1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Martin Fecko a Helena Mezenská.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“).

Základným bodom tohto návrhu je nové znenie § 11 zákona o energetike, ktorý v znení, v akom bol prijatý, nespĺňa požiadavky stanovené právom na ochranu vlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Spolu s ďalšími ustanoveniami sa predmetný návrh zákona usiluje tiež o odstránenie súvisiacich nezrovnalosti novoprijatej právnej úpravy, na ktoré už v štádiu legislatívneho procesu poukazoval aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie NR SR.

S ohľadom na vyššie uvedené sa preto navrhuje prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky, sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami ustanovenými v článku 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy, v čl. 1 dohovoru a v článku 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručia proporcionalitu vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenia základných ľudských práv dané zákonom. Navrhuje sa preto:

•upraviť nárok vlastníkov nehnuteľnosti na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva (§ 11 ods. 12 až 14),

•podrobnejšie určiť podmienky zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním doterajšieho zákona o energetike (§ 11 ods. 7 a 8),

•vyňať pozemky so zriadeným vecným bremenom z daňovej povinnosti podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady (Čl. II tohto návrhu zákona),

• vypustiť ustanovenie, podľa ktorého vlastníci nehnuteľností, na ktorých pozemku boli zriadené zákonné vecné bremená pred účinnosťou tohto zákona nemajú nárok na primeranú jednorazovú náhradu a umožniť v tomto smere pozitívnu retroaktivitu v prospech občanov (vlastníkov pozemkov) – body 6 a 7 tohto návrhu zákona.

Predkladaný návrh zákona môže mať dopad na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov (alebo ich častí) zaťažených vecných bremenom zriadeným v zmysle zákona o energetike z povinnosti platiť dane v zmysle zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších zákonov. Predložený návrh môže mať tiež určitý dopad na podnikateľské prostredie v oblasti energetiky – konkrétne na podniky podnikajúce v energetike podľa zákona o energetike (držiteľov povolení), a to v súvislosti so zavedením

2

povinnosti uhrádzať vlastníkom nehnuteľností, ktorých pozemky sú využívané pre potreby podnikania v energetike, primerané náhrady za obmedzovanie vlastníckych práv viažucich sa k dotknutým nehnuteľnostiam.

Zároveň sa očakáva výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému (najmä vlastníkom nehnuteľností obmedzení v užívaní pozemkov, na ktorých je zriadené elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobník a zariadenia určené na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb, držiteľom povolenia) bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie ich vlastníckych práva v rozsahu, akom ho predpokladá ústava, dohovor ako aj Charta základných práv Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko a Helena Mezenská

2. Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 194 (energetika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 17 (vlastnícke právo) Charty základných práv Európskej únie

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

- úplne

4

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je možné presne vyčísliť, a to z dôvodu vyňatia pozemkov alebo ich častí, na ktorých je zriadené vecné bremeno podľa zákona o energetike z povinnosti platiť dane v zmysle zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších zákonov a tiež na podnikateľské prostredie v oblasti energetiky – konkrétne na podniky podnikajúce v energetike podľa zákona o energetike (držiteľov povolení), ktoré budú v zmysle navrhovaného znenia zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinní uhrádzať vlastníkom nehnuteľností, ktorých pozemky sú nimi využívané pre potreby podnikania v energetike, primerané náhrady za takéto obmedzenie vlastníckych práv.

Predkladaný návrh bude mať naopak pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia obyvateľstva, ktorého časť (najmä vlastníci nehnuteľností obmedzení v užívaní pozemkov, na ktorých je zriadené elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobník a zariadenia určené na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb, držiteľom povolenia) bude mať vďaka navrhovanej právnej úprave

5

nárok na opakovanú náhradu za zákonné obmedzenie ich vlastníckeho práva, tak ako to predpokladá Ústava Slovenskej republiky a zároveň bude odbremenená od povinnosti platiť dane za takto zákonom zaťažené pozemky alebo ich časti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

6

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Oblasti navrhovanej novej právnej úpravy § 11 možno rozdeliť do niekoľkých zásadných okruhov:

Prvý okruh navrhovanej právnej úpravy spočíva v jasnom vymedzení jednotlivých

nárokov prislúchajúcich vlastníkom nehnuteľnosti voči držiteľovi povolenia v súvislosti s ich

obmedzeniami spojenými s užívaním pozemkov, na ktorých je zriadené elektrické vedenie a

elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobník a zariadenia určené na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb, držiteľom povolenia.

Zmeny v ustanoveniach § 11 ods. 6, 10 a 11 vychádzajú z potreby jednoznačného oddelenia jednotlivých nárokov vlastníka nehnuteľnosti spojených s obmedzením jeho užívacieho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Doplnené znenie odseku 6 preto samostatne ustanovuje nárok na náhradu škody vychádzajúc zo všeobecnej právnej úpravy v oblasti náhrady škody zakotvenej v Občianskom zákonníku. V nasledujúcich ustanoveniach (odsekoch 10 a 11) sa ďalej samostatne navrhuje ustanoviť nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktorú uhrádza držiteľ povolenia. Vyplateniu primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena predchádza písomná dohoda medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom povolenia. V prípade, že sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena nedohodnú, náhrada sa určí znaleckým posudkom vypracovaným v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z., pričom náklady na vyhotovenie znaleckého posudku uhradí držiteľ povolenia.

Pri koncipovaní tohto ustanovenia sa vychádza zo skutočnosti, že zriadením zákonného vecného bremena ide o zásah, ktorý svojou povahou zodpovedá zásahu do vlastníctva, ktoré je súčasťou ochrany priznanej v čl. 20 ods.1 a ods. 4 ústavy a v čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Dôsledkom jeho zriadenia sa vlastnícke práva nad nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom obmedzenia zúžia a vlastník takejto nehnuteľnosti s ňou nemôže nakladať v predchádzajúcom rozsahu. Citované ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy v prípadoch núteného obmedzenia vlastníckeho práva toto viaže na splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, ktorými sú (i) nevyhnutná miera; (ii) verejný záujem; (iii) zákonný podklad a (iv) poskytnutie primeranej náhrady. Ak sa jedna z týchto podmienok nesplní, zásah do vlastníckeho práva nemožno označiť za také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré je v súlade s ústavou. Dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia základného práva a slobody a primeranosti náhrady za takéto obmedzenie je proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom z daného obmedzenia. Ustanovenie povinnosti držiteľa povolenia na vyplatenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena možno preto považovať za dostatočne primeranú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti, a to najmä s ohľadom na postavenie držiteľov povolenia, ktorí ako subjekty ekonomického trhu generujú zisk a vo výraznom nepomere k právam vlastníkov dotknutých

7

nehnuteľností ťažia z oprávnení, ktoré im priznáva zákon o energetike v podobe zákonného vecného bremena.

Druhým okruhom, ktorým sa výrazne rozširujú práva vlastníkov nehnuteľnosti, na ktorých je zriadené, resp. sa má zriadiť zákonné vecné bremeno podľa zákona o energetike je

úprava nároku vlastníkov nehnuteľnosti na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie

vlastníckeho práva. Navrhovanou právnou úpravou sa jednak odstraňuje rozpor pôvodne

navrhovaného znenia § 11 ods. 5 a ods. 10 s ústavou, spočívajúci v podmienke uplatnenia si primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, nakoľko ústava výslovne garantuje túto primeranú náhradu bez podmienky uplatniť si toto právo v určitej konkrétnej lehote a navyše prekluzívnej, čo uviedol aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady SR vo svojom stanovisku č. 1124/2012 zo dňa 13. júla 2012 k predkladanému návrhu zákona. Na druhej strane novo navrhovaným znením ustanovení § 11 sa vyvažuje neproporcionalita právneho vzťahu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom povolenia. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v PL. ÚS 7/96. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1997, na s. 50: „Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva alebo slobody“. „Tento právny názor sa týka úpravy všetkých práv a slobôd zaručených podľa druhej hlavy ústavy“ (II. ÚS 28/96. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1997, s. 105 – 106). Európsky súd pre ľudské práva o obmedzení vlastníka, ktoré sa zavedie formou právnej úpravy uviedol, že: „Na to, aby sa splnili podmienky čl. 1 Protokolu č. 1 taký zásah musí nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkou všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkou ochrany základných práv jednotlivca“ (vo veci Velosa Barreto v. Portugal, § 36).

Navrhuje sa preto, aby nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti mal charakter opakujúceho sa plnenia počas celej doby núteného obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že na rozdiel od „primeranej náhrady“, ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje spravidla jednorázovo, pri nútenom obmedzení je namieste uvažovať o pravidelných platbách „primeranej náhrady“ počas celého trvania núteného obmedzenia. Daná úprava zodpovedá aj názorom prezentovaným v právnej vede (ústavní právnici), ktoré opakujúce sa platby náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva považujú za „primeranú náhradu“ za takéto obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti. Pre určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti sa ustanovuje jej vyčíslenie podľa znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z., pričom relevantný bude spôsob pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok ustanovený v prílohe č. 3 bode G vyhlášky č. 492/2004 Z. z.

Pri ustanovení spôsobu na určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady sa vychádza z uplatňovanej praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý dospel k záveru, že: „Ochrana vlastníckeho práva nezahrňuje aj právo na získanie majetku, preto výška náhrady za vyvlastnenie majetku môže byť aj nižšia ako trhová cena (hodnota) veci“ (PL. ÚS 37/95. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1996, s. 165 – 166)... „Výška náhrady by však mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať. Právna úprava by mala vyjadrovať dynamiku pohybu cien pozemkov na trhu tak, aby náhrady za vyvlastnenie boli v danom mieste a čase

8

spravodlivé“ (tamtiež, s. 167). Citovaný právny názor možno zhrnúť tak, že „primeraná náhrada“ za vyvlastnený majetok, resp. nútené obmedzenie vlastníckeho práva, nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu trhovej ceny predmetu vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia, ale nesmie úplne abstrahovať od trhovej ceny. Právna úprava ceny stelesňujúcej primeranú náhradu by mala poskytovať takú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá je spravodlivá v mieste a čase núteného obmedzenia. A to preto, že účelom poskytnutia „primeranej náhrady“ je vyváženie ujmy zapríčinenej zásahom do vlastníckych práv. Náhrada, ktorá neumožní dosiahnuť účel primeranej náhrady, nie je primeraná náhrada.

Podľa vyššie uvedeného sa zdá, že platné znenie § 11 plne nezohľadňuje kritériá kladené ústavou na prípady, v ktorých dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva. Pričom „ak zákonodarný orgán nepostupuje v súlade s inými ustanoveniami ústavy, poruší tým princíp ústavnosti vyplývajúci z čl. 1 ústavy. Národná rada ako zákonodarný orgán je viazaná kritériami ústavnosti v rovnakej miere ako ostatné orgány verejnej moci v Slovenskej republike (čl. 2 ods. 2 ústavy). Pri uplatňovaní svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať zákon, pokiaľ ním neprekročí ústavou daný rámec“ (PL. ÚS 19/98. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1998, s. 192 – 193). Svoj postoj Ústavný súd SR potvrdil v názore, podľa ktorého: „Princíp právneho štátu ustanovený čl. 1 je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak národná rada uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený čl. 1. Ak navrhovateľ nerešpektovanie princípu právneho štátu v návrhu namietne, ústavný súd o tom rozhodne v rozsahu označenom navrhovateľom“ (PL. ÚS 15/98).

Povinnosťou zákonodarného orgánu v právnom štáte je prijímať len také zákony, ktoré sú v súlade s ústavou. Pokiaľ parlament prijal zákon, ktorým porušuje ústavu, koná v rozpore s princípmi tvorby práva v právnom štáte.

Tretím, nemenej významným, okruhom novo navrhovanej právnej úpravy ustanovení § 11 je určenie podmienok zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností. Z aplikačnej

praxe vyplynulo, že držiteľ povolenia zapíše vecné bremeno k dotknutej nehnuteľnosti na celú nehnuteľnosť, čo možno považovať za nerešpektovanie požiadaviek kladených ústavou, a to s ohľadom na nesplnenie podmienky núteného obmedzenia vlastníckeho práva len v „nevyhnutnej miere“. Novo navrhovaným znením sa do právnej úpravy zavádza podmienka, v zmysle ktorej je držiteľ povolenia povinný k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností priložiť geometrický plán s vytýčením samostatných parciel v rozsahu vecného bremena. Cieľom citovaného znenia ustanovenia § 11 ods. 7 je zabránenie zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností vo väčšom rozsahu nezodpovedajúcom „nevyhnutnej miere“ núteného obmedzenia.

S citovanou povinnosťou sa zároveň v § 11 ods. 8 spája povinnosť držiteľa povolenia bezodkladne písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, pričom geometrický plán, ktorý tvorí prílohu k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je držiteľ povolenia povinný priložiť k predmetnému oznámeniu o zriadení vecného bremena doručovanému vlastníkovi pozemku.

K bodom 2, 3 a 5

Návrh je legislatívno-technickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na návrh uvedený v bode 1.

9

K bodu 4

Cieľom vyňatia možnosti inšpekcie uložiť pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 11 ods. 1 písm. b) je výslovne ustanoviť, že neodstránenie a neokliesnenie stromov a iných porastov, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení vlastníkom nehnuteľnosti nemôže byť sankcionované, keďže povinnosť vykonávania tejto činnosti nie je vlastníkom nehnuteľnosti nikde zákonom ustanovená. Naopak, držiteľ povolenia je v zmysle jednotlivých ustanovení návrhu zákona o energetike povinný zabezpečovať spoľahlivé, bezpečné a efektívne prevádzkovanie prepravnej siete (napr. § 49 ods. 6 písm. a), § 84 ods. 3).

Z dikcie § 11 ods. 1 písm. b) a súvisiacich ustanovení možno odstránenie a okliesnenie stromov a iných porastov, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení považovať za oprávnenie, nie povinnosť, vlastníka nehnuteľnosti, ktorý tak môže urobiť, ak mu držiteľ povolenia doručí výzvu a vopred sa písomne vzájomne dohodnú na náhrade nákladov za vykonanie vyššie uvedených činností. Daný výklad možno odvodiť aj z dôvodovej správy k predloženému návrhu zákona, v zmysle ktorej sa hovorí, že: „V porovnaní s doterajšou úpravou sa ustanovenie odseku 1 (§ 11 návrhu zákona) upravuje a vecne spresňuje za účelom zabezpečenia jeho vykonateľnosti a obmedzenia v súčasnosti možného zneužívania.“ Ako sa ďalej uvádza v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona o energetike, vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe sa v návrhu rozširujú práva držiteľa povolenia o právo vo verejnom záujme upravovať trávnaté porasty v súvislosti s výkonom jeho činnosti. Za týmto účelom sa v zmysle uvedenej dôvodovej správy navrhuje „zapracovať mechanizmus, ktorým bude zaručené, že okliesňovanie stromov a porastov sa bude vykonávať v primeranom rozsahu a za primerané náklady, čím sa zamedzí možnosti zneužívania dnešného ustanovenia (z aplikačnej praxe prevádzkovateľov sústav je zrejmé, že niektorí vlastníci vykonajú výrub a okliesnenie sami a potom vyúčtujú prevádzkovateľovi sústavy náklady podstatne vyššie, ako keby túto činnosť vykonal prevádzkovateľ sústavy sám).“

K bodu 6

Návrh je legislatívno-technickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na návrh uvedený v bode 1 (dôsledkom je vypustenie odseku 6) a návrh uvedený v bode 7 (dôsledkom je vypustenie odsekov 4 a 5).

K bodu 7

Cieľom zakotvenia povinnosti držiteľovi povolenia v novom § 96a je usporiadať vzťahy viažuce sa k oprávneniam k cudzím nehnuteľnostiam medzi vlastníkmi nehnuteľností a držiteľom povolenia, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona v súlade s § 11 tohto návrhu zákona.

Doterajšia aplikačná prax preukazuje, že zápisy práv k nehnuteľnostiam v podobe záznamu o zriadení zákonného vecného bremena v prospech držiteľa povolenia boli držiteľom povolenia v mnohých prípadoch zneužívané. Na zápis zákonných vecných bremien sa nevzťahovali podrobné podmienky, ktoré by určovali držiteľom povolenia presne vyšpecifikované povinnosti v súvislosti so zápisom vecných bremien, čoho dôsledkom bol zápis práv k nehnuteľnosti v miere nezodpovedajúcej nevyhnutnému obmedzeniu vlastníckeho práva (nevyhnutnej miere) tak, ako to pri nútenom obmedzení vlastníckeho

10

práva predpokladá ústava a dohovor. Pokiaľ by nedošlo k usporiadaniu právnych vzťahov medzi vlastníkmi nehnuteľnosti a držiteľom povolenia, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona o energetike v rovnakom rozsahu, v akom budú tieto vzťahy usporiadané po účinnosti tohto zákona, dochádzalo by k porušovaniu ústavného práva priznaného v čl. 12 od. 1 ústavy.

Porušením pravidla rovnosti v právach je tak skutočnosť, že platné znenie ustanovenia § 96 ods. 4 vytvára dve skupiny vlastníkov s nerovnakým štandardom ochrany ich vlastníckych práv tým, že umožňuje, aby držiteľ povolenia obmedzoval užívacie právo vlastníka nehnuteľnosti na základe zákonného vecného bremena zriadeného pred účinnosťou tohto zákona za podmienok odlišných, ako je tomu po účinnosti tohto zákona. Takéto chápanie rozsahu držiteľa povolenia pri regulácii obsahu vlastníctva k pozemkom nemá v demokratickom a právnom štáte žiadne opodstatnenie. Nie je totiž možné záujem držiteľov povolenia nadradiť záujmu vlastníkov nehnuteľností.

Právny dôsledok porušovania zásady rovnosti v právach je zväčša neodňateľne spojený s porušením zákazu diskriminácie zakotveným v čl. 12 ods. 2 ústavy. Celá časť platnej právnej úpravy preto zakladá diskrimináciu vlastníkov nehnuteľností, na ktorých boli zriadené vecné bremená pred účinnosťou tohto zákona a zvýhodňuje držiteľov povolení, ktorí sa účinnosťou nového znenia zákona o energetike zbavujú povinnosti na vyplatenie primeranej náhrady za nútene obmedzenie užívania nehnuteľnosti na úkor jej vlastníka. Prijatím ustanovenia § 96a ods. 1 by sa tak odstránila diskrimináciu medzi týmito dvomi skupinami vlastníkov.

Účelom navrhovanej zmeny v § 96a ods. 2 je, rovnako ako už bolo vyššie uvedené, ústavne konformným spôsobom usporiadať právne vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností a držiteľom povolenia tak, aby nedochádzalo k diskriminácii vo vzťahoch viažucich sa k oprávneniam k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a právnych vzťahoch založených týmto zákonom po nadobudnutí jeho účinnosti.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhovaná úprava má za cieľ odbremeniť vlastníkov nehnuteľnosti od povinnosti platiť dane za pozemky alebo ich časti, ktoré sú zaťažené vecným bremenom zriadeným podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“). Považujeme za spravodlivé, aby tieto pozemky boli vyňaté z predmetu dane z dôvodu, že vlastník nehnuteľnosti, resp. pozemku je povinný za pozemok zaťažený vecným bremenom platiť daň rovnako ako za pozemok, ktorý reálne využíva pre vlastné potreby a môže s ním bez obmedzenia disponovať. Pritom pozemok, ktorý je zaťažený zákonným vecným bremenom v prospech držiteľa povolenia v zmysle zákona o energetike, sa jeho zriadením výrazne znehodnocuje a vlastník dotknutého pozemku sa tak dostáva do nevyváženého postavenia v porovnaní z držiteľom povolenia na podnikanie v energetike, ktorý využívaním takto zaťaženého pozemku získava majetkový prospech bez akéhokoľvek primeraného zaťaženia.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2013.