vplyvy a obsah škodlivých látok. Cieľom opatrení je predchádzať vzniku odpadu a eliminovať jeho množstvo, a preto je potrebné tieto opatrenia prijať predtým ako sa látka, materiál alebo výrobok stane odpadom. Novým pojmom, ktorý zavádza článok 3 odsek 16 rámcovej smernice je aj pojem príprava na opätovné použitie. Pojem vymenováva činnosti, ktorými ak prejde výrobok alebo jeho časť, ktoré sú odpadom, tak budú pripravené na opätovné použitie bez potreby iného predbežného spracovania. Zároveň z definície vyplýva, že príprava na opätovné použitie sú činnosti zhodnocovania, a teda sa jedná o zhodnocovanie odpadu. Odpad, ktorý prejde prípravou na opätovné použitie a bude následne uvedený na trh, je potrebné započítať do množstva výrobkov/obalov uvedených na trh, a to aj opakovane. Na druhú stranu je však možné prípravu na opätovné použitie započítať do limitov zhodnocovania, konkrétne do limitov recyklácie, keďže výsledkom je výrobok, ktorý sa uvedie na trh, aby sa opätovne použil. Cieľom je zvýšiť opätovné použitie odpadu ako druhotnej suroviny, a tým znížiť jeho množstvo a zároveň šetriť primárne zdroje.
V zmysle článku 3 odsek 13 rámcovej smernice sa preberá nový pojem opätovné použitie, pričom v zmysle definície sa opätovne dá použiť výrobok alebo časť výrobku, ktoré nie sú odpadom za predpokladu, že sa znova použijú na ten istý účel, na ktorý boli určené. Pojem opätovné použitie priamo súvisí s pojmom príprava na opätovné použitie.
V súlade s článkom 3 odsek 14 rámcovej smernice sa zavádza definícia pojmu spracovanie, pod ktorým sa rozumejú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania vrátane prípravy odpadu pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním.
Novým pojmom je aj recyklácia, ktorá sa preberá z článku 3 odsek 17 rámcovej smernice a kladie dôraz na materiálové zhodnocovanie odpadu. Pod recykláciou sa však v zmysle definície nerozumie energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania. V rozhodnutí Komisie K(2011) 8165 z 18. 11 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a metódy výpočtu overenia plnenia cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 smernice EP a Rady 2008/98/ES (ďalej len „K(2011) 8165“) je spätné zasypávanie vymedzené ako činnosť zhodnocovania, pri ktorej sa vhodný odpad použije na účely rekultivácie v oblasti výkopov alebo na inžinierske účely pri úprave krajiny a pri ktorej sa odpad používa ako náhrada za iné materiály.
Pojem úprava odpadu je prevzatý z článku 2 písm. h) smernice o skládkach a bol transponovaný do vyhlášky č. 283/2001 Z. z.. Pojem úprava odpadu sa v odpadovom hospodárstve bežne používa. Zároveň rámcová smernica používa spojenie predbežná úprava napr. v prílohe II rámcovej smernice v poznámke ku kódu činnosti zhodnocovania R12, zároveň však tento pojem bližšie nekonkretizuje, nedefinuje čo môže viesť k nejasnostiam medzi pojmom úprava a pojmom predbežná úprava. S cieľom predísť prípadným nejasnostiam je vhodné, aby pojem úprava odpadu bol definovaný v zákone a zároveň je vhodné uviesť, že pojem úprava je širším pojmom ako predbežná úprava, keďže ho v sebe zahŕňa. Čiastočne však dochádza k zmene pojmu úprava odpadu oproti jeho definícií vo vyhláške č. 283/2001 Z. z., a to vypustením spojenia „vrátane jeho triedenia“, a teda triedenie odpadu nie je činnosť, na ktorú by bolo potrebné mať súhlas na zhodnocovanie odpadu činnosťou R12.
Novým pojmom je úložisko kovovej ortuti. Uvedená definícia sa doplnila v nadväznosti na transpozíciu smernice 2011/97/EÚ. Táto smernica pojem úložisko v texte síce používa, ale ho nedefinuje. Je však vhodné a potrebné, aby bol tento pojem definovaný, keďže v texte zákona sa s ním pracuje aj ďalej a zároveň časť tejto smernice bude premietnutá do vykonávacieho právneho predpisu. Vzhľadom na znenie bodu 5 preambuly smernice 2011/97/EÚ je potrebné zabezpečiť, aby sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov vzťahovali aj na prevádzkovateľa úložiska kovovej ortuti, uvedené sa má docieliť práve poslednou vetou v definícii tohto pojmu.