Obsah
Prílohy
1.Rozpočtovanie príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy v metodike ESA 95
2.Rozpočtové vzťahy SR a EÚ
3.Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy
4.Informácia o podmienených záväzkoch subjektov verejnej správy
5.Implicitné záväzky
6.Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (aktualizácia 2012)
2
Predkladacia správa
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 2015 je vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom jednou z kľúčových úloh vlády SR je konsolidovať verejné financie tak, aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP. Splnenie tejto úlohy v oblasti konsolidácie verejných financií je základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska. Vláda SR sa zameriava na také opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu verejných financií budú čo najmenej pôsobiť na spomalenie ekonomickej aktivity a hospodárskeho rastu Slovenska a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti.
Makroekonomické predpoklady postavené na prognóze, ktorá bola prezentovaná na 28. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy dňa 12. septembra 2012. Na základe tejto prognózy ministerstvo financií ponechalo odhad rastu HDP v tomto roku tak, ako bolo prezentované v júnovej prognóze na 2,5 %. Jeden z najsilnejších rastov v eurozóne v prvom polroku si slovenská ekonomika pripísala predovšetkým vďaka zahraničnému obchodu. Ten bol podporený spustením produkcie nových modelov automobilov. Vývoj v zahraničí je však čoraz viac ovplyvňovaný nepriaznivým vývojom v periférnych krajinách eurozóny. V druhej polovici roka sa preto očakáva spomalenie ekonomickej aktivity v zahraničí, ktorá sa nevyhnutne dotkne aj Slovenskej ekonomiky. V roku 2013 sa očakáva rast na úrovni 2,1 %.
Primárnym cieľom vlády SR v oblasti konsolidácie verejných financií je zníženie deficitu verejných financií na 2,9 % HDP v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Na nasledujúce roky stanovené deficity na úrovni 2,4 % HDP v roku 2014 a 1,9 % HDP v roku 2015.
Predpokladom pre splnenie uvedených cieľov je dodržanie stanoveného deficitu verejnej správy na rok 2012 vo výške 4,6 % HDP. Identifikované riziká rozpočtu, najmä nerozpočtovanie viacerých výdavkových položiek a nadhodnotenie niektorých príjmov dokazujú, že rozpočtovaný cieľ nie je možné naplniť v rámci parametrov schválených minulou vládou. Aj táto skutočnosť podčiarkuje fakt, že je potrebné, aby boli prijímané ďalšie konsolidačné opatrenia v záujme dosiahnutia cielených stanovených schodkov.
Splnenie rozpočtového cieľa v oblasti deficitu verejnej správy na rok 2013 formulovaného v rozpočte verejnej správy na roky 2013 2015 si pri realizácii nevyhnutnej konsolidácie verejných financií vyžaduje dosiahnutie širokého konsenzu všetkých zainteresovaných strán vrátane obcí, miest a vyšších územných celkov. Vláda Slovenskej republiky preto iniciovala rokovanie so Združením miest a obcí Slovenska a Združením samosprávnych krajov SK8 s cieľom prijatia spoločného Memoranda o spolupráci, v ktorom by bola potvrdená spoločná vôľa podieľať sa na realizácií zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií vyjadrených v rozpočte verejnej správy na roky 2013 2015. V oblasti výdavkov kvantifikácia objemu potrebnej konsolidácie v roku 2013 vychádza z princípov uplatnených v návrhu štátneho rozpočtu, t. j. úspor osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % oproti rozpočtu na rok 2012, modifikovaných na podmienky samosprávy.
V návrhu rozpočtu zapracované vplyvy prijatých opatrení vlády SR, ktoré boli schválené, resp. sú predmetom rokovania Národnej rady SR.
3
Konsolidačné úsilie sa v nasledujúcich rokoch sústreďuje najmä na výdavky rozpočtu verejnej správy. Podiel príjmov rozpočtu verejnej správy sa udržuje od roku 2010 mierne nad úrovňou 32 % HDP. Na rozdiel od stabilnej úrovne príjmov sa výdavky rozpočtu verejnej správy znížia z úrovne 40,0 % HDP v roku 2010 na 34,0 % HDP v roku 2015.
4
1.Makroekonomické predpoklady rozpočtu
Ministerstvo financií SR ponechalo odhad rastu HDP v tomto roku na 2,5 %. Jeden z najsilnejších rastov v eurozóne v prvom polroku si slovenská ekonomika pripísala predovšetkým vďaka zahraničnému obchodu. Ten bol podporený spustením produkcie nových modelov automobilov. Vývoj v zahraničí je však čoraz viac ovplyvňovaný nepriaznivým vývojom v periférnych krajinách eurozóny. V druhej polovici roka sa preto očakáva spomalenie ekonomickej aktivity v zahraničí, ktoré sa nevyhnutne dotkne aj slovenskej ekonomiky. V roku 2013 očakávame spomalenie rastu na úroveň 2,1 %.
Ekonomiky našich obchodných partnerov spomalili a očakávania ohľadom ich vývoja sa zhoršili. Eurozóna v druhom štvrťroku zaznamenala pokles HDP o 0,2 %. Navyše kríza periférnych krajín eurozóny a spomalenie svetového rastu začínajú doliehať aj na ekonomiku Nemecka. Rast nemeckého HDP sa v druhom kvartáli spomalil na 0,3 % a na základe údajov o PMI (index nákupných manažérov) a nových objednávkach nemeckých firiem sa v druhej polovici roka 2012 očakáva recesia. Očakávania v eurozóne a predovšetkým v Nemecku len potvrdzujú zhoršenie ekonomického vývoja v najbližšom období. Prepad nemeckého indexu očakávaní medzi podnikmi (IFO) posledné štyri mesiace výrazne klesá a od júna 2012 sa nachádza pod dlhodobým priemerom. Indikátory dôvery v a eurozóne pokračujú v poklese a nachádzajú sa pod dlhodobým priemerom. Prognóza rastu nemeckej ekonomiky na rok 2013 sa postupne upravuje smerom nadol a v súčasnosti sa znížila na 1,1 % (úpravy vychádzali z aktuálnych odhadov konsenzu medzinárodných finančných inštitúcií1). V roku 2013 sa očakáva na strane vážených importov najväčších obchodných partnerov Slovenska výraznejšie zhoršenie.
Aktuálny makroekonomický vývoj je v miernom kontraste so situáciou na finančných trhoch, ktorá sa od poslednej prognózy Ministerstva financií SR zlepšila. Dopomohli k tomu predovšetkým verbálne intervencie zo strany ECB. Jej guvernér viackrát jasne podporil jednotnú menu euro a zdôraznil, že ECB je ochotná urobiť všetko, čo je potrebné na jeho záchranu. ECB zároveň ohlásila program ďalších možných nákupov štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu. Trhy zareagovali na tieto vyjadrenia veľmi pozitívne. Ceny akcií aj komodít začali výraznejšie rásť, kurz eura voči doláru sa odrazil od svojho lokálneho minima. Výnosy dlhopisov Španielska a Talianska, ktoré vzhľadom na svoju veľkosť predstavujú najvážnejšie riziká pre osud eurozóny, mierne poklesli a dostali sa ku 5,5 % v prípade Španielska a 5,0 % pri Taliansku. Z dlhodobého hľadiska však výnosy Španielska a Talianska predstavujú iba miernu úpravu a výnosy naďalej na rizikovo vysokých úrovniach. Napriek čiastočnému upokojeniu situácie na finančných trhoch, hodnotíme posledný vývoj len ako zmiernenie negatívneho rizika. Opätovné zhoršenie tejto situácie by mohlo zintenzívniť jej prelievanie do reálnej ekonomiky a situácia na finančných trhoch preto predstavuje i naďalej negatívne riziko makroekonomického vývoja.
Slovenská ekonomika si v druhom kvartáli tohto roka polepšila o 0,7 % a v rebríčku najrýchlejšie rastúcich ekonomík eurozóny skončila na prvom mieste. Ekonomický rast bol totiž ťahaný výlučne čistým exportom, ktorému výrazne pomohol najmä rastúci export áut podporený spustením novej výroby v automobilovom priemysle. Domáci dopyt zostáva aj naďalej v útlme. Slovenské domácnosti boli vo svojich výdavkoch aj naďalej opatrné, keď ich spotreba reálne poklesla medziročne o 0,3 %. Miera úspor sa oproti predchádzajúcim kvartálom aj napriek poklesu reálnych príjmov zvýšila. Neistota spojená s nižšou mierou
1 Zdroj: Bloomberg. OECD predstavila v septembri len aktualizovaný výhľad na tento rok.
5
investovania pretrváva aj u firiem. Investície reálne oproti druhému kvartálu minulého roka poklesli o 1,1 %. Hlavným negatívnym faktorom bolo stavebníctvo, kde sa produkcia medziročne prepadla o viac ako 12 %. K poklesu domáceho dopytu prispela aj verejná správa, ktorej spotreba sa v súlade s prebiehajúcimi fiškálnymi opatreniami medziročne znížila o 2,1 %.
V roku 2012 by slovenská ekonomika mala vzrásť o 2,5 %. Po predchádzajúcom silnom polroku sa v nasledujúcich štvrťrokoch očakáva výrazné spomalenie ekonomickej aktivity ako aj zahraničného dopytu spojené s prehlbujúcou sa dlhovou krízou. Spomalenie zahraničného dopytu naznačujú klesajúce indikátory dôvery na Slovensku aj v zahraničí. Rast HDP v roku 2013 sa spomalí na úroveň 2,1 %, a to vrátane negatívneho vplyvu fiškálnej konsolidácie len vo výške 0,5 p. b. Najväčší záporný vplyv šetriacich opatrení sa očakáva v prípade investícií a spotreby domácností. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá zrýchlenie rastu ekonomiky tesne pod úroveň 4 %.
Oživenie na trhu práce by malo byť miernejšie. Neistota ohľadom budúceho vývoja v eurozóne a zníženie očakávaného rastu ekonomiky budú pôsobiť proti výraznejšiemu zvyšovaniu zamestnanosti. Pomalý rast ekonomiky bude v roku 2013 ťahaný skôr zvyšovaním produktivity práce ako zamestnávaním nových pracovníkov. Počet pracujúcich by mal v roku 2013 stúpnuť o 1,8 tisíc osôb (metodika ESA 95). Výraznejší rast zamestnanosti sa očakáva od roku 2014, kedy by zamestnanosť mala rásť o 0,7 %. Počet pracujúcich na Slovensku by sa mal na konci prognózovaného obdobia v roku 2015 priblížiť k úrovniam predkrízového obdobia. Miera nezamestnanosti by mala v roku 2013 stagnovať na úrovni predchádzajúceho roka a postupne klesať k úrovni 13 % v roku 2015.
Zamestnávatelia v snahe znižovať náklady, zvyšovali mzdy pomalšie a krátili vyplácanie odmien. Vplyv neistoty a slabšieho dopytu by sa mal na mzdách prejaviť aj v prvej polovici roka 2013. Mzdy by mali v budúcom roku rásť pomalšie než sa predpokladalo v júnovej prognóze najmä vplyvom zhoršených očakávaní. Rast miezd by však mal byť vyšší ako v roku 2012. Priemerná hodnota nominálnej mzdy v tomto roku dosiahne hodnotu 832 eur, čo predstavuje rast mesačnej priemernej mzdy o 27,6 eur. Od roku 2013 by sa na vyššom raste miezd v súkromnom sektore mal postupne čoraz viac prejavovať rast produktivity práce a mzda by sa mala zvyšovať rýchlejším tempom. Reálna mzda by v roku 2013 mala stúpnuť o 0,4 %. Od roku 2014 by mala reálna mzda rásť v priemere o 2,4 % ročne.
Po relatívne vysokej inflácii v roku 2011 spôsobenej prevažne nákladovými faktormi (potraviny, ropa) a dopadom príjmových opatrení fiškálnej konsolidácie sa rast cien v roku 2012 spomalí len mierne na 3,7 %. Dôvodom pretrvávania relatívne vysokej úrovne hlavne dlhodobo vysoké ceny ropy a očakávaný rast cien potravín. Ten by sa mal prejaviť predovšetkým na prelome rokov 2012 a 2013. Vzhľadom na očakávaný rast cien potravín sa očakávaná inflácia na rok 2013 oproti predchádzajúcej prognóze zvýšila na úroveň 3,1 %. Pozitívnym rizikom je vývoj na trhoch s energetickými komoditami. Ceny energetických komodít (s výnimkou ropy) stagnujú prípadne klesajú. V roku 2013 preto neočakávame výrazný rast regulovaných cien ako v tomto roku. V období 2014 a 2015 očakávame stabilizáciu tempa rastu v medziročnom vyjadrení mierne nad úrovňou 2 %. Otáznou ostáva rýchlosť nominálnej konvergencie, ktorá by v prípade pozitívneho vývoja v krajinách mohla vyvolať silnejšie tlaky na domácu úroveň inflácie.
6
Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (september 2012)
Skutočnosť
Prognóza
P. č.
Ukazovateľ
m. j.
2011
2012
2013
2014
2015
1
HDP; v bežných cenách
mld. eur
69,1
71,6
74,4
78,4
82,9
2
HDP; reálny rast
%
3,3
2,5
2,1
3,5
3,6
3
Konečná spotreba domácností; reálny rast
%
-0,4
-0,1
0,7
3,2
3,9
4
Konečná spotreba domácností; nominálny rast
%
3,4
3,7
3,8
5,4
6,2
5
Konečná spotreba verejnej správy; reálny rast
%
-3,5
-0,6
0,1
-1,1
0,9
6
Tvorba hrubého fixného kapitálu; reálny rast
%
5,7
-2,1
6,6
-1,9
2,0
7
Export tovarov a služieb; reálny rast
%
10,8
7,5
4,6
4,5
4,6
8
Import tovarov a služieb; reálny rast
%
4,5
5,1
4,1
3,9
4,0
9
Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; nom. rast
%
2,2
2,4
3,4
4,4
4,9
10
Priem. mesačná mzda za hospodárstvo; reálny rast
%
-1,7
-1,2
0,4
2,2
2,7
11
Priemerný rast zamestnanosti; podľa VZPS
%
1,5
0,5
0,1
1,0
1,0
12
Priemerný rast zamestnanosti; podľa VZPS
v tis.
33,9
-23,0
3,2
22,6
22,4
13
Priemerný rast zamestnanosti; podľa ESA95
%
1,8
0,2
0,1
0,7
0,8
14
Počet vytvorených domácich pracovných miest
v tis.
38,5
4,6
1,8
15,0
17,2
15
Priemerná miera nezamestnanosti; podľa VZPS
%
13,5
13,9
13,9
13,5
13,0
16
Reálna mzdová báza, priemerný rast
%
0,1
-1,0
0,5
2,9
3,4
17
Index spotrebiteľských cien; priemerný rast
%
3,9
3,7
3,1
2,1
2,2
18
Bilancia bežného účtu; podiel na HDP
%
0,1
0,9
1,2
1,7
2,4
Zdroj: MF SR
2. Východiskový rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015
2.1. Základné predpoklady zostavenia rozpočtu verejnej správy
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 2015 je vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom jednou z kľúčových úloh vlády SR je konsolidovať verejné financie tak, aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP. Splnenie tejto úlohy v oblasti konsolidácie verejných financií je základným predpokladom pre udržateľný rozvoj Slovenska. Vláda SR sa zameriava na také opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu verejných financií nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti.
Primárnym cieľom vlády SR v oblasti konsolidácie verejných financií je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % HDP v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu.
Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2013 2015 stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP, v roku 2014 na úrovni 2,4 % HDP a v roku 2015 na úrovni 1,9 % HDP.
7
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 2015 vychádza z návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2013 2015 a je zostavený na základe septembrovej prognózy makroekonomického vývoja a daňových a odvodových príjmov. v ňom zapracované vybrané prioritné výdavkové tituly kapitol štátneho rozpočtu. V návrhu rozpočtu zapracované vplyvy prijatých opatrení vlády SR, ktoré boli schválené, resp. predmetom rokovania Národnej rady SR.
2.2. Rámec na zostavenie rozpočtu verejnej správy
Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2012 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 v podobe deficitu verejnej správy vo výške 4,6 % HDP.
Vláda SR na svojom zasadnutí 30. júla 2012 schválila Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikciu vývoja do konca roka. Na základe vtedy dostupných informácií o pozitívach a rizikách rozpočtu sa očakával nárast deficitu na úroveň 5,3 % HDP. Následne v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 155 z 31. júla 2012 vláda SR vypracovala a predložila Národnej rade Slovenskej republiky Správu vlády SR o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií na rok 2012.
Oproti očakávanému vývoju daňových príjmov v polročnej správe ich vývoj negatívne ovplyvňuje aj septembrová aktualizácia makroekonomickej prognózy, znížením výnosu dane z príjmu právnických osôb za rok 2011 a mierne horším výberom dane z pridanej hodnoty. Vplyv sa prejavuje v prognóze daňových príjmov počas celého obdobia rokov 2012 2015. Nepriaznivejší vývoj ekonomiky vo vzťahu k zníženiu odhadov príjmov je v nasledujúcich rokoch rovnomerný.
Nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie rozpočtovaného cieľa v roku 2012 pozostávajú z reštriktívnych opatrení v štátnom rozpočte a prehodnotení niektorých výdavkových titulov. Okrem toho sa v roku 2012 prejaví aj schválená alebo predložená legislatíva na rokovanie Národnej rady SR (najmä novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, novela zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcii, zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, novela zákona o správnych poplatkoch).
Na základe v súčasnosti dostupných informácií o pozitívach a rizikách rozpočtu sa očakáva dodržanie rozpočtovaného deficitu verejnej správy.
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o základných parametroch fiškálneho rámca na roky 2013 2015, a to o konkrétnych výškach schodku štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 v jednotlivých rokoch zostavovaného rozpočtu a predpokladanom vývoji hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy.
8
m. j.
2010 S
2011 S
2012 R
2012 OS*
2013 R
2014 N
2015 N
Cielený podiel schodku RVS na HDP
%
-4,6
-2,9
-2,4
-1,9
Cielený schodok RVS
mil. eur
-3 323,7
-2 186,5
-1 913,5
-1 608,3
potreba dodatočných konsolidačných opatrení
mil. eur
498,2
0
0
0
Podiel rozpočtu VS na HDP
%
-7,7
-4,8
-4,6
-5,3
-2,9
-2,4
-1,9
Rozpočet VS spolu
mil. eur
-5 053,8
-3 326,6
-3 323,7
-3 828,7
-2 186,5
-1 913,5
-1 608,3
Ostatné subjekty rozpočtu VS
mil. eur
-792,3
201,5
215,3
24,0
564,1
530,1
796,9
Štátny rozpočet
mil. eur
-4 261,5
-3 528,1
-3 539,0
-3 852,7
-2 750,7
-2 443,6
-2 405,2
HDP v b. c.
mil. eur
65 887,4
69 058,2
71 632,5
71 778,7
74 371,8
78 420,5
82 900,3
* Odhad vychádza z polročného materiálu (Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcia vývoja do konca roka), bude aktualizovaný na základe vývoja za tri štvrťroky 2012 (Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za tri štvrťroky 2012 a predikcia vývoja do konca roka) .
Bilančné zostatky ostatných subjektov verejnej správy
(v mil. eur)
2010 S
2011 S
2012 R
2012 OS
2013 R
2014 N
2015 N
Ostatné subjekty rozpočtu VS spolu
-792,3
201,5
215,3
24,0
564,1
530,1
796,9
Obce
-542,0
29,5
-25,2
-40,2
137,9
76,4
311,6
Vyššie územné celky
-24,3
-5,8
-49,2
-55,4
13,5
35,5
42,9
Sociálna poisťovňa
67,3
173,6
46,9
3,5
40,0
24,6
28,8
Verejné zdravotné poistenie
-88,6
107,0
4,9
-76,0
16,2
12,2
13,7
Národný jadrový fond
14,5
99,9
141,0
145,0
155,7
185,9
199,5
Fond národného majetku SR
-213,3
-287,7
-28,6
-13,6
-17,2
-10,6
-7,8
Environmentálny fond
3,2
6,3
44,4
10,9
120,5
120,3
120,4
Štátny fond rozvoja bývania
81,3
84,4
81,0
81,2
93,3
82,3
82,3
Úrad pre dohľad nad ZS
0,3
2,0
-0,2
0,0
0,1
0,2
0,7
Slovenský pozemkový fond
2,3
10,2
6,2
7,6
5,6
4,0
4,0
Slovenská konsolidačná, a. s.
-13,0
-5,8
-11,3
-49,1
0,6
2,2
2,3
Verejné vysoké školy
-38,1
2,2
0,4
14,7
0,2
0,3
0,3
Rozhlas a televízia Slovenska
-14,6
24,5
0,7
-8,9
1,2
1,1
1,5
RTVS, s.r.o.
0,0
0,2
-0,4
-0,4
-0,1
0,0
0,0
TASR
0,1
-0,2
0,0
0,2
0,0
0,0
0,0
Úrad pre dohľad nad výkonom auditu
0,1
0,0
0,0
-0,2
0,0
0,0
0,0
Audiovizuálny fond
1,4
0,9
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
Príspevkové organizácie spolu
-28,9
-39,7
4,7
4,7
-3,4
-4,3
-3,3
V roku 2013 sa predpokladá prebytkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy vo výške 564,1 mil. eur. Na tomto vývoji sa na jednej strane podieľa prebytkové hospodárenie niektorých subjektov verejnej správy, a to hlavne prebytok hospodárenia Národného jadrového fondu vo výške 155,7 mil. eur, obcí vo výške 137,9 mil. eur, Environmentálneho fondu vo výške 120,5 mil. eur, Štátneho fondu rozvoja bývania na úrovni 93,3 mil. eur, Sociálnej poisťovne vo výške 40,0 mil. eur, verejného zdravotného poistenia vo výške 16,2 mil. eur a vyšších územných celkov vo výške 13,5 mil. eur. Na druhej strane je to schodkové hospodárenie Fondu národného majetku SR na úrovni 17,2 mil. eur. Ostatné nespomenuté subjekty verejnej správy majú vo väčšine neutrálny vplyv na celkové hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy zobrazuje tabuľka a detaily sú uvedené v prílohe č. 1 tohto materiálu.
Schodok štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95 je pretransformovaný pomocou modifikujúcich faktorov na hotovostné saldo. Takto získaný schodok štátneho rozpočtu na
9
hotovostnom princípe spolu s prognózovanými hotovostnými príjmami štátneho rozpočtu vytvárajú priestor pre realizáciu výdavkov štátneho rozpočtu.
Rámec štátneho rozpočtu
m. j.
2010 S
2011 S
2012 R
2012 OS
2013 R
2014 N
2015 N
Schodok štátneho rozpočtu v metodike ESA 95
mil. eur
-4 261,5
-3 528,1
-3 539,0
-3 852,7
-2 750,7
-2 443,6
-2 405,2
Modifikujúce faktory
mil. eur
174,6
-252,4
136,3
-319,8
308,0
342,8
209,8
Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
mil. eur
-4 436,1
-3 275,7
-3 675,3
-3 532,9
-3 058,7
-2 786,4
-2 615,0
Príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
mil. eur
10 900,9
12 002,3
13 624,7
12 994,9
14 176,5
13 777,6
13 726,0
Výdavky štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
mil. eur
15 337,0
15 278,0
17 300,0
16 527,8
17 235,2
16 564,0
16 341,0
Celkovú pozitívnu hodnotu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu v roku 2013 tvorí predovšetkým pozitívny vplyv salda rozpočtových operácií štátnych finančných aktív bez finančných operácií, a to vo výške 352,8 mil. eur. Podrobnú identifikáciu modifikujúcich faktorov štátneho rozpočtu obsahuje časť 6. Štátny rozpočet v metodike ESA 95.
Na základe stanovených parametrov fiškálneho rámca, hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy a stanovenia rámca štátneho rozpočtu je možné definovať nasledujúce základné parametre vývoja verejných financií.
Konsolidovaná bilancia rozpočtu verejnej správy
(v metodike ESA 95)
m. j.
2010 S
2011 S
2012 R
2012 OS
2013 R
2014 N
2015 N
Príjmy verejnej správy
mil. eur
21293,8
22 497,2
23 824,7
23 535,2
25 699,6
25 727,9
26 600,1
Príjmy verejnej správy
%
32,3
32,6
33,3
32,8
34,6
32,8
32,1
Výdavky verejnej správy
mil. eur
26 347,6
25 823,8
27 148,4
27 363,9
27 886,1
27 641,4
28 208,4
Výdavky verejnej správy
%
40,0
37,4
37,9
38,1
37,5
35,2
34,0
Schodok verejnej správy
mil. eur
-5 053,8
-3 326,6
-3 323,7
-3 828,7
-2 186,5
-1 913,5
-1 608,3
Schodok verejnej správy
%
-7,7
-4,8
-4,6
-5,3
-2,9
-2,4
-1,9
Z vyššie uvedenej tabuľky je možné vidieť ozdravenie verejných financií v roku 2013. Verejné príjmy vzrastú v roku 2013 v porovnaní s tohtoročnou predpokladanou skutočnosťou o 1,8 p. b. HDP. Naopak výdavky poklesnú o 0,6 p. b.
Tieto čísla ešte čiastočne skreslené čerpaním eurofondov, ktoré „navyšujú“ úroveň verejných príjmov aj výdavkov (podľa metodiky ESA 95 eurofondy, ktoré využijú verejné subjekty súčasťou verejných príjmov aj výdavkov). Ak by sme od eurofondov abstrahovali, príjmy verejných financií dosiahnu v roku 2013 úroveň 32,6 % HDP a oproti očakávanej skutočnosti roku 2012 vzrastú o 1,4 % HDP.
Výdavky verejných financií bez fondov v roku 2013 dosiahnu 35,5 % HDP. V porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2012 klesajú o 1,0 %.
10
2.3. Dlh verejnej správy
Hrubý dlh verejnej správy2 dosiahol na konci roku 2011 úroveň 43,3 % HDP. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov do roku 2015 sa tempo nárastu dlhu spomalí. V roku 2015 by mal dlh verejnej správy dosiahnuť úroveň 56,0 % HDP.
Hrubý dlh verejnej správy (% HDP, stav k 31.12.)
2010 S
2011 S
2012 OS
2013 N
2014 N
2015 N
Hrubý dlh verejnej správy
41,0
43,3
52,2
54,9
55,8
56,0
- štátny dlh (bez vplyvu vkladu do ESM)
39,2
41,4
48,4
50,1
50,9
51,4
- dlh ostatných zložiek verejnej správy
1,8
1,6
1,7
1,5
1,5
1,4
- podiel SR na dlhu EFSF
0,0
0,2
1,9
2,5
2,6
2,4
- vklad do ESM
0,0
0,0
0,4
0,7
0,8
0,8
Hlavným faktorom prispievajúcim k nárastu hrubého dlhu verejnej správy bude hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Odhaduje sa, že aj samospráva bude v rokoch 2012 a 2014 zvyšovať dlh, pretože výška prijatých úverov obcí a VÚC presiahne splátky istín.
Prognóza hrubého dlhu verejnej správy berie do úvahy aj systém Štátnej pokladnice. Vývoj prostriedkov Štátnej pokladnice využitých pre financovanie potrieb štátu v roku 2012 je významne ovplyvnený predpokladaným zvýšením voľných zdrojov systému (ktoré sa ukladajú v komerčných bankách a nevyužívajú sa na financovanie dlhu), čo súvisí s využitím relatívne priaznivých podmienok na financovanie štátneho dlhu v priebehu roku 2012. Tieto prostriedky umožnia znížiť potrebu emitovania dlhových nástrojov v ďalšom roku, t. j. budú prispievať k poklesu dlhu v roku 2013.
Ďalším negatívnym faktorom, ktorý prispeje k zvýšeniu dlhu je diskont pri emisii štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Keďže v okamihu emisie dlhopisov narastú záväzky štátu o nominálnu hodnotu dlhopisov, avšak štát získava v hotovosti nižšiu sumu (zníženú práve o diskont), potom emisný diskont je faktorom, ktorý prispieva k nárastu dlhu. V čase splatnosti dlhopisov je výška plateného diskontu súčasťou hotovostných výdavkov štátneho rozpočtu, avšak táto suma neprispieva k nárastu dlhu. Spôsob výpočtu predpokladá, že ak hotovostný deficit štátneho rozpočtu v plnej výške zvyšuje štátny dlh, potom diskont pri splatení štátnych dlhopisov pozitívny vplyv na dlh. Dôvodom je skutočnosť, že k nárastu dlhu dochádza pri emisii dlhopisov, a to v nominálnej hodnote dlhopisu a nie pri ich splatení.
2 Všetky uvádzané hodnoty počítané v metodike, ktorá sa používa pri posudzovaní plnenia maastrichtského kritéria pre výšku hrubého dlhu verejnej správy – tzv. maastrichtský hrubý dlh verejnej správy.
11
Prognóza dlhu zahŕňa aj vplyv podielu Slovenska na záväzkoch EFSF (Európsky nástroj finančnej stability). V prognóze sa uvažuje so záväzkami EFSF vznikajúcimi v súvislosti s poskytnutím finančnej pomoci Írsku, Portugalsku a Grécku. Neuvažuje sa tu s vplyvom reštrukturalizácie a rekapitalizácie španielskeho finančného sektora, keďže táto pomoc by mala byť poskytnutá, resp. presunutá na vznikajúci Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM)3. Dôvodom je to, že záväzky ESM by, na rozdiel od EFSF, neboli priamo presmerované do dlhu verejnej správy členských krajín4.
Negatívny vplyv na výšku hrubého dlhu budú mať aj vklady Slovenska do ESM. Uvedené vklady znižujú disponibilné prostriedky Štátnej pokladnice využiteľné pre financovanie potrieb štátu, čím prispievajú k nárastu hrubého dlhu.
Prognóza uvažuje aj s vplyvom kurzových rozdielov z časti dlhu denominovaného v zahraničnej mene, ktorý nie je zabezpečený voči kurzovým zmenám.
Príspevky k zmene hrubého dlhu verejnej správy (mil. eur)
2012 OS
2013 N
2014 N
2015 N
Hrubý dlh verejnej správy (stav k 1.1.)
29 911
37 399
40 794
43 788
Medziročná zmena hrubého dlhu VS
7 489
3 394
2 995
2 658
- deficit ŠR na hotovostnom princípe
3 675
3 059
2 786
2 615
- prevzaté záväzky nemocníc
50
0
0
0
- prostriedky Štátnej pokladnice využité pre financovanie potrieb štátu
2 432
-425
-181
93
- emisný diskont
112
109
85
78
- splatenie dlhopisov (diskont)
-247
-65
-76
-102
- saldo prijatých a splatených úverov (obce a VÚC)
49
-44
60
-24
- vklady Slovenska do ESM
264
264
132
0
- podiel SR na dlhu EFSF
1 156
502
195
0
- kurzové rozdiely
-3
-5
-6
-3
Hrubý dlh verejnej správy (stav k 31.12.)
37 399
40 794
43 788
46 446
Pozn.: Plusové položky zvyšujú dlh verejnej správy k 31.12. príslušného roku, mínusové položky dlh znižujú.
3. Rozpočtovanie príjmov verejnej správy
3.1. Rozpočtovanie daňových a odvodových príjmov verejnej správy
Makroekonomické predpoklady uvedené v predchádzajúcej časti základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových a odvodových príjmov verejnej správy na roky 2012 2015. Okrem vplyvu odhadu makroekonomického vývoja prognóza príjmov zohľadňuje aj skutočné výnosy daní za rok 2011 podľa metodiky ESA 95 (s výnimkou DPPO a DPFO z podnikania, ktoré stále odhadmi) a aktuálne hotovostné plnenie daní a poistného za január až august 2012).
3 Vyhlásenie zo samitu eurozóny zo dňa 29.6.2012 (
http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/131377.pdf
)
potvrdzuje, že kým nebude ESM k dispozícii, finančnú pomoc Španielsku poskytne EFSF, pričom táto pomoc sa potom prenesie na ESM. Čo sa týka vzniku ESM, koncom septembra 2012 nadobudla účinnosť Zmluva, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu, čo umožní začatie fungovania tejto inštitúcie v priebehu októbra.
4 Na základe predbežného stanoviska Eurostatu zo 7. apríla 2011.
12
Aktualizácia strednodobej prognózy daňových príjmov a príjmov z poistného, bez zahrnutia konsolidačných opatrení neschválených Národnou radou SR5, bola členmi Výboru pre daňové prognózy (ďalej len „Výbor“), ktorý sa konal dňa 19. septembra 2012 označená ako realistická.
V prognóze príjmov pre rozpočet verejnej správy na roky 2013 2015 okrem uvedenej prognózy Výboru zahrnuté navyše aj tie vládou schválené konsolidačné opatrenia, ktoré v čase ukončenia prípravy rozpočtu neboli schválené Národnou radou SR. Tieto opatrenia majú konkrétnu legislatívnu podobu a s vysokou pravdepodobnosťou budú schválené.
Prehľad legislatívnych zmien
V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2012 2014 sa výrazne menia legislatívne predpoklady pri takmer všetkých daňových a odvodových príjmoch s výnimkou dane z pridanej hodnoty a väčšiny spotrebných daní. Prehľad legislatívnych zmien je možné rozdeliť do troch skupín, prvou zmeny nesúvisiace s konsolidačnými opatreniami vlády, druhú časť tvoria konsolidačné opatrenia schválené NR SR a tretiu časť konsolidačné opatrenia schválené vládou SR, avšak nie NR SR.
Sumár legislatívnych zmien v porovnaní s rozpočtom verejnej správy na roky 2012 až 2014 (ESA 95, tis. eur)
2012
2013
2014
2015
VPLYV NA DAŇOVÉ PRÍJMY SPOLU*
267 736
1 638 188
1 437 875
1 443 829
Daň z príjmov fyzických osôb
0
29 724
27 828
28 635
DPFO zo závislej činnosti
0
7 215
11 100
11 736
DPFO z podnikania
0
22 509
16 728
16 898
Daň z príjmov právnických osôb
-15 978
212 596
252 827
283 362
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
16 652
-1 500
-1 500
Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov
0
8 147
8 514
8 871
Osobitný odvod finančných inštitúcií
27 468
109 873
109 873
7 010
Mimoriadny odvod finančných inštitúcií
49 531
0
0
0
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
33 333
100 000
0
0
Úhrada za služby verejnosti poskytované STV a SRO
0
73 881
73 979
73 988
Daň z emisných kvót
-41 621
0
0
0
Sociálna poisťovňa
215 003
958 314
803 170
865 015
Zdravotné poisťovne
0
129 001
163 183
178 448
* znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy
Vplyv legislatívnych zmien nesúvisiacich s konsolidáciou verejnej správy
Pri dani z príjmu právnických osôb sa s účinnosťou od 1. marca 2012 upravili podmienky odpisovania majetku obstaraného formou finančného leasingu.
Zrušenie dane z emisných kvót za rok 2012 bolo iniciované zo strany Ministerstva financií SR ako reakcia na konanie Európskej komisie a Ústavného súdu SR v tejto veci. V roku 2012 sa tak z tejto dane neočakáva žiadny výnos. Zároveň toto opatrenie bude mať
5 Výbor pre daňové prognózy posudzoval prognózu, ktorá obsahovala iba tie legislatívne opatrenia, ktoré v tom čase boli schválené vládou SR aj NR SR.
13
pozitívny vplyv na príjmy z DPPO vo výške 12,9 mil. eur, keďže výnosy z predaja emisií za zdaňovacie obdobie 2012 budú predmetom dane z príjmu.
Opatrenia schválené v NR SR – nesúvisiace s konsolidáciou (ESA 95, tis. eur)
2012
2013
2014
2015
Vplyv legislatívnych opatrení na daňové príjmy spolu*
-31 864
-300
-5 500
-19 500
1. Zmeny v odpisovaní majetku obstaraného formou finančného
leasingu (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)
-3 100
-300
-5 500
-19 500
z toho: vplyv na DPPO
-3 100
-300
-5 500
-19 500
2. Zrušenie dane z emisných kvót (novela zákona č. 595/2003 Z. z.)
-28 764
0
0
0
z toho: vplyv na DPPO
12 857
0
0
0
z toho: vplyv na daň z emisných kvót
-41 621
0
0
0
* znamienko (-) znamená zníženie daňových príjmov verejnej správy
Vplyv konsolidačných opatrení schválených NR SR
Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z pohľadu prognóz znamenala viacero legislatívnych zmien s významným vplyvom na prognózu príjmov verejnej správy. V prípade sociálneho poistenia ide najmä o zníženie príspevkov na dôchodkové sporenie, otvorenie 2. piliera, zavedenie povinnosti platenia sociálnych a zdravotných odvodov z príjmov z dohôd, zmeny daňovo-odvodového zaťaženia SZČO a zvýšenie/zjednotenie všetkých maximálnych vymeriavacích základov na úroveň päťnásobku priemernej mzdy. Celkový vplyv novely na daňové a odvodové príjmy je vo výške 215 mil. eur v roku 2012 a 1 017 mil. eur v roku 2013. Vzhľadom na veľkosť konsolidačného balíčka pristúpilo Ministerstvo financií SR ku zohľadneniu zhoršenej septembrovej makroprognózy aj do kvantifikácie vplyvov schváleného konsolidačného balíčka, ktorý bol prezentovaný v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 z augusta 2012.
Novelou zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode finančných inštitúcií sa s účinnosťou od 1. septembra 2012 rozšírila základňa pre výpočet osobitného odvodu aj o hodnotu chránených vkladov, ktoré boli doposiaľ vyňaté. Súčasne bol zavedený jednorazový mimoriadny odvod v štvrtom štvrťroku 2012 vo výške 0,1 % z rozšírenej základne. Sadzba odvodu sa bude postupne znižovať. V prvom kroku, ak celková suma uhradených odvodov dosiahne 500 mil. eur, sadzba odvodu sa zníži z 0,4 % na 0,2 %. Dodatočný vplyv opatrení očistený o negatívny vplyv na DPPO na rok 2012 je vo výške 62 mil. eur a v roku 2013 vo výške 89 mil. eur.
Zákonom č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania