DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
V roku 1997 bol zriadený Študentský pôžičkový fond a následne v roku 2002 Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Oba fondy boli zriadené ako neštátne účelové fondy a postupne im bol poskytnutý transfer z prostriedkov Fondu národného majetku, ktorým zabezpečujú poskytovanie zvýhodnene úročených pôžičiek pre vybrané cieľové skupiny študentov vysokých škôl prvých dvoch stupňov a začínajúcich pedagógov v rezorte školstva.
Do roku 2011 (vrátane) boli oba fondy personálne prepojené, čím know-how a prostriedky (nie finančné) jedného fondu boli operatívne využívané aj v oboch právnických osobách. Tento synergický efekt v súčasnosti zmenou orgánov v oboch inštitúciách nepokračuje. Súčasne sa otvorila otázka, či nebude efektívnejšie zlúčiť obe právnické osoby do jednej a zefektívniť tak náklady napr. na personálne výdavky minimálne na štatutárov fondov.
Rovnako doterajšie právne úpravy obsahujú viaceré ustanovenia, ktoré z dnešného pohľadu prekonané. Kým pri vzniku ŠPF pôsobili v SR štátne vysoké školy a bolo prirodzené, aby sprostredkúvali komunikáciu medzi ŠPF a študentmi žiadateľmi o pôžičku, pri súčasných možnostiach elektronizácie agendy a zmeny postavenia štátnych vysokých škôl na verejné, ako aj rozmachu súkromných vysokých škôl, sa tento mechanizmus, ktorý nie je zmluvne zabezpečený a je ťažko vymožiteľný, nejaví ako efektívny, aj s ohľadom na existenciu centrálnych registrov.
V prípade pôžičiek pre začínajúcich pedagógov bol proces vybavovania pôžičiek nastavený neefektívne, keď od podania do vybavenia žiadosti fondom cez určené procedúry bol potrebný najmenej rok. Rovnako v kontexte uvažovanej optimalizácie špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni sa nejaví ako potrebné naďalej zapájať do procesu prijímania žiadostí o pôžičku a ich vybavovania krajské školské úrady tak, ako je tomu v súčasnosti.
Navrhnutá právna úprava posilňuje charakter fondu v tom zmysle, že i keď ide o právnickú osobu zriadenú zákonom, posilňuje sa jej neštátny charakter, čo sa prejavuje napr. v kreovaní orgánov fondu, kde sa obmedzuje v riadiacich orgánoch vplyv štátneho sektora.
Rozširuje sa možnosť získať pôžičku pre ďalšie cieľové skupiny, a to najmä pre doktorandov, odborných zamestnancov a ostatných pedagogických zamestnancov. Súčasne sa uvoľňujú pravidlá pre fond, keď sa pri dostatočných zdrojoch umožňuje napr. zvýšiť v porovnaní so súčasnosťou výšku pôžičky, čím môžu byť zabezpečené napr. náklady na štúdium v zahraničí vrátane školného a súčasne sa umožňuje fondu optimalizovať požiadavky na zabezpečenie pôžičky (poistením dlžníka, ručením a pod.) v závislosti od výšky pôžičky. V prípade malých pôžičiek sa tak môže zjednodušiť ich dostupnosť pre klientov fondu zjednodušením administratívnej náročnosti ich vybavenia. Ďalšie podrobnosti uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh materiálu predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie, predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu, a nepredpokladá vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
V súčasnosti nie ŠPF a PFZP súčasťou rozpočtu verejnej správy a nepredpokladá sa, že by sa nimi stal zriaďovaný fond. Z tohto titulu predkladateľ nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy.
Aj keď návrh zákona pripúšťa možnosť poskytnutia dotácie zo štátneho rozpočtu alebo poskytnutie finančných prostriedkov z FNM, predkladateľ nezvažuje v najbližších rozpočtových rokoch poskytnutie takejto dotácie. Ide o fakultatívnu možnosť spojenú s prípadnými zásadnými zmenami najmä v systéme sociálnej podpory študentov v budúcnosti (dominancia pôžičkovej schémy).
Pozitívny vplyv na verejné financie tak vzniká len z titulu úspor na strane verejných vysokých škôl a úrovni špecializovanej štátnej správy. Ide o úspory za poštovné spojené so zberom žiadostí a ich zasielanie fondu, náklady spojené na oznamovanie skončenia štúdia a pod. Keďže na tieto činnosti nie vyhradení osobitní zamestnanci predkladateľ nepredpokladá úspory mzdových prostriedkov, či počtu zamestnancov, a úsporu nákladov za poštovné považuje za zanedbateľné, preto ich nekvantifikuje.
A.4. Alternatívne riešenia
Predkladateľ zvažoval zmenu fondu na štátny fond. Nakoniec sa rozhodol ponechať súčasné postavenie neštátneho účelového fondu, a to najmä z dôvodov relatívne vysokých nákladov spojených s transformáciou na štátny fond. Tieto náklady by sa prejavili najmä v potrebe uzatvárania dodatkov k existujúcim zmluvám v súvislosti s presunom vedenia účtov výhradne do Štátnej pokladnice, potrebou meniť informačné systémy a prispôsobovať ich podmienkam Štátnej pokladnici, keď v súčasnosti existujúce fondy v rámci zvyšovania efektívnosti svojich činností investujú do rozvoja informačných systémov a ich prepojenia s elektronickým bankovníctvom s bankami, v ktorých majú vedené účty. Náklady len na potrebnú administráciu spojenú s prevedením účtov do Štátnej pokladnici boli štatutármi fondov odhadnuté na cca. 50 tis. eur.
Keďže minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky akceptoval požiadavku ministra financií Slovenskej republiky, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne na účtoch v Štátnej pokladnici, v prípade, že sa fond nedohodne so Štátnou pokladnicou na porovnateľných podmienkach úročenia ako v súčasnosti v komerčných subjektoch, môže dôjsť v strednodobom horizonte k zníženiu refinancovania pôžičiek fondom, a v prípade záujmu zachovania rozsahu poskytovania pôžičiek fondom, k potrebe dofinancovania fondu externými zdrojmi.
Transformácia na štátny fondy by súčasne znamenala ďalšie nároky na strane ministerstva, keď by na jeho rozpočtovú kapitolu bol naviazaný ďalší subjekt.
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Návrh zákona ovplyvňuje pôsobenie neštátnych účelových fondov. Poskytovanie pôžičiek v tejto oblasti bolo v pôsobnosti len Študentského pôžičkového fondu a Fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Ich činnosť v podstate preberá nová právnická osoba. Rozšírením osôb, ktoré sa môžu uchádzať o pôžičku z nového fondu o doktorandov, odborných zamestnancov môže čiastočne ovplyvniť banky, či nebankové subjekty poskytujúce pôžičky, ale tým, že nedochádza k navýšeniu imania, resp. doplneniu finančných zdrojov, z ktorých môže fond poskytovať pôžičky, nepredpokladá sa navrhovanou zmenou vplyv na tieto subjekty, keďže nová právnická osoba bude poskytovať pôžičky len do objemu pôžičiek jej právnych predchodcov.
Okrem toho sa ovplyvňuje činnosť cca 30 vysokých škôl, ktoré doteraz zbierali žiadosti pre fond a poskytovali mu zo zákona informácie, pričom táto ich povinnosť sa ruší.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Zákon upúšťa od niektorých povinností a zjednodušuje schému poskytovania pôžičiek vybraným skuponám obyvateľstva. Z tohto pohľadu umožňuje manažmentu fondu ušetriť náklady na správu. Náklady navrhnutej zmeny sú spojené so zmenou názvu, potrebou budovanie novej značky a pod. Podľa odhadov súčasných štatutárov ide o výdavky maximálne niekoľko tisíc eur.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Keďže navrhnutá schéma umožňuje využívanie doterajších informačných systémov, know how a pod., nepredpokladá sa z titulu zmeny potreba vynakladania dodatočných administratívnych nákladov.
3.4. Aké dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Tým, že fond musí viesť finančné prostriedky v Štátnej pokladnici, znížia sa úložky v komerčných bankách, kde doteraz fondy ukladali a zhodnocovali finančné prostriedky. Súčasne existuje riziko, že fond nebude v dostatočnej miere schopný zhodnocovať voľné prostriedky na svoj riadny chod.
3.5. Aké predpokladané spoločensko ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Návrh zákona môže podporiť stabilizáciu zamestnancov v regionálnom školstve.
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Zákon sa týka občanov, ktorí študujú na vysokej škole alebo pracujú v školstve ako pedagogickí zamestnanci alebo odborní zamestnanci. Pri súčasných zdrojoch môže fond poskytnúť niekoľko tisíc pôžičiek študentom ročne a niekoľko desiatok pôžičiek pedagógom. Konkrétny počet bude závisieť od rozhodnutia rady fondu, ako nastaví maximálnu výšku pre pôžičku v konkrétnom roku podľa možností fondu a pod.
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
V prípade študentov vysokých škôl, okrem doktorandov: predpokladajme, že si študent vezme pôžičku v celkovej sume počas štúdia 6000 eur. Táto sa začne úročiť po skončení štúdia aktuálnou úrokovou sadzbou, ktorá je aktuálne významne nižšia ako úroková sadzba na spotrebných úveroch.
V prípade zvýšenia maximálnej výšky pôžičky pre študentov tak, aby z nej bolo možné uhrádzať aj školné na zahraničných vysokých školách, sa sprístupní aj štúdium občanov z ekonomicky menej zabezpečeného prostredia na vysokých školách v zahraničí. Tým sa zvyšuje dostupnosť štúdia týmto sociálnym skupinám.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Návrh zákona rozširuje možnosť čerpania úrokovo zvýhodnenej pôžičky zo skupiny začínajúcich učiteľov aj na ostatných pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve. Otvára tak možnosť ďalším skupinám obyvateľov čerpať zvýhodnenú pôžičku. Súčasne sa upravujú podmienky v prípade
„pedagógov“, ktorí nezostanú pôsobiť v tejto pozícií tak, aby sa nevyžadovalo de facto okamžité splatenie pôžičky, ale v tomto prípade sa navrhuje zvýšenie úrokovej sadzby. To vytvára možnosť pre dlžníka riešiť svoje záväzky voči fondu v prijateľnejších podmienkach, ako tomu bolo doteraz a existenčne neohrozuje dlžníka hrozbou exekúcie, či potrebou rýchleho naakumulovania dlžnej sumy.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Bezpredmetné.
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Bezpredmetné.
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Áno, úrovne 1. Ustanovuje sa povinnosť fondu sprístupňovať viaceré dokumenty a informácie na jeho webovom sídle.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Áno, vytvára sa možnosť na využívanie IS ministerstva – centrálnych registrov fondom –overovanie štúdia v centrálnom registri študentov.
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie.
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie.
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie.
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie.
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie.
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie.
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie.
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie.
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie.
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie.
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné
Nie, používané systémy verejnej správy
investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
štandardne poskytujú XML výstupy. Úprava systémov na strane fondu bude riešená nákladmi fondu.
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
B. Osobitná časť
K § 1
Zákonom sa zriaďuje neštátny účelový Fond na podporu vzdelávania. Tento fond sa zriaďuje za účelom poskytovania pôžičiek študentom vysokých škôl a pedagogickým a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Fond svojou činnosťou nadviaže na doterajšiu činnosť Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Tieto fondy mali postavenie neštátneho účelové fondu, a tento charakter sa navrhuje ponechať. Vymedzuje sa hlavná činnosť fondu z dôvodu vymedzenia jeho daňových povinností.
K § 2
V návrhu ustanovenia sa vymedzujú orgány fondu a upravuje sa, že funkcia člena rady fondu a člena dozornej rady fondu nezlučiteľné a zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a členmi dozornej rady, pretože rada fondu je najvyšším orgánom fondu, riadi jeho činnosť, a dozorná rada je kontrolným orgánom fondu.
Okrem toho sa upravujú obmedzenia pre členov kolektívnych orgánov fondu tak, aby sa znížil konflikt záujmov v ich činnosti pri riadení/kontrole fondu. Reflektujúc odporúčania a závery orgánov súčasných fondov, aby bolo riešené odmeňovanie členov orgánov fondov, navrhuje sa možnosť, aby členovia kolektívnych orgánov fondov boli odmeňovaní, súčasne sa zohľadňuje obmedzenie pre štátnych zamestnancov v tejto oblasti. Zákon vymedzuje len rámec pre odmeňovanie členov, konkrétny spôsob určenia odmeny ako aj jej vyplatenie ponecháva na fond. To znamená, že členovia môžu vykonávať funkciu naďalej aj čestne. Pri určení maximálnej výšky odmeny sa predpokladá, že činnosť a nároky na členov kolektívnych orgánov sa obmedzia obvykle na niekoľko rokovaní orgánov fondu v priebehu roka, a tým sa navrhnutá výška odmeny javí ako primeraná. Návrh na úpravu odmien pre členov kolektívnych orgánov reflektuje opakovane vyjadrený postoj viacerých súčasných členov orgánov fondov, že síce ochotní vykonávať činnosť naďalej čestne a bezplatne, ale tento stav nie je možné považovať za udržateľný.
Obmedzenie odmeny je ustanovené na mesačnej báze, čím sa chce vyjadriť pomernosť nároku ak člen orgánu vykonáva funkciu len v časti roka. Nevyžaduje sa, aby o výške odmeny bolo rozhodované na mesačnej báze.
K § 3
Kreovanie rady fondu sa navrhuje tak, aby jednotlivé skupiny, ktorým fond poskytuje podporu, boli porovnateľne zastúpené. Študentov vysokých škôl zastupuje Študentská rada vysokých škôl, s ohľadom na to, že pôžičky pre študentov zostanú nosné v činnosti fondu, navrhuje sa v ich
prípade menovanie dvoch členov. Keďže pracovníci školstva zastupovaní aj odborovými organizáciami, a to obvykle naprieč regionálnym a vysokým školstvom, a rovnako považujeme za dôležitých aj zriaďovateľov škôl, prípadne právnické osoby, ktoré ich združujú (napr. ZMOS), dvoch členov vymenuje minister na návrh týchto organizácií. Možnosť sa dáva aj komorám a združeniam učiteľov. Keďže v tomto prípade na rozdiel od vysokého školstva nie je možné jednoznačne identifikovať relevantnú organizáciu, zákon len špecifikuje typ organizácie, ktorá môže podávať návrh na člena fondu a samotný výber ponecháva na ministra. Aby bola zachovaná možnosť štátu na presadzovanie štátnej politiky v činnosti fondu, navrhuje sa, aby jedným z členov bol štátny zamestnanec ministerstva. V tomto prípade je jeho členstvo naviazané na jeho štátnozamestnanecký pomer.
Pre zjednotenie začiatkov a koncov funkčného obdobia sa navrhuje, aby v prípade predčasného skončenia členstva, nový člen pôsobil len do skončenia funkčného obdobia pôvodného člena.
Súčasne sa vymedzujú prípady, v ktorých je potrebná zhoda štyroch členov rady fondu na prijatie rozhodnutia. I keď toto obmedzenie môže ohroziť flexibilitu rozhodovania, v iných otázkach môže prispieť k stabilite činností fondu.
V záujme sprehľadnenia informácií o fonde sa ustanovuje zápis členov rady fondu do obchodného registra. Okrem toho sa podľa osobitného predpisu budú zapisovať napr. členovia dozornej rady, či štatutár fondu – riaditeľ.
K § 4
Kogentne sa upravuje pôsobnosť rady fondu. Navrhovaná pôsobnosť vystihuje postavenie rady vo fonde. K ďalším otázkam ku ktorým sa rada fondu vyjadruje, a ktoré patria do jej pôsobnosti na základe zákona alebo vnútorného predpisu fondu, patrí napr. rozhodovanie o predĺžení splatnosti konkrétnej pôžičky alebo o odpustení splátky pôžičky či dlhu.
Keďže rada fondu primárne hľadieť na záujmy fondu, obmedzuje sa jej možnosť odpustenia dlhu len na prípady, keď rada fondu dospeje k záveru, že vymáhanie pohľadávky by bolo nehospodárne.
K § 5
Riaditeľ fondu je jeho štatutárnym zástupcom. Vymedzuje sa jeho pôsobnosť podľa tohto zákona.
K § 6
Upravuje sa spôsob menovania riaditeľa fondu. V záujme výberu najlepšieho kandidáta sa ustanovuje spôsob výberového konania. Keďže by bolo nelogické, aby riaditeľ fondu pripravoval pravidlá výberu riaditeľa fondu, zodpovednosť sa ukladá predsedovi rady fondu. S ohľadom na majetok a činnosť fondu sa vymedzujú minimálne požiadavky na riaditeľa fondu.
Systém výberu je založený na dvoch krokoch. V prvom kroku rada fondu na základe doručených písomností identifikuje kandidátov s najlepšími predpokladmi na výkon funkcie riaditeľa, ktorých pozve na osobný pohovor. S kandidátom, ktorý preukáže najvyššie predpoklady na výkon funkcie riaditeľa, bude rokovať rada fondu o pracovných podmienkach. V prípade, že nedôjde k dohode, rada fondu začne rokovať s ďalším uchádzačom v poradí.
K § 7
Upravuje kreovanie dozornej rady fondu, navrhuje sa aby jej funkčné obdobie bolo trojročné, teda presahovalo pôsobenie rady fondu. Navrhuje sa, aby členov vymenovával a odvolával minister školstva, vedy, výskumu a športu, keďže fond pôsobí v rezorte školstva. Keďže úlohou dozornej rady je vykonávať kontrolu nad činnosťou rady fondu, neupravuje sa spôsob nominácie členov dozornej rady na reprezentantov jednotlivých skupín v sektore vzdelávania a výber sa ponecháva na ministrovi.
V prípade, že dozorná rada zistí pochybenia v činnosti fondu, upravuje sa mechanizmus ďalších krokov tak, aby o tom boli čo najskôr informovaní tí, ktorí môžu zasiahnuť napr. do zloženia rady fondu.
K § 8
Taxatívne sa vymedzujú zdroje fondu.
K § 9
Upravujú sa základné požiadavky na podmienky hospodárenia fondu. V záujme zabezpečenia bezpečnosti zdrojov fondu sa ustanovuje, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne v Štátnej pokladnici. Pre zjednodušenie sledovania nákladov fondu sa vyžaduje, aby finančné prostriedky na správu fondu a pôžičky boli vedené oddelene. Osobitne sa navyše vyžaduje, aby prostriedky, ktoré boli a budú vygenerované poskytovaním pôžičiek pre študentov, nebolo možné použiť na poskytovanie pôžičiek pre pedagógov a naopak. To v prechodnom období zabezpečuje, že pôžičky jednej skupiny žiadateľov sa nebudú poskytovať na úkor druhej skupiny žiadateľov. V strednodobom horizonte je takéto obmedzenie na zváženie, pretože pri nedostatku zdrojov v jednej schéme a pri prebytku v druhej, fond nebude vedieť uspokojiť dopyt a súčasne bude disponovať voľnými zdrojmi. V čase transformácie inštitúcie sa takéto obmedzenia javí ako potrebné z vyššie uvedeného dôvodu.
Aby neboli pochybnosti o inej činnosti fondu, explicitne sa uvádza, že fond môže vykonávať činnosti, ktoré mu prinášajú dodatočný príjem. Môže ísť napr. o administráciu pôžičkových/štipendijných schém štátu alebo vysokých škôl, či prenájom nevyužitých priestorov.
S ohľadom na problém s nastavením limitov na správu fondu, sa upravuje základ na určenie limitu na správu fondu na novo, v závislosti od nesplatených pôžičiek. Výška podielu bola nastavená v závislosti od súčasných nákladov fondu. Takéto obmedzenie nie je vhodné z hľadiska prípadných vyšších jednorazových investícií a pod., ale s ohľadom na charakter fondu
neštátny fond, sa obmedzenie výdavkov na správu javí ako účelné, keďže z tohto pohľadu by bolo nelogické, aby rozpočet schvaľoval externý subjekt. Z pohľadu predkladateľa nie je potrebné obmedzovať vnútornú štruktúru nákladov na správu fondu (napr. limitom na mzdy).
Podľa údajov vo výročnej správe Študentského pôžičkového fondu za rok 2011 celkové pohľadávky voči klientom predstavovali 16 112 703 €, čím v roku 2012 by bol limit na správu fondu v sume do 564 000 eur. V roku 2011 mal fond celkové náklady po odpočte dane z príjmu 732 361 eur.
V prípade Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov predstavovali pohľadávky 11 309 209 eur, čím by limit na správu bol 395 822 eur. Náklady fondu boli približne 383 tis. eur, z nich 267 tis. eur predstavovali odpisy istiny, ktoré sa do limitu nepočítajú.
Po zlúčení fondu je predpoklad, že nastavený limit zohľadňuje náklady fondu na správu, keďže limit na rok 2012 by bol v sume takmer 960 tis. eur, a náklady na správu po odpočítaní nákladov na odpočet pôžičiek by v roku 2011 boli okolo 850 tis. eur. Keďže ide o horný limit, vytvára sa aj z časti rezerva na prípadné investície.
V záujem posilňovania systému kontroly sa ponecháva požiadavka na audit účtovnej závierky a súčasne sa ustanovuje možnosť NKÚ vykonávať kontrolu hospodárenia fondu.
K § 10 až 13
V ustanovení sa upravuje okruh žiadateľov, ktorí môžu požiadať o pôžičku pre študentov. Ponecháva sa súčasný okruh žiadateľov študentov, ktorí sa môžu uchádzať o pôžičku, pričom môže ísť o pôžičku na vysokoškolské štúdium v SR alebo v zahraničí. Ponecháva sa podpora krajanov, ktorí v postavení Slovákov žijúcich v zahraničí. Možnosť získania pôžičky sa otvára aj študentom doktorandského štúdia. V ich prípade však prichádza do úvahy len ak ju nepoberali na nižšom stupni vysokoškolského vzdelávania, keďže títo študenti poberajú štipendium (ak denní) alebo sa predpokladá, že pracujú (ak externí), lehota splatnosti im začína plynúť hneď. V ich prípade pôžička význam z pohľadu úhrady nákladov spojených so štúdiom (nákup literatúry, IT a pod., nepredpokladá sa využívanie pôžičky na úhradu životných nákladov). V prípade externých študentov môže pôžička slúžiť aj na úhradu školného.
I keď v súčasnosti Študentský pôžičkový fond vie vyhovieť všetkým oprávneným žiadostiam o pôžičku, v prípade, že by sa to v budúcnosti zmenilo, zavádzajú sa pravidlá uprednostňovania žiadateľov. Preto je potrebné, aby sa žiadosti vyhodnocovali k fixnému dátumu. Kritériá zostavené tak, aby sa preferovali žiadatelia zo sociálne ťažších pomerov, následne študenti dosahujúci lepšie výsledky. Keďže externá forma štúdia je určená primárne pre pracujúcich, preferujú sa pri poskytovaní pôžičky denní študenti.
V prípade, že fond nevyčerpá všetky prostriedky v prvom kole, umožňuje sa mu poskytnúť pôžičky v ďalších kolách. Je na rozhodnutí fondu, čo je ekonomicky efektívnejšie, a či vie finančné prostriedky lepšie zhodnotiť v Štátnej pokladnici.
Ponecháva sa odklad úročenia po skončení štúdia, okrem doktorandov. Podpora sa obmedzuje v zásade na jedno vysokoškolské štúdium v oboch stupňoch, dnes najdlhšie štúdium je šesť rokov. V prípade predĺženia externej formy štúdia by jeden rok štúdia nemusel byť nárok na podporu. V prípade opakovaného poskytnutia pôžičky pre jednotlivé roky štúdia sa ustanovuje nahradenie predchádzajúcej zmluvy o pôžičky novou zmluvou. Ide o zjednodušenie administratívy, inak by bolo potrebné sledovať a vyhodnocovať päť šesť zmlúv o pôžičke, čo sa pri dnešnej právnej úprave z časti riešilo uzatváraním dohôd o splátkach. Týmto opatrením sa takáto dohoda v štandardných prípadoch stáva nadbytočnou.
Štandardná splatnosť pôžičky sa navrhuje na desať rokov, pri ktorej vychádzajú splátky do 100 pri maximálnom využití pôžičky podľa súčasných limitov istiny. Zákon umožňuje určiť maximálnu výšku pôžičky fondu osobitne, napr. na zabezpečenie školného v zahraničí. Keďže v týchto prípadoch môže ísť o rádovo vyššiu istinu, umožňuje sa, aby v týchto prípadoch fond mohol predĺžiť lehotu na splácania na dvojnásobok. Keďže fond je neštátny a zo zákona poskytuje aj prvky sociálnej podpory, ktoré nemá kompenzované z verejných zdrojov, zavádza sa na rozdiel od súčasnosti možnosť dlžníka na rodičovskej dovolenke, aby uhrádzal úroky z pôžičky a nie celú splátku (v doterajšom systéme bol v niektorých prípadoch odklad splátky, čo nie je pre ekonomiku fondu žiaduce). Súčasne v prípade klientov, ktorí čerpali pôžičku počas bakalárskeho štúdia, sa ustanovuje lehota, počas ktorej sa pôžička neúročí, čo súvisí s ukončením bakalárskeho štúdia a neskorším zápisom na vysokoškolské štúdium druhého stupňa. Ak však materská/rodičovská dovolenka nastanú počas štúdia, dlžník môže mať odklad splácania, a teda aj úročenia pôžičky.
K § 14 až 16
Vymedzuje sa okruh žiadateľov oprávnených požiadať o pôžičku pre pedagógov. Zároveň sa určujú podmienky, za ktorých môže fond pôžičku poskytnúť aj opakovanie do maximálnej výšky a určuje sa tiež lehota na podanie žiadosti o pôžičku a zásady splácania pôžičky. Zákon obmedzuje len istinu všetkých pôžičiek spolu. Konkrétnu výšku pôžičky, ktorú bude maximálne fond v danom roku poskytovať, upraví vnútorný predpis fondu.
I keď doktorandi patria medzi študentov, umožňuje sa im požiadať aj o pôžičku pre pedagógov. Keďže doktorand pravidelný príjem zo štipendia, nie je potrebný odklad splatnosti. Predpokladá sa najmä zachovanie vyššej výšky pri týchto pôžičkách ako v prípade pôžičiek pre študentov, čo môže byť pre doktorandov zaujímavejšie ako pôžička pre študentov. Doktorand si však musí vybrať o ktorý typ pôžičky bude žiadať, keďže v jednom roku môže získať len jednu.
Opäť v prípade najmä vyšších pôžičiek sa umožňuje predĺženie lehoty splatnosti. Tým sa vytvára priestor pre klientov, ktorých príjem vyžaduje nižšie splátky pôžičky.
Termín na podávanie žiadostí v septembri sa určuje s ohľadom na doterajšie skúsenosti, že najmä začínajúci učitelia mávajú pracovné zmluvy časovo obmedzené, a preto bolo potrebné na začiatku školského roka opätovne overovať ich pracovný pomer. Týmto sa potreba opakovaného zisťovania pracovného pomeru medzi podaním žiadosti a jej vybavovaní odstraňuje.
Zachováva sa pôžička ako čiastočný nástroj stabilizácie tým, že ak dlžník nebude pokračovať ako pedagóg, zvyšuje sa mu úroková sadzba, resp. pri odpracovaní určitého počtu rokov sa mu odpustí časť istiny. Keďže fond nemá zabezpečenú kompenzáciu nákladov za odpúšťanie istiny, tieto náklady sa znižujú. V doterajšom systéme vznikla za istých podmienok povinnosť klienta splatiť pôžičku v priebehu niekoľkých mesiacov, čo spôsobovalo neschopnosť jej splatenia. Z tohto pohľadu sa zvýšenie úrokovej sadzby javí ako efektívnejší nástroj, aj keď predlžuje návratnosť finančných prostriedkov fondu. Na rozdiel od súčasného stavu dochádza k plynulejšiemu odpisu istiny pôžičiek za dodržania zákonných podmienok, pre nových klientov. Vyžaduje sa však práca na ustanovený týždenný pracovný čas ako pedagogický zamestnanec. Odpisy sa týkajú len pedagogických zamestnancov.
Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa nevymedzuje účel použitia finančných prostriedkov, fond však môže v rámci pravidiel na poskytnutie pôžičky tento účel vymedziť najmä pri vyšších sumách v súvislosti so zabezpečením návratnosti pôžičky.
V prípade pôžičiek pre pedagógov sa zavádza možnosť ich predčasného splatenia bez sankcie, čím fond získava zdroje na pôžičky pre nových žiadateľov.
K § 17
V spoločných ustanoveniach pre pôžičky poskytované na základe tohto zákona sa upravujú základné pravidlá, ktoré fond premietne do vnútorných predpisov a zmlúv s klientmi fondu a zverejní ich na svojom webovom sídle.
Navrhnuté znenie vytvára priestor pre fond operatívne prispôsobovať činnosť fondu situácií na trhu. Teda v prípade menšieho záujmu o pôžičky a dostatočných zdrojov zvýšením maximálnej sumy, a naopak. Rovnako je na fonde nastaviť pravidlá zábezpeky, kde najmä pri nižších sumách pôžičky môžu byť jemnejšie pravidlá ako pri vyššej istine a pod. Zákon však požaduje, aby v prípade požiadavky na ručiteľa, išlo o ručiteľa s väzbou na Slovenskú republiku.
Nakoľko fond nie je bankou a nevyužíva bankové nástroje na posudzovanie bonity klientov, zavádza sa obmedzenie, ktoré zamedzuje opakovanému poskytnutiu pôžičky klientom so zlou platobnou disciplínou. To zmysel najmä pri pôžičkách pre pedagógov, ak daná osoba pred tým čerpala pôžičku pre študentov a túto riadne nesplácala, alebo pre dlžníkov študentov, ktorí neštudovali súvislo.
Nakoľko fixná úroková sadzba nezohľadňuje pohyb na trhu bankových produktov, nahrádza sa pohyblivou, s tým, že úroková sadzba sa aktualizuje raz ročne, podľa údajov za predchádzajúci rok. V roku 2012 by tak základná úroková sadzba bola približne 4 % ročne, čím dochádza k zvýšeniu úrokovej sadzby pôžičiek pre študentov. Tým, že sa zachováva odklad úročenia a splácania, táto zmena nemá vplyv počas štúdia a pri nižších sumách pôžičky sa prejavuje na zvýšení splátky minimálne. V ďalších rokoch môže táto úroková sadzba klesnúť alebo rásť, v závislosti od dopytu po štátnych dlhopisoch.
K § 18
Vymedzujú sa základné údaje, ktoré môže fond spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby zo zákona.
K § 19
Upravujú sa základné náležitosti zmluvy s dlžníkmi fondu.
K § 20
Za účelom postupného odbúravania administratívy sa umožňuje fondu využívať centrálne informačné zdroje, ktoré obsahujú informácie o štúdiu študentov v SR, či začatí/skončení pracovného pomeru v prípade zamestnancov v oblasti školstva. Údaje sa budú poskytovať dopytovým spôsobom tak, že fond zašle identifikačné údaje osoby, o ktorej sa informácia potvrdiť, a ministerstvo poskytne relevantné informácie, ktorými disponuje.
K § 21
Vymedzujú sa základné požiadavky na výročnú správu fondu a termín, do kedy byť predložená.
K § 22
Nakoľko ide o neštátny fond a na pôžičku nie je zákonný nárok, predkladateľ nepovažuje za relevantné aplikovať správny poriadok v činnosti fondu. Rámec činnosti fondu je vymedzený zákonom a vnútornými predpismi.
K § 23
Týmto návrhom zákona sa zrušujú dva fondy, ktorými Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, pričom vzniká nová právnická osoba a zároveň ich spoločný právny nástupca, Fond na podporu vzdelávania. Zároveň sa upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a na základe zmlúv, nevybavené žiadosti o pôžičku, finančné prostriedky a majetok vo vlastníctve zrušovaných fondov, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iné základné veci, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti so zrušením dvoch fondov a vzniku jedného spoločného fondu, ktorý upravuje poskytovanie pôžičiek jednak pre študentov ako aj pre pedagógov.
Na zabezpečenie transformácie fondu sa ako štatutár určuje štatutár/riaditeľ ŠPF. Riaditeľ PFZP prestáva byť riaditeľom, keďže táto pozícia zaniká, ale zostáva v pracovnom pomere s fondom. Predpokladá sa, že v rámci novej organizačnej štruktúry mu bude ponúknuté pracovné miesto vedúceho pre úsek pôžičiek pre pedagógov alebo podobne.
K § 24 a 25
Rušia sa právne predpisy, ktorými sa zriadili doterajšie fondy. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2013, čo je relevantné z hľadiska účtovnej závierky a pod.
Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky 28. septembra 2012.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Dušan Čaplovič, v. r.
minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky