Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.

Vládnym návrhom zákona sa v čl. I navrhuje vykonať zmeny a doplnenia zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Účelom vládneho návrhu zákona v čl. I je v tejto etape zmien systému pomoci v hmotnej núdzi v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe, nahromadené od posledných významnejších zmien v právnej úprave v roku 2008 zákonom č. 562/2008 Z. z. a z podnetov širokého spektra zainteresovaných subjektov (úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, samospráva a mimovládny sektor) dosiahnuť spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, znížiť administratívnu náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedziť zneužívanie pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy. Účelom je tiež reagovať na novoprijatú právnu úpravu v niektorých oblastiach (problematika striedavej starostlivosti, zákon o dobrovoľníctve).

Vládny návrh taktiež vytvára predpoklady pre aplikačné overenie niektorých navrhovaných inštitútov a zmien (osobitne vo vzťahu k ochrannému a aktivačnému príspevku, úprave posúdenia existencie hmotnej núdze v prípade striedavej starostlivosti), ako východiska pre prípravu komplexnej úpravy podmienok poskytovania pomoci v hmotnej núdzi v novom zákone s plánovanou účinnosťou od 1. januára 2014, ktorá bude Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravená v spolupráci so širokým spektrom zainteresovaných subjektov.

Vládny návrh zákona v nadväznosti na novú právnu úpravu problematiky striedavej starostlivosti v zákone o rodine upravuje poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi.

Vládny návrh taktiež v nadväznosti na aplikačnú prax rozširuje okruh osôb, ktoré podľa zákona nemožno považovať za občana v hmotnej núdzi z dôvodu zabezpečenia ich základných životných podmienok z iných systémov (osoby vo výkone väzby, alebo vo výkone trestu odňatia slobody, osobu, ktorá je členom členstva v komunite, reholi, spoločnosti alebo obdobnom spoločenstve). Fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú

činnosť bude môcť byť považovaná za občana v hmotnej núdzi, iba ak bude mať výkon podnikateľskej činnosti prerušený, alebo zastavený a splní ostatné zákonné podmienky.

Vládny návrh na základe aplikačných poznatkov upravuje okruh príjmov, ktoré sa započítavajú do príjmu na účely posúdenia hmotnej núdze, resp. na ktoré sa neprihliada. Do príjmu sa bude započítavať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce (odstránenie terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu oproti iným príjmom zo závislej činnosti). Do príjmu sa nebudú započítavať napr. príjmy jednorazového charakteru, ako sú príspevok na stravu, cestovné, ubytovanie určené dobrovoľníkovi pri výkone dobrovoľníckej činnosti, náhrada mzdy alebo odmeny za výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie, vrátený preplatok dane a preplatok na preddavkoch a vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie do sumy 50 eur, alebo suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá predchádza výplatnému termínu splátky dôchodkovej dávky v januári.

Sprísňujú a spresňujú sa podmienky posudzovania nároku na aktivačný príspevok pri vykonávaní menších obecných služieb vzhľadom na evidované prípady ich zneužívania na vznik nároku na aktivačný príspevok, bez reálneho vykonávania menších obecných služieb. Vládnym návrhom sa preto určuje minimálny a maximálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody, požadované na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Aby zaopatrené neplnoleté deti predčasne neopúšťali školskú dochádzku a odstránila sa motivácia k predčasnému ukončeniu štúdia a jeho nahradením výkonom iných aktivačných činností (napríklad výkonom menších obecných služieb), do dosiahnutia plnoletosti zaopatrených neplnoletých detí budú môcť aktivačný príspevok získať neplnoleté deti len v súvislosti so vzdelávacími aktivitami uvedenými v návrhu, čím návrh posilňuje motiváciu zaopatrených neplnoletých detí k vzdelávaniu a príprave na trh práce. Návrhom zákona sa taktiež rozširujú možnosti pre vznik nároku na aktivačný príspevok na základe výkonu menších obecných služieb, ale aj pri ich výkone pre rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec.

Vládny návrh zákona zjednodušuje podmienky preukazovania uplatnenia zákonných nárokov občanov, ktorých nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

V reakcii na poznatky z aplikačnej praxe úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj samosprávy o početnom zneužívaní ochranného príspevku sa návrhom upravujú podmienky nároku na ochranný príspevok. Navrhuje sa, aby ochranný príspevok z titulu nepriaznivého zdravotného stavu občanovi patril len po tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Ak však podľa vyjadrenia posudkového lekára nepriaznivý zdravotný stav pretrváva ďalej, nárok na ochranný príspevok občanovi v hmotnej núdzi ostane najdlhšie dvanásť kalendárnych mesiacov (následne je možné posúdenie prípadnej invalidity podľa príslušných predpisov). Cieľom je eliminovať stav, v ktorom v niektorých prípadoch občania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu len na základe jednoduchého potvrdenia od ošetrujúceho

lekára majú nárok na ochranný príspevok aj po obdobie niekoľkých rokov, bez možnosti preskúmania oprávnenosti takéhoto nároku z hľadiska vecnej oprávnenosti.

Určujú sa podmienky pre priznanie nároku na príspevok na bývanie v prípade viacerých nájomcov bytu. Pri spoločnom nájme bude možné priznať príspevok na bývanie len jednému z nájomcov, a to podľa vzájomnej dohody nájomcov.

Naopak vládnym návrhom sa zmierňujú podmienky v súvislosti s posudzovaním hodnoty motorového vozidla, ktoré v praxi predstavovalo výraznú finančnú záťaž pre občanov, ako aj značnú administratívnu záťaž na strane úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä vo vzťahu k starším vozidlám. Na posúdenie hodnoty motorového vozidla bude postačovať odborný posudok znalca, prípadne faktúra vystavená oprávneným subjektom a nebude sa teda vyžadovať predloženie znaleckého posudku, ako je tomu podľa platnej právnej úpravy. Preukazovanie hodnoty majetku sa nebude vyžadovať pre jedno motorové vozidlo, ktoré bude podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov. Pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel starších ako 20 rokov sa na tieto ako na majetok nebude prihliadať vôbec, čo zároveň vyrieši problém s posudzovaním vozidiel, ktoré fyzicky neexistujú (boli napríklad bez potvrdenia zošrotované), ale sú v evidencii.

Vládny návrh taktiež započítaním dávky, ktorú možno poskytovať dieťaťu na plnenie školskej dochádzky do súčtu nárokov okruhu spoločne posudzovaných osôb na pomoc v hmotnej núdzi odstraňuje deformácie pri posudzovaní príjmov, na základe ktorých môže mať podľa platného stavu rodina, ktorá sa svojim príjmom ocitne tesne nad hranicou nároku na dávku v hmotnej núdzi celkový príjem nižší ako rodina v hmotnej núdzi. Návrh týmto v nízkopríjmových rodinách odstraňuje demotivačný efekt súčasnej právnej úpravy.

Vládny návrh precizuje koho nemožno považovať za občana v hmotnej núdzi. Za občana v hmotnej núdzi sa nebude považovať napr. osoba vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, osoba, ktorá je členom v komunite, reholi, spoločnosti alebo obdobnom spoločenstve založenom cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ako aj osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť do doby jej prerušenia, alebo zastavenia.

Vládny návrh zákona nanovo upravuje zhromažďovania a spracúvania osobných údajov pre účely zákona. V súvislosti s navrhovanými zmenami návrh zákona rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a pôsobnosť obcí.

S cieľom posilniť efekt zmien právnej úpravy pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje v čl. II vykonať zmeny a doplnenia zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dôvodom návrhu je podporiť zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu za poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a štátnych sociálnych dávok v prípadoch, ak sú poskytované v kombinovanej forme. Navrhuje sa tiež rozšírenie možností poskytovania dotácie na humanitárnu pomoc aj o právnické osoby napr. podporou aktivít na riešenie dôsledkov extrémneho počasia.

Súčasťou vládneho návrhu je aj doplnenie možností podpory neštátnych – akreditovaných detských domovov, ktoré v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie priorizujú starostlivosť o deti v skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch. Vládny návrh obsahuje aj niekoľko úprav, ktoré precizujú súčasnú právnu úpravu (napr. prílohy k žiadostiam), resp. zjednodušujú technické riešenia (presun formulárov žiadostí do vyhlášky).

Vládny návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Vplyvy vládneho návrhu zákona sú uvedené v analýze vybraných vplyvov.

Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti vládneho návrhu zákona s právom Európskej únie, vypracovanie tabuľky zhody a aproximačnej prílohy je bezpredmetné.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.