1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Helena Mezenská.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je spresniť a doplniť vybrané ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) z pohľadu poskytnutia, resp. zvýšenia ochrany odberateľov, ktorí sa ako spotrebitelia ocitajú vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom.

Účelom navrhovaných zmien je snaha kompenzovať nerovnosť postavenia zmluvných strán v právnych vzťahoch uzatváraných medzi odberateľom a dodávateľom a poskytnúť tak odberateľom vyššiu ochranu ich práv a aspoň čiastočne vyrovnať ich postavenie slabších účastníkov spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým vzťah odberateľa energií a dodávateľa energií bezpochyby je.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Helena Mezenská

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 169 (ochrana spotrebiteľa) a čl. 194 (energetika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55) v platnom znení,

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94) v platnom znení,

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na transpozíciu oboch smerníc uvedených v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti bola stanovená do 3. marca 2011 s výnimkou článku 11, ktorý sú členské štáty EÚ povinné uplatňovať od 3. marca 2013,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) obe smernice uvedené v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti boli úplne transponované do zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný; návrhom zákona sa presnejšie upravujú niektoré ustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby lepšie zodpovedali účelu oboch smerníc uvedených v bode 3 písm. b) tejto doložky zlučiteľnosti.

3

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

4

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 2

Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) vo väzbe na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej len „smernica 2009/72/ES“) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (ďalej len „smernica 2009/73/ES“) zavádza novú definíciu pojmu „zraniteľný odberateľ“ elektriny a plynu v domácnosti, čím sa čiastočne snaží posilniť postavenie odberateľov na trhu s elektrinou a plynom.

Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie citované smernice ponechávajú členským štátom právo vymedziť okruh zraniteľných odberateľov, zákonodarca navrhol, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na odberateľov, pre ktorých je dodávka elektriny otázkou prežitia. Pritom v dôvodovej správe k zákonu o energetike sa uvádza, že postup pri uplatňovaní práv zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti, vrátane bližšieho vymedzenia podmienok, za ktorých sa životné funkcie odberateľa považujú za závislé na odbere elektriny sa podrobnejšie vymedzí v pravidlách trhu. Rovnako je tomu tiež pri zraniteľných odberateľoch plynu v domácnosti.

Uvedené smernice zavedením pojmu „zraniteľný odberateľ“ reflektujú na vážny sociálny problém, ktorým je energetická chudoba, často definovaná ako vynakladanie viac než 10 % príjmu na udržanie teplého domova. Smernica 2009/73/ES v odôvodnení č. 50 preambuly preto uvádza, že: „Členské štáty, ktorých sa to týka a ktoré tak ešte neurobili, by mali vypracovať národné akčné plány a iné primerané rámce na riešenie problému energetickej chudoby zamerané na znižovanie počtu ľudí, ktorí sú takouto situáciou postihnutí. Členské štáty by mali v každom prípade zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie pre zraniteľných odberateľov.“. Obdobne smernica 2009/72/ES v odôvodnení č. 42 preambuly uvádza, že: „Všetky priemyselné odvetvia a obchod Spoločenstva, vrátane malých a stredných podnikov a všetci občania EÚ, by mali prijať opatrenia potrebné na ochranu zraniteľných odberateľov na vnútornom trhu s elektrinou. Takéto opatrenia sa môžu líšiť podľa konkrétnych okolností v jednotlivých členských štátoch a môžu zahŕňať špecifické opatrenia týkajúce sa platenia účtov za elektrinu alebo všeobecnejšie opatrenia prijaté v systéme sociálneho zabezpečenia.“.

Ako opatrenia na riešenie daného problému smernice (smernica 2009/73/ES v čl. 3 ods. 3 a smernica 2009/72/ES v čl. 3 ods. 7) ustanovujú, že členské štáty majú prijať náležité opatrenia na ochranu koncových odberateľov a zabezpečiť najmä, aby existovali dostatočné

5

záruky na ochranu zraniteľných odberateľov. V tejto súvislosti ukladá povinnosť každému

členskému štátu vymedziť koncept zraniteľných odberateľov, ktoré môže odkazovať na

energetickú chudobu, a môže okrem iného ustanoviť zákaz odpojenia takýchto odberateľov v

krízových časoch. Členské štáty sú v tejto súvislosti povinné zabezpečiť dodržiavanie práv a povinností spojených so zraniteľnými odberateľmi. V nasledovných odsekoch citovaných ustanovení sa ďalej pre členské štáty určuje povinnosť prijať vhodné opatrenia (napr. národné energetické akčné plány a výhody v systémoch sociálneho zabezpečenia na zabezpečenie nevyhnutných dodávok elektriny a plynu) pre zraniteľných odberateľov alebo na podporu zlepšenia energetickej efektívnosti s cieľom zaoberať sa energetickou chudobou, ak bola zistená, a to aj v širšom kontexte chudoby.

Za materiálne chudobného sa považuje občan, ktorý nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb. No hranica, pod ktorou občan nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb sa môže líšiť od životných nákladov miesta, v ktorom žije, alebo od jeho subjektívneho vnímania toho, čo všetko spadá do jeho základných potrieb. Objektívne meranie chudoby sa preto obmedzuje na jednoduchý výpočet na báze objektívnych štatistických údajov rastu čistých peňažných príjmov na osobu, ako aj životných nákladov nízkopríjmových domácností.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ceny energií tvoria výraznú položku v štruktúre výdavkov domácností. Je nepopierateľné, že i napriek tomu, že väčšina používaných zdrojov v súčasnosti je neobnoviteľných a ich svetové zásoby klesajú, čo pri súčasnom raste nárokov obyvateľstva na energiu musí znamenať aj rast cien energií, sa tento fakt premieta do tlaku na príjmy v domácnosti, ktoré rastú oveľa pomalšie ako ceny energií. A tým pádom sa nie malá časť domácností nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe dostáva do problémov, ktoré dostali názov v rámci EÚ ako energetická chudoba, ktorou sa rozumie neschopnosť obyvateľstva vysporiadať sa s účtami za energie v domácnosti. V súčasnosti jediným oficiálnym a verejne dostupným zdrojom merania energetickej chudoby z tohto pohľadu je prieskum EU-SILC skúmajúci podiel obyvateľstva, ktorý si nemôže dovoliť v dome udržiavať primerané teplo. U nás takéto merania prebiehajú od roku 2005. Sú však založené na báze subjektívneho hodnotenia respondentov, založenom na odpovedi na otázku, či si respondent môže alebo nemôže dovoliť udržiavať v dome primerané teplo.

Objektívny model merania energetickej chudoby nie je v legislatíve európskych krajín rozpracovaný, dokonca ani zadefinovaný. Avšak otázkami jej riešenia sa na úrovni EÚ aktívne zaoberá viacero mimovládnych organizácií združených v medzinárodnej sieti pre udržateľnú energetiku (INFORSE Europe) spolu s Európskou komisiou a ministrami energetiky jednotlivých členských krajín EÚ. Cieľom iniciatívy spomínaných organizácii je snaha o pomoc pre domácnosti, ktoré z objektívnych príčin nemajú pod kontrolou svoje energetické účty. Pričom priestor na odstránenie tohto problému možno nájsť predovšetkým v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti a budovania podporných sociálnych štruktúr.

6

Práve skutočnosti uvedené vyššie sú dôvodom navrhovaných zmien, ktorých cieľom je

širšie vymedzenie pojmu „zraniteľný odberateľ“ tak, aby aspoň čiastočne zohľadňoval

problematiku energetickej chudoby v súčasnosti tak silno rezonujúcu nielen v podmienkach

Slovenskej republiky. Zákon o energetike v znení, v akom bol prijatý, totiž za zraniteľného odberateľa považuje výlučne osoby, ktorých životné funkcie sú závislé od odberu elektriny alebo ktoré sú ťažko zdravotne postihnuté. Čo v praxi predstavuje len menšiu skupinu ľudí odkázanú na dodávku energií z dôvodu ich zdravotných problémov, či postihnutia. Pojem nijakým spôsobom nezohľadňuje skupinu ľudí, ktorí nezvládajú platiť svoje účty za energie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, čo sa v konečnom dôsledku odráža v ich nemožnosti udržať si aspoň minimálny životný štandard.

Ako už bolo vyššie uvedené, zainteresované organizácie energetickú chudobu definujú ako situáciu, kedy náklady domácností za energie presiahnu 10 % disponibilného príjmu, v dôsledku čoho rastie riziko neplatenia účtov a odpojenia od energetickej siete. Navrhovaná právna úprava má za cieľ zmierniť dôsledky, ktoré vznikajú v súvislosti so zvyšovaním cien energií a následným dopadom pre ekonomický znevýhodnených občanov. Navrhuje sa preto

rozšíriť skupinu zraniteľných odberateľov o osoby v dôchodkovom veku a o sociálne

znevýhodnené osoby, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze (tzv. nízkopríjmové

domácnosti), ktoré sú zvlášť ekonomicky zraniteľné z dôvodu ich slabého ekonomického

postavenia a u ktorých je predpoklad, že sú najviac ohrozené energetickou chudobou.

Navrhované doplnenie pojmových znakov zraniteľného odberateľa sa odvodzuje jednak zo zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa hmotnou núdzou rozumie stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum podľa osobitného predpisu a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením a jednak zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa za osobu v dôchodkovom veku považuje osoba vo veku 62 rokov (s výnimkami uvedenými v § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

K bodu 3

Ustanovenie § 7 zákona o energetike upravuje podmienky pre vydanie povolenia na podnikanie pre fyzické a právnické osoby podľa tohto zákona. Pri osobách, ktoré vykonávajú len činnosť dodávky elektriny resp. plynu, však navrhuje vypustiť povinnosti súvisiace s ustanovením zodpovedného zástupcu a preukázania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností podľa zákona o energetike. V dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu sa uvádza, že predmetná výnimka bola do zákona zakotvená v záujme odstránenia neopodstatnenej administratívnej záťaže a vylúčenia možnosti prípadnej diskriminácie slovenských dodávateľov elektriny resp. plynu voči dodávateľom, ktorí na vymedzenom území dodávajú elektrinu resp. plyn na základe osvedčenia vydávaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“).

7

Vypustenie uvedených povinností pre dodávateľov elektriny alebo plynu však nemá žiadne opodstatnenie, naopak preukázanie odbornej spôsobilosti pri dodávke energií má oveľa závažnejší význam ako pri iných, v zákone vymedzených oblastiach podnikania v energetike.

Navrhuje sa preto, aby sa výnimka vzťahujúca sa na osoby vykonávajúce len činnosť

dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ktorá spočíva v povinnosti preukázať odbornú

spôsobilosť podľa § 7 ods. 1 písm. e) a povinnosti určiť zodpovedného zástupcu podľa odseku

1 písm. g) a odseku 2 písm. d) citovaného ustanovenia, neuplatňovala.

K bodu 4

Navrhovaná zmena vychádza z predpokladu, že v zmluvách o dodávke energií (zmluve o dodávke elektriny, zmluve o združenej dodávke elektriny, zmluve o dodávke plynu a zmluve o združenej dodávke plynu) má dodávateľ silnejšiu východiskovú pozíciu, ktorá je daná tým, že predmetné zmluvy sa spravidla uzavierajú na základe vopred predtlačených zmluvných podmienok, ktorých obsah odberateľ nemôže ovplyvniť. V prípade, že odberateľ má záujem o uzavretie takejto zmluvy, môže návrh zmluvy ako celok buď prijať alebo ho neprijať a zmluvu tak neuzavrieť. Odberateľ však nemá, resp. má minimálnu možnosť zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy. Odberateľ nemá často ani možnosť porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami, čo je pri kontraktácii často využívaný spôsob, ako presvedčiť odberateľa o nevyhnutnosti uzavretia konkrétnej ponuky. V nemalom množstve prípadov sa k neznalosti a neskúsenosti pripája tiež pocit vďačnosti za poskytnuté sprievodné služby, vyvolaný snahou vyhovieť ponuke, no často aj nátlaku dodávateľa.

V záujme zabezpečenia účinnej možnosti odberateľov elektriny a plynu využiť výhody

liberalizovaného trhu s elektrinou a plynom sa preto navrhuje, aby osobitná úprava dĺžky

výpovednej lehoty (jeden mesiac) pri zmluvách o dodávke resp. združenej dodávke elektriny

resp. plynu sa vzťahovala rovnako na zmluvy uzavreté na dobu určitú, ako aj na dobu

neurčitú.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je teda rozšírenie rozsahu pôsobnosti platného zákona v tejto otázke o zmluvy uzatvorené na dobu určitú poukazujúc na skutočnosť, že vo väčšine prípadov sú zmluvy o dodávke energií uzatvárané práve na dobu určitú, a preto je nevyhnutné v súlade s liberalizačným procesom umožniť zmenu dodávateľa do jedného mesiaca hlavne v prípadoch, kedy je zmluvný vzťah dohodnutý na dobu určitú, čo napokon potvrdzuje samotná aplikačná prax.

K bodu 5 a 6

Ustanovenie § 17 upravuje podmienky ochrany odberateľov elektriny a odberateľov plynu v súlade s požiadavkami transponovaných smerníc EÚ. V tejto súvislosti sa v ňom preto vymedzujú práva domácností vychádzajúce z koncepcie univerzálnej služby, v rámci ktorej majú domácnosti právo na dodávku elektriny resp. plynu v kvalite stanovenej úradom

8

za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny. V záujme realizácie tohto práva sa v citovanom ustanovení definuje právo odberateľa uzavrieť s dodávateľom zmluvu o združenej dodávke elektriny resp. plynu, ktorá musí obsahovať taxatívne vymedzené náležitosti zodpovedajúce požiadavkám bodu 1 prílohy I k smernici 2009/72/ES a bodu 1 prílohy I k smernici 2009/73/ES. A v porovnaní s predchádzajúcim zákonom sa v záujme dôslednejšej transpozície ustanovuje presnejšia formulácia obsahových náležitostí takejto zmluvy.

Zvýšená ochrana odberateľa je tiež dôvodom pre navrhované doplnenie povinnosti spočívajúcej v presnom, jasnom, určitom a zrozumiteľnom vymedzení informácií, ktoré tvoria obsah zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu. Predmetný návrh vychádza z koncepcie ochrany spotrebiteľa (prameniacej z legislatívy EÚ), ktorej zmyslom je ochrana tých osôb, ktoré sa zúčastňujú právnych vzťahov trhového hospodárstva, avšak nie za účelom dosiahnutia zisku. Účelom navrhovanej zmeny je ochrana slabšej zmluvnej strany spôsobom, ktorý prostredníctvom výslovného zakotvenia povinnosti dodávateľom uvádzať v zmluvách o združenej dodávke elektriny alebo zmluvách o združenej dodávke plynu presné, jasné, určité a zrozumiteľné informácie o dodávke energií má za cieľ kompenzovať slabšie postavenie odberateľa. Ten sa totiž, s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy fakticky ocitá v nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom. Významnú úlohu vo vzájomnom postavení odberateľa a dodávateľa totiž zohráva práve profesionálna skúsenosť dodávateľa, jeho lepšia znalosť práva a ľahšia dostupnosť právnych služieb a v neposlednom rade možnosť jednostranne stanovovať zmluvné podmienky prostredníctvom formulárových zmlúv. Znevýhodnené postavenie odberateľa podporuje tiež fakt, že zmluvné rokovanie iniciuje spravidla dodávateľ a pri uzatváraní zmlúv často využíva neskúsenosť a nevedomosť odberateľa.

Cieľom navrhovaných zmien je preto snaha vyrovnať túto faktickú nerovnosť tým,

že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy nebude vopred v návrhu zmluvy povinný stanoviť len

obsah zmluvy a podmienky jej realizácie, ale všetky informácie v nej obsiahnuté budú musieť

byť presné, jasné, určité a zrozumiteľné. Navrhovaná zmena tak má napomôcť odberateľom

riadne a komplexne sa oboznámiť s podmienkami zmluvy ešte pred jej uzavretím a zakotviť možnosť ich obrany či voľby, v prípadoch kedy sa domnievajú, že niektoré zmluvné podmienky sú nevyvážené, či neprijateľné.

S vyššie uvedenou zmenou súvisí aj zmena navrhovaná v § 17 ods. 1 písm. a) štvrtom bode, ktorej zmyslom je zakotviť povinnosť dodávateľa stanoviť v zmluve o združenej dodávke elektriny alebo zmluve o združenej dodávke plynu zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o aktuálnej cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry ceny. Cieľom navrhovanej zmeny je umožniť odberateľovi získať vždy aktuálne informácie o cene poskytovanej služby, ktoré sú pre neho dôležité.

9

K bodu 7

Platné ustanovenie zákona o energetike upravuje právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok (ide o transpozíciu bodu 1 písm. b) prílohy I k smernici 2009/72/ES a bodu 1 písm. b) prílohy I k smernici 2009/73/ES, ktoré vyžadujú, aby členské štáty zabezpečili, že odberatelia môžu slobodne odstúpiť od zmlúv, ak nesúhlasia s novými podmienkami, ktoré im oznámil poskytovateľ ich služieb). O tomto práve je dodávateľ povinný odberateľov elektriny a plynu v domácnosti informovať, a to v lehote najneskôr 30 dní pred nadobudnutím účinnosti zmeny.

Nakoľko zmena ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok

zo strany dodávateľa môže predstavovať výrazný zásah do finančnej situácie každého

odberateľa, považuje sa za dôvodné predĺžiť lehotu na poskytovanie týchto informácií na 60

dní. Dôvodom navrhovanej zmeny je poskytnúť odberateľovi dlhší čas na prípravu a

oboznámenie sa s avizovanou zmenou.

K bodu 8

Navrhovaná zmena sa viaže na povinnosť odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti uhradiť preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry. V zmysle platného znenia dotknutého ustanovenia, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti neuhradí preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry do určeného dňa splatnosti, dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti na tento stav upozorniť a určiť nový termín splatnosti záväzku, ktorý nesmie byť kratší ako 10 dní od upozornenia o neuhradení záväzku odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti.

Navrhuje sa, aby lehota splatnosti záväzku odberateľa, ktorý vznikne neuhradením

preddavkovej platby alebo nedoplatku z vyúčtovacej faktúry do určeného dňa splatnosti bola

minimálne 15 dní od upozornenia o neuhradení záväzku odberateľa. Lehota 10 dní sa totiž

v praxi ukázala ako neprimerane krátka.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2013.