k priznaným dávkam.

13 Na ilustráciu môže slúžiť napríklad základná nezdaniteľná časť základu dane z príjmov fyzických osôb, ktorá síce je istou formou daňovej úľavy, na druhej strane je však štrukturálnou súčasťou tejto dane, keďže zabezpečuje jej progresivitu.

14 Príkladom benčmarku je napríklad plnenie medzinárodných zmlúv v oblasti daní (zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia) alebo povinné oslobodenia od dane vyplývajúce z legislatívy v EÚ (najmä v nepriamych daniach).

spojené aj problémy s interpretáciou vývoja daňových výdavkov v čase, keďže prípadné zmeny benčmarku narúšajú konzistentnosť výpočtov medzi jednotlivými rokmi.

BOX - Príklad definovania benčmarku pre DPFO

Daň z príjmov fyzických osôb upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z pohľadu daňových výdavkov ide zrejme o najkomplikovanejšiu daň a stanovenie benčmarku pri tejto dani zvykne byť sprevádzané širokou diskusiou. Nasledujúci text uvádza najdôležitejšie časti zákona o dani z príjmov fyzických osôb, ktoré MF SR považuje za štrukturálnu súčasť slovenského daňového systému (benčmark), a teda nie sú

daňovými výdavkami:

Sadzby dane a daňové pásma (§ 15 písm. a). Ide o neselektívne súčasti daňového systému, ktoré vyjadrujú celospoločenskú úroveň a progresivitu zdanenia (progresivita sa vníma ako implicitná súčasť zdaňovania príjmov fyzických osôb). Aj v prípade aktuálnych daňových zmien, ktoré znovuzavádzajú viacero sadzieb a daňových pásiem hovoríme o zmene benčmarku, bez vplyvu na výšku daňových výdavkov.

Základná nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) na daňovníka (§ 11 ods. 2 písm. a). Nakoľko nespĺňa podmienku selektívneho opatrenia pre určitú skupinu daňovníkov (nárok vzniká každému daňovníkovi), nemôže byť definovaná ako daňový výdavok. Spolu so sadzbou dane tvoria základnú štruktúru zdanenia.

Degresivita NČZD zavedená v roku 2007 (§ 11 ods. 2 písm. b) by mohla byť vnímaná ako selektívne obmedzenie NČZD pre vysokopríjmových daňovníkov, a teda chápaná ako negatívny daňový výdavok. No ak vychádzame z predpokladu, že za benčmark pokladáme všetky daňové sadzby a pásma, degresivita NČZD predstavuje iba ďalšiu úpravu benčmarku. Logiku tohto argumentu možno ilustrovať príkladom. V prípade, ak by sa prijala daňová reforma s dvomi sadzbami a tromi daňovými pásmami (prvé nulové by bolo vo výške dnešnej NČZD), stále je možné dosiahnuť identické daňové zaťaženie ako dnes (s jednou sadzbou a degresívnou NČZD). Najvyššia daňová sadzba by pritom plnila identickú úlohu ako degresivita NČZD, a preto by sme tieto dve alternatívy mali z pohľadu daňových výdavkov klasifikovať rovnako. Degresívna NČZD je v podstate alternatívou druhej, vyššej sadzby dane, a preto argument o selektívnosti neplatí.

Oslobodenie príjmov vychádzajúce z rešpektovania medzinárodných zmlúv v oblasti daní a iných medzinárodných zmlúv (zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia).

Daňové výdavky je možné rozdeliť do niekoľkých základných skupín podľa toho, akým spôsobom sa v daňovej legislatíve daňové úľavy a špeciálne režimy uplatňujú:

A.Zdaniteľné osoby

V niektorých prípadoch daňová legislatíva definuje skupiny osôb, ktoré sú oslobodené od dane.

1.Priamo

Zákon priamo identifikuje fyzické alebo právnické osoby nepodliehajúce zdaneniu.

2.Nepriamo

Zákon stanovuje podmienku, ktorú daná skupina osôb musí splniť (limit príjmov pre registráciu na DPH alebo limit príjmov pre povinnosť platiť sociálne odvody).

3.Špecifickým prípadom

Sociálne a zdravotné poistenie naopak definuje okruh povinne poistených osôb (osobný rozsah), a teda nie výnimky. V takomto prípade je pomerne zložité určiť, ktoré nezaťažené skupiny osôb by mali byť zdaňované, a teda patriť do benčmarku.

B.Základ dane

Daňové zákony, na rozdiel od poistných fondov, priamo nedefinujú zdaniteľné osoby, ale zameriavajú sa primárne na zdaniteľný základ (príjem, pridaná hodnota, spotreba, majetok, transakcia). Výnimky môžu vo všeobecnosti nadobúdať tri formy:

1.Výnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

Základným a zrejme najviac rozšíreným typom daňových výdavkov sú oslobodenia zo základu dane. V praxi to znamená že vo všeobecne definovanom základe dane existujú špecifické položky, ktoré buď nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Je potrebné citlivo rozlišovať, či ide o objektívne príčiny (napr. medzinárodné dohody o zamedzení dvojitého zdanenia) alebo ide skutočne o selektívnu úľavu s vplyvom na príjmy verejnej správy.

2.Nezdaniteľné časti základu dane a iné zníženia základu dane

Najmä v prípade dane z príjmov existujú položky definované zákonom, ktoré selektívne znižujú vypočítaný základ dane. Ide o tzv. nezdaniteľné časti základu dane. V prípade sociálneho a zdravotného poistenia možno do tejto kategórie zaradiť koeficient, ktorým sa upravuje vymeriavací základ pre SZČO (do roku 2012 vo výške 2, resp. 2,14), prípadne sumu poistného zaplateného v predošlom období, o ktorú si SZČO môže znížiť vymeriavací základ v danom roku.

3.Iné

Poslednú skupinu tvoria opatrenia s vplyvom na základ dane, ktoré nie je možné zaradiť medzi predošlé kategórie. Patrí sem napríklad umožnenie iného ako rovnomerného odpisovania15 (zrýchlené odpisovanie) alebo preferenčný režim pre finančný leasing. No patria sem aj niektoré negatívne daňové výdavky, napríklad nesúlad medzi maximálnym vymeriavacím základom pre platenie odvodov a maximálnym vymeriavacím základom, ktorý sa berie do úvahy pri výpočte dôchodku, či existencia minimálneho vymeriavacieho základu.

C.Sadzba dane

Ďalšou často využívanou formou daňových výdavkov sú znížené sadzby dane. Typickým príkladom môže byť daň z pridanej hodnoty, ktorá má v súčasnosti dve sadzby (20% a 10%). Keďže zákon priamo definuje základnú, a teda benčmarkovú sadzbu16, daňový výdavok je možné určiť jednoznačne. V prípade dane z prímov však môže byť situácia oveľa komplikovanejšia (viď. predchádzajúci box).

15 Z ekonomického pohľadu (v ideálnom daňovom systéme) by súčasťou benčmarku malo byť daňovo uznateľné účtovné odpisovanie majetku, ktoré by malo najvernejšie zobrazovať opotrebenie a stav daného majetku. Z praktických príčin sa však za benčmark považuje rovnomerné odpisovanie (problematická kvantifikácia rozdielov oproti účtovným odpisom, štandardné používanie rovnomerného odpisovania vo svete).

16 Navyše smernica Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, v súlade s ktorou musí byť národná legislatíva upravujúca DPH, priamo definuje obmedzený okruh vybraných tovarov a služieb, ktoré môžu spadať do znížených sadzieb.

D.Daňová povinnosť

Daňové úľavy, ktoré znižujú konečnú daňovú povinnosť daňového subjektu, môžu mať nasledujúce formy:

1.Daňový bonus

Ide o úľavu na konečnej daňovej povinnosti, určenú selektívne pre vybranú skupinu. Od roku 2004 sa uplatňuje daňový bonus na nezaopatrené dieťa a od roku 2009 zamestnanecká prémia. Obe tieto úľavy môžu nadobúdať aj formu transferu.

2.Daňové prázdniny a stimuly

Spoločnosťou zrejme najviac vnímanou formou daňových výdavkov sú daňové stimuly alebo prázdniny v prípade dane z príjmov právnických osôb poskytované vybraným podnikom.

3.Iné

Do tejto skupiny patrí napríklad tzv. asignácia daňovej povinnosti, teda použitie podielu zaplatenej dane fyzickej alebo právnickej osoby na osobitné účely.

Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet najmenej na tri rozpočtové roky, pričom súčasťou návrhu rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky. Údaje za daňové výdavky preto uvádzame za rovnaký časový horizont.

V zmysle definície ústavného zákona sa za daňové výdavky považujú len opatrenia, ktoré znižujú príjmy z daní a z poistného a príspevkov platených do poistných fondov. Podľa tejto definície by do daňových výdavkov nemali byť zahrnuté negatívne daňové

BOX - Problém agregovania daňových výdavkov

Daňové výdavky sa často navzájom ovplyvňujú, a preto nie je možne daňové výdavky kvantifikované ceteris paribus mechanicky spočítavať pre získanie správnej agregovanej sumy poskytovaných daňových výdavkov. Najlepšie to možno ilustrovať na jednoduchom príklade v prípade dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) :

Agregácia daňových výdavkov (eur, mesačne)

hpotetickstém

zrušenie NČZD č. 2

zrušenie NČZD č. 3

zrušenie odpočít. odvodov

zrušenie oslobodenia príjmu 2

kombinácia všetkých

Príjem 1

703

Príjem 2 - oslobodený

100

Odvody

zrušené

108

zrušené

Čiatkový zákld e

609

703

695

803

NČZD č. 1 - nárok 297 eur

297

NČZD č. 2 - nárok 297 eur

297

zrušené

297

zrušené

NČZD č. 3 - nárok 33 eur

zrušené

Uplatnená suma NČZD

609

330

594

627

297

Zákld DPFO

Vplyv na DPFO

+53.0

+2.8

+14.5

+13.0

+96.2

mechanický súčet jednotlivých opatrení =

+83.3

Hypotetický daňový systém poskytuje tri nezdaniteľné časti základu dane (č. 1-3), oslobodzuje odvody od platenia dane a oslobodzuje jeden druh príjmu (príjem 2). Vzhľadom na nízke príjmy daňovníka si tento v plnej miere (33 eur) nedokáže uplatniť tretiu nezdaniteľnú časť základu dane.

V prípade zrušenia ktoréhokoľvek iného daňového výdavku nastáva situácia, kedy si daňovník dokáže spomínanú nezdaniteľnú časť (č. 3) uplatniť a čiastočne tak kompenzovať negatívny vplyv na disponibilný príjem vyplývajúci zo zrušenia inej nezdaniteľnej časti.

V prípade, ak uvažujeme so zrušením individuálneho daňového výdavku, tak tento prístup verne zobrazuje veľkosť dodatočných príjmov pre verejnú správu (bez zohľadnenia potenciálnych dynamických efektov). V prípade zrušenia NČZD č. 2 by tak verejná správa získala príjmy vo výške 53 eur.

Jednotlivo vypočítané daňové výdavky preto nie je možné navzájom mechanicky spočítavať pre získanie presnej agregátnej sumy poskytnutých daňových výdavkov, resp. ušlých príjmov verejnej správy, keďže niektoré efekty sa týmto spôsobom započítavajú viackrát. V uvedenom príklade je mechanický súčet jednotlivých daňových výdavkov vo výške 83,3 eur, pričom skutočne poskytnutá suma daňových výdavkov je vo výške 96,2 eur.

výdavky, ktoré naopak daňové príjmy zvyšujú. Podľa MF SR sú pre informovanú diskusiu dôležité obidve, pre lepšiu orientáciu ich preto uvádzame aj samostatne.

Prehľad daňových výdavkov podľa typu dane alebo poistného (ESA 95, tis. eur)*

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Daň z príjmov fyzických osôb

474 231

451 031

368 021

370 521

375 429

383 732

Daň z príjmov právnických osôb

116 740

98 940

108 755

123 999

124 535

133 147

Daň z pridanej hodnoty

145 545

156 054

155 035

159 293

167 725

178 222

Spotrebné dane

210 657

118 037

135 074

131 856

129 894

128 541

Daň z nehnuteľností

13 353

13 768

14 456

15 179

15 938

16 735

Sociálne poistenie

198 804

133 208

134 345

-68 171

-100 072

-123 854

- z toho daňové výdavky

261 270

197 737

203 175

99 774

79 516

69 734

- z toho negatívne daňové výdavky

-62 466

-64 529

-68 830

-167 945

-179 588

-193 588

Zdravotné poistenie

226 494

204 998

211 325

121 734

121 544

125 827

Orientačná výška daňových výdavkov*

1 385 823

1 176 037

1 127 011

854 411

834 993

842 350

- z toho daňové výdavky

1 448 289

1 240 566

1 195 841

1 022 356

1 014 581

1 035 938

- z toho negatívne daňové výdavky

-62 466

-64 529

-68 830

-167 945

-179 588

-193 588

Orientačná výška daňových výdavkov v % HDP*

2.1

1.7

1.6

1.1

1.0

- z toho daňové výdavky

2.2

1.8

1.7

1.4

1.3

1.2

- z toho negatívne daňové výdavky

-0.1

-0.2

Zmena výšky daňových výdavkov*

-209 787

-49 025

-272 601

-19 418

7 357

- z toho daňové výdavky

-207 723

-44 724

-173 485

-7 775

21 357

- z toho negatívne daňové výdavky

-2 063

-4 301

-99 116

-11 643

-14 000

Zmena výška daňových výdavkov v % HDP*

-0.4

-0.1

-0.4

-0.1

0.0

- z toho daňové výdavky

-0.4

-0.1

-0.3

-0.1

0.0

- z toho negatívne daňové výdavky

0.0

-0.1

0.0

* Pokiaľ pri zrušení daňového výdavku dochádza k rozloženiu vplyvu na viac rokov, uvádza sa plný efekt opatrenia.

* * Vypočítané ako súčet samostatne kvantifikovaných daňových výdavkov, čo je spojené s chybou vznikajúcou pri daňových výdavkoch, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

Celková výška daňových výdavkov je kvôli vzájomnému ovplyvňovaniu jednotlivých výdavkov len orientačná. V roku 2010 dosiahla úroveň daňových výdavkov 1,5 mld. eur (2,2 % HDP), v ďalších rokoch (2011 a 2012) dochádza k poklesu daňových výdavkov kumulatívne približne vo výške 0,5 % HDP (253 mil. eur). Tento pokles je zapríčinený najmä rozširovaním daňových základní v prípade dane z príjmov fyzických osôb, spotrebných daní a sociálnych odvodov:

•V prípade dane z príjmov fyzických osôb došlo v roku 2012 k zníženiu daňových výdavkov najmä kvôli zrušeniu uplatňovania nezdaniteľných častí na neaktívne príjmy (23,5 mil. eur). Zároveň sa prejavilo zrušenie nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie (52,8 mil. eur).

•V oblasti spotrebných daní došlo k zrušeniu daňových zvýhodnení pre naftu používanú najmä v poľnohospodárstve a železničnej doprave, tzv. červenej nafty (46 mil. eur) a zrušení daňových zvýhodnení pre biogénne látky primiešané v pohonných látkach, tzv. biopalivá (42 mil. eur).

•Zjednocovanie vymeriavacích základov medzi sociálnym a zdravotným poistením, ktoré sa mali priblížiť k príjmom definovaným podľa zákona o dani z príjmov znamenalo, že došlo k rozšíreniu doteraz najužšej daňovej základne v sociálnych odvodoch. Celkový vplyv z rozšírenia sa odhaduje na úrovni asi 58 mil. eur.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 predpokladá prijatie konsolidačných opatrení, ktoré významne znižujú úroveň daňových výdavkov. V roku 2013 poklesnú daňové výdavky o ďalších 0,3 % HDP (174 mil. eur). Medzi najvýznamnejšie opatrenia, ktoré spôsobili tento pokles, patria:

•Obmedzenie zvýhodnení v sociálnych a zdravotných odvodoch pre príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer sa odhaduje na úrovni 133 mil. eur. Súčasné takmer plné oslobodenie od platenia odvodov sa priblíži k úrovni daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov. Napriek tomuto opatreniu budú ponechané výnimky pre vybrané skupiny fyzických osôb s príjmami z dohôd. Ich odvodové zaťaženie bude vo väčšine prípadov nižšie ako u zamestnancov, no oproti roku 2012 dôjde aj u nich k výraznému zvýšeniu odvodov.

•V prípade zdravotného poistenia vychádzame z predpokladu, že charakter zdravotného poistenia je totožný s daňou z príjmov a takto sme definovali aj benčmark. Rozdiel medzi daňou z príjmov a zdravotným poistením spočíva v tom, že zdravotné poistenie má hornú hranicu pre platenie odvodov a užšiu základňu. Z pohľadu definície daňových výdavkov a stanoveného benčmarku (neohraničené zdaňovanie príjmov), predstavuje úľava pre poistencov s príjmom nad maximálnym vymeriavacím základom pre zdravotné poistenie daňový výdavok (52 mil. eur).

Detailný prehľad daňových výdavkov podľa typu dane alebo poistného (ESA 95, tis. eur)*

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Daň z príjmov fyzických osôb

474 231

451 031

368 021

370 521

375 429

383 732

B1 - Výnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

8 630

8 393

4 353

4 535

4 712

4 868

B2 - Nezdaniteľné časti základu dane a iné zníženia základu dane

171 072

151 242

76 735

73 822

73 355

75 478

- z toho: NČZD na manželku

80 613

74 910

76 735

73 012

64 405

66 119

- z toho: NČZD na DDS, životné poistenie a účelové sporenie.

67 694

52 845

- z toho: NČZD pre dobrovoľné príspevky (2 %) do 2. piliera

810

8 950

9 360

D1 - Daňový bonus

278 975

274 871

268 433

272 252

277 037

281 629

- z toho: Daňový bonus na nezaopatrené dieťa

254 820

258 713

261 564

265 587

270 337

275 684

- z toho: Zamestnanecká prémia

24 155

16 158

6 869

6 664

6 700

5 944

D3 - Iné: Asignácia dane - použitie 2% zaplatenej dane na osobitné účely

15 553

16 526

18 500

19 912

20 324

21 757

Daň z príjmov právnických osôb

116 740

98 940

108 755

123 999

124 535

133 147

B3 - Iné

51 348

34 965

44 699

57 608

61 064

65 232

D2 - Daňové prázdniny a stimuly

36 800

38 531

39 993

42 353

44 885

47 938

D3 - Iné: Asignácia dane - použitie 2 % zaplatenej dane na osobitné účely

28 592

25 444

24 063

24 038

18 587

19 977

Daň z pridanej hodnoty

145 545

156 054

155 035

159 293

167 725

178 222

C - Sadzba dane

145 545

156 054

155 035

159 293

167 725

178 222

- z toho: znížená sadzba DPH na lieky

125 124

135 616

134 731

138 431

145 759

154 881

Spotrebné dane

210 657

118 037

135 074

131 856

129 894

128 541

B1 - Výnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

59 922

53 439

69 589

65 527

62 342

59 605

C - Sadzba dane

150 735

64 599

65 485

66 329

67 552

68 936

- z toho: znížená sadzba na tiché víno

47 724

48 297

48 876

49 463

50 056

50 657

- z toho: znížená sadzba na "červenú naftu"

45 760

Daň z nehnuteľností

13 353

13 768

14 456

15 179

15 938

16 735

Pozemky

3 738

3 854

4 047

4 249

4 462

4 685

Stavby

8 944

9 222

9 683

10 167

10 675

11 209

Byty a nebytové priestory

671

692

726

763

801

841

Sociálne poistenie

198 804

133 208

134 345

-68 171

-100 072

-123 854

B1 - Výnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

209 246

142 288

146 201

49 185

51 497

54 327

- z toho: dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer

133 092

141 853

145 755

48 723

51 018

53 824

B2 - Nezdaniteľné časti základu dane a iné zníženia základu dane

52 024

55 449

56 974

50 589

28 019

15 407

B3 - Iné: nesúlad max. vymeriavací základ pre poistné a pre výpočet dávok

-62 466

-64 529

-68 830

-167 945

-179 588

-193 588

Zdravotné poistenie

226 494

204 998

211 325

121 734

121 544

125 827

B1 - Výnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane

75 338

48 368

49 699

13 671

14 384

15 470

- z toho: dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer

45 381

48 368

49 699

13 671

14 384

15 470

B2 - Nezdaniteľné časti základu dane a iné zníženia základu dane

16 022

17 077

17 547

15 677

9 016

5 282

B3 - Iné: maximálny vymeriavací základ

135 134

139 552

144 079

92 386

98 143

105 075

4.Rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu

4.1. Kvantifikácia výdavkov štátneho rozpočtu

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Výdavky štátneho rozpočtu

15 337 011

15 278 042

17 299 980

16 527 807

17 235 215

16 564 028

16 341 035

Z toho:

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu

864 075

1 006 647

1 386 679

1 349 888

1 326 366

1 517 326

1 678 102

Zdroje EÚ

1 892 656

2 091 380

3 082 986

2 350 387

3 563 656

2 887 970

2 176 438

Spolufinancovanie

409 951

454 155

636 839

535 576

639 007

481 183

381 455

Celkové výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v roku 2013 v objeme 17 235,2 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu roka 2012 pokles o 64,8 mil. eur, t. j. o 0,4 %. V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa rozpočtuje rezerva na otvorenie II. piliera v objeme 229,1 mil. eur a rezerva na možný zhoršený vývoj ekonomiky 313 mil. eur. V kapitole Ministerstva hospodárstva SR sa rozpočtuje zvýšenie výdavkov z titulu metodickej zmeny spôsobu výberu príspevkov od prevádzkovateľov jadrovoenergetických zariadení v zmysle novely zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde vo výške 58,3 mil. eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012 rastú v roku 2013 zdroje EÚ o 480,7 mil. eur. Po vylúčení vyššie uvedených titulov, klesajú celkové výdavky štátneho rozpočtu medziročne až o 1 146 mil. eur, čo predstavuje 8,1 %.

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu predstavujú významnú časť na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu. Bližšie sú popísané v časti 4.3. Rozpočtovanie výdavkov podľa vybraných oblastí – kapitola Všeobecná pokladničná správa.

Výdavky zo zdroja z rozpočtu EÚ sa rozpočtujú v objeme 3 563,7 mil. eur a v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012 rastú o 480,7 mil. eur, t. j. o 15,6 %. K tomuto objemu prostriedkov sa automaticky rozpočtuje príslušný objem spolufinancovania. Rozpočet za oblasť výdavkov z prostriedkov EÚ a spolufinancovania je zostavený na základe podkladov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a ich odhadov o plánovanom čerpaní. Bližšie sú popísané v prílohe č. 2 Rozpočtové vzťahy SR a EÚ.

V rámci výdavkov kapitol štátneho rozpočtu boli realizované dve plošné opatrenia. V kapitolách štátneho rozpočtu sa v prípade osobných výdavkov rozpočtových organizácií viaže 5 % z úrovne schváleného rozpočtu 2012 pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere s výnimkou verejnej funkcie a pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme so zohľadnením niektorých výnimiek. Pri výdavkoch na tovary a služby dochádza k 10% viazaniu z úrovne schváleného rozpočtu roka 2012.

V súvislosti s novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dochádza k poklesu transferu pre Sociálnu poisťovňu, ktorý je rozpočtovaný v kapitole Všeobecná pokladničná správa.

Jednorazové opatrenia identifikované v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu

Výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s povodňami, ktoré v priebehu roku 2010 zasiahli Slovensko. Na úhradu výdavkov spojených s povodňami sa zo štátneho rozpočtu uhradila suma 113 mil. eur, čo predstavuje 0,2 % HDP.

Výdavky ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na úhradu DPH na základe odovzdania dokončených úsekov rýchlostnej cesty R1 stavanej prostredníctvom PPP projektu. Ide o jednorazovú platbu splatnú pri ukončení stavebných prác, ktoré boli ukončené čiastočne koncom roku 2011 a čiastočne v priebehu roka 2012. Na základe uvedeného sa počíta s jednorazovou platbou DPH v roku 2011 v sume 174 mil. eur a v roku 2012 v sume 42,8 mil. eur.

Výdavky na riešenie krízovej situácie v zdravotníctve. V schválenom rozpočte na rok 2012 neboli rozpočtované výdavky na riešenie krízovej situácie v zdravotníctve. Z uvedeného dôvodu bolo osobitne vyčlenených 50 mil. eur a prostredníctvom zmeny legislatívy sa zvýšila sadzba poistného za poistencov štátu od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012 zo 4,0 % pre štát na 4,33 % z vymeriavacieho základu.

Výdavky určené na krytie možného výpadku príjmov z otvorenia druhého dôchodkového piliera. V nadväznosti na viaceré zásadné legislatívne opatrenia v oblasti starobného dôchodkového sporenia sa vytvára rezerva na otvorenie druhého dôchodkového piliera vo výške indikatívnej alokácie prostriedkov v sume 229,1 mil. eur v roku 2013, 17,6 mil. eur v roku 2014 a 18,5 mil. eur v roku 2015.

Výdavky štátneho rozpočtu

4.2. Zamestnanosť vo verejnej správe

4.2.1.Verejná správa

Návrh rozpočtu osobných výdavkov nadväzuje na zásadný cieľ v oblasti verejných financií, ktorý stanovuje v roku 2013 zníženie ich deficitu pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. V nadväznosti na uvedené sa realizuje 5% viazanie osobných výdavkov štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a zamestnancov pri výkone práce vo

v tis. eur

2010 S

2011 S

2012 R

2013 N

2014 N

2015 N

Kancelária Národnej rady SR

47 743

36 319

25 435

24 207

24 470

25 113

Kancelária prezidenta SR

4 120

3 839

3 849

4 259

4 037

4 051

Úrad vlády SR

71 764

55 787

39 760

26 745

26 751

26 765

Kancelária Ústavného súdu SR

4 527

3 468

3 288

3 357

3 394

3 442

Najvyšší súd SR

9 097

8 033

8 169

8 789

8 971

9 203

Generálna prokuratúra SR

64 351

63 721

60 310

65 324

66 682

68 564

Najvyšší kontrolný úrad SR

9 370

11 856

7 976

7 971

Slovenská informačná služba

46 555

41 846

41 552

41 467

Ministerstvo zahraničných vecí a európ. zál. SR

110 758

125 611

122 977

117 340

115 630

115 646

Ministerstvo obrany SR

853 343

762 947

798 329

748 445

784 461

830 803

Ministerstvo vnútra SR

1 030 428

965 055

902 168

902 570

905 884

878 007

Ministerstvo spravodlivosti SR

302 247

294 249

302 834

314 167

322 460

314 886

Ministerstvo financií SR

392 172

354 043

517 380

661 551

434 002

427 380

Ministerstvo životného prostredia SR

208 913

415 763

384 087

604 352

393 933

424 714

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

2 092 925

2 019 416

2 434 335

2 464 622

2 329 843

2 171 178

Ministerstvo zdravotníctva SR

1 470 526

1 374 106

1 393 141

1 399 024

1 376 802

1 410 519

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

2 024 622

2 026 332

1 997 634

2 172 870

2 014 648

2 030 472

Ministerstvo kultúry SR

189 940

196 796

181 174

188 747

182 701

182 714

Ministerstvo hospodárstva SR

286 732

284 701

214 504

301 957

397 777

209 822

Ministerstvo pôdohosp. a rozvoja vidieka SR

1 220 396

1 268 946

1 409 114

1 245 980

1 215 419

1 020 844

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

257 810

Ministerstvo dopravy, výst. a reg. rozvoja SR

1 300 890

1 577 285

2 126 191

2 288 121

2 122 988

2 054 034

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

69 722

65 274

43 170

41 982

41 983

41 987

Štatistický úrad SR

35 961

36 983

19 341

18 950

21 335

17 267

Úrad pre verejné obstarávanie

3 268

4 931

2 629

2 905

2 906

2 909

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

2 715

2 661

2 676

Úrad jadrového dozoru SR

4 765

4 735

5 059

4 784

9 433

9 190

Úrad priemyselného vlastníctva SR

3 138

2 906

2 759

2 807

2 708

2 712

Úrad pre norm., metrológiu a skúšobníctvo SR

7 191

6 526

6 028

5 908

5 848

5 852

Protimonopolný úrad SR

2 374

2 403

2 119

2 098

2 099

2 102

Národný bezpečnostný úrad

8 529

7 767

7 890

7 690

7 692

7 697

Správa štátnych hmotných rezerv SR

51 970

59 980

33 192

32 381

32 382

32 386

Všeobecná pokladničná správa

3 067 024

3 113 429

4 144 600

3 461 053

3 594 613

3 898 586

Slovenská akadémia vied

83 840

82 989

58 986

60 077

60 076

Spolu

15 337 011

15 278 042

17 299 980

17 235 215

16 564 028

16 341 035

verejnom záujme rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu. Bližšia špecifikácia tejto zmeny je uvedená v časti „Osobné výdavky rozpočtových organizácií štátu“.

V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2013 sa predpokladá, že verejný sektor bude v ústrednej správe, vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia a v územnej samospráve zamestnávať cca 349 tis. osôb. Najväčším zamestnávateľom verejného sektora je územná samospráva, ktorá zamestnáva viac ako 51 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Subjekty verejnej správy

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

SPOLU (osoby)

350 056

345 493

344 218

343 501

349 163

348 568

347 958

A/ Ústredná správa spolu (bez SIS)

162 368

156 396

161 111

155 212

162 397

162 488

162 440

z toho:

štátne rozpočtové organizácie

127 380

122 171

128 037

121 083

127 814

127 978

127 985

štátne príspevkové organizácie

10 307

9 974

10 526

9 957

10 439

10 437

štátne účelové fondy spolu

Fond národného majetku SR

Slovenský pozemkový fond

290

283

280

286

280

verejné vysoké školy

21 673

21 538

19 666

21 572

21 529

ďalšie subjekty spolu

2 582

2 303

2 475

2 191

2 204

2 141

2 094

B/ Územná samospráva spolu

179 502

181 639

175 981

181 130

179 788

179 222

178 660

C/ Fondy sociálneho a zdravotného poistenia spolu

8 186

7 458

7 126

7 159

6 978

6 858

Poznámka:

Očakávaná skutočnosť 2012 predstavuje údaje zo štatistiky za I. polrok 2012 s výnimkou územnej samosprávy (údaje zo skutočnosti r. 2011) a regionálneho školstva (predikcia MŠVVŠ SR). Návrh rozpočtu verejnej správy 2013 až 2015 za územnú samosprávu vychádza zo skutočnosti za rok 2011 po zohľadnení zníženia počtu pedagogických zamestnancov regionálneho školstva územnej samosprávy oproti očakávanej skutočnosti 2012.

Z hľadiska financovania je väčšina zamestnancov verejného sektora na Slovensku napojená na štátny rozpočet. Je to spôsobené tým, že 65 100 osôb na úseku regionálneho školstva je financovaných prostredníctvom štátneho rozpočtu ako prenesený výkon štátnej správy. Financovanie osobných výdavkov ostatných 114 688 zamestnancov územnej samosprávy je v kompetencii územnej samosprávy.

Prehľad z pohľadu zdroja financovania zamestnanosti v sektore verejnej správy

poskytuje tabuľka.

Subjekty verejnej správy podľa zdroja financovania

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

SPOLU (osoby)

350 056

345 493

344 218

343 501

349 163

348 568

347 958

1) Štátny rozpočet

227 174

220 634

223 323

219 054

224 882

224 478

223 923

2) Územná samospráva bez regionálneho školstva

111 688

114 688

110 887

114 688

3) Fondy sociálneho a zdravotného poistenia spolu

8 186

7 458

7 126

7 159

6 978

6 858

4) Ostatné

3 008

2 713

2 882

2 600

2 615

2 544

2 489

Poznámka:

Očakávaná skutočnosť 2012 predstavuje údaje zo štatistiky za I. polrok 2012 s výnimkou územnej samosprávy bez regionálneho školstva (za prenesený výkon štátnej správy), ktorá vychádza zo skutočnosti r. 2011.

Na osobné výdavky zamestnancov verejnej správy bude v roku 2013 vyčlenených viac ako 4,4 mld. eur, čo predstavuje 15,8 % celkových verejných výdavkov.

Prehľad o skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2010 a 2011, o rozpočte na rok 2012 a o návrhu rozpočtu na roky 2013 až 2015 je uvedený v tabuľke.

Verejná správa spolu

2010 S

2011 S

2012 R

2013 N

2014 N

2015 N

Počet zamestnancov

(osoby)

350 056

345 493

344 218

349 163

348 568

347 958

Osobné výdavky

eur

4 551 826 269

4 477 566 655

4 433 581 528

4 405 887 308

4 442 209 631

4 478 627 454

z toho: mzdové výdavky

eur

3 400 125 828

3 320 951 448

3 297 111 217

3 268 291 477

3 298 711 611

3 329 255 241

Priemerný mzdový výdavok

eur

809,42

801,02

798,21

780,03

788,63

797,33

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

769

786

805

832

869

912

Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

(%)

5,3

1,9

-0,8

-6,2

-9,2

-12,6

Poznámka:

Skutočnosť osobných výdavkov v rokoch 2010 a 2011 - Štátny záverečný účet SR.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 predpokladá pokles priemerného mzdového výdavku zamestnancov vo verejnom sektore voči priemernej mzde v hospodárstve Slovenskej republiky v rozpätí od 6,2 % po 12,6 %.

4.2.2.Zamestnanosť financovaná zo štátneho rozpočtu

Rozpočet osobných výdavkov financovaných zo štátneho rozpočtu zohľadňuje výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vrátane poistného a príspevku do poisťovní pre zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, verejných vysokých škôl a preneseného výkonu štátnej správy na úseku regionálneho školstva.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu sa navrhuje pre 232 177 osôb.

Zvýšenie počtu zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu je spôsobené zreálnením počtu zamestnancov verejných vysokých škôl o 1 863 osôb na úroveň rozpočtu v roku 2011 (21 529 osôb) ako aj zreálnením počtu zamestnancov regionálneho školstva na základe návrhu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o 1 261 osôb, z toho pre súkromných a cirkevných zriaďovateľov o 1 255 osôb. K zníženiu počtu zamestnancov došlo v štátnych rozpočtových organizáciách o 223 osôb a v štátnych príspevkových organizáciách o 87 osôb.

Prehľad o počte zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu poskytuje tabuľka.

Počet zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

SPOLU (osoby)

234 582

228 138

229 363

226 501

232 177

231 715

231 103

štátne rozpočtové organizácie

127 380

122 171

128 037

121 083

127 814

127 978

127 985

štátne príspevkové organizácie

10 307

9 974

10 526

9 957

10 439

10 437

verejné vysoké školy

21 673

21 538

19 666

21 572

21 529

regionálne školstvo v územnej samospráve

67 814

66 951

65 094

66 442

65 100

64 534

63 972

regionálne školstvo súkromných a cirkevných zriaďovateľov*

7 408

7 504

6 040

7 447

7 295

7 237

7 180

Poznámka:

*nepatrí do sektora verejnej správyOčakávaná skutočnosť 2012 v regionálnom školstve z podkladov MŠVVŠ SR a ostatné zo skutočnosti za I. polrok 2012

Osobné výdavky rozpočtových organizácií štátu

Návrh rozpočtu osobných výdavkov zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu na rok 2013 je zostavený pre 127 814 zamestnancov. Tento počet

zamestnancov je v porovnaní so schváleným počtom zamestnancov na rok 2012 nižší o 223 osôb. Na poklese počtu zamestnancov sa podieľalo predovšetkým zníženie počtu zamestnancov v kapitolách Ministerstva obrany SR (219 osôb), Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (150 osôb), Ministerstva vnútra SR (65 osôb), Národného bezpečnostného úradu (15 osôb), Správy štátnych hmotných rezerv SR (10 osôb), Štatistického úradu SR (40 osôb) a Úradu vlády SR. Naopak, k zvýšeniu počtu zamestnancov došlo v kapitole Ministerstva spravodlivosti SR (203 osôb) z dôvodu posilnenia počtu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže súvisiaceho s nárastom počtu väznených osôb. Zvýšenie počtu zamestnancov zboru bolo na jednotlivé roky premietnuté už v rozpočte na roky 2012 až 2014. K ďalšiemu výraznejšiemu nárastu počtu zamestnancov došlo v kapitole Ministerstva kultúry SR (23 osôb) v dôsledku metodickej zmeny súvisiacej s presunom kompetencií z dvoch zrušených príspevkových organizácií do aparátu ministerstva, v kapitole Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (19 osôb) na zabezpečenie novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach č. 250/2012 Z. z.

Prehľad o vývoji počtu zamestnancov a ich priemernom mzdovom výdavku podľa kategórií v jednotlivých rokoch je uvedený v tabuľke.

Priemerný mzdový výdavokzamestnancov rozpočtových organizáciípodľa odmeňovacích predpisov

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Počet zamestnancov spolu

osoby

127 379

122 172

128 037

121 083

127 814

127 978

127 985

priemerný mzdový výdavok spolu

eur

1 025,24

1 014,13

967,42

1 002,59

965,57

972,07

971,66

z toho: štátna služba

osoby

38 420

36 205

38 087

36 135

38 007

38 012

38 021

priemerný mzdový výdavok

eur

956,12

953,32

850,89

935,71

840,03

848,67

840,03

verejná služba */

osoby

37 597

36 094

36 994

35 969

36 649

36 647

priemerný mzdový výdavok

eur

720,05

715,34

671,46

700,93

668,87

674,47

671,91

hasiči

osoby

4 309

4 212

4 414

4 184

4 414

priemerný mzdový výdavok

eur

1 114,06

1 054,42

1 003,14

1 053,31

1 003,14

colníci

osoby

3 623

3 226

3 305

2 941

3 305

priemerný mzdový výdavok

eur

1 109,16

1 093,26

979,80

1 057,26

979,80

policajti

osoby

26 810

26 236

27 957

26 033

28 159

28 318

priemerný mzdový výdavok

eur

1 257,02

1 223,99

1 147,42

1 207,71

1 147,41

1 147,31

vojaci

osoby

14 158

13 744

14 716

13 407

14 716

priemerný mzdový výdavok

eur

1 231,55

1 234,55

1 214,61

1 224,97

1 214,61

ústavní činitelia

osoby

174

183

184

178

184

priemerný mzdový výdavok

eur

3 952,00

3 806,87

3 857,07

3 693,58

3 874,91

3 891,24

3 907,15

sudcovia

osoby

1 358

1 334

1 411

1 314

1 411

priemerný mzdový výdavok

eur

3 293,12

3 162,64

3 580,04

3 431,65

3 633,17

3 752,64

3 916,32

prokurátori

osoby

930

938

969

922

969

priemerný mzdový výdavok

eur

3 026,59

2 861,45

3 343,86

3 147,42

3 393,55

3 505,26

3 658,30

Poznámka:

*/ výkon práce vo verejnom záujmeOčakávaná skutočnosť za r. 2012 vychádza zo skutočnosti za I. polrok 2012 a priemerný mzdový výdavok v r. 2013 až 2015 je vyčíslený vrátane finančných prostriedkov alokovaných vo VPS. Skutočnosť 2010 a 2011 - odchýlka v počtoch zamestnancov + - 1 z titulu zaokrúhľovania prepočítaných stavov

Prehľad o rozpočte a skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2010 a 2011, o rozpočte a očakávanej skutočnosti v roku 2012 a o návrhu rozpočtu a o očakávanej skutočnosti v r. 2013 až 2015 poskytuje nižšie uvedená tabuľka.

Rozpočtové organizácie kapitol štátneho rozpočtu

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Rozpočet

132 365

128 681

128 037

127 814

127 978

127 985

Počet zamestnancov

Skutočnosťresp. OS

osoby

127 380

122 171

121 083

121 423

121 579

121 586

Rozpočet

eur

2 068 321 734

1 953 980 665

1 983 650 786

1 980 037 511

1 993 045 389

1 991 966 967

Osobné výdavky

Skutočnosťresp. OS

eur

2 092 321 544

1 999 316 383

2 036 081 107

2 019 321 456

2 032 329 334

2 031 250 912

z toho:

Rozpočet

eur

1 555 176 258

1 463 426 525

1 486 387 330

1 480 960 453

1 492 846 076

1 492 297 349

mzdové výdavky

Skutočnosťresp. OS

eur

1 581 767 964

1 498 526 539

1 526 708 400

1 510 070 453

1 521 956 076

1 521 407 349

Priemerný mzdový výdavok – S, resp. OS

eur

1 034,81

1 022,15

1 050,73

1 036,37

1 043,19

1 042,75

Priemerná mzda zamestnanca vhospodárstve SR

eur

769

786

805

832

869

912

Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

(%)

34,6

30,0

30,5

24,6

20,0

14,3

Poznámka:

Skutočnosť osobných výdavkov v rokoch 2010 a 2011 - Štátny záverečný účet SR.Očakávaná skutočnosť v r. 2012 až 2015 zohľadňuje v počtoch zamestnancov 5% neplnenie a v osobných výdavkoch prostriedky EÚ a mimorozpočtové zdroje z dosiahnutej skutočnosti v roku 2011.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov rozpočtových organizácií štátu v roku 2013 vychádza z úrovne rozpočtu na rok 2013 schváleného v rozpočte verejnej správy na roky 2012 až 2014.

V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012 rozhodujúcou zmenou v návrhu rozpočtu osobných výdavkov na rok 2013 je ich zníženie o 5 % u štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a u zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vo väčšine kapitol štátneho rozpočtu a s osobitným prístupom k niektorým skupinám zamestnancov. Zo zníženia boli vylúčení:

-štátni zamestnanci vo verejných funkciách,

-zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaní podľa prílohy k zákonu č. 553/2003 Z. z. pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a podľa prílohy pre učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov,

-zamestnanci regionálneho školstva,

-zamestnanci finančnej správy Ministerstva financií SR,

-zamestnanci podriadených rozpočtových organizácií kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zabezpečujúci sociálne služby a služby na úseku ústavnej starostlivosti.

Pri ústavných činiteľoch (s výnimkou ústavných sudcov, sudcov a prokurátorov) a pri štátnych zamestnancoch vo verejných funkciách sa v návrhu rozpočtu na celé tri roky predpokladá zmrazenie ich platov na úrovni roka 2012. Pre ústavných sudcov, sudcov a prokurátorov sú v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 zabezpečené ich zákonné nároky zohľadňujúce prognózu vývoja priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zo septembra 2012.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov rozpočtových organizácií na rok 2013 predstavuje sumu 1 980 038 tis. eur (bez iných zdrojov) pre 127 814 zamestnancov, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012 predstavuje pokles 0,2 %, t. j. 3 613 tis. eur.

Rozhodujúcimi faktormi ovplyvňujúcimi medziročnú zmenu v osobných výdavkoch je najmä:

-zníženie osobných výdavkov na úrovni 5 % u štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a u zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vo väčšine kapitol štátneho rozpočtu a s osobitným prístupom k niektorým skupinám zamestnancov v sume 31 765 tis. eur, v tom výdavky na mzdy a platy v sume 23 767 tis. eur;

-zníženie osobných výdavkov v kapitole Štatistického úradu SR o 536 tis. eur, v tom mzdy a platy o 397 tis. eur v nadväznosti na ukončovanie prác súvisiacich so sčítaním obyvateľov, domov a bytov v roku 2011;

-rast platov ústavných sudcov, sudcov a prokurátorov vychádzajúci z prognózy Ministerstva financií SR zo septembra tohto roka, na základe ktorej sa predpokladá rast priemernej mzdy v hospodárstve SR v roku 2013 na úrovni 2,4 %. Medziročné zvýšenie osobných výdavkov ústavných sudcov, sudcov a prokurátorov predstavuje sumu 3 045 tis. eur, v tom výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania sumu 2 363 tis. eur;

-zvýšenie osobných výdavkov v kapitole Ministerstva spravodlivosti SR o 3 670 tis. eur, v tom mzdy a platy v sume 2 777 tis. eur, v súlade so zvýšením počtu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže o 203 osôb z dôvodu nárastu počtu väznených osôb;

-zvýšenie osobných výdavkov v kapitole Štatistického úradu SR o 749 tis. eur, v tom vrátenie 5% viazania osobných výdavkov za voľby a sčítanie obyvateľov, domov a bytov v sume 49 tis. eur (v tom mzdy a platy v sume 36 tis. eur), poistné na zabezpečenie novely zákona o sociálnom poistení v sume 550 tis. eur a premietnutie rozpočtových opatrení z predchádzajúcich rokov v sume 150 tis. eur (v tom mzdy a platy v sume 111 tis. eur);

-zvýšenie osobných výdavkov v kapitole Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o 356 tis. eur, v tom mzdy a platy v sume 260 tis. eur na platové náležitosti zvýšeného počtu zamestnancov o 19 osôb na realizáciu novely zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach;

-zvýšenie osobných výdavkov v kapitole Ministerstva financií SR o 322 tis. eur, v tom mzdy a platy v sume 239 tis. eur, na zabezpečenie činnosti špecializovanej jednotky pre riešenie počítačových incidentov DataCentrum;

-čiastočné vrátenie 5% viazania osobných výdavkov v kapitole Najvyššieho kontrolného úradu SR v sume 266 tis. eur (z viazania v sume 295 tis. eur), v tom mzdy a platy v sume 197 tis. eur, v súlade s rozhodnutím Výboru NR SR;

-zvýšenie osobných výdavkov v kapitole Ministerstva kultúry SR o 271 tis. eur, v tom mzdy a platy v sume 201 tis. eur, v súvislosti s metodickou zmenou týkajúcou sa

presunu kompetencií z dvoch príspevkových organizácií do aparátu úradu z roku 2012;

-zvýšenie výdavkov na mzdy a platy v kapitole Úradu jadrového dozoru SR o 160 tis. eur na zvýšený počet zamestnancov o 5 inšpektorov;

-zvýšenie osobných výdavkov v kapitole Kancelárie Ústavného súdu SR o 51 tis. eur, v tom mzdy a platy v sume 38 tis. eur, na zabezpečenie funkčnosti Ústavného súdu SR vrátane zabezpečenia činnosti detašovaného pracoviska v Bratislave súvisiace s rozpočtovým opatrením č. 1 z roku 2012;

-zvýšenie výdavkov na mzdy a platy v kapitole Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR o 40 tis. eur na zabezpečenie platových náležitostí 3 inšpektorov;

Úroveň rozpočtovaného priemerného mzdového výdavku zamestnanca rozpočtových organizácií a osobitne aparátov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu je diferencovaná. Rozdielnosť je spôsobená predovšetkým štruktúrou zamestnancov odmeňovaných podľa aplikovaných odmeňovacích predpisov, štruktúrou funkcií v rámci jedného odmeňovacieho predpisu, vekovou štruktúrou zamestnancov, jednorazovým rozhodnutím o zlepšení mzdových podmienok realizovaných v minulosti a v posledných rokoch najmä v aparátoch ústredných orgánov aj zahrnutím tzv. administratívnych kapacít, ktorých osobné výdavky majú byť v plnej miere zabezpečené z refundovaných mzdových prostriedkov do záväzného limitu počtu zamestnancov kapitoly. Vychádzajúc zo skutočného neplnenia limitu počtu zamestnancov v predchádzajúcich rokoch (oscilujúceho na úrovni cca 5 %; za I. polrok 2012 na úrovni 5,4 %), pri zohľadnení čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie a čerpania mimorozpočtových prostriedkov v sume zodpovedajúcej úrovni roku 2011, v roku 2013 je po zohľadnení sumy výdavkov rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa možné očakávať dosiahnutie priemerného mzdového výdavku na úrovni 1 036,37 eur.

Osobné výdavky štátnych príspevkových organizácií

Rozpočet osobných výdavkov štátnych príspevkových organizácií na rok 2013 predstavuje sumu 122 557 tis. eur pre 10 439 zamestnancov. Osobné výdavky v porovnaní

s rokom 2012 vzrástli o 0,7 % (795 tis. eur). S výnimkou štyroch kapitol štátneho rozpočtu dochádza k poklesu osobných výdavkov vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu. Rast osobných výdavkov je zaznamenaný v kapitole Ministerstva hospodárstva SR (10,8 %), Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (9,8 %), v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR (8,1 %) a v kapitole Ministerstva kultúry SR (6,5 %), čo súvisí s vyšším rozpisom osobných výdavkov príslušnými kapitolami štátneho rozpočtu.

Príspevkové organizácie kapitol štátneho rozpočtu

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Rozpočet

11 142

10 589

10 526

10 439

10 437

Počet zamestnancov

Skutočnosťresp. OS

osoby

10 307

9 974

9 957

9 917

9 915

Rozpočet

eur

120 165 445

115 555 891

121 762 035

122 557 354

122 610 386

122 691 963

Osobné výdavky

Skutočnosťresp. OS

eur

142 128 661

140 070 345

133 813 842

134 609 161

134 662 193

134 743 770

z toho:

Rozpočet

eur

88 840 634

85 426 630

89 612 068

90 846 840

90 702 316

91 083 192

mzdové výdavky

Skutočnosťresp. OS

eur

105 626 880

103 584 380

98 033 653

99 777 412

99 632 888

100 013 764

Priemerný mzdový výdavok – S, resp. OS

eur

854,01

865,45

820,48

838,44

837,39

840,59

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

769

786

805

832

869

912

Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

(%)

11,1

10,1

1,9

0,8

-3,6

-7,8

Poznámka:

Skutočnosť osobných výdavkov v rokoch 2010 a 2011 - Štátny záverečný účet SR.Očakávaná skutočnosť v r. 2012 až 2015 zohľadňuje mimorozpočtové zdroje z dosiahnutej skutočnosti v roku 2011.

Návrh rozpočtu štátnych príspevkových organizácií na roky 2013 až 2015 predpokladá na rok 2013 čerpanie osobných výdavkov v sume 134 609 tis. eur (vrátane zdrojov Európskej únie a mimorozpočtových zdrojov, ktoré zohľadňujú úroveň ich skutočného čerpania z roku 2011 aj na roky 2012 až 2015). Po zohľadnení tejto skutočnosti sa pri 5% neplnení počtu zamestnancov v roku 2013 očakáva v príspevkových organizáciách priemerný mesačný mzdový výdavok v sume 838,44 eur.

Osobné výdavky regionálneho školstva financovaného zo štátneho rozpočtu

Financovanie zamestnancov regionálneho školstva upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sú financované rozpočtové a príspevkové špeciálne školy a školské zariadenia prostredníctvom krajských školských úradov, školy v obciach a vo vyšších územných celkoch v rámci preneseného výkonu štátnej správy a školy cirkevných a súkromných zriaďovateľov.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov zamestnancov regionálneho školstva v roku 2013 sa navrhuje na úrovni schváleného rozpočtu roku 2012 v sume 1 051 803 tis. eur, v tom mzdy a platy v sume 779 740 tis. eur.

V súčinnosti s programovým vyhlásením vlády SR sa k úseku regionálneho školstva osobitným postupom pristupovalo aj pri 5% viazaní osobných výdavkov v rozpočtoch kapitol štátneho rozpočtu na rok 2013 až 2015. Osobné výdavky zamestnancov regionálneho školstva neboli predmetom viazania.

Pomer počtu žiakov k počtu učiteľov regionálneho školstva medziročne dlhodobo klesá. V schválenom rozpočte na rok 2012 sa predpokladalo, že podiel žiakov na jedného pedagogického zamestnanca zostane zachovaný na úrovni roka 2009 (12,06). Uvedený zámer sa nenapĺňa vzhľadom na nízke tempo poklesu počtu pedagogických zamestnancov. V roku 2011 poklesol počet pedagogických zamestnancov oproti roku 2010 o 0,9 % a koeficient počtu žiakov na jedného učiteľa dosiahol úroveň 11,5.

Oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 bol po dohode s kapitolou MŠVVŠ SR počet zamestnancov regionálneho školstva na roky 2012 až 2015 upravený tak, aby zohľadňoval skutočne dosiahnutú úroveň zamestnanosti za rok 2011 a predpokladaný demografický vývoj poklesu počtu žiakov. V nadväznosti na uvedené sa v roku 2012 oproti roku 2011 očakáva pokles počtu pedagogických zamestnancov na úrovni 1,5 % a v rokoch 2013 až 2015 na úrovni 1 %.

Regionálne školstvo (osoby)

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Počet žiakov v školách

758 045

737 864

722 304

730 519

720 541

716 614

707 952

Počet pedagogických zamestnancov

64 744

64 156

59 909

63 194

62 563

61 937

61 318

Počet žiakov na pedagogického zamestnanca

11,7

11,5

12,1

11,6

11,5

11,6

Poznámka:

Zdroj: MŠVVŠ SR

Na základe uvedeného sa v roku 2013 predpokladá, že v regionálnom školstve bude zamestnaných celkom 82 718 zamestnancov (zreálnenie počtu o 1 260 osôb), z toho 10 028 zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách, 295 zamestnancov v štátnych príspevkových organizáciách a 72 395 zamestnancov v územnej samospráve a u cirkevných a súkromných zriaďovateľov.

Z celkového počtu 82 718 zamestnancov na rok 2013 sa pre pedagogických zamestnancov v počte 62 563 osôb rozpočtujú osobné výdavky v sume 907 325 tis. eur, v tom mzdy a platy v sume 672 878 tis. eur. Objem finančných prostriedkov určených na platy pedagogických zamestnancov nie je záväzný, nakoľko rozdelenie finančných prostriedkov medzi pedagogických a nepedagogických zamestnancov je v kompetencii zriaďovateľov. V porovnaní s dosiahnutou skutočnosťou za rok 2011 (bez zdrojov Európskej únie a mimorozpočtových prostriedkov) rastie v roku 2013 objem finančných prostriedkov vyčlenených na platy zamestnancov regionálneho školstva o 51 340 tis. eur (7,0 %). Po pripočítaní zdrojov EÚ a mimorozpočtových zdrojov k dosiahnutej skutočnosti za rok 2011 medziročný rast predstavuje úroveň 6,1 %. Z vývoja predchádzajúcich rokov vyplýva, že mzdové výdavky rozpočtované zo štátneho rozpočtu v rámci rozpočtu výdavkov na regionálne školstvo nie sú čerpané v plnej miere (v roku 2011 na úrovni 97,2 %). Za predpokladu čerpania prostriedkov do úrovne schváleného rozpočtu by bol aj medziročný rast mzdových výdavkov zamestnancov regionálneho školstva vyšší.

Zabezpečenie vyššieho rastu platov zamestnancov regionálneho školstva by bolo možné dosiahnuť aj racionalizáciou ich počtu, resp. siete škôl a školských zariadení. Tento krok je však v plnej v kompetencii ich zriaďovateľov.

Z očakávanej skutočnosti roku 2012 vyplýva, že priemerný mzdový výdavok pedagogického zamestnanca v roku 2012 dosiahne 94,8 % jeho rozpočtovanej úrovne (menej o 48,65 eur), zatiaľ čo rozpočtovaná úroveň priemerného mzdového výdavku pedagogického zamestnanca na rok 2013 sa navrhuje v sume 896,27 eur, čo je o 1,0 % viac oproti jeho očakávanej úrovni v roku 2012 (887,32 eur).

Prehľad o skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2010 a 2011 (vrátane zdrojov Európskej únie a mimorozpočtových prostriedkov), očakávanej skutočnosti v r. 2012 a návrhu rozpočtu na roky 2013 až 2015 je uvedený v priloženej tabuľke.

Regionálne školstvo

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Počet zamestnancov

osoby

85 514

84 713

81 458

83 349

82 718

82 092

81 473

Osobné výdavky

eur

999 938 919

991 820 444

1 051 802 617

z toho: mzdové výdavky

eur

740 952 189

734 954 016

779 740 157

Priemerný mzdový výdavok

eur

722,06

722,98

797,69

779,59

785,54

791,53

797,54

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

769

786

805

832

869

912

Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

-6,1

-8,0

-0,9

-3,2

-5,6

-8,9

-12,6

z toho:

Pedagogickí zamestnanci

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Počet zamestnancov

osoby

64 744

64 156

59 909

63 194

62 563

61 937

61 318

Osobné výdavky

eur

836 941 942

829 675 999

907 324 799

z toho: mzdové výdavky

eur

620 171 845

614 802 519

672 877 866

Priemerný mzdový výdavok

eur

798,24

798,58

935,97

887,32

896,27

905,33

914,46

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

769

786

805

832

869

912

Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

3,8

1,6

16,3

10,2

7,7

4,2

0,3

Nepedagogickí zamestnanci

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Počet zamestnancov

osoby

20 770

20 557

21 549

20 155

Osobné výdavky

eur

162 996 977

162 144 445

144 477 818

z toho: mzdové výdavky

eur

120 780 344

120 151 497

106 862 291

Priemerný mzdový výdavok

eur

484,59

487,07

413,25

441,84

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

769

786

805

832

869

912

Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

-37,0

-38,0

-48,7

-45,1

-46,9

-49,2

-51,6

Poznámka:

Skutočnosť v rokoch 2010 a 2011 je uvedená vrátane zdrojov EÚ a mimorozpočtových prostriedkov.

Osobné výdavky verejných vysokých škôl

Hospodárenie verejných vysokých škôl je upravené zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh rozpočtu osobných výdavkov rozpočtovaných v rozpočte na roky 2013 až 2015 vychádza z nezávislého postavenia verejných vysokých škôl, čo v praxi znamená, že verejné vysoké školy si prijatý transfer rozpisujú plne vo svojej kompetencii. Obdobne, ako osobné výdavky zamestnancov regionálneho školstva, neboli predmetom 5% viazania ani osobné výdavky zamestnancov verejných vysokých škôl.

Rozpočet osobných výdavkov verejných vysokých škôl v roku 2013 oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 predpokladá ich rast o 2,6 % (7 948 tis. eur) na sumu 315 597 tis. eur pre orientačný počet 21 529 zamestnancov.

Prehľad o skutočne dosiahnutých ukazovateľoch zamestnanosti v rokoch 2010 a 2011, očakávanej skutočnosti v r. 2012 a rozpočtu na roky 2013 až 2015 je uvedený v priloženej tabuľke.

Verejné vysoké školy

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Počet zamestnancov

osoby

21 673

21 538

19 666

21 572

21 529

Osobné výdavky

eur

307 246 636

310 178 990

307 648 707

314 225 724

315 597 169

300 020 501

300 133 355

z toho: mzdové výdavky

eur

229 154 969

230 675 209

227 550 819

232 415 476

234 611 682

224 471 872

224 646 426

Priemerný mzdový výdavok

eur

881,11

892,51

964,23

897,83

908,12

868,87

869,55

Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR

eur

769

786

805

832

869

912

Priemerný mzdový výdavok /Priemerná mzda zamestnanca v hosp. SR

14,6

13,6

19,8

11,5

9,1

0,0

-4,7

Poznámka:

Skutočnosť osobných výdavkov v rokoch 2010 a 2011 z výkazu FIN 1-04.

Vzhľadom na dlhodobý pokles počtu študentov schválený rozpočet na rok 2012 predpokladal zachovanie podielu počtu študentov na jedného zamestnanca na úrovni roka 2009 (8,12). Z dosiahnutej skutočnosti počtu zamestnancov za roky 2010 a 2011 vyplýva, že uvedený zámer sa nenapĺňa. V roku 2011 poklesol počet zamestnancov oproti roku 2010 o 0,6 % a koeficient počtu študentov na jedného zamestnanca dosiahol úroveň 7,5.

Medziročne sa orientačný počet zamestnancov verejných vysokých škôl na rok 2013 zreálňuje v nadväznosti na jeho plnenie v predchádzajúcich rokoch o 1 863 osôb, čím sa vracia na úroveň rozpočtu roku 2011.

Verejné vysoké školy (osoby)

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Počet študentov (denní a externí) spolu

165 160

161 552

159 678

156 365

151 264

145 282

Počet zamestnancov

21 673

21 538

19 666

21 572

21 529

Počet študentov na 1 zamestnanca

7,6

7,5

8,1

7,4

7,3

7,0

6,8

Poznámka:

*Zdroj: MŠVVŠ SR

4.3. Rozpočtovanie výdavkov podľa vybraných oblastí

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Zdroje príslušnej kapitoly

2 089 773 788

2 016 603 974

2 434 334 571

2 261 724 254

2 464 621 850

2 329 842 850

2 171 177 765

z toho:

rozpočtové zdroje kapitoly (111 +11H)

1 923 281 485

1 849 276 063

1 904 318 943

1 903 757 254

1 907 818 441

1 905 017 505

1 903 530 087

v tom: bežné výdavky 600

1 835 397 252

1 826 340 376

1 886 481 080

1 884 038 890

1 889 390 048

1 886 754 352

1 885 431 934

610 mzdy

105 738 983

101 426 448

101 803 282

107 427 940

101 100 725

101 618 839

101 628 236

620 odvody

36 745 922

35 912 541

35 578 899

36 079 920

35 334 704

35 515 758

35 519 034

630 tovary a služby

68 465 611

74 513 035

92 271 193

88 949 816

81 735 008

82 667 361

78 553 303

640 bežné transfery

1 624 446 736

1 614 488 352

1 656 827 706

1 651 581 214

1 671 219 611

1 666 952 394

1 669 731 361

kapitálové výdavky 700

87 884 233

22 935 687

17 837 863

19 718 364

18 428 393

18 263 153

18 098 153

zdroje EÚ vrátane spolufinancovania:

73 426 406

166 567 845

530 015 628

357 901 048

556 803 409

424 825 345

267 647 678

EÚ prostriedky

65 571 341

146 215 024

463 611 709

311 571 957

477 718 453

363 887 705

229 361 579

spolufinancovanie zo ŠR

7 855 065

20 352 821

66 403 919

46 329 091

79 084 956

60 937 640

38 286 099

presun z minulých rokov §8

93 065 897

760 066

65 952

z toho: štátny rozpočet

1 141 247

EÚ prostriedky

79 571 189

646 137

56 043

spolufinancovanie zo ŠR

12 353 461

113 929

9 909

Celkové výdavky kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVŠ SR“) na rok 2013 sa navrhujú v sume 2,46 mld. eur a oproti schválenému rozpočtu roku 2012 rastú o 30,3 mil. eur, t. j. o 1,24 %. Na medziročnej zmene sa podieľajú prostriedky Európskej únii zo štrukturálnych fondov vrátane prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu nárastom v sume 26,8 mil. eur, čo predstavuje 5,05 % a zdroje štátneho rozpočtu v sumu 3,5 mil. eur, t. j. o 0,18 %.

Osobné výdavky sa rozpočtujú v sume 136 mil. eur, čo predstavuje pokles oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 0,95 mil. eur, t. j. 0,69 %.

V oblasti tovarov a služieb sa rozpočtujú výdavky na zdroji štátneho rozpočtu v sume 81,7 mil. eur, čo predstavuje pokles o 10,5 mil. eur, t. j. o 11,42 % oproti schválenému rozpočtu roku 2012. Pokles je z dôvodu uplatnenia úsporného opatrenia čiastočného viazania výdavkov na tovary a služby a vnútornej realokácie výdavkov z tovarov a služieb do bežných transferov na vedu a techniku v sume 1,31 mil. eur a kapitálových výdavkov 591 tis. eur.

Bežné transfery sa navrhujú v sume 1,67 mld. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 14,4 mil. eur, t. j. o 0,87 %. K najvýraznejšiemu zvýšeniu bežných transferov došlo v oblasti vedy a techniky, ktoré v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 rastú o 20,4 mil. eur (vnútorným preklasifikovaním výdavkov z tovarov a služieb a presunom v rámci bežných transferov vo VVŠ).

Kapitálové výdavky sa rozpočtujú na rok 2013 v sume 18,4 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 591 tis. eur, t. j. o 3,31 %. Z celkového objemu kapitálových výdavkov je 10,2 mil. eur rozpočtovaných ako kapitálový transfer pre verejné vysoké školy, čo je v súlade s rozpisom VVŠ.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje výdavky MŠVVŠ SR z rozpočtových prostriedkov kapitoly na jednotlivé oblasti.

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Zdroje príslušnej kapitoly z toho:

2 089 773 788

2 016 603 974

2 434 334 571

2 261 724 253

2 464 621 850

2 329 842 850

2 171 177 765

Výdavky na regionálne školstvo

1 313 301 069

1 314 103 426

1 351 164 101

1 349 478 491

1 351 988 935

1 353 392 575

1 353 400 484

Výdavky na vysoké školy

458 564 751

440 099 382

450 655 547

450 555 735

452 814 726

452 015 263

450 515 263

Výdavky na vedu a techniku*

88 806 352

117 636 534

403 512 290

239 912 775

332 097 704

241 944 448

191 432 282

Výdavky na šport

74 748 224

27 458 014

30 414 925

30 402 635

30 403 390

30 353 390

Výdavky na administratívu

27 119 156

22 405 230

24 164 435

25 683 536

24 750 566

25 308 053

25 312 726

Výdavky EÚ a spolufinancovania**

127 234 236

94 901 388

174 423 273

165 691 081

272 566 529

226 829 121

120 163 620

* bez vysokoškolskej vedy, výskumu v ostatných štátnych organizáciách, rezortnej vedy ďalších kapitol a SAV

** bez výdavkov EÚ a spolufinancovania uvedených v oblasti veda a technika

Regionálne školstvo

v eurách

2010 S

2011S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Výdavky kapitoly MŠVVŠ SR

1 313 301 069

1 314 103 426

1 351 164 101

1 349 478 491

1 351 988 935

1 353 392 575

1 353 400 484

Normatívne výdavky

1 213 170 465

1 198 345 180

1 239 969 983

1 236 844 812

1 239 969 983

Nenormatívne výdavky podľa zákona

44 346 879

51 553 060

57 162 969

57 558 787

Ostatné nenormatívne výdavky

22 817 369

25 329 585

24 374 900

24 533 900

24 396 711

Administratívne výdavky

29 515 788

35 380 999

26 265 917

27 546 478

26 673 122

28 076 762

28 084 671

Výdavky na štipendiá

3 450 568

3 494 602

3 390 332

Výdavky štátneho rozpočtu bez zdrojov EÚ a príslušného spolufinancovania poskytované pre oblasť regionálneho školstva prostredníctvom MŠVVŠ SR v roku 2013 rastú oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 825 tis. eur, t. j. o 0,06 %. Zvýšenie výdavkov sa týka nenormatívnych výdavkov určených zákonom č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ostatných nenormatívnych výdavkov v celkovej sume 418 tis. eur. Výška normatívnych výdavkov je zachovaná na úrovni schváleného rozpočtu roku 2012.

V limite výdavkov sú zabezpečené normatívne výdavky, nenormatívne výdavky určené zákonom a ostatné nenormatívne výdavky, administratívne výdavky pre organizácie rezortu, ktoré vykonávajú činnosť súvisiacu s regionálnym školstvom a výdavky na štipendiá.

2010 S

2011S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Počet žiakov v školách

758 045

737 864

722 304

730 519

720 541

716 614

707 952

medziročná zmena v %

-1,71

-2,66

-2,11

-1,00

-0,24

-0,55

-1,21

Výdavky rezortu na žiaka školy v eurách

1 733

1 781

1 871

1 847

1 876

1 889

1 912

medziročná zmena v %

1,78

2,78

5,04

3,72

0,31

0,65

1,22

*zdroj MŠVVŠ SR

Počty žiakov medziročne klesajú vplyvom demografického vývoja. Výdavky štátneho rozpočtu na jedného žiaka školy v roku 2013 oproti schválenému rozpočtu roku 2012 rastú o 0,31 %. V roku 2013 výdavky štátneho rozpočtu na jedného žiaka oproti skutočným výdavkom na jedného žiaka roku 2010 rastú o 144 eur, čo predstavuje 8,30 %.

Pri financovaní regionálneho školstva sa uplatňuje financovanie prostredníctvom normatívu na žiaka. V objeme bežných výdavkov sú zahrnuté okrem osobných výdavkov a prevádzky všetkých typov škôl aj nenormatívne výdavky v zmysle zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení na úhradu vakcín proti hepatitíde typu A a B, výdavky na bezplatnú výchovu detí od 5 rokov v materských školách, na dopravné žiakom, na asistentov učiteľa, na odchodné, vzdelávacie poukazy, mimoriadne výsledky žiakov, výdavky pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a výdavky, ktoré školy

nedostávajú priamo v zmysle uvedeného zákona určené na učebnice, prevádzku Infoveku, súťaže žiakov, ako aj ďalšie výdavky. Kapitálové výdavky kapitoly MŠVVŠ SR pre regionálne školstvo sú navrhované vo výške 4,9 mil. eur, čo je menej oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 752 tis. eur. Tieto sú určené hlavne na havarijné stavby a rekonštrukcie škôl a štátnych školských zariadení.

Do disponibilných zdrojov na regionálne školstvo okrem výdavkov zo štátneho rozpočtu poskytovaných prostredníctvom MŠVVŠ SR vstupujú tiež výdavky MV SR, ktoré financuje stredné odborné školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti v sume 13,0 mil. eur a prostriedky štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu z OP Vzdelávanie v sume 23,5 mil. eur, ako aj výdavky z OP Regionálny operačný program na financovanie infraštruktúry vzdelávania v sume 61,7 mil. eur.

Prehľad administratívnych výdavkov pre organizácie rezortu, ktoré vykonávajú činnosť súvisiacu s regionálnym školstvom.

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Rozpočtové a príspevkové organizácie spolu

29 515 788

35 380 999

26 265 917

27 546 478

26 673 122

28 076 762

28 084 671

Rozpočtové organizácie spolu z toho:

27 866 935

34 441 569

25 339 887

26 604 428

25 729 092

27 150 732

27 158 641

Ústav informácií a prognóz školstva

2 832 053

7 318 208

761 650

1 428 118

711 562

Metodicko-pedagogické centrum

3 214 508

3 355 884

2 742 625

3 062 879

2 792 788

Štátny inštitút odborného vzdelávania

1 536 140

2 371 122

832 873

1 106 873

796 092

Štátny pedagogický ústav

2 571 208

4 829 005

1 539 332

3 770 898

1 837 033

1 470 995

Štátna školská inšpekcia

4 494 248

4 112 867

4 110 307

4 120 647

4 024 362

3 874 362

Slovenská pedagogická knižnica

308 894

303 987

281 629

287 567

262 398

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania

2 479 835

2 745 053

1 453 237

1 600 527

1 418 081

1 319 081

Krajský školský úrad Bratislava

616 762

541 919

525 204

556 167

491 183

Krajský školský úrad Košice

851 258

694 777

682 729

717 309

639 491

Krajský školský úrad Trnava

706 073

616 795

598 143

616 425

560 012

Krajský školský úrad Žilina

782 836

686 758

643 566

668 761

601 902

Krajský školský úrad Trenčín

580 366

595 781

511 612

571 064

478 714

Krajský školský úrad Prešov

855 158

726 094

715 682

719 097

670 885

Krajský školský úrad Banská Bystrica

812 314

672 557

656 920

683 672

615 450

Krajský školský úrad Nitra

675 543

621 660

594 235

555 589

Školské úrady obcí, VÚC a cirkevným zriaď.

3 699 674

3 686 880

3 813 580

3 761 252

3 813 580

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

850 065

562 222

4 876 563

2 338 937

5 459 970

7 496 648

7 504 557

Príspevkové organizácie spolu

1 648 853

939 430

926 030

942 050

944 030

926 030

IUVENTA

327 873

Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov

258 348

290 086

288 086

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

1 062 632

649 344

637 944

653 964

655 944

637 944

Vysoké školstvo vrátane rezortného vysokého školstva

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Výdavky pre VVŠ spolu cez MŠVVŠ SR

458 564 751

440 099 382

450 655 547

450 555 735

452 814 726

452 015 263

450 515 263

Verejné vysoké školy cez MŠVVŠ SR

455 983 062

437 477 198

447 790 176

447 690 364

449 874 355

449 074 892

447 574 892

Štipendiá pre zahraničných študentov cez MŠVVŠ SR

632 042

680 901

889 005

964 005

Oficiálna rozvojová pomoc

1 949 647

1 941 283

1 976 366

Rezortné vysokoškolské vzdelávanie*

26 196 886

22 010 194

21 280 278

24 318 538

21 229 753

22 607 646

21 675 688

Výdavky štátneho rozpočtu na VŠ spolu

484 761 637

462 109 576

471 935 825

474 874 273

474 044 479

474 622 909

472 190 951

* Rezortné vysokoškolské vzdelávanie je zabezpečované cez Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo zdravotníctva SR

Výdavky štátneho rozpočtu poskytované prostredníctvom kapitoly MŠVVŠ SR verejným vysokým školám rastú o 2,16 mil. eur, t. j. o 0,48 %. Výdavky rozpočtované na programe Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl rastú oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 2,08 mil. eur, t. j. o 0,47 %. Taktiež rastú aj výdavky pre zahraničných študentov vrátane štipendií o 75 tis. eur , t. j. o 8,44 % a výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc si zachovávajú rozpočtovanú úroveň roku 2012.

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Rozpočtové organizácie spolu z toho:

2 588 083

2 528 778

389 801

1 603 128

416 599

383 299

Medzinárodné laserové centrum

472 359

433 521

389 801

436 433

383 299

Ústav informácií a prognóz školstva

2 115 724

2 095 257

1 166 695

33 300

V roku 2013 verejné vysoké školy budú používať na financovanie svojej hlavnej činnosti okrem prostriedkov poskytnutých MŠVVŠ SR aj vlastné zdroje v sume 134,6 mil. eur, čo predstavuje pokles oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 479 tis. eur, t. j. 0,35 %. V rokoch 2014 a 2015 sú zapracované zvýšené príjmy z poplatkov VVŠ za výučbu v cudzom jazyku vyplývajúce z novely vysokoškolského zákona.

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Vlastné zdroje VVŠ

133 201 730

139 166 060

135 120 586

134 381 200

134 641 101

137 766 208

140 937 737

Okrem prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých z MŠVVŠ SR verejné vysoké školy budú mať k dispozícii aj zdroje zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu z operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj na rok 2013 v objeme 150,3 mil. eur, pre rok 2014 v objeme 105,2 mil. eur a pre rok 2015 v objeme 96,8 mil. eur.

Ďalší disponibilný zdroj na financovanie projektov vedy a výskumu, ktorý môžu verejné vysoké školy v priebehu roku 2013 získať z Agentúry na podporu vedy a výskumu, je navrhovaný transfer v sume 4,17 mil. eur.

Počet študentov v roku

Prognóza počtu študujúcich

Forma štúdia

2010

2011

2012

2013

2014

2015

denné

125 501

123 229

122 131

119 807

115 870

110 548

externé

39 659

38 323

37 547

36 558

35 394

34 734

Študenti spolu

165 160

161 552

159 678

156 365

151 264

145 282

*Zdroj: MŠVVŠ SR

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Výdavky pre VVŠ spolu cez MŠVVŠ SR

458 564 751

440 099 382

450 655 547

450 555 735

452 814 726

452 015 263

450 515 263

Rezortné vysokoškolské vzdelávanie

26 196 886

22 010 194

21 280 278

24 318 538

21 229 753

22 607 646

21 675 688

Výdavky štátneho rozpočtu spolu

484 761 637

462 109 576

471 935 825

474 874 273

474 044 479

474 622 909

472 190 951

Počet študentov (denní a externí) spolu

165 160

161 552

159 678

156 365

151 264

145 282

Výdavky na študenta vysokej školy

2 935

2 860

2 956

2 974

3 032

3 138

3 250

medziročná zmena v %

5,04

-2,54

2,66

3,97

2,58

3,50

3,58

Celkový počet študentov vysokých škôl v dennej a externej forme štúdia každoročne klesá, pričom výdavky na jedného študenta rastú. Medzi rokom 2010 a rokom 2013 ide o pokles 8 795 osôb a v rozmedzí rokov 2010 až 2015 sa odhaduje pokles o 19 878 osôb.

V roku 2013 výdavky na jedného študenta vysokej školy rastú o 76 eur, čo predstavuje rast o 2,6 % oproti schválenému rozpočtu roku 2012, v porovnaní s rokom 2010 tento nárast je v absolútnom vyjadrení 97 eur, t. j. 3,3 %.

Veda a technika

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Výdavky na vedy a techniku celkom

261 284 966

318 448 363

584 249 487

471 559 747

549 949 021

459 785 661

409 269 453

Veda a technika v MŠVVŠ SR zo štátneho rozpočtu (A až E) v tom:

123 996 124

152 248 849

154 995 921

192 200 889

193 526 298

189 595 698

Vysokoškolská veda cez MŠVVŠ SR vrátane osobných výdavkov pedagogických zamestnancov na výskum

70 331 067

103 863 675

103 946 042

142 524 032

142 517 530

Agentúra na podporu výskumu a vývoja MŠVVŠ SR

31 038 568

19 443 863

20 386 180

23 486 180

26 663 731

23 663 731

Štátne programy MŠVVŠ SR

730 266

32 900

132 000

158 000

Členské príspevky medzinárod. organizác. v MŠVVŠ SR

3 344 677

10 221 236

10 223 118

8 463 118

9 096 718

8 463 118

Ostatné výdavky na vedu a techniku v MŠVVŠ SR z toho:

18 551 546

18 720 075

20 407 681

17 694 659

15 116 319

14 793 319

14 951 319

1. CVTI príspevková organizácia

3 560 232

3 964 415

3 544 730

4 023 730

3 544 730

2. APVV prevádzka

1 604 666

1 459 820

1 427 463

1 507 463

1 307 640

3. Koordin. prierez. aktivít ŠVT politiky

10 106 377

10 129 438

12 305 544

9 512 522

6 637 005

6 811 005

6 969 005

4. Výskum v ostatných štát. organizáciách

3 280 271

3 166 402

3 129 944

3 147 944

3 129 944

Prostriedky EÚ a spolufinancovanie zo ŠR v MŠVVŠ SR

38 421 566

72 417 762

355 592 355

193 365 862

284 236 880

197 996 224

147 484 058

Slovenská akadémia vied

74 855 327

71 937 654

55 802 171

71 698 555

55 676 290

Rezortná veda

24 011 949

21 844 098

17 859 040

14 294 441

16 509 553

16 517 449

16 513 407

Verejné výdavky na vedu a techniku v roku 2013 sa rozpočtujú vo výške 550 mil. eur, čo predstavuje pokles oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 5,87 % z dôvodu nižšej alokácie zdrojov EÚ vrátane spolufinancovania rozpísaných pre oblasť vedy a techniky.

Celkové výdavky štátneho rozpočtu poskytované MŠVVŠ SR na vedu a techniku medziročne rastú o 38,5 mil. eur, t. j. 24,9 %. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 dochádza k nárastu výdavkov z dôvodu posilnenia výdavkov rozpísaných v rámci verejných vysokých škôl práve na oblasť podpory vysokoškolskej vedy a techniky formou doktorandských štipendií.

Výdavky MŠVVŠ SR na vedu a techniku sú tvorené hlavne výdavkami na podporu vysokoškolskej vedy a techniky vrátane mzdových výdavkov pedagogických pracovníkov vysokých škôl, ktorých pracovnou náplňou je aj vedecká činnosť, ďalej zmenou rozpočtovania výdavkov na štipendiá pre doktorandov, ktoré rastú medziročne o 38,6 mil. eur, t. j. 37,1 %.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja predstavuje významnú položku výdavkov na vedu a techniku z MŠVVŠ SR. Jej výdavky rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 o 6,28 mil. eur, čo predstavuje 30,8 %.

Ďalším zdrojom financovania vedy a techniky z verejných zdrojov v kapitole MŠVVŠ SR sú aj finančné zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sa navrhujú v sume 284 mil. eur. Pokles týchto zdrojov oproti schválenému rozpočtu roku 2012 predstavuje 20,1 %, čo vyplýva z nižšej alokácie zdrojov štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu rozpísanej pre túto oblasť. Efektívne čerpanie týchto výdavkov spočíva len na kvalitne vypracovaných projektoch predložených vedeckou obcou v súlade s OP Výskum a vývoj a OP Vzdelávanie. Okrem toho môžu slovenské subjekty čerpať na vedecké projekty zdroje aj zo 7. rámcového programu EÚ.

Slovenská akadémia vied ako najvýznamnejší predstaviteľ základného výskumu v Slovenskej republike predstavuje druhú najväčšiu položku na celkovej sume výdavkov na základný výskum, a to 55,7 mil. eur na rok 2013. Pokles výdavkov SAV oproti roku 2012 je vo výške 126 tis. eur, t. j. 0,23 %.

Financovanie vedy a techniky je realizované aj ďalšími rezortmi ako sú Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo obrany SR, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR atď. Výdavky na rezortnú vedu a techniku medziročne klesajú o 1,35 mil. eur.

Šport

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Zdroje štátneho rozpočtu

92 319 306

34 000 375

36 009 470

36 602 167

36 105 458

36 055 458

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

74 748 224

27 458 014

30 414 925

30 402 635

30 403 390

30 353 390

Ministerstvo obrany SR

5 919 603

3 901 915

4 145 197

4 357 966

4 032 926

Ministerstvo vnútra SR

3 280 223

2 640 446

1 449 348

1 841 566

1 669 142

Úrad vlády SR

8 371 256

Celkové výdavky na podporu športu v roku 2013 oproti schválenému rozpočtu roku 2012 rastú o 96 tis. eur, t. j. o 0,27 %.

Výdavky na podporu športu poskytované MŠVVŠ SR sú v roku 2013 približne na úrovni schváleného rozpočtu roku 2012.

Výdavky na šport v porovnaní so skutočnosťou roku 2010 klesajú z dôvodu realizovanej rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v súvislosti s konaním Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2011. Výdavky v roku 2010 na rekonštrukciu štadióna predstavovali objem 40,6 mil. eur.

Na športovú reprezentáciu Slovenskej republiky sú okrem výdavkov rozpočtovaných v kapitole MŠVVŠ SR rozpočtované aj výdavky v kapitolách Ministerstvo obrany SR a Ministerstvo vnútra SR. Výdavky rozpočtované na šport v kapitole Ministerstvo obrany SR klesajú v roku 2013 oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 2,71 % a v kapitole Ministerstvo vnútra SR majú rastúci trend v roku 2013 oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 15,2 %.

Administratíva a iné výdavky

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Administratíva spolu

27 119 156

22 405 230

24 164 435

25 683 536

24 750 566

25 308 053

25 312 726

Tvorba a implementácia politík

23 466 998

18 735 399

20 188 287

22 053 411

20 366 551

20 131 438

20 136 111

Hospodárska mobilizácia

1 338

173

5 886

5 297

Podpora detí a mládeže

3 650 820

3 669 658

3 574 239

3 614 232

3 564 232

Výdavky na koordináciu prierezových aktivít

346 023

724 486

1 567 086

MŠVVŠ SR protidrogová politika

50 000

40 000

Na rok 2013 na administratívu a iné výdavky kapitoly sú vyčlenené finančné prostriedky v sume 24,8 mil. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu roku 2012 nárast o 586 tis. eur, t. j. o 2,43 %.

Na ďalšom náraste v roku 2013 sa podieľa zvýšenie výdavkov na Koordináciu prierezových aktivít, ktoré budú v roku 2013 súčasťou výdavkov financovania vedy a výskumu, a to o 378 tis. eur oproti schválenému rozpočtu roku 2012.

Výdavky na podporu detí a mládeže rastú na rok 2013 oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 40 tis. eur presunom výdavkov z regionálneho školstva.

V rámci programu Tvorba a implementácia politík sú rozpočtované výdavky pre tri rozpočtové organizácie vrátane úradu ministerstva a jednu príspevkovú organizáciu. Výdavky na rok 2013 zaznamenávajú nárast oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 178 tis. eur, t. j. 0,88 %.

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Rozpočtové a príspevkové organizácie spolu

23 466 998

18 735 399

20 188 287

22 053 411

20 366 551

20 131 438

20 136 111

Príspevkové organizácie spolu z toho:

601 362

287 496

202 496

1 062 269

451 537

262 496

254 496

Národný ústav celoživotného vzdelávania

601 362

287 496

202 496

1 062 269

451 537

262 496

254 496

Rozpočtové organizácie spolu z toho:

22 865 636

18 447 903

19 985 791

20 991 142

19 915 014

19 868 942

19 881 615

Ústav informácii a prognóz školstva

2 247 324

1 682 778

2 186 750

2 187 750

2 022 553

1 807 553

1 657 553

Agentúra pre štrukturálne fondy

1 721 825

1 470 251

2 006 405

1 862 754

2 217 846

Úrad MŠVVŠ SR

18 896 487

15 294 874

15 792 636

16 796 987

16 029 707

15 843 543

16 006 216

Prostriedky EÚ a spolufinancovania

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Operačné programy spolu

127 234 236

94 901 388

174 423 273

165 691 081

272 566 529

226 829 121

120 163 620

OP Vzdelávanie z toho:

41 533 605

34 296 195

124 458 385

111 558 600

162 279 517

134 807 283

85 393 029

Regionálne školstvo

18 560 935

15 451 769

8 269 598

12 039 962

23 513 374

22 489 389

17 026 262

Vysoké školy

3 420 980

3 480 807

5 995 220

7 539 795

7 482 371

13 654 535

15 528 685

Disponibilné zdroje pre ďalšie subjekty

19 551 690

15 363 619

110 193 567

91 978 843

131 283 772

98 663 359

52 838 082

OP Výskum a vývoj z toho:

77 712 299

56 200 162

49 964 888

51 198 153

110 287 012

92 021 838

34 770 591

Vysoké školy

57 769 807

48 831 419

45 612 685

47 471 356

21 764 799

14 948 711

Disponibilné zdroje pre ďalšie subjekty

19 942 492

7 368 743

49 964 888

5 585 468

62 815 656

70 257 039

19 821 880

OP Ľudské zdroje - aktívna politika trhu práce

149 702

OP od iných kapitol

7 838 630

4 405 031

2 934 328

*Výdavky OP Výskum a vývoj a OP Vzdelávanie konkrétne určené pre oblasť vedy a techniky sú uvádzané v rámci oblasti Veda a technika

V rámci výdavkov sú uvádzané zdroje OP Vzdelávanie, ktoré sú rozčlenené podľa jednotlivých vyššie uvedených oblastí (regionálne školstvo, verejné vysoké školy). Obdobne je tomu aj pri zdrojoch OP Výskum a vývoj, okrem zdrojov priamo určených pre oblasť vedy a techniky, ktoré sú rozpísané priamo v tejto oblasti. Zároveň sa tu uvádzajú aj zdroje OP Ľudské zdroje určené pre aktívnu politiku trhu práce a zdroje z OP od iných rozpočtových kapitol.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

v eurách

2010S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Zdroje príslušnej kapitoly

1 296 282 427

1 574 892 051

2 126 190 949

1 697 165 097

2 288 121 084

2 122 988 378

2 054 034 189

z toho:

rozpočtové zdroje kapitoly

594 106 241

1 219 014 017

1 203 637 710

1 106 342 110

1 238 207 803

1 215 607 834

1 409 976 364

v tom: bežné výdavky 600

456 415 265

692 419 286

844 616 712

840 896 166

858 381 699

849 104 774

854 470 915

610 mzdy

18 835 887

21 966 325

22 822 385

24 627 408

21 726 082

21 729 692

21 744 297

620 odvody

6 673 719

7 996 120

7 944 795

8 686 608

7 563 434

7 564 540

7 569 585

630 tovary a služby

55 667 818

76 431 901

160 960 310

158 119 349

184 661 625

185 063 788

185 907 523

640 bežné transfery

375 237 840

586 024 940

652 889 222

649 462 801

644 430 558

634 746 754

639 249 510

kapitálové výdavky 700

137 690 976

526 594 731

359 020 998

265 445 944

379 826 104

366 503 060

555 505 449

zdroje EÚ vrátane spolufinancovania

193 685 115

341 556 948

922 553 239

589 546 399

1 049 913 281

907 380 544

644 057 825

v tom: 1. program. obdobie EU

127 985

spolufinancovanie zo ŠR

44 968

2. program. obdobie EU

163 419 476

266 282 282

757 609 597

477 084 620

883 906 932

625 887 756

341 941 550

spolufinancovanie zo ŠR

30 265 639

75 101 713

164 943 642

112 461 779

166 006 349

108 415 788

59 808 275

3. program. obdobie EU

147 115 000

205 962 000

spolufinancovanie zo ŠR

25 962 000

36 346 000

presun z minulých rokov §8

508 491 071

14 321 087

1 276 588

v tom: štátny rozpočet

270 673 566

14 319 694

EU prostriedky

201 500 755

1 184

spolufinancovanie zo ŠR

36 316 750

209

V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „MDVRR SR“) sa rozpočtujú na rok 2013 výdavky v celkovej sume 2,29 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje zvýšenie o 7,62 %, t. j. o 162 mil. eur. Zvýšenie výdavkov kapitoly súvisí najmä so zvýšením prostriedkov EÚ, spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určených na dofinancovanie projektov financovaných z prostriedkov EÚ.

Objem osobných výdavkov sa na rok 2013 rozpočtuje v sume 29,3 mil. eur a v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 znamená pokles o 4,80 %, čo predstavuje 1,48 mil. eur.

Výdavky na tovary a služby v roku 2013 sa rozpočtujú v objeme 185 mil. eura v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 sú vyššie o 14,7 %, t. j. o 23,7 mil. eur. Dôvodom zvýšenia je rozpočtovanie vyšších výdavkov na platbu za dostupnosť PPP projektov o 29,9 mil. eur. Po vylúčení výdavkov na platbu za dostupnosť PPP projektov sú výdavky nižšie o 6,22 mil. eur, t. j. o 10,3 %.

Bežné transfery sa na rok 2013 rozpočtujú vo výške 644 mil. eur, v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 sú nižšie o 1,30 %, t. j. o 8,46 mil. eur. Hlavným dôvodom poklesu výdavkov je zníženie výdavkov na zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry so ŽSR.

Kapitálové výdavky v roku 2013 v sume 380 mil. eur v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 sú vyššie o 5,79 %, t. j. o 20,8 mil. eur. Zvýšenie výdavkov je z dôvodu zvýšenia výdavkov na Operačný program Doprava (ďalej len „OPD“) nevyhnutných k zabezpečeniu plynulého čerpania EÚ prostriedkov a zvýšenia výdavkov na dotácie obciam na obstaranie náhradných nájomných bytov za reštituované byty.

Výdavky MDVRR SR sú smerované do nasledovných oblastí.

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Zdroje príslušnej kapitoly

1 296 282 426

1 574 892 051

2 126 190 949

1 697 165 097

2 288 121 084

2 122 988 378

2 054 034 189

Cestná a žel. infraštruktúra

1 240 691 015

1 328 061 366

1 871 728 698

1 447 043 164

2 035 903 675

1 891 864 662

1 803 331 503

Letecká doprava

6 435 032

8 657 952

10 250 400

6 000 000

1 000 000

Podpora bývania

4 040 994

157 949 288

157 404 000

154 493 320

164 454 000

147 954 000

158 404 000

OP Tech. pomoc

10 181 204

13 219 557

11 485 841

16 779 790

15 785 164

24 894 523

Cestovný ruch

118 480

5 120 273

7 162 978

7 042 978

9 399 684

11 215 880

Ostatné činnosti

44 996 905

64 921 968

66 425 316

66 849 394

55 583 935

55 168 672

55 188 283

Cestná a železničná infraštruktúra

Na cestnú a železničnú infraštruktúru spolu s vlastnými zdrojmi Národnej diaľničnej spoločnosti (ďalej len „NDS“) na investície a údržbu je na rok 2013 k dispozícii 2,09 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje zvýšenie o 4,47 %, t. j. o 89,3 mil. eur. Na tomto náraste sa podieľajú zdroje EÚ, spolufinancovania a prostriedky štátneho rozpočtu.

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Prostriedky ŠR

809 188 397

996 684 229

962 395 016

868 982 606

1 002 770 184

1 000 269 282

1 184 168 201

Prostriedky EÚ

364 920 230

258 723 917

746 810 421

467 708 337

870 060 291

760 110 961

527 529 544

Spolufinancovanie

66 582 388

72 653 220

162 523 261

110 352 221

163 073 200

131 484 419

91 633 758

Spolu

1 240 691 015

1 328 061 366

1 871 728 698

1 447 043 164

2 035 903 675

1 891 864 662

1 803 331 503

Prostriedky EÚ TEN-T mimoroz.

1 267 358

591 293

2 227 480

1 503 283

2 224 545

600 000

Vlastné zdroje NDS na cest. inf.

14 096 000

24 714 573

125 785 211

58 220 070

50 961 219

41 374 401

48 006 939

Celkom zdroje

1 256 054 373

1 353 367 232

1 999 741 389

1 506 766 517

2 089 089 439

1 933 839 063

1 851 938 442

V štátnom rozpočte doposiaľ nebolo na cestnú a železničnú infraštruktúru rozpočtovaných toľko finančných prostriedkov ako na rok 2013.

V kapitole MDVRR SR sú rozpočtované výdavky v sume 2,04 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje nárast o 8,77 %, t. j. 164 mil. eur.

Výdavky zo zdrojov EÚ v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 sú vyššie o 16,5 %, t. j. o 123 mil. eur a zo spolufinancovania sú vyššie o 0,34 %, t.j. o 550 tis. eur.

Z prostriedkov štátneho rozpočtu sú rozpočtované výdavky v sume 1,00 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje zvýšenie o 4,20 %, t. j. o 40,4 mil. eur.

Ďalším zdrojom sú mimorozpočtové prostriedky EÚ na TEN-T projekty vo výške 2,22 mil. eur.

Z vlastných zdrojov NDS určených na výstavbu, údržbu a opravy diaľnic a rýchlostných ciest sa v roku 2013 predpokladá čerpať čiastka 51,0 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje pokles o 74,8 mil. eur, t. j. o 59,5 % v nadväznosti na zámer čerpania úverov, ktoré sa predpokladali na rok 2012.

Operačný program Doprava

OPD investície spolu, v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

NDS výstavba

258 474 378

82 894 351

439 577 096

151 669 000

628 297 107

653 219 719

759 292 133

Prostriedky EÚ

180 214 494

50 462 539

259 000 850

91 929 000

373 333 000

250 538 113

167 924 779

Spolufinancovanie ŠR

32 563 723

8 927 536

47 059 515

16 227 000

65 881 000

44 224 667

29 624 000

ŠR mimo spolufinancovania

45 696 161

23 504 276

133 516 731

43 513 000

189 083 107

108 456 939

211 743 354

Prostriedky EÚ III. PO

147 115 000

205 962 000

Spolufinancovanie ŠR III.PO

25 962 000

36 346 000

ŠR mimo spolufinancovania - MSF+NN OPD

76 923 000

107 692 000

SSC výstavba

23 462 396

44 666 722

206 251 800

144 331 000

200 184 553

61 009 212

16 893 120

Prostriedky EÚ

14 704 038

28 492 096

166 890 904

116 354 000

166 183 000

48 491 828

10 905 000

Spolufinancovanie ŠR

2 594 830

5 028 017

29 451 336

20 586 000

29 378 000

8 453 264

1 924 000

ŠR mimo spolufinancovania

6 163 528

11 146 609

9 909 560

7 391 000

4 623 553

4 064 120

ŽSR výstavba

199 806 382

232 068 879

364 775 495

286 264 148

447 615 436

468 431 640

319 570 331

Prostriedky EÚ

157 806 537

142 316 841

276 743 341

218 884 417

310 303 443

307 058 920

137 637 261

Spolufinancovanie ŠR

27 844 851

25 114 737

48 837 084

38 788 281

54 608 352

51 625 588

22 839 669

ŠR mimo spolufinancovania

14 154 994

64 637 301

39 195 070

28 591 450

82 703 641

109 747 132

159 093 401

ŽSSK investície

3 465 320

65 507 496

71 350 652

67 020 460

23 396 696

Prostriedky EÚ

1 732 660

32 753 748

35 675 326

33 510 230

11 698 348

Spolufinancovanie ŠR (50%)

1 732 660

32 753 748

35 675 326

33 510 230

11 698 348

Technická pomoc spolu

12 308 825

5 527 875

10 000 000

8 271 400

10 050 000

8 126 000

6 000 593

Prostriedky EÚ

10 462 501

4 698 693

8 500 000

7 030 690

8 542 500

6 907 100

5 100 504

Spolufinancovanie ŠR

1 846 324

829 182

1 500 000

1 240 710

1 507 500

1 218 900

900 089

OPD investície spolu

497 517 301

430 665 323

1 091 955 043

657 556 008

1 309 543 792

1 190 786 571

1 101 756 177

Prostriedky EÚ

364 920 230

258 723 917

746 810 421

467 708 337

870 060 291

760 110 961

527 529 544

Spolufinancovanie ŠR

66 582 388

72 653 220

162 523 261

110 352 221

163 073 200

131 484 419

91 633 758

ŠR mimo spolufinancovania

66 014 683

99 288 186

182 621 361

79 495 450

276 410 301

299 191 191

482 592 875

Na OPD sa v roku 2013 rozpočtujú výdavky v sume 1,31 mld. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje zvýšenie o 19,9 %, t. j. o 218 mil. eur z dôvodu nárastu výdavkov zo zdrojov EÚ a spolufinancovania a prostriedkov štátneho rozpočtu nevyhnutných k zabezpečeniu plynulého čerpania EÚ prostriedkov.

TEN-T projekty Železníc Slovenskej republiky

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Spolu

2 534 716

11 146 015

16 814 960

22 909 383

16 809 090

8 920 000

Prostriedky EÚ TEN-T (mimorozpočtové)

1 267 358

591 293

2 227 480

1 503 283

2 224 545

600 000

ŠR na spolufinancovanie k TEN-T (50 %)

1 267 358

336 800

2 227 480

1 206 100

2 224 545

600 000

Štátna dotácia mimo spolufin. TEN-T

10 217 922

12 360 000

20 200 000

12 360 000

7 720 000

Na TEN-T projekty Železníc Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“) sa rozpočtujú výdavky v sume 16,8 mil. eur. Výška rozpočtovaných výdavkov je na úrovni schváleného rozpočtu roku 2012. Výdavkami na TEN-T projekty sa realizuje príprava projektov železničnej infraštruktúry financovaných zo zdrojov EÚ ako sú štúdie a predprojektová dokumentácia.

Investície NDS a Slovenskej správy ciest mimo OPD

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Spolu

277 335 407

125 446 446

166 514 211

110 292 753

64 981 545

43 059 464

46 252 670

NDS výdavky zo ŠR mimo OPD

222 402 920

64 170 457

41 400 000

31 400 000

SSC výdavky zo ŠR mimo OPD

33 635 404

52 673 603

39 000 000

40 349 036

5 453 769

5 853 775

5 853 765

ŽSSK výdavky zo ŠR*

12 757 083

Zdroje ŠR

268 795 407

116 844 060

80 400 000

81 749 036

46 853 769

37 253 775

37 253 765

NDS investície z vlastných zdrojov

8 540 000

8 602 386

86 114 211

28 543 717

18 127 776

5 805 689

8 998 905

*Výdavky na rekonštrukciu, modernizáciu a nákup nových koľajových vozidiel

Na investície realizované NDS a Slovenskou správou ciest (ďalej len „SSC“) mimo OPD vrátane vlastných zdrojov NDS sú k dispozícii výdavky v sume 65,0 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje pokles o 61,0 %, t. j.o 102 mil. eur.

Na samotné investície realizované NDS a SSC zo štátneho rozpočtu sa rozpočtujú výdavky v sume 46,9 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje pokles o 41,7 %, t. j. o 33,5 mil. eur z dôvodu, že v roku 2012 boli v týchto výdavkoch rozpočtované aj výdavky na dostavbu rozostavaných stavieb zazmluvnených pred rokom 2011.

Prostriedky na investície z vlastných zdrojov NDS sú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 nižšie o 79,0 %, čo predstavuje sumu 68,0 mil. eur z dôvodu nerealizovania čerpania úverov, ktoré sa predpokladali na rok 2012 v sume 74,5 mil. eur.

Údržba a opravy ciest a diaľnic

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

NDS a SSC opravy a údržba spolu

88 007 611

105 867 267

109 315 942

103 117 295

101 790 616

105 025 879

108 465 211

NDS - opravy a údržba zo ŠR

42 029 003

28 815 753

28 334 000

28 500 000

29 000 000

SSC - opravy a údržba a prev. výd. SSC zo ŠR

40 422 608

60 939 327

41 310 942

45 106 942

40 457 173

40 457 167

40 457 177

Zdroje ŠR

82 451 611

89 755 080

69 644 942

73 440 942

68 957 173

69 457 167

69 457 177

NDS - opravy a údržba z vlastných zdrojov

5 556 000

16 112 187

39 671 000

29 676 353

32 833 443

35 568 712

39 008 034

Na údržbu a opravy ciest a diaľnic vrátane vlastných zdrojov NDS sú k dispozícii výdavky vo výške 102 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje zníženie o 6,88 %, t. j. o 7,53 mil. eur, z toho výdavky štátneho rozpočtu sú nižšie o 0,99 %, t. j. o 688 tis. eur.

Zmluva so ŽSR a zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú

dopravu

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Spolu

336 918 007

404 497 743

475 000 000

465 000 000

455 000 000

ŽSR - zmluva o prevádz. želez. inf.

164 309 899

199 498 108

270 000 000

260 000 000

250 000 000

Zmluvy o dopr. služ. vo ver. záujme

172 608 108

204 999 635

205 000 000

Na zabezpečenie zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry so ŽSR a zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu sú rozpočtované výdavky v sume 465 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje zníženie o 2,11%, t. j. o 10,0 mil. eur. Z uvedenej čiastky sú pre ŽSR na zmluvu

o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry rozpočtované výdavky v sume 260 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje pokles o 10,0 mil. eur, a na zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu sú rozpočtované výdavky v sume 205 mil. eur, čo je na úrovni schváleného rozpočtu roku 2012. Uvedenými výdavkami sa zabezpečuje stabilizácia v železničnej doprave.

Výstavba nadradenej cestnej siete a platba za dostupnosť

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Spolu

53 741 331

275 744 438

140 141 233

137 891 078

130 964 396

131 047 149

131 544 384

Platba za dostupnosť

100 641 233

96 315 497

130 564 396

131 047 149

131 544 384

DPH

173 639 298

38 000 000

Príprava a ukonč. PPP projektov

53 741 331

102 105 140

1 500 000

3 575 581

400 000

V roku 2013 sa rozpočtujú výdavky na platbu za dostupnosť pre 2. balík PPP projektu cesty R1 v sume 131 mil. eur a na prípravu a ukončenie PPP projektov 400 tis. eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 sú výdavky na realizáciu PPP projektov aj napriek zvýšeniu výdavkov na platbu za dostupnosť nižšie o 6,55 %, t. j. o 9,18 mil. eur, z dôvodu zníženia výdavkov na prípravu PPP projektov a nerozpočtovania výdavkov na úhradu DPH, ktoré boli potrebné len pre roky 2011 a 2012.

V roku 2012 sa dokončil PPP projekt cesty R1 a od roku 2013 sa rozpočtujú výdavky na platbu za dostupnosť v plnej výške.

Hospodárenie NDS

Finančný plán NDS je zostavený na predpoklade klesajúcej úrovne jej zadlženia. Zadlženosť NDS na konci roku 2015 v sume 260 mil. eur bude dosahovať 58,3 % z úrovne roku 2010, t. j. 446 mil. eur. Druhým predpokladom je presun časti splátok za výstavbu systému elektronického mýta z rokov 2012 a 2013 na ďalšie roky.

NDS vlastné zdroje a ich použitie, v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Celkové vlastné zdroje - bez transferu zo ŠR

192 322 000

208 134 944

313 288 000

209 547 150

215 475 469

219 245 179

225 255 568

z toho: diaľničné nálepky

33 865 000

46 246 397

49 271 000

49 271 250

51 734 813

54 321 553

57 037 631

mýto

140 946 000

153 947 419

182 800 000

154 675 205

158 047 621

159 138 916

162 285 029

investičné úvery

iné vlastné zdroje

17 511 000

7 941 128

6 717 000

5 600 695

5 693 035

5 784 710

5 932 908

financovanie cez nové úvery

74 500 000

Celkové použ. zdrojov - bez transferu zo ŠR

192 322 189

196 791 541

313 288 000

209 547 140

215 475 469

219 245 179

225 255 568

z toho: investície do príp. a výstavby D a RC

8 540 000

8 602 386

86 114 211

28 543 717

18 127 776

5 805 689

8 998 905

opravy a údržba D a RC

5 556 000

16 112 187

39 671 000

29 676 353

32 833 443

35 568 712

39 008 034

náklady na ETC (mýto)

106 877 000

102 580 829

89 433 451

70 259 803

80 358 852

93 961 249

94 321 555

diaľ. nál. – prov. z predaja, nákl. na výr.

2 031 889

2 924 084

3 213 174

3 157 995

3 360 988

3 529 037

3 705 489

ostatné režijné náklady

21 008 111

18 227 708

26 000 000

27 259 791

26 094 523

27 089 941

28 146 424

úroky

11 132 000

11 167 158

20 386 975

13 472 481

17 522 887

16 113 551

13 898 161

splátka istiny úverov

37 177 189

48 469 189

37 177 000

Celkový objem cudzích zdrojov NDS

446 126 270

408 949 080

446 271 892

371 772 000

334 595 000

297 418 000

260 241 000

Vlastné zdroje NDS sa v roku 2013 predpokladajú v sume 215 mil. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje pokles o 31,2 %, t. j. o 97,8 mil. eur, nakoľko sa v roku 2012 predpokladalo čerpanie investičných úverov v sume 74,5 mil. eur a očakávali sa vyššie príjmy z mýta z dôvodu rozšírenia siete spoplatnených

ciest. Rozpočtované príjmy tvoria príjmy z diaľničných nálepiek, mýta, nájmov a výnosov za služby.

Uvedené zdroje sa použijú na investície do prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, na ich údržbu a opravy, na úhradu nákladov za mýto, náklady súvisiace s výrobou a predajom diaľničných nálepiek, na splátky investičného úveru a na ostatné režijné náklady.

Letecká doprava

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2011 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Spolu

6 435 032

8 657 952

10 250 400

6 000 000

1 000 000

Zdroje ŠR

6 435 032

8 657 952

10 250 400

6 000 000

1 000 000

V oblasti leteckej dopravy sú výdavky v roku 2013 rozpočtované vo výške 6,00 mil. eur a sú smerované najmä na poskytovanie služieb súvisiacich s odbavovaním letov oslobodených od odplát. Výdavky roku 2013 sú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 nižšie o 41,5 %, t, j. 4,25 mil. eur. Dôvodom poklesu týchto výdavkov je jednorazový presun kapitálových prostriedkov do tejto oblasti, ktorý MDVRR SR realizovalo pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2012 v rámci stanoveného limitu výdavkov kapitoly.

Podpora rozvoja bývania

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Spolu dotácie

105 438 073

103 045 288

102 500 000

99 589 320

109 550 000

93 050 000

103 500 000

Výst. a obn. byt. fondu (dotácie)

40 356 180

34 532 130

25 000 000

25 484 800

25 000 000

Náhradné nájomné byty

7 000 000

13 550 000

19 050 000

25 500 000

Štát. prémia v staveb. sporení

41 614 051

43 156 131

43 000 000

39 604 520

40 000 000

39 000 000

38 000 000

Bonifikácia k hypotek. úverom

23 467 842

25 357 027

27 500 000

31 000 000

35 000 000

40 000 000

Poznámka: Výdavky boli do roku 2011 rozpočtované v kapitole MVRR SR

Na podporu rozvoja bývania prostredníctvom poskytovania dotácií sa v roku 2013 rozpočtujú výdavky zo štátneho rozpočtu v sume 110 mil. eur. Výdavky sú v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 vyššie o 6,88 %, t. j. o 7,05 mil. eur. Výdavky rastú najmä z dôvodu zvýšenia prostriedkov určených na náhradné nájomné byty na sumu 13,6 mil. eurv nadväznosti na zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom určených na dotácie obciam na obstaranie náhradných nájomných bytov za reštituované byty. Na výstavbu a obnovu bytového fondu je určených 25,0 mil. eur. Okrem toho sa v rámci podpory rozvoja bývania rozpočtujú výdavky na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu vo výške 40,0 mil. eur a na štátny príspevok k hypotekárnym úverom v čiastke 31,0 mil. eur.

Z čiastky 31,0 mil. eur na štátny príspevok k hypotekárnym úverom je rozpočtovaných 23,0 mil. eur na príspevok pre mladých, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2012 predstavuje zvýšenie o 7,50 mil. eur a na ostatné príspevky k hypotekárnym úverom je rozpočtovaných 8,00 mil. eur.

v eurách

2010 S

2011 S

2012 R

2012 OS

2013 N

2014 N

2015 N

Zdroje ŠFRB

152 011 692

160 896 305

157 166 055

162 621 417

176 701 868

164 589 583

164 006 298

Transfer zo ŠR

54 904 000

66 433 000

54 904 000

Vlastné príjmy

97 107 692

105 992 305

102 262 055

107 717 417

110 268 868

109 685 583

109 102 298

Poznámka: Výdavky boli do roku 2011 rozpočtované v kapitole MVRR SR