DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o investičnej pomoci“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Juraj Miškov a Martin Chren.

Návrh zákona je predkladaný s cieľom upraviť niektoré parametre poskytovania tzv. investičných stimulov. Zažívame prax, že momentálne žiadajú o tzv. investičné stimuly aj podniky a spoločnosti, ktoré fungujú, prosperujú, darí sa im a v podnikateľskom prostredí nemajú problém so svojou činnosťou. Napriek tomu však žiadajú štát o poskytnutie tzv. investičných stimulov, napríklad vo forme úľavy na dani z príjmov, s odôvodnením, že v opačnom prípade budú prepúšťať. Takéto niečo sa dá takisto považovať za určitý druh vydierania štátu, kedy mu podnikateľ hovorí ak mi neodpustíš dane, budem prepúšťať, zhorším sociálnu situáciu ľudí, atď.

Preto je žiaduce, aby bolo poskytovanie tzv. investičných stimulov viazané na niektoré parametre, ktoré zaručia to, že poskytnutá investičná pomoc aj skutočne povedie k rozvoju regiónov, najmä čo sa týka podpory zamestnanosti, podpory podnikateľského prostredia, podpory nadväzujúcich odvetví a pod. – ale len tam, kde región vykazuje vysoké čísla nezamestnanosti, kde neexistuje prirodzený potenciál na rozvoj regiónu atď., teda tam, kde si región naozaj nevie pomôcť sám.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K čl. I

Bod 1

Zavádza sa nový paragraf 3a, ktorý osobitne špecifikuje poskytovanie daňových úľav v tých regiónoch Slovenska, ktoré vykazujú vysokú nezamestnanosť. Podmienkou na poskytnutie úľavy na dani z príjmu je, aby daný región, kam investícia smeruje,

-vykazoval parametre špecifikované v ods. 1 písm. a),

-aby žiadateľ vytvoril aspoň 50 úplne nových pracovných miest, teda aby nedošlo len k presunu výroby z regiónu, kde by nárok na takúto štátnu pomoc nebol,

-takýto žiadateľ nesmie žiadať inú formu štátnej pomoci, než je úľava na dani z príjmu.

Pokiaľ investor v osobe žiadateľa spĺňa dané podmienky, nárok na túto formu investičnej pomoci mu vzniká automaticky, čo vyplýva z dikcie „vláda schváli“. Predkladateľ berie na vedomie, že v ostatných prípadoch ide o investičnú pomoc, na ktorú nie je právny nárok.

Odsek 2 zavádza podmienku preukazovania vlastníckych vzťahov u spoločností, ktoré nie sú verejne obchodovateľné. Táto podmienka sa stanovuje z dôvodu, aby bolo jasné, že žiadateľ, ani osoba, ktorá ho ovláda, len nepresúvajú výrobu z regiónov, kde by nárok na takúto formu investičnej pomoci nevznikol, teda aby k vytvoreniu nových pracovných miest aj reálne došlo. Inými slovami, aby nedochádzalo k špekulatívnemu presunu výroby s cieľom získať daňovú úľavu bez reálneho prírastku pracovných miest, zavádzame skúmanie ovládajúcich a ovládaných osôb.

Odsek 3 stanovuje pravidlo, že v regiónoch s nižšou mierou nezamestnanosti, ako je stanovená v ods. 1 písm. a), je možné poskytnúť len investičnú pomoc vo forme úľavy na dani z príjmov, pričom na túto investičnú pomoc, ako je uvedené aj na inom mieste, neexistuje právny nárok. Zároveň sa zavádza pravidlo nekombinovania jednotlivých foriem investičnej pomoci.

Odsek 4 odkazuje na povinnosť splniť aj ďalšie podmienky, ktoré stanovuje zákon, ako aj všetky procesné a ďalšie náležitosti, ktoré sa na poskytovanie investičnej pomoci vzťahujú.

Bod 2

Zavádza sa prechodné ustanovenie, ktoré upravuje konania, ktoré sa začali pred účinnosťou tejto novely; tie sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konania o poskytnutie daňových úľav v okresoch s vysokou nezamestnanosťou podľa nového § 3a sa začnú až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t.j. od 1.1.2013.

K čl. II

Ustanovuje sa účinnosť zákona na 1. januára 2013.